Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420205360
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4420205360.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., C. XX, zast. RASLEGAL, s.r.o., Bratislava, Mostová 2, IČO: 36 855 561, proti žalovanej:
D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., G. I. XXX/XX, zast. AK A., s. r. o., so sídlom Nobelová
13833/12C, Bratislava, IČO: 51 898 276, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/90/2020-201 zo dňa 7. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne a o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia

poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území F. G. H., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parc.
č. 5181/3, č. 5181/4, č. 5183, č. 5184, č. 5185, č. 5186, č. 5187, č. 5188/1, č. 5191/1 a č. 5191/2 a
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území F. G. H., ktoré
sú na LV č. XXXX zapísané ako parc. č. 5194 a č. 5197. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil
§ 20 ods. 1, § 31 ods. 1, § 123, § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 13

ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), ako aj zisteným skutkovým stavom
na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

2. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
uvedenýchvbode5.tohtorozsudkuavýlučnouvlastníčkounehnuteľnostíuvedenýchvbode6rozsudku,
ktoré vlastníctvo a spoluvlastníctvo nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 04.06.2013 od J. A. K.. Z

uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam stratila už v roku
2012, odkedy je žalovaná v poradí už treťou vlastníčkou týchto nehnuteľností, pričom ich vlastní už od
roku 2013. Tvrdenie žalobkyne o tom, že až v roku 2020 sa dozvedela o tom, že už nie je vlastníčkou
predmetných nehnuteľností, je podľa názoru súdu prvej inštancie prinajmenšom zvláštne a neuveriteľné.
Žalobkyňa tvrdila, že sa považovala za vlastníčku predmetných nehnuteľností, za ktoré jej spoločnosť
Agrocontract Mikuláš stále platila nájomné a to na účet a neskôr jej platili v hotovosti, nezisťovala prečo,

nepýtala sa ani syna, ktorý jej peniaze nosil, nezisťovala to a to ani vtedy, keď jej syn toto nájomné
priniesol naposledy v roku 2019, ani potom, keď však meškal v roku 2020, bolo jej to divné. Nie je
zrejmé o akých peniazoch za nájomné žalobkyňa vypovedala, keď od roku 2012 nebola vlastníčkou
predmetných nehnuteľností a prečo by jej syn nosil peniaze za nájom. Uvedené tvrdenie považoval za
nelogické a iracionálne a pokiaľ k uvedenému skutočne došlo, je možné vysvetliť to iba tým, že syn
žalobkyne, ktorý jej mal peniaze ako nájomné nosiť i v čase, kedy už vlastníčkou nebola, jej uvedené

zatajil.Tvárilsazpríčinsúduneznámym,žekprevoduvlastníctvanedošloauvedenémôžebyťdôvodom
toho o čom vypovedal svedok K., že syn žalobkyne nechcel, aby sa on s jeho matkou o predmetnýchpozemkoch bavil, lebo by ju to mohlo nahnevať. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa už v
uvedenom období vedela o tom, že nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a tiež o tom, že došlo
k výkonu záložného práva, keď si musela byť vedomá toho, že svoj dlh vrátiť pôžičku nesplnila.

3. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že žalobkyňa svoj dlh voči I.
B. mala splniť ešte v roku 2012, ani ku dňu, kedy menovaná ako záložný veriteľ pristúpila k výkonu
záložného práva (v roku 2012) tak žalobkyňa neurobila a svoj dlh nesplnila. Jediné čo žalobkyňa robila,
je že poberala nájomné za predmetné nehnuteľnosti a to podľa nej aj v čase, kedy už ich vlastníčkou

preukázateľne nebola.

4. Ohľadom platnosti, resp. neplatnosti generálnej plnej moci súd prvej inštancie uzavrel, že generálnu
plnúmocpodľaaktuálnehoprávnehoporiadkuSRmôžeudeliťiprávnickáosobaprostredníctvomsvojho
konateľa a tiež, že tak bolo možné platne urobiť i v čase udelenia plnej moci J. L. dňa 12.05.2009 a teda,
že udelená generálna plná moc je platná, konanie splnomocnenca následne bolo konaním spoločnosti.

Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, predmetná plná moc je platná aj napriek tomu, že na nej
absentuje podpis splnomocnenca, zákon totiž nesankcionuje takúto absenciu podpisu neplatnosťou
plnej moci.

5. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že jej nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a o výkone

záložného práva a o týchto skutočnostiach a ani o prevode vlastníckeho práva nevedela, súd ich
považoval za účelové, a to jednak z dôvodov uvedených v bode 34. napadnutého rozsudku a jednak
preto, že žalobkyňa všetky skutočnosti, ktoré svedčia v jej neprospech odignorovala a jednoducho
tvrdila, že o nich nevedela.

6. Súd prvej inštancie bol tiež toho názoru, že žalobkyňa túto žalobu podala účelovo v snahe nadobudnúť
opäť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, je totiž ťažko uveriteľné, že po 8 rokoch, počas
ktorých sa chovala ako vlastník týchto nehnuteľností, hoci ním nebola a nevedela to (hoci si uvedené
jednoducho mohla overiť, nakoľko tieto údaje sú verejne dostupné), poberala nájomné, nezaujímala sa o
to, že svoj dlh nesplnila ako ani o to, ako sa k tomu stavia záložný veriteľ (o záložnej zmluve nepochybne

vedela) chcela svoj dlh odrazu splniť a až vtedy na tieto skutočnosti prišla. Tieto jej tvrdenia súd prvej
inštancie nepovažoval za pravdivé. Neuveril ani tvrdeniu o tom, že nevedela o výkone záložného práva,
o postúpení pohľadávky a že v obálke od RS TEAM Bratislava bol reklamný časopis, nie oznámenie.

7. Taktiež súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa si bola vedomá toho, že svoj dlh z pôžičky

nesplatila a že jej veriteľ je oprávnený výkonom záložného práva svoju pohľadávku uspokojiť. Vedela
o výkone záložného práva a tým musela vedieť i o postúpení pohľadávky a prevode vlastníctva, no do
roku 2020 neurobila nič, až neskôr podala túto žalobu, preto nebola ako vlastníčka nehnuteľnosti bdelá.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že je zrejmé , akým spôsobom
žalovaná v roku 2013 vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla a že medzi
stratou vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam a jeho nadobudnutím žalovanou
boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností dva ďalšie subjekty . Konštatoval, že žalovaná v čase
kedy nadobudla svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam konala v dobrej viere v

skutočnosti zapísané v katastri nehnuteľností, podľa ktorých J. K. ako predávajúci bol vlastníkom
týchto nehnuteľností, pričom nebola k nim zapísaná žiadna ťarcha. Pokiaľ žalovaná takto nehnuteľnosti
kupovala, bola dobromyseľná o tom, že nadobúda vlastníctvo od vlastníka.

9. S poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu ( bod. 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku)

súd prvej inštancie konštatoval, že spôsob, ktorým vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudla žalovaná, nie je možné subsumovať pod žiaden z prípadov, pre ktoré podľa rozhodnutia
Veľkého senátu je potrebné takúto ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi poskytnúť. Prijal záver,
že žalovaná bola pri nadobúdaní vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam dobromyseľná v to, že ich
vlastníkom (oprávneným a zákonným) je predávajúci K.. Na túto okolnosť je podľa názoru súdu prvej

inštancie nutné za daných skutkových okolností prihliadať a to aj s prihliadnutím na predchádzajúce
prevodyvlastníctvavrokoch2012-2013,oktorýchžalovanánevedelaanemala dôvodsa otozaujímať.
Bola to žalovaná a nie žalobkyňa, kto sa správal zodpovedne a kto bol bdelý a že preto práve jej by mala
byť súdna ochrana poskytnutá. Žalovaná nemohla vedieť a ani nevedela akým spôsobom sa prevádzalovlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, bola zodpovedná a bdelá a konala vždy v dobrej viere, čo
naopak nemožno konštatovať o žalobkyni.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej v konaní plne úspešnej priznal
nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

11. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom
rozsahu, alternatívne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vráti súdu prvej inštancie na
opätovné prejednanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobkyňa je toho názoru, že rozsudok trpí vážnymi nedostatkami a je
nezákonný. Poukázala na skutočnosť, že v danej veci súd prvej inštancie pochybil nielen čo sa
týka hmotnoprávnych otázok, ale poškodil žalobkyňu aj po procesnej stránke, keď jej na mnohých
miestach svojím nesprávnym procesným postupom odňal možnosť konať pred súdom. Taktiež úplne

ignoroval podstatnú argumentáciu žalobkyne, keď sa zásadne odklonil od rozhodovacej praxe Veľkého
senátu Najvyššieho súdu SR, a to bez zdôvodnenia a celkovo vzal na seba postavenie žalovanej,
keď produkoval obranu miesto nej. Žalobkyňa uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za zmätočný, arbitrárny a bez potrebných logických súvislostí, založený na nesprávnom
právnom posúdení. Pri jeho vyhlásení a v predchádzajúcom postupe navyše došlo zo strany súdu prvej

inštancie k procesných pochybeniam a nebol dodržaný ani základný rámec úkonov, ktorý musí v zmysle
CSP súd urobiť na pojednávaní.
12. Žalobkyňa v dôvodoch odvolania poukázala na svoju žalobu, kde uviedla, že nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávok na subjekt, ktorý mal údajne vykonať záložné právo, ktorým mala ona prísť
o vlastnícke právo k pozemkom v prospech pána A. L., inak povedané, súd mal skúmať ex offo

okolnosť, či je zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 18.09.2012 platná, alebo nie. Nedošlo k účinnému
postúpeniu pohľadávok, keďže jej nebolo nikdy doručené oznámenie o ich údajnom postúpení (na
základe neplatnej zmluvy), a súd sa mal zaoberať otázkou, či mohlo vôbec dôjsť k výkonu záložného
práva osobou, ktorá toto mala vykonať. Nedošlo k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva ani
obligačnému a ani záložnému dlžníkovi, teda žalobkyni, čím došlo k rozporu s ust. § 151l ods. 1

a ust. § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda výkon záložného práva nemohol prebehnúť
riadne a platne. Žalobkyňa poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku body 33., 34., 35, 40
a 49., v ktorých sa súd prvej inštancie zameral iba na okolnosti pomerovania kolízie práv pôvodného
vlastníka a údajného dobromyseľného nadobúdateľa v reťazi prevodov vlastníckeho práva k pozemkom
v kontexte nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 549/2015. Ďalej žalobkyňa uviedla, že závery

a kritériá pomerovania pôvodného vlastníka a dobromyseľného nadobúdateľa, nevlastníka, nemôže súd
aplikovať za žiadnych okolností, ak nejde o jeden z taxatívne vymedzených zákonných dôvodov. Tu
o takýto prípad nešlo, čo konštatuje aj sám súd v bode 48. odôvodnenia, no v bode 49. uzatvára, že
kritériá dobromyseľnosti nadobúdateľa a údajnej nedbalosti pôvodného vlastníka splnené neboli a na
to v rozhodnutí prihliadol. Okrem toho, že splnené neboli, pokiaľ by aj hypoteticky boli, súd k tomu

nevykonalžiadnedokazovanieaanineprezentovalzodpovedajúcipredbežnýprávnynázor,abysporové
strany vedeli viesť kvalifikovaný útok/obranu.
13. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vedome dopúšťa
kolízie s jednoznačne znejúcou judikatúrou vyšších súdov, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Pre
úplnosťjepotrebnédodať,žeodôvodnenierozsudkujeajvnútornenekonzistentné,pretožesúdsamôže

zaoberať kolíziou takýchto práv iba za situácie, že zistí vadu právneho titulu nadobudnutia nehnuteľnosti
u posledného vlastníka, ktorý sa v dôsledku toho ukáže ako nevlastník. Ak vada v reťazi právnych
úkonov neexistuje, nie je dôvod sa kolíziou akokoľvek zaoberať, pretože nadobúdateľ nemusí byť ani
dobromyseľnýavlastníkomsastáva.Predmetomkonaniajeurčenievlastníckehopráva,aaksúdzačína
odôvodnenie tým, že z katastrálneho spisu má nepochybne preukázané, že vlastníčkou pozemkov je

žalovaná, potom došlo k odmietnutiu spravodlivosti, keďže sa meritom veci vôbec nezaoberal. Navyše
pri hodnotení predmetnej dobromyseľnosti súd úmyselne vynechal podstatné okolnosti, ktoré vyplynuli
z výsluchu manžela žalovanej. Napríklad o tom, ako tento odmietol pozemky nadobudnúť od pána A.
L., ktorý mi ich ponúkol (jeho vyjadrenie: „kde vstúpi pán L., tam tráva narastie“), o ktorom vedel akoo jednom z vlastníkov v reťazi, čo je taktiež v priamom rozpore s konštatovaním súdu v odôvodnení
rozsudku. Kúpil ich následne (cez žalovanú, ktorá je jeho manželkou) až od inej osoby (J. A. K.), pričom
zazmienkustojíajto,žetátomupozemkypredalazakúpnucenuo20.000,-eurnižšiuakoichnadobudla

(evidentne vedomá si problematickosti nadobúdacieho titulu, inak nedáva takáto výrazná zľava z ceny
žiadny logický zmysel). Toto z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva, aj keď je to absolútne zrejmé
zo zápisnice o pojednávaní a zvukového záznamu z výsluchu. Navyše žalobkyňa na túto skutočnosť
osobitne poukazovala. Súd prvej inštancie sa tak navyše okrem vyššie vytýkaných vád dopustil aj
neprípustného selektívneho prístupu k vykonanému dokazovaniu a okolnosti v prospech žalobkyne

z neho svojvoľne vyradil.
14. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že zo strany súdu nebol ani na jednom z pojednávaní dodržaný
postup podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, hoci žalobkyňa o to hneď na prvom pojednávaní žiadala. Súd
prvej inštancie napriek tomu na mnohých miestach odôvodnenia rozsudku prezentuje svoje subjektívne
názory na pohnútky žalobkyne, či na obsah jej výpovede, kedy jej tvrdenia označuje ako nelogické
a iracionálne, či prinajmenšom zvláštne a neuveriteľné. Počas výsluchu žalobkyne sa však súd prvej

inštancie ani raz neopýtal na tieto okolnosti a ani jej nedal otázky, ktorými by si overil to, čo neskôr
vrozsudkusubjektívnedegradujeaspochybňuje.Osobitnejetátookolnosťaneštandardnýprístupsúdu,
ktorý akoby sa chopil role advokáta žalovanej, vypuklá v kontexte toho, že žalovaná jej tvrdenia nikdy
nielenže nevyvrátila dôkazmi (z jej strany nebolo možno negatívnu skutočnosť preukazovať), ale ani len
nepoprela. Tieto sa nestali ani spornými. Súd teda v závere za sporné považoval okolnosti, ktoré nimi

nikdy neboli a na ich nesprávnom zhodnotení založil svoje rozhodnutie vo veci samej.
15. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nesprávne vysporiadal s jej námietkou ohľadom neplatnosti
postúpenia pohľadávok z dôvodu vady (generálneho) plnomocenstva, ktoré bolo udelené J. L. dňa
12.05.2009. Samotné zdôvodnenie k jej námietke ohľadom právneho nedostatku plnomocenstva je
potom skoncetrované v bode 39. odôvodnenia, kde súd konštatuje, že „generálnu plnú moc podľa

aktuálneho právneho poriadku SR môže udeliť i právnická osoba prostredníctvom svojho konateľa“. Toto
jealeprávneposúdenie,ktorésanaargumentáciužalobkynevôbecnevzťahuje.Súdprvejinštancietotiž
prehliada, že v jej veci generálne plnomocenstvo neudelila právnická osoba, ale J. L. ako fyzická osoba
a konateľka spoločnosti. Nesprávne právne posúdenie veci teda pramení v tomto smere z nesprávne
vyhodnotených vstupov, kedy súd hodnotil a posudzoval úplne iné skutkové okolnosti, aké mal a aké

reálne nastali. J. L. udeľovala generálne plnomocenstvo ako fyzická osoba v postavení „konateľky“,
čo je v zmysle ustálenej a dlhodobo konštatovanej judikatúry vyšších súdov vylúčené. Konateľ –
samostatne ako fyzická osoba, nie konajúc v mene spoločnosti, nemôže na výkon svojej funkcie (nie
na jednotlivý úkon) splnomocniť a tým preniesť výkon práv konateľa inú osobu, pretože by sa tým
obchádzala vôľa valného zhromaždenia o tom ako má byť obsadený štatutárny orgán. Z uvedeného

jednoznačne vyplynulo, že plnomocenstvo trpí vadou absolútnej neplatnosti, čo mal súd prvej inštancie
zistiť a skonštatovať, no bezdôvodne to neurobil.
16. Namietala, že postúpenie pohľadávok bolo voči žalobkyni neúčinné, pretože jej nebolo oznámené.
Žalobkyňaďalejuviedla,ževšetkočobolovyššieuvedené,platíajvovzťahukďalšejjejnámietke,ktorou
sa rovnako súd nezaoberal. Výkon záložného práva bol postihnutý mnohými vadami, nebol vykonaný

riadne, a preto ani následný prevod nemôže obstáť. Nezákonnosť pri výkone záložného práva nemôže
vytvoriť základ pre platný prevod. Vlastnícke právo teda žalobkyňa nemohla nikdy stratiť, ak výkon
záložného práva nebol urobený lege artis, pričom táto okolnosť jasne vyplýva z katastrálneho spisu,
ktorý si súd zabezpečil, a ktorý aj ako dôkaz vykonal. Žalovaná v rámci svojej obrany nepreukázala
opak. Súd prvej inštancie aj napriek tomu túto zásadnú okolnosť prehliadol a nevyvodil z nej žiadne

právne dôsledky.
17. Uviedla, že dobromyseľnosťou nadobúdateľa by sa mohol súd zaoberal jedine vtedy, ak by určil
vadu akéhokoľvek právneho titulu v reťazi nadobúdania pozemkov žalovanou a ak by boli aplikovateľné
závery nálezu Ústavného súdu SR z roku 2015, s ktorým pracuje súd v bode 24. odôvodnenia rozsudku.
V závere žalobkyňa uviedla, že generálne plnomocenstvo udelené konateľkou ako fyzickou osobou

na výkon funkcie konateľa inej osobe je absolútny neplatný právny úkon, v čoho dôsledku je neplatná
aj zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá s jeho použitím. Zdôraznila, že postúpenie pohľadávok
podľa neplatnej zmluvy žalobkyni nebolo nikdy oznámené, preto je nielen neplatné, ale aj voči žalobkyni
neúčinné, na základe neúčinného postúpenia nemôže údajný nový veriteľ vykonávať záložné právo.
Pri výkone záložného práva bol porušený zákon, jeho začatie jej nebolo riadne oznámené, nebolo

oznámené ani iným taxatívne stanoveným osobám, v čoho dôsledku došlo k nezákonnému prevodu.
O vlastnícke právo k pozemkom žalobkyňa nikdy neprišla, a teda s pozemkami nemohol platne nakladať
ani pán A. L., ani J. A. K. a tieto nemohla nadobudnúť ani žalovaná. Platí tu zásada nemo plus iuris,
ktorú nie je možné prelomiť dobromyseľnosťou nadobúdateľa, nevlastníka, keďže nejde o taxatívnevymedzený prípad v zmysle zákona. Žalovaná ani nikdy nebola dobromyseľnou nadobúdateľkou. Keďže
vedela o problematickosti prevodov, ktoré predchádzali jej kúpe a práve s využitím tejto informácie
dosiahla to, že J. A. K. jej prieviedol pozemky so stratou 20.000 eur, aj keď ich pár mesiacov predtým

kupoval od A. L. za 75.000 eur, aj napriek tomu, že ich ponúkal jej manželovi už samotný A. L., od
ktorého ich kúpiť tento odmietol.
18. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania
prvoinštančného aj odvolacieho v rozsahu 100 %. Ďalej uviedla, že z odôvodnenia napadnutého

rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal argumentami uvádzanými
žalobkyňou v konaní pred súdom. V bodoch 36. až 39. odôvodnenia odvolania podrobne analyzoval
otázku platnosti generálneho plnomocenstva udeleného J. L. 12.05.2009, od ktorej sa odvíja otázka
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok ako takej, so záverom, že udelená plná moc je platná, konanie
splnomocnenca následne bolo konaním spoločnosti. Uviedla, že súd prvej inštancie zastáva názor, že
predmetná plná moc je platná aj napriek tomu, že na nej absentuje podpis splnomocnenia, zákon totiž

nesankcionuje takúto absenciu podpisu neplatnosťou plnej moci.
19. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná tiež uviedla, že súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou
účinného postúpenia pohľadávok, resp. doručenia oznámenia o takomto postúpení. V bode 40.
napadnutého rozsudku vyhodnotil tvrdenia žalobkyne o nedoručení takéhoto oznámenia za účelové,
a to jednak z dôvodov uvedených v bode 34. tohto rozsudku, a jednak preto, že žalobkyňa všetky

skutočnosti, ktoré svedčia v jej neprospech odignorovala a jednoducho tvrdila, že o ich nevedela. Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na zásadu vigilantibus iura scripta sunt a dodal, že je
toho názoru, že žalobkyňa podala túto žalobu účelovo, v snahe nadobudnúť opäť vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam, je totiž ťažko uveriteľné, že po 8 rokoch, počas ktorých sa chovala
ako vlastník týchto nehnuteľností, hoci ním nebola a nevedela to, mohla overiť, nakoľko tieto údaje sú

verejne dostupné, poberala nájomné, nezaujímala sa o to, že svoj dlh nesplnila, ako ani o tom, ako sa
k tomu stavia záložný veriteľ (o záložnej zmluve nepochybne vedela), chcela svoj dlh odrazu splniť a až
vtedy na tieto skutočnosti prišla. Tieto tvrdenia súd prvej inštancie nepovažoval za pravdivé a potom
sa súdu javí ako nepravdivé aj tvrdenie o tom, že nevedela o výkone záložného práva, o postúpení
pohľadávky, a že v obálke od RS TEAM Bratislava bol reklamný časopis, nie oznámenie. Súd prvej

inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, avšak s tým, že
posudzovanú vec nie je možné subsumovať pod žiaden z prípadov v ňom uvedených, pretože v tomto
prípade vždy prevádzal nehnuteľnosť vlastník, a že nedošlo k porušeniu zásady „nemo plus iuris“.
20. Ďalej poukázala na to, že pokiaľ ide o nedodržanie postupu súdom prvej inštancie podľa § 181 ods.
2 Civilného sporového poriadku, toto tvrdenie je zavádzajúce. Zo zápisnice o pojednávaní z 03.09.2021

totiž vyplynulo, že súd predniesol predbežné právne posúdenie sporu. Uviedol, ktoré skutkové a právne
tvrdenia považuje za sporné, a ktoré dôkazy vykoná. Rovnako zavádzajúce a nepravdivé je tiež tvrdenie
žalobkyne, že žalovaná jej skutkové tvrdenia v konaní nepoprela. Okrem písomných podaní svedčia
o tom aj ústne prednesy zástupkyne žalovanej na pojednávaní. Okrem iného na pojednávaní 07.09.2022
uviedla, že zmluvu o postúpení pohľadávky považovala za platnú s poukazom na dôvody platnosti

generálnehoplnomocenstvaspochybnilatiežúdajnénedoručenieoznámeniaozačatívýkonuzáložného
práva, a poukázala aj na ustanovenia § 526 ods. 1 a § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorých právne účinky cesie nastávajú uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Prípadné nesplnenie
oznamovacej povinnosti nemá vplyv na platnosť cesie, ani na jej právne účinky, pričom Občiansky
zákonník predpokladá aj tzv. tichú cesiu. V neposlednom rade označila aj žalobkyňou uplatnenú

námietku o neoznámení výkonu záložného práva záložnému dlžníkovi, a jej tvrdenie o síce doručení
obálky od záložného veriteľa však s obsahom reklamného letáku, aj vzhľadom na obsahy jej doterajších
nehodnoverných tvrdení, za špekulatívne a nepravdivé. Napokon aj tvrdenie žalobkyne o nedoručení
oznámenia o výkone záložného práva dlžníkovi a obligačnému dlžníkovi označila za hypotetické
úvahy žalobkyne. Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie platnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky z dôvodu vady plnomocenstva, súd prvej inštancie sa touto otázkou v napadnutom rozsudku
veľmi podrobne zaoberal a správne právne posúdil aj s odkazom na citované zákonné ustanovenie.
Žalobkyňa sa snaží toto právne posúdenie spochybniť tým, že súd prvej inštancie mal vyhodnocovať
plnomocenstvo ako právny úkon udelený právnickou osobou, pričom mal prehliadnuť, že plnomocenstvo
neudelila právnická osoba, ale fyzická osoba – konateľ. Je to však žalobkyňa, ktorá či už vedome alebo

nevedome prehliada, že súd prvej inštancie poukazuje na možnosť udelenia plnomocenstva právnickou
osobou, prostredníctvom svojho konateľa. Žalovaná poukázala na Občiansky zákonník pri možnosti
udeliť generálne plnomocenstvo nerozlišuje medzi fyzickou a právnickou osobou. Rovnaké zákonné
podmienky pri udeľovaní plnej moci sa podľa Občianskeho zákonníka vzťahujú tak na právnickú, akoaj na fyzickú osobu. To znamená, že podľa Občianskeho zákonníka sa každý subjekt práva, či už
fyzická alebo právnická osoba, môže dať zastúpiť inou osobou s tým, že rozsah tohto zastúpenia je na
rozhodnutí tohto subjektu práva. Ďalej žalovaná uviedla, že konanie štatutárneho orgánu podľa ust. §

20 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa tak považuje za samotné konanie právnickej osoby. Ustanovenie
Občianskeho zákonníka o výlučnom oprávnení konateľa robiť právne úkony právnickej osoby sa však
netýka zastupovania právnickej osoby, ergo konania za právnickú osobu. Ak je totiž právnická osoba
zmluvne zastúpená, tak v prípade konania zástupcu nejde o konanie právnickej osoby, ale len o konanie
zástupcu, ktorý koná za právnická osobu, keďže koná v mene právnickej osoby a na účet právnickej

osoby. Rozdiel medzi týmito dvoma spôsobmi konania spočíva v tom, že kým štatutárny orgán pri konaní
právnickej osoby prejavuje vôľu tejto právnickej osoby, tak zástupca v prípade konania za právnickú
osobu prejavuje svoju vlastnú vôľu.

21. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2022 uviedla, že zmluvu o postúpení pohľadávok
považuje za absolútne neplatný právny úkon. Uviedla, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení

pohľadávok bola jediným konateľom spoločnosti RS TEAM pani J. I. L.. Ako konateľka však v mene
spoločnosti RS TEAM zmluvu o postúpení pohľadávok nepodpísala. V mene spoločnosti RS TEAM
pri uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok, ako to vyplýva aj z označenia zmluvných strán, konal M.
N., a to na základe tzv. Generálnej plnej moci udelenej J. I. L. ako konateľkou spoločnosti RS TEAM
pre M. N. dňa 12.05.2009. Uvedenou plnou mocou mala J. I. L. splnomocniť M. N. na všetky právne

úkony v rozsahu oprávnení konateľa spoločnosti, ktoré sú upravené, resp. vyplývajú z Obchodného
zákonníka, Spoločenskej zmluvy spoločnosti, ako aj na nakladanie s majetkom spoločnosti. J. I. L. ako
konateľka spoločnosti tak mal na M. N. preniesť výkon oprávnení konateľa vo vzťahu k spoločnosti
RS TEAM v celom rozsahu bez obmedzenia. Z pripojenej plnej moci je zrejmé, že sa jedná o tzv.
generálnu plnú moc. Podľa ustálenej a v zásade konštantnej súdnej praxe a odborných názorov je

udeleniegenerálnejplnejmocinaúkonyspadajúcedopôsobnostikonateľaspoločnostineprípustnéergo
absolútne neplatné. Výkon funkcie konateľa a plnenie úloh z tohto postavenia vyplývajúce je osobnej
povahy, ktoré nie je možné preniesť na ďalšie osoby. Konateľské a rozhodovacie oprávnenia i povinnosti
štatutárnych orgánov sú v zásade, čo do účinkov navonok, neobmedziteľné a vo svojom súhrne (ako
celok konateľských oprávnení) na ďalšie osoby neprenosné. Žalobkyňa poukázala na nález Ústavného

súdu SR sp. zn. III. ÚS 353/2012, ktorého predmetom posudzovania bolo udelenie plnej moci, ktorou
konateľ vo svojom mene splnomocnil tretiu osobu – splnomocnenca, na všetky úkony, ktoré súvisia
s podnikateľskou činnosťou spoločnosti s tým, že splnomocnenie je vydané bez obmedzení v rozsahu
právkonateľaspoločnosti.Vzásadesajednalooposúdenieidentickéhozneniaplnejmoci,akohoudelila
J. I. L. pre M. N.. Ústavný súd SR v predmetnom náleze dospel k záveru, že splnomocnenie v uvedenom

rozsahu je neprípustné. Za spoločnosť RS TEAM tak pri uzatváraní Zmluvy o postúpení pohľadávok
nekonala oprávnená osoba, a teda zmluva o postúpení pohľadávok je pre absenciu podpisu spoločnosti
RS TEAM ako postupníka neplatná pre nedodržanie písomnej formy ako to ukladá ust. § 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť úkon platný, a teda
z absolútne neplatného právneho úkonu nemôže nadobudnúť práva ani tretia osoba. Neplatnosťou tak

trpia všetky ďalšie úkony, ktoré na takúto zmluvu o postúpení pohľadávok nadväzovali. Ďalej žalobkyňa
uviedla, že výkon záložného práva je neplatný nielen z dôvodu, že ho mala vykonať osoba, ktorá nebola
vlastníkom pohľadávok zabezpečených záložným právom – spoločnosť RS TEAM, ale aj z dôvodu
rozporu s ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom, že nedošlo k oznámeniu o začatí výkonu
záložnéhoprávaobligačnémuazáložnémudlžníkovi.Žalobkyňapoukázalanapojednávanie,ktorésavo

veci konalo dňa 12.11.2021, kde uviedla, že od spoločnosti RS TEAM jej nebola nikdy doručená žiadna
listina, v ktorej by jej malo byť oznámené začatie výkonu záložného práva k jej pozemkom. Žalobkyňa
poukázala na skutočnosť, že v minulosti jej bola od uvedenej spoločnosti doručená obálka, ktorej
obsahom bol reklamný časopis. Zrejme sa jedná o obálku, ktorou spoločnosť RS TEAM v katastrálnom
konaní V 5684/12 preukazovala, že jej bolo doručené o oznámenie výkonu záložného práva. Ako uviedla

nižšie, celkom zjavne k tomu zo strany RS TEAM nikdy nedošlo. Spoločnosti RS TEAM bolo totiž
zrejmé, že voči takémuto nezákonnému postupu výkonu záložného práva by sa bránila jej zámerom
preto bolo odňať žalobkyni vlastníctvo k pozemkom tak, aby sa o tom žalobkyňa nedozvedela, čo sa
jej aj úskokom cez doručenie reklamného letáku podarilo. Aj keby žalobkyňa pripustila, že obsahom
predmetnej zásielky bola listina, ktorou mala žalobkyni spoločnosť RS TEAM oznamovať začatie výkonu

záložnéhopráva,takjejobsahommalabyťlistinavzneníavyhotovení,akobolapredložená,Okresnému
úradu Nové Zámky v konaní zn. P-1613/12. Predmetom katastrálneho konania P-1613/12 bol zápis
poznámky o začatí výkonu záložného práva. O tejto listine pritom ale Okresný úrad Nové Zámky
v rozhodnutí o prerušení konania zn. V 5684/12 zo dňa 09.11.2012 uviedol, že nie je zápisu schopná,nakoľko z nej nie je zrejmé, kto túto listinu podpísal a neobsahuje údaje vlastníka nehnuteľností podľa
§ 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona. Na podklade rozhodnutia o prerušení katastrálneho konania
niektorý z účastníkov katastrálneho konania o výkone záložného práva vedeného pod zn. V-5684/12

odstránil túto vadu konania tak, že doručil Okresnému úradu Nové Zámky upravenú listinu označenú
ako Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, doplnenú už o údaje vlastníka nehnuteľností podľa
§ 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona. Táto však v tomto znení žalobkyni prirodzene nemohla
byť a ani nebola celkom zjavne nikdy doručená, aj keby žalobkyňa pripustila, že jej spoločnosť RS
TEAM nejaké oznámenie o začatí výkonu záložného práva niekedy doručovala, čo žalobkyňa poprela.

Aj teda keby žalobkyňa pripustila, že jej spoločnosť RS TEAM nejaké oznámenie o začatí výkonu
záložného práva niekedy doručovala, tak takéto oznámenie nemohlo vyvolať zamýšľané právne účinky,
nakoľko nespĺňalo náležitosti zápisu spôsobilej listiny do katastra nehnuteľností. Bolo teda povinnosťou
záložného veriteľa – spoločnosti RS TEAM, takéto oznámenie v znení, ako ho upravené predložil
niektorýzúčastníkovkatastrálnehokonaniazn.V-5684/12katastru,zaslaťžalobkyni,čosavšakrovnako
nestalo. Ak by totiž nebola vada listiny odstránená spôsobom úpravy listiny oznámenia o začatí výkonu

záložného práva, na jej podklade by kataster nehnuteľností nevykonal zápis o výkone záložného práva
ako nevyhnutnej podmienky pre jeho výkon. K výkonu záložného práva na poklade listiny – oznámenia
o začatí výkonu záložného práva, ktorá mala byť doručená žalobkyni, čo však ona popiera, by nikdy
nedošlo k výkonu záložného práva. Navyše ako vyplýva z listiny, ktorá bola predložená Okresnému
úradu Nové Zámky v konaní o zápis poznámky o začatí výkonu záložného práva zn. P-1613/12, nielenže

táto listina neobsahuje údaje o osobe záložného dlžníka ako to predpokladá Katastrálny zákon, a teda
nie je ani zápisu spôsobilá – ako nevyhnutná podmienka pre samotný výkon záložného práva, ale tento
úkonnieježalobkynizjavneaniadresovaný.Takpôvodnálistinavkonanízn.P–1613/12takajopravená
– predložená v konaní o výkon záložného práva zn. V-5684/12, je adresovaná Správe katastra Nové
Zámky. Táto samotná skutočnosť je potvrdením a dôkazom, že oznámenie o začatí výkonu záložného

práva žalobkyni nebolo nikdy ani len doručované, nieto ešte doručené. Adresátom bol totiž celkom iný
subjekt ako žalobkyňa. Aj keby však bolo žalobkyni takéto oznámenie doručené, tým, že jeho adresátom
bola Správa katastra Nové Zámky, a teda nie žalobkyňa, dokument neobsahoval žiadne jej osobné
údaje,zktorýchbymohlažalobkyňaidentifikovať,žejejjetentoúkonurčený,tentoprávnyúkonnemožno
vyhodnotiť inak ako absolútne neplatný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Oznámenie o začatí

výkonu záložného práva je jednostranný právny úkon, ktorý pre svoju platnosť musí spĺňať všetky
zákonné atribúty – musí byť adresovaný záložnému dlžníkovi, musí byť určitý a zrozumiteľný, inak je
(absolútne) neplatný. V kontexte toho, že žalobkyni nebolo nikdy oznámené postúpenie pohľadávky na
spoločnosť RS TEAM, z listiny zo dňa 18.09.2012 označenej ako Oznámenie o začatí výkonu záložného
práva priamym predajom zálohu kupujúcemu v zmysle čl. V bod 2 písm. a) Záložnej zmluvy je zrejmé,

že je adresovaná Správe katastra Nové Zámky, so spoločnosťou RS TEAM nebola žalobkyni v žiadnom
zmluvnom vzťahu, bolo by oznámenie pre žalobkyňu absolútne nezrozumiteľné pre jeho neurčitosť
a vnútorný rozpor. Takéto oznámenie, aj keby malo byť doručené, čo žalobkyňa nepoprela, nemohlo
teda vyvolať zamýšľané právne následky ako to predvída ust. § 1511 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko sa jedná o absolútne neplatný právny a listinu nespôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností

ako nevyhnutná podmienka na výkon záložného práva. Žalobkyňa je toho názoru, že nemohla tak
byť a nebola splnená podmienka oznámenia začatia výkonu záložného práva záložnému dlžníkovi.
Výkon záložného práva je teda pre rozpor so zákonom aj z tohto dôvodu absolútne nepltný právny
úkon. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemohla byť a nebola tak splnená podmienka oznámenia začatia
výkonu záložného práva dlžníkovi, jej synovi. Výkon záložného práva je tak pre rozpor so zákonom aj

z tohto dôvodu absolútne neplatný právny úkon. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a absolútnu
neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok; výkonu záložného práva, je absolútne neplatný každý ďalší
právny úkon, ktorý na postúpenie pohľadávok alebo výkon záložného práva nadväzoval. Z absolútne
neplatného právneho úkonu nemožno nadobudnúť žiadne právo, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
bol nadobúdateľ dobromyseľný, alebo nie. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex

offo. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na uznesenie NS SR z 27.04.2021 sp. zn. 1VObdo 2/2020,
podľa ktorého na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke
práva, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Žalobkyňa taktiež poukázala na rozsudok NS SR z 26.01.2017, sp. zn. 3Cdo/223/2016
aleboz28.06.2017sp.zn.3Cdo/115/2016,podľaktorýchibadobrávieranadobúdateľanemôžeprelomiť

zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest ipse habet, pretože podľa súčasného právneho stavu
dobrá viera nadobúdateľov je významná len potiaľ, že majú všetky práva oprávneného držiteľa v zmysle
§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka. Inými slovami, podľa tohto právneho názoru dobrá viera sama
o sebe nie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva.22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie

odvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti§363CSP,viazanýdôvodmiarozsahom
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. b) a c/ CSP zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Podľa § 389 odsek 1 CSP písm. b), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy

veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť
zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

25. Predmetom konania je žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 07.12.2020, ktorou sa žalobkyňa
voči žalovanej domáhala určenia, že je:

- výlučným vlastníkom v pomere 1/1 nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálny odbor, okres Nové Zámky, obec F. G. H., katastrálne územie F. G. H., na LV č. XXXX,
pozemky parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, a to p. č. 5181/3, 5181/4, 5183,
5184, 5185, 5186, 5187, 5188/1, 5191/1, 5191/2;

- podielovým spoluvlastníkom v pomere 1 nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálny odbor, okres Nové Zámky, obec F. G. H., katastrálne územie F. G. H., na LV č. XXXX,
pozemok parcela registra „E“ p. č. 5189/1;
- podielovým spoluvlastníkom v pomere 1 nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálny odbor, okres Nové Zámky, obec F. G. H., katastrálne územie F. G. H., na LV č. XXXX,

pozemok parcela registra „E“ p. č. 5194 a 5197 (ďalej len ako „Nehnuteľnosti“).

26. Žalobkyňa tvrdila, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na subjekt, ktorý mal vykonať
záložné právo, pričom súd prvej inštancie mal ex offo skúmať, či je zmluva o postúpení pohľadávok zo
dňa 18.09.2012 platná. Nedošlo k účinnému postúpeniu pohľadávok, keďže jej nikdy nebolo doručené

oznámenie o ich údajnom postúpení a nedošlo ani k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva ani
obligačnému a ani záložnému dlžníkovi, čím došlo k rozporu s § 151l ods. 1 a § 151m ods. 1 OZ, a teda
výkon záložného práva nemohol prebehnúť riadne a platne.

27. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom dôvody zamietnutia žaloby boli nasledovné. Súd prvej

inštancie konštatoval, že generálnu plnú moc podľa aktuálneho právneho poriadku SR môže udeliť
i právnická osoba prostredníctvom svojho konateľa a tiež, že tak bolo možné platne urobiť i v čase
udelenia plnej moci J. L. dňa 12.05.2009 a teda udelená generálna plná moc je platná, následné konanie
splnomocnenca bolo konaním spoločnosti. Plná moc je platná, aj napriek tomu, že na nej absentuje
podpis splnomocnenca, zákon totiž takúto absenciu podpisu nesankcionuje neplatnosťou plnej moci.

Tvrdenia žalobkyne o tom, že jej nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a o výkone
záložného práva a o týchto skutočnostiach a ani o prevode vlastníckeho práva nevedela, súd považoval
za účelové. Uviedol, že žalobu žalobkyňa podala účelovo v snahe opäť nadobudnúť vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam. Nepovažoval za pravdivé ani jej tvrdenie o tom, že nevedela o výkone
záložného práva, o postúpení pohľadávky a že v obálke od RS TEAM Bratislava bol reklamný časopis,

nie oznámenie. V tomto prípade nedošlo k porušeniu zásady nemo plus iuris a žalovaná nadobudla
nehnuteľnosti dobromyseľne.

28. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.29. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje

náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie riadne na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a dostatočne sa nevysporiadal s námietkami žalobkyne vznesenými
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným, čím došlo
k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Z obsahu súdneho spisu má odvolací súd preukázané, že dňa 26.10.2011 uzatvorila žalobkyňa
zmluvu o pôžičke s veriteľom J. I. B., na základe ktorej si požičala sumu 41 500 eur. Na zabezpečenie
vrátenia pôžičky uzatvorili záložnú zmluvu zo dňa 26.10.2011 na nehnuteľnosti, ku ktorým určenia

vlastníctva sa žalobkyňa domáha. Na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 26.10.2011
k záväzku žalobkyne vyplývajúcemu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.10.2011 pristúpil dlžník O. A. a stal
sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi – žalobkyni. Dňa 20.09.2012 J. I. B. postúpila pohľadávku zo
zmluvy o pôžičke zo dňa 26.10.2011 na spoločnosť RS TEAM Bratislava s.r.o. (č. l. 100). Dňa 18.09.2012
spoločnosť RS TEAM Bratislava s.r.o. podaním adresovaným Správe Katastra Nové Zámky oznámila

začatie výkonu záložného práva priamym predajom kupujúcemu (A. L.) (č. l. 171).

32. Dňa 05.11.2012 uzatvorila žalobkyňa v zastúpení RS TEAM Bratislava s.r.o. s A. L. kúpnu zmluvu
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (č. l. 91 spisu). Dňa 06.11.2012
bol katastru doručený návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho A.

L. (č. l. 89). Katastrálny úrad katastrálne konanie prerušil, pretože správe katastra boli v deň podania
návrhu na vklad vlastníckeho práva doručené aj listiny, ktoré neboli vkladu schopnými (č. l. 95). Medzi
inými aj Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zaevidované pod č. P 1613/12; Správa katastra
uviedla, že z predloženej listiny nie je zrejmé, kto túto listinu za spoločnosť RS TEAM Bratislava s.r.o.
podpísal a taktiež neobsahuje údaje vlastníka nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho

zákona. Bolo tiež potrebné, aby predložili doklad o doručení Oznámenia o začatí výkonu záložného
práva záložcovi – vlastníkovi nehnuteľností, pretože táto skutočnosť má vplyv na platnosť zmluvy.

33. Následne bola správe katastra doručená listina Oznámenia o začatí výkonu záložného práva
„doplnená“ o potrebné náležitosti (č. l. 99) a doručenka, potvrdzujúca prijatie listiny (nie je zrejme akej) A.

A. dňa 02.10.2012 (č. l. 98). Na základe takto doplnených listín správa katastra dňa 26.11.2012 povolila
vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v prospech A. L.. Následne A. L. previedol vlastnícke právo
k Nehnuteľnostiam na J. A. K. (č. l. 106, 113). Od J. A. K. nadobudla vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam
žalovaná - D. E. (č. l. 118, 122).

34. Pre rozhodnutie vo veci samej považuje odvolací súd za podstatné, relevantne sa vysporiadať
s námietkou žalovanej, že jej nebolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva, najmä
keď z obsahu katastrálneho spisu vyplýva, že verzia Oznámenia o začatí výkonu záložného práva na
základe ktorej správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech A. L.
nebola preukázateľne doručená žalobkyni. Ak by aj zásielka by obsahovala Oznámenie o začatí výkonu

záložného práva, odvolaciemu súdu sa javí, že žalobkyni nemohlo byť doručené Oznámenie o začatí
výkonu záložného práva, na základe ktorého správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva (č. l.
98 spisu), pretože dátum doručenia tohto oznámenia žalobkyni je 02.10.2012. Odvolací súd dáva do
pozornosti súdu prvej inštancie, že správa katastra prerušila katastrálne konanie, pretože jej nebolo
predložené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva so zákonom požadovanými náležitosťami.

Až po prerušení konania (po 09.11.2012) bolo správe katastra doručené Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva s potrebnými náležitosťami. Na základe uvedeného sa odvolaciemu súdu javí, že
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva č. l. 98 spisu síce datované dňa 18.09.2012 nie je
Oznámením o začatím výkonu záložného práva z č. l. 171 spisu, ale ide o doplnenú listinu v súlades rozhodnutím správy katastra o prerušení konania, a preto nie je logické, že by táto listina mohla
byť žalobkyni doručená už 02.10.2012. Z uvedeného dôvodu sa bude súd prvej inštancie musieť
argumentačne vysporiadať so situáciou, či v prípade, ak by aj bolo žalobkyni doručené Oznámenie

o začatí výkonu záložného práva dňa 02.10.2012, obsahovalo všetky potrebné náležitosti a bolo listinou
spôsobilou vyvolať zamýšľané právne účinky, teda či mohol záložný veriteľ disponovať so zálohom
a previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Navyše je treba dať za pravdu žalobkyni
v tom, že zatiaľ v konaní nebolo predložená listiny Oznámenie o začatí výkonu záložného práva
adresovaná žalobkyni.

35. Záložný veriteľ je totižto povinný oznámiť začatie výkonu záložného práva záložcovi. V prípade,
ak predmet zálohu poskytla iná osoba ako záložný dlžník, zašle záložný veriteľ oznámenie o začatí
výkonu záložného práva nielen záložcovi, ale i dlžníkovi. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva
má dôležitý hmotnoprávny význam. Záložný veriteľ môže pristúpiť k speňaženiu zálohu až po uplynutí
30-dňovejlehoty,ktorásapočítaoddoručeniatohtooznámeniazáložcovi,príp.idlžníkovi(§151mods.1

prvá veta OZ). Oznámenie o začatí výkonu záložného práva sa záložcovi, príp. i dlžníkovi musí oznámiť
písomnou formou (najradšej doporučeným listom). V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného
práva musí záložný veriteľ uviesť dôvody začatia výkonu záložného práva, ale aj to, akým spôsobom
uspokojí svoju splatnú pohľadávku alebo ako sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Môže tak urobiť
spôsobmi uvedenými v ustanovení § 151j ods.1 OZ. Od okamihu doručenia oznámenia záložca nesmie

previesť záloh bez súhlasu záložného veriteľa a po 30 dňoch od oznámenia záložný veriteľ môže predať
záloh buď priamo, alebo na verejnej dražbe (pozri § 151m ods. 1 OZ).

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bude potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne posúdil, či
kprevoduvlastníckehoprávazáložnýmveriteľomdošloplatneatiežposúdiplatnosťnatonadväzujúcich

prevodov vlastníckeho práva.

37. Keďže na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 26.10.2011 (č. l. 64) bol dlžníkom aj syn
žalobkyne, odvolací súd považuje za potrebné pre úplnosť sa vyjadriť aj k potrebe doručenia oznámenia
o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 OZ aj jemu. Zmluva o pristúpení k záväzku

(kumulatívna intersecia) je uzatváraná bez účasti dlžníka a jej účinnosť nie je podmienená dlžníkovým
súhlasom. Pristupujúci dlžník sa nestáva účastníkom základného záväzkového vzťahu ako celku a
je zaviazaný iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil, preto
pristúpenie ku konkrétnemu záväzku teda samo osebe neznamená generálny vstup tretej osoby do
záväzkového vzťahu, ktorého obsahom je spravidla väčšie množstvo subjektívnych práv a povinností

a nemení sa ani osoba dlžníka. Na jeho strane záväzkového vzťahu však dochádza k rozšíreniu
počtu zaviazaných osôb, pokiaľ ide o povinnosť, vo vzťahu ku ktorej pristupujúci dlžník k záväzku
zmluvne pristúpil. Pristupujúci dlžník však nie je zaviazaný v rámci akcesorického vzťahu, ale priamo
a v rovnakom rozsahu ako pôvodný dlžník. Medzi pôvodným a pristupujúcim dlžníkom ide o spoločný
záväzok, ktorý ma charakter solidárneho dlhu ex lege. Na solidárne záväzky je potrebné aplikovať ust.

§ 511 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť
dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Predmetné
znamená mnohosť právnych vzťahov, teda že počet záväzkov sa rovná počtu dlžníkov, ktorý každý má s
veriteľom relatívne samostatný právny vzťah, napríklad že každý zo spoludlžníkov môže mať napríklad
inak dohodnutú splatnosť svojho záväzku, prípadne inak vymedzené ostatné podmienky. Aj v prípade

existencie solidárneho záväzku veriteľ môže postúpiť svoju pohľadávku ako celok, teda voči všetkým
solidárnym dlžníkom, na tretiu osobu, pričom zákon nevylučuje postúpenie pohľadávky ani vo vzťahu k
jednému zo solidárnych dlžníkov, čo v takomto prípade znamená, že postupca ostáva naďalej veriteľom
voči ostatným spoludlžníkom, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Záväzky jednotlivých solidárne
zaviazaných dlžníkov spája identita plnenia, resp. predmet plnenia. Postupovaním pohľadávky v prípade

existenciesolidárnehozáväzkusazaoberalNajvyššísúdČR,ktorýuviedol,žeakjevzmluveopostúpení
pohľadávky dohodnuté, že postupca postupuje na nadobúdateľa pohľadávku len voči jednému z
viacerých solidárne zaviazaných dlžníkov, nemožno zo samotnej identifikácie postupovanej pohľadávky
vyvodiť, že predmetom cesie bola tiež pohľadávka veriteľa voči ostatným (v zmluve neuvedeným)
solidárne zaviazaným spoludlžníkom (sp. zn. 29 Odo 1162/2006). Z uvedených záverov vyplýva, že

niet dôvodu, aby zmena v osobe veriteľa vo vzťahu k jednému zo solidárnych spoludlžníkov v dôsledku
postúpenia pohľadávky voči tomuto spoludlžníkovi mala bez ďalšieho dosah do relatívne samostatných
právnych vzťahov medzi veriteľom (postupcom) a ostatnými („nepostúpenými“) spoludlžníkmi. Preto, ak
veriteľpostúpisvojupohľadávkuvočijednémuzviacerýchsolidárnezaviazanýchspoludlžníkov,stávasapostupník veriteľom iba vo vzťahu k tomuto dlžníkovi, zatiaľ čo ostatní spoludlžníci sú naďalej zaviazaní
(na to isté plnenie) postupcovi. Zachovaný ostáva charakteristický prvok pasívnej solidarity, ktorým je
jednotnosť plnenia a jeho predmetu a všetci pôvodní spoludlžníci sú naďalej zaviazaní na to isté plnenie,

aj keď v dôsledku postúpenia už nie tomu istému veriteľovi. Keďže predmetom postúpenia bola len
pohľadávka postupcu voči jednému z viacerých solidárne zaviazaných dlžníkov (voči žalobkyni), záložný
veriteľ bol povinný oznámiť výkon záložného práva len žalobkyni a nie aj jej spoludlžníkovi, a preto
námietku žalobkyne, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva malo byť doručené aj jej synovi
ako pristupujúcemu dlžníkovi za nedôvodnú.

38. K námietke žalobkyne ohľadne neplatnosti postúpenia pohľadávok z dôvodu vady generálneho
plnomocenstva je potrebné uviesť, že odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym záverom
súdu prvej inštancie, že generálne splnomocnenie zo dňa 12.05.2009 udelené splnomocniteľom J.
I. L., konateľkou spoločnosti RS TEAM Bratislava s.r.o splnomocnencovi M. N. je platné. Odvolací
súd nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne, že udelenie generálnej plnej moci fyzickou osobou

v postavení konateľky je v zmysle konštantnej judikatúry vylúčené. Na zdôraznenie správnosti záveru
súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že rozhodovacia prax všeobecného súdnictva udeľovanie
generálnych plnomocenstiev zo strany obchodných spoločností akceptuje, čo vyplýva aj z rozhodovacej
činnosti najvyššieho súdu. K otázke udelenia plnomocenstva právnickou osobou napríklad najvyšší
súd v uznesení sp. zn. 5Obdo/57/2019 zo dňa 22.10.2019, ktoré prešlo aj testom ústavnosti (I.

ÚS 463/2020 zo dňa 13.10.2020) konštatoval, že „pokiaľ je splnomocnencom právnická osoba,
právo konať za splnomocniteľa má okrem štatutárneho orgánu aj iná osoba, ktorej právnická osoba
udelí plnomocenstvo, pričom zákon žiadne obmedzenia vo vzťahu k „inej osobe“ ani z hľadiska
požiadaviek na jej osobu a ani k rozsahu takého plnomocenstva nevymedzuje. Oprávnenie udeliť
plnomocenstvo právnickou osobou teda Občiansky zákonník vyslovene predpokladá a pripúšťa. Na

osobu splnomocniteľa zákon nekladie osobitné požiadavky okrem toho, že splnomocniteľ musí byť
nevyhnutne spôsobilý na právny úkon, ktorý má v jeho zastúpení splnomocnenec vykonať. Nie je
rozhodujúce, či je osobou splnomocniteľa fyzická alebo právnická osoba, a preto je plnomocenstvo
oprávnená udeliť nielen fyzická, ale aj právnická osoba. Z hľadiska rozsahu plnomocenstva je potrebné
poukázať na ustanovenie § 31 ods. 4 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje možnosť

udelenia plnomocenstva na viacero úkonov, ktoré (okrem podmienky písomnej formy) neurčuje žiadne
pravidlo obmedzujúce počet alebo povahu úkonov, ktoré môžu byť predmetom plnomocenstva. Rozsah
udeľovaného plnomocenstva je tak výlučne na vôli splnomocniteľa. Pokiaľ by bolo vôľou zákonodarcu
akýmkoľvek spôsobom obmedziť alebo vylúčiť udelenie plnomocenstva pri právnických osobách, toto
obmedzenie by bolo celkom iste vyjadrené v normatívnom texte Občianskeho zákonníka.“.

39. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

40.Zvyššiecitovanéhoustanoveniavyplýva,žeprimožnostiudeliťgenerálneplnomocenstvoObčiansky
zákonník nerozlišuje medzi osobou fyzickou a právnickou, ale naopak počíta s tým, že každý sa môže
dať zastúpiť aj generálnym plnomocenstvom, keď používa slovné spojenie „sa možno dať zastúpiť“.
Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ ide o osobu splnomocniteľa, Občiansky zákonník nevytvára medzi
právnickou a fyzickou osobou žiadne rozdiely, keď obe sú oprávnené nechať sa zastúpiť inou osobou

v rozsahu, v akom uvážia. Z toho podľa názoru odvolacieho súdu plynie, že pokiaľ právnická osoba
v mene ktorej koná jej konateľ, môže udeliť na svoje zastupovanie generálne splnomocnenie inej osobe,
môže aj konateľ ako fyzická osoba udeliť generálne splnomocnenie inej osobe, pretože ani v jednom
prípade to Občiansky zákonník nevylučuje. Z gramatického výkladu úpravy zmluvného zastúpenia
ale aj z jeho účelu preto nie je podľa odvolacieho súdu dôvod považovať plnomocenstvo udelené

splnomocniteľom J. I. L., konateľkou spoločnosti RS TEAM Bratislava s.r.o splnomocnencovi M. N.
za absolútne neplatný právny úkon, ako tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa v odvolacom konaní nenamietala
nedostatok plnomocenstva pre absentujúci podpis splnomocnenca, preto sa odvolací súd k tejto
skutočnosti bližšie nevyjadruje a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie aj v tomto smere.

41. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak by dospel k záveru o neplatnosti uvedeného
splnomocnenia, je potrebné vziať do úvahy ust. § 33 ods. 2 OZ, ktorý upravuje prípady, keď
plnomocenstvo nebolo udelené vôbec, resp. plnomocenstvo bolo neplatné. Ak splnomocnenec urobil
právny úkon v mene splnomocniteľa bez toho, aby bol na to vybavený plnomocenstvom, ide o tzv.nesplnomocnenékonateľstvoatentoúkonjepresplnomocniteľazáväznýlenvprípade,žehododatočne
schváli (§ 33 ods. 2 OZ). Dodatočné schválenie (tzv. ratihabíciu) možno usudzovať podľa konkrétnych
okolností každého jednotlivého prípadu (napr. z okolnosti, že prenajímateľ prijímal od nájomcu nájomné

dohodnuté v zmluve) ( rozhodnutie NS ČR z 20. 11. 2007, sp. zn. 33 Odo 1078/2005). Pre dodatočné
schválenie právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 OZ nie je stanovená osobitná forma.
Znamená to, že k schváleniu právneho úkonu môže dôjsť písomne alebo ústne a že sa môže stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť; uvedené
platí aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu. Ak dôjde k

schváleniu konania zdanlivého splnomocnenca, je z právneho úkonu ním urobeného, a to už od doby
jeho urobenia (ex tunc), zaviazaný voči tretej osobe ten, kto prekročenie plnomocenstva schválil, alebo
ten,ktododatočneschválilkonanieinéhobezplnomocenstva.Splnomocniteľpreberávobochprípadoch
dodatočne na seba výsledok konania nesplnomocneného zástupcu.

42. V danej veci žalobkyňa namieta platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenú postupcom I.

B. a postupníkom RS TEAM Bratislava s.r.o. v zastúpení M. N. na základe plnej moci zo dňa 12.05.2009,
pretože tvrdí, že generálna plná moc udelená M. N. konateľkou spoločnosti RS TEAM Bratislava s.r.o.
je neplatná. V zmysle vyššie citovaného výkladu k ust. § 33 ods. 2 OZ môže zaväzovať konanie M.
N. spoločnosť RS TEAM Bratislava s.r.o. aj v prípade, ak by generálna plná moc zo dňa 12.05.2009
bola neplatná, ak by konanie M. N. bolo dodatočne schválené spoločnosťou RS TEAM Bratislava s.r.o..

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa stala vlastníkom pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 26.10.2011, ktorú mal postupca voči dlžníkovi A. A., spoločnosť RS TEAM Bratislava s.r.o.. Na
postupníka spolu s postupovanou pohľadávkou prešlo aj záložné právo na základe zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 03.08.2010. Na základe uvedených zmlúv bol potom postupník oprávnený
pristúpiť k výkonu záložného práva. Spoločnosť RS TEAM Bratislava s.r.o. dňa 18.09.2012 zaslala

Správe Katastra Nové Zámky Oznámenie o začatí výkonu záložného práva priamym predajom zálohu
kupujúcemu (č. l. 99, 171) podpísané p. J. I. L., konateľkou spoločnosti RS TEAM Bratislava s.r.o..
Z uvedeného dôvodu je odvolací súd toho názoru, že pristúpením k výkonu záložného práva spoločnosť
RS TEAM Bratislava s.r.o. schválila konanie M. N. pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky dňa
18.09.2012. To že k obom úkonom došlo v ten istý deň, len podporuje názor odvolacieho súdu, že

spoločnosť RS TEAM Bratislava s.r.o. chcela nadobudnúť pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 26.10.2011 a všetky práva s ňou spojené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel
k záveru, že posúdenie platnosti generálnej plnej moci zo dňa 15.02.2009 nemá pre rozhodnutie vo veci
samej podstatný význam, a preto aj túto námietku žalobkyne odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

43. Žalobkyňa ďalej namietala, že jej nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, a preto tvrdí,
že postúpenie pohľadávky voči nej nebolo účinné. K tomu je potrebné uviesť, že postúpenie pohľadávky
podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového
záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku
sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka.

Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na
jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení
postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému
veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému
veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či

vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani
dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje
súhlas dlžníka. Vzhľadom na uvedené, teda podľa názoru odvolacieho súdu platí, že na platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi.
Doručenieoznámeniaopostúpenípohľadávkydlžníkovimávýznamzhľadiskazánikuzáväzku,tedaaby

dlžník mal vedomosť komu má plniť. Právne účinky postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom oznámenie alebo preukázanie postúpenia dlžníkovi nie je z
hľadiska účinkov postúpenia významné. Kým však dlžníkovi nie je postúpenie pohľadávky oznámené
postupcom alebo preukázané postupníkom, stále je oprávaný plniť svojmu pôvodnému veriteľovi, čo
však nemení nič na závere, že prevod pohľadávky už nastal. Odvolací súd dospel k záveru, že aj

keby nebolo žalobkyni doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, táto skutočnosť nezakladá bez
ďalšieho neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že dlžník je
oprávnenýsadomáhaťskúmaniaplatnostipostúpenia,akzmluvaopostúpenípohľadávokbolauzavretá
v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázalpostupník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 z januára 2009, R 46/2009; zhodne
Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012 z 3. júla 2012), avšak žalobkyňa takúto skutočnosť
v konaní nenamietala.

44. K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie ani na jednom pojednávaní nedodržal postup podľa
§ 181 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza, že postup súdu v zmysle § 181 ods. 2 CSP spočíva v určení,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci.

To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Cieľom ustanovenia § 181 ods. 2
CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda
viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho cieľom
je zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za
dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu
buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu

sporu pri realizácii jej procesných práv. Striktné nedodržanie postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP
(predtým § 118 ods. 2 OSP) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia účastníkov možno považovať za zhodné a ktoré zostali sporné, ktoré dôkazy súd vykoná a
ktoré nevykoná, ako aj neuvedenie predbežného právneho posúdenia veci súdom) má za následok len
tzv. inú vadu konania, avšak toto porušenie nedosahuje takú intenzitu, aby došlo k porušeniu práva

strán na spravodlivý súdny proces. Ak súd toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy
dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok
priznáva. Súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup
je limitovaný iba obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci interpretuje a aplikuje. Priamo
obmedzený teda nemôže byť ani vlastným predbežným právnym posúdením veci. Odvolací súd tak

konštatuje,žeajprípadnéopomenutieaplikácie§181ods.2CSPsakonvalidovalovydanímrozhodnutia
vo veci samej súdom prvej inštancie, v ktorom rozhodnutí súd vyjadril svoj právny názor a tým zhojil
tento procesný nedostatok. Z uvedených dôvodov, podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere nešlo
o vadu, ktorá by mala za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej a z toho dôvodu nie je daný
dôvod na zrušenie rozhodnutia vo veci samej. (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/181/2021 zo dňa

31.03.2022, uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/4/2021 zo dňa 28.04.2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. II.
ÚS 366/2018 zo dňa 11.06.2018, Najvyšší súd SR sp. zn. 2Cdo/145/2020 zo dňa 26.11.2020).

45. Záverom odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorými
sa vo svojom rozhodnutí odklonil od rozhodnutia Veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020

z 27.04.2021 a priznal ochranu žalovanej ako dobromyseľnej vlastníčke sporných nehnuteľností, aj
napriek tomu, že v danom prípade nešlo o žiadnu z výnimiek, ktorým je podľa rozhodnutia Veľkého
senátu potrebné poskytnúť takúto ochranu. Tieto závery súdu prvej inštancie vzhľadom na neúplné
skutkovézisteniasúduprvejinštancie,odvolacísúdpovažujezapredčasné.Vďalšomkonaníbudepreto
úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť vlastnícke právo žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam

a vzhľadom na zistené skutočnosti bude v predmetnej veci aplikovať právne závery vyplývajúce
z rozhodnutia Veľkého senátu sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021.

46. Odvolací súd preskúmajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal právne relevantným spôsobom s podstatnými námietkami žalobkyne, a preto toto

rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý
proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedeného dôvodu
potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP. Úlohou súdu prvej
inštancie v novom rozhodnutí bude opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť, v zmysle požiadaviek,

kladených na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, opätovne
posúdiť dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. V novom rozhodnutí sa tiež vysporiada s námietkami
žalobkyne, uvedenými v písomne podanom odvolaní. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne
o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).