Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Zdechovanová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Ek/327/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120239964
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zdechovanová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6120239964.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúp.: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
C. D. XX, XXX XX C., E. F. G., o vymoženie pohľadávky vo výške 771,19 Eur s príslušenstvom, vedenej
pod sp. zn. 400EX 277/20 u súdneho exekútora JUDr. Pauly Miššíkovej so sídlom exekútorského úradu

v H., I. J. D. XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/327/2020 zo dňa 1. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/327/2020 zo
dňa 1. augusta 2023 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 01.08.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie

pod sp. zn. 23Ek/327/2020, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a povinnému
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.02.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške
771,19 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 00925/19 zo
dňa 9.8.2019, vykonateľného dňa 3.12.2019 (ďalej len „exekučný titul“). V priebehu konania predložil
súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu súd zistil, že

Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07.05.2020. Dňa 07.09.2022 povinný
podal na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý adresoval Okresnému súdu Banská
Bystrica, pracovisko upomínacieho a exekučného súdu. Vzhľadom k tomu, že návrh na zastavenie
exekúcie je v zmysle § 61k ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) potrebné zaslať súdnemu exekútorovi, dňa 16.11.2022 bol povinným podaný návrh
preposlaný zo strany súdu poverenému súdnemu exekútorovi na ďalší postup. Nakoľko však bolo

Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07.05.2020 (t.j. o viac než 2 roky skôr),
predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty,
preto podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku tento návrh nemal odkladný účinok na výkon exekúcie.

2. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok č. 00925/19 zo dňa 9.8.2019 vydaný Stálym rozhodcovským súdom v Bratislave

je neplatný a nulitný exekučný titul a predmetná exekúcia sa musí zastaviť v celom rozsahu. Súdy
v SR totiž zastavujú exekúcie, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský
súd pri vydávaní rozhodnutia odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi
oprávneným a povinným v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti
tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Pri svojej argumentácii povinný sa povinný
odvolával na niekoľko súdnych rozhodnutí tunajšieho súdu ako aj Krajských súdov SR3. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a ďalších podaní v spise mal súd preukázané,
že tento bol podaný po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, čo spôsobilo, že návrh na zastavenie
exekúcie nemá voči povinnému odkladný účinok. To znamená, že exekútor aj napriek podanému návrhu

môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie. Zároveň vyšší súdny úradník
v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie bolo
potrebné použiť koncentračnú zásadu. Uvedená zásada znamená, že povinný v konaní o návrhu na
zastavenie exekúcie mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a v prípade opätovne podaného návrhu na zastavenie

exekúcie mohol povinný v zmysle koncentračnej zásady uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po
podaní predchádzajúceho návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (v tomto prípade podanom po uplynutí doby cca dva a pol
roka) musí povinný uplatniť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. V
neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali
po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť

tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd na ňu neprihliadne. Napriek tejto
skutočnosti vyšší súdny úradník v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaval
súlad rozhodcovskej zmluvy (nie doložky, ako uviedol povinný) s ustanoveniami zákona č. 335/2014
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní už po doručení návrhu na vykonanie exekúcie, pričom
výsledkom súdneho preskúmavania bolo vydanie poverenia súdnemu exekútorovi. Z tejto skutočnosti

možno odvodiť, že nárok oprávneného voči povinnému vyhodnotil za súladný s právnymi predpismi, keď
nezistil žiadne skutočnosti brániace výkonu exekúcie.

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 04.08.2023 podal
povinný sťažnosť, ktorá bola zaslaná poštou dňa 14.08.2023. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola

podaná včas.

5.Vpodanejsťažnostipovinnýcitovalviacerérozhodnutiajednakexekučnéhosúdu,akoajvšeobecných
súdov SR s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým veciam a
nesprávnemu rozhodnutiu, keď nepodrobil súdnej kontrole zmluvu v súlade s Ústavou SR a nevykonal

dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou SR, nezistil existenciu, či tu právo na
vymoženie predmetnej pohľadávky je alebo nie je. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a
dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek
štádiu. Súd musí prihliadnuť pri vydaní rozhodnutia na nevykonateľnosť exekučného titulu. Súd konal
v rozpore s Ústavou SR a únijnym právom, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie, pričom súd

má z úradnej povinnosti prihliadať na judikatúru Súdneho dvora EÚ a súdov SR. Na podporu svojich
tvrdení dal do pozornosti viaceré súdne rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, na ktoré už poukazoval
aj v podanom návrhu na zastavenie exekúcie.

6. Právny zástupca oprávneného sa k podanej sťažnosti povinného nevyjadril.

7.Podľa §202ods.1Exekučnéhoporiadku,vexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (%ďalej len „CSP“), proti
uzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,jeprípustnásťažnosť.
V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný

titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;

predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších
návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len

skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.
Obmedzenia podľa prvej vety a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré
povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

15. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný

účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.

16. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a
prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

17. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

18. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

19. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je
dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový

stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti
sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako
nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

21. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že

skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny
právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení, v dôsledku čoho podľa § 202
ods. 2 Exekučného poriadku nemusí jeho rozhodnutie obsahovať ďalšie odôvodnenie. Nad rámeckoncentračnej zásady však pre lepšie pochopenie dôvodnosti vedenia exekúcie uvádza princípy, pre
ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody
uvedené v sťažnosti. V podrobnostiach pritom odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého

uznesenia tak, aby napadnuté uznesenie v spojením s uznesením o tejto sťažnosti dávalo ucelený
pohľad na prejednávanú vec z pohľadu jednak samotného konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie a jednak z pohľadu dôvodov pre ktoré súd vec rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
vydaných uznesení.

22. Sudca v prvom rade uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného,
ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom
tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie
exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú
povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno zaťažuje v
exekučnom konaní povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie

povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti. Návrh na zastavenie
exekúcie totiž nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu.
Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia len takých skutočností, ktoré
nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich
uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia,

ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné
konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo
porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v
ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia,
ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je

predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto
fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom
konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.

23. Sudca ďalej pripomína, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15-dňovej

lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedené spôsobilo tú skutočnosť, že návrh na
zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok na výkon exekúcie. Súdny exekútor teda nemusí čakať kým
sa rozhodne o tomto procesnom návrhu povinného, ale môže exekúciu – nútený výkon rozhodnutia
vykonať takým spôsobom, aby došlo k uspokojeniu vymáhaného nároku. Keďže pri preskúmavaní
návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd zistil, že povinný v ňom neúčelne namieta len tie

skutočnosti, ktoré sa týkajú okolností ešte z času nielen pred uplynutím 15-dňovej lehoty v zmysle § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku, ale dokonca z času pred vydaním exekučného titulu, a povinnému pritom
nič objektívne nebránilo uplatniť svoje námietky včas, z tohto dôvodu musí súd predložené argumenty
vyhodnotiť ako bez právneho významu.

24. Spolu s vyššie uvedeným účinkom pri oneskorene podanom návrhu na zastavenie exekúcie musí
sudca, rovnako aj predtým vyšší súdny úradník, pristúpiť k uplatneniu koncentračnej zásady podľa
ustanovenia § 61k ods. 3 a ods. 4 v spojení s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd uvádza, že so zreteľom na § 61k Exekučného
poriadku nemôže prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť pri

včasnom podaní návrhu na zastavenie exekúcie, s výnimkou skutočností, na ktoré musí prihliadnuť ex
offo, skutočností, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie
povinnému a skutočností ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. V konaní o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie povinný nepredložil žiadne nové dôkazy. Z tohto dôvodu vyšší
súdny úradník správne postupoval, keď v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie použil

koncentračnú zásadu. Na uvedenom stave sa nič nezmenilo ani v rámci sťažnostného konania.

25. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého
exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé,
kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností,

súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným
poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie.26. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa
súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo

priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje
svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

27. Preskúmaním sťažnosťou napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom a dôvodmi
uvedenými v sťažnosti dospel súd k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku

vecne správne. Sudca prvej inštancie podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 200
Exekučného poriadku preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp.zn. 23Ek/327/2020 zo dňa 01.08.2023 ako nedôvodnú zamietol, keď sa stotožnil so záverom o tom,
že exekúcia bola nariadená dôvodne a v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý by muselo
dôjsť k jej zastaveniu.

28. Nakoľko si oprávnený a povinný neuplatnili nárok na náhradu trov konania, súd o týchto nárokoch
nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného
poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 16. februára 2024

JUDr. Katarína Zdechovanová
sudkyňa

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.