Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010414
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6415010414.24

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 07.03.2024 v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., okres E.,
trvale bytom C. D., F. XXXX/XX, G. E., živnostníkovi a obžalovanému H. I. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D., okres E., trvale bytom C. D., F. XXXX/XX, G. E., výsluhovému dôchodcovi, pre prečin ublíženie na
zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku vec obžalovaného A. B., pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zákona, z časti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona z časti samostatne a obžalovaného
H. I. B., pre prečin ublíženie na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zákona

na tom skutkovom základe, že:

dňa 16.07.2012 v popoludňajších hodinách na dvore rodinného domu č. XXXX/XX C. J. F. K. C. D.,
po predchádzajúcej hádke obžalovaný A. B. a obžalovaný H. I. B. napadli poškodeného L. I., nar.
XX.XX.XXXX, pričom tento utrpel tržnú ranu na sliznici hornej pery a iné nešpecifikované zranenia

s dobou liečenia a práceneschopnosti a obmedzenia v bežnom spôsobe života do 7 dní, následne
obžalovaný A. B. napadol poškodenú M. I., nar. XX.XX.XXXX, pričom jej spôsobil nešpecifikované
zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti a obmedzenia v bežnom spôsobe života do 7 dní,

sa postupuje

Okresnému úradu odboru všeobecnej vnútornej správy Žiar nad Hronom, ktorý by mal žalovaný skutok
prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 13.07.2015 obžalobu na obvineného A. B. pre prečin

ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, z časti spáchaného formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona, z časti samostatným konaním, na obvineného H. I. B. pre prečin ublíženie na zdraví
formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa 16.07.2012 v popoludňajších hodinách na prístupovej ceste k rodinnému domu č. XXXX/XX, na ulici
Starohutskej po predchádzajúcej hádke obžalovaný A. B. a obžalovaný H. I. B. napadli poškodeného L.

I.,nar.XX.XX.XXXX,týmspôsobom,žehozhodilinazemaudieralipäsťamidohlavy,hrudníkaabrucha,
čím mu spôsobili zranenia – pomliaždenie hlavy v oblasti pravého ucha s odreninami a opuchom ušnici,tržnú ranu na sliznici hornej pery a zlomeninu nosovej kosti bez posunu úlomkov s dobou liečenia,
práceneschopnosti a obmedzenia v bežnom spôsobe života v trvaní 10 – 14 dní a následne obžalovaný
A. B. napadol poškodenú M. I., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že ju viackrát udrel päsťou do oblasti

hlavy, následkom čoho spadla na zem, čím jej spôsobil zranenia – pomliaždenie ľavej strany hlavy
a tváre, povrchové poranenia nosa, krku, zadnej hrudníkovej steny a otras mozgu ľahkého stupňa
s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v bežnom spôsobe života v trvaní 10 – 14 dní.

Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie dňa 06.06.2016 výsluchom obžalovaného A.

B., obžalovaného H. I. B., svedkov poškodených L. I., M. I. F., dňa 18.10.2016 výsluchom svedkyne
poškodenej A. I. J., svedkov M. I. A., I. B., A. D., dňa 20.02.2017 výsluchom znalcov A. L. B., A. L.
D., dňa 06.06.2017 výsluchom znalcov MUDr. Norberta Moravanského, PhD. A. F. M., dňa 17.10.2017
výsluchom svedka L. B., výsluchom znalca MUDr. Stanislava Kollára, dňa 04.06.2018 výsluchom
znalcov A. L. D., A. F. M., dňa 10.12.2018 výsluchom znalcov A. L. D., A. F. M., dňa 31.05.2022
prečítaním podľa § 269 Tr. poriadku listinných dôkazov, dňa 07.11.2022 výsluchom znalca Doc. MUDr.

Ľubomíry Izákovej, PhD., prehratím podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku obrazovo-zvukových záznamov,
prečítaním podľa § 269 Tr. poriadku listinných dôkazov, prečítaním podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku
zápisnice o výsluchu svedka poškodeného A. L. M., dňa 31.01.2023 prečítaním podľa § 263 Tr. poriadku
listinných dôkazov, výsluchom znalca MUDr. Jozefa Šimku, prehratím podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku
obrazového záznamu, dňa 07.03.2024 prečítaním podľa § 269 Tr. poriadku listinných dôkazov.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c),
ods. 2, ods. 5, ods. 8 Tr. poriadku uviedol „nevinný“. Na svoju obranu ďalej uviedol, že všetko bolo zo
strany poškodeného L. I. dopredu pripravené. Začalo to dávno predtým, ako sa rozišiel s jeho dcérou,
svedkyňou M. I. A., ktorá odišla od neho preč. Už keď sa rozhodovalo o zverení jeho syna do osobnej

starostlivosti, tak sa poškodený L. I. vyhrážal, že ho dostane preč z práce. Z práce dostane aj jeho
matku svedkyňu I. B.. Bolo to asi mesiac pred kritickým dňom. Poškodený L. I. s poškodenou M. I.
ml. vyhľadával jeho matku svedkyňu I. B. v práci, kde ju osočovali, ohovárali. Tento bol za primátorom
mesta, že jeho matka kradne stravu. Má vedomosť, že poškodený L. I. si bol zisťovať u susedov kde
pracuje, kde sa zdržuje, kde sa nachádza. Vie, že poškodený L. I. telefonoval jeho objednávateľovi,

ktorému uvádzal, že mu odcudzuje majetok. Všetko toto konanie poškodeného L. I. bolo z dôvodu,
že sa rozišiel s jeho dcérou. Pokiaľ žil s dcérou poškodeného L. I. svedkyňou M. I. ml., tak táto mu
uvádzala, že je otec agresívny, že ju týral. Kritického dňa svedkyňa M. I. ml. mala podať na príslušný
súd zákaz jeho styku so synom. Kritického dňa bola u nich na návšteve svedkyňa A. D. na svojom
osobnom motorovom vozidle. Pravdepodobne poškodený L. I. s poškodenou M. I. st. a svedkyňou M.

I. ml. vedeli, že táto je u nich. Prišli na ich dvor, sám ich zaregistroval. Odparkovali osobné motorové
vozidlo za osobné motorové vozidlo svedkyne A. D., vystúpili z vozidla, prišli na dvor. Poškodená M. I.
st. si začala fotografovať, priamo na dvore boli poškodený L. I., svedkyňa M. I. F.. Nevedel uviesť, či
v tom čase bola na ich dvore už aj svedkyňa M. I. A., pravdepodobne však áno. Jeho matka kričala,
nech opustia ich pozemok. Žiadala poškodenú M. I. st. nech nefotografuje. Sám sa v tom čase rozprával

so svedkyňou A. D., ktorá tam bola so svojim deťmi. Poškodená M. I. st. na výzvu jeho matky, aby
ich nefotili reagovala slovami, že si tam bude robiť čo chce. Všetko toto sa odohrávalo na ich dvore.
Poškodený L. I., poškodená M. I. F., svedkyňa M. I. ml. nereagovali na výzvy, aby odišli. Sám prišiel ku
nim,vyzvalich,abyodišli.Opätovnenereagovali.PoškodenýL.I.hozačalbiť,udieralhorukamidohlavy,
pripojila sa k tomu aj poškodená M. I. F.. Údery poškodeného L. I. smerovali do jeho hlavy, poškodená

M. I. st. ho udierala do tela. Sám nevedel presne uviesť akým spôsobom boli údery poškodeného L.
I., či šlo o údery otvorenou dlaňou alebo päsťou. Poškodený L. I. ho takto udrel veľakrát. Sám pri tom
nespadol, potom prišiel jeho otec obžalovaný H. I. B.. V tom čase sa mu podarilo dostať preč, utekal pre
fotoaparát, ktorý mal v garáži. Pretože ďalší priebeh incidentu si chcel nahrať. Všetky prítomné osoby
mohli vidieť, ako poškodený L. I. na neho útočí. Boli tam prítomní svedkyňa A. D., jeho matka aj otec.

K útoku voči nemu sa pripojila poškodená M. I. F.. Keď prišiel s fotoaparátom, robil si fotodokumentáciu,
keď to videl poškodený L. I., prestal napádať jeho otca. Pokračovalo sa nadávkami, vyhrážaním. Pripustil
nadávky aj zo strany jeho rodiny. Bolo to však všetko na základe osočovania zo strany poškodeného L.
I., poškodenej M. I. st. a svedkyne M. I. ml. Poškodený L. I. išiel zobrať trám, ktorý tam umiestnil jeho
otec. Tento ho tam dal preto, aby poškodený L. I. so svojou rodinou odtiaľ neodišli do príchodu polície.

Policajtov volal otec, nevedel presne uviesť, v ktorom to bolo okamihu. Pamätal si, že poškodený L. I.
zdvihol trám, ktorý zrazil jeho otca k zemi. Poškodený L. I. chytil trám do rúk, tlačil otca silou, až kým
tento nespadol k zemi. Otec spadol na príjazdovej ceste. Všetci sa nahrnuli k nemu, poškodená M. I.
st. a svedkyňa M. I. ml. Sám fotoaparát položil na osobné motorové vozidlo svedkyne A. D.. Potom išielotcovi na pomoc. Nakoniec sám fotoaparát hľadal, nevedel ho však nájsť. Keď prišli policajti, fotoaparát
tiež hľadali. Nakoniec prikázali svedkyni M. I. ml., aby vysypala obsah svojej kabelky, kde fotoaparát
našli. Táto tvrdila, že to tam mal niekto podstrčiť počas skutku. Keď bol otec na zemi išiel ku nim, pričom

poškodený L. I. ho začal opäť biť, udierať. Obopol ho oboma rukami, nevedel sa sám dostať z jeho
zovretia. Zhodil ho na zem, dopadol na chrbát, poškodený L. I. na neho. Na zemi ho ešte bil, sám sa kryl
rukami. Predtým ako ho poškodený L. I. obopol, chcel ho udierať do hlavy, sám sa však kryl. Sám nevie
nakoniec akým spôsobom vstali. Pamätal sa, že na zemi ho poškodený L. I. chcel ešte udierať rukami
na hlavu. Nevedel povedať, či otvorenou dlaňou alebo päsťou. Zdôraznil však, že poškodený L. I. mu

určite údery neopätoval. Sám sa pred jeho útokom iba bránil. Nepamätal si už presne akým spôsobom
vstali zo zeme. Nepamätal si, nevedel uviesť, či poškodeného L. I. niekto z neho zozadu ťahal alebo
či vstal sám. Potvrdil, že na dvore v prvej fáze konfliktu ho bila aj poškodená M. I. F., keď sa pridala
k poškodenému L. I.. Nevie, či pri zábrane poškodená M. I. F. útočila na jeho otca, či ho kopala. Skončilo
sa to tým, že hľadali fotoaparát, ktorý nájsť nevedeli. Nakoniec prišla polícia, záchranka. Záchranka
odviezla jeho mamu, otca, poškodenú M. I. F.. Vie, že po konflikte poškodený L. I. so svedkyňou M.

I. ml. utekali za ich susedom preto im povedali, že kradne naftu. Následne poškodený L. I. išiel za
primátorom, kde tvrdil, že ho jeho matka zbila, potom išiel poškodený L. I. do Žiaru nad Hronom. Sám
registroval počas konfliktu ako poškodená M. I. F. kopala jeho otca na dvore do nohy. Registroval ako
poškodená M. I. st. ležala na zemi, zdvihla sa, išla do svojho osobného motorového vozidla, vrátila sa,
znovu si ľahla na zem. Z jej strany to bolo fiktívne, zinscenované. Celá príjazdová cesta je súkromný

pozemok, ktorý patrí otcovi a jeho bratovi. V kritickom čase sám ani nikto z jeho rodiny neboli pod
vplyvom alkoholu. Po konflikte mal na tele odreniny, zranenia pod okom, modriny, mal zranenú ruku,
ktorou nemohol poriadne hýbať. Nevedel presne povedať, v ktorej časti konfliktu mu boli spôsobené
jednotlivé zranenia poškodeným L. I.. Nepamätal sa, keď ho napádal poškodený L. I. a poškodená M.
I. st., či to bolo sprevádzané nejakým verbálnym prejavom, nepamätal sa, či niečo hovorili. Nespomínal

si, či mu nadávali. Nevedel rozkúskovať kto, v ktorej fáze konfliktu, kedy, komu a čo nadával. Bližšie
to popísať nevedel. So svedkyňou M. I. ml. tvorili pár asi rok a pol. Táto bývala u nich asi pol roka.
Svedkyňa M. I. ml. poznala jeho strýka, svedka L. B.. Vedela, kto v uvedenom dome býva. Poškodený
L. I. tiež v minulosti navštevoval ich rodinu. Dobre vedel, že otcov brat svedok L. B. tam nechodí. V prvej
fáze konfliktu, keď ho poškodený L. I. držal, tak sa bránil. Poškodený L. I. ho sácal z jednej strany na

druhú. Snažil sa, aby spadol na zem. Nakoniec spadol poškodený L. I. spolu s ním. Osobné motorové
vozidlo poškodeného bolo odparkované na príjazdovej ceste, zábrana bola potom položená niekde pri
uvedenom vozidle. Bližšie to však už popísať nevedel. Táto bola položená tak, aby osobné motorové
vozidlo poškodeného L. I. nemohlo popri nej prejsť.

Obžalovaný H. I. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm., a), b), c),
ods. 2, ods. 5, ods. 8 Tr. poriadku uviedol „odmietam obvinenie, som nevinný“. Na svoju obranu uviedol,
že trpia šikanou zo strany rodiny poškodeného L. I.. Tento problém nastal vtedy, že syn obžalovaný A.
B. má syna s dcérou poškodeného, svedkyňou M. I. ml. Táto podávala v roku 2012 trestné oznámenie
na syna, že ju týra. Syn sa pýtal poškodeného L. I., keď svedkyňa M. I. A.. otehotnela, či ju môžu odviesť

domov. Syn poškodeného N. býval u nich asi tri a pol mesiaca. Po narodení dieťaťa sa svedkyňa M. I.
ml. z ničoho nič odsťahovala. Syn podal návrh na určenie výživného, úpravu styku so svojim maloletým
synom. Rodina poškodeného v styku bránila. Kritického dňa bol podaný návrh na zákaz styku syna so
svojim maloletým synom. Toho istého dňa prišiel poškodený L. I. s poškodenou M. I. st. a svedkyňou M.
I. ml. ku nim. Zdôraznil, že poškodený L. I. so svojou rodinou chceli kritického dňa niečo vyprovokovať.

Má vedomosť, že ešte predtým bol poškodený L. I. u primátora a následne u riaditeľky materskej školy
s tým, že jeho manželka svedkyňa I. B. kradne stravu. Podľa neho poškodený L. I., poškodená M. I.
st. a svedkyňa M. I. ml. vedeli, keď prišli ku nim, že sú na súkromnom pozemku. Poškodená M. I. st.si
fotila jeho manželku a návštevu. Sám počul, že na dvore je rozruch. Počul, ako manželka vykrikovala,
aby odtiaľ odišli. Zdôrazňovala, že si nepraje, aby ju fotografovali. Na miesto prišiel syn, nakoniec aj on

sám videl, ako poškodený L. I. „strúhol chlapcovi poza uši“. Boli tam strkanice, nebola tam žiadna bitka.
Sám vyzýval poškodeného L. I., aby odtiaľ odišli. Zdôrazňoval, že nemajú tam čo robiť, že si to neprajú.
Poškodená M. I. st. povedala, že si tam bude robiť to, čo sama chce, čo uzná za vhodné. Pamätal sa,
že došlo k trhaniciam, nakoniec hodil železo za osobné motorové vozidlo poškodeného. Povedal, že
neodídu dokiaľ neprídu policajti. Následne sám volal políciu. Predmetný pozemok v minulosti kúpila jeho

matka, tento nie je reálne rozdelený medzi ním a jeho bratom svedkom L. B.. Súčasťou spoločného
majetku jeho a brata je aj prístupová cesta, na ktorej poškodený L. I. udrel jeho syna. Sám videl, ako
poškodený bil jeho syna rukou po hlave, keďže sám bol od nich vzdialený. Nevedel sa jednoznačne
vyjadriťakýmspôsobom,čitobolopäsťoualebootvorenoudlaňou.Následnesynpoškodenéhoodtláčal.Keď prišiel ku nim synovi a poškodenému, začal sa s poškodeným sám odtláčať, vyháňal ho preč, že tam
nemá čo robiť. Neskôr sa dozvedel, že syn v tom čase išiel pre fotoaparát. Všetko natáčal. Fotoaparát
mu následne odcudzili. Sám zistil neskôr na záznamoch ako poškodený L. I. hovoril poškodenej M.

I. st. „schovaj ho, schovaj ho“. Vtedy poškodená M. I. st. vstala zo zeme, fotoaparát schovala do ich
osobného motorového vozidla. Následne si znovu ľahla na zem. Sám sa s poškodeným len pretláčal,
tohto neudieral. Nadávali si, ani poškodený jeho neudieral. Strkali sa. Jediný kontakt s poškodeným
bol ten, keď stiahol poškodeného za nohu v čase, keď bil jeho syna. Poškodený sa snažil zábranu
odstrániť, sám si preto na ňu vstal. Nakoniec zábranu spolu s ním zdvihol a odhodil. Pokiaľ sa sám

postavil zo zeme, poškodený už ležal na jeho synovi, ktorého bil. Zdôraznil, že volal ako prvý policajtov.
Keď stiahol poškodeného zo syna, vzápätí prišli policajti. To už bol koniec konfliktu. Nevedel sa vyjadriť,
akým spôsobom sa syn s poškodeným dostali na zem. Keď poškodený ležal na synovi, tak syna bil
rukami. Nevedel, či to boli údery otvorenou dlaňou alebo päsťou. Potom ako stiahol poškodeného zo
syna, začali hľadať zmiznutý fotoaparát. Predpokladal, že tento bude v osobnom motorovom vozidle
poškodeného. Otvoril na tomto vozidle dvere, sedel tam maloletý vnuk. Videl tam otvorenú tašku. V tom

ho poškodený chytil za krk, pričom obsah tašky sa rozsypal. Po tomto svedkyňa M. I. ml. odišla aj
s vnukom obďaleč. Tak fotoaparát sa našiel v taške svedkyne M. I. ml. Konflikt videli okrem neho jeho
manželka, syn, poškodený L. I., poškodená M. I. F., svedkyňa M. I. ml., svedkyňa A. D. aj maloletý
vnuk. Sám sa počas konfliktu držal za ramená s poškodeným. Poškodená M. I. st. a svedkyňa M. I. ml.
ho kopali. Nevedel uviesť, či ho kopal aj poškodený L. I.. Na miesto prišli dve sanitky. Jedna odviezla

poškodenú M. I. F.. Obžalovaný odišiel ako vodič svojim motorovým vozidlom. Druhou sanitkou išiel
spolu s manželkou a synom. Trestné oznámenie podával po návrate z ošetrenia v nemocnici na polícii
v Novej Bani toho istého dňa. Zdôraznil, že keď sa zdržal s poškodeným a snažil sa ho vytláčať, tak
si nepamätal pre odstup času, kto čo konkrétne hovoril. Zdôraznil, že v tom čase bola vypätá situácia.
Určitebolitamajnadávky.Zdôraznil,žezaurčitévecisahanbí,ktorétam,vtomčaseodzneli.Vkritickom

čase podľa neho nikto alkoholické nápoje požité nemal.

Svedok poškodený L. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa bol spolu s manželkou
a dcérou v Žiari nad Hronom. Deň predtým mu manželka telefonovala do práce, že prišla ku nim rodina
B. za chlapcom. Prišli spolu s policajtom a robili cirkus. Rozhodli sa preto cestou domov, že pôjdu za

obžalovaným A. B., pričom ak doma nebude, tak za obžalovaným H. A. B. s tým, aby takéto veci nerobili.
Na mieste bola ešte synova družka s deťmi svedkyňa A. D.. Svedkyňa I. B. sa s deťmi prechádzala,
chceli si ich odfotiť. Obžalovaný H. I. B. dobehol za ich osobné motorové vozidlo, za ktoré hodil železnú
tyč s tým, že odtiaľ nevycúvajú. Na mieste nikto obžalovaných nefackal, neudieral. Keď išiel železnú tyč
odhodiť obžalovaný H. I. B. sa na ňu postavil. Vrátil sa preto naspäť k osobnému motorovému vozidlu.

Dcéra mu potom povedala, aby išli domov, že jej maloletý syn potrebuje jesť. Nakoniec sa všetci hodili na
neho, pričom ho zhodili na zem. Dobehla dcéra, videl ako sa obžalovaný A. B. postavil, udrel manželku
aj dcéru. Manželka hneď spadla. Sám bol v tom čase v šoku. Ako dopadla jeho dcéra, nevedel uviesť.
Obžalovaný H. I. B. išiel k ich osobnému motorovému vozidlu, chcel z neho vybrať maloletého vnuka,
ktorý tam spal. Sám preto vyskočil, chcel tomu zabrániť, odzadu ho však chytil obžalovaný A. B. rukami

tak, že sa nemohol ani pohnúť. Svedkyňa I. B. mu vykrúcala ruku. Keď sa pustil obžalovaný A. B. ho opäť
udrel. Obžalovaný H. I. B. vybral z osobného motorového vozidla dcérinu tašku, z ktorej všetko vysypal.
Sám reagoval takým spôsobom, aby to nerobil, že to začali nakrúcať. Obžalovaný H. I. B. reagoval tým,
že môžu si natáčať koľko chcú. Dcéra volala potom policajtov, sám tiež volal policajtov. Zdôraznil, že na
miesto prišiel osobným motorovým vozidlom, pričom zastali na pozemku, ktorý patrí svedkovi L. B.. Po

odstavení vozidla si manželka odfotila vnúčatá, s ktorými sa prechádzala svedkyňa I. B.. Vnúčatá fotila
z pozemku svedka L. B.. Následne obžalovaný H. I. B. dobehol za osobné motorové vozidlo, kde hodil
železnú tyč. Sám, keď ju chcel odhodiť, obžalovaný H. I. B. si na túto železnú tyč vstal, preto sa vrátil
k osobnému motorovému vozidlu. Bola tam debata, obžalovaný A. B. nadával dcére. Obžalovaný A. B.
si najskôr natáčal kamerou. Prišiel vtedy, keď sám odhodil železnú tyč. Obžalovaný A. B. keď prestal

natáčať, tak nastala mela. Sám obžalovaného A. B. neudrel. Keď išiel odhodiť železnú tyč, tak sa mu
hodili na chrbát. Zvalili ho na zem. Zhodili ho obidvaja obžalovaní. Hodila sa tam ešte svedkyňa I. B.,
ktorá dopadla na bok, keď ležal na zemi. Nevedel presne uviesť, či sa bránil, akým spôsobom sa bránil.
Udierali ho päsťami. Bližšie to však popísať nevedel. Zdôraznil, že nikoho neudrel. Skončilo sa to takým
spôsobom, že vykrikovali na neho hlúposti, urážali ho. Všetko sa skončilo, keď obžalovaný H. I. B. vybral

z osobného motorového vozidla vnuka. Prišli policajti. Pri osobnom motorovom vozidle útočili na neho
aj keď stál. V tom čase mu svedkyňa I. B. vykrúcala ruku. Keď prestal útok, začali nadávky, vyhrážky.
Dcére nadávali do prostitútok, kuriev. Tieto nadávky, vyhrážky boli len z jednej strany. Sám s manželkou
a dcérou nenadávali. Pripustil však, že dcéra povedala zopár nadávok. Policajtov volali obžalovaný H. I.B., ďalej dcéra, nakoniec aj on sám. Volal tiež záchranku z dôvodu, že manželka sa nemohla zdvihnúť zo
zeme. Z miesta odišiel preč. Vie, že záchranka vzala manželku. Podľa neho sa incident stal preto, že B.
boli totálne opití. Bolo to na nich vidieť. Sám pred incidentom žiadny alkohol nepožil, pretože šoféroval.

Manželka a dcéra taktiež nepožili žiadny alkohol.

Svedkyňa I. B., matka obžalovaného A. B., manželka obžalovaného H. I. B. na hlavnom pojednávaní
uviedla, že predmetný konflikt sa udial kvôli nej, pretože poškodený viackrát ku nim telefonoval, pričom
žiadal, „aby jeho dcéra sa dala dohromady s mojim synom“. Poškodený jej následne povedal, že urobí

jej a jej rodine zo života peklo. Poškodený ju začal vyhľadávať v práci, vyhrážať sa, že ju zlikviduje.
Kritického dňa bola dcéra poškodeného, svedkyňa M. I. ml. podať návrh na zákaz styku maloletého C.
s otcom jej syna. Vie, že poškodený bol tiež za primátorom mesta, kde nadával na ňu, uvádzal hlúposti,
bol za ňou v práci, pričom vykrikoval na ňu aj pred deťmi v materskej škole. Bola prítomná svedkyňa
M. I. A., dcéra poškodeného, ktorá jej taktiež pred deťmi vulgárne nadávala. Poškodený sa sťažoval na
ňu, že kradne stravu. Kritického dňa mali návštevu svedkyňu A. D.. Sama zobrala obe deti svedkyne

A. D. za ruku, prešli cez dom do záhrady. Manžel sa rozprával so svedkyňou A. D. so synom na dvore.
Keď zbadali osobné motorové vozidlo poškodeného, syn svedkyne A. D. povedal „dedo, dedo bude
biť.“ Sama následne vyzývala poškodenú, aby ich nefotografovala. Táto však bola drzá, arogantná.
Reagovala takým spôsobom, že si bude robiť čo sama chce. Nakoniec poškodená uviedla, že fotí si
svoje vnúčatá. Reagovala na ňu tým, že nech si ich fotí, ale nie u nich na dvore. Syn ich tiež vyzýval, aby

odišli. Poškodený syna napadol, päsťami ho bil do hlavy. Prišiel manžel. Svedkyňa A. D. si vzala obe
deti. Svedkyňa M. I. ml. tiež vyšla z osobného motorového vozidla, pričom raz bola na ich dvore, raz pri
odstavenom osobnom motorovom vozidle. V tom čase nevedela, že jej vnuk maloletý C. sedí v osobnom
motorovom vozidle poškodeného. Svedkyňa M. I. ml. jej vulgárne nadávala. Manžel išiel brániť syna,
ktorý sa poškodenému vytrhol, utekal k domu. Priniesol fotoaparát, poškodený opätovne napadol syna.

Manžel syna bránil. Vyzýval poškodeného, aby odišli. Navzájom sa potom naťahovali. Poškodený udrel
manžela do pleca. Sama sa bránila útokom svedkyne M. I. A., ktorá jej stále nadávala. Zdôraznila,
že útok poškodeného voči synovi sa odohral na dvore ich rodinného domu. Poškodený udrel jej syna
do hlavy, raz, dvakrát, trikrát. Boli to údery päsťou. Sama bola v tom čase od oboch vzdialená asi tri
metre. Manžel bránil syna útokom poškodeného. Syn sa nakoniec vytrhol, išiel do domu pre fotoaparát.

Ďalej syn natáčal, čo sa tam deje. Poškodený začal útočiť na jej manžela, búchal ho do pleca, mykal.
Manžel chytil poškodeného za tričko, ťahal ho. Bolo to na vydláždenej ploche, potom sa presunuli na
šikmú časť, na prístupovú cestu. Manžel posielal poškodeného preč. Tento však stále na neho útočil.
Syn to fotografoval. Svedkyňa M. I. ml. jej nadávala. Poškodená sa hodila na zem, zvliekla zo seba
tričko, začala sa búchať po štrku, búchala hlavu o zem. Sama jej povedala, že „akú herečku hrala.“

Následne chceli odísť, manžel však reagoval tým, že neodídu, lebo zavolal policajtov. Manžel našiel
kus železa, ktorý hodil cez cestu z dôvodu, aby poškodený s rodinou neodišli. Svedkyňa M. I. ml. sa
hádzala po kapote, uvádzala jej, že sa má dať vytrtkať hocikomu. Videla, ako manžel išiel k potoku so
železnou tyčou. Poškodený sa vrhol na syna, sedel na ňom, ležal na ňom, bil ho päsťami po hlave.
Keď manžel neskôr spadol so závorou, syn ho chcel brániť. Niekde odložil fotoaparát, ktorý hľadali.

Nevedela bližšie popísať akým spôsobom sa syn dostal na zem. Poškodený však na ňom sedel, ležal,
bil ho. Následne manžel poškodeného ťahal preč od syna za tričko odzadu. Poškodená žiadala, aby
jej volali záchranku. Poškodená medzitým vstala zo zeme, išla za dcérou, niečo jej povedala, znovu si
ľahla, kde sa šúrovala po zemi. Svedkyňa M. I. ml. vykrikovala na jej syna, že rozbil mame hlavu. Sama
reagovala na to tým spôsobom, že ako to mohol urobiť, keď poškodený leží na ňom. Keď manžel ťahal

poškodeného zo syna, pribehla odzadu k manželovi svedkyňa M. I. ml. a kopala ho. Keď chcela ísť brániť
syna, poškodený ju chytil za rameno, hodil na zem. Dopadla vedľa poškodenej, ktorá ležala na zemi.
Zo strany iných osôb sama fyzicky napadnutá nebola. Po konflikte poškodenú odviezla jedna sanitka,
ju, manžela a syna ďalšia sanitka. Vie, že poškodený so svedkyňou M. I. ml. išli najskôr ku susedom
a neskôr k primátorovi, kde poškodený sa sťažoval, že ho napadla. Samotný konflikt sa skončil vtedy,

keď manžel stiahol poškodeného zo syna. Začal sa vtedy hľadať fotoaparát. Manžel sa išiel pozrieť do
osobného motorového vozidla poškodeného. Poškodený ho odtiaľ vytiahol von. Spadla pri tom taška
svedkyne M. I. ml., v ktorej sa nakoniec našiel fotoaparát. Zdôraznila, že pred konfliktom sama, jej
manžel, svedkyňa A. D. žiaden alkohol nepožívali. Pripustila, že manžel po obede mohol vypiť jedno
pivo.

Svedkyňa A. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola v kritickom čase na návšteve spolu s deťmi
u rodiny Šályovcov. Svedkyňa I. B. vzala deti, išla s nimi do záhrady na ovocie. V tom zastalo osobné
motorové vozidlo. Počula, ako svedkyňa I. B. vykrikovala, že nech prestanú fotografovať. Deti veľmikričali. Keď prišli bližšie videli poškodeného, poškodenú a ich dcéru svedkyňu M. I. ml. Poškodený prišiel
na kamennú dlažbu, udrel obžalovaného A. B. do tváre. Potom veľa nevidela, pretože sa schovala aj
s deťmi, ktoré ratovala. Videla však, ako svedkyňa M. I. ml. kopala obžalovaného H. I. B. do nohy.

Poškodená ležala na zemi, šúchala sa po zemi, potom vstala, rozbehla sa pre niečo do osobného
motorového vozidla, znovu si naspäť ľahla na zem, ležala tam, ako predtým. Zdôraznila, že stála
na kraji pri potoku, odtiaľ videla ako poškodený udrel obžalovaného A. B.. Pred útokom obžalovaný
A. B. vyzýval poškodeného, aby odišiel, že je na súkromnom pozemku. Obžalovaný H. I. B. taktiež
vyzýval poškodeného, poškodenú a ich dcéru, aby opustili súkromný pozemok. Videla, ako na kamennej

dlažbe prišiel poškodený k obžalovanému A. B. a udrel ho do tváre. Pred samotným incidentom vyzývali
poškodeného a jeho rodinu nech opustia súkromný pozemok, nech prestanú fotografovať. Nepamätala
si, akým spôsobom reagoval obžalovaný A. B. po údere od poškodeného. Poškodený ešte vykrikoval
aj na ňu, že ich pripraví o dom, že sa na tom už pracuje. Sama keď videla útok poškodeného do tváre
obžalovaného A. B., snažila sa strážiť svoje deti, aby to nevideli. Deti v tom čase plakali. Presunuli sa
bližšie na príjazdovú cestu, ozýval sa odtiaľ veľký krik. Na príjazdovej ceste videla poškodenú ležať

na zemi, táto sa šúchala po zemi. Postavila sa, išla do osobného motorového vozidla, odtiaľ niečo
vzala, prišla späť, znovu si ľahla. Videla, že svedkyňa M. I. ml. kopala obžalovaného H. I. B. do nohy
a poškodený bol na obžalovanom A. B.. Nevedela bližšie popísať, či poškodený sedel alebo ležal na
obžalovanom A. B.. Veľmi sa tým smerom nepozerala. Situáciu sledovala za prívesným vozíkom. Keď
sa deti rozutekali, tak ich chytala, aby boli všetci traja pri sebe. Do konca konfliktu bola za prívesným

vozíkom. Nevedela ako ďaleko bol tento vzdialený od miesta konfliktu. Samotný konflikt sa skončil podľa
nejvtedy,keďprišlipolicajti.HľadalsafotoaparátobžalovanéhoA.B.,ktorýnašlivkabelkesvedkyneM.I.
ml.PokonfliktevidelazranenianatváriobžalovanéhoA.B.apoškodeného,ktorýmalkrvavépodnosom.
Samanevie,čibolaprivolanázáchranka,počulavšak,žebuďpoškodenáalebosvedkyňaM.I.ml.kričali,
aby sa zavolala záchranka. Nevie dôvod, prečo poškodený s rodinou prišli na pozemok Šályovcov.

Nevedela uviesť ako dlho samotný konflikt trval. Potvrdila, že žila v rodine poškodených, s ich synom má
dve deti. Rodinu obžalovaných pozná cez rodinu poškodených. Vie, že rana od poškodeného smerovala
do tváre obžalovaného A. B.. Obžalovaný A. B. poškodeného od seba odstrčil. Do tohto konfliktu sa
nikto iný aktívne nezapájal. V prvej fáze konfliktu počula krik, kto konkrétne čo povedal, nevedela uviesť.
Osobnémotorovévozidlopoškodenýchbolozaparovanékúsokodkonfliktunapríjazdovejceste,ktoráje

hneď pri kamennej dlažbe. Videla fyzický konflikt, keď svedkyňa M. I. ml. kopala do nohy obžalovaného
H. I. B.. Obžalovaný H. I. B. na začiatku konfliktu volal políciu. Potom všetci boli na príjazdovej ceste,
kde po sebe kričali. Nevedela uviesť akým spôsobom sa bránil obžalovaný H. I. B., keď ho svedkyňa
M. I. ml. kopala do nohy. Jej sa tak javilo, že počas konfliktu útočili I. a bránili sa B.. Nevedela, akým
spôsobom sa poškodená dostala na zem. Nevie, či si tam ľahla sama. Pamätala si však, že sa postavila,

niečo si vybrala z ich osobného motorového vozidla, opäť si ľahla. Predtým ako vstala sa šúchala
po zemi, sama bez pomoci inej osoby. Potvrdila, že na začiatku konfliktu prišli do fyzického kontaktu
poškodený s obžalovaným A. B.. Potom videla, že svedkyňa M. I. ml. kopala obžalovaného H. I. B.
do nohy. Nepamätala si, nevedela uviesť, či niekto ďalší z prítomných prišiel do fyzického kontaktu.
Z miesta, kde sa skryla s deťmi, mala slabý výhľad na miesto konfliktu.

Svedkyňa M. I. A., dcéra poškodených na hlavnom pojednávaní uviedla, že kritického dňa chceli sa
zastaviť za svedkom L. B., pričom zastali na príjazdovej ceste. Videla, že svedkyňa I. B. sa prechádza
s bratovými deťmi po dvore. Mama si vyhotovila fotografiu svojich vnúčat. Dobehol obžalovaný H. I.
B. v podnapitom stave. Začal vykrikovať, že nachádzajú sa na jeho pozemku. Otec mu povedal, že

sú na pozemku, nie však jeho. Následne dobehol obžalovaný A. B. s fotoaparátom. Ešte predtým
B., mama, otec upozornili, že sa všetko nahráva. Obžalovaný H. I. B. reagoval takým spôsobom, že
môžu si nahrávať koľko chcú. Začala hádka. Povedala otcovi, aby išli domov, lebo maloletému synovi,
ktorý mal deväť mesiacov bolo treba dať jesť. Medzitým obžalovaný H. I. B. hodil železnú tyč za ich
osobné motorové vozidlo. Keď otec chcel železo odtiaľ odhodiť, všetci traja mu boli zavesení na chrbát.

Otca začali biť hlava nehlava. Sama išla otcovi na pomoc. Spolu s mamou, ktorú následne obžalovaný
A. B. začal udierať päsťami do hlavy. Potom udieral aj ju. Následne znovu mamu, ktorá spadla na
zem. Obžalovaný H. I. B. chcel vytrhnúť jej syna z autosedačky, mykal ním. Syn sa zobudil, začal
plakať. Doškriabal im pritom celý bok osobného motorového vozidla. Keď toto videla, tak utekala za
obžalovaným H. I. B., aby pustil syna, aby mu neubližoval. Dobehol otec, kričal na obžalovaného H. I. B.,

aby jeho vnuka nechal na pokoji. Prišiel obžalovaný A. B., ktorý začal mlátiť otca. Svedkyňa I. B. začala
otcovi vykrúcať ruky. F., keď sa dostala ku maloletému synovi, utekala s ním preč, volala políciu. Políciu
volal tiež otec aj záchranku. Zdôraznila, že predtým boli v Žiari nad Hronom, kde boli niečo vybavovať
a boli na nákupe v Žiari nad Hronom a vo Zvolene. Svedok L. B., za ktorým pôvodne išli, býva hneďvedľa rodiny obžalovaných. Zo svedkom L. B. sa však nestretli. Samotný konflikt sa začal pri osobnom
motorovom vozidle. Od momentu ako zastavili, mama si fotografovala vnúčatá. Prišiel hneď obžalovaný
H. I. B., začal kričať, že sa nachádzajú na jeho súkromnom pozemku. Otec reagoval na neho takým

spôsobom, že sa nachádzajú na súkromnom pozemku, nie však jeho. Povedal pritom, že všetko sa
nahráva. Obžalovaný H. I. B. reagoval, že nech sa nahráva. Nahrávala to mama. Obžalovaný A. B. si
to tiež nahrával. Prišiel na miesto s fotoaparátom. Tento prišiel po obžalovanom H. I. B., nadával jej
do kuriev, vulgárne ju urážal. Začala hádka. Následne obžalovaný H. I. B. hodil železo za ich osobné
motorové vozidlo. Sama nevie dôvod, prečo to urobil. Keď povedala otcovi, aby išli domov, že treba

nakŕmiť maloletého syna, tento sa zohol, zdvihol železo a následne hneď všetci traja boli na ňom.
Obžalovaný A. B. mlátil otca päsťami. Svedkyňa I. B. sedela otcovi na nohách. Obžalovaný H. A. B. tiež
otca mlátil. Obidvaja obžalovaný mlátili otca päsťami viac menej do hlavy. Tento ležal na chrbte. Pre
odstup času nevedela presne uviesť v akej polohe, v tom ktorom konkrétnom čase bol otec položený.
Sama bola vtedy pri osobnom motorovom vozidle. Mama bola taktiež pri osobnom motorovom vozidle.
Počas konfliktu otec určite neútočil na iné osoby. Tento nemal šancu sa ani brániť, keď hneď traja na ňom

ležali. Sama ťahala obžalovaného A. B. od otca. Nemohla ho však odlepiť. Mama určite nikoho nebila.
Nemala kedy. „Dostala takú šupu do hlavy.“ Mamu udieral obžalovaný A. B.. Bolo to vtedy, keď sama
išla na pomoc otcovi. Obžalovaný A. B., keď mlátil otca tak sa postavil a „šupol jednu mame.“ Potom
začal obžalovaný A. B. mamu udierať, ktorá nakoniec spadla. Videla, že obžalovaný A. B. udrel mamu
z výšky do hlavy na príjazdovej ceste, bližšie k potoku. Keď mama spadla, zostala ležať. Sama kričala

na obžalovaného A. B. prečo to urobil. Prečo mamu udrel. Mama ležala na mieste dovtedy, kým neprišla
záchranka. Následne obžalovaný H. I. B. chcel vytrhnúť jej maloletého syna z autosedačky. Potvrdila,
že počas konfliktu padli vulgárne výrazy. Obžalovaný A. B. jej nadával do kuriev. F. mu určite tiež niečo
vulgárne povedala. Bližšie si však nepamätala. Potvrdila, že žila s obžalovaným A. B. v jeho rodine šesť
a pol mesiaca. Mali spor s obžalovaným A. B. ohľadom výchovy ich maloletého syna. Zdôraznila, že

sama nikoho neudrela. Pri incidente bola prítomná ešte svedkyňa A. D., ktorá však do konfliktu aktívne
nezasahovala. Bola vtedy na pozemku Šályovcov spolu so svojimi dvomi deťmi.

Svedkyňa poškodená M. I. st. na hlavnom pojednávaní uviedla, že spolu s manželom, dcérou aj
maloletým synom sa vracali zo Žiaru nad Hronom. Cestou v osobnom motorovom vozidle sa rozprávali,

že manžel pôjde za svedkom L. B.. Keď uvidia obžalovaného A. B. alebo obžalovaného H. I. B.,
tak sa budú snažiť dohodnúť ohľadom ich návštev jej maloletého vnuka. Osobné motorové vozidlo
zaparkovali na dvore svedka L. B., pričom motor ostať bežať. Zbadala svedkyňu I. B. s vnúčatami, ktoré
si odfotografovala. Z osobného motorového vozidla vystúpila s manželom, dobehol obžalovaný H. I. B.
s veľkým krikom. Javil známky opilosti, pýtal sa ich čo tam robia. Žiadal, aby vypadli, že je to súkromný

pozemok. Ďalej dobehla svedkyňa I. B., obžalovaný A. B.. Manžel hovoril obžalovanému H. I. B., že je
to súkromný pozemok, nepatrí však jemu. F., keď videla, že obžalovaný H. I. B. ide s veľkým krikom, tak
zapla diktafón, ktorý mala odložený v taške. Manžel upozorňoval, že sa to natáča. Obžalovaný H. I. B.
to okomentoval asi trikrát slovami, aby si natáčal čo chcel. Strhla sa slovná výmena názorov. Šályovci
nadávali, obžalovaný H. I. B. stále vykrikoval, aby vypadli. Vykrikoval ďalej, že zavolá policajtov, tak

zostali čakať na mieste. V tom čase mal maloletý vnuk deväť mesiacov. Nastal čas jeho kŕmenia. Dcéra
žiadala otca, aby išli domov, že jej maloletý syn potrebuje jesť. Chceli vycúvať osobným motorovým
vozidlom, na čo obžalovaný A. B. aj obžalovaný H. I. B. začali vykrikovať, že nevycúvajú. Obžalovaný H.
I. B. hodil za osobné motorové vozidlo kus železa. Manžel ho chcel odstrániť, čomu však obžalovaný H.
I. B. zabránil. Nechal to preto tak. Dcéra nástojila, že jej maloletý syn potrebuje jesť. Manžel išiel preto

opätovne závoru zdvihnúť, dať ju nabok, aby mohli vycúvať. Obžalovaný A. B. a obžalovaný H. I. B. im
nechceli dovoliť odísť, pokiaľ neprídu policajti. Keď policajti nechodili, manžel opätovne železo zdvihol,
dával ho nabok. V tom sa na neho vrhli. Obžalovaný A. B., obžalovaný H. I. B. začali ho biť. Hodila sa
na nich aj svedkyňa I. B., ktorá nakoniec spadla nabok. Keď to dcéra videla, sama utekala otcovi tiež
na pomoc. Medzitým obžalovaný A. B. dal dcére päsťou do hlavy, začal ju biť. Keď sama prišla ku nim,

tak obžalovaný A. B. udrel aj ju. Otočil sa potom na dcéru, znovu ju udrel päsťou. Následne ju dvakrát
udrel päsťou do ľavej časti tváre, následkom čoho spadla na tvrdý povrch. Keď prestali biť manžela,
presunuli sa k osobnému motorovému vozidlu, kde bol pripútaný na sedačke vnuk. Obžalovaný H. I. B.
ho chcel vziať. Keď to zbadal manžel s dcérou, utekali ku vozidlu. Dcéra plakala, aby jej maloletému synu
neublížili.PriichosobnommotorovomvozidlesvedkyňaI.B.vykrúcalamanželoviruky.ObžalovanýA.B.

jej manžela ešte tam mlátil. Obžalovanému H. I. B. sa nepodarilo vnuka z osobného motorového vozidla
vybrať, lebo bol pripútaný. Doškriabal pritom však osobné motorové vozidlo na dverách, ktorými chcel
vnuka dostať von z vozidla. Ešte predtým vyhodil z ich osobného motorového vozidla von kabelku, jej
obsah vysypal na zem. Dcéra chytila následne maloletého syna a utekala preč. Manžel alebo dcéra, dvaalebo trikrát volali policajtov a záchranku. Sama sa nemohla pohnúť, lebo akonáhle sa začala viac hýbať,
bolel ju chrbát a krk. Krútila sa jej hlava. Prišli policajti, ktorí to zadokumentovali. Zdôraznila, že keď prišli
na miesto, vystúpili z osobného motorového vozidla spolu s manželom. Na dvore bola svedkyňa I. B.

s vnúčatami, dcéra zostala sedieť ešte vo vozidle. Pred garážou bola svedkyňa A. D. a obžalovaný H. I.
B.. Potom sa objavil obžalovaný A. B.. Keď si odfotila vnúčatá, dobehol obžalovaný H. I. B., svedkyňa I.
B., obžalovaný A. B. s tým, že ako si dovolila ich odfotiť. Došlo k slovnej výmene názorov, k nadávkam
zo strany Šályovcov. Medzitým obžalovaný H. I. B. hodil na zem za ich osobné motorové vozidlo železo,
ktoré sa snažil jej manžel odstrániť, odhodiť, čo sa mu na prvý pokus nepodarilo, lebo obžalovaný H.

I. B. sa mu postavil na železo, tak manžel to nechal tak. Dcéra nástojila, že jej maloletý syn potrebuje
jesť, z toho dôvodu manžel opätovne uvedené železo išiel dať preč. Ako ho dával preč, vrhli sa na neho.
Obžalovaný H. I. B. závoru strhol. Na manžela sa vrhli obžalovaný H. I. B., obžalovaný A. B.. Manžel
sa dostal na zem, oni boli na ňom. Na vrch sa ešte hodila svedkyňa I. B.. Manžela mlátili päsťami viac
menej do hlavy. Najprv ho bil obžalovaný A. B. a obžalovaný H. I. B.. Svedkyňa I. B. bola taktiež aktívna,
vykrúcala manželovi ruky. Neskôr pri osobnom motorovom vozidle, keď manžel chcel chrániť vnuka, tak

mu svedkyňa I. B. vykrúcala ruky a obžalovaný A. B. ho udieral päsťami. Keď manžela strhli na zem,
utekala ku nim ako prvá dcéra. Sama bola pri osobnom motorovom vozidle. Vnuk v tej dobe spal. Keď
dcéra utekala na pomoc manželovi, tak kričala, aby zavolala záchranku. Keď sa svedkyňa I. B. hodila na
jej manžela, obžalovaného A. B. a obžalovaného H. I. B., tak dopadla na bok. Začala vykrikovať, že jej
zlomilprst.Keďsamautekalakunim,takhneďpopríchodejejobžalovanýA.B.dalúderpäsťoudohlavy.

Dcérazačalananehokričať,žerozbilmamehlavu.PotomsaopätovneotočilobžalovanýA.B.kunej,dal
jej dva údery päsťou do hlavy, následkom čoho spadla. Obžalovaný A. B. ju udrel dokopy trikrát. Padla
po jeho tretej rane. Potom nechali manžela, lebo plánovali ísť vybrať vnuka z osobného motorového
vozidla. Po presunutí sa k vozidlu chcel obžalovaný H. I. B. násilne vybrať vnuka z autosedačky, čo sa
mu však nepodarilo. Ešte predtým vyhodil z vozidla dcérinu kabelku, pričom jej obsah sa vysypal po

dvore. Sama sa pre bolesti chrbta, krku a hlavy nemohla postaviť. Ležala, pokiaľ ju do sanitky nenaložili
záchranári. Vie, že ju vzala prvá sanitka, ďalej nevie. Keď sa obžalovaný H. I. B. snažil vybrať vnuka
z vozidla, pribehla dcéra a manžel ku nemu, pričom dcéra plakala. Žiadala ho, aby neublížil jej synovi.
Následne prišli policajti. Potvrdila, že v minulosti žila dcéra s obžalovaným A. B. v rodine Šályovcov
sedem mesiacov. Maloletý syn dcéry a obžalovaného A. B. v kritickom čase bol zverený do výchovy

dcére. Nakoniec obžalovaný A. B. vykrikoval manželovi, že už mal nos dolámaný, že ho bude mať
dolámaný ešte veľakrát. Obžalovaný A. B. vykrikoval, že mu takú strelí, že zaspí a nikdy sa nezobudí.
Počas konfliktu nedošlo k takej situácii, že by bol niekto fyzicky napadnutý z rodiny obžalovaných. Počas
konfliktumanželnemalmožnosťsabrániť.Keďhodostalipodseba,nemoholsabrániť.Nevedelapresne
uviesť akým spôsobom mohla svedkyňa I. B. vykrúcať manželovi ruku, keď v tom čase ležal na zemi

a bili ho obžalovaní A. B. a obžalovaný H. I. B.. Keď sa dcéra rozišla s obžalovaným A. B., tak vnuk mal
šesť až sedem mesiacov. Počas celej doby držala diktafón v ruke, neskôr si ho dala do vrecka nohavíc.
Do fyzického kontaktu s obžalovaným A. B. prišla vtedy, keď ju tento bil. Sama nikoho neudrela. Po páde
na zem, ležala na mieste až do príchodu polície.

Svedok L. B., strýko obžalovaného A. B., brat obžalovaného H. I. B. sa k okolnostiam prípadu vyjadriť
nevedel.

Zo znaleckého posudku č. 27/2012 znalca z odboru zdravotníctvo odvetvie chirurgia vyplýva,
že poškodený utrpel zlomeninu nosa bez posunutia úlomkov, pomliaždenie tváre v oblasti

hornej pery a pravého ucha, s odreninami na ušnici, pomliaždenie pravého pleca s následnou
zápalovou komplikáciou, poruchu sluchu, psychickú depresívnu poruchu. Zranenia boli spôsobené
najpravdepodobnejšie údermi päsťou do oblasti nosa, hornej pery, do oblasti pravej ušnice a pri páde
na zem došlo k narazeniu pravého pleca. Z hľadiska charakteru všetkých uvedených zranených sa
jedná o ľahké zranenia, ktoré poškodeného neohrozili na živote ani nespôsobili ťažkú ujmu na zdraví.

Z hľadiska priamej dĺžky liečby a práceneschopnosti sa jedná o zranenia stredne ťažkého stupňa, ktoré
poškodeného podstatne obmedzilo v jeho denných činnostiach na dobu menej ako 42 dní. K zraneniu
mohlodôjsťtak,akouviedolpoškodenýtzn.,žebolnapadnutýaudieranýpäsťamidotvárepričomspadol
na zem na pravé rameno. Dobu liečby a práceneschopnosti (k dobe vypracovania znaleckého posudku
cca 5 mesiacov) pokladá znalec za neprimeranú a stanovuje priamu dĺžku práceneschopnosti na 3

týždne a s komplikáciami zápal väzivových štruktúr v okolí plecového kĺbu, psychickej poruchy a poruchy
sluchu najviac na 5 týždňov. Psychická porucha, ktorá je popisovaná v psychiatrických vyšetreniach
a pretrváva, je podľa znalca spôsobená a ďalej podnecovaná pretrvávajúcim sporom o dieťa. Netýka
sa samotného skutku. Poškodená M. I. subjektívne udávala, že bola zbitá, dostala úder do hlavy,v bezvedomí nebola, nezvracala. Objektívne neboli prítomné žiadne príznaky zranenia. Vzhľadom
k bolestiam na hrudníku bola poškodenej navrhnutá hospitalizácia na sledovanie a ďalšie vyšetrenie,
ktorú však odmietla na vlastnú zodpovednosť. Podpísala reverz, odporúčané jej boli analgetiká

a sedatíva. Od úrazu poškodená trpí nespavosťou a problémami v prijímaní potravy. Poškodená bola
napadnutá pri konflikte bývalým druhom jej dcéry, ktorý ju opakovane udrel päsťou do hlavy pričom
spadla na zem. V bezvedomí nebola. Všetko si pamätá. Chvíľu bola dezorientovaná. Viditeľné známky
zranenia na hlave ani inde na tele neboli prítomné. Známky zranenia neboli popísané ani na ľavej
strane tváre a hlavy, v miestach udávaných úderov. Poškodená bola opakovane vyšetrená psychológom

a psychiatrom s diagnózou adaptačnej depresie. Celkový konflikt a napadnutie poškodenej, manžela,
dcéry s ohrozovaním jej dieťaťa pôsobil na poškodenú silno stresujúco, čo sa prejavilo na zvýšenom
vnímaní intenzity psychických aj fyzických následkov zranenia. Znalec môže odhadnúť dobu liečenia
apráceneschopnostilennazákladesubjektívnychúdajov,pretožeobjektívneznámkyporaneniachýbali.
Neurologickévyšetrenia,ORL,RTG,CTbolinegatívne.Znalecstanovildobuliečbyapráceneschopnosti
u poškodenej na 4 až 6 dní. Podľa znalca nebývajú psychické poruchy u podobných zranení pri

napadnutí. Nedá sa vylúčiť, že poškodená mala psychické ťažkosti dlhšiu dobu po poranení, ale dĺžku
liečby a práceneschopnosti 42 dní a viac nález vylučuje. Nejedná sa o ťažkú ujmu na zdraví, ale stredne
ťažkú s dobou liečenia menej ako 42 dní. Pomliaždenie tváre a krku mohlo byť spôsobené nárazom
najpravdepodobnejšie viacerými údermi dlaňou a pri slabej intenzite aj päsťou do tváre, tým došlo aj
k natiahnutiu mäkkých častí krčnej chrbtice. Preto sa poškodená sťažovala aj na bolesti šije. Silnejšie

údery päsťou do tváre by zanechali stopy, krvné výrony, odreniny, opuchy a podobne. Doba priamej
virtuálnej liečby a práceneschopnosti je podľa znalca 4 až 6 dní. Je to doba, počas ktorej bola poškodená
podstatne obmedzená v bežnej dennej činnosti. Znalec MUDr. Jozef Šimko v konaní pred súdom zotrval
na záveroch svojho znaleckého posudku.

Zo znaleckého posudku č. 218/2014 forensic.sk znaleckej organizácie v odbore zdravotníctvo a farmácia
Bratislava súd zistil, že poškodený utrpel pomliaždenie hlavy v oblasti pravého ucha s odreninami
a opuchom na ušnici, tržnej ranke na sliznici hornej pery, zlomenine nosovej kosti bez posunu, úlomkov
kosti. Možno konštatovať, že v tomto prípade ide o poranenie ľahkého charakteru, ktoré si vyžiadali
lekárske ošetrenie. Poškodený bol čiastočne obmedzený v bežnom spôsobe života. Celkovo dĺžka

obmedzenia v bežnom spôsobe života nepresiahla 10 dní. Následné psychické ťažkosti poškodeného
mohli súvisieť aj s inými psychickými impulzami, vôbec nie je možné preto potvrdiť ich príčinnú súvislosť
s incidentom zo dňa 16.07.2012. Celkovo mohol byť poškodený krátkodobo a v ľahkom rozsahu
obmedzený v obvyklom spôsobe života v dôsledku poranení, ktoré utrpel v rozsahu 10 až 14 dní.
Poranenia poškodenej pomliaždenie ľavej strany hlavy a tváre, povrchové poranenie nosa, bližšie

neurčené poranenia krku, povrchové poranenia zadnej, hrudníkovej steny a otras mozgu si vyžiadali
lekárske vyšetrenia, pozorovanie v nemocnici bolo od 16.07.2012 do 18.07.2012. Ide o poranenia
ľahkého charakteru, ktoré zodpovedajú potrebe vystavenia práceneschopnosti a liečby v podobe kľudu
na lôžku po dobu 10 až 14 dní. Uvedené poranenia však neboli objektívne verifikovateľné na tvári,
hrudi ani na chrbte neboli zistené podliatiny ani odreniny, ktoré sa obyčajne pri pomliaždeniach hlavy

či trupu vyskytujú. Vyznačené nebývajú najmä v prípade, ak poškodený mal na sebe viac vrstiev
oblečenia, čo však v danom prípade vzhľadom na ročné obdobie nebolo. Menovaná mohla mať
prechodné bolesti hlavy prípadne závrate, vegetatívne príznaky, nie však po dobu viac ako 10 až 14 dní.
V prípade poškodenej nie je možné forenzne potvrdiť súvislosť následných psychických ťažkostí výlučne
s incidentom zo dňa 16.07.2012. Pokiaľ z psychiatrického hľadiska pretrvávali príznaky postraumatickej

stresovej poruchy závažného charakteru, ktoré boli dôvodom na predĺženie práceneschopnosti, išlo
o stav, ktorého súvislosť s predmetným úrazom a incidentom nie je možné ničím potvrdiť, najmä
vzhľadom na existenciu aj iných možných psychických impulzov na vznik a udržiavanie psychických
ťažkostí napríklad dlhodobé spory s inými osobami. V konaní pred súdom znalec MUDr. Norbert
Moravanský PhD. a znalec A. F. M. zotrvali na záveroch znaleckého posudku znaleckej organizácie.

Zo znaleckého posudku č. 39/15 znalca z odboru zdravotníctva, farmácie, odvetvie psychiatria a liečba
alkoholizmu a toxikománia, gerontopsychiatria, ktorý predložila poškodená vyplýva, že vychádzajú
z anamnézy poškodenej. Znalec konštatuje, že poúrazový stav nevykazoval také zmeny, ktoré by
negatívne vplývali na bežné životné uplatnenie a na uspokojenie spoločenských potrieb. Do incidentu

sa psychiatricky neliečila. Somatické ochorenia neboli takého stupňa, ktoré by ju zneschopňovali
v spoločenskom uplatnení. Fyzický útok dňa 16.07.2012 spôsobilo poškodenej výrazné psychické
ťažkosti, ktoré prebiehajú doteraz pod obrazom depresívnej epizódy ťažkého stupňa a postraumatickej
stresovej poruchy, pre ktorý je aj čiastočne invalidizovaná od mája 2014. Posudzovanej kleslapodstatnou mierou schopnosť plnenia materiálnej aj psychologickej funkcie v rámci rodiny. Pomoc
a podporu potrebuje skôr ona, je nesamostatná najmä v styku s inými ľuďmi. Traumatizujúci
zážitok viedol k výraznému obmedzeniu sociálnych kontaktov. Jej zdravotný stav vyžaduje pravidelnú

dlhotrvajúcu psychiatrickú a podľa stavu ďalších udalostí v živote posudzovanej aj psychologickú
starostlivosť. V konaní pred súdom znalec MUDr. Jana Bahledová zotrvala na záveroch svojho
znaleckého posudku.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX Ústavu pre znaleckú činnosť psychológia a psychiatria s.r.o. Nové

Zámky súd zistil, že u poškodenej bola zistená adaptačná porucha, tiež recidivujúca depresívna porucha
stredne ťažká. Zistené psychické poruchy neboli u poškodenej diagnostikované pred vyšetrovaným
skutkom. V jej zdravotnej dokumentácii sa nenachádza dostatok údajov preto, aby mohli byť
diagnostikované a znalci by mohli potvrdiť ich prítomnosť. Na zdravotnom stave poškodenej sa
spolupodieľali nasledujúce faktory: 1) jej premorbídna osobnostná charakteristika, 2) pravdepodobne
biologická predispozícia pre rozvoj psychických porúch, 3) predmetný incident zo dňa 16.07.2012,

4) konštalácia okolností ako činitele potenciálne modelujúce klinický stav. Znalci sú toho názoru,
že v prípade protrahovanej adaptačnej poruchy išlo o čiastočnú príčinnú súvislosť a v prípade
stredne ťažkej depresívnej poruchy znalci nemôžu jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť príčinnú súvislosť
konkrétneho predmetného incidentu. Jednoznačnú výlučnú súvislosť medzi prežitím traumy počas
predmetného incidentu a psychickým stavom poškodenej znalci nepotvrdzujú. Prežitie predmetného

incidentu predstavuje u poškodenej jeden zo spolupôsobiacich faktorov. V konaní pred súdom znalec
doc. MUDr. Ľubomíra Izáková PhD. zotrvala na záveroch znaleckého posudku.

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 26.06.2012 sp. z. 6P 78/2012 bola schválená
rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletý C. B. narodený XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej

starostlivosti matky M. I.. Otec maloletého dieťaťa A. B. bol zaviazaný prispievať na výživu svojho
maloletého syna, bol upravený styk otca s maloletým synom, ktorý je matka maloletého dieťaťa povinná
umožniť. Otec je povinný v stanovenom čase maloleté dieťa prevziať a v stanovenom čase matke
odovzdať. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.07.2012.

Tieto skutočnosti sú ďalej preukázané listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, fotodokumentáciami,
zvukovým záznamom a zvukovo obrazovým záznamom.

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona spáchal ten, kto inému úmyselne ublíži na
zdraví.

Podľa § 123 ods. 1 Tr. zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie
zdravia iného.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublíženie na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie

zdravia iného, ktoré si objektívne vyžaduje lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa ústavnej súdnej praxe pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona doba liečenia
a práceneschopnosti musí presiahnuť 7 dní.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 10, 12 Tr. poriadku bolo jednoznačne preukázané, že
poškodený L. I. s poškodenou M. I. st. a svedkyňou M. I. ml. a vnukom maloletým C. B. prišli na
osobnom motorovom vozidle prístupovou cestou na pozemky svedka L. B. a obžalovaného H. I. B.,
ktoré nie sú reálne oddelené. V tom čase sa nachádzali na dvore resp. v záhrade pri rodinnom dome

obžalovaného H. I. B., obžalovaný A. B., obžalovaný H. I. B., svedkyňa I. B., svedkyňa A. D. spolu so
svojimi dvomi maloletými deťmi, ktoré sú vnúčatá poškodených. Vykonaným dokazovaním je zrejmé,
že sú dve verzie spáchania skutku. Na jednej strane je to verzia obžalovaného A. B., obžalovaného
H. I. B., ktoré potvrdzujú svedkyňa I. B., svedkyňa A. D.. Na druhej strane verzia poškodeného L. I.,
poškodenej M. I. F., ktorú potvrdzuje svedkyňa M. I. ml. O priebehu konfliktu vypovedá zvukový záznam,

ktorývyhotovilapoškodenáM.I.st.zčastiajobrazovozvukovýzáznam,ktorývyhotovilobžalovanýA.B.,
fotodokumentácia,ktorúpredložiliobeprocesnéstrany.Jezrejmé,žepočaskonfliktudošlokverbálnemu
aj fyzickému kontaktu.Podľa odbornej literatúry pri ujme na zdraví kvalitatívne ide o menej závažnú ujmu ako ublíženie na
zdraví pôjde teda o poškodenie zdravia iného, počas ktorého bol iba na krátky čas sťažený obvyklý
spôsob života, pričom vylúčeným nie je ani to, aby k sťaženiu obvyklého spôsobu života vôbec nedošlo.

Musí však ísť o poškodenie zdravia objektívne preukázateľné, spravidla stopami na tele poškodeného.
V praxi pôjde najčastejšie o dôsledky nie intenzívnych úderov, nárazov, škrabancov, pádov a podobne.

Podľaodbornejliteratúryzaublíženienazdravímožnopovažovaťtakýstav,ktorýporušenímnormálnych
telesných alebo duševných funkcií sťažuje výkon obvyklých činností alebo má iný vplyv na obvyklý

spôsob života poškodeného a ktorý vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanecháva trvalé následky.
Ublíženie na zdraví bude teda zmenený stav, ktorý nastal napr. dlhotrvajúcimi bolesťami, horúčkami,
nespavosťou, nechuťou, nemožnosťou pohybu, pripútaním na lôžko. Posudzovanie každého prípadu
musí byť komplexné a presne individuálne. Musí ísť o takú poruchu zdravia, ktorá sťažuje postihnutému
obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života
postihnutého a to nie len po krátku, prechodnú dobu.

Doba liečenia a práceneschopnosti oboch poškodených podľa názoru súdu vzhľadom na závery
znaleckých posudkov a výpovedí znalcov MUDr. Jozefa Šimku, MUDr. Norberta Moravanského, PhD.,
A. F. M. a Doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD. bola hraničná v zmysle § 123 ods. 1, 2, § 156 ods.
1 Tr. zákona. V takomto prípade súd musel uplatniť jednu zo zásadných zásad trestného konania in

dubio pro reo v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Pričom skutkový stav, vzhľadom na vykonané
dokazovanie upravil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Na ostatok súd uvádza,
že poškodený L. I., poškodená M. I. st. a svedkyňa M. I. ml. museli predpokladať, že vzhľadom na vzťahy
medzi rodinami môže dôjsť ku konfliktu s obžalovaným A. B., obžalovaným H. I. B., svedkyňou I. B.,
prípadne aj svedkyňou A. D..

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že do konfliktu sa aktívne zapojili obžalovaný A.
B., obžalovaný H. I. B., poškodený L. I., poškodená M. I. st. a svedkyňa M. I. ml.

Zvukový záznam a zvukovo obrazový záznam vyhotovené na mieste samom svedčia o použití

vulgárnych výrazov, nadávok viacerými osobami. (Na hlavnom pojednávaní sa po vykonaní týchto
dôkazov ospravedlnil za svoje správanie iba obžalovaný H. I. B.).

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, ak nejde o prečin a vzhľadom na okolnosti vykonania činu a jeho následky,
okolnosti za akej bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 370/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie
vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku
schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa názoru súdu konanie oboch obžalovaných uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia možno
posúdiť, kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení.

Podľa§55ods.1zákonaSNRč.372/1990Zb.opriestupkochvplatnomznenínaprejednaniepriestupku
je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný.

Podľa § 52 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení priestupok
prejednávajú okresné úrady.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin ale žalovný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,
o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Súd preto podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku postúpil vec obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona sčasti
samostatným konaním a obžalovaného H. I. B. pre prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva
podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohtouznesenia, Okresnému úradu odboru všeobecnej nutnej správy Žiar nad Hronom, ktorý by mal žalovaný
skutok prejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
na tunajšom súde. Sťažnosť má odkladný účinok (§ 280 ods. 3 Tr. poriadku).