Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224200141
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224200141.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX proti žalovaným
1./ B. D. 2./ E. D., 3./ F. D., 4./ F. D., 5./ E. D., 6./ G. H., 7./ F. C. a 8./ I. J. o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.01.2024 domáhal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k novovytvorenej parcele C KN 3438- orná pôda vo výmere XXXX
m2 k.ú. C., tak ako je táto zakreslená na GP DGRS, s.r.o., Hurbanova 11, 085 01 Bardejov, číslo plánu
XXXXXXXX-XX/XXXX, zo dňa 8.9.2021, overený dňa 10.3.2022, číslo K./XXXX, ktorá bola vytvorená

z časti parcely E KN 270/2- orná pôda vo výmere XXX m2, vedenej na LV č.XXXX k.ú. C. a z časti parcely
E KN 269/2 – orná pôda vo výmere XXX m2, vedenej na LV č.XXXX k.ú. C. a vykonal jeho vyporiadanie
tak, že ju prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou žalobcu vyplatiť žalovaným v žalobe
uvedenú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely.

2. Ako žalovaných v žalobe žalobca označil osoby, pri ktorých je na ním predložených listoch vlastníctva

u všetkých uvedené, že ide o osoby zomrelé a ktoré svoje spoluvlastnícke podiely nadobudnúť mali
ešte v rokoch 1887, 1902, 1903, 1922, 1933 a 1935. Žalobca v žalobe uviedol, že títo všetci pzkn.
spoluvlastníci sú v obci C. neznámi, nezvestní, zomreli na neznámom mieste a obec C. nemá o nich,
ani o ich právnych nástupcoch žiadne poznatky a vedomosti, kde sa zdržujú. Uviedol, že podľa LV
č.XXXX E. XXXX k.ú. C. podiely týchto spoluvlastníkov spravuje Slovenský pozemkový fond, ktorý
v žalobe označil za zástupcu žalovaných ako neznámych vlastníkov. Žalobca predložil k žalobe aj

potvrdenie Obce Kurimka zo dňa 11.12.2023 v ktorom obec v súvislosti so spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
označenými tu ako žalovaní v 1./ až 8./ rade uviedla, že títo zomreli na neznámom mieste a obec nemá
o nich, ani o ich právnych nástupcoch žiadne poznatky a vedomosti kde sa zdržujú.

3. Súd, po oboznámení sa s obsahom žaloby a po splnení povinnosti vyplývajúcej mu z ust.§ 161
Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) kedykoľvek počas konania skúmať, či sú splnené

procesné podmienky zistil, že konanie vo veci je potrebné ako celok zastaviť z dôvodu neodstrániteľného
nedostatku procesných podmienok, nakoľko ako žalovaní v 1./ až 8./ rade sú označené osoby mŕtve,
ktoré nemajú procesnú subjektivitu.

4. Podľa § 161 ods.1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
2 9C/5/2024prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

8. Nakoľko priamo zo žaloby, ako aj zo žalobcom predložených listov vlastníctva č.XXXX E. L.XXXX pre
k.ú.C.atiežzpotvrdeniaobceKurimkazodňa11.12.2023vyplýva,žežalovanív 1./až8./radesúosoby
dávno mŕtve, bez procesnej subjektivity, je zrejmé, že v prípade všetkých tu označených žalovaných ide

o osoby zomrelé pred podaním žaloby, preto uvedený nedostatok procesných podmienok nie je možné
nijako odstrániť a súd ani nemôže pripustiť, aby na ich miesto vstúpil do už začatého konania subjekt
s právnou subjektivitou. Všetci označení žalovaní zomreli ešte pred začatím konania doručením žaloby
súdu ( § 156 CSP), čím stratili spôsobilosť na práva a povinnosti a tým aj procesnú subjektivitu. Smrť
označenej strany sporu pred začatím konania signalizuje existenciu nedostatku procesných podmienok,

ktorý nie je možné zhojiť. Keďže všetci žalovaní zomreli ešte pred začatím konania, v danom prípade
neprichádza do úvahy postup podľa § 63 CSP ani postup podľa § 80 CSP. Jedná sa o neodstrániteľný
nedostatok procesných podmienok. Na základe uvedeného nie sú splnené procesné podmienky a preto
súd konanie vo veci v zmysle § 62 CSP bez ďalšieho zastavil.

9. Majúc na pamäti princíp právnej istoty ( článok 2 základných princípov CSP) súd v súvislosti so svojim
záverom o neodstrániteľnom nedostatku procesných podmienok vo vzťahu k žalovaným poukazuje
analogicky napr. na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/88/2021 ( viď najmä body 21 až
25 jeho odôvodnenia).

10. Zároveň, rovnako ako Krajský súd v Košiciach v tam súdenej veci, aj tunajší súd poukazuje v tejto
súvislosti na závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 z 24.2.2016,
ktoré rieši otázku postavenia Slovenského pozemkového fondu pri zastupovaní neznámych vlastníkov
v konaní pred súdmi. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že Slovenský pozemkový fond síce zastupuje
neznámych vlastníkov, avšak musí ísť o neznámych vlastníkov s právnou subjektivitou. Z uvedeného

vyplýva, že sa musí jednať o žijúce fyzické osoby (resp. existujúce právnické osoby) a Slovenský
pozemkový fond teda nemôže zastupovať už nežijúcich neznámych vlastníkov. Obdobné sú aj závery,
ktoré Najvyšší súd SR vyslovil v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Cdo/11/2016 zároveň dáva odpoveď aj na otázku, ako správne označiť
stranu sporu v prípade, že ide o mŕtveho vlastníka a dedičia ( právni nástupcovia) po ňom nie sú

známi s tým, že nikdy však nemožno za stranu sporu označiť priamo mŕtveho vlastníka, lebo ten nemá
procesnú subjektivitu. Ako vyplýva aj z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí, v prípade, ak by nebolo
možné zistiť, kto je právnym nástupcom žalovaného ako posledného vlastníka nehnuteľnosti, je možné
v žalobe označiť ako žalovanú stranu nezisteného právneho nástupcu posledného vlastníka. Riešením,
ako tento problém preklenúť, sa teda javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho

byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy
(resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy
(nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským
pozemkovým
3 9C/5/2024

fondom, ...“

11. Nikdy však nemožno za žalovaného označiť priamo zomrelého spoluvlastníka, lebo ten nemá právnu
subjektivitu a osoba bez právnej subjektivity nemôže byť ani zastúpená ( tu Slovenským pozemkovým

fondom). Ani v prípade, ak by žalobca v priebehu konania chcel tu uvedený nedostatok procesných
podmienok konania odstrániť tak, že by navrhol pokračovať v konaní s dedičmi po mŕtvych žalovaných
(či už na základe vlastného zistenia alebo na základe zistenia súdu), ktorí zomreli pred podaním
žaloby, nebolo by to možné, lebo nedostatok spôsobilosti byť účastníkom je neodstrániteľnou vadoukonania a vedie preto bez ďalšieho k zastaveniu konania. Ak v žalobe označená strana sporu nemá
právnu subjektivitu, teda nie je spôsobilá byť účastníkom súdneho konania (nemá procesnú subjektivitu),
napr. obchodná spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra pred začatím konania alebo

fyzická osoba zomrela pred začatím konania, súd nemôže pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už
začatého konania subjekt s právnou subjektivitou. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť. Súd nesmie
poučovať účastníka o jeho hmotnoprávnych oprávneniach a účinkoch jeho úkonov, ktoré na súde
uplatňuje, teda ani o tom, či a ktorý účastník má byť aktívne alebo pasívne legitimovaný, lebo by to bolo

v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozsudok NS SR z 28.11.2001 sp.zn. 5Cdo/130/01,
podľa novej právnej úpravy sa účastníkom konania myslí strana sporu). K uvedenej problematike pozri
aj rozhodnutie R 65/96.

12. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca už totožnú žalobu s totožným označením žalovaných na
tunajšom súde podal ( konanie o nej vedené bolo pod spisovou značkou SK-4C/13/2023), pričom pri

výsluchudňa23.06.2023vrámcipostupupodľa§138Civilnéhosporovéhoporiadku,ktoréhodôsledkom
bolo späťvzatie žaloby žalobcom a zastavenie konania bol procesne poučený o nesprávnosti takého
označenia žalovaných a možnostiach ako postupovať v prípade, že dedičia, resp. právni nástupcovia
po zomrelých spoluvlastníkoch nie sú známi, vrátane poučenia o možnosti obrátiť sa na advokáta, resp.
Centrum právnej pomoci. Keďže napriek uvedenému procesnému poučeniu aj aktuálne podaná žaloba

obsahuje totožný nedostatok procesných podmienok ( ako žalovaní sú označené osoby dávno mŕtve),
súdu neostávalo iné, než konanie zastaviť, čo nebráni podaniu novej žaloby.

13.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§256ods.1CSPvspojenís§262ods.1a2CSP.Kzastaveniu
konania došlo z dôvodu úmrtia žalovaných pred podaním žaloby, teda procesným zavinením žalobcu

avšak nárok na náhradu trov konania niet komu priznať, nakoľko žalovanými sú osoby mŕtve. Preto súd
v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu,
nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak,
že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

14. Nakoľko ku dňu vydania tohto uznesenia súd neeviduje úhradu súdneho poplatku za žalobu
( spolu so žalobou súdny poplatok zaplatený nebol a nedošlo ešte ani k výzve súdu žalobcovi na jeho
zaplatenie), rozhodnúť o jeho vrátení nebolo možné. V prípade dodatočného zistenia úhrady súdneho
poplatku za žalobu žalobcom súd o jeho vrátení rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
4 9C/5/2024

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.