Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010113
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823010113.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. C., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.
c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. februára 2024, prejednal odvolanie
obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. mája 2023, sp. zn. 1T/21/2023

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. mája 2023, sp. zn. 1T/21/2023, bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm. c) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry B. B., nar. XX.XX.XXXX a
rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 9P 12/2019-21 zo dňa 20. mája 2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13. júna 2019 bol zaviazaný platiť matke dcéry D. E. výživné 120 eur mesačne do
konca mesiaca a hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna
D. F. E., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 14Pc 18/2018-57 zo dňa

15. augusta 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoP 41/2019-89 zo dňa
26. novembra 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. decembra 2019 bol zaviazaný platiť matke
syna D. E. výživné 130 eur mesačne a to do konca mesiaca, plneniu tejto povinnosti sa v C. úmyselne
vyhýbal od 01. marca 2022 do 29. mája 2023 tým, že v uvedenom období nemal riadne zamestnanie,
bez pracovnej zmluvy pracoval do januára 2023 u svojho brata G. B. v H., pričom nebol evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, za uvedené obdobie zaplatil prostredníctvom exekútora

výživné v sume 1.162 eur a na výživnom zostal D. E. dlhovať 2.338 eur a uvedený čin spáchal, hoci
bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T 1/2021-134 zo dňa 14. januára 2021,
právoplatným dňa 30. marca 2021 odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 207 ods.3, § 38 ods.2, § 36 písm. l), § 37 písm. m)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého
trestu bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu

v zákonnej lehote odvolanie.Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode dôvodov
odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla
nasledovné:

„Proti uvedenému rozsudku som sa rozhodol podať odvolanie čo do výroku o treste, keďže uložený
trest odňatia slobody pokladám za neprimerane prísny. K spáchaniu trestnej činnosti som sa doznal a
jej spáchanie som oľutoval, pričom som po poučení urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd síce neprijal,
ale výlučne z dôvodu potreby ustáliť neplnenie vyživovacej povinnosti a výšku dlžného výživného

ku dňu vynesenia rozsudku. Vyhlásením o vine som však výrazne uľahčil činnosť súdu na hlavnom
pojednávaníajehorozhodovanie,apretomivsúladesozaužívanousúdnoupraxoumalabyťpriznanáaj
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., čo by u mňa v posudzovanej veci znamenalo prevahu
poľahčujúcich okolností a zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby v súlade s ust.
§ 38 ods.3 Tr. zák., teda o jednu tretinu. V rámci takto upraveného rozpätia trestnej sadzby (1 rok až 3
roky a 8 mesiacov) sa aj so zreteľom na skutočnosť, že ma zrejme čaká rozhodnutie o premene skôr mi

podmienečne uloženého trestu odňatia slobody za rovnaký trestný čin na dobu 16 mesiacov, pokladám
uložený trest odňatia slobody za neprimerane prísny.
S poukazom na uvedené preto navrhujem, aby odvolací súd mojim odvolaním napadnutý rozsudok
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/21/2023-190 zo dňa 29.5.2023 z dôvodov uvedených v § 321 ods.l
písm. d), e) Tr. por. čo do výroku o treste zrušil a sám mi podľa § 322 ods.3 Tr. por. uložil nepodmienečný

trest odňatia slobody v nižšej výmere, než mi ho uložil prvostupňový súd a zaradil ma pre jeho výkon do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.“

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila matka maloletej dcéry ktorá uviedla, že obžalovaný
neplatil povinné výživné a ani ho naďalej neplatí, pričom považuje odvolanie obžalovaného za

nedôvodné.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor do konania verejného zasadnutia na krajskom súde písomne
nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia
slobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosťodvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej

povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú
vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného
súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd však neprijal. Následne
okresnýsúdrozhodolnapadnutýmrozsudkomovineobžalovaného,ktorérozhodnutieovineobžalovaný
svojím odvolaním nenapadá.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.Pokiaľ ide o správnosť samotných, odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, z odvolania a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný
v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť úvah okresného súdu týkajúcich sa priznania

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, čím namietal porušené ustanovenie Trestného zákona (ďalej
len „Tr. zák.“) v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. Z dôvodu nepriznania poľahčujúcej okolnosti ako
aj premeny podmienečného trestu obhajoba namietala neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia
slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania veci v rozsahu a dôvodov odvolania obžalovaného odvolací súd dospel k
záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého
týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, ktoré
zistenia boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému, majú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o porušení ustanovení Tr. zák. a neprimeranej prísnosti
trestu odňatia slobody, uloženého obžalovanému v prejednávanom prípade.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd správne v súlade s ustanovením §
38 ods. 2 Tr. zák. (vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností) ustálil pomer priťažujúcich

a poľahčujúcich okolností.

Pokiaľ ide o odvolacie dôvody obhajoby, že okresný súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., tieto sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné a okresný súd pochybil,
keď obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť nepriznal.

Na druhej strane zasa okresný súd pochybil, keď nesprávne priznal obžalovanému poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. vzhľadom na špeciálnu recidívu obžalovaného a zistené
pretrvávajúce sklony k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Tieto skutočnosti
na strane obžalovaného vylučujú možnosť úprimného oľutovania a priznania sa k spáchanej trestnej

činnosti, pričom podľa názoru odvolacieho súdu v jeho prípade už ide iba len o formálne vyhlásenie
s vidinou priaznivejšieho trestu.

Z toho dôvodu sa nezmenil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a okresný súd vychádzal zo
správne ustálenej v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. Z uvedených

dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri svojom rozhodovaní neporušil ustanovenia
Tr. zák. v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Odvolací súd zistil, že okresný súd v prejednávanej trestnej veci ukladal obžalovanému trest v rámci
zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák.

(vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností) v rozmedzí od 12 mesiacov do 60 mesiacov.
Uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov je teda trestom, uloženým v dolnej štvrtine
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Okresný súd zároveň správne vychádzal zo záveru, že predchádzajúce odsúdenia neviedli k náprave

obžalovaného a stíhanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za
totožnú trestnú činnosť, preto je potrebné využiť najprísnejší prostriedok trestnej represie, ktorým je trest
odňatia slobody. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu v danom prípade, s poukazom na okresným
súdom správne aplikované vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona o ukladaní trestu odňatia
slobody je potrebné konštatovať, že okresný súd napriek recidíve uložil obžalovanému trest pri dolnej

hranici trestnej sadzby.

Pokiaľ sa obžalovaný v dôvodoch odvolania domáhala uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody
ako mu bol uložený okresným súdom, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že opakovaná recidíva obžalovaného v páchaní

úmyselnej trestnej činnosti je v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. tak významnou
okolnosťou, že odôvodňuje uloženie trestu v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak
teda okresný súd v danom prípade priznanie obžalovaného v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. zohľadnil
tak zásadným spôsobom, že uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonomustanovenej trestnej sadzby, ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v tomto prípade dospieť k
odôvodnenému záveru o uložení neprimerane prísneho trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
aj napriek existencii skutočností, na ktoré obžalovaný poukazuje v dôvodoch svojho odvolania. Preto

podľa názoru odvolacieho súdu uloženie trestu obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného súdu
nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.