Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621201144
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6621201144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Bejdovou, LL.M,
so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 827 014, proti žalovanému: D. E., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, E., zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Bračokovou, so sídlom E. C. XX,
F., IČO: 37 890 751 o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 6C/9/2021-195 zo dňa 15. 02. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/9/2021-195 zo dňa 15. 02. 2023 p

o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku (výrok I.).

2. Žalobkyňa sa žalobou domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretí kúpnej zmluvy
o kúpe nehnuteľnosti a to za rovnakú kúpnu cenu, za ktorú tieto nehnuteľnosti odkúpil žalovaný kúpnou
zmluvou. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa na
LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie E. a LV č. XXX, G. XXXX, G. XXXX nachádzajúcich sa
v katastrálnom území F.. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely vo výške 54/108-ín k predmetným
pozemkom vedeným na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie E. kúpnou zmluvou č. H.
XXX/XXXX zo 07.03.2018 a spoluvlastnícke podiely zapísané na LV č.XXX, G. XXXX I. G.XXXX pre

katastrálne územie F. kúpnou zmluvou č. H. XXX/XXXX z 05.06.2019. Žalovaný nadobudol vlastnícke
právo k spoluvlastníckym podielom v rozpore s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa predložila čestné prehlásenia podielových spoluvlastníkov, v ktorých spoluvlastníci súhlasili
s nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu v celosti v prospech žalobkyne tak, ako ho nadobudol
žalovaný, zároveň poukázala na to, že Slovenský pozemkový fond udelil súhlas s nadobudnutím
spoluvlastníckych podielov. Uviedla, že nedisponuje výslovným súhlasom spoluvlastníka J. K. D. a preto
sa domáha nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu nie 54/108-ín ale poníženú o podiel 1/108-ín, t. j.

53/108-ín. Na základe uvedeného požadovala zmenu žaloby.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že nehnuteľnosti patrili do vlastníctva príbuzných jeho
rodiny a predávajúceho pána L.. Pokiaľ ide o nadobudnuté podiely na nehnuteľnostiach na základekúpnej zmluvy vedenej pod č. H. XXX/XXXX vzniesol námietku premlčania, v časti kúpnej zmluvy č. H.
XXX/XXXX mal záujem na zmierlivom vyriešení veci. Mal za to, že podiel ktorý by zostal žalovanému
by bránil zápisu do katastra nehnuteľností v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z.. Uviedol, že pri nahradení

prejavu vôle ako právnom úkone je potrebné skúmať, či tento právny úkon je vykonaný v súlade so
zákonom.

4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav. Zistil, že strany sporu sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území F., zapísané

ako parc. č.XXXX/XXX, lesný pozemok o výmere 1319 m2 a parcele č.XXXX/XXX, lesný pozemok o
výmere 640 m2. Žalobkyňa v podiele X/XX-XX a žalovaný v podiele XX/XXX-XX. Na LV č. XXXX
pre katastrálne územie F. ako parcela registra „E“ parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 326 m2, žalobkyňa v podiele X/XX-XX a žalovaný v podiele XX/XXX-XX. Na LV č.XXX pre
katastrálne územie F. ako parcela registra „E“ parc. č. XXXX/XXX, lesný pozemok o výmere 17.299
m2, žalobkyňa v podiele X/XX-XX a žalovaný v podiele XX/XXX-XX. Na LV č.XXXX pre katastrálne

územie E. parcela registra „E“ parc. č. XXXX/XXX, lesný pozemok o výmere 853 m2, žalobkyňa vo
vlastníckom podiele X/XX-XX a žalovaný v podiele XX/XXX-XX. Na LV č.XXXX pre katastrálne územie
E. parcela registra „E“ parc.č.XXXX/XXX, lesný pozemok vo výmere 65.424 m2, parcela č.XXXX/XXX,
lesný pozemok o výmere 4 536 m2, parcela č.XXXX/XXX, lesný pozemok o výmere 3 467 m2, žalobkyňa
vo výmere X/XX-XX a žalovaný vo výmere XX/XXX-XX.

5. Žalovaný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo výške 52/108-ín zapísaných na LV č.
XXXX a LV č. XXXX v katastrálnom území E. nadobudol podiel na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola
zavkladovaná pod č. H. XXX/XXXX dňa 07.03.2018 a na LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pre
katastrálne územie F. nadobudol na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. H. XXX/XXXX dňa

05.06.2019. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k odpredaju spoluvlastníckeho podielu porušením
predkupného práva spoluvlastníkov.

6. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi E. D. L. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim
v 2. rade zo dňa 07.03.2018 došlo k odpredaju spoluvlastníckych podielov zapísaných na LV č. XXXX

a LV č. XXXX v katastrálnom území E. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XX/XXX-XX.

7. Žalobkyňa uviedla, že nedisponuje výslovným súhlasom spoluvlastníka J. K. D.. Z čestných
prehlásení ostatných spoluvlastníkov okresný súd zistil, že súhlasia s tým, aby žalobkyňa nadobudla
spoluvlastnícky podiel v celosti. Z oznámenia Slovenského pozemkového fondu zo dňa 09.05.2022

je zrejmé, že Slovenský pozemkový fond nevyužije predkupné právo k nehnuteľnostiam evidovaným
na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. a LV č. XXXX pre katastrálne územie F. a nemá námietky k
vyporiadaniu spoluvlastníckeho podielu v prospech A. B..

8. Zistený skutkový stav okresný súd posudzoval podľa § 140, § 116, § 603 ods. 3 Občianskeho

zákonníka.

9. Okresný súd dospel k záveru, že medzi stranami bolo nesporné, že došlo k porušeniu zákonného
predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákona), keď právny predchodca žalovaného
neponúkol ostatným spoluvlastníkom svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, z daného dôvodu

je nárok žalobkyne domáhať sa, aby jej bol tento podiel ponúknutý na odpredaj za rovnakých
podmienok dôvodný, pretože došlo k porušeniu jej predkupného práva. Keďže žalovaný neuviedol
rozhodujúce skutočnosti ohľadom príbuzenstva, okresný súd nemal preukázanú existenciu blízkeho
vzťahu. Vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku okresný súd tiež posúdil ako neúčinne
vznesenú.

10. Žalobkyňa sa v konaní v súlade so zmenou žaloby domáhala nahradenia prejavu vôle uzavrieť
kúpnu zmluvu so žalovaným v podiele XX/XXX-XX a to za rovnakú kúpnu cenu, za ktorú tieto
nehnuteľnosti odkúpil žalovaný kúpnou zmluvou. Okresný súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009, podľa ktorého spoluvlastník si môže uplatňovať nárok na

spoluvlastnícky podiel len na pomernú časť podielu, podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho
podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva nemôže bez dohody s
ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ
ostatní spoluvlastníci ostávajú pasívni v obrane svojich práv. Kúpy celého spoluvlastníckeho podieluprevedeného na tretiu osobu (resp. časti presahujúcej nárok žalobcu) by sa mohol spoluvlastník
domáhať iba v prípade, ak by sa tak dohodol so všetkými ostatnými spoluvlastníkmi, ktorých predkupné
právo k danej veci bolo rovnako porušené, čo vyplýva z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka.

11. Žalobkyni boli dané súhlasy podielových spoluvlastníkov s nadobudnutím spoluvlastníckych
podielov, okresný súd preto skúmal či žalobkyni vznikol nárok domáhať sa spoluvlastníckeho podielu
v ňou požadovanom podiele. Žalobkyňa sama deklarovala, že jej nebol daný súhlas na nadobudnutie
časti podielu od J. D. K.. Z LV č. XXXX pre katastrálne územie F. okresný súd zistil, že J. D. K. je

vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške 2/108 zapísaným pod B14. Z LV č. XXXX pre katastrálne
územie F. okresný súd zistil, že J. D. K. je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/108,
zapísaného pod B14. Z LV č. XXX pre katastrálne územie F. okresný súd zistil, že D. K. je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 8/432 (2/108), ktoré je zapísané pod B14. Z LV č. XXXX pre
katastrálne územie E. okresný súd zistil, že J. D. K. je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
2/108, zapísaného pod B13. Z LV č. XXXX pre katastrálne územie E. okresný súd zistil, že J. D. K.

je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/108, zapísaného pod B13. Je teda evidentné, že
spoluvlastnícky podiel J. D. K. na nehnuteľnostiach je vo výške 2/108.

12. Zároveň z čestného prehlásenia E. M. N. zo dňa 26.03.2022 okresný súd zistil, že vyjadrila súhlas
s nadobudnutím svojho spoluvlastníckeho podielu a zároveň aj podielu po zosnulom O. P.. Okresný

súd uviedol, že za stavu, že ešte neprebehlo dedičské konanie po O. P. a nie sú známy jeho dedičia
(t.j. nie je zrejmé, či E. M. N. bude dedičkou po O. P.), nebolo možné dať súhlas na nadobudnutie jeho
spoluvlastníckeho podielu vo výške 150/4320-ín žalobkyni, resp. nemohla dať v jeho mene súhlas na
nadobudnutie jeho spoluvlastníckeho podielu.

13. Keďže žalobkyňa nedisponovala dohodou o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu v požadovanej
výške, okresný súd v zmysle ustálenej judikatúry žalobu ako celok zamietol, pretože je vylúčené, aby pri
rozhodovaní o nahradení prejavu vôle menil, dopĺňal či upresňoval podstatné náležitosti kúpnej zmluvy
(33Cdo/4846/2009 Najvyšší súd Českej republiky).

14. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa
pomeru úspechu strán sporu v konaní.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s §
362 ods. 1 CSP podala odvolanie žalobkyňa, navrhla žalobe vyhovieť, resp. rozsudok okresného súdu

zrušiť. Uviedla, že odvolanie podáva v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.
Odvolateľka uviedla, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, keď sa súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s právnou argumentáciou žalovaného, ktorú
uviedol vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03. 09. 2021, ktorou poprel dôvodnosť žaloby v časti kúpnej zmluvy
zo dňa 07. 03. 2018, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod sp. zn. H. XXX/XXXX

z dôvodu premlčania, dôvodnosť žaloby v časti kúpnej zmluvy zo dňa 05. 06. 2019 povolenej vkladovým
konaním sp. zn. H. XXX/XXXX žalovaný nepoprel, vyslovil záujem na zmiernom vyriešení veci v časti
kúpnej zmluvy, žalovaný namietal uplatnený nárok z dôvodu premlčania, rozporu so zák. č. 180/1995
Z. z..
Okresný súd neodôvodnil záver, že je evidentné, že spoluvlastnícky podiel J. D. K. na nehnuteľnosti je

2/108. Nie je zrejmé na základe akého postupu a matematického výpočtu k tomuto dospel. Rozsudok
je teda arbitrárny a nepreskúmateľný. V odôvodnení rozhodnutia absentuje argumentačne zrozumiteľný
výklad právneho posúdenia skutkového stavu vo vzťahu k popretiu/nepopretiu uplatneného nároku
žalovaným v jeho podaniach zo dňa 21. 05. 2021 a 03. 09. 2021 a ustálenia výšky podielu J. D. K. na
spoluvlastníckom podiele žalovaného podľa príslušných zákonných ustanovení.

Odvolateľka namietala postup súdu prvej inštancie, keďže nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, čím
bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom. Súd neuviedol svoje predbežné právne posúdenie
veci. Žalobkyňa na pojednávaní požiadala súd aj o predbežný právny názor, k tejto povinnosti súd
uviedol „čo sa týka predbežného právneho posúdenia, súd bude skúmať či bolo porušené predkupné
právo žalobkyne, či je daný nárok na požadovaný odpredaj nehnuteľnosti v požadovanom podiely a či

tento nárok žalobkyne nie je premlčaný“. Strany sporu teda nespoznali predbežné právne posúdenie,
napriek tomu, že súd pri príprave na pojednávanie mal k dispozícii všetky dôkazy, skutkové tvrdenia
a právnu argumentáciu strán sporu. Strany sporu sa taktiež nedozvedeli, ktoré dôkazy súd vykoná
a ktoré odmietne vykonať. Uvedený nesprávny postup súdu určený zákonom sa prejavil tým, že stranámsporu bola odňatá možnosť zaujať postoj k úvahám súdu, predovšetkým vo vzťahu k výške podielu od
ostatných spoluvlastníkov, ktorý pripadá na žalobkyňu, navrhnúť relevantné dôkazy a konať tak, aby boli
zachované základné princípy korektného procesu. V záujme predvídateľnosti postupu a rozhodovania

ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť strany sporu na pojednávaní s predbežným právnym
názorom súdu, čím umožní stranám reagovať na názor súdu skôr, než sa vo veci rozhodne, napr.
doplnením ďalších skutkových tvrdení a dôkazov, čo výslovne predpokladá § 181 ods. 4 CSP. Žalobkyňa
má za to, že postup prvoinštančného súdu minimálne ohľadom neuvedenia predbežného právneho
posúdenia veci, výpočtu výšky podielu s prihliadnutím na neudelenie súhlasu spoluvlastníka J. D. K.,

výpočtu výšky podielu s prihliadnutím na nezdielanie súhlasu spoluvlastníka J. D. K., treba hodnotiť ako
zmarenie produkovať žalobcovi konkrétne dôkazy o tejto skutočnosti. Poukázala na ust. § 46 ods. 1
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru - každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
Žalobkyňa v odvolaní tiež namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako spornú otázku výšky

spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, ktorú jej bol žalovaný povinný predať titulom porušenia jej
predkupného práva spoluvlastníka, s prihliadnutím na nepopretú dohodu ostatných spoluvlastníkov,
s výnimkou J. D. K.. Úlohou súdu bolo ustáliť, aký podiel na prevádzanom spoluvlastníckom podiely vo
veľkosti 54/108 k celku predstavuje spoluvlastnícky podiel žalobkyne a ostatných spoluvlastníkov, ktorí
udelili súhlas s jeho odkúpením žalobkyni. Nebolo tiež sporné, že jediný spoluvlastník, ktorý nesúhlasil,

aby podiel nadobudla žalobkyňa je J. D. K.. Jeho spoluvlastnícky podiel predstavuje hodnotu 2/108
k celku. Z podielu vo veľkosti 54/108 predstavuje podiel 2/108 hodnotu 1/108. Inými slovami predmetom
predaja je spoluvlastnícky podiel vo veľkosti polovice k celku, z toho logicky vyplýva, že aj podiel
J. K. na tomto spoluvlastníckom podiely predstavuje polovicu z jeho spoluvlastníckeho podielu, teda
1/108 k celku. Nie je teda možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého podiel J. K.

na predmetnom spoluvlastníckom podiely predstavuje hodnotu 2/108. Navyše potup súdu ako dospel
k uvedenému záveru, ostal stranám sporu neobjasnený a rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný.
Odvolateľka tiež namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec keď dospel k záveru, že
E. M. N. nemohla dať súhlas na nadobudnutie podielu za nebohého spoluvlastníka O. P., nakoľko nie je
jehodedičkou(bode37.odôvodnenia). Skutočnosťčije/niejeoprávnenávydaťtakétočestnévyhlásenie

E. M. N. v mene nebohého O. P. medzi stranami nebola sporná. Úplnou absenciou predbežného
právneho názoru súdu prvej inštancie, žalobkyňa nemohla uplatniť žiadne ďalšie procesné prostriedky
na podporu uplatneného práva.

16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolanou navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, uviedol, že v

konaní o nahradenie prejavu vôle je súd povinný skúmať, či navrhovaný právny úkon nie je v rozpore
so zákonom, lebo inak nemôže nahradiť prejav vôle, súd nie je oprávnený odstraňovať vady žaloby,
nemôže účastníkovi priznať iné práva a uložiť iné povinnosti ako sú navrhované. Súd prvej inštancie
v bode 35 rozsudku presne konštatoval, že žalobkyňa sa mohla domáhať len spoluvlastníckeho podielu
predstavujúceho pomernú časť podielu, podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu,

pokiaľ sa s ostatnými spoluvlastníkmi nedohodne. Vôľa žalobkyne tak presahuje jej nárok, čo súd
odôvodnil v bode 36. a 37. rozsudku. Nebolo povinnosťou súdu už prepočítavať spoluvlastnícky podiel,
ktorého sa žalobkyňa domáhala. Už čestné prehlásenie pani E. M. N. je spochybniteľné, pretože sa
vopred vzdáva svojho práva v prospech žalobkyne, a to bez určenia, že je dedičkou po nebohom O.
P.. Súd nie je povinný vykonávať nad rámec navrhnuté dokazovanie, dôkazné bremeno je na strane

žalobkyne.

17.Odvolateľkavovyjadreníkvyjadreniužalovanejzotrvalanaodvolaní.Poukázalanato,žežalobabola
podaná 2 dni pred uplynutím premlčacej lehoty, pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zavkladovanú pod H. XXX/
XXXX zo dňa 07. 03. 2018, z toho vyplýva, že žalobkyňa by sa nikdy nemohla relevantne domáhať

nápravy porušenia svojho predkupného práva voči žalovanému, pretože po prejednaní dedičstva by
bol nárok už premlčaný. Zákonodarca mal záujem poskytnúť právnu ochranu spoluvlastníkovi, nie je
zmyslom a účelom tohto ustanovenia ponúknuť obštrukčný nástroj novému vlastníkovi.

18. Žiadne iné vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

19. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP, viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie v zmysle § 383 CSP, bez nariadenia odvolaciehopojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP (a contrario) vec prejednal a rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

20. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

21. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

22. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi, v súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností,
dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody,
pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozsudku. Odvolanie žalobkyne nepoukazuje na
žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

23. Predmetom konania je uplatnenie zákonného predkupného práva žalobkyňou upraveného
ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza,
majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osoby (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov“.

24. Pretože ustanovenia o spoluvlastníctve neobsahujú podrobnejšiu úpravu práv a povinností zo
zákonného predkupného právneho vzťahu, ktorý má vecno-právny charakter, vychádza sa z analogickej
aplikácie právnej úpravy predkupného práva, a to z ustanovení o zmluvnom predkupnom práve,
ktoré sú obsahom a účelom najbližšie predkupnému právnemu vzťahu spoluvlastníkov. So svojim

spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou.
Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená opätovným zakotvením predkupného práva (§ 140) do
Občianskeho zákonníka. Z neho vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky
podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu
všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich). Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník

prevádza svoj podiel blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone predkupného práva
(napr. aj tak, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich), sú oprávnení vykúpiť podiel pomerne,
podľa veľkosti podielov. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo
strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. 1/ Môže sa domáhať buď vyslovenia
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa 2/ môže voči

nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých
podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže
sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa, 3/
možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.

25. Vychádzajúc z ustanovenia § 140 vety druhej Občianskeho zákonníka sa každý spoluvlastník môže
domáhať uplatnenia vybraného nároku výlučne v rozsahu takej veľkosti, ktorá pripadá pomerne na
veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. To znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý
prevedený podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckemu
podielu), musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci, inak je oprávnený požadovať iba

to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Ak takejto dohody medzi dotknutými spoluvlastníkmi niet, nároky
z porušenia predkupného práva sú determinované veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, t. j. každý
spoluvlastník pri porušení predkupného práva môže uplatňovať svoje nároky iba v rozsahu veľkosti
svojho podielu, inak by neprípustným spôsobom zasiahol do práv, resp. právom chránených záujmov
ostatných spoluvlastníkov.

26. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia zákona. V konaní
bolo nesporne zistené, že v prejednávanej veci porušil podielový spoluvlastník povinnosť ponúknuť
svoj spoluvlastnícky podiel (vo výške 54/108) ku kúpe ostatným spoluvlastníkom a tento previedol na
žalovaného – tretiu osobu (nie na osobu blízku). Žalobkyňa sa zmenou žaloby (čl. 137 spisu) domáhal

nahradenia prejavu vôle žalovaného, tak, že ako predávajúci uzatvorí so žalobkyňou ako kupujúcou
kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný prevedie na žalobkyňu ním nadobudnutý podiel 53/108, t. j.
z podielu, ktorý nadobudol a to za rovnakú kúpnu cenu, za ktorú tieto nehnuteľnosti odkúpil žalovaný
kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol do KN Okresným úradom Lučenec, odborom katastrálnym povolenýpod č. V 120/2018 zo dňa 07.03.2018 a V515/2019 zo dňa 05.06.2019. Žalobkyňa v podaní zo dňa pod
č. 06.05.2022 (čl. 137) uviedla, že návrh na zmenu žaloby podala z dôvodu, že má nárok len na pomernú
časť nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu, nedisponuje výslovne súhlasom spoluvlastníka J. K.

D., ostatní podielový spoluvlastníci súhlasia s nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu v celosti v jej
prospech, pričom poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 91/2008.

27. Z uvedeného rozhodnutia (NS SR sp. zn. 2Cdo 91/2008) vyplýva, že „za nesprávny je potrebné
považovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva

neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať
uplatneniasvojhopredkupnéhoprávaajnadrozsahsvojhospoluvlastníckehopodielu,t.j.celéhopodielu
zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník
uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho
podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s
ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní

spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade
znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť
podieluanadobúdateľovipripadálentakýspoluvlastníckypodiel,ktorýbyinakpatriltýmspoluvlastníkom
(spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali“. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník
má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého

predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom
ostatných spoluvlastníkov.

28. Súd prvej inštancie správne skúmal, či žalobkyňou tvrdené skutočnosti a na základe vykonaného
dokazovania zistený skutkový stav spĺňa hypotézu použitých ustanovení zákona, či žalobkyňa uniesla

dôkazné bremeno v konaní, či sa domáha nahradenia prejavu vôle v rozsahu v akom má právo vykúpiť
podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že
pokiaľ ide o predmetné nehnuteľnosti strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi, nebolo sporné, že
došlo k odpredaju spoluvlastníckeho podielu bez uplatnenia predkupného práva právnym predchodcom
žalovaného na žalovaného, a to vo výške podielu 54/108-ín. V konaní bolo nesporne zistené, že podiel

J. D. K. na nehnuteľnostiach je 2/108 a že žalobkyňa nemala súhlas od spoluvlastníka J. D. K. na
vykúpenie podielu pomerne podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu.

29. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie okresný súd žalobu zamietol z dôvodu,
že žalobkyňa nedisponovala dohodou o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu v žalobe požadovanej

výške, t. j. 53/108-ín.

30. Uvedený záver súdu prvej inštancie namietala odvolateľka v odvolaní uviedla, že úlohou súdu bolo
ustáliť, aký podiel na prevádzanom spoluvlastníckom podiely žalovaného vo veľkosti 54/108-ín k celku
predstavuje spoluvlastnícky podiel žalobkyne a ostatných spoluvlastníkov, ktorí udelili súhlas s jeho

odkúpením žalobkyni a J. D. K., ktorého súhlas žalobkyňa nemala. Odvolateľka nespochybnila, že jeho
podiel predstavuje hodnotu 2/108 k celku, tvrdila však, že z podielu vo veľkosti 54/108-ín predstavuje
podiel 2/108-ín hodnotu 1/108-ín, a teda má právo vzhľadom na súhlas ostatných spoluvlastníkov
vykúpiť podiel vo výške 53/108-ín.

31. Odvolací súd udáva, že uvedená odvolacia námietka nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Občiansky zákonník vychádza z vymedzenia podielového spoluvlastníctva ako
spoluvlastníctva ideálneho, lebo výška spoluvlastníckeho podielu neodráža konkrétnu reálnu časť veci,
ale iba mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctvakcelejspoločnejveci.Ide tedaoideálnepodiely.Výškapodieluznamenápomervakom

sa spoluvlastníci podieľajú na celku, pričom tento pomer určený výškou podielu sa realizuje v každej
časti celku, t.j. podiel spoluvlastníka v 2/108 sa prejavuje na 54/108-inách v rozsahu 2/108-ín a na
ďalších 54/108- inách tiež v rozsahu 2/108-ín (aj na 108/108-inách v rozsahu 2/108-ín). Podiel vo výške
2/108-ín z 54/108-ín je teda tiež X/XXX-XXX (ako to vyplýva aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie), teda
J. D. K. by mohol vykúpiť podiel vo výške 2/108-ín z podielu 54/108-ín, nie X/XXX-XX ako to namieta

odvolateľka.

32. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní tvrdí, že „spoluvlastnícky podiel J. D. K. predstavuje hodnotu 2/108
k celku; z podielu vo veľkosti 54/108 predstavuje podiel 2/108 hodnotu 1/108, inými slovami predmetompredaja je spoluvlastnícky podiel vo veľkosti polovice k celku, z toho logicky vyplýva, že aj podiel J. K.
na tomto spoluvlastníckom podiely predstavuje polovicu z jeho spoluvlastníckeho podielu, teda 1/108
k celku“, uvedené nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Podľa ňou uvedeného výpočtu by ona

mala právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti „jej podielov“ (t.j. jej a ostatných spoluvlastníkov, ktorí
udelili súhlas s jeho odkúpením žalobkyni) t.j. 52/108-ín rovnako ako to uvádza vo vzťahu k J. D. K., t.j.
podľa jej obrany v odvolaní, „ak podiel, podľa ktorého má právo vykúpiť podiel podľa pomeru veľkosti „jej
podielu“ (v rozsahu súhlasu ostatných spoluvlastníkov), tj. 52/108 k celku; z podielu vo veľkosti 54/108
predstavuje podiel 52/108 hodnotu 26/108, inými slovami predmetom predaja je spoluvlastnícky podiel

vo veľkosti polovice k celku, z toho logicky vyplýva, že aj podiel žalobkyne na tomto spoluvlastníckom
podiely predstavuje polovicu z jej spoluvlastníckeho podielu, teda 26/108 k celku“. Podľa tvrdení
žalobkyne v odvolaní by mala nárok na vykúpenie nie 53/108 ako žiada žalobou, ale len na vykúpenie
26/108-ín.

33. Námietka odvolateľky, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zo sporného podielu 54/108-ín k celku je podiel J. D. K. vo
výške 2/108-ín je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodná. Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza,
majú spoluvlastníci predkupné právo. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Žalobkyňa tvrdila, že má súhlas ostatných
spoluvlastníkov na vykúpenie prevedeného podielu 54/108. Avšak tento môže vykúpiť len podľa veľkosti

jej podielu a podielu ostatných spoluvlastníkov, ktorí súhlasili s vykúpením podielu ňou, čo je maximálne
52/108-ín. Nemá právo vykúpiť podiel vo výške 53/108-ín.

34.Keďženavydanierozsudkuukladajúcemupovinnosťprejavuvôlesústálepoužiteľnétierozhodnutia,
stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č.

I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 a neboli legislatívnymi zmenami a
neskoršou judikatúrou prekonané, treba vychádzať zo záverov Cpj 237/81 uverejnených v Zborníku IV.
Najvyššieho súdu ČSSR str. 381, že o žalobe žiadajúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého
obsahu uvedeného v žalobe, môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu celkom vyhovie, alebo ho zamietne.
Nemôže však sám obsah zmluvy modifikovať (rozhodnutie NS SR 4Cdo/20/2021).

35. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nedisponovala dohodou o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu
v požadovanej výške, súd prvej inštancie v zmysle ustálenej judikatúry musel žalobu ako celok
zamietnuť. Pretože súd je viazaný žalobou, je vylúčené, aby pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle
menil,dopĺňal,čiupresňovalpodstatnénáležitostikúpnejzmluvy.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdprvej

inštancie správne zisťoval, či žalobkyňa uplatnila nárok v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona,
a keďže okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa uplatnila nárok vo väčšom rozsahu ako jej vyplýva
z ustanovenia § 140 OZ žalobu na nahradenie prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy
zamietol. Vzhľadom na to, že žalobkyňa uplatnila nárok v rozpore so zákonom už vzhľadom k veľkosti
spoluvlastníckeho podielu J. D. K. a z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť odvolací súd sa

už nezaoberal námietkou odvolateľky, či E. M. N. mohla/nemohla dať súhlas na nadobudnutie podielu
za nebohého spoluvlastníka O. P..

36. K námietke odvolateľky, že okresný súd porušil jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
kporušeniuprávanaspravodlivýproces,čímjenaplnenýodvolacídôvodpodľaust.§365ods.1písm.b)

CSP, pretože napadnutý rozsudok okresný súd nedostatočne odôvodnil, je nepreskúmateľný, arbitrárny,
odvolací súd udáva, že „Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, resp. práva podľa čí. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04. III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na
spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)“. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za
protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj

extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti.
Odvolacísúdudávaktejtonámietkežalobkynevodvolaní,žerozhodnutieokresnéhosúdujedostatočne
odôvodnené, súd prvej inštancie vzhľadom na hmotné ustanovenia zákona a dôkazné bremeno
žalobkyne rozhodol vecne správne, keď žalobu zamietol. Obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu prvejinštancie je v súlade s § 220 odst. 2 CSP. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry
ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho
súdu skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené. Za
porušenie základného práva nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa
predstáv odvolateľky. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva na základe akého
zisteného skutkového stavu rozhodol, podľa akých ustanovení zákona a ako podľa nich posúdil vec.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že zistil, že J. D. K. je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/108, je teda evidentné, že spoluvlastnícky podiel J. D. K.
na nehnuteľnostiach je vo výške 2/108. Keďže žalobkyňa nedisponovala dohodou o nadobudnutí
spoluvlastníckeho podielu v požadovanej výške, okresný súd v zmysle ustálenej judikatúry žalobu ako
celok zamietol, pretože je vylúčené, aby pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle menil, dopĺňal či
upresňoval podstatné náležitosti kúpnej zmluvy (33Cdo/4846/2009 Najvyšší súd Českej republiky).

37. Odvolateľka v odvolaní namietala porušenie ustanovenia § 181 ods. 2 CSP z dôvodu, že okresný
súd neuviedol predbežné právne posúdenie veci, strany sporu sa nedozvedeli, ktoré dôkazy súd vykoná,
a ktoré odmietne vykonať, namietala, že stranám sporu bola odňatá možnosť zaujať postoj k úvahám
súdu, predovšetkým vo vzťahu k výške podielu, ktorý pripadá na žalobkyňu, navrhnúť relevantné dôkazy

a konať tak, aby boli zachované základné princípy korektného procesu. Odvolateľka namietala, že
postup prvoinštančného súdu minimálne ohľadom neuvedenia predbežného právneho posúdenia veci -
výpočtu výšky podielu s prihliadnutím na neudelenie súhlasu spoluvlastníka J. D. K., treba hodnotiť ako
zmarenie produkovať žalobkyni konkrétne dôkazy o tejto skutočnosti.

38. Podľa § § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa ods. 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci.

39. Okresný súd v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 181 ods. 2 CSP uviedol, že: „určuje, že medzi

stranami je nesporné, že žalovaný odkúpil nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a LV č. XXXX v k. ú.
E., na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod sp. zn. H. zo dňa 07. 03. 2018 v podiele
54/108-ín. Zároveň odkúpil nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, G. XXXX I. G. XXXX v k. ú. F., na
základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod sp. zn. H. XXX/XXXX zo dňa 05. 06. 2019 v podiele
54/108-ín. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v k. ú. E. v podiele 7/72 a v k. ú.

F. v podiele 8/72“.
Sporné je, či je daný nárok požadovať odpredaj nehnuteľností v podiele tak, ako to požaduje žalobkyňa
a či nárok žalobcu nie je premlčaný.
Čo sa týka predbežného právneho posúdenia, súd bude skúmať či bolo porušené predkupné právo
žalobkyne, či je daný nárok na požadovaný odpredaj nehnuteľností v požadovanom podiele a či nárok

žalobkyne nie je premlčaný“.

40. Odvolací súd udáva, že cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na
skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu,
aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie

tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa
pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo
právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej
procesných práv (uznesenie NS SR 2Obdo 56/2020). Pre súd majú tieto závery len predbežný charakter
a súd sa od nich môže odkloniť. Súd svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej

veci vyjadrí až v samotnom rozhodnutí vo veci.

41. Súd prvej inštancie v súlade s § 181 ods. 1 CSP vyzval strany, umožnil žalobkyni predniesť
podstatný obsah žaloby a vyjadrení, žalovanému tiež dal právo vyjadriť sa k prednesu žalobkyne,
určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné,

a pokiaľ ide o právne posúdenie veci uviedol v súlade s ustanoveniami o ktoré opierala uplatnený nárok
žalobkyňa a na základe ktorých aplikácie aj rozhodol, že bude skúmať, či bolo porušené predkupné
právo žalobkyne, či je daný nárok na požadovaný odpredaj nehnuteľností v požadovanom podiele a či
nárok žalobkyne nie je premlčaný. Predbežné právne posúdenie vychádzalo z kontextu žalobkyňouuplatneného nároku v žalobe vrátane ňou uvádzaných ustanovení zákona, z ktorých vyvodzovala
uplatnený nárok. Strany sporu okresný súd oboznámil, čo bude predmetom právneho posudzovania.
Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že nedozvedeli, ktoré dôkazy súd vykoná, a ktoré odmietne vykonať, odvolací

súd udáva, že z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vykonával dokazovanie listinami v súlade
s § 204 CSP. Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej
obsah. To neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. V danom prípade predmetné listinné dôkazy neboli
spochybnené, preto nebolo potrebné vykonať dokazovanie prečítaním alebo oznámením ich obsahu.

Ani jedna zo strán sporu nenavrhla žiadne ďalšie dôkazy. Odvolateľka v odvolaní ani nenamietala, že
nebol vykonaný nejaký dôkaz v konaní.

42. V danom prípade teda nenastal dôvod na zrušenie rozhodnutia v súlade s § 389 ods. 1 písm.
b) CSP z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Naviac,

odvolateľka mala možnosť všetky skutočnosti namietať, a to aj v odvolacom konaní. Odvolateľka ako
podstatnú namietala skutočnosť, že okresný súd pri predbežnom právnom posúdení neuviedol výpočet
výšky podielu s prihliadnutím na neudelenie súhlasu spoluvlastníka J. D. K.. Neuvedenie výpočtu výšky
podielu súdom pri predbežnom právnom posúdení v kontexte § 181 ods. 2 CSP nie je porušením tohto
ustanovenia a jej práva na spravodlivý proces. Odvolateľka nenamietala, že by súd prvej inštancie

nesprávne vec právne posúdil, resp. niektoré ustanovenie, o ktoré oprel svoje rozhodnutie nesprávne
vyložil. Uvedené odvolacie námietky odvolateľky nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

43. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj

v závislom výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie rozhodol podľa správnych ustanovení
zákona a tieto aj správne aplikoval.

44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému v odvolacom konaní nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 2 : 1 (§

393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).