Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010813
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6923010813.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M.,
a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Štefana Juhása v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
dňa 27. februára 2024, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T/117/2023 zo dňa 13.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T/117/2023 zo dňa 13.12.2023 bol obžalovaný
A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. 1Pv 482/23/6609-6 zo dňa 30.11.2023 pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 28.11.2023 v čase okolo 19:05 hod. pod vplyvom alkoholu pred pohostinstvom Hradová, na ul. C.
D. XXX, E., F. G. H., pristúpil k poškodeným G. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja
trvale bytom C. D. XXX/X, E., F. G. H. a následne sa zahnal kuchynským nožom smerom k G. B. so
slovami „vypadnite lebo vás zabijem!", čím u G. B. a C. B. vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal intervenujúci prokurátor
odvolanie, ktoré dodatočne písomným podaním zo dňa 5.1.2024 odôvodnil. V odôvodnení odvolania
uviedol, že pokiaľ mal súd za to, že jediní svedkovia usvedčujúci obžalovaného a to poškodení G. B. a C.
B. A.. boli vypočutí v prípravnom konaní namietaným totožným spôsobom zachytenia ich výpovedí, tak

v tomto smere došlo k zjednaniu nápravy výpoveďami na hlavnom pojednávaní, kde súd mal možnosť
v súlade so zásadou ústnosti a bezprostrednosti vnímať výpovede poškodených. Podľa jeho názoru
na hlavnom pojednávaní poškodení vypovedali spôsobom sebe vlastným, autenticky a predovšetkým
konzistentne tak ako od počiatku prípravného konania bez odchýlenia sa v podstatných bodoch priebehu
skutkového deja. Súd na jednej strane neodôvodnene nahliadal na výpovede poškodených kriticky
pre ich vzájomný rodinný vzťah s otcom a pre jeho predchádzajúci konflikt s obžalovaným, pričom na

druhej strane nelogicky na štvrtej strane odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku dôvodil, že
poškodení nejavili znaky účelovej alebo klamlivej výpovede. S uvedeným názorom súdu sa nemožno
stotožniť, nakoľko už v prípravnom konaní poškodený G. B. do zápisnice o trestnom oznámení opísal
rozhodujúce skutočnosti totožne a súladne s neskôr vykonanou vlastnou výpoveďou po vznesení
obvinenia obžalovanému, ako aj výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Logickú a ničím neprerušenú
reťaz protiprávneho konania obžalovaného ďalej doplnil svojou výpoveďou poškodený C. B. A.. totožne

ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní dňa 13.12.2023. Vyslovil názor, že poškodení
G. B. a C. B. A.. konzistentne vypovedali ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní,že pristúpili k obžalovanému na kritickom mieste pred pohostinstvom B. v E., slušným spôsobom
sa mu prihovorili za účelom preverenia predchádzajúcich udalostí vo vzťahu k ich otcovi. Následne
obžalovaný držiac v pravej ruke nôž nasmeroval do priestoru smerom k poškodenému G. B. a ním

stojacemu C. B. ml. za súčasného vyslovenia vyhrážok o zabití. Obaja poškodení jasne a zreteľne
popísali, že obžalovaný v ruke v čase útoku držal kuchynský nôž s rúčkou a čepeľou o dĺžke cca
10-15 cm, kde po týchto udalostiach zo strachu miesto opustili. Protiprávne konanie obžalovaného je
podľa jeho názoru umocnené aj skutočnosťou, o ktorej vypovedali obaja poškodení, že po útoku sa
obžalovaný vybral smerom k ich domu, v dôsledku čoho sa snažili čo najskôr zo strachu dostať do

dvora ich rodinného domu, pričom na túto skutočnosť súd v odôvodnení rozsudku vôbec nereagoval a
neuveril výpovediam oboch poškodených en bloc. Ďalej uviedol, že na rozdiel od súdu vo výpovediach
poškodených neidentifikoval sklon k skresľovaniu ich výpovedí za účelom pomsty obžalovanému za
konflikt ich s otcom. Naopak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní bolo ustálené,
že svedkovia požívajú v mieste trvalého pobytu dobrú povesť, nevypovedali pod vplyvom alkoholu a
nevyhľadávajúkonfliktynarozdielodosobyobžalovaného,ktorýboluždoposiaľšesťkrátsúdnetrestaný.

Ku kuchynskému nožu uviedol, že pokiaľ u obžalovaného nebol v čase obmedzenia osobnej slobody,
ani na mieste činu zaistený poškodenými opísaný tento nôž, napriek tomu v zmysle úradného záznamu
o obmedzení osobnej slobody obvineného poukazuje na skutočnosť, že od spáchania skutku v čase
okolo 19.05 hod. až do jeho obmedzenia na osobnej slobode totožný deň o 19.45 hod. uplynulo dostatok
času, aby obžalovaný tento stratil, prípadne úmyselne ponechal na inom mieste. Zastáva teda názor,

že v spise obsiahnuté dôkazy svedčia jednoznačne o tom, že skutok spáchal obžalovaný, závažnejším
spôsobom konania so zbraňou, pričom má za to, že všetky pochybnosti ohľadom výpovedí poškodených
boli odstránené na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu kontradiktórnym spôsobom a tieto sú
dôveryhodné. Pokiaľ by odvolací súd vyhodnotil absenciu vecného dôkazu a to in concreto kuchynského
nožíka, ktorého existenciu na mieste činu obžalovaný popiera, ako zásadnú pre rozhodnutie vo veci,

navrhuje, aby súd zvážil aj prípadnú právnu kvalifikáciu stíhaného skutku podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.
bez aplikácie kvalifikačného znaku závažnejším spôsobom konania, t.j. so zbraňou podľa § 138 písm.
a) Tr. zák. Má za to, že skutok ako taký sa stal, spáchal ho obžalovaný a preto nemožno opomenúť tú
skutočnosť a ponechať nepovšimnuté, že obžalovaný sa poškodeným vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ujmou spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu, kedy už len toto samotné konanie

je spôsobilé naplniť skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil
vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opätovne prejednal.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa stotožnil s písomnými
dôvodmi odvolania okresného prokurátora. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil

vec okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa cíti byť nevinný, stále na tom trvám a súhlasí
s rozsudkom okresného súdu. Ďalej uviedol, že pri sebe nič nemal, pričom polícia prehľadávala všetky
miesta.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.

a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora, odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako

bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov
je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a
akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ prokurátor namieta hodnotenie
dôkazov súdom prvého stupňa, tak odvolací súd v tomto smere pripomína, že v súčasnej trestnoprávnejteórii a praxi platí neprekročiteľná zásada, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., teda že vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i

v ich súhrne a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže
odvolací súd vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom
mádospieť.Hodnoteniedôkazovjetotižvýsostnýmprávomsúduprvéhostupňa,ktorýdôkazyvykonáva.
Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru
a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne

pochybenie. Z napadnutého rozsudku je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov.
Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy, o
ktoré sa vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám prokurátora, riadne vyhodnotil a vysporiadal
sa s podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu vykonaného dokazovania a postupoval v
dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením Trestného poriadku. Dôkazy o ktoré opieral súd

prvého stupňa svoje rozhodnutie krajský súd, považuje za zákonné. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v
smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce
vykonaným dôkazom.

Prokurátor v podanom odvolaní uviedol, že „protiprávne konanie obžalovaného je podľa jeho názoru

umocnené aj skutočnosťou, o ktorej vypovedali obaja poškodení, že po útoku sa obžalovaný vybral
smerom k ich domu, v dôsledku čoho sa snažili čo najskôr zo strachu dostať do dvora ich rodinného
domu, pričom na túto skutočnosť súd v odôvodnení rozsudku vôbec nereagoval a neuveril výpovediam
oboch poškodených en bloc“. Tak v tomto smere odvolací súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,podľaktorejvšeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky

nastolené účastníkom konania (aj keď tento ich vníma ako relevantné), ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na
spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05, I. ÚS 140/2017).

Pokiaľ ide o skutkové zistenia k tejto časti rozsudku, odvolací súd konštatuje, že obžalovaný A. B.
na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu poprel spáchanie žalovaného skutku. K veci uviedol, že sa
s otcom poškodených dostal do fyzickej potýčky v priestoroch pohostinstva Hradová, pri ktorom prišiel
o zub. Po odznení konfliktu so C. B. st. už chcel odísť odtiaľ preč, avšak vonku pred pohostinstvom

k nemu pristúpili synovia C. B., ktorých predtým nepoznal. Pýtali sa ho, že čo sa stalo s ich otcom, či
chce dostať bitku. Zo spôsobu ich prejavu vyhodnotil, že sa mu chcú pomstiť za to, čo sa stalo ich otcovi
a že hrozí z ich strany útok. On im na to povedal „choďte preč, s vašim otcom sme si to už vyrozprávali,
dajte mi pokoj“, použil aj české slovo seřežu a to vo vete „Dajte pokoj, lebo vás seřežu“, čím myslel to,
že ak by bol napadnutý, bránil by sa a bil by sa. Keď im toto povedal, odstúpili ďalej, niekomu volali,

čo on vyhodnotil tak, že asi si chcú zavolať posily. Následne prešiel za Hradovú a odtiaľ sa pozeral, čo
sa bude diať. Potom sa poberal smerom preč a videl, ako ho stále pozorujú. Potom prišla hliadka PZ,
s touto riadne spolupracoval. Uviedol, že žiadny nôž pri sebe nemal.

Podľa prokurátora má byť obžalovaný usvedčovaný výpoveďami poškodených G. B. a C. B. ml..

Odvolací súd pripomína, že ide o synov C. B. H., s ktorým mal obžalovaný predtým fyzický konflikt.
Poškodený G. B. k veci uviedol, že v daný večer išli s bratom za ich otcom, a to na základe otcovho
telefonátu. Stretli ho asi tak 30 metrov od krčmy B.. Videl na ňom rany a vtedy im povedal, že sa pobil
s A. B., ktorý v tom čase ešte stál pred krčmou. Potom spolu s bratom podišli k obžalovanému a on sa
obžalovaného slušne spýtal, čo sa stalo. Obžalovaný na to vytiahol kuchynský nôž s dĺžkou čepele asi

10-15 cm a povedal im „Vypadnite, lebo vás zabijem.“ Toto odznelo aj v prítomnosti jeho brata. Pri tejto
vete sa obžalovaný smerom k nemu zahnal nožom. V tomto čase od seba stáli asi na vzdialenosť 2
metrov. Po odznení tejto vety sa zľakol, bál sa o svoj život, že ho obžalovaný nožom napadne a pichne.
Následne zavolal políciu, keď prišla hliadka, obžalovaný začal utekať a museli ho chvíľu aj naháňať.
Potom ho už hliadka zadržala. Obdobne vypovedal aj poškodený C. B. A...

Otec poškodených svedok C. B. H., potvrdil, že s obžalovaným mal bezprostredne pred spáchaním
fyzický konflikt. Keďže sa zľakol, preto zavolal telefónom svojmu synovi G., kde mu oznámil, že sa s B.
pobil a nech mu ide na pomoc. Mohlo byť cca 19.00 hod. Keď kráčal po ulici smerom domov, pričomjeho dom sa nachádza asi 100 metrov od pohostinstva, niekde na pol ceste stretol synov G. a C., ktorí
ako ho zbadali tak videli, že bol fyzicky napadnutý a taktiež videli, že pred krčmou ešte stále stojí A. B..
On im v tom čase iba povedal, že sa s A. B. pobil pred krčmou. Následne zaregistroval, že synovia z

vlastnej iniciatívy išli smerom ku A. B. za tým úmyslom, že sa ho opýtajú, čo sa vlastne stalo. On pritom
pokračoval smerom domov. Taktiež uviedol, že vyhrážky svojim synom od B. nepočul a ani ich konflikt
nevidel, pretože bol už pri bráničke svojho domu.
Vo veci bol vypočutý ako svedok príslušník PZ A. A. I., člen hliadky, ktorý vyvrátil tvrdenie poškodeného
G. B., že obžalovaný pred hliadkou unikal, pričom k priebehu zadržania obžalovaného uviedol, že sa

správal normálne a spolupracoval. Pri bezpečnostnej prehliadke u neho nebola nájdená žiadna chladná
zbraň, teda nôž.

Z uvedeného je zrejmé, že vo veci existujú dve skupiny dôkazov, a to výpoveď obžalovaného na jednej
strane, ktorý popiera spáchanie žalovaného skutku a na druhej strane výpoveď poškodených, ktorí
usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že výrok o vine

môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve
skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť
jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Keďže okresný prokurátor založil obžalobu a následne i odvolanie
predovšetkým na výpovediach poškodených G. B. a C. B. ml., preto bolo nevyhnutné sa zaoberať

kvalitou ich výpovedí.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede
svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi

zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka –
poškodeného k obžalovanému, teda či svedok s obžalovaným je v príbuzenskom vzťahu, resp.
(ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo
nadriadenosti, či sú svedkovia medzi sebou v príbuzenskom vzťahu. Taktiež je potrebné prihliadať na
existenciu vlastného (často hmotného) záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že

v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho
pomeru medzi svedkom a obžalovaným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou
súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2 ods. 12
Trestného poriadku podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná
a ktorá vierohodná nie je.

Ako už bolo uvedené, jediným dôkazom usvedčujúcim obžalovaného sú výpovede poškodených, ktorý
sú si v príbuzenskom stave, pričom vzhľadom na okolnosti, ktoré žalovanému skutku predchádzali,
je tu daný záujem svedkov - poškodených na výsledku trestného konania. Dôležitou skutočnosťou pri
hodnotení kvality výpovedí poškodených je v tejto súvislosti vyjadrenie ich otca C. B. H., ktorý uviedol, že

svojmu synovi G., telefonicky oznámil, že sa s B. pobil a nech mu ide na pomoc, čo potom korešponduje
aj s obhajobou obžalovaného, ktorý uviedol, že poškodený sa ho pýtali, že čo sa stalo s ich otcom, či
chce dostať bitku a zo spôsobu ich prejavu vyhodnotil, že sa mu chcú pomstiť za to, čo sa stalo ich otcovi
a že hrozí z ich strany útok. Za tohto stavu, preto nie je vylúčené, že to boli naopak poškodení, ktorí sa
vyhrážali obžalovanému. Taktiež ani odvolací súd nemohol prehliadnuť, že tvrdenie poškodeného G. B.

v tom, že obžalovaný pred hliadkou unikal, je vyvrátené výpoveďou svedka A. A. I., čo znižuje kvalitu
vierohodnosti výpovede poškodeného.

Je teda zrejmé, že zo žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný iba výpoveďami poškodených,
iné dôkazy, ktoré by usvedčovali obžalovaného, neboli v konaní pred súdom zo strany prokuratúry

produkované, za danej dôkaznej situácie, však ide o tvrdenie proti tvrdeniu a žiadne ďalšie dôkazy
vinu obžalovaného objektívne nepreukazujú. Vykonané dôkazy totiž vylučujú spoľahlivý záver o vine
obžalovaného. Vo veci boli vykonané všetky dostupné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu,
ale tieto nestačili pre uznanie viny obžalovaného a v súčasnosti už nie je možné vykonať iné dôkazy za
účelom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, pričom prokurátor ani nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy.

Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva pravidlo, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej
otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospechobžalovaného - in dubio pro reo. Vzhľadom na dôkaznú núdzu potom okresný súd postupoval správne,
keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd dodáva, že okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 285 písm. a) Tr. por., pretože
z dokazovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom nemožno spoľahlivo (bez
rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný A. B. stíhaný,
preto súd prvého stupňa správne obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelkrajskýsúdkzáveru,žeprvostupňovýsúdrozhodolsprávnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.