Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010895
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323010895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX. XXXXXXXXX
XXXX v B., trvalé bydlisko B. XXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 25. októbra 2023, č. k. 17T/40/2023 - 102, na verejnom zasadnutí konanom 13. februára
2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. A., nar. XX. XX. XXXX v B., trvalé bydlisko B. C. XXX, okres Galanta

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia ust. § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38
ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 25. októbra 2023, č. k. 17T/40/2023 - 102
(ďalej tiež napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. A. (ďalej aj obžalovaný) za vinného z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len
Tr. zák.), spáchaného na tom skutkovom základe, že
dňa 06. 04. 2023 v čase o 01:15 hod. po požití metamfetamínu, ako vodič viedol osobné motorového
vozidlo značky Volkswagen Golf s evidenčným číslom B. XXX B. v obci Sládkovičovo na ceste I/62, kde
bol z dôvodu, že na vozidle nesvietilo predné stretávacie svetlo, zastavený a kontrolovaný policajnou

hliadkou a bol vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie prítomnosti inej návykovej látky v
organizme, pričom mu dňa 06. 04. 2023 v čase o 02:01 hod. bol odobratý biologický materiál krv a
moč, z ktorého bola zistená prítomnosť metamfetamínu v krvi v koncentrácii 296,50 ng/ml, amfetamínu
v krvi v koncentrácii 36,13 ng/ml, pričom uvedená koncentrácia metamfetamínu mala závažný vplyv najeho psychické, senzorické a motorické funkcie do takej miery, že nebol v žiadnom prípade schopný
viesť motorové vozidlo tak, aby neohrozil seba či iných účastníkov cestnej premávky a vozidlo viedol
v stave v štádiu akútnej intoxikácie (otravy) metamfetamínom a v zmysle zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov metamfetamín a amfetamín patria do II. skupiny psychotropných látok.
2. Okresný súd obžalovanému za to uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l), §
37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, výkon ktorého mu
podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom vo výmere
1 (jeden) rok. Súčasne mu podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. počas skúšobnej doby uložil obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa § 51 ods. 4
písm. j) Tr. zák. mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa
na psychologickom poradenstve zameraného na užívanie návykových látok. Zároveň mu uložil podľa §
61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 (jeden) rok.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, preto bolo vykonané dokazovanie
len čo do výroku o treste. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania,
ktoré ohľadom tohto výroku vykonal.

3.1. K výroku o treste okresný súd uviedol, že obžalovanému mohol uložiť trest odňatia slobody v
zákonnej sadzbe do jedného roka s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 289
ods. 1 Tr. zák., pričom u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - priznal sa k spáchaniu trestného činu
a úprimne ho oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť – v minulosti už bol za trestné činy odsúdený.
3.2. U osoby obžalovaného konštatoval, že bol naposledy súdne trestaný v roku 2015, z výkonu

trestu odňatia slobody bol prepustený v roku 2018. Obžalovaný bol viackrát priestupkovo riešený na
úseku cestnej dopravy. Okresný súd pri zvažovaní uloženia vhodného trestu obžalovanému tak, aby
tento trest bol úmerný spáchanému trestnému činu a zároveň spĺňal aj funkciu trestu - teda ochranu
spoločnosti pred páchateľom trestného činu i prevýchovnú funkciu obžalovaného, prihliadol v danom
prípade okrem iného aj na správu o povesti obžalovaného, ako aj na pozitívny pracovný posudok od

jeho zamestnávateľa. Takisto zobral do úvahy aj postoj obžalovaného k celému trestnému konaniu a k
prejednávanému skutku, keď obžalovaný svoj skutok úprimne oľutoval a svoju vinu priznal. Okresný súd
vzhľadom na všetky tieto okolnosti prípadu vymeral obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní štyri
mesiace, ktorého výkonu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere jeden rok s probačným
dohľadom. Obžalovaný tak dostal šancu, aby preukázal svoju snahu viesť v budúcnosti riadny život,

pričom počas skúšobnej doby mu uložil i obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok ako aj povinnosť podrobiť sa počas skúšobnej doby psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve zameraného na užívanie návykových látok. Účelom
uloženého obmedzenia a povinnosti je pozitívne vplývať na správanie obžalovaného a podporiť jeho
snahu o vedenie riadneho života.

3.3. Keďže sa jednalo o trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, okresný
súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere jeden rok, ktorý
považoval za dostatočný tak, aby splnil svoj účel.
4. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku prokurátorka
zahlásila odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa vzdal práva na

podanie odvolania, a to aj za osoby v jeho mene oprávnené odvolanie podať.
4.1. Zahlásené odvolanie prokurátorka odôvodnila osobitným písomným podaním doručeným
okresnému súdu 29. novembra 2023, v ktorom uviedla, že rozhodnutie súdu vo výroku o trestu
nepovažuje za zákonné a primerané, ani spravodlivé.
4.2. Poukázala na ust. § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. Argumentovala tým, že z ustáleného

skutkového stavu je zrejmé, že obžalovaný viedol dňa 6. apríla 2023 v čase o 01:15 hod. po požití
metamfetamínuosobnémotorovévozidlo,pričommuboldňa6.apríla2023včaseo02:01hod.odobratý
biologický materiál krv a moč, z ktorého bola zistená prítomnosť metamfetamínu v krvi v koncentrácii
296,50 ng/ml a amfetamínu v krvi v koncentrácii 36,13 ng/ml. Nestotožňovala sa s názorom okresného
súdu a vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj na osobu páchateľa zastávala názor, že vhodným druhom

trestu je v tomto prípade nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň nesúhlasila ani s výmerou
uloženého trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 1 roka, ktorú
považovala za neprimerane miernu.4.3. Trest navrhovaný prokurátorkou - nepodmienečný trest odňatia slobody krátkeho trvania a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky - sa vzhľadom na okolnosti prípadu,
najmä množstvo zistených psychotropných látok v krvi vodiča ako i na osobu páchateľa, nejaví ako

neprimeraný. Navrhovaný trest práve naopak považuje za primeraný a to vzhľadom k všetkým
okolnostiam spáchaného trestného činu ako i k osobe páchateľa. Ďalej uviedla, že pri ukladaní trestu
je potrebné vziať do úvahy samotnú osobnosť obžalovaného a charakter páchanej trestnej činnosti
a poukázala na zmysel a účel trestania.
4.4. Ďalej argumentovala, že pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody je potrebné

skúmať, či účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu a trest bude pôsobiť výchovne i na ostatných členov
spoločnosti, že takéto rozhodnutie sa musí opierať o náležité a všestranné zhodnotenie skutočnosti
týkajúcich sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žije a pracuje,
ako aj okolností prípadu a nesmie byť s týmito skutočnosťami v logickom rozpore. Na prvom mieste
zákon ako rozhodujúce hľadisko uvádza osobu páchateľa. Toto hľadisko má význam vzhľadom na
dosiahnutie cieľov individuálnej prevencie. Ako druhé hľadisko uvádza okolnosti prípadu, ktoré sú zasa

dôležité vzhľadom na dosiahnutie cieľov generálnej prevencie. Obidve hľadiská musí súd zhodnotiť
vo vzájomnej súvislosti. Predchádzajúci život páchateľa je potrebné skúmať v primeranej dobe pred
spáchaním trestného činu, nielen v dobe, ktorá mu bezprostredne predchádzala. Takisto treba skúmať
správanie páchateľa v časovom úseku po spáchaní trestného činu až do rozhodnutia súdu. Významnou
skutočnosťou je aj to, či ide o prvopáchateľa, recidivistu alebo trestný čin spáchaný opätovne.

4.5. Podľa prokurátorky je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách
takto psychotropnými látkami ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná,
resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte
ďaleko horšieho následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomý
si takéhoto rizika sa toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce.

Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu, pretože v prípade
dopravnýchnehôdpodvplyvomnávykovýchlátokstragickýminásledkamisútietoužnezvratnéažiadny,
teda ani prísny trest vodičovi nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým. Pri prísnejších
trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa § 289 Tr. zák. tieto naopak môžu viesť k tomu,
aby si vodič svoju chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy nezopakoval, teda môže byť naplnená

preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými následkami.
4.6. Prokurátorka v odvolaní ďalej zdôraznila, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti,
teda ide o páchateľa, u ktorého sa nejedná o jednorazové vybočenie z medzí zákona, ale je zrejmá
jeho náchylnosť k porušovaniu zákona, že jeho minulosť nasvedčuje záveru o problematickej možnosti
jeho nápravy. Trest odňatia slobody v jeho prípade tak bude plniť najmä represívnu funkciu a funkciu

ochrany spoločnosti pred páchateľom počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaný
bol zároveň od augusta 2019 priestupkovo riešený 22-krát, pričom v 20 prípadoch išlo o priestupky na
úseku cestnej dopravy a dňa 13. apríla 2023 sa dopustil závažného priestupku tiež na úseku cestnej
dopravy.
4.7. Vo vzťahu k okolnostiam spáchania trestného činu je potrebné podľa nej poukázať na závery

znaleckého posudku č. 93/2023 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
súdne lekárstvo, z ktorého vyplýva, že obžalovaný viedol motorové vozidlo v štádiu akútnej intoxikácie
metamfetamínom. Za hranicu absolútnej a nespochybniteľnej nespôsobilosti viesť motorové vozidlo vo
všeobecnosti sa považujú hodnoty rovné alebo vyššie ako 150 mg/ml a to sumárne pre amfetamín
a metamfetamín. Koncentrácia metamfetamínu a amfetamínu v krvi obžalovaného bola vysoko nad

touto hranicou čo možno vyslovene účelovo prirovnať k vplyvu etanolu jednoznačne vysoko nad 1 q/
kg (promile).
4.8. Prokurátorka ďalej v odvolaní uviedla, že podľa jej názoru osobu obžalovaného nie je možné
v žiadnom prípade považovať za páchateľa, ktorá doterajším spôsobom života preukázala, že na
ochranu spoločnosti a jeho nápravu nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody. Okresný súd

podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody odôvodňuje výlučne tým, že posledné odsúdenie
páchateľajezroku2015,jehopostojuktrestnémukonaniu(oľutovalapriznalsvojuvinu)akpozitívnemu
pracovnému posudku od zamestnávateľa. Súd však vôbec nevzal do úvahy, že hoci posledné odsúdenie
bolo z roku 2015, nešlo o bežné vybočenie z riadneho spôsobu života, nakoľko sa trestnej činnosti
dopúšťa opakovane. Rovnako súd nevzal do úvahy priestupkovú minulosť obžalovaného a to napriek

tomu, že uvedené v odôvodnení rozsudku uviedol. Obžalovaný sa opakovane (dvadsaťdva krát)
dopúšťa priestupkov na úseku cestnej dopravy vrátane závažných priestupkov. Priznanie sa páchateľa
a oľutovanie spáchania trestného činu je všeobecne poľahčujúcou okolnosťou, ktorú súd správne vzal
do úvahy, avšak pri skúmaní pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností toto automaticky nezakladádôvod na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. V danom prípade je potrebné skúmať aj
ďalšie okolnosti ako osobu páchateľa, jeho doterajší spôsob života a okolnosti spáchania skutku.
4.9. Vzhľadom na uvedené je podľa prokurátorky obžalovanému potrebné uložiť trest prísnejší (a aj

spravodlivejší), konkrétne nepodmienečný trest odňatia slobody. Takto uložený trest odňatia slobody
bude možné považovať za taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keďže ani tresty, ktoré boli obžalovanému
uložené skoršími rozsudkami, nemali na jeho osobu prevýchovný účinok.

4.10. Rovnako uviedla, že uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na spodnej hranici
trestnej sadzby je neprimerane mierny a je na mieste vzhľadom k osobe páchateľa ako i k okolnostiam
prípadu uložiť trest zákazu činnosti dlhšieho trvania. Súdom uložený trest preto považovala za
neprimerane mierny, v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
4.11. V konečnom návrhu potom prokurátorka žiadala, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s
poukazom na § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) napadnutý

rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom.
4.12. Obžalovaný sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátorky, ktoré mu bolo riadne doručené,
nevyjadril.
5. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní prokurátorky 10. januára 2024.

6. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 13.
februára 2024, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a obžalovaný.
6.1. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátorky na verejnom zasadnutí chcel vyjadriť, čo mu krajský súd
umožnil. Obžalovaný uviedol, že na cestnej premávke nikoho neohrozoval, že je pravdou, že by nemal
pod vplyvom návykovej látky viesť vozidlo, ale viedol ho bezpečne, prijíma však svoju zodpovednosť za

čin a je toho názoru, že keby odvolací súd vyhovel odvolaniu prokurátorky a poslal ho do basy, tak „nikto
nevyhrá.“ Ďalej uviedol, že on pracuje od svojich 18-tich rokov, je pravda, že v minulosti vyvádzal, ale
kto nie. Žiadal preto, aby mu krajský súd dal šancu na slobode, pretože ak by odvolaniu bolo vyhovené,
tak by stratil prácu.
6.2. V rámci konečných návrhov prokurátorka žiadala odvolaniu vyhovieť, obžalovaný žiadal odvolanie

prokurátorky zamietnuť ako nedôvodné, pretože prísnejším trestom pre neho je plnenie povinností
a obmedzení, ktoré mu boli okresným súdom uložené, než uloženie nepodmienečného trestu. Uviedol,
že ak by nastúpil na výkon nepodmienečného trestu, tak si síce trest odsedí a po jeho výkone už žiadne
obmedzenia nebude mať a ešte aj príde o zamestnanie.
6.3. Krajský súd dospel k záveru, že dokazovanie bude potrebné podľa § 326 ods. 5 Tr. por. na verejnom

zasadnutí doplniť o výsluch obžalovaného a prečítanie správy zo Sociálnej poisťovne z 13. februára
2024, preto k tomu pristúpil.
6.4. Z výsluchu obžalovaného za účelom objasnenia jeho aktuálneho zamestnania krajský súd zistil, že
obžalovaný pracuje v spoločnosti Aqua-Vita, ktorá sídli v Bratislave. Do práce ho teraz vozí brat, ktorý
je výkonným riaditeľom v tejto spoločnosti, pričom dochádza do práce z miesta jeho bydliska – B.. Ďalej

obžalovaný uviedol, že chodieva na pracovné turnusy, keďže spoločnosť, v ktorej je zamestnaný, sa
venuje montáži mostných dilatácií, čiže miesto výkonu práce je po celom území Slovenska. Do tejto
spoločnosti nastúpil ako 18-ročný, s prestávkami tam pracuje 10 rokov, s výnimkou obdobia, keď bol vo
výkone trestu odňatia slobody. Momentálne nemá pracovný pomer, pretože sa jedná o sezónne práce,
cez zimu sa nerobí, takže ukončil pracovný pomer dohodou, pričom nevedel uviesť k akému dátumu

ukončil pracovný pomer. V marci 2024 by mal znova nastúpiť do práce v menovanej spoločnosti, pretože
začína stavebná sezóna.
6.5. Zo správy Sociálnej poisťovne z 13. februára 2024 rezultovalo, že obžalovaný bol zamestnaný
v spoločnosti AQUA – VITA spol. s r. o. od 16. apríla 2018 do 31. júla 2023. K vykonanému dôkazu
obžalovaný uviedol, že 16. apríla 2018 je dátum, kedy do tejto práce nastúpil do vykonaní trestu odňatia

slobody. Pokiaľ ide o to, že pracovný pomer ukončil už v júli 2023, tak uviedol, že firma mala problémy,
musela prepustiť niektorých montážnikov už v priebehu roka. Spoločnosť je závislá na súťažiach, ak
firma uspeje, tak dostane zákazku aj na 4 roky. Pre montážnikov v tom čas nebola práca, čo bolo
dôvodomukončeniapracovnéhopomeru.Ďalejuviedol,žecezzimusanepracuje,čojeprestavebníctvo
normálne. Pokiaľ krajský súd neverí, že tam bude zamestnaný od marca 2024, má možnosť overiť si

túto skutočnosť v spoločnosti.
6.6. Súčasne krajský súd odmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania „preverením jeho
možnosti zamestnať sa v bratovej spoločnosti“, pretože táto okolnosť sporná nebola, ergo dokazovanie
v tomto smere by bolo nadbytočné.6.7. Po vyhlásení dokazovania za skončené sa opätovne pristúpilo ku konečným návrhom, v rámci
ktorých sa ako prokurátorka krajskej prokuratúry, tak aj obžalovaný, pridržali už prednesených
konečných návrhov.

7. Podľa § 317 ods.1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z

dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo

doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to

oprávnenou osobou - prokurátorkou v neprospech obžalovaného - postupom podľa §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti
ktorému prokurátorka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadallenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1 Tr. por. Na podklade takéhoto prieskumu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátorky je

v celom rozsahu dôvodné.
Ku konaniu, ktorého napadnutému výroku predchádzalo
9. Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, prokurátorka mu v odvolaní žiadne chyby
nevytýkala a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil.

9.1. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplynulo, že okresný súd dokazovanie ohľadom
napadnutého výroku o treste vykonal síce procesne správne, avšak v rozsahu nie dostatočnom na stavu
veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, keď oboznámil čítaním len listinné dôkazy podľa § 269 Tr.
por., konkrétne prečítal správu o povesti, hodnotenie od zamestnávateľa, odpis registra trestov, lustrácie
konaní na GP SR, lustrácie ZVJS a výpis z evidencie priestupkov MV SR.

9.2. Krajský súd v tomto smere poukazuje na ust. § 119 ods. 1 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého v
trestnom konaní treba dokazovať osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu
a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia. Ďalej treba poukázať na ust. §
119 ods. 3 Tr. por., ktoré demonštratívne, t. j. príkladmo (slovom najmä) uvádza dôkazné prostriedky,
medzi ktoré radí výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka

výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre
trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo
prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. A ak to treba dokazovať (viď slov,
9.3. Inak vyjadrené, ani súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine nezbavuje okresný súd povinnosti
v každom jednom prípade sa pokúsiť v prvom rade výsluchom samotného obžalovaného zistiť jeho

pomery v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu. V nie neposlednom
rade treba zisťovať aj pohnútku, resp. motív trestnej činnosti a postoj obžalovaného k stíhanej trestnej
činnosti, lebo na procesné prejavy obžalovaného obsiahnuté v záverečnej reči (napr. vyjadrenie ľútostinad činom) je síce možné prihliadať, ale netreba opomínať fakt, že záverečná reč nie je dôkazným
prostriedkom, tým je výsluch obžalovaného.
9.4. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd dokazovanie na verejnom zasadnutí doplnil

s výsledkom opísaným vyššie v texte.
K výroku o treste
10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Z pohľadu krajského súdu takéto odôvodnenie síce
čo do obsahu spĺňa kritéria predpokladané ust. § 168 Tr. por., ale z hľadiska vecnej správnosti ide
o argumentáciu chybnú, vychádzajúcu z nesprávneho posúdenia kľúčových aspektov.
K trestu všeobecne
11. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátorky je potrebné na tomto
mieste pripomenúť teoretické východiská trestania v podmienkach Slovenskej republiky.

11.1. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,

tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
11.2. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,

obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
11.3. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi.
11.4.Individuálnaprevenciaspočívavovytvorenípodmienoknavýchovuodsúdenéhoktomu,abyviedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva

ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa

trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
11.5. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu

je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
11.6. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovypáchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia

trestu do pôsobenia výchovného.
11.7. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosti jeho nápravy.
K trestu konkrétne
12. Ako bolo vyššie uvedené, trest by mal byť úmerný spáchanému trestnému činu. Preto
sa treba na úvod tejto časti povenovať povahe spáchaného prečinu.
12.1. Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je ohrozovací
trestný čin, kde objektom skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi

motorovýchvozidiel,ktorívedúmotorovévozidlopodvplyvomalkoholualebodrog.Zpovahymotorových
vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že
následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi
časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto
trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil

vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život
alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Stav vylučujúci spôsobilosť je stav,
keď človek nie je schopný bezpečne vykonávať určité zamestnanie alebo činnosť, pri ktorých by
mohol ohroziť život a zdravie ľudí alebo majetok, a to v dôsledku návykovej látky, ktorá nepriaznivo
ovplyvňuje fyzické a psychické schopnosti človeka. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek

(všeobecný), z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
12.2. Krajský súd zdieľa názor prokurátora, že stupeň ovplyvnenia páchateľa návykovou látkou (nad
základnú hranicu určujúcu stav vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlo – pozn. súdu) je potrebné
vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 Tr. zák. pri individualizácii trestnej sankcie.

12.3. Ako uviedol znalec prof. MUDr. Ľubomír Straka, PhD. vo svojom znaleckom posudku, na
základe dlhodobých skúseností s reakciami ľudských jedincov na účinky psychoaktívnych látok
bol medzi odborníkmi v danej oblasti postupne uznaný konsenzus v hodnotení koncentrácií
jednotlivých najčastejšie zneužívaných psychotropných a omamných látok v krvi ľudského jedinca.
Stanovený konsenzus určuje najmä to, pri akej koncentrácii danej cudzorodej substancie dochádza k

jednoznačnému ovplyvneniu psychických, senzorických a motorických funkcií človeka do takej miery,
že daná substancia negatívne vplýva na schopnosti jedinca byť bezpečným účastníkom cestnej
premávky. V prípade návykových substancií metamfetamín a amfetamín je všeobecne táto hranica
určená najčastejšie hodnotou 0,025 mikrogramov/ml (25 nanogramov/ml). Podobne
možno pri uvedených látkach na základe dlhoročného pozorovania ich vplyvu na psychické, senzorické

a motorické funkcie stanoviť, že ľudský jedinec je s nespochybniteľnou určitosťou v stave vylučujúcom
byť účastníkom cestnej premávky, ak v jeho krvi je detegovaná koncentrácia metamfetamínu alebo
amfetamínu rovná alebo vyššia ako 0,150 ml (150 nq/ml} a viac. Uvedená hodnota je ešte stále
predmetom vedeckých rozpráv (s tendenciou zníženia), avšak vo všeobecnosti reflektuje hranicu medzi
terapeutickou hodnotou (liečebnou), ktorá sa pohybuje v rozmedzí 2 až 5 ng/ml, hodnotou typickou pre

zneužívanie, ktoré sa pohybujú v rozmedzí 20 až 60 ng/ml a hodnotou intoxikácie (t.j. otravy), ktorá sa
pohybuje v rozmedzí nad 150 ng/ml.
12.4. V tomto prípade podľa ustálených skutkových zistení obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo
po požití návykovej látky – metamfetamínu, pričom z odobratého biologického materiálu (krvi a moču)
bola odborným vyšetrením u neho zistená prítomnosť metamfetamínu v krvi v koncentrácii 296,50 ng/

ml, amfetamínu v krvi v koncentrácii 36,13 ng/ml. Zistená koncentrácia návykovej látky bola následne
posúdená znalcom, ktorý skonštatoval, že uvedená koncentrácia metamfetamínu v krvi mala závažný
vplyv na psychické, senzorické a motorické funkcie obžalovaného až do takej miery, že nebol v žiadnom
prípade schopný viesť motorové vozidlo tak, aby neohrozil seba či iných účastníkov cestnej premávky.
12.5. Podľa vyššie menovaného znalca pri takomto stupni ovplyvnenia ľudského jedinca sú už rozvinuté

príznaky intoxikácie metamfetamínom v psychickej, ako aj v senzorickej a motorickej sfére v takej miere,
že sú už jednoznačne zjavné aj širšiemu okoliu. Postihnutie psychických funkcií sa prejavuje nadmerným
psychických nabudením, neprimeranou veselosťou, bezstarostnosťou a stratou zábran - precenením
vlastných schopností, podceňovaním schopností, podceňovaním vonkajšieho nebezpečenstva, resp.až neuvedomovaním si ho, pravidlom býva oslabenie etických noriem a morálnych zábran, niekedy aj
podráždenosť, nepokoj, nervozita a pravidlom býva aj agresivita a arogancia.
12.6. Podľa vyššie menovaného znalca postihnutie zmyslových funkcií sa prejavuje najmä poruchami

videniaaporuchamiadaptáciezrakunasvetloajtmunásledkomrozšíreniazrenícvplyvomdrogy-ztoho
vyplýva aj nadmerná citlivosť na oslnenie (napr. oproti jazdiacim motorovým vozidlom), sprievodným
znakom je taktiež porucha hĺbkové videnia, porucha periférneho videnia, porucha farebného vnímania,
porucha odhadu vzdialenosti, často sa pridružujú aj poruchy vnímania zvukových vnemov. Postihnutie
motorických funkcií sa prejavuje poruchami jemných pohybov (porucha ovládania pedálov, volantu),

preexponovanie pohybov (porucha ovládania volantu), či neprimerane zvýšená pohybová aktivita,
vedúca k poruchám jednotlivých činností, pričom spoločným menovateľom je predĺženie reakčného
času.
12.7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že závažnosť prečinu spáchaného
obžalovaným v rámci kategórie týchto trestných činov bola vyššia oproti bežne sa vyskytujúcim
prípadom nielen množstvom metamfetamínu v krvi, ale tiež s poukazom na miesto a čas, kadiaľ vozidlo

obžalovaný viedol (v obci o 01:15 hod.) a skutočnosť, že mu nesvietili predné stretávacie svetlá, čo riziko
ohrozenia záujmu chráneného Tr. zák. nepochybne zvyšovalo. Aj tieto skutočnosti mal okresný súd pri
individualizácii trestnej sankcie zohľadňovať a keďže tak neučinil, dôvodne to prokurátorka v odvolaní
namietala.
12.8. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, túto správne okresný súd

preskúmal a správne ustálil, že u obžalovaného je daná jedna poľahčujúca okolnosť, že sa priznal k
spáchaniu stíhaného trestného činu a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a jedna priťažujúca
okolnosť, že už bol v minulosti odsúdený za trestný čin (§ 37 písm. m) Tr. zák.), teda že výsledný pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti správne je vyrovnaný (1:1). v dôsledku čoho s prihliadnutím na
§ 38 ods. 2 Tr. zák. je treba vychádzať z trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 289 ods. 1 Tr.

zák., teda až na jeden rok.
K druhu trestu a jeho výmere
13. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd správne obžalovanému ukladal trest odňatia slobody, lebo
alternatívny trest k trestu odňatia slobody (peňažný trest, trest povinnej práce a pod.) ani podľa názoru
krajského súdu neprichádzal v jeho prípade do úvahy. V minulosti totiž na neho už bolo takýmito trestami

pôsobené, no želaný efekt sa nedostavil.
13.1. V rozpore so zákonom bol ale postup okresného súdu, ktorý obžalovanému výkonu trestu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom. Krajský súd zdieľa názor prokurátora
vyjadrený v odvolaní, že na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 49 ods. 1
písm. a) Tr. zák., lebo vzhľadom na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu nie je možné mať dôvodne

za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný.
13.2.Právenaopak,naobžalovanéhojenevyhnutédôslednepôsobiťvýkonomnepodmienečnéhotrestu
odňatia slobody a to z dôvodu, že sa opakovane dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti napriek tomu, že
už bol za ňu odsúdený aj na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal. Ak ho od páchania

ďalšej úmyselnej trestnej činnosti neodradil ani výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody ako
najprísnejší prostriedok trestania, resp. krajný prostriedok pôsobenia na páchateľa trestnej činnosti (tzv.
ultima ratio), tak je iluzórne sa domnievať, že by práve teraz akýkoľvek miernejší druh trestu mal splniť
účel sledovaný zákonom.
13.3. Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu, okresný súd obžalovanému ukladal trest s aplikáciou

ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby (0 až 1 rok) vo výmere 4
mesiace, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom. Keďže
krajský súd obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, dospel k názoru, že na
ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného postačí aj trest kratšieho trvania ako 4 mesiace, preto
obžalovanému vymeral pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods.

2 Tr. zák. dvojmesačný trest stotožňujúc sa s návrhom prokurátora prednesenom v záverečnej reči.
13.4. Takto individualizovaný trest podľa názoru krajského súdu zohľadňuje na jednej strane postoj
obžalovaného k trestnej činnosti (priznanie sa a jej oľutovanie, tiež realizované vyhlásenie o vine), no na
strane druhej aj formu zavinenia, tiež väčšiu závažnosť ním spáchaného prečinu a v neposlednom rade
aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy tak, ako sú rozvedené vyššie v texte.

13.5. Argumentáciu obžalovaného ohľadom dôvodov, prečo by mu nemal byť uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o argument týkajúci sa straty
zamestnania, doplneným dokazovaním bolo bezpečne preukázané, že obžalovaný je už od júla 2023
nezamestnanýatentostavtrvá.Apokiaľpoukazovalnato,žeuloženienepodmienečnéhotrestu„nikomunepomôže“, k tomu krajský súd uvádza, že zmyslom trestania nie je „niekomu pomáhať“, ale primárne
chrániť spoločnosť pred osobami, ktoré sa opakovane dopúšťajú úmyselnej trestnej činnosti. Uvedené
tak možno uzavrieť s tým, že na negatívne dôsledky spojené s páchaním úmyselnej trestnej činnosti mal

obžalovaný myslieť skôr, ako sa rozhodol intoxikovaný metamfetamínom sadnúť za volant osobného
motorového vozidla a ohrozovať tak ostatných účastníkov cestnej premávky.
K tzv. vonkajšej súdnej diferenciácii
14. Krajský súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil postupom podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný

pred spáchaním stíhaného skutku už vo výkone trestu za úmyselný trestný čin bol, konkrétne vo veci
Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/195/2015 vykonal 18. marca 2016
trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f), ods. 3 písm. b) Tr. zák.
K trestu zákazu činnosti
15. Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu

tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa § 61 ods.
2 Tr. zák., trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil
trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
15.1. Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému uložil v zmysle ust. § 34 ods. 6 Tr. zák. aj trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje účinná ochrana
spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi takejto úmyselnej trestnej
činnosti v doprave.
15.2. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z jeho pohľadu predstavuje práve tento druh trestu

najúčinnejší nástroj v boji proti takejto kriminalite.
15.3. Pokiaľ ide výmeru tohto trestu, tak okresným súdom uložený jednoročný trest je síce vymeraný
v rámci zákonného rozpätia trestnej sadzby podľa 38 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 2 Tr. zák., avšak v
zhode s názorom prokurátorky je to aj podľa krajského súdu trest neprimerane mierny.
15.4. Na samej dolnej hranici jedného roka je možné trestať spravidla tých vodičov, ktorí sa

tejto úmyselnej trestnej činnosti dopustili vôbec po prvý krát (tzv. prvopáchatelia), ktorí sú inak
disciplinovanými vodičmi (nedopúšťali sa priestupkov na úseku cestnej premávky) a u ktorých je stupeň
ichovplyvnenianávykovoulátkoublízkodolnejhraniceurčujúcejpretentostav (napr.typickyualkoholu
blízko (tesne nad) jedno promile v krvi).
15.5. V prípade obžalovaného ide o osobu, ktorá bola dosiaľ už 5-krát súdne trestaná za úmyselnú

trestnú činnosti, dokonca bola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorá má vodičské oprávnenie len od
júla 2019, napriek tomu do 6. apríla 2023 spáchala podľa evidenčnej karty vodiča až 15 priestupkov na
úseku cestnej premávky a u ktorej stupeň ovplyvnenia návykovou látkou bez mála dvojnásobne prevýšil
kľúčovú hranicu 150 ng/ml metamfetamínu v krvi. Ukladať takémuto páchateľovi trest zákazu činnosti
na samej dolnej hranici jedného roka bola kardinálna chyba v úsudku okresného súdu, ktorá by sa viac

opakovať nemala.
15.6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd sprísnil obžalovanému trest zákazu činnosti a pri
vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostní (§ 38 ods. 2 Tr. zák.) mu vymeral trest
bližšie k stredu zákonného rozpätia trestnej, konkrétne 4 roky súc toho názoru, že na takéhoto recidivistu
úmyselnej trestnej činnosti, ktorý je aj zjavne nedisciplinovaným vodičom a ktorý bol v čase činu doslova

intoxikovaný metamfetamínom, je potrebné dôsledne pôsobiť výrazne dlhším trestom zákazu činnosti
a tak pred ním ochrániť ostatných účastníkov cestnej premávky.
Záverečné zhrnutie
16. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátorky ako dôvodné,
v dôsledku čoho zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. v napadnutom

rozsudku celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a následne podľa § 322 ods.
3 Tr. por. sám rozhodol o treste pre obžalovaného spôsobom uvedeným v enunciáte, keďže výsledky
dokazovania vykonaného pred okresným súdom a doplnené v odvolacom konaní to umožňovali.
16.1. Krajský súd považuje takto uložené tresty vo vzájomnej kombinácii za nielen zákonné
a primerané, ale aj spravodlivé, od ktorých možno dôvodne očakávať, že splnia svoju funkciu nielen

z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie. Zároveň vyjadrujú aj morálne odsúdenie konania
obžalovaného spoločnosťou.
16.2. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.