Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010616
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4219010616.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin
lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 odsek 1 Trestného zákona a pre prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty v
spolupáchateľstve podľa § 20 k § 219 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného A. B. proti

uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 08.02.2024, sp. zn. 17T/34/2019, na neverejnom zasadnutí
konanom v Nitre 20. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudkyňa Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 71
odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku vzala obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) do väzby

s tým, že lehota trvania väzby u obžalovaného začala plynúť od 12,15 hod. dňa 08.02.2024 a väzbu
vykoná v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra. Podľa § 80 odsek 1
písmeno c/ Trestného poriadku nenahradila väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného
úradníka.

Uvedené uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno

dňa 14. marca 2019 podala obžalobu na A. B., pre opätovný zločinu lúpeže v spolupáchateľstve
podľa § 20 k § 188 odsek 1 Trestného zákona a pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty v spolupáchateľstve podľa §
20 k § 219 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe v uznesení uvedenom. Dôvodnosť
trestného stíhania vyplýva na základe výsledkov prípravného konania a to najmä na základe rekognície
poškodeným, ktorý označil obžalovaného opakovane v prípravnom konaní ako páchateľa skutku, z

výpovedí poškodeného, svedkov C. D., E. F., A. D. B. ako aj skutočnosti, že spolupáchateľ obžalovaného
E. G. sa k spáchaniu skutku priznal a bol zaň právoplatne odsúdený. Konkrétnymi skutočnosťami
odôvodňujúcimi dôvod tzv. útekovej väzby je skutočnosť, že obžalovaný bol právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Komárno spisová značka 3T/166/06 z 21. decembra 2006 odsúdený za zločin lúpeže
v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 odsek 1Trestného zákona, ďalej bol právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Komárno spisová značka 2T/96/2006 z 22. februára 2007 odsúdený za zločin lúpeže v

spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 odsek 1 trestného zákona a právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Komárno spisová značka 11T/40/2010 z 09. septembra 2010 bol odsúdený za zločin sexuálneho
zneužívaniapodľa§201odsek1Trestnéhozákona.Obžalovanýboldňa16.1.2023prepustenýzvýkonu
trestu odňatia slobody v F. F., kde vykonával trest odňatia slobody uložený mu za majetkovú trestnú
činnosť. Okresný súd v Komárne vydal dňa 15.mája 2024 európsky zatýkací rozkaz z dôvodu, že voči
obžalovanému sa na tunajšom súde vedie trestné konanie od 14.03.2019 a obžalovaný sa opakovane

nedostavoval na hlavné pojednávania, počas vedenia trestných stíhaní na území Slovenskej republiky
odišiel do F. F., kde páchal majetkovú trestnú činnosť, pri ktorej bol prichytený, odsúdený a vykonávaluložený trest. Justičné orgány F. F. oznámili orgánov Slovenskej republiky dátum podmienečného
prepustenia obžalovaného na slobodu. V deň prepustenia obžalované, 16.1.2024, však F. H. prepustili
obžalovaného na slobodu a opomenuli ho vydať slovenským orgánom, obžalovaného eskortovali na

vlak v obci I. smerujúci na Slovensko a následne, uvedomujúc opomenutie vydania, informovali tunajšie
orgány. Obžalovaný však následne nepokračoval do miesta svojho trvalého bydliska, ale odišiel do J. K.
F., kde bol na základe európskeho zatýkacieho rozkazu zadržaný miestnymi orgánmi a dňa 8.februára
o 12,15 hod vydaný na územie Slovenskej republiky. Zároveň na tunajšom súde sa voči obžalovanému
vedie trestné konanie č.k. 2T/92/2020, v ktorom bol proti obžalovanému taktiež vydaný európsky

zatýkací rozkaz sp.zn. 2T/92/2020 zo dňa 25.09.2023. Uvedené okolnosti vzbudzujú dôvodnú obavu,
že obžalovaný by mohol s poukazom na trestnú sadzbu daného trestného činu ako aj skutočnosť, že po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v F. F., napriek tomu, že vo svojich písomných podaniach
adresovaným súdu počas výkonu trestu odňatia slobody uvádzal, že žiadal súd, aby ho ponechal
na slobode a prisľúbil, že sa bude zúčastňovať procesných úkonov súdu a hlavných pojednávaní,
po deportovaní orgánmi F. F. na územie Slovenskej republiky dňa 16.01.2024, opustil jej územie a

odišiel do J. K. F. s úmyslom vyhýbať sa trestným stíhaniam voči jeho osobe, vedených v Slovenskej
republike. Súd, po oznámení termínu prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody v F.
F., vo veci určil termín hlavného pojednávania na 1.februára 2024 na ktorom, na žiadosť obžalovaného,
mala byť vykonaná konfrontácia s poškodeným. Obžalovaný prevzal predvolanie na predmetné hlavné
pojednávanie, bol prepustený na slobodu, orgánmi F. F. prepravený na územie Slovenskej republiky,

mal možnosť dostaviť sa na určené hlavné pojednávanie a na vyžiadanej konfrontácii preukázať svoju
nevinu, ako tvrdí, avšak neurobil tak a odišiel do J. K. F.. Vzhľadom na uvedené, osobu obžalovaného,
povahu a závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je možné väzbu nahradiť podľa § 80
alebo § 81 Trestného poriadku. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je daná dôvodná obava,
že obžalovaný v prípade jeho ponechania na slobode opätovne opustí územie Slovenskej republiky a

bude sa vyhýbať trestnému stíhaniu a mariť trestné konania voči jeho osobe a preto sú dané dôvody
väzby útekovej podľa § 71 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Protitomutouzneseniu,podalihneď,pojehovyhlásenísťažnosťobžalovaný.Vjejpísomnýchdôvodoch,
prostredníctvom obhajkyne namietal, že počas trestného konania vo viacerých písomnostiach

adresovaných súdu žiadal, aby ho ponechali na slobode a dal písomný sľub spočívajúci v tom, že
sa zúčastní úkonov súdneho konania a hlavných pojednávaní. Mal za to, že jeho písomný sľub súdu
postačuje, odišiel do J. po svojom prepustení z výkonu trestu s tým, že by sa dostavil na hlavné
pojednávanie vytýčené 01. februára 2024 na Okresný súd Komárno. Súd omylom vyhodnotil jeho
docestovanie do J. ako úmysel vyhýbať sa trestnému stíhaniu. Na jednej strane v odôvodnení uznesenia

uvádza, že dal písomný sľub, na druhej strane sa nevysporiadal s tým, z akého dôvodu nepovažuje jeho
písomný sľub za dostačujúci na nahradenie väzby podľa § 80 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku.
Navrhol, aby odvolací súd jeho sťažnosti vyhovel a zrušil napadnuté uznesenie sp. zn. 17T/34/2019
aby ho prepustil na slobodu a účel väzby nahradil písomným sľubom obžalovaného podľa § 80 odsek 1
písmeno b/ Trestného poriadku. Obžalovaný sa písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Nitre

dňa 13.02.2024 sám vyjadril k sťažnosti tak, že konanie sudkyne bolo neopodstatnené a nedôvodné
a nie je možné ho dávať do väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, nakoľko má
trvalý pobyt I., L. M. H. XX, kde sa zdržiava a preberal by aj poštu. Má za to, že prokurátorka a sudkyňa
sa nezachovali profesionálne a zákonne tým, že cez prestávku dovolili bez jeho prítomnosti vypočúvať
poškodeného. Žiadal väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Prokurátorsapovyhláseníuzneseniavzdalprávasťažnostiakusťažnostiobžalovanéhosadomomentu

konania neverejného zasadnutia nadriadeného súdu nevyjadril.
Ohľadne konania, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, nadriadený súd zistil, že súd prvého
stupňa konal a rozhodoval o väzbe na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorý na obžalovaného
vydal dňa 15.05.2023, pričom prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno dňa 14. marca 2019 podala
obžalobu na A. B., pre opätovný zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 odsek

1 Trestného zákona a pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 219 odsek 1
Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v napadnutom uznesení.Nadriadený súd, na podklade obsahu spisu zistil u obžalovaného splnené formálne podmienky väzby
(začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie, návrh na vzatie do väzby, podaná obžaloba). Súčasne
sú splnené aj materiálne podmienky útekovej väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno a/ Trestného

poriadku, keďže doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo obžalovanému
vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba, bol spáchaný, má znaky trestného činu – a to
konkrétne zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 odsek 1 Trestného zákona a pre
prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 219 odsek 1 Trestného zákona a sú dôvody

na podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný. Pokiaľ ide o ďalšiu z materiálnych podmienok
predpokladaných ustanovením § 71 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku nadriadený súd udáva, že
správne súd I. stupňa vyvodil z konania obžalovaného úmysel vyhýbať sa trestnému konaniu (ktoré
sa vedie v štádiu konania pred súdom od 14.03.2019), keď tento po svojom prepustení z výkonu trestu
v F. F., nepokračoval do miesta svojho trvalého bydliska, ale odišiel do J. K. F., kde bol na základe
európskeho zatýkacieho rozkazu zadržaný miestnymi orgánmi a dňa 8. februára o 12,15 hod vydaný

na územie Slovenskej republiky, pričom sa počas vedenia predmetného trestného konania opakovane
nedostavoval na nariadené hlavné pojednávania, namiesto toho sa dopúšťal protiprávnej činnosti na
území F. F., kde bol napokon aj právoplatne odsúdený.

Nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri

existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva v podstate nič
iné, len v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
Dôvody uznesenia súdu prvého stupňa si nadriadený súd v plnom rozsahu a bez výhrad osvojuje.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky obžalovaného, tieto neboli opodstatnené. Nadriadený súd uvádza, že

žiadny písomný sľub obžalovaného nebol ani súdu prvého stupňa ani nadriadenému súdu predložený,
resp. doručený, pretože obžalovaným uvádzané prísľuby v listoch o dostavovaní sa riadne na úkony
trestného konania zostali jednak bezvýsledné (ako na to už poukázal súd I. stupňa), ale najmä
nenapĺňajú náležitosti písomného sľubu v zmysle § 80 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku. Rovnako
neopodstatnenou je žiadosť obžalovaného o nahradenie jeho väzby písomným sľubom v odôvodnení

sťažnosti, keď žiadny písomný sľub nebol súdu predložený.
Nadriadený súd poukazuje na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o väzbe hodnotí vykonané dôkazy
len z pohľadu dôvodného podozrenia, teda nie z pohľadu ustálenej viny. Nadriadený súd pritom
nespochybňuje fakt, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody jedinca. Tento stav si
vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu jej ústavnosti a zákonnosti. Je ale výsostným právom a povinnosťou

všeobecného súdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného
verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku spravidla rešpektovania
osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe. Zákonnosť väzby je determinovaná aj skutkovými
okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného
zákonného ustanovenia. Z relevantných právnych noriem vyplýva, že väzba má striktne obmedzené

trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch.
Podľa názoru nadriadeného súdu je nesporné, že okresný súd dostatočným spôsobom vysvetlil svoje
argumenty, v ktorých odôvodnil existenciu trvania väzby v prípade obžalovaného, ako i dôvody,
pre ktoré útekovú väzbu v aktuálnom stave konania nie je možné nahradiť zákonom dovolenými
procesnými prostriedkami. Nadriadený súd si v plnom rozsahu osvojuje argumenty súdu prvého stupňa,

ktorými odôvodnil svoj názor o tom, že procesné prostriedky nahradenia väzby u väzobne stíhaného
obžalovaného (dohľad probačným a mediačným úradníkom) nie sú spôsobilé v súčasnom štádiu
konania nahradiť jeho väzbu. Argumenty súdu prvého stupňa v odôvodnení k časti výroku rozhodnutia,
ktorým väzba nebola nahradená týmito procesnými prostriedkami, sú dostatočne presvedčivé, jasné,
výstižné a nadriadený súd k nim nemá čo dodať.

Nadriadený súd v rámci svojej, z ustanovenia § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku
mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti súčasne zistil, že súd prvého stupňa nepochybil ani v konaní,
ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, a ktoré bolo aj v súlade s ustanoveniami § 72 odsek 1
písmeno e/, odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku. Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku
nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia a právne úvahy nadriadený súd nezistiac žiadny dôvod
na zrušenie napadnutého uznesenia a na iné rozhodnutie o väzbe obžalovaného v jeho prospech,
sťažnosť obžalovaného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).