Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011208
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8121011208.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. marca 2024
v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/61/2021 zo dňa
16.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa 289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 17.05.2020 v čase o 18:00 hod. viedol pod vplyvom alkoholických nápojov ako vodič štvorkolku zn.
Goes, EČ: A. po miestnej komunikácií v obci A., kde neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,

následkom čoho nezvládol prejazd mierne pravotočivej zákruty, vozidlo neudržal na vozovke, zišiel
z cesty na trávnatý povrch, prednou časťou prerazil oplotenie záhrady, kde sa so
štvorkolkou prevrátil, pričom po nehode bol kontrolovaný a následne hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Drienov vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške k zisteniu požitia alkoholického nápoja, alebo inej
návykovej látky pred alebo počas vedenia vozidla, ktorej sa menovaný podrobil prístrojom AlcoQuant
6020 plus č. A408938, kde výsledok dychovej skúšky bol v čase o 18:37 hod. pozitívny, a to najmenej

X,XX C. (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu), čo predstavuje 1,68 promile.

Uložil mu za to podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona
trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa§50ods.1Tr.zákonaurčilskúšobnúdobupodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobody
v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov

po dobu 4 (štyroch) rokov.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd
ho rozsudkom zo dňa 16.10.2023 uznal vinným zo spáchania prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch)

mesiacov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil a nariadil mu skúšobnú dobu v trvaní 12(dvanástich) mesiacov. Zároveň mu okresný súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov po dobu 4 (štyroch) rokov.

Okresný súd svoje rozhodnutie oprel o rad nepriamych dôkazov, ktoré však vo svojom súhrne
netvoria natoľko ucelenú reťaz, aby bolo možné, bez akýchkoľvek rozumných pochybností, vylúčiť
inú alternatívu priebehu skutkového deja. Súd pri svojom rozhodovaní ignoroval zásadu in dubio
pro reo a pochybnosti o zistenom skutkovom stave vyhodnotil výlučne v jeho neprospech, čo je
neprípustné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa tak javí, že súd prvého stupňa vychádzal pri

svojom rozhodovaní z prezumpcie viny a dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako
nedodatočné na preukázanie neviny. Je pri tom zrejmé, že všetky vykonané dôkazy vo svojom súhrne,
ale aj jednotlivo vyvolávajú oprávnené pochybnosti o tom, kto skutočne dňa 17.05.2020 viedol štvorkolku
s EČ: A. XXX D..

Rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 6T/61/2021-193 je nezákonný, nakoľko skutkové zistenia výroku

o vine sú nesprávne a neúplné a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre svoje
rozhodnutie. Skutkové závery prijaté súdom z vykonaného dokazovania nevyplývajú na takej úrovni,
aby bolo možné bez rozumných pochybností vylúčiť iné, alternatívne skutkové závery.

Podané odvolanie tak primárne smeruje proti výroku o vine, no zároveň aj proti konaniu, ktoré

predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, nakoľko aj postup súdu prvého stupňa vykazuje znaky
nezákonnosti.

Okresný súd výrok o vine zdôvodňuje v prvom rade odkazom na výpovede svedkov C. E. F., G. H. D. a
C. F.. Pri týchto svedkoch je v prvom rade potrebné vychádzať z toho, že ani jeden z nich nebol očitým

svedkom dopravnej nehody a ani jeden z nich nevidel, kto dňa 17.05.2020 skutočne viedol štvorkolku s
EČ: A. XXX D.. Ide o svedkov, ktorí prišli na miesto nehody ex post. To znamená, že všetky informácie
týkajúce sa osoby vodiča títo svedkovia nadobudli sprostredkovane a ide tak o tzv. "svedectvá z druhej
ruky." Každý z týchto svedkov uviedol ako jediný zdroj informácie o tom, kto bol vodičom štvorkolky práve
obžalovaného. Iný prameň tohto ich poznatku neexistuje a žiaden z týchto svedkov si prijatú informáciu

o tom, kto bol vodičom ďalej neoveroval. V tejto súvislosti je tak nevyhnutné vysporiadať sa s prameňom
informácie, ktorú títo svedkovia nadobudli o tom, kto v okamihu nehody viedol štvorkolku.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, po príchode príslušníkov PZ obžalovaný sa podrobil dychovej
skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, s výsledkom 0,84 mg/l, čo v prepočte na promile

predstavuje 1,75 ‰. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že v čase bezprostredne pred podrobením sa
dychovej skúšky s pozitívnym výsledkom na úrovni stredného stupňa opitosti ma svedkyňa C. E. F.
(príslušníčka PZ) vyťažovala, bez poučenia o zákaze sebaobviňovania, k zisteniu vodiča štvorkolky,
pričom, ako sama uviedla, postupovala v režime zák. č.: 8/2009 Z. z. Zdrojom informácie sa tak stal
neformálny rozhovor s účastníkom nehody, bezprostredne po nehode, ktorý bol navyše pod vplyvom

alkoholu.

Z obsahu spisu tak vyplýva, že svedkovia F., D. a F. nadobudli informáciu o možnom vodičovi štvorkolky,
ktorú následne prezentovali počas svojich výpovedí od osoby nachádzajúcej sa v strednom stupni
opitosti, ktorý je sprevádzaný poruchou reči, demaskovaním pudovej zložky osobnosti a afektného

konania. V tejto súvislosti je preto nevyhnutné podotknúť, že osoba, ktorej vedomie je ovplyvnené
alkoholom, dokonca na úrovni stredného stupňa opitosti, nie je spôsobilá vykonania procesného úkonu,
ktorého výsledky by mohli byť použité v trestnom konaní. Ak teda osoba nachádzajúca sa v strednom
stupni opitosti nie je spôsobilá zúčastniť sa na zákonne vykonávanom procesnom výsluchu, tak potom,
ako možno akceptovať výsledky vyťažovania takejto osoby ako zdroj informácie pre "svedectvo z druhej

ruky", navyše za situácie, ak vyťažovaná osoba nie je vôbec poučená o následkoch možného použitia
zistených informácií voči nej samotnej.

V súvislosti s jeho osobou, ako zdrojom informácie pre svedectvá svedkov C. E. F., G. H. D. a C. F.
je nevyhnutné poznamenať aj to, že týmto osobám obžalovaný uviedol, že vodičom štvorkolky bol on,

nielen v stave stredného stupňa opitosti, ale najmä v čase bezprostredne po dopravnej nehode, teda
v okamihu akútnej stresovej situácie v stave výrazného psychického rozrušenia. V tomto poruchovom
stave vnímania, ktorý nastal nielen v dôsledku požitého alkoholu, ale hlavne v dôsledku stresovej
situácie, v ktorej sa nachádzal, nemožno jeho interpretáciu vnímať dostatočne hodnoverne. Vzhľadomk tomu, popisovanie okolnosti akútnej stresovej situácie, v čase bezprostredne po jej prežití, kedy sa
človek nachádza v šoku a navyše, je v stave stredného stupňa opitosti, nemožno akceptovať ako
bežný zdroj informácie pre svedectvá z druhej ruky a na ich základe následne vysloviť výrok o vine.

Takýto postup je neprípustný. Inými slovami, akceptovaním tvrdení svedkov C. E. F., G. H. D. a C. F.
bez posúdenia hodnovernosti zdroja ich informácie je zistenie skutkového stavu pre účely trestného
konania nesprávne a nezodpovedné. Je predsa nevyhnutné v prvom rade vyhodnotiť možnú chybovať
interpretácie osoby, ktorá je zdrojom informácie svedkov a náležite sa vysporiadať aj so spôsobom,
akým sa táto informácia dostala k týmto svedkom a za akých okolností. Okresný súd sa však náležitým

posúdením hodnovernosti informácie, ktorú vyššie spomenutí svedkovia uviedli počas svojich výsluchov
odmietol zaoberať, rovnako ako odmietol posúdiť procesnú použiteľnosť takejto informácie získanej
od osoby nespôsobilej zákonného výsluchu a bez jej predchádzajúceho poučenia. Súd prvého stupňa
tak de facto akceptoval dôkaz v podobe výpovedí svedkov, ktorí získali svoje informácie procesne
neprípustným spôsobom. O obdobnú situáciu by išlo aj v prípade, ak by príslušník PZ vykonal výsluch
osoby v rozpore so zákonom, čím by sa takýto výsluch stal pre účely trestného konania nepoužiteľným,

no následne by si súd rozhodujúci v trestnom konaní predvolal príslušníka PZ, ktorý vykonal tento
nezákonný výsluch, aby pred súdom uviedol tie informácie, ktoré nadobudol od vypočúvanej osoby.
Takýmto spôsobom by bolo možné obchádzať pravidlá trestného konania, čo je neprípustné, nakoľko
akýkoľvek dôkaz, ktorý má svoj základ v nezákonnosti sa nemôže stať zákonný.

SvedeckévýpovedeC.E.F.,G.H.D.aC.F.súvovzťahukosobevodičaštvorkolkylensprostredkované,
pričom zdroj poznatku týchto svedkov je nielenže nedostatočne hodnoverný, no hlavne procesne
nepoužiteľný.

V procesnom postavení obvineného a následne aj v procesnom postavení obžalovaného po riadnom

zákonnom poučení, v stave spôsobilom výsluchu, vysvetlil, z akého dôvodu bezprostredne po nehode
osobám C. E. F., G. H. D. a C. F. mohol uviesť, že štvorkolku viedol. Jediným, pre neho zrozumiteľným
vysvetlením je jeho pudové, ochranné konanie vo vzťahu k jeho družke H. I., ako vodičke štvorkolky,
ktoré v stave bezprostredne po nehode pri strednom stupni opitosti vyhodnotil, ako správne. Ihneď po
vytriezvení a odznení šoku a uvedomení si situácie pred príslušníkom PZ pri riadnom procesnom úkone

uviedol, kto skutočne viedol dňa 17.05.2020 štvorkolku. Rovnako tak, aj jeho družka H. I. v procesnom
postavení svedka, po zákonom poučení na polícii v prípravnom konaní (22.06.2020), ako aj po zložení
prísahy na hlavnom pojednávaní na súde (24.04.2023) potvrdila, že štvorkolku viedla ona. Okresný
súd však výpoveď svedkyne H. I. a de facto jej opakované priznanie vyhodnotil ako nedôveryhodné s
konštatovaním, že "nekorešponduje s ostatnými dôkazmi obsiahnutými v spise". Aké konkrétne dôkazy

nekorešpondujú s jej výpoveďou, súd neuviedol.

Okresný súd v jeho neprospech hodnotil aj výpoveď svedka A. H., keď v rozpore s jej obsahom a logikou
konštatoval, že tento svedok síce neuviedol, kto bol vodičom štvorkolky, avšak mal uviesť, že keď popri
ňom prešla vyzeralo to na väčšiu siluetu v tmavom oblečení. Súd následne poukázal na to, že z ďalších

dôkazov malo vyplynúť, že práve obžalovaný mal mať v daný čas tmavé oblečenie. Výklad výpovede
svedka A. H., ktorý použil súd je však arbitrárny, nakoľko nevyplýva z jej obsahu a je evidentné, že súd si
jeho výpoveď nesprávne a účelovo prispôsobil. A. H. na hlavnom pojednávaní dňa 16.10.2023 uviedol,
že vodiča nevidel, no keď sa otočil za štvorkolkou, ktorá popri ňom prešla zbadal väčšiu siluetu v tmavom
oblečení. Toto konštatovanie svedka je dôležité vykladať s prihliadnutím na fakt, v akom usporiadaní

sedia osoby jazdiace na štvorkolke. V prípade štvorkolky s EČ: A. XXX D. sedia osoby na nej jazdiace v
usporiadaní za sebou. Inými slovami, spolujazdec sedí za vodičom štvorkolky. Z uvedené preto logicky
vyplýva, že ak sa A. H. otočil a videl siluetu v tmavom oblečení, tak videl osobu spolujazdca sediaceho
za vodičom štvorkolky. Uvedené koreluje aj s ďalším tvrdením svedka a to polohou v akej sa nachádzali
osoby jazdiace na štvorkolke po jej prevrátení. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď prišiel

na miesto nehody, tak žena mala nohy pod riadidlami a ruky jej smerovali k ceste a muž ležal na zemi
pri zadnom kufri štvorkolky. Už len zo samotného popisu rozmiestnenia osôb jazdiacich na štvorkolke
bezprostredne po jej prevrátení je vylúčené, aby obžalovaný v čase nehody viedol štvorkolku.

Dôkazom logicky nadväzujúcim na výpoveď svedka A. H. o rozmiestnení osôb jazdiacich na štvorkolke,

bezprostredne po jej prevrátení je aj znalecký posudok znalca MUDr. Martina Kováča č.: 311/2020,
v ktorom znalec z medicínskeho hľadiska posudzoval poranenia H. I., pričom uviedol, že zranenia,
ktoré utrpela sú typickými poraneniami vodiča štvorkolky. Znalec v tejto súvislosti poukázal na fakt,
že H. I. utrpela, okrem iného aj zlomeninu oboch horných končatín, pričom k uvedenému poranenius najväčšou pravdepodobnosťou došlo z dôvodu, že sa v čase nárazu rukami držala riadidiel. Súd aj
napriek jasným a logickým vysvetleniam znalca C. C. J., ktoré uviedol aj na hlavnom pojednávaní dňa
24.04.2023, účelovo vyhodnotil jeho výpoveď v jeho neprospech, pričom poukázal na to, že znalec z

medicínskeho hľadiska nevylúčil tú skutočnosť, že zlomeninu oboch horných končatín môže teoreticky
utrpieť aj spolujazdec štvorkolky. Súd tak pri hodnotení dokazovania vzal v úvahu teoretické zamyslenie
sa znalca nad možnosťou z medicínskeho hľadiska vylúčiť vznik zlomeniny oboch horných končatín u
spolujazdca, namiesto jeho jasných tvrdení, že poranenia, ktoré pri nehode utrpela H. I. sú typickými
zraneniami vodiča štvorkolky, resp. dopravného prostriedku ovládaného riadidlami. Výpoveď znalca súd

nehodnotil komplexne, ale z jeho výpovede len tendenčne vytrhol jeho teoretické zamyslenie sa nad
eventualitou zlomeniny horných končatín aj u spolujazdca. Znalec pritom počas svojho výsluchu na
otázku prokurátorky len pripustil teoretickú možnosť, že zlomeniny oboch horných končatín by mohli
vzniknúť aj v prípade spolujazdca, no v tej istej odpovedi zároveň dodal, že: "v danom prípade je viac
pravdepodobné, že osoba s poranením oboch horných končatín, tzn. predlaktia a laktia skôr mohla viesť
uvedenú štvorkolku, ako osoba s poranením kľúčnej kosti." Súd tak teoretickú možnosť povýšil nad

znalcom konštatovanú pravdepodobnosť. Znalec C. C. J. naviac počas svojho výsluchu uviedol, že s
prihliadnutím na fakt, že obžalovaný mal nohy pod kufrom motorky, pričom kufor sa nachádza vzadu a
H. I. mala nohy pod riadidlami, ktoré sa nachádzajú vpredu je pri takomto záverečnom postavení osôb
po nehode viac pravdepodobné, že štvorkolku by mala viesť H. I.. Práve rozmiestnenie osôb po nehode
a poranenia, ktoré im vznikli vytvárajú takú vysokú úroveň pravdepodobnosti o tom, že štvorkolku viedla

H. I., že opak je skutočne len teoretickou možnosťou.

Úvahy súdu neobstoja, nakoľko dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v podobe výpovede znalca
C. C. J., jeho znaleckého posudku č.: 311/2020, výpovede svedka A. H. a svedkyne H. I. sa logicky
dopĺňajú, vytvárajú jasnú, zrozumiteľnú a ucelenú predstavu o pravdepodobnom priebehu skutkového

deja. Takto logicky vyplývajúci priebeh skutkového deja narúša len výpoveď svedkov C. E. F., G. H. D. a
C. F., ktorí neboli očitými svedkami dopravnej nehody a ktorých poznanie pramení z nehodnoverného a
procesne nepoužiteľného zdroja. Skutkové zistenia výroku o vine sú natoľko pochybné, že tento výrok
je pri platnosti zásady in dubio pro reo nesprávny.

V predmetnej trestnej veci bola podaná obžaloba už dňa 03.08.2021. Dňa 12.10.2022 obžalovaný podal
v zastúpení obhajcom sťažnosť na postup súdu, nakoľko od podania obžaloby do podania sťažnosti, t
j. za obdobie 429 dní bol súd neodôvodnene nečinný. Po podaní sťažnosti na postup súdu vydal súd
dňa 14.11.2022 Trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu Ohrozenie
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a uložil mu súhrnný peňažný trest vo výške

500,- Eur a pre prípad jeho nezaplatenia náhradný trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov a
zároveň mu okresný súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu
3 (troch) rokov.

Proti predmetnému trestnému rozkazu obžalovaný podal odpor, nakoľko sa od počiatku vedeného

trestného konania cíti nevinný. Okresný súd po podaní odporu a vykonaní hlavných pojednávaní, bez
rozumného vysvetlenia rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že mu uložil prísnejší trest, ako tomu
bolo v prípade trestného rozkazu. Napadnutým rozsudkom mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní
4 (štyroch) mesiacov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil a nariadil mu skúšobnú dobu v
trvaní 12 (dvanástich) mesiacov. Zároveň mu okresný súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá všetkých druhov po dobu 4 (štyroch) rokov. Okresný súd tak pristúpil k uloženiu prísnejšieho
trestu aj napriek tomu, že dôkazná situácia sa od vydania trestného rozkazu po vydanie napadnutého
rozsudku v jeho neprospech nijako nezmenila, práve naopak, vykonaným dokazovaním na hlavných
pojednávaniachdošlokzásadnýmpochybnostiamoskutkuzadefinovanomvobžalobe.Uvedenýpostup
súdutakzvádzalenkjedinémuzáveruotom,žesúdmuuložilprísnejšítrestlenzdôvodu,žeobžalovaný

využil svoje právo na podanie odporu proti trestnému rozkazu a že sa v predmetnom trestnom konaní
snažil preukázať jeho nevinu.

Okresný súd sa ani len nezamyslel nad tým, že skutok sa stal dňa 17.05.2020, pričom už dňa 20.05.2020
ODI Prešov vydal rozhodnutie o zadržaní jeho vodičského preukazu. To znamená, že v čase vydania

trestného rozkazu mal vodičský preukaz zadržaný už takmer dva a pol roka. K dnešnému dňu je
obmedzovaný vo výkone jeho práva viesť motorové vozidlá už bezmála štyri roky. Je preto nelogické, že
bysaako"vinník"podávalprotitrestnémurozkazuodporasámsitakdobrovoľnepredlžovalobmedzenie
viesť motorové vozidlá, keď už v čase vydania trestného rozkazu, by v prípade jeho právoplatnosti,mohol žiadať o odpustenie zvyšku trestu a vrátenie vodičského preukazu. Práve jeho opačný postoj sám
o sebe napovedá o jeho vnútornom presvedčení o jeho nevine.

Na zhrnutie vyššie uvedeného je dôležité uviesť, že napadnuté rozhodnutie: je poznačené dôkaznou
núdzou vo vzťahu k preukazovaniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.
Skutkovézisteniavýrokuovinesúnesprávneaneúplnéasúdsanevysporiadalsovšetkýmiokolnosťami
významnými pre svoje rozhodnutie. Existujú vážne pochybnosti o správnosti skutkových zistení výroku o
vine, čo v prípade povinnosti súdu aplikovať zásadu in dubio pro reo znamená, že súd mal obžalovaného

spod obžaloby oslobodiť.

Navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako nadriadený orgán napadnutý Rozsudok Okresného súdu
Prešov, č.k.: 6T/61/2021-293, zo dňa 16.10.2023 v súlade s ust. § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku zrušil
a v súlade s ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného spod podanej
obžaloby v celom rozsahu oslobodzuje.

Alternatívne navrhol, aby Krajský súd v Prešove po zrušení napadnutého rozsudku rozhodol v súlade s
ust. § 322 ods. 1 Tr. poriadku a vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania obžalovaného krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.

poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku ku ktorému obžalovaný
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorým predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine a treste odôvodnil výpoveďou obžalovaného A. B. na hlavnom
pojednávaní, ktorý vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že v daný deň bol na chalupe s priateľkou H.
I. aj jej synom H. I. v A. časť Ruža a potom keď popili alkohol a pivo, tak priateľka si išla vyvetrať hlavu
na štvorkolke a on si sadol na štvorkolku za ňou a išli sa povoziť po poľných cestách a keď potom
vyšli na asfaltovú cestu v obci A., došlo k dopravnej nehode. Pokračoval, že on si tú časť ako havarovali

nepamätá, len vie, že za nimi išiel kamarát s inou štvorkolkou, A. H., a podával im prvú pomoc a odvalil
z nich štvorkolku, pod ktorou boli pripučení, a on sa vtedy prebral, lebo bol asi v bezvedomí a nevedel
sa nadýchnuť a videl ako jeho priateľka H. I. leží zranená na zemi. Upresnil, že jeho priateľka ležala
pred štvorkolkou a on bol privalený so zadným kufrom na nohách. On bol v šoku. Potom niekto zavolal
policajtov a záchranné zložky. K požívaniu alkoholickým nápojov uviedol, že okolo obeda šoféroval

štvorkolku s tým, že išiel domov a vrátil sa naspäť okolo jednej, alkoholické nápoje vtedy nepožíval, kde
po návrate mu partnerka povedala nejaké veci, ktoré boli problémové s jej synom a na základe toho si
posedeli a vypili, kde vypil približne 8 – 10 pol deci tvrdý alkohol, nejaký gin a 2 pivá a potom okolo 17.30
hod. A. H. je sused a tak zbežne sa aj v deň nehody rozprávali, ako sa má no o ničom sa nedohadovali
a spomína si, že videl ako odchádza na štvorkolke tesne pred ich odchodom a do ich nehody ho videl

hore na poli pri vodárni keď ho obehli na poľnej ceste. On mal oblečené tepláky a sivú tmavšiu mikinu
a jeho priateľka, mala oblečené tiež asi tepláky a nejakú bielu mikinu. Pokračoval, že
keď prišli záchranné zložky, viac sa venovali priateľke, nakoľko jej bolo horšie a on sa potom postavil
a štvorkolku spolu s A. H. prevrátili na kolesá, prišli aj policajti, a dali mu fúkať, pričom fúkať dávali aj
H. I. a A. H. a potom sa mu venovali záchranné zložky, pričom komunikáciu si pamätá matne, keď vie,

že rozprával, že štvorkolku šoféroval on, lebo chcel uľahčiť situáciu, lebo videl ako bola zranená jeho
priateľka a on sa cítil dosť dobre a bol zľaknutý, preto policajtom a záchranárom povedal, že štvorkolku
šoféroval on. Doplnil, že bezprostredne po nehode bol veľmi v strese, bol pod vplyvom alkoholu a tiež
bol aj zranený.

Z prečítanej výpovede z prípravného konania (vzhľadom na rozpory) vyplynulo, že nevie prečo priateľka
z ničoho nič nasadla na štvorkoku, či sa nejdú povoziť, s čím on súhlasil a sadol za priateľku a vozili
po lesných cestách, išli dookola okolo záhradkárskej oblasti, prešli cez malý potok, vyšli na pole, hore
kopcom k vodárničke, z blata odbočili doľava, tam boli ešte kamene a následne tam bola asfaltka, kde na
konci cesty sa chceli otočiť a vie, že išli dole cestou a viac si nepamätá. Prebral sa až na zemi a nemohol

sa nadýchnuť, nevie ako preleteli cez plot ani ako ho zničili. Keď vnímal okolie, okolo nich bolo plno ľudí
a zakrátko tam boli policajti aj sanitka, naložili ho do sanitky a niečo mu tam pichli a už si spomína iba na
to, že sa prebral v nemocnici, kde mu robili vyšetrenia. Netuší, čo sa rozprával s policajtmi ani s lekármi.
Obžalovaný B. skutočnosť, že v prípravnom konaní nespomínal A. H. nevedel vysvetliť a rozpor ohľadnekomunikácie s policajtmi vysvetlil tým, že po relatívne 3 rokoch mu prišlo niečo na um, čo povedal
a doplnil, že na základe tej situácie, že vedel, že partnerka má problém s tým v práci, tak to povedal
na seba a zlom nastal, keď sa doma po jej operácii rozprávali, že prečo to zobral na seba.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá H. I. uviedla, že v daný deň 17.05 potom, čo mala problém so svojim
synom a tiež potom, čo na ňu kričala jej sestra F. K., že ako sa to správa k synovi a začala sa jej
vyhrážať, že podá trestné oznámenie, bola z toho hotová a rozprávala sa so svojim partnerom A. B.,
kde sa dohodli, že ešte ostanú na chalupe, na čo si dali pár drinkov, začali piť asi okolo 3.00 hod. a aj deň

predtým posedeli so susedmi. Následne sa potrebovala vyventilovať, tak sadla na štvorkolku a potom ku
nej za ňu nasadol obžalovaný. Pokračovala, že prešla na pole, dole je asfaltová cesta a tam sa chcela
otočiť, ale evidentne to nezvládla a pamätá si, ako ju preberali a to, že nemohla hýbať rukami, mala
strašné bolesti. A bola smädná a tiež si pamätá, že pán H. jej z úst vyberal jazyk alebo hlinu. Spomína
si na záchranárov a ako jej pútali ruky a dali do vaku a prevoz do nemocnice. Pokračovala, že pán A.
H. je sused z chalupy oproti a nevie, z akého dôvodu tam bol v deň, keď sa stala nehoda, ona sa s ním

nestretla a tiež nemá vedomosť, aby sa s ním rozprával obžalovaný. Vie, že aj pán H. vlastní štvorkolku,
no nespomína si, či v čase jazdy na štvorkolke, stretla pána H. na štvorkolke. Jazda podľa nej trvala asi
pol hodinu - 3 hodiny a nevie presne uviesť čo predchádzalo pádu a tiež si nepamätá, aby do niečoho
vrazila, lebo potom, čo prechádzala z poľnej cesty na asfaltku, má okno. K nehode malo dôjsť asi
niekedy 18-19.00 hod. Keď ju prebrali, ležala na chrbte a ruky mala dosť od tela a utrpela zlomeninu

ľavého predlaktia dvoch kostí, vykĺbený lakeť, zlomeninu druhého až siedmeho rebra. Na komunikáciu
so záchrannými zložkami po nehode si takisto nespomína. K oblečeniu v čase nehody uviedla, že mala
tmavé tepláky a svetlosivé až do biela tričko a obžalovaný mal tmavé tepláky a zelenosivú tmavú mikinu.
Pokračovala, že má vedomosť o tom, že obžalovaný uviedol, že on mal šoférovať, povedal jej to, keď
sa vrátila z nemocnice a vytkla mu to a trvala na tom, aby šli vypovedať a vie, že v E. bolo priznanie

zapísané, ale nespomína si, či jej dali do ruky nejaký záznam. Je toho názoru, že obžalovaný klamal
z dôvodu, aby ju chránil. Pre jej výkon práce je potrebné vodičské oprávnenie, pracuje vo firme K. v L.
a nakoľko býva v E., musela by tri hodiny skôr vstávať a potrebuje to aj k výkonu svojej druhej práce, kde
sa potrebuje dostaviť do práce v rámci celého východného Slovenska. Doplnila, že aj pre obžalovaného
je nevyhnutná držba vodičského oprávnenia.

Následne pri výsluchu znalca uviedla, že chcela zísť dole po ceste, kde je
zastávka a potom sa chcela otočiť a ísť naspäť, no k tomu úkonu ani nedošlo, lebo to nebolo v rámci
toho otočenia, lebo to bolo v rámci rovnej cesty, kde sa stala tá nehoda. Jej pôvodný zámer bol otočiť
sa 40 – 50 metrov nižšie, nie v danej chvíli a na danom mieste, kde sa stala tá nehoda. Ak by sa

otáčala, tak by sa otáčala smerom doľava. Nevedela uviesť v akej polohe skončila štvorkolka, lebo
fotodokumentácia nebola robená, no čo sa týka poranenia na štvorkolke, tak kufor vzadu bol zlomený,
volant bol vykrivený a spätné zrkadlá boli ulomené. Ona mala hlavu ku plotu smerom ku ceste, nohy
smerom od cesty na druhú stranu.

Pokiaľ v prípravnom konaní uviedla, že pomáhali jej cudzí ľudia, prišla sanitka a nepamätá si, aby
sa s ňou niekto rozprával, a teda vo výpovedi nepopísala pomoc p. H., kde svedkyňa na hlavnom
pojednávaní nevedela uviesť, prečo ho nespomenula a tiež dodala, že sa nikto nepýtal. Ohľadne cudzích
ľudí uviedla, že počula cudzie hlasy, no nespomína si, či jej pomáhali. A pokiaľ ide o
nehodu, to, že narazila do plota sa dozvedela od policajtov potom, keď sa išla prezliecť.

Z výsluchu svedkyne C. E. F. vyplynulo, že bola s C. I. vyslaná ako hliadka k nehode štvorkoliek v A.
a spomína si, že vedľa štvorkolky ležala zranená žena a pri vyťažení im bolo povedané, že muž mal
šoférovať štvorkolku a žena sedela za ním. Po ošetrení záchranármi sa pýtali aj pána B. kto šoféroval,
on tvrdil, že on a potom bol poučený a podrobený dychovej skúške. Riešili tam ešte jedného pána,

ale to bol asi druhý prípad. Následne prišiel kolega z oddelenia dopravných nehôd a ďalej to už on
preberal. Pokračovala, že dychová skúška bola pozitívna a pamätá si, že obžalovanému dávali fúkať,
lebo jej povedal, „či sa to nedá nejako urobiť“, na čo mu povedala, že sa kvôli nemu z práce vyhodiť
nenechá. K skutočnosti, či šoféroval obžalovaný uviedla, že samotný obžalovaný to povedal záchranke,
keďhoošetrovaliaajjejodpovedaltak,žeonšoféroval.Privyťažovaníobžalovaného postupovalapodľa

zákona o cestnej premávke a nepamätá si, či bol poučený o zákaze sebaobviňovania. V policajnom
zbore pracuje 7 rokov a okolnosti si pamätá, lebo nehoda čo sa týka štvorkolky, bola prvá.Z výpovede vypočutej svedkyne G. H. D. vyplynulo, že boli s kolegom C. F. privolaní na nehodu
štvorkolky, výjazd bol o štvrť na sedem, ona bola ako záchranár a kolega bol ako vodič.
Pri tej nehode boli zranení muž a žena, ktorí sedeli na tej štvorkolke. Ich posádka si zobrala do opatery

obžalovaného a on sám povedal, že on šoféroval, to si pamätá, že písala do záznamu. V zázname bolo
stále spomenuté pacient – vodič . Policajti vykonávali dychovú skúšku. Spomína si, že obžalovaný
s nimi komunikoval, ale nevie čo konkrétne sa rozprávali.

Vzhľadom na skutočnosť, že si svedkyňa už na okolnosti nespomínala, súd

prečítal jej výpoveď z prípravného konania, na ktorej zotrvala a z ktorej vyplynulo, že po príchode na
miesto ošetrili pacienta z nehody p. B., kde počas ošetrenia spisovala záznam o zdravotnom stave
a pred spísaním záznamu jej sám od seba uviedol, že viedol štvorkolku a bol vodičom v čase nehody.
Zaujímal sa o priateľku, ako je na tom zdravotne, aby nemal z toho problém. K jej otázke ako celá
udalosť prebehla uviedol, že sa šli povoziť s priateľkou na štvorkolke, ale nepamätá si už presne, čo
všetko rozprával, ale urobila o tom poznámku v zázname o zdravotnom stave a je si istá, že počas celého

vyšetrenia nepoprel, že by nebol vodičom štvorkolky pred nehodou. Počas prevozu do nemocnice jej
povedal, že ak všetko dobre dopadne v jeho prospech, tak jej postaví rodinný dom a stále riešil, žeby
nemal z toho žiadny problém.

Súd vypočul aj svedka C. F., ktorý uviedol, že boli privolaní k nejakej dopravnej nehode štvorkolky, ktorá

prešla cez plot a skončila na susednom pozemku, kde boli dvaja zranení, muž a žena a posádka RZP
– rýchlej zdravotnej pomoci ošetrovala ženu pacientku a oni ošetrovali obžalovaného a ktorý stále tvrdil,
že ublížil priateľke, že mu je to ľúto, že ako vodič prešiel na ten susedný pozemok cez plot. On s políciou
priamo na mieste nekomunikoval.

Súd vypočul aj svedka M. A. H., ktorý uviedol, že asi 4 roky dozadu prefrčala okolo neho štvorkolka,
za ktorou sa otočil a videl, že ju rozhádzalo a potom počul zvuk a bolo mu jasné, že sa niečo stalo.
Keďže bola zákruta, vzišla mu z dohľadu a počul len náraz a reagoval tak, že išiel hneď hore k miestu,
kde počul zvuk a našiel prerazený plot a v záhrade bola prerazená štvorkolka hore kolesami. Videl dve
osoby, ako sú čiastočne zakliesnené pod štvorkolkou, tak sa snažil ju prevrátiť, čo sa mu aj podarilo.

Potom, čo štvorkolka bola dole z nôh ľudí, tak pozrel, či vôbec žijú a všimol si jedného pána, ktorý bol
pri vedomí ako tak a mal škrabance po sebe a bola tam aj pani, ktorá v tom čase nejavila známky, ležala
tam nehybne, tak sa presunul ku nej a skontroloval jej základné životné funkcie, pozrel jej jazyk, ktorý
jej vyčistil, lebo tam mala plno blata. Po pár minútach sa pani prebrala s tým, že má bolesti rúk, pričom
bolo viditeľné, že sú polámané. K umiestneniu osôb uviedol, že keď pristúpil ku štvorkolke, prevracal

ju smerom od cesty, tak pán bol pod zadným kufrom štvorkolky, nemohol sa ani hýbať. Pani mala
nohy pri riadiacej páke alebo pri volante, riadidlách a bola otočená smerom do cesty, naľavo mala hlavu
a napravo hádzal štvorkolku. Obidvaja ležali na chrbte, tak to vyzeralo, ale presne si nespomína, v akej
presnej polohe boli, či na chrbte alebo boku. Doplnil, že pani mala pritlačenú z jeho pohľadu pravú nohu.
Nevedel presne uviesť, kto bol vodičom, keď popri ňom prešla štvorkolka, ale vyzeralo to na väčšiu

siluetu v tmavom oblečení, keď sa vytočil za štvorkolkou. Tá pani, keď prišiel na miesto mala nejaké
svetlé tričko, krémové alebo biele a bolo špinavé, mala hnedú mikinu alebo sveter. Ďalej pokračoval, že
keď tam prišiel, tak obžalovaný nevravel žiadne zmysluplné veci. Obžalovaného pozná až odvtedy, keď
mu prišli poďakovať za záchranu života a dovtedy boli len susedia, býval v záhradkárskej lokalite.

Z prečítanej výpovede svedka C. C. I. vyplynulo, že dňa 17.05.2020 v čase o 18.30 hod.
bol operačným dôstojníkom vyslaný k realizácii dopravnej nehody v obci A., kde po príchode na miesto
od hliadky získal prvotné informácie o účastníkoch nehody, ktorí boli ošetrovaní v sanitke a pristúpil
k dokumentovaniu dopravnej nehody, on sa s účastníkmi dopravnej nehody nezhováral, nevyťažoval ich.

Na hlavnom pojednávaní bola za súhlasu strán prečítaná aj výpoveď svedka I. B., z ktorej vyplynulo, že
nebola očitým svedkom nehody, len keď bola v mieste bydliska, počula zvuk
pripomínajúci náraz do niečoho a neskôr hlasy ľudí, ale nevidela nič. Až po chvíli, keď sa šla pozrieť,
videla, že na jej pozemku je pováľané oplotenie a je tam zaparkovaná štvorkolka a pobehujúci ľudia
a záchranári, korí nakladali ženu na nosidlá. Opravu oplotenia vykonal na vlastné náklady obžalovaný.

Z výpovede z prípravného konania svedka C. I. prečítanej na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že bol zbavený mlčanlivosti a dňa 17.05.2020 bol velený do hliadkovej služby spoločne
s nstržm. C. F., kde po príchode na miesto v obci A. sa na mieste nachádzali dve zranené osobyv opatere RZP, pričom žena ležala na boku vedľa štvorkolky a muž kľačal vedľa nej. On obžalovaného
nevyťažoval a ani sa s ním nerozprával, rozprávala sa s ním E. F. a tá ho podrobila aj dychovej skúške
v sanitke, kam obžalovaný šiel sám po svojich a ženu zobrali záchranári do inej sanitky.

Z prečítaného znaleckého posudku č. 147/20 C. A. F. vyplynulo, že obžalovaný A. B. utrpel odreniny
koreňa nosa a ľavej strany hlavy, zlomeninu strednej časti ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov.
Ohľadne pravdepodobného mechanizmu, ktorý predchádzal zraneniam zo znaleckého posudku plynie,
že obžalovaný sedel na prednom alebo zadnom sedadle štvorkolky a pri náhlej strate rýchlosti a smeru

vozidla po jeho vyvrátení, tento ľavým plecom narazil na tvrdý predmet (najskôr na zem), toto násilie,
ktoré pôsobilo na ľavý ramenný kĺb, sa prenieslo na kľúčnu kosť, čomu táto neodolala a zlomila sa.
Odreniny vznikli šuchnutím o tvrdý predmet. Z charakteru poranení nie je možné určiť, či obžalovaný
sedel vpredu alebo vzadu.

Na hlavnom pojednávaní bola prehratá aj nahrávka oznámenia na linku 158 prijatého z tiesňovej linky

155 dňa 17.05.2020 o 18:18 hod.

C. C. J., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia,
sérohematológia), ktorý vypracoval znalecký posudok č. 311/2020 vo vzťahu k zraneniam H.
I., na hlavnom pojednávaní uviedol, že táto utrpela plošné kožné odreniny a krvné podliatiny na

predovnútorných plochách v hornej časti oboch predlaktí, zlomeniny oboch kostí ľavého predlaktia,
vykĺbenie pravého lakťového zhybu s poranením prostredného vnútorného väzu, zlomeniny druhého až
siedmeho rebra vpravo. Uvedené poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej
ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti strednou až veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať
s najväčšou pravdepodobnosťou pri dopravnej nehode štvorkolky, pričom v prípade plošných kožných

odrenín a krvných podliatin na predovnútorných plochách v hornej časti oboch predlaktí ide o poranenia
stredne ťažké a k ich úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 12 – 14 dní. V prípade zlomeniny oboch
kostí ľavého predlaktia ide o poranenia stredne ťažké, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza
za 40 až 41 dní. V prípade vykĺbenia pravého lakťového zhybu s poranením prostredného vnútorného
väzu ide o poranenie stredne ťažké a k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 30 – 32 dní. V prípade

zlomenín druhého až siedmeho rebra vpravo ide o poranenia stredne ťažké s úplným vyhojením za 30
– 32 dní. V prípade, ak by poškodená pracovala, potom by si uvedené poranenia
vyžiadaliliečeniespojenéspráceneschopnosťouvtrvaní40–41dní.Poškodenánebolavčasepoúraze
práceneschopná na základe vlastného rozhodnutia, v čase po úraze nebola v bezvedomí, bola 3 dni
hospitalizovaná v nemocnici a operovaná v celkovej anestéze, a bola odkázaná na pomoc druhej osoby

pri vykonávaní základných životných potrieb, bola obmedzovaná nosením sadrovej dlahy a sadry na
oboch horných končatinách, nemožnosťou úplnej manipulácie hornými končatinami, bolesťami v mieste
poranení počas liečby v dĺžke 40 – 41 dní s klesajúcou intenzitou. Vznik trvalých následkov znalec
nepredpokladá. Poškodenej bola pri príchode do nemocnice odobratá krv na zistenie etylalkoholu,
pričom jej hodnota bola 0,18 promile.

Poranenia poškodenej podľa znalca, aj keď sú typické pre poranenie vodiča štvorkolky z dôvodu, že
pri náraze došlo cez riadidlá štvorkolky, za ktoré sa poškodená držala, k prenosu nárazu na jej horné
končatiny so vznikom ich poranení no nie je možné úplne jednoznačne vylúčiť, že podobné poranenia
by mohli vzniknúť aj iným mechanizmom, napr. pri dopade na vystreté ruky po vyhodení uvedenej osoby

zo sedadla motorky alebo štvorkolky. Podľa znalca, aj keď v danom prípade je viac pravdepodobné, že
osoba s poranením oboch horných končatín, to znamená predlaktia a lakťa skôr mohla viesť uvedenú
štvorkolku no v prípade, ak by sa osoba dostatočne nedržala na štvorkolke počas sedenia na zadnom
sedadle, pri jej vypadnutí zo štvorkolky by mohli teoreticky vzniknúť podobné poranenia ako boli zistené
u poškodenej.

K zlomenine kľúčnej kosti uviedol, že ide o poranenie, ktoré vzniká pri prenesení sily
na rameno a následne na kľúčnu kosť a takéto poranenie môže vzniknúť pri prevrátení sa štvorkolky,
pričom iba na základe tohto poranenia sa nedá jednoznačne určiť, či osoba viedla vozidlo alebo sedela
na zadnom sedadle. Podľa odbornej literatúry toto poranenie nepredstavuje typické poranenie vodiča,

ale môže utrpieť vodič, ale aj spolujazdec na štvorkolke. Poranenie kľúčnej kosti – zlomeninu mávajú
aj vodiči motoriek alebo štvorkoliek bez poranenia na horných končatinách. To svedčí, že v čase nárazu
už nemuseli držať riadidlá. Pokračoval, že k zlomeninám kosti vo všeobecnosti dochádza pri prudkom
zastavení vozidla, prípadne pri páde osoby, ktorá sedí na vozidle na zem, kedy dôjde ku kontaktuso zemou. Poranenia pani I. mohli podľa charakteru vzniknúť počas nárazu s následným pretočením
štvorkolky z dôvodu, že sa mohla rukami držať riadidiel vyššie uvedeným pohybom pravej ruky, ktorú
mohla mať poškodená na rukoväti plynu. Zlomenina ľavej kľúčnej kosti, ktorú utrpel obžalovaný mohla

vzniknúť pri náraze ľavého ramena počas pretočenia štvorkolky na zem s prenesením uvedenej sily
a zlomeninou ľavej kľúčnej kosti. Nie je však možné úplne vylúčiť ani tú možnosť, že v prípade, ak by
poškodená padla zo štvorkolky na vystreté ruky, mohlo by dôjsť k vzniku podobných poranení ako boli
zistené u nej, pričom na vznik poranení má vplyv poloha, v akej sa uvedená osoba počas prebiehajúceho
nehodového deja nachádza. Zlomeninu kľúčnej kosti môže utrpieť tak vodič ako aj spolujazdec, pričom

ak by sa v danom prípade hodnotila poloha, v ktorej ostala štvorkolka po dopravnej nehode, obžalovaný
mal nohy pod kufrom motorky, ktorý kufor sa nachádza vzadu, pričom poškodená mala mať nohy
pod riadidlami. Pri takomto záverečnom postavení osôb je viac pravdepodobné, že
štvorkolku by mala viesť H. I., ak s tou štvorkolkou ani s ním nikto nehýbal.

Boli oboznámené aj listinné dôkazy, z ktorých súd zistil nasledovné:

Súčasťou spisu je aj zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody ako aj fotodokumentácia
zachytávajúca topografiu miesta dopravnej nehody.

Zo zápisu o dychovej skúške plynie, že dňa 17.05.2020 o 18:37:43 hod. bola nameraná u obžalovaného

hodnota 0,84 mg/l.

Zo záznamu dopravnej nehody - verzie plynie, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič A. B. viedol
štvorkolku zn. Goes, EČ: A. po miestnej komunikácií dole kopcom v obci A., smerom na hlavný ťah
v obci, kde nezvládol prejazd mierne pravotočivej zákruty a vyletel mimo

vozovku do trávnatého porastu, kde prerazil oplotenie pozemku a prevrátil sa so
štvorkolkou hore kolesami a spoločne s nim sa viezla aj spolujazdkyňa I..

Z oboznámenej evidenčnej karty vodiča plynie, že obžalovaný má evidovaných 17 blokových pokút
a tiež je evidované zadržanie vodičského preukazu a zákaz činnosti na dobu 6 mesiacov, uložený od

08.12.2007, kde zo strany obžalovaného došlo k porušeniu povinnosti podľa § 66 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 315/1996 Zb. v platnom znení – alkohol a iné.

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR je evidovaných viacero priestupkov, ktoré následne
aj boli premietnuté do evidenčnej karty vodiča.

Súčasťou spisu je aj rozhodnutie ministra vnútra SR o oslobodení od
povinnosti mlčanlivosti N. C. C. I., ppráp. C. I. a mstržm. C. E. F. vo vzťahu ku konaniu vedenom
pod sp. zn. ORP-85/DI-PO-2020.

Boli oboznámené aj lekárske správy obžalovaného a poškodenej, ktoré boli následne objektivizované
znaleckými posudkami C. J. a C. F..

Z odpovede riaditeľa OO PZ Drienov plynie, že H. I. nebola v období od 17.05.2020 do 30.06.2020
vypočutá, resp. nepodala vysvetlenie vo veci vedenia štvorkolky dňa 17.05.2020, kedy mala v dôsledku

nehody utrpieť poranenie a dané oddelenie neeviduje predmetný skutok.

Obžalovaný A. B. má v registri trestov 2 záznamy, a to na základe rozhodnutia Okresnej prokuratúry
Prešov zo dňa 14.05.2008 o podmienečnom zastavení trestného stíhania a naposledy bol rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 30.11.2021, sp.zn. 33T/73/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešove zo dňa 08.09.2022, sp.zn. 8To/25/2022 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 250,- Eur a pre
prípad jeho úmyselného zmarenia náhradný trest v trvaní 3 mesiacov, pričom sa hľadí naň akoby nebol
odsúdený, nakoľko zo spisu vedeného pod sp.zn. 33T/73/2020 je zrejmé, že peňažný trest bol uhradený
dňa 02.11.2022.

Na základe takto vykonaného dokazovania, zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich
súhrnne súd uzavrel, že obžalovaný dňa 17.05.2020 v čase okolo 18.00 hod. viedol
štvorkolku potom, čo požil alkoholické nápoje, pričom podľa dychovej skúšky hladina alkoholu v časevedenia predmetnej štvorkolky bola 0,84 mg/l etylalkoholu vo vydychovanom vzduchu,
kde takýmto konaním potom obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kde k uvedenému záveru súd dospel

na základe nasledovného :

Obžalovaný A. B. poprel spáchanie daného skutku brániac sa v podstate tým, že on nešoféroval, sedel
za priateľkou H. I. a táto šoférovala, ale keďže bol vo veľkom strese, zranený a pod vplyvom alkoholu,
tak po danej nehode rozprával, že štvorkolku šoféroval on, lebo chcel uľahčiť situáciu.

Je pravdou, že v prospech obžalovaného vypovedala práve jeho priateľka H. I., ktorá na hlavnom
pojednávaní a tiež predtým v prípravnom konaní uviedla, že šoférovala ona.

Výpoveď H. I. však podľa názoru súdu nekorešponduje s ostatnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Obžalovaný je podľa názoru súdu usvedčovaný výpoveďami vypočutých svedkov, kde tak svedkyňa
C. E. F. (príslušníčka OO PZ oslobodená od povinnosti mlčanlivosti ) a ako svedkovia G. H. D. ako aj
C. F. v podstate v obdobných intenciách vypovedali, že priamo obžalovaný bezprostredne po nehode
danej štvorkolky im uviedol, že štvorkolku šoféroval on.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že spoločne s obžalovaným sa viezla aj jeho priateľka
a potom, čo sa štvorkolka prevrátila hore kolesami po prerazení plota pozemku, zranenia utrpel
obžalovaný A. B. a aj jeho priateľka H. I.. V tejto súvislosti súd vypočul aj C. J., ktorý uviedol, že
poranenia, ktoré utrpela p. H. I. sú typické pre poranenie vodiča štvorkolky, ale zároveň nevylúčil,
že podobné poranenia by mohli vzniknúť aj iným mechanizmom, napr. pri dopade na vystreté ruky po

vyhodení uvedenej osoby zo sedadla motorky alebo štvorkolky.

Výpovede vyššie spomenutých svedkov, ktoré usvedčujú obžalovaného, teda sú
podporené aj s výpoveďou znalca C. J., keď tento nevylúčil, aby podobné poranenia ako
poranenia p. I. vznikli aj v prípade vypadnutia zo štvorkolky zo zadného sedenia, ak by sa dostatočne

nedržala. Zároveň ani zo znaleckého posudku č. 147/20 C. A. F. jednoznačne nevyplýva,
že by obžalovaný A. B., ktorý utrpel odreniny koreňa nosa a ľavej strany hlavy, zlomeninu strednej časti
ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov predtým sedel výlučne na zadnom sedadle štvorkolky, lebo z
charakteru poranení nie je možné určiť, či obžalovaný sedel vpredu alebo vzadu.

Podľa názoru súdu potom bola vyvrátená obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že šoférovala p.
I., nakoľko tejto súd vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody vrátane aj jej vzťahu s obžalovaným neuveril,
keď navyše sa nepreukázalo ani tvrdenie H. I. spočívajúce v jej deklarovanom priznaní v E., nakoľko
zo správy riaditeľa OO PZ Drienov vyplýva, že táto nebola vypočutá, resp. nepodala vysvetlenie vo veci
vedenia štvorkolky dňa 17.05.2020.

Súd neuveril obrane obžalovanému aj z dôvodu, že tak on, ale ani p. I. rozpory ohľadne prítomnosti
svedka H. na hlavnom pojednávaní logicky neodstránili, kde aj výpoveď tohto svedka vyznieva takisto
v neprospech obžalovaného, keď tento presne neuviedol, kto bol vodičom, keď popri ňom prešla
štvorkolka, ale uviedol, že vyzeralo to na väčšiu siluetu v tmavom oblečenú, keď sa vytočil za

štvorkolkou, pričom z dokazovania vyplynulo, že práve obžalovaný bol oblečený v tmavšom oblečení
než p. I..

Vzhľadom na uvedené a taký reťazec do seba zapadajúcich dôkazov súd v konečnom dôsledku uzavrel,
že obžalovaný A. B. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Objektom tohto trestného činu je ochrana života a zdravia ľudí a majetku pred osobami, ktoré pod
vplyvom návykovej látky pri výkone povolania alebo inej činnosti ohrozujú život, zdravie alebo majetok.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal nepochybne formou priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt), ktorý bol spomínaný vyššie. U obžalovaného
nevznikli žiadne pochybnosti o jeho schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho nebezpečnosťpre spoločnosť a zároveň je daná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom, kedy
obžalovaný svojim konaním spočívajúcom v tom, že v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, ktorou sa podľa § 130 ods. 5 Tr. zákona rozumie aj alkohol, ktorý je spôsobilý

ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, teda v stave keď nebol
schopný bezpečne vykonávať činnosť - viesť vozidlo, toto napriek tomu, že hladina alkoholu v jeho
krvi dosiahla hodnotu najmenej 0,84 mg/l (nad 1,00 g/kg ) viedol, čím mohol ohroziť život, zdravie
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Uvedeným konaním obžalovaného bola teda naplnená aj
objektívna stránka žalovaného trestného činu.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34
ods. 4 Tr. zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom nezistil žiadnu
z poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a takisto žiadnu z priťažujúcich okolností podľa § 37

Tr. zákona.

Trestný zákon v jeho osobitnej časti za prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona umožňuje uložiť trest odňatia
slobody až na 1 rok.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania
u obžalovaného práve vzhľadom na jeho charakter a okolnosti spáchania skutku, keďže neboli už
splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu (§ 42 ods. 3 Tr. zákona) je primeraný trest v dolnej
polovici trestnej sadzby a to v trvaní 4 mesiacov. Zároveň súd dospel k záveru, že na obžalovaného
nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné

dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu
v trvaní 12 mesiacov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí
na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či v tomto smere išlo len
o mimoriadne vybočenie, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade
sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon

trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.

Na posilnenie účelu trestného zákona ako aj na skutočnosť, že ide o skutok spáchaný v súvislosti
s výkonom činnosti vodiča a vzhľadom na okolnosti skutku a najmä jeho charakter kedy obžalovaný
viedol vozidlo (štvorkolku) pod vplyvom alkoholu, kedy pokiaľ by aj neboli naplnené všetky znaky

skutkovej podstaty prečinu podľa § 289 Tr. zákona (čo v tomto prípade boli), ale jazda pod vplyvom
alkoholu alebo návykovej látky je porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom a tiež
s poukazom na údaje plynúce z evidenčnej karty vodiča, súd ukladal aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov, kde na uvedomenie si následkov konania obžalovaným trest
uložený v dolnej polovici, a to v trvaní 4 rokov v tomto prípade považoval za dostatočný.

Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný na zabezpečenie účelu
trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Rozhodnutie neobsahuje žiaden výrok o náhrade škody, nakoľko si poškodená strana nárok na náhradu

škody neuplatnila.

Súd zároveň odmietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, nakoľko ich považoval za nadbytočné,
keďže skutkový stav považoval za spoľahlivo preukázaný.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného, jeho dôvodov ako aj
konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné. Ako bolo to zrejmé z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a na
hlavnom pojednávaní obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel
spáchanie žalovanej trestnej činnosti. Uviedol, že on bol v šoku, neriadil štvorkolku, túto riadila jehopriateľka H. I. a keď uvádzal bezprostredne po nehode, že riadil štvorkolku on, bolo to z toho dôvodu,
že bol v strašnom stave opilosti a šoku a po dopravnej nehode.

TaktiežsvedkyňaH.I.vypovedalatýmspôsobom,žeštvorkolkuriadilaona,obžalovanýsedelnazadnom
sedadle štvorkolky. O tom, že obžalovaný sa priznal k tomu, že riadil štvorkolku sa dozvedela potom
čo sa vrátila z nemocnice a hneď povedala svojmu priateľovi, aby na seba nebral vinu keď to nezavinil
a išli na Obvodné oddelenie policajného zboru do Drienova, kde bola spísaná zápisnica o tom, že ona
riadila predmetnú štvorkolku.

Zo spáchania žalovanej trestnej činnosti je obžalovaný usviedčaný hlavne výpoveďou svedka A. H.,
ktorý v prípravnom konaní dňa 21.07.2020 uviedol na otázku príslušníka policajného zboru, kto riadil
štvorkolku dňa 17.05.2020 v čase po 17.00 hodine, ktorá prechádzala okolo svedka keď bol pri svojej
štvorkolke uviedol, videl iba siluetu človeka v tmavom oblečení a domnieva sa, že to bol pán. Ako to
vyplýva z výpovedí svedkyne I. ako aj ďalších svedkov je zrejmé, že v čase kedy jazdili na štvorkolke

obžalovaný a svedkyňa I., obžalovaný mal oblečenú tmavozelenú mikinu a poškodená mala oblečenú
žltú mikinu. Je teda zrejmé, že svedok H. videl osobu, ktorá riadila štvorkolku pána v tmavom oblečení,
čo v danom prípade mal oblečené obžalovaný. Ďalej je potrebné poukázať aj na výpovede svedkyne E.
F., ktorá uviedla, že predtým ako sa podrobil obžalovaný dychovej skúšky, tento uvádzal, že štvorkolku
riadil on a následná vykonaná dychová skúška, ktorá bola pozitívna. Taktiež svedkyňa G. H. D.,

zdravotnícka záchranárka uviedla, že štvorkolku riadil obžalovaný, ktorý stále uvádzal, že štvorkolku
riadil on a zaujímal sa o priateľku ako je na tom zdravotne a uvádzal, aby z toho nebol problém.

Z výpovede svedka C. F., vodiča záchranára vyplýva, že bol privolaný k nehode. Obvinený hovoril, že
si na všetko pamätá a je mu ľúto, že ublížil priateľke. Bol veselý a komunikatívny. Na otázku kolegyne

H. D. uviedol, že štvorkolku viedol on.

Krajský súd poukazuje na lekársku správu, resp. prepúšťaciu správu H. I. O. H. B. A. zo dňa 20.05.2020,
kde svedkyňa H. I. uvádzala, že bola účastníčkou dopravnej nehody pri ktorej havarovali na štvorkolke,
sedela ako spolujazdkyňa vzadu. Narazili do plotu, priznala požitie alkoholu a taktiež vodič bol pod

vplyvom alkoholu. Pacientka si okolnosti pamätá, nevracala, hlava sa jej netočí.

Ďalej je potrebné poukázať na lekársku správu zo dňa 17.05.2020, kde obžalovaný A. B. uviedol, že
sa vykotil zo štvorkolky, bola prudká zákruta a proste ju nevybral. Nebol v bezvedomí, na okolností si
pamätá.

Obhajoba v dôvodoch odvolania poukazovala na znalecký posudok znalca C. C. J., ktorý v znaleckom
posudku uviedol, že poranenia, ktoré boli zistené u H. I. sú poraneniami osoby, ktorá riadila predmetnú
štvorkolku, tieto poranenia sú typické pre vodiča štvorkolky. Z dôvodu, že pri náraze došlo cez riadidlá
štvorkolky za ktoré sa poškodená držala, k prenosu nárazu na jej horné končatiny so vznikom ich

poranení no nie je možné úplne jednoznačne vylúčiť, že podobné poranenia by mohli vzniknúť aj iným
mechanizmom napr. pri dopade na vystreté ruky po vyhodení uvedenej osoby zo sedadla motorky, alebo
štvorkolky. Ďalej znalec uviedol, že v danom prípade je viac pravdepodobné, že osoba s poranením
oboch končatín, to znamená predlaktia a lakťa skôr mohla viesť uvedenú štvorkolku, no v prípade ak
by sa osoba dostatočne nedržala na štvorkolke počas sedenia na zadnom sedadle, pri jej vypadnutí

zo štvorkolky by mohli teoreticky vzniknúť podobné poranenia ako boli zistené u poškodenej. Je teda
zrejmé, že znalec v znaleckom posudku v prípravnom konaní jednoznačne uviedol, že poranenie ktoré
utrpela poškodená I. boli poraneniami vodiča štvorkolky, avšak na hlavnom pojednávaní už pripustil
ďalšiu možnosť, že prípade ak by sedela I. ako spolujazdkyňa na štvorkolke a nedržala sa pri páde na
zem, by si mohla spôsobiť predmetné poranenia.

Znalec C. A. F., ktorý popisoval poranenia obžalovaného uviedol, že nie je možné zistiť či obžalovaný
sedel na prednom, alebo zadnom sedadle štvorkolky.

Je teda zrejmé, že v predmetnej veci sú dve skupiny dôkazov. Jedná skupina dôkazov je výpoveď

obžalovaného a jeho priateľky H. I. o tom, že predmetnú štvorkolku riadila v čase dopravnej nehody H.
I. a na druhej strane sú to výpovede svedkov C. F., C. E. F., a H. D., ktorí vypovedali, že obžalovaný
po dopravnej nehode im uvádzal, že on riadil predmetnú štvorkolku a hlavne je tu výpoveď svedka A.
H., ktorý uvádzal, že štvorkolku viedla osoba v tmavom oblečení a pravdepodobne to bol muž. Čo satýka znaleckého posudku C. J. je potrebné uviesť, že tento pripustil rôzne možnosti vzniku poranení
u svedkyne I., jednak ako vodičky štvorkolky a jednak ako spolujazdkyne štvorkolky.

Jepotrebnépoukázaťajnalekárskesprávyvyššieuvedenézktorýchjednoznačnevyplýva,žesvedkyňa
H. I. uviedla, že bola spolujazdkyňou štvorkolky a svedok resp. obžalovaný uvádzal, že on sa vykotil zo
štvorkolky, nevybral zákrutu a došlo k dopravnej nehode. Námietky obžaloby vo vzťahu k výpovediam
svedkov C. F., E. F. a H. D. je potrebné vnímať v tom zmysle, že obhajoba namietala, že tieto výpovede
sú sprostredkované a vychádzajú iba z výpovede obžalovaného, ktorý bol v zlom psychickom stave

a v značnom stupni opilosti, pričom svedkovia iba zopakovali tie skutočnosti, ktoré uvádzal obžalovaný.
Tu je však potrebné uviesť, že pri ošetrení zo dňa 17.05.2020 vo FNsP J.A.Reimana v A. obžalovaný
uvádzal, že sa vykotil zo štvorkolky, bola prudká zákruta a proste ju nevybral. To znamená, že ani jeden
zo svedkov, ani C. F., ani E. F., ani H. D. nevypovedali v tom zmysle, aby mali uviesť, že obžalovaný
nevybral zákrutu. Táto skutočnosť bola uvedená iba pri ošetrení a v lekárskej správe zo dňa 17.05.2020.
Vo vzťahu k hodnovernosti výpovede H. I. je potrebné poukázať, že táto pri svojej výpovedi uvádzala, že

keďsavrátilaznemocniceišlaspolusosvojímdruhom-obžalovanýmnaObvodnéoddeleniepolicajného
zboru do Drienova oznámiť tú skutočnosť, že štvorkolku riadila ona. Záznam z tejto zápisnice nemá,
resp. nevie ho nájsť. Tu poukazuje krajský súd na správu od Obvodného oddelenia PZ Drienov, v ktorej
sa uvádza, že na základe žiadosti súdu vo veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., P.
Q. XX, sp. zn. 6T/61/2021 Vám oznamujem, že v období od 17.05.2020 do 30.06.2020 nebola H. I.

vypočutá, resp. neposlala vysvetlenie vo veci vedenia štvorkolky dňa 17.05.2020 kedy mala v dôsledku
nehody utrpieť poranenia. Tunajšie OO PZ predmetný skutok neeviduje. Je teda zrejmé, že svedkyňa H.
I. vypovedala skutočnosti uvádzané v jej výpovediach z prípravného konania, na hlavnom pojednávaní
iba preto, aby pomohla obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Čo sa týka námietok obhajoby vo vzťahu k tomu, že obžalovaný bol v značnom stupni opilosti a v šoku po
dopravnej nehode je tu potrebné poukázať na výpoveď svedkyne E. F., ktorá uvádzala okrem iného, že
potom čo obžalovaný sa priznal, že viedol štvorkolku, ju žiadal, aby to nejakým spôsobom vyriešila na čo
mu uviedla, že ona kvôli nemu nepríde o prácu. A taktiež svedkyňa G. H. D. vypovedala, že obžalovaný
jej hovoril, že v prípade, že všetko dobre dopadne jej postaví dom. Ďalej poukazuje krajský súd na

odpoveď záchrannej služby Košice o zaslaní listiny zo dňa 26.11.2020 pod číslom 1614/MKaK/2020
z ktorého vyplýva, že pacient išiel na štvorkolke spolu s priateľkou. On-vodič údajne nevybral zákrutu
a narazil do plota, prevrátili sa na štvorkolke. Toho času pacient- vodič pri vedomí, podľa dychovej skúšky
policajtmi pod vplyvom alkoholu udáva bolesť v oblasti ľavého ramena, kľúčnej kosti, nemôže ňou ani
pohnúť. Udáva aj miernu bolesť nosa, nos mierne opuchnutý, nekrváca. Iné ťažkosti neudáva. Je teda

zrejmé z uvedenej správy, že obžalovaný po dopravnej nehode bol v dobrom zdravotnom a psychickom
stave kedy uvádzal skutočnosti svedkyni G. H. D. ako aj svedkyni E. F. a údaje, ktoré sú uvedené vo
vyššie citovanej správe záchrannej služby Košice.

Na základe vyššie uvedených dôkazov potom v súlade s rozhodnutím okresného súdu a jeho dôvodmi

na ktoré krajský súd v plnom rozsahu poukazuje dospel aj krajský súd k záveru, že skutok sa stal a tento
spáchal obžalovaný A. B.. Správne okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný vykonával v stave
vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť pri ktorej by mohol ohroziť
život, alebo zdravie ľudí, alebo spôsobil značnú škodu na majetku.

Obžaloba ďalej namietala tú skutočnosť, že v Trestnom rozkaze Okresného súdu Prešov sp. zn.
6T/61/2021 zo dňa 24.10.2022 okresný súd doručil obžalovanému podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona
s použitím § 353 ods. 2 písm. a/ Tr. poriadku, § 38 ods. 2 Tr, zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 42

ods. 1 Tr. zákona súhrnný peňažný trest vo výške 500,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
uložil okresný súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov, zo dňa
30.11.2021, sp. zn.: 33T/73/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.09.2022,
sp. zn. 8To/25/2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
po dobu 3 troch rokov.

A následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2023 uložil obžalovanému už trest odňatia
slobody v trvaní 4 mesiacov pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti a priťažujúcej okolnosti, pričom výkon
trestu podmienečne odložil a uložil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a taktiež uložil trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 4 rokov.

Krajský súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, ktorý uložil obžalovanému trest na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 16.10.2023 z toho dôvodu, že okresný súd pri Trestnom rozkaze ukladal
súhrnný trest vo vzťahu k výrokom o treste Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 30.11.2021
sp. zn. 33T/73/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.09.2022 sp. zn.
8To/25/2022, pričom zistil poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný viedol riadny život a priťažujúcu

okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov.

Taktiež uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidla všetkých druhov po dobu
3 rokov.

Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní však správne okresný súd zistil, že neboli splnené podmienky
na ukladanie súhrnného trestu a to vzhľadom k tomu, že v trestnej veci sp. zn. 33T/73/2020 obžalovaný
zaplatil peňažný trest a teraz sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený. Je teda zrejmé, že na hlavnom
pojednávaní okresný súd ukladal samostatný trest, pričom na odsúdenie pod sp. zn. 33T/73/2020 nebolo
možné prihliadať, avšak bolo možné pri hodnotení osoby obžalovaného sa oboznámiť s predmetným

rozsudkom. V tomto štádiu trestného konania potom okresný súd správne dospel k záveru, že keďže
v predchádzajúcej veci bol obžalovanému uložený peňažný trest, je potrebné ukladanie prísnejšieho
druhu trestu, pričom okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby, kde trestná sadzba pre porušenie § 289 ods. 1 Tr. zákona je trest odňatia slobody do 1 roka.
Trest bol uložený obžalovanému na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 4 mesiacov s podmienečným

odkladom výkonu trestu na 12 mesiacov je trestom primeraným osobou obžalovaného ako aj následku,
ktorý bol spôsobený pri dopravnej nehode.

Pri rozhodovaní o treste zákazu činnosti podľa názoru krajského súdu ani pri tomto druhu trestu
a jeho výške nepochybil okresný súd. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný má 20

záznamov v evidenčnej karte vodiča, pričom až v 2 prípadoch požil alkoholické nápoje pred jazdou
motorovým vozidlom, za čo mu bol ukladaný aj trest zákazu činnosti. Preto uložený trest okresným
súdom spočívajúci v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 4 rokov je trestom
primeraným.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol krajský súd tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.