Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 11Sa/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106339
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106339.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX,
XXX XX E., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11
Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
ZA-27Sa/6/2021, (pôvodne vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/6/2021), takto

r o z h o d o l :

Žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil dňa 7. novembra 2023 správnemu súdu žalobu na obnovu konania, ktorou sa
domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/6/2021. Dôvodom
podanej žaloby na obnovu konania bolo tvrdenie žalobcu, že Uznesením Krajského súdu v Žiline č.
k. 27Sa/6/2021-41 zo dňa 22. júna 2021 boli porušené jeho základné práva garantované Európskym

dohovorom na ochranu základných ľudských práv, Listinou základných ľudských práv, Ústavou
Slovenskej republiky ako aj právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia. Žalobca v
žalobe uviedol, že sudkyňa Krajského súdu v Žiline pred vydaním Uznesenia č. k. 27Sa/6/2021-41 zo
dňa 22. júna 2021 vedela, že ustanovenia § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. (pozn. správneho
súdu - zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) sa od 1. júla 2002
na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov s poukazom na § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. (pozn.

správneho súdu - zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) nepoužijú. Poukázal na to, že žiadosťou
zo dňa 3. októbra 2002 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý mu bol
právoplatným rozhodnutím zo dňa 16. januára 2003 priznaný od 1. júla 2002. Následne, podľa tvrdenia
žalobcu bez zákonného dôvodu, Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 5. augusta 2023 žalobcovi
priznaný starobný dôchodok odňala od 22. septembra 2023. Žalobca tvrdil, že „Generálne riaditeľstvo

Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej ako „GR ZVJS“) nebolo oprávnené konať a rozhodovať
o žiadosti žalobcu zo dňa 7. januára 2021, Krajský súd v Žiline mal rozsudkom zrušiť rozhodnutie
GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 4. februára 2021 a uložiť GR ZVJS povinnosť odstúpiť jeho
žiadosť Sociálnej poisťovni na priame vybavenie.“ Z uvedeného dôvodu považoval žalobca Uznesenie
Krajského súdu v Žiline č. k. 27Sa/6/2021-41 zo dňa 22. júna 2021 za protiprávne a podal proti
nemu kasačnú sťažnosť. Podľa žalobcu mal senát Najvyššieho súdu SR (správne malo byť uvedené

Najvyššieho správneho súdu SR) Uznesením sp. zn. 7Sžsk/60/2021 (správne malo byť uvedené
Uznesením sp. zn. 7Ssk/60/2021) zo dňa 26. januára 2022 napadnuté Uznesenie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 27Sa/6/2021-41 zo dňa 22. júna 2021 zrušiť a mal zrušiť aj rozhodnutie GR ZVJS-
d-12379/14-2021 zo dňa 4. februára 2021, avšak kasačnú sťažnosť zamietol. Najvyšší správny súd SR
podľa tvrdenia žalobcu pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že žalobca splnil podmienky nároku na
starobný dôchodok, nezobral do úvahy rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/190/2011 zo dňa

31. októbra 2012 a sp. zn. 10So/70/2013 zo dňa 30. apríla 2014, z ktorých žalobca v žalobe odcitoval
častiodôvodnenia.PodľažalobcusenátNSSSRnerešpektovalvšeobecnezáväznéprávnepredpisyanirozhodnutia Ústavného súdu SR a vedome kasačnú sťažnosť zamietol a potvrdil Uznesenie Krajského
súdu Žiline zo dňa 22. júna 2021. Uvedené skutočnosti označil žalobca v žalobe ako dôvody pre podanie
žaloby na obnovu konania. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol, aby „správny súd vydal

rozsudok, ktorým povolí obnovu konania vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline zo
dňa 22. júna 2021 (sp. zn. 27Sa/6/2021-41).“
2. Správny súd pred rozhodovaním o povolení obnovy konania na základe podanej žaloby skúmal, či sú
splnené zákonom stanovené podmienky prípustnosti obnovy konania.
3. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným

primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

4. Podľa § 478 SSP účastníkom konania je ten, kto podal žalobu na obnovu konania a tí, ktorí boli

účastníkmikonaniapredsprávnymsúdom,protiktoréhorozhodnutiužalobanaobnovukonaniasmeruje.
5. Podľa § 480 ods. 1, 2 SSP (1) Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú
ustanovenia druhej časti tohto zákona.

(2) Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie

skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania správny
súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
6. Podľa § 481 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný.
(2) Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný
žalobnými bodmi.

7. Podľa § 203 ods. 2 pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi
8. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
je zjavne nedôvodná.
9. Podľa § 483 ods. 2 SSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné
doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

10. Správny súd vo všeobecnosti k inštitútu obnovy konania uvádza, že ide o mimoriadny
opravný prostriedok použiteľný voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré vykazuje atribút záväznosti
anezmeniteľnosti,ktoréhovyužívaniebymalobyťvýnimočnéavžiadnomprípadenejdeonástrojzmeny
výkladu práva v prospech účastníka, ktorý žalobu podal. Inštitút obnovy konania je teda prostriedkom,
ktorý je spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty účastníkov konania, ktorých vec už bola právoplatne

rozhodnutá. Z uvedeného dôvodu je potrebné uplatniť tento inštitút len v rámci zákonom stanovených
podmienok prípustnosti a na základe taxatívne vymedzených dôvodov vyplývajúcich z ust. § 472 SSP.
Zákon (Správny súdny poriadok) upravuje tri dôvody, za splnenia ktorých možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je v zmysle cit.
ust. § 472 SSP prípustná len vtedy, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku

trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní; b) Európsky súd
pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu
alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka
konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením;
c) napadnuté rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie,

Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
11. Po posúdení obsahu podanej žaloby na obnovu konania, správny súd konštatuje, že žalobca
v žalobe neuviedol žiaden z vyššie uvedených zákonných dôvodov prípustnosti obnovy konania. Podľa
žalobcom uplatnených dôvodov žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania odvodzuje od svojho
tvrdenia, že Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.: 27Sa/6/2021-41 zo dňa 22. júna 2021 boli

porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom, Listinou základných práv a slobôd,
Ústavou SR a všeobecnými právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia. Žalobca tiež
uviedol, že „Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej ako „GR ZVJS“) nebolo
oprávnené konať a rozhodovať o žiadosti žalobcu zo dňa 7. januára 2021 na priznanie starobnéhodôchodku a Krajský súd v Žiline mal rozsudkom zrušiť Rozhodnutie GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo
dňa 4. februára 2021 a uložiť GR ZVJS povinnosť odstúpiť jeho žiadosť Sociálnej poisťovni na priame
vybavenie.“ Keďže ide o žalobu o obnovu konania vo veciach sociálnych, kde v zmysle § 203 ods.

2 SSP správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, postupoval správny súd v zmysle § 481 ods. 2
SSP a zaoberal sa prípustnosťou obnovy konania podľa § 472 SSP, aj keď samotný žalobca žiaden
zo zákonom vymedzeným dôvodov prípustnosti obnovy konania v žalobe výslovne neuviedol. Ak by
správny súd (s prihliadnutím na obsahové vymedzenie žaloby na obnovu konania) tvrdenia žalobcu
uvedené v žalobe posúdil ako dôvod obnovy konania upravený podľa § 472 písm. b) SSP, je potrebné

zdôrazniť, že pre naplnenie podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania, resp. pre splnenie
podmienky existencie dôvodu uvedeného v § 472 písm. b) SSP, je potrebné, aby o porušení základných
práv a slobôd účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Žalobca žiadne
rozhodnutie ESĽP, ktorým by bolo rozhodnuté o porušení základných práv a slobôd účastníka konania
(žalobcu) nepredložil, ani na takéto rozhodnutie nepoukázal vo svojej žalobe, a preto dôvod na obnovu
konania v zmysle § 472 písm. b) SSP nie je daný. Súčasne má správny súd za to, že z obsahu žaloby

na obnovu konania nevyplýva ani existencia dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle
ust. § 472 písm. a) SSP, t. j. že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu
sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej v konaní, keďže žalobca nepredložil, a ani
neoznačil, žiadne rozhodnutie príslušného súdu, ktorým by boli skutočnosti v zmysle § 472 písm. a)
SSP osvedčené (napr. rozhodnutie, z ktorého by vyplývalo, že subjekty uvedené v § 472 písm. a) SSP

boli právoplatne odsúdené za trestný čin, resp. boli uznané vinnými zo spáchania trestného činu alebo
rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované, že sudca, iný účastník konania alebo osoba zúčastnená na
konaní naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu). Nebola ani tvrdená (a ani preukázaná, resp.
osvedčená) príčinná súvislosť medzi trestným činom zákonom vymedzených subjektov a nepriaznivým
rozhodnutím pre účastníka konania (žalobcu). Konštatovanie žalobcu v žalobe na obnovu konania, že

„podáva trestné oznámenie na všetkých sudcov, ktorí boli zainteresovaní v uvedených uzneseniach
v danej veci“, nie je možné považovať za osvedčenie existencie podmienok prípustnosti obnovy konania
v zmysle § 472 písm. a) SSP. Správnym súdom nebola zistená a ani žalobcom nebola tvrdená (a ani
osvedčená) existencia dôvodu podľa ust. § 472 písm. c) SSP, t. j. že by Uznesenie Krajského súdu
v Žiline č. k. 27Sa/6/2021-41 zo dňa 22. júna 2021 bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora

Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by bolo pre účastníkov konania (t. j. aj pre
žalobcu) záväzné. Z pripojeného spisu vedeného Krajským súdom v Žiline sp. zn. 27Sa/6/2021 vyplýva,
že žalobca sa v tomto (základnom) konaní podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti
Rozhodnutia GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 4. februára 2021, pričom správny súd (Krajský súd
v Žiline) rozhodol o podanej správnej žalobe Uznesením č. k. 27Sa/6/2021-41 zo dňa 22. júna 2021

tak, že podanú správnu žalobu odmietol, keďže táto bola nezrozumiteľná (žalobca podal správnu žalobu
proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy a za žalovaného označil druhostupňový orgán
verejnej správy) a žalobca aj napriek výzve Krajského súdu v Žiline uvedený nedostatok neodstránil.
Účastníkmi predmetného správneho súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
27Sa/6/2021 boli A. B. C., E. (žalobca) a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (žalovaný).

O žalobcom podanej kasačnej sťažnosti proti predmetnému Uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa
22. júna 2021 rozhodol Najvyšší správny súd SR Uznesením sp. zn. 7Ssk/60/2021 zo dňa 26. januára
2022 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.
12. Správny súd teda nezistil existenciu žiadneho zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti
žaloby na obnovu konania podľa § 472 písm. a), písm. b) alebo písm. c) SSP. Žalobca tieto skutočnosti

ako dôvod prípustnosti obnovy konania v žalobe o obnovu konania ani neuvádzal, ani nijakým spôsobom
neosvedčil, resp. nepreukázal, v žalobe uvádzal len tvrdenia a skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie
prípustnosti obnovy konania právne irelevantné. Preto správny súd konštatuje, že žaloba na obnovu
konania je zjavne nedôvodná.
13. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že dôvody uvedené

žalobcomvžalobenaobnovukonanianezodpovedajúžiadnemuzozákonompredpokladanýchdôvodov
(§ 472 písm. a), písm. b), písm. c) SSP), za ktorých je prípustné napadnúť právoplatné rozhodnutie
správneho súdu (prípustnosť obnovy konania) žalobou na obnovu konania a ani správny súd žiaden
relevantný (zákonom stanovený) dôvod na obnovu konania nezistil. Správny súd preto žalobu žalobcu
na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietol s poukazom na § 483 ods. 1 písm. e) SSP,

pretože je zjavne nedôvodná.
14. Podľa § 107 ods. 1, 2 SSP (1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.

(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
15. Z ustanovenia § 483 ods. 1 SSP vyplýva, že správny súd je oprávnený v taxatívne určených
prípadoch(§483ods.1písm.a)ažpísm.e)SSP)eštepredtým,akobuderozhodovaťopovoleníobnovy
konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť. Správny súd v takomto
prípade rozhoduje uznesením a nie je potrebné, aby doručoval žalobu na obnovu konania ostatným

účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). V prípade vydania uznesenia o odmietnutí žaloby
na obnovu konania v zmysle § 483 ods. 1 SSP ide o vydanie rozhodnutia procesného charakteru, a preto
nie je potrebné, aby správny súd nariadil pojednávanie. V tomto prípade sa nejedná o prejednanie veci
samej. Keďže správny súd nezistil existenciu dôvodov na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods.
1 SSP, postupoval v súlade s § 107 ods. 2 SSP.
16. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak

žaloba bola odmietnutá.
17. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože
žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171
SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP
a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis
s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.