Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/767/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123266422
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zdechovanová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123266422.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 77 Eur, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Erika Feketeho so sídlom exekútorského úradu v Prešove, Puškinova 16 pod sp. zn.
252EX 313/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/767/2023 zo dňa 14. 08. 2023, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/767/2023 zo
dňa 14. 08. 2023 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.08.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie
podsp.zn.22Ek/767/2023,ktorýmzamietolnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcie.Svojerozhodnutie

odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.01.2023
domáhal od povinného vymoženia sumy 9.661,88 Eur s príslušenstvom na základe exekučných
titulov - rozkazu o uložení pokuty za správny delikt Okresného úradu Humenné č. k. OU-HE-
OCDPK-2020/008961 zo dňa 28.7.2020, vykonateľného dňa 2.9.2020 a rozkazu o uložení pokuty
za správny delikt OR PZ v Michalovciach č. k. ORPZ-MI-ODI2-541/2020-SD zo dňa 5.5.2020,
vykonateľného dňa 27.6.2020 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 27.3.2023 bol vykonaním exekúcie

poverený súdny exekútor Mgr. Erik Fekete so sídlom exekútorského úradu v Prešove, ktorý ju vedie pod
spisovou značkou 252EX 313/23.

2. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý
vyšší súdny úradník preskúmal spolu s pripojenými a zadováženými listinami a skonštatoval, že tento
nie je dôvodný. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 17.4.2023 povinný

odoslal platbu vo výške 77 Eur súdnemu exekútorovi, pričom oprávnenému bola táto platba uhradená
prostredníctvom súdneho exekútora dňa 18.4.2023. Konštatoval, že k platbe došlo v časovom období
po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, po reálnom začatí exekúcie, preto uhradenie dlhu nie
je dôvodom na zastavenie exekúcie, keďže povinný realizoval úhradu po začatí exekučného konania
a pod tlakom exekúcie. Je potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne
na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie,

t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Procesnú situáciu splnenia pohľadávky, t. j.
vymáhaného nároku predpokladá ustanovenie Exekučného poriadku § 61o, ktoré pojednáva o ukončení
exekúcie iným spôsobom ako zastavením exekúcie. V danej situácii ukončuje exekúciu súdny exekútor
vydanímupovedomeniaoukončeníexekúcie,avšaklenzasplneniapredpokladuvymoženiapohľadávky
oprávneného, vymoženia trov oprávneného ako aj vymoženia trov súdneho exekútora. Nakoľko vyšší
súdny úradník nezistil existenciu žiadnej z okolností, ktoré by podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku

odôvodňovali zastavenie exekúcie, návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.3. V reakcii na uznesenie vyššieho súdneho úradníka zaslal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej
uviedol, že zaplatil pohľadávku pred doručením uznesenia od exekútora, pričom zároveň namietol výšku

trov exekútora , ktorá činí 117,6 %, z istiny 77,00 Eur.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril dňa 24.01.2024 s tým, Návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný dňa 23.03.2023, oprávnenému bola celková suma 77 Eur uhradená súdnym exekútorom
dňa 18.04.2023, t. j. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom 22 Eur bolo použitých na

rozkaz o uložení pokuty č. ORPZ-MI-ODI2-541/2020-SD a 55 Eur na rozkaz o uložení pokuty č. OU-
HE-OCDPK-2020/008961. Vzhľadom na to, že k úhrade dlžnej sumy došlo až po podaní návrhu na
vykonanie exekúcie, oprávnený má za to, že trovy exekúcie by mali byť hradené povinným vo výške
stanovenej v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a vyhlášky
o odmenách exekútorov č. 68/2017 Z. z..

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V prvom rade sudca prvej inštancie poukazuje na to, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na
zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania
návrhu na vykonanie exekúcie, pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na
zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

12. Po preštudovaní obsahu spisu sudca súhlasí so záverom vyššieho súdneho úradníka
prezentovaným v napadnutom uznesení, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný
dôvodne. To znamená, že v čase jeho podania povinný nemal uhradené svoje záväzky voči
oprávnenému tak, ako mu to ukladali exekučné tituly. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením

a tiež s celým obsahom spisu súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými
v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, a to napriek tomu,
že v ňom nie sú výslovne vyjadrené citácie judikatúry či dlhé právne úvahy. Sťažnostný súd poukazuje
na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej
inštancie učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie dopĺňa,
že rovnako nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie, keďže povinný neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by predstavovali dôvod na zastavenie exekúcie, ktoré
predpokladá Exekučný poriadok (§ 61k ods. 1) a súd zároveň ani z iných zdrojov nezistil žiaden dôvod,
pre ktorý by mala byť exekúcia voči povinnému zastavená. Súd prvej inštancie dopĺňa a poukazuje

na to, že toto exekučné konanie sa začalo dňa 23.03.2023 doručením návrhu na vykonanie exekúcie
exekučnému súdu, ktorým sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia sumy 77 Eur titulom
uložených pokút za správne delikty. Upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom dňa
28.03.2023bolopovinnémudoručenédňa30.03.2023.Ďalejvkonanínebolosporné,žepovinnývykonal
dňa 17.04.2023 úhradu v sume 77 Eur. Už z uvedených skutočností je tak zrejmé, že povinný realizoval
úhradu až po začatí exekučného konania, po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie zo strany

povereného súdneho exekútora, teda pod ťarchou exekúcie a preto jeho úhradu nemožno označiť za
dobrovoľnú. Je nesporné, že exekučné konanie v danom prípade bolo začaté dôvodne, pretože povinný
v lehote na dobrovoľné plnenie exekučných titulov pohľadávku pôvodného oprávneného (Ministerstvo
vnútra SR) nesplnil, a teda nemožno exekučné konanie resp. exekúciu považovať za nezákonnú. Tu
je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku

zo strany povinného (v zmysle § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zmysle literatúry
a rozhodovacej praxe v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného
došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania (t.j. do podania návrhu na
vykonanie exekúcie, čo je v danom prípade deň 23.03.2023). Akékoľvek úhrady, ktoré povinný vykonal
po 23.03.2023, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie, musí posúdiť

a zohľadniť v exekúcii už súdny exekútor, pretože tieto úhrady sa považujú za platby vykonané v
rámci exekučného konania, nejde však o dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia judikovanej
pohľadávky (ani len v časti). Ak teda nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až
po začatí exekučného konania, ako tomu bolo aj v tomto prípade, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie
v zmysle uvedeného ustanovenia tak, ako sa toho dožaduje povinný. Toto plnenie treba považovať

už za plnenie vymožené v rámci exekučného konania. Opačný výklad by neprimerane zvýhodňoval
povinného, ktorý si dobrovoľne nesplnil súdom uloženú povinnosť, v dôsledku čoho bol oprávnený
nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Toto zvýhodnenie by spočívalo v tom, že by v podstate
došlo k predĺženiu lehoty na „dobrovoľné“ plnenie, čo exekučný súd považuje za neprípustné.. Dôvod
na zastavenie exekúcie by bol daný iba vtedy, ak by k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu

do začatia exekučného konania. Pri plneniach po začatí exekúcie exekučný súd uznesenie o zastavení
exekúcie nevydáva. Zároveň súd poučuje povinného, že predmetom exekúcie je okrem pohľadávky
oprávneného aj nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie, ktoré je taktiež potrebné uhradiť, nakoľko
exekúcia sa začala dôvodne.

14. Podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie
alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o
ukončení exekúcie.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je
dôvodná. Povinný v sťažnosti opakuje skutočnosti, ktoré už uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie.
Súd prvej inštancie musí zopakovať to čo, vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie
exekúcie, že exekučný súd je oprávnený skúmať iba to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným

na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný
hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Pokiaľ nezistí rozpory v týchto skutočnostiach, je na
mieste ustáliť, že exekúcia na podklade predloženého exekučného titulu je vedená dôvodne.

16. Napokon, súdu prvej inštancie nedá nepoukázať na to, že povinný mal dostatočný časový priestor

na dobrovoľné splnenie povinnosti uhradiť pohľadávku priznanú exekučnými titulmi, keď od dátumu ich
vykonateľnosti (02.09.2020 resp. 27.06.2020) do podania návrhu na vykonanie exekúcie (23.03.2023)
ubehli takmer 3 roky, pričom sa nejednalo o likvidačnú sumu, čím by povinný odvrátil samotné začatie
exekučného konania. Na druhej strane, oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatnil právo priznanému vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizoval svoje
právo. Nekonal v rozpore s právom.

17. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a
sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/767/2023 zo dňa
14.08.2023 ako nedôvodnú zamietol.

18. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, nakoľko neboli žiadnym z účastníkov konania

uplatnené a preukázateľne ani žiadnemu z nich nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného
poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.

4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 27. marca 2024

JUDr. Katarína Zdechovanová
s u d k y ň a