Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Pc/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223203254
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2223203254.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľky : F. O., L.. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. Q. I.L. XXX/X, Š. I. T., proti manželovi navrhovateľky :
V. O., I.. XX.XX.XXXX, Q. I. XXX/X, Š. I. T., o návrhu na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov V. O., I.. XX.X.XXXX F. F. O.S. L.. V., I.. XX.XX.XXXX U. X. XX.XX.Y. I.
W. Ú. Z. -B., E. O. N. W. O. E. X, L. XXXX I. M. XXX, B. B.. Č.. XXX r o z v á d z a .

II. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovtaeľka sa návrhom dňa 18.10.2023 domáhala rozvodu manželstva, s odôvodnením, že

ich manželstvo s odporcom neplní svoj spoločenský účel, v dôsledku vážnych názorových nezhôd,
pre správanie sa odporcu, ktorý od začiatku trvania manželstva sa prejavoval ako osoba násilná a
panovačná. Nemala záujem o zotrvanie v takomto narušenom vzťahu. Tvrdila, že už v roku 1984 chcela
podať návrh na rozvod, keď na prísľub odporcu, tak neučinila. V tom istom roku odporca emigroval do
Švajčiarska,kdehonasledovalavroku1989,keďpomocapodporunedostala.Muselasamaprekonávať
s dieťaťom prekážky, vedieť sa finančne zabezpečiť, naučiť sa jazyk, po vyhlásení odporcu , aby si
na seba zarobila. Dovtedy kým žili spolu, riadne hospodárili spolu, čo už neskôr nebolo pre odporcu

samozrejmosťou. V roku 2001 sa natrvalo vrátila na Slovensko, a dcéru s vnúčaťom navštevuje vo
Švajčiarsku. V čase tamojšieho pobytu sa vždy zdržiavala u dcéry, ktorá už od sedemnástich rokov
bola samostatná. Jej manžel žil vo Švajčiarsku až do nástupu na dôchodok 2020. S jej súhlasom, za
podmienky, že si neskôr zabezpečí vlastné bývanie, sa nasťahoval k nej bývať do bytu.Za čas od roku
1989 doteraz nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú, len formálne zdieľajú jej byt, respektíve už teraz
dom. Kontaktujú sa minimálne, pričom tento stav veľmi negatívne vplýva na jej psychické zdravie.

2.Manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom. Považoval ich manželstvo za funkčné. Nevedel si
vysvetliť správanie sa navrhovateľky, keď aj toho času žijú spolu.

3.Súd na základe predložených listinných dôkazov a stanoviska účastníkov konania zistil nasledovný
skutkový stav veci:

4.Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX I. W. Ú. W. Z.. U navrhovateľky sa jedná

o tretie manželstvo u manžela o prvé. Z tohto manželstva maloleté deti už nepochádzajú. Posledné
spoločné bydlisko mali manželia vo Š. I. T. U.. Q. I. Č..XXX/X, v obvode tunajšieho súdu, čím je daná
príslušnosť v zmysle ust.§ 92 Civilného mimosporového poriadku.5. Z výpovede navrhovateľky vplynulo, že na podanom návrhu na rozvod manželstva naďalej trvá.
Uviedla, že za čas od podania návrhu do pojednávania vo veci, nedošlo k obnoveniu ich vzťahu.
Jednoznačne vyhlásila, že vzhľadom na uvedené skutočnosti už v návrhu, aj písomnom vyjadrení sa

k výpovedi manžela na pojednávaní, nechce zotrvať v tomto manželstve, nakoľko manžel jej nie je
oporou. V čase keď stratila syna, manžel prišil na pohreb a po pohrebe sa vrátil do Švajčiarska a o ňu
sa nezaujímal. So všetkým si musela pomôcť sama. Konštatovala, že v manželstve mala pocit, že je len
slúžkou pre odporcu. To že manžel toho času býva v jej byte, dôvodila, zlou psychickým stavom po smrti
jej syna a neuvažovala ďalej. Poukázala na povahu manžela, ktorá podľa nej mal vždy veľké ego a k nej

sa správal povýšenecky. Po podaní návrhu o rozvod manželstva, manžel síce zmenil svoje správanie v
určitej miere, ale ona už stratila k nemu dôveru, že by jeho pozitívne správanie aj vydržalo.

6.Z výpovede manžela navrhovateľka vyplynulo, že nie je presvedčený o rozhodnutí navrhovateľky sa
rozviesť, keď doposiaľ vždy žili spolu aj v čase pobytu vo Švajčiarsku, kde majú vlastniť dom, v ktorom sa
zdržiavajú. Tvrdil, že navrhovateľka už nechce návrh vziať späť, lebo sa nechce blamovať. V súvislosti

so spoločným hospodárením tvrdil, že všetko platia na poly. Potvrdil, že do roku 1984 mali spoločný účet,
keď neskôr už nie, čo mu bolo vytýkané navrhovateľkou. Od tej doby čo je navrhovateľka na dôchodku,
mal posielať pravidelne sumy od 800,-€ až do 1.000Frankov. Tvrdil, že nevidí žiadny dôvod na rozvod
manželstva. Problém je v navrhovateľke, ktorá je tvrdohlavá. Byt si nehľadá, lebo sa vrátil na Slovensko
k manželke, prečo by mal žiť sám, keď tu nežil 36 rokov. Tvrdil, že aj na kúpu nehnuteľnosti prispel

finančnou sumou, napriek tomu je nehnuteľnosť vedená na navrhovateľku

7.Podľa § 18 Zákona o rodine, Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,onuspokojovaniepotriebrodinyzaloženej manželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.

9.Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

10.Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11.Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri
rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa

§ 18 a § 19.

12. Jednou z podstatných funkcií manželstva je povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, najširšie
koncipovaná povinnosť, ktorá vychádza z účelu manželstva vyjadreného v § 1, ako aj v čl. 1 Základných
zásad. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho

všetkých svojich členov, najmä detí. Je to miesto plného a harmonického rozvoja osobnosti dieťaťa,
jeho charakteru a osvojovania si hodnôt. Vzhľadom na to by rodinné prostredie malo byť zdravé, to
znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky.
Dodržiavaniepovinnostivzájomnerešpektovaťdôstojnosťmápodľazákonodarcunapomáhaťnaplnenie
účelu manželstva a viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich schopností,

možností a k vyrovnanému spolužitiu. Ide teda o otázku vzájomného správania, ako aj komunikácie
medzi manželmi a kultúry prejavov. Pokojné, bezpečné a harmonické rodinné prostredie nemožno
vytvárať bez vzájomného rešpektovania dôstojnosti manželov. Povinnosť vzájomného rešpektovania
dôstojnosti teda vyplýva z povinnosti vytvárať zdravé rodinné prostredie a zároveň je jej predpokladom.

13.Vzájomná pomoc manželov vychádzajúca z povinnosti vzájomnej pomoci všetkých členov rodiny
vyjadrená v čl. 4 Základných zásad by sa mala chápať čo najextenzívnejšie, nielen v intenciách hmotnej
pomoci. Vzájomná pomoc môže mať aj charakter psychickej pomoci, vzájomnej podpory a solidárnosti.Takáto pomoc je nevynútiteľná, jej porušenie však môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat
vzťahov medzi manželmi.

14.Na základe vykonaného dokazovania, vypočutím účastníkov konania súd dospel k záveru, že
manželstvo účastníkov neplnením svoju funkciu, keď manželia síce bývajú v jednom dome, po tom
čo manžel navrhovateľky je na dôchodku. Poskytla prístrešie pre neho, keď ich spolužitie ostalo na
formálnej úrovni. Nehospodária spolu už od roku 1989, nevedú intímny život, už len udržiavajú
nevyhnutný kontakt týkajúci sa len na veci vo vzťahu k plnoletej dcére, pričom ich vzájomný vzťah

je dlhodobo narušený, tento stav si manžel navrhovateľky uvedomuje, v snahe zabrániť rozvodu
manželstva mal záujem zmeniť svoje správanie sa, keď navrhovateľka vzhľadom na dĺžku trvania ich
manželstva vyše štyridsať rokov, neverí. Pozná povahu manžela, ktorému sa musela vždy podriaďovať
a existovať bez jeho pomoci od roku 1989. Nenašla oporu ani v čase jej najväčšieho žiaľu, keď stratila
syna, čo ťažko prežívala, manžel pri nej neostal ani na nevyhnutnú dobu. Rozkol medzi manželmi
vznikal postupne rokmi, vyvolaná zmenou pomerov na strane manžela, ktorý sa zamestnal v zahraničí,

keď v roku 1984 emigroval do Švajčiarska. Rodina ešte fungovala, keď mala navrhovateľka finančnú
podporu od manžela. Tieto skúsenosti v nej narušili akúkoľvek náklonnosť. Bývanie v jednom dome
bolo vyvolané situáciu v čase keď jej zomrel syn a bola v zlom psychickom rozpoložení. Inak by
nesúhlasila s prítomnosťou manžela. Tvrdila, že nie je odkázaná na neho ani on na ňu. Je zrejmé, že
za trvania manželstva problémy ktoré boli medzi nimi, nevedeli priebežne vecne riešiť , v dôsledku čoho

došlo k postupnému citovému odcudzeniu, prerušeniu manželského života a následne k existovaniu vo
formálnom vzťahu už niekoľko rokov. Navrhovateľka jednoznačne vyhlásila , že nemá už záujem zotrvať
v takomto formálnom manželstve a nepociťuje zo strany manžela skutočný záujem dosiahnuť v tomto
smere zmenu. Dočasnej zmene prejavenej od podania návrhu o rozvod, nedôveruje , že by vydržalo
po toľkých skúsenostiach.

15.Vychádzajúc z týchto skutočností súd mal za to, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo
narušené v dôsledku neriešenia akútnych problémov v manželstve v priebehu spolužitia pri spoločnom
hospodárení, rešpektovania osobnosti, hľadania spoločne cesty na prekonanie prekážok v manželstve,
v dôsledku čoho ich manželstvo je len formálnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí splnili svoju povinnosť

v manželstve, vychovali deti, pričom sami v tomto vzťahu sa nedostatočne vnímali svoje potreby.
Manželia nie sú si oporou v žiadnom smere ako na to poukázal súd v ods.14 odôvodnenia. Pri
rozhodovaní o rozvode manželstva súd skúma nie len funkčnosť vzťahu, hoci by aj manželstvo plnilo
niektorú z funkcii ust. § 18 zákona o rodine ak nebola splnená podmienka subjektívna, vôľa jedného
z manželov zotrvať v takomto narušenom vzťahu, po toľkých rokoch trvania manželstva, nie je možné

zachovaniemanželstva.Bývaniepodjednoustrechouauhrádzanienákladovvrovnakompomere,môžu
aj nájomníci bytu. Navrhovateľka svojim prejavom nespokojnosti, čo do výpovede manžela, ktorý podľa
nej chcel spochybniť jej rozhodnutie, veľmi zle znášala, čo sa odrazilo v jej ústnom prejave, nehovoriac
o písomnom vyjadrení sa k výpovedi manžela do zápisnice. A aby potvrdila svoj nemenný názor sa
dostavila na pojednávanie a zopakovala svoj názor, bez pochybností, že sa chce rozviesť. Súd nemal

pochybnosť, že sa jedná o konečné rozhodnutie, ktoré navrhovateľka vyslovila bez váhania.

16.Príčinu rozvratu manželstva súd videl v nezhodách medzi manželmi vyplývajúce z rozdielnosti ich
pováh a pohľadu na spolužitie v manželstve.

17.V zmysle § 52 Civilného sporového poriadku súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.