Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106308
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106308.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci
žalobcu:A.B.-COMPLETJOLLY,miestopodnikaniaA.C.XXX/XX,XXXXXD.,IČO:32806078,právne
zastúpený: JUDr. Marek Čuhák, advokát so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 52 940 624,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská

Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102112078/2023 zo
dňa 17.08.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu zo dňa 16.10.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 16.10.2023, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa

22.10.2023, sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102112078/2023 zo dňa 17.08.2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. 100729204/2023 zo dňa
07.03.2023. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 19.497,60 Eur a neuznal daňovú stratu v sume 5.442,81 Eur na dani z príjmov fyzickej

osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie
obdobie roka 2019.

2. Žalobca súčasne v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Mal za to, že
v posudzovanom prípade sú splnené zákonné predpoklady podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015
Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „Správny súdny poriadok“

alebo „SSP“), čo odôvodnil nižšie uvedenými skutočnosťami.

3. Žalobca vykonáva predmet podnikania zámočníctvo od 17.06.1992, ostatné predmety podnikania
vykonáva od 06.06.2005 a predmet podnikania dokončovanie stavieb a ich zmien vykonáva od 16.
02.2010, teda pôsobí v podnikateľskom prostredí nepretržite už 31 rokov. Žalobca zdôraznil, že všetky
záväzky voči daňovému úradu, sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni si vždy riadne a včas splnil.

Výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia by pre žalobcu znamenala ohrozenie ďalšej existencie
jeho podnikateľskej činnosti, ako jediného zdroja príjmu žalobcu. Rovnako žalobca poukázal na to, že
prípadná daňová exekúcia by mohla ohroziť jeho dennodenný chod a mohla mať negatívne dôsledky
na dôveryhodnosť jeho osoby. Taktiež by žalobcu mohla dostať do druhotnej platobnej neschopnosti,
pretože v dôsledku straty obchodných partnerov a odberateľov by žalobca nedisponoval s finančnými
prostriedkami na platenie odvodov a daní. Došlo by k znemožneniu spolupráce žalobcu s bankovými

ústavmi, teda možnosti žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby na výkon podnikateľskej
činnosti. Žalobca ďalej uviedol, že výkon rozhodnutia a následne daňová exekúcia by mohli tiež ohroziťjeho reálnu možnosť plniť si povinnosti voči štátu tak, ako ich plnil doteraz. Prípadný výkon rozhodnutia
podľa vyjadrenia žalobcu by mu mohol preukázateľne spôsobiť nevyčísliteľnú škodu. Rovnako v prípade
výkonu daňovej exekúcie by bol žalobca vedený Finančnou správou SR ako dlžník vo vzťahu k

daňovému úradu, čo by mu podstatne sťažilo výkon podnikateľskej činnosti, keďže je objektívne možné
očakávať, že obchodný partneri a odberatelia stratia z tohto dôvodu voči žalobcovi dôveru a odstúpia
od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít, čo by v konečnom dôsledku viedlo k likvidácii
samotného podnikania žalobcu. Táto situácia by značným spôsobom mohla sťažiť plnenie záväzkov a
povinností žalobcu vo vzťahu k iným subjektom, zároveň poškodiť jeho dobré meno, ktoré si dlhodobo

buduje. Žalobca sa domnieva, že rozhodnutie žalovaného, ktorým došlo k potvrdeniu rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa, možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom
ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre žalobcu
mohla mať likvidačný charakter. Ide o hrozbu značnej finančnej ujmy, pričom takáto hrozba je jedným
z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Je preto podľa názoru žalobcu preukázaná skutočnosť, že pre odloženie výkonu tohto rozhodnutia sú

naplnené všetky zákonné požiadavky, teda skutočnosti, že žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná
hospodárska škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných
následkov, pričom odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom, čím
sú podľa názoru žalobcu splnené všetky predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Žalobca na preukázanie dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nepredložil žiadne dôkazy.

5.Knávrhužalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusažalovanývyjadrildňa22.01.2024lenvstručnosti,
keď uviedol, že má za to, že nepriznaním odkladného účinku nehrozí žalobcovi nenapraviteľný následok,

ani iná závažná ujma. Žalovaný nepriznal príjmy a nevedel priradiť nakúpený materiál na dosiahnuté
príjmy.

6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Vychádzajúc systematiky z jednotlivých

ustanovení SSP možno predpokladať, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby inštitút odkladného účinku
správnej žaloby bol využívaný ako výnimka zo zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 184 SSP, podľa
ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.
10. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd za podmienok stanovených zákonom.
Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe

je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo
inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku
pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukázať,

že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, žetakého rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení
a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce za takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

11. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom

zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady,
ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018
zo dňa 30.05.2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na

rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých:
„Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2
SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú
náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom

„hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem
nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania
závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší
súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú

možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej
ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania,
osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného
účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením
nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu,

ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

12. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom

domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti
s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“ ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma

(iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má. Žalobca nie je povinný preukázať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje
sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.
Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich
aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia

Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku
– poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného
účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by
pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním

spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah
jeho odôvodnenia.“

13. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní

o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach
žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu
uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.14. Žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádzané dôvody možno
zhrnúť pod hrozbu daňovej exekúcie, v dôsledku ktorej by podľa tvrdenia žalobcu nastali nenapraviteľné
ekonomické následky pre výkon jeho živnostenského podnikania, a to či už v priamom dôsledku, keď

podľa tvrdenia žalobcu by okamžitým výkonom daňovej exekúcie by sa dostal až do existenčného
ohrozenia a mala by pre neho likvidačný charakter, v dôsledku čoho by nebol schopný ďalšieho výkonu
predmetu podnikania na základe jeho živnostenského podnikania, ako aj v druhotnom následku, kedy
by sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, čo by potom malo za dôsledok stratu dôveryhodnosti
a dobrého mena žalobcu, stratu obchodných partnerov a neschopnosť žalobcu ďalej si plniť povinnosti

odvodov a daní voči štátu a štátnym inštitúciám, čo by spôsobovalo aj znemožnenie spolupráce s
bankovými ústavmi, teda eventuálnu nemožnosť žalobcu žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie
služby na výkon podnikateľskej činnosti.

15. Správny súd poznamenáva, že výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti
a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny

súd má za to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy
a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na
zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch,
a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by s ohľadom na subsidiaritu
správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty

podľa daňového poriadku, ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia
určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku.
Podľa názoru správneho súdu až prípadné nevyhovenie správcu dane návrhu na odloženie exekúcie
by mohlo eventuálne predstavovať dôvod na jeho rozhodnutie o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Každú vec však správny súd vždy hodnotí jednotlivo podľa konkrétnych individuálnych okolností

prípadu. Práve v tomto smere však správny sú akcentuje dôkaznú povinnosť, ktorá je jednoznačne na
strane žalobcu, pretože nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ a „pátrať“ po dôvodoch a dôkazoch, ktoré
byodôvodňovalivyhovenienávrhužalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.Relevantné
dôkazyahodnovernepreukázanéskutočnostitvrdenévnávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnej
žalobe sú jednoznačne v procesnej autonómii (a v prospech) samotného žalobcu.

16. Je nutné zdôrazniť, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom

negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo
ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo
zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu toto
vymedzenie správnemu súdu aj hodnoverne a relevantne osvedčiť. Je nevyhnutné a potrebné trvať
na tom, aby žalobca nielen tvrdil, no aj hodnoverne a presvedčivo osvedčil také okolnosti, z ktorých

bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu vzhľadom na jeho finančnú situáciu a právne
postavenie bez pochýb zrejmá.

17. V predmetnej veci správny súd poukazuje na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne
konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie

odkladného účinku správnej žalobe. Návrh žalobcu v podstate len s poukázaním na ustanovenie § 185
SSP a uvedením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí bližšie nešpecifikovaná
hospodárska a finančná škoda, nie je odôvodnený tak, ako to vyžaduje zákon. Správny súd nepovažoval
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za dôvodný. Žalobca správnemu
súdu žiadnym spôsobom neosvedčil základný zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku

správnej žalobe. Žiadnymi konkretizovanými argumentmi a najmä žiadnymi dôkazmi nepodložený a
neodôvodnený návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukazuje, že by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi
závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v tomto smere dokonca ani
netvrdil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe bližšie odôvodňovali, resp. žiadnym spôsobom nešpecifikoval v čom konkrétne mu hrozí vznik
závažnej ujmy a tieto skutočnosti nepodoprel žiadnymi dôkazmi. Takéto neodôvodnené a dôkazmi
nepodopreté, resp. hypotetické tvrdenia, nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti
o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel. Ako už správny súd v rámci odôvodneniarozhodnutia vyššie poznamenal, nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu dopĺňal dôvody a
vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

18. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca je síce fyzickou osobou - podnikateľom (osobou, ktorá
podniká na základe živnostenského oprávnenia v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov), ktorá ručí za výkon
podnikateľskejčinnosticelýmsvojímmajetkom,avšakrovnakonemožnoopomínaťžežalobcavykonáva
podnikateľskú činnosť vo viacerých predmetoch podnikania (aktuálne má v rámci živnostenského

oprávnenia zapísaných 11. predmetov podnikania, pričom prvý z nich už od roku 1992) a teda v rámci
obozretného a zodpovedného podnikania by mal mať vytvorenú finančnú rezervu v určitej výške na
úhraduneočakávanýchvýdavkov.Správnysúdtaktiežkonštatuje,ževyrubenýrozdieldanenapadnutým
rozhodnutím žalovaného nie je v takej enormnej výške, aby predmetná suma spôsobila likvidáciu
žalobcu ako podnikateľa. V tomto smere však správny súd opätovne akcentuje, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal a nezdokladoval svoju aktuálnu finančnú, ekonomickú a hospodársku situáciu.

19. Možno potom zhrnúť, že pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
odôvodnil v podstate len veľmi všeobecným tvrdením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, majúca pre neho až likvidačný charakter, pretože
žalobca nebude môcť po jej výkone naďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ako jediný zdroj

príjmu žalobcu ako živnostníka, nebude schopný plniť si svoje zákonné povinnosti voči štátu, sociálnej
a zdravotnej poisťovni, pričom uvedené bude mať zároveň dopad na zmluvných partnerov žalobcu, voči
ktorým sa žalobca obáva straty dôveryhodnosti a svojho dobrého mena, podľa názoru správneho súdu
úplne absentuje vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a
všeobecne tvrdenou hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, resp. finančnej škody.

20. Žalobca síce nie je povinný preukazovať, že už závažná ujma bezprostredne nastala, avšak
vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne
hrozí. V danom prípade žalobca neprodukoval (okrem svojich ničím nepodložených tvrdení a obáv
z možných dôsledkov) žiadny dôkaz, ktorým by preukázal aktuálnu hrozbu, nebolo osvedčené,

či daňová exekúcia prebieha, a teda nevymedzil príčinnú súvislosť medzi dôsledkami výkonu
preskúmavaného rozhodnutia a aktuálnym hospodárskym, finančným a ekonomickým postavením
žalobcu ako podnikateľa, v nadväznosti na schopnosť plnenia svojich odvodových daňových povinností
vo vzťahu k daňovým inštitúciám, sociálnej a zdravotnej poisťovni.

21. Keďže žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, resp. finančná škoda alebo iný vážny
nenapraviteľný následok v zmysle zákonnej úpravy podľa §185 písm. a) SSP, nebolo možné jeho návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovieť a preto správny súd návrh žalobcu v súlade
s § 188 SSP zamietol.

22. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).