Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010384
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423010384.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,
PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona a iné, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.
11. 2023 sp. zn. 1T/44/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B.
(ďalej len obžalovaný) vinným v bode 1 zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a v bode 2 zo spáchania prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
v bode 1)
dňa X.X.XXXX v čase okolo XX.XX h, v C. D., v byte činžového domu, na E. F. G. XXXX/XX, po
predchádzajúcej slovnej hádke s matkou svojich maloletých detí, s poškodenou D. C., narodenou
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XXXX/XX, C. D., túto fyzicky napadol tým spôsobom, že ju viackrát

udrel železnou rúčkou od metly do rôznych častí tela takou silou, že spôsobil poškodenej D. C.,
narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XXXX/XX, trieštivú dislokovanú zlomeninu bázy stredného
článku tretieho prsta ruky, mierny opuch a hematóm v čelovej oblasti, hematóm na krku ventrolaterálne
vľavo, pomliaždenie a hematómy stehna obojstranne, zranenie ktoré si vyžiadalo dobu liečenia a
práceneschopnosti viac ako 42 dní,
v bode 2)

dňa X.X.XXXX v čase asi o XX.XX h na adrese E. G. XXXX/XX H. C. D., v byte činžového domu, po
predchádzajúcej slovnej hádke sa vyhrážal matke svojich maloletých detí, poškodenej D. C., narodenej
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XXXX/XX, C. D. so slovami: „dolámem ťa celú, to čo si dostala včera,
ešte nebolo nič oproti tomu, čo ťa čaká dnes“ a následne sa jej vyhrážal, že ju zabije, konanie ktoré
vzbudilo u poškodenej D. C., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XXXX/XX, C. D., dôvodnú
obavu o jej život a zdravie.

Súd I. stupňa podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. nezistiac poľahčujúcu okolnosť, uvedenú v § 36 Tr.
zák., zistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.
zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24
mesiacov s tým, že na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., § 73 ods. 5 Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. súd I. stupňa uložil
obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol, že spáchanie skutkov, uvedených
v obžalobe, mal preukázané z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného v rámci

rozhodovania o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby, kde na začiatku výsluchu sa v plnom rozsahu
priznal k spáchaniu skutkov a ľutoval svoje konanie, pričom popísal priebeh incidentov, keď potvrdil, že
dňa XX. XX. XXXX došlo medzi ním a poškodenou k vzájomnej potýčke z dôvodu, že poškodená si
písala s cudzími chlapmi, pričom potvrdil, že je pravdou, že poškodenú fyzicky napadol, a to štyrmi až
piatimi údermi, fackou na tvár, priznal, že poškodenej spôsobil zranenie, a to zlomený prst, hoci poprel,

že poškodenú udrel tyčou a že k zlomenine došlo tým spôsobom, že poškodenej zabuchol ruku do
dverí. Zranenia poškodenej mal súd I. stupňa za dostatočne preukázané na základe záverov znaleckého
posudku, kde znalec konštatoval, že zranenia vznikli práve XX. XX. XXXX napadnutím obžalovaného,
pričom sám obžalovaný potvrdil facku na tvár a zlomený prst. Znalec MUDr. Rastislav Rozboril, ktorý
vypracovával znalecký posudok, vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, z lekárskych nálezov, ako
aj zo samotnej lekárskej správy I. J. K., L. C. M. N. C. D. zo dňa XX. XX. XXXX a z chirurgickej

ambulancie zo dňa XX. XX. XXXX, z fotodokumentácie zranení, pričom na základe uvedených správ,
ako aj znaleckého posudku boli zistené zranenia poškodenej, a to trieštivá dislokovaná zlomenina
stredného článku tretieho prsta pravej ruky, hematóm v čelovej oblasti hematóm v čelovej oblasti hlavy,
hematóm na ventrolaterálnej strane krku vľavo, pomliaždenie s hematómom na pravom a ľavom stehne,
pričom najzávažnejším zranením bola zlomenina bázy stredného článku tretieho prsta pravej ruky,

ktoré kvalifikoval ako zranenie ťažké, znalec však konštatoval, že v prípade poškodenej nedošlo
k poškodeniu životne dôležitého orgánu, úrazové zmeny si síce vyžiadali dĺžku liečby viac ako 42
dní, poškodená však nebola závažným spôsobom obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, nebola
odkázaná na neodkladnú zdravotnícku starostlivosť, ani na pomoc druhej osoby, preto súd I. stupňa
zhodne s obžalobou zotrval na kvalifikácii ujmy na zdraví poškodenej podľa § 123 odsek 2 Trestného

zákona, keďže podľa znaleckého posudku neboli naplnené znaky ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123
odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona.
Tvrdenie obžalovaného, že zlomeninu prsta spôsobil poškodenej privretím ruky do dverí, mal súd I.
stupňa za vyvrátené a preukázané jednak výpoveďou poškodenej D. C., ktorá zhodne vypovedala o
spôsobe zranenia prsta pri každej svojej výpovedi od začiatku trestného konania, pričom zranenia, ktoré

boli poškodenej spôsobené na stehnách, a to pomliaždenie s hematómom, zodpovedali výpovedi
poškodenej, že obžalovaný ju šľahal tyčou od metly po nohách, ako aj s konštatovaním znalca, že
vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru a skutočnosť, že na obrazovom
zázname predloženom obžalovaným má v rukách rúčku od metly poškodená, súd I. stupňa konštatoval,
že to nenasvedčuje tomu, že obžalovaný jej ju nemohol následne vziať a udierať ju ňou. Na základe

vykonaného dokazovania súd I. stupňa vyjadrenie znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý na otázku
obhajoby, či zranenia poškodenej mohli vzniknúť iným spôsobom, nepovažoval za zásadné, pretože
zranenia a spôsob zranenia poškodenej hodnotil s poukazom na reťaz dôkazov produkovaných v
konaní.
Obhajobu obžalovaného, že poškodená je drogovo závislá a že sama poškodená napádala

obžalovaného, súd I. stupňa nepovažoval za relevantnú s poukazom na predmet konania, pričom zo
znaleckého posudku znalca MUDr. Jána Bernáta mal súd I. stupňa za preukázané, že práve obžalovaný
je osobou závislou na psychostimuláciách, čo aj sám priznal užívanie pervitínu, je rovnako závislý
ako poškodená, pričom daná skutočnosť nebola relevantná vo vzťahu k výpovedi poškodenej. Súd I.
stupňa, vzhľadom na tieto skutočnosti, odmietol návrh obhajoby na ustanovenie znalca na skúmanie

vierohodnosti výpovedi poškodenej v súvislosti s užívaním návykových látok a vo vzťahu k sklonom k
fabulácii.
Obžalovaný poprel, že dňa XX. XX. XXXX sa vyhrážal poškodenej, že ju celú doláme a že ju zabije,
avšak potvrdil, že v minulosti boli medzi nimi hádky, ale fyzické násilie nie a taktiež potvrdil, že v minulosti
sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči poškodenej D. C., keď sa vzájomne

napadli.
Spáchanie skutkov obžalovaným mal súd I. stupňa preukázané aj z výpovede poškodenej D. C. tak
z prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní dňa, pričom tieto výpovede korešpondujú
aj s obsahom trestného oznámenia poškodenej, keď poškodená zhodne vo všetkých výpovediach
popisovala priebeh skutkov, keď opísala hádku medzi ňou a obžalovaným dňa XX. XX. XXXX, kedy ju

obžalovaný napadol tyčou od metly v spálni, ktorou ju šľahal aj po nohách, preto sa schovala pod paplón
a ako sa rukami bránila, udrel jej prst a dal jej aj päsťou do tváre a dňa XX. XX. XXXX ráno potom, čo
vstali, obžalovaný jej povedal, že celý deň bude týrať jej dcéru a vyhrážal sa, že všetkých zabije, čo u
nej vzbudilo strach. Z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní mal súd I. stupňa preukázané,že útoky voči nej zo strany obžalovaného pretrvávajú od roku XXXX najmä vo forme hádok, ktoré
prechádzajú do fyzického útoku z dôvodu hádok najmä pre peniaze, ktorú skutočnosť mal súd I. stupňa
podporenú aj výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý potvrdil, že v minulosti sa voči poškodenej

dopustil násilného konania, ako aj fyzického útoku, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpisu z centrálnej
evidencie priestupkov ako priestupok zo dňa 21. 06. 2021.
SpáchaniežalovanýchskutkovmalsúdI.stupňaďalejpreukázanéajzvýpovedesvedkyne A.C.-matky
poškodenej, ktorá síce nebola priamym svedkom žalovaných skutkov, avšak v čase druhého incidentu,
t. j. dňa XX. XX. XXXX počas vyhrážok s obžalovaným je poškodená telefonicky volala, pričom telefón

mala na hlasnom odposluchu a táto svedkyňa potvrdila, že obžalovaný poškodenej škaredo nadával, že
ju zbije, pričom vyhrážal sa, že dá do poriadku svedkyňu, D. aj poškodenú, pričom poškodená svedkyni
hovorila “mami on ma zabije“.
Vyhrážky obžalovaného zabitím mal súd I. stupňa preukázané aj z prepisu záznamu zo systému O.
zo dňa XX. XX. XXXX, kedy svedkyňa A. C. nahlasovala udalosť a uvádzala, že obžalovaný bije dcéru
nejakou palicou, vyhráža sa jej, že ju zlikviduje, škaredo kričí.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal aj s odmietnutím navrhovaného
dokazovania,výsluchomsvedkovN.H.aL.L.,ktorýchvypočutienavrhovalobžalovanýstým,žemaloísť

o osoby drogového prostredia, pričom takéto osoby považoval za nedôveryhodné a v priebehu trestného
stíhania neboli obžalovaným uvádzané.
Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých skutočností, súd I. stupňa dospel
k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania, ktorým tak v bode 1, ako aj v bode 2 naplnil zákonné znaky
horeuvedených trestných činov.

Ohľadom ukladaného trestu súd I. stupňa pri jeho ukladaní vychádzal z odpisu z registra trestov,
z centrálnej evidencie priestupkov, správy obce B., z hodnotenia ÚVTOS Nitra, ako aj zo znaleckého
posudku znalca MUDr. Jána Bernáta MPH, ako aj zo spôsobu páchania násilnej trestnej činnosti
voči jemu blízkej osobe a dospel k záveru, že v prípade obžalovaného je potrebné na neho pôsobiť
represívne. V prípade obžalovaného zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým,

že zistil len dve priťažujúce okolnosti a tak upravoval zákonom stanovenú trestnú sadzbu v zmysle §
38 ods. 4 Tr. zák. a tak ukladal trest v sadzbe 20 mesiacov až 3 roky, pričom za postačujúci považoval
trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov. Na výkon uvedeného trestu obžalovaného zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných 10-tich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súd I.

stupňa zároveň obžalovanému ukladal aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou,
a to s poukazom na závery znaleckého posudku, v ktorom bola konštatovaná závislosť obžalovaného
na psychostimuláciách.
O nároku na náhradu škody poškodenej spoločnosti F. D. N., I. súd I. stupňa nerozhodoval, nakoľko táto
organizáciasisvojnároknanáhraduškodyneuplatnilariadneavčas,pretožedoskončeniavyšetrovania

neuviedla, v akej výške si nárok na náhradu škody uplatní.

Obžalovaný v zákonnej lehote odvolaním napadol rozsudok súdu I. stupňa. V písomných dôvodoch
odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojej obhajkyne, uviedol, že jeho odvolanie smeruje do výroku
o vine, ako aj výške trestu.

Namietal, že v rámci trestného konania bol opakovane poučovaný o tom, že je povinný vypovedať pred
súdom pravdu, inak sa môže dopustiť trestného činu krivej výpovede v zmysle § 346 Tr. zák. Poučenie
obžalovaného o možnosti dopustenia sa uvedeného trestného činu je tak v priamom rozpore s § 121
Tr. zák., ktorý zakotvuje prísny zákaz donucovania obžalovaného k priznaniu alebo k jeho výpovedi.
Uvedeným konaním súdu I. stupňa tak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces spočívajúci

v zjavnom porušení procesných ustanovení.
V rámci výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní nebolo jeho obhajcovi umožnené vykonať dôkaz,
a to videonahrávku založenú do spisu, na ktorej bola zachytená poškodená. Dôvodom, prečo nebola
nahrávka vykonaná, bolo nedostatočné technické vybavenie pojednávacej miestnosti. V rámci výsluchu
poškodenej bolo v záujme obhajoby prehrať samotnej poškodenej predmetné videonahrávky a vyžiadať

si jej stanovisko k zachytenému konaniu. Na strane súdu I. stupňa tak neboli vykonané všetky dôkazy
obhajoby, ktoré by prispeli k náležitému zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci.
Obžalovaný poukázal na skutočnosť, že poškodená je drogovo závislou osobou a bolo jej ubližované zo
strany tretích osôb. Do spisu bolo založených niekoľko dôkazov, ktoré potvrdzovali, že poškodená bolafyzicky napádaná zo strany tretej osoby. Bližšie sa však poškodená k tejto skutočnosti nevyjadrovala,
keďže súd I. stupňa sa týmito skutočnosťami odmietol ďalej zaoberať. Súd I. stupňa nezohľadňoval ani
skutočnosť, že poškodená nevedie riadny život a sama slovne a fyzicky napádala jeho osobu, čo bolo

preukázané a videonahrávkami založenými do spisu. Mal za to, že v rámci trestného konania nebolo
dostatočne preukázané, že všetky údajné zranenia poškodenej, ktoré boli posudzované znalcom, vznikli
práve v deň, kedy mal údajne napadnúť poškodenú, teda dňa XX. XX. XXXX a dňa XX. XX. XXXX.
Podľa jeho názoru v tomto prípade chýba uvedenie dôkazov, ktoré by po ich zhodnotení dostatočne
odôvodňovali záver, že trestný čin bol spáchaný, že ho spáchal on a spôsobom, ktorý bol uvedený

k obžalobe. Minimálne nebolo bez pochybností zistené, že zranenia poškodenej skutočne vznikli dňom
XX. XX. XXXX alebo XX. XX. XXXX, že boli spôsobené jeho osobou, a nie inou, treťou osobou.
K prečinu nebezpečného vyhrážania obžalovaný uviedol, že obligatórny znak skutkovej podstaty,
možnosť vzbudenia dôvodnej obavy u poškodenej nebol dostatočne preukázaný, jeho konanie
nevzbudilo u poškodenej obavu, či strach, keďže sama poškodená uviedla, že po jeho prepustení
na neho čaká, že sa k nej vráti. Takýmto spôsobom sa vyjadruje poškodená aj v listoch, ktoré mu

zasiela, čo potvrdila aj v rámci svojho výsluchu pred súdom I. stupňa. Tak isto nebol potvrdený fakt, že
vzťah medzi ním a poškodenou nebol dlhodobo ideálny. Takáto komunikácia medzi nimi bola normálna
a bežná, a preto, keby došlo k takým vyjadreniam z jeho strany, nemohlo to vzbudiť u poškodenej žiadnu
dostatočnú dôvodnú obavu.
V závere podaného odvolania navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť na

rozhodnutie súdu I. stupňa, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozhodol sám vo veci tak, že ho
oslobodí spod obžaloby v plnom rozsahu.

K podanému odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry nové Zámky,
ktorý vyslovil, že rozhodnutie súdu I. stupňa považuje za zákonné a dôvodné tak čo do výroku o vine,

ako i vo výroku o uloženom treste, pričom dôvody podaného odvolania považoval za neopodstatnené.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti poškodenej a jej splnomocnenca,
za splnenia zákonných podmienok.

Obhajca obžalovaného pred odvolacím súdom poukázal na písomné dôvody podaného odvolania
a uviedol, že nad rámec skutočností, ktoré sú v podanom odvolaní uvedené, nechcel nič doplniť,
ani uviesť. V konečnom návrhu s poukazom na bod 2 podaného odvolania navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný poukázal na skutočnosti uvedené v písomných dôvodoch podaného odvolania, nad rámec
ktorého na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom nechcel nič uviesť, ani doplniť a v konečnom
návrhu sa stotožnil s návrhom obhajcu a žiadal, aby rozsudok súdu I. stupňa bol zrušený a vec bola
vrátená tomuto súdu.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí konštatoval, že súd I. stupňa vykonal dostatočne
rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré následne
aj správne právne vyhodnotil. Trest uložený súdom I. stupňa z hľadiska jeho druhu a výmery
taktiež považoval za zákonný a správne bolo uložené aj ochranné opatrenie. Z uvedených dôvodov
nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné a navrhol postupovať podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Poukázal na všetky vo veci vykonané dôkazy, pričom tieto hodnotil tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne,
pričom vykonané dôkazy tvoria reťaz logických dôkazov, na základe ktorých dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom.
Ani odvolací súd nemal dôvod spochybňovať závery súdu I. stupňa. Spáchanie skutkov pod bodom 1,

ako aj pod bodom 2 mal aj odvolací súd za preukázané nielen na základe výpovede poškodenej D.
C., ale aj na základe vypočutých svedkov a záverov znaleckého dokazovania. Aj samotný obžalovaný
sa v podstate priznal k spáchaniu skutku, avšak nie takým spôsobom, ako bolo uvedené v skutku
pod bodom 1, ako aj pod bodom 2. Vo svojej výpovedi obžalovaný potvrdil skutočnosť, že spolužitie
medzi ním a poškodenou nebolo ideálne, hádky boli na dennodennom poriadku, a preto jeho

konanie u poškodenej podľa jeho názoru nemohlo vzbudiť dôvodnú obavu z konania predpokladaného
predovšetkým pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák. Obžalovaný vo svojej výpovedi namietal, že zranenia, ktoré sú popísané pod bodom 1
napadnutého rozsudku, poškodenej neurobil, pričom poukázal na videonahrávku, ktorú predložil na
súde I. stupňa a z ktorej má vyplývať práve opačná situácia, že poškodená útočila na neho železnou

rúčkou od metly. Táto skutočnosť bola vyvrátená predovšetkým výpoveďou samotnej poškodenej, ako
aj závermi znaleckého dokazovania, vyplývajúcimi zo znaleckého posudku MUDr. Rastislava Rozbolila,
PhD., MPH, ako aj z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, ktorý potvrdil, že zranenia poškodenej
vznikli priamym pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru, po opakovaných
úderoch tupým predmetom väčšou silou a prudkosťou, pričom dané zranenia, predovšetkým trieštivá

dislokovaná zlomenina stredného článku tretieho prsta pravej ruky mohli vzniknúť po údere tupým
predmetom (pričom znalec sa stotožnil aj s nástrojom, a to železnou tyčou od metly). Samotný znalec
v znaleckom posudku konštatoval, že v prípade poškodenej nedošlo k ohrozeniu, ani poškodeniu životne
dôležitého orgánu a jej úrazové zmeny, ktoré utrpela, si vyžadovali dĺžku liečby viac ako 42 dní, pričom
pracovná neschopnosť nebola podľa znalca jediným a zďaleka nie rozhodujúcim kritériom pri rozhodnutí

závažnostiporanenia.Akovyplývazospisovéhomateriálu,poškodenábolaošetrenádňaXX.XX.XXXX,
P. XX. XX. XXXX bola hospitalizovaná, dňa XX. XX. XXXX jej boli odstránené stehy, ako aj ortéza a od
XX. XX. XXXX začala s rehabilitáciou. Súd I. stupňa v rámci výpočtu vykonaných dôkazov správne
poukázal aj na listinné dôkazy, ktoré boli zabezpečené tak v priebehu prípravného konania, ako aj pred
ním samotným a správne tak dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania kladeného mu za vinu

a následne správne právne kvalifikoval toto konanie pod bodom 1 ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., a to s poukazom na ustanovenie k§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
a v bode 2 ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom
na ustanovenie § 1399 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal nesprávne poučenie, v rámci ktorého bol
opakovane poučovaný o tom, že je povinný vypovedať pred súdom pravdu, inak sa môže dopustiť
trestného činu krivej výpovede v zmysle § 346 Tr. zák. V tomto smere odvolací súd poukazuje na
skutočnosť že obžalovaný bol riadne poučený v zmysle § 34 ods. 1 až ods. 5 Tr. zák., § 120 ods. 1, ods.
2, § 121 ods. 2, ods. 3 a § 345 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. Obžalovaný tak nebol poučený v zmysle

§ 346 ako svedok pred súdom, ale v zmysle § 345 ako osoba, ktorá sa môže dopustiť trestného činu
krivého obvinenia. Z uvedeného tak nie je možné konštatovať, že došlo k nesprávnemu procesnému
postupu súdu I. stupňa a k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces spočívajúci v zjavnom porušení
procesných ustanovení.

Obžalovaný ďalej namietal neumožnenie vykonania dôkazu počas výsluchu svedka, a to prehratie
videonahrávky v rámci výsluchu poškodenej, aby sa táto k nej vyjadrila v rámci svojho výsluchu. V tomto
smere je potrebné uviesť, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. 11. 2023 uvedený
dôkaz v zmysle § 270 ods. 2 Tr. por. vykonal, a to prehratím audiovizuálneho záznamu, doručenýchsúdu I. stupňa obhajkyňou obžalovaného v podobe MP3, preukazujúce napadnutie obžalovaného
poškodenou metlou, ako aj nahrávkou z účtu poškodenej na sociálnej sieti. Obžalovaný bol prítomný
pri vykonávaní týchto dôkazov, pričom sa k nim nevyjadril, hoci mu to bolo umožnené. Súd I. stupňa sa

v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal aj s týmito dôkazmi, pričom so závermi súdu I. stupňa
ohľadne týchto dôkazov sa stotožnil aj odvolací súd.

S námietkami obžalovaného ohľadom osoby poškodenej sa súd I. stupňa vysporiadal v písomne
vypracovanom rozhodnutí, keď obhajobu obžalovaného, že poškodená je drogovo závislá a že sama

napádala jeho osobu, vyhodnotil súd I. stupňa za nie relevantnú, a to s poukazom na závery znaleckého
posudku znalca MUDr. Jána Bernáta, MPH, so záverov ktorého mal preukázané, že obžalovaný je
osobou závislou na psychostimulanciách, pričom aj sám obžalovaný priznal užívanie pervitínu, ako
aj to, že je rovnako závislý ako poškodená, pričom samotná skutočnosť nebola podľa názoru súdu
I. stupňa (ako aj odvolacieho súdu) relevantná vo vzťahu k výpovedi poškodenej, ktorá neustále
zhodne vypovedala o tom, čo prežila a z toho dôvodu neboli ani pochybnosti o vierohodnosti výpovede

poškodenej, pričom jej výpoveď bola v priamej súvislosti aj s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.
Ani odvolací súd nebol toho názoru, že bolo potrebné doplniť dokazovanie smerom, ako navrhoval
obžalovaný, teda vypočuť ďalšie osoby, ktoré by mali potvrdiť, že zranenia poškodenej v dňoch XX. XX.
I. XX. XX. XXXX boli spôsobené inou osobou ako obžalovaným.

Čo sa týkalo námietok obžalovaného vo vzťahu k právnej kvalifikácii jeho konania uvedeného pod
bodom 2 napadnutého rozsudku, teda prečinu nebezpečného vyhrážania, že poškodená sama uviedla,
že po prepustení na neho čaká, že sa k nej vráti, táto skutočnosť nevyvracia skutkové, ani právne
závery súdu I. stupňa. Tieto sú založené na vykonaných dôkazoch, ktoré ani odvolací súd nemá dôvod
spochybňovať. Ani dlhodobé nezhody a takáto komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou, ktorú

nazval obžalovaný ako normálnu a bežnú, nemohli spochybniť závery súdu I. stupňa.

Súd I. stupňa pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z kritérií uvedených v § 34
Tr. zák. s tým, že v prípade obžalovaného správne zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom pri osobe obžalovaného aj odvolací súd zistil len existenciu dvoch priťažujúcich

okolností, a to priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák., teda že obžalovaný svojím
konaním spáchal viac trestných činov a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že
obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, a to s poukazom na odpis z registra trestov. Súd I. stupňa
správne ukladal trest podľa prísnejšieho trestného činu, pričom prísnejším vzhľadom na zákonnú sadzbu
uvedenú v Trestnom zákona bol prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., kde je uvedená

zákonná sadzba vo výmere 1 rok až 3 roky. Keďže pri osobe obžalovaného boli zistené len priťažujúce
okolnosti, súd I. stupňa správne upravil zákonom stanovenú trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods.
4 Tr. zák., teda zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu a tak ukladal trest
odňatia slobody v rozmedzí 20 mesiacov až 3 roky. Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov,
súd I. stupňa správne ukladal trest aj za použitia ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák., teda úhrnný trest

odňatia slobody, pričom trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov nebolo množné považovať za
neprimerane prísny trest, a to nielen vzhľadom na okolnosti prípadu, jeho následok, ale aj vzhľadom na
osobu obžalovaného. Na výkon uvedeného trestu súd I. stupňa správne zaradil obžalovaného v zmysle
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. teda do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže
obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia

slobody za iný úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Jána Bernáta, MPH, ktorý konštatoval
u obžalovaného závislosť na psychostimuláciách a konštatoval, že v prípade, ak by obžalovaný
pokračoval v ich užívaní, jeho pobyt na slobode by bol z psychiatrického hľadiska nebezpečný, súd

I. stupňa správne uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou
(pričom znalec odporúčal nariadenie liečenia ambulantnou formou).

O nároku na náhradu škody súd I. stupňa taktiež správne rozhodol, keď o ňom nerozhodol, a to z toho
dôvodu že poškodená spoločnosť Union zdravotná poisťovňa a. s. si síce v rámci výsluchu počas

prípravného konania svoj nárok na náhradu škody uplatnila, avšak v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por. si ho
neuplatnila riadne do skončenia vyšetrovania, keď neuviedla, v akej výške si nárok na náhradu škody
uplatňuje a nepredložila ani vyčíslenie škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej D. C..S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti, odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.