Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109222178
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2109222178.8

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.
Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v sporovej veci žalobcu: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX,
B., zast. advokátom: Mgr. Roman Desát, Námestie SNP 3, Trnava, proti žalovanej: KC Dierovňa, spol. s
r.o., IČO 34 110 852, Strojárska 1, Trnava, za účasti intervenienta na strane žalovanej: KV system, spol.
s r.o., IČO 44 147 163, so sídlom Nerudova 10, Trnava, zast. splnomocnenkyňou: RIBÁR & PARTNERS,

s.r.o., IČO 53 191 030, Halenárska 18A, Trnava, o 8.111,06 eur a iné, o odvolaní intervenienta proti
výroku IV. rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26. novembra 2021 č. k. 17C/249/2009-436, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie intervenienta vystupujúceho na strane žalovanej proti výroku IV. rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh intervenienta na prerušenie konania o d m i e t a.

II. Žalobcovi sa priznáva voči intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
bruttomzduvovýške4.625,69eur abruttoodstupnévovýške3.485,37eur aúrokzomeškaniavovýške
8,50 % ročne z brutto súm, a to zo sumy 700,39 eur od 1.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 663,80 eur od
1.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 707,12 eur od 1.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 707,12 eur od 1.5.2008

do zaplatenia, zo sumy 685,47 eur od 1.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 4.647,15 eur od 1.7.2008 do
zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.; výrokom II. uložil žalovanej povinnosť
vydať žalobcovi potvrdenie o zamestnaní - zápočtový list a potvrdenie o praxi v odbore strojárstvo, v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom III. vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. a výrokom IV. zamietol návrh intervenienta na prerušenie
konania.

2. Rozhodnutie, čo do veci samej odôvodnil právne ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 17 ods. 3, § 18, § 42
ods. 1, § 43 ods. 1 písm. d/, § 54, § 61 ods. 1, § 62 ods. 1, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 a 5, § 118 ods. 1, §
129 ods. 1, § 134 ods. 1 a 2, ako aj § 142 ods. 1 a 3 Zákonníka práce ( zákon č. 311/2001 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení ,,ďalej len Z.p.“ ); § 13 ods. 1 a 3 a § 27 ods. 3 a 6 Obchodného zákonníka
( zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení ,,ďalej len Obch.z.“ ); § 151 ods. 1, § 316

ods. 1 a § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ( zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnení ,,ďalej len C.s.p.“ ); § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( zákon č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení ,,ďalej len O.z.“ ), ako aj § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol u žalovanej zamestnaný od 1.1.1999 na

dobu neurčitú podľa pracovnej zmluvy z 1.1.1999 ( čo potvrdzuje pracovná zmluva na dobu neurčitú
č. l. 4 ), a dňom 27.7.2007 bol poverený vtedajším konateľom zapísaným v obchodnom registri C.D. A. do funkcie riaditeľa divízie dierovania s tým, že mzdové náležitosti budú upravené osobitným
platovým dekrétom ( listina poverenia zo dňa 24.8.2007, prevzatá žalobcom 27.8.2007 – č. l. 5 ). Medzi
stranami nebolo sporné, že platovým dekrétom zo dňa 25.9.2007 ( podpísaným C. D. A. ako vtedajším

v OR zapísaným konateľom žalovanej ) bol žalobcovi v súvislosti s poverením funkciou riaditeľa divízie
dierovania plechov Trnava, žalovanou stanovený dňom 1.9.2007 funkčný plat 35.000,- Sk mesačne,
ktorý platový dekrét žalobca prevzal 25.9.2007 ( platový dekrét č. l. 6 ). V konaní nebolo sporné trvanie
pracovného pomeru žalobcu, ktorý skončil dňom 31.5.2008 výpoveďou žalovanej ako zamestnávateľa
z dôvodu § 63 ods. 1 písm. a) ZP (výpoveď zo dňa 22.1.2008 č. l. 7). Sporné v konaní bolo najmä,

či a v akom rozsahu žalobca vykonával reálnu pracovnú činnosť v spoločnosti v rozhodnom období,
za ktoré požaduje doplatiť mzdu, či je účinný platový dekrét, zvyšujúci a následne znižujúci mzdu,
ako aj či sa žalobca priamo podieľal na prevzatí spoločnosti spoločne s pánmi E. a A.. Intervenient
v konaní na súde prvej inštancie namietal, že v rozhodnom období (v čase od júla 2007 do mája
2008) konali za spoločnosť žalovanej neoprávnené osoby ( C. D. A. ako konateľ zapísaný v tom čase
do obchodného registra ) v dôsledku čoho sú úkony, ktoré vykonali takéto osoby, neplatné. C. D. A.

bol ako konateľ spoločnosti žalovanej zapísaný do obchodného registra dňa 18.8.2007, s vyznačením
dňa vzniku funkcie od 27.7.2007 ( výpis z obchodného registra č. l. 406, 407 ), ako aj počas celého
rozhodného obdobia ( pozn: keď A. F. bola zapísaná ako konateľka opätovne dňa 13.9.2008 - výpis
z obchodného registra č. l. 62 ). Vo vzťahu k zamestnancovi žalovanej, ako tretej osobe súd prvej
inštancie uviedol, že sa nebolo možné domáhať neplatnosti úkonov, ktoré vykonal štatutárny orgán

zamestnávateľa zapísaný do obchodného registra voči zamestnancovi, pričom v uvedenom odkázal na
znenie ust. § 9 ods. 1, §10 ods. 1 Z.p. a § 13 ods. 1, 3, § 27 ods. 3 a 6 Obch.z., všetko v znení účinnom
v čase vykonania úkonov C. D. A. voči žalobcovi ako zamestnancovi. Akúkoľvek neplatnosť právnych
úkonov z daného titulu nemožno vyvodzovať vo vzťahu k zamestnancom žalovanej, ktorí vykonávali pre
zamestnávateľa pracovnú činnosť na základe pracovnej zmluvy, za ktorú majú nárok na mzdu, a ktorí

sa prirodzene spoliehajú na pravdivosť zápisov osôb v obchodnom registri. Súd nemal za preukázané
v konaní, že by žalobca (pred poverením funkciou radový zamestnanec) vedel o akomkoľvek porušení
právnych predpisov, spoločenskej zmluvy, či stanov pri vymenovaní štatutárnych orgánov. Neskoršia
spätná zmena zápisu konateľa v obchodnom registri po dlhoročných komplikovaných právnych sporoch
( ktoré samé osebe takmer eliminujú potenciálnu možnosť vedomosti tretích osôb) a konaní o zosúladení

zápisu ( viď odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Exre/261/2007-248 zo dňa
24.1.2020 – č. l. 263-266 ) nemá vplyv na platnosť právnych úkonov vykonaných voči tretím osobám v
čase, keď bol štatutárny orgán v obchodnom registri zapísaný. Podľa poslednej zmeny pracovnej zmluvy
( bod 25 rozsudku súdu prvej inštancie ) mal žalobca určenú mzdu 35.000,-Sk (1.161,79 eur) mesačne,
ktorá dohodnutá mzda mu nebola žalovanou vyplatená za dobu od decembra 2007 do mája 2008 v plnej

výške, uložil prvoinštančný súd žalovanej povinnosť na doplatenie tejto mzdy žalobcovi, a to vypočítanej
brutto, podľa údajov zistených lustráciou v Sociálnej poisťovni, za mesiac december vo výške uplatnenej
žalobou 700,39 eur, keďže žalobca si za tento mesiac uplatnil rozdiel v nižšom rozsahu, ako vyplýva z
predmetnej lustrácie, keď brutto mal mať mzdu 1.161,79 eur a za tento mesiac mal vymeriavací základ
v Sociálnej poisťovni uvedený 394 eur, rozdiel činil 767,79 eur, avšak uplatnil si tento rozdiel v sume

700,39 eur, preto mu ho súd v uplatnenej výške priznal ( § 316 ods. 1 C.s.p. ) a za ostatné mesiace
mu priznal rozdiel podľa vymeriavacieho základu v Sociálnej poisťovni, a to za január 2008 ( 1.161,79
eur - 497,99 eur ) v sume 663,80 eur, za február 2008 ( 1.161,79 eur - 454,67 eur ) v sume 707,12
eur, za marec 2008 ( 1.161,79 eur - 454,67 eur ) v sume 707,12 eur, za apríl 2008 ( 1.161,79 eur -
476,32 eur ) v sume 685,47 eur, za máj 2008 v sume 1.161,79 eur, pretože za tento mesiac mu žalovaná

podľa nesporného tvrdenia nevyplatila žiadnu mzdu, spolu v sume 4.625,69 eur, v zmysle § 118 ods.
1 a § 129 ods. 1 Z.p. a priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na odstupné, v zmysle § 76 ods. 1 Z.p. vo
výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku ( bod 27 rozsudku súdu prvej inštancie ), pretože
žalobca odpracoval u žalovanej viac ako 5 rokov, v sume brutto 3 x 1.161,79 eur = 3.485,37 eur a
zároveň zaviazal žalovanú aj na zaplatenie žalobcovi úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 O.z.,

vo výške stanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. § 3 ods. 1 tak, ako zostal
tento nárok uplatnený po zamietnutí žaloby predchádzajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, t. j. nie
ako si uplatnil tento úrok žalobca v žalobe, ale až po uplynutí nasledujúceho kalendárneho mesiaca
po splatnosti mzdy v zmysle § 129 ods. 1 Z.p., keď v konaní nebolo preukázané, že bola splatnosť
mzdy dohodnutá inak. Keďže žalovaná podľa nesporného tvrdenia žalobcu mu pri skončení pracovného

pomeru nevydala potvrdenie o zamestnaní v zmysle § 75 ods. 2 Z.p., súd ho zaviazal aj k tejto
povinnosti tak, ako to vyplýva z výroku II. tohto rozsudku. Intervenient v konaní na súde prvej inštancie
namietal, že v rozhodnom období (v čase od júla 2007 do mája 2008) konali za spoločnosť žalovanej
neoprávnené osoby ( C. D. A. ako konateľ zapísaný v tom čase do obchodného registra ) v dôsledkučoho sú úkony, ktoré vykonali takéto osoby, neplatné. C. D. A. bol ako konateľ spoločnosti žalovanej
zapísaný do obchodného registra dňa 18.8.2007, s vyznačením dňa vzniku funkcie od 27.7.2007 ( výpis
z obchodného registra č. l. 406,407 ), ako aj počas celého rozhodného obdobia ( pozn: keď A. F. bola

zapísaná ako konateľka opätovne dňa 13.9.2008 - výpis z obchodného registra č. l. 62 ). Vo vzťahu k
zamestnancovi žalovanej, ako tretej osobe súd prvej inštancie uviedol, že sa nebolo možné domáhať
neplatnosti úkonov, ktoré vykonal štatutárny orgán zamestnávateľa zapísaný do obchodného registra
voči zamestnancovi, pričom v uvedenom odkázal na znenie ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 Z.p. a § 13 ods.
1, 3, § 27 ods. 3 a 6 Obch.z., všetko v znení účinnom v čase vykonania úkonov C. D. A. voči žalobcovi

ako zamestnancovi. Akúkoľvek neplatnosť právnych úkonov z daného titulu nemožno vyvodzovať vo
vzťahu k zamestnancom žalovanej, ktorí vykonávali pre zamestnávateľa pracovnú činnosť na základe
pracovnej zmluvy, za ktorú majú nárok na mzdu, a ktorí sa prirodzene spoliehajú na pravdivosť zápisov
osôb v obchodnom registri. Súd nemal za preukázané v konaní, že by žalobca (pred poverením funkciou
radový zamestnanec) vedel o akomkoľvek porušení právnych predpisov, spoločenskej zmluvy, či stanov
pri vymenovaní štatutárnych orgánov. Neskoršia spätná zmena zápisu konateľa v obchodnom registri

po dlhoročných komplikovaných právnych sporoch ( ktoré samé osebe takmer eliminujú potenciálnu
možnosťvedomostitretíchosôb)akonaníozosúladenízápisu (viďodôvodnenieuzneseniaOkresného
súdu Bratislava I č.k. 32Exre/261/2007-248 zo dňa 24.1.2020 - čl. 263-266 ) nemá vplyv na platnosť
právnych úkonov vykonaných voči tretím osobám v čase, keď bol štatutárny orgán v obchodnom registri
zapísaný. Vo vzťahu k výroku IV. uviedol, že nevyhovel návrhu intervenienta na opätovné prerušenie

konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26Exre/30/2020, keď
dospel k záveru, že uvedené prebiehajúce konanie nepredstavuje prekážku pokračovania v tomto
konaní. Predmetom konania sp. zn. 26Exre/30/2020 je zosúladenie právneho stavu v spoločnosti a to
v osobe konateľa a spoločníka spoločnosti (návrh na zosúladenie č. l. 410-413). Súčasne poukázal na
skutočnosť, že konateľské oprávnenie (oprávnenie konať za spoločnosť ako štatutárny orgán) vzniká

priamo rozhodnutím o zmene konateľa, a následný zápis konateľa do obchodného registra má iba
deklaratórny charakter, z ktorého dôvodu, ak by osoba (a to aj iná ako aktuálne zapísaná v obchodnom
registri ako konateľ) tvrdiaca, že koná za spoločnosť žalovaného, mala záujem vystupovať v tomto
konaní, nič jej v tom nebránilo a bolo by na posúdení súdu, či ju ako osobu konajúcu za žalovaného (po
predloženíjejdostupnejdokumentáciepreukazujúcejjejkonateľskéoprávnenie)vkonanípripustíabude

sňoupriamokonať,alebobudevecpovažovaťzaspornú.Ktakejtoprípadnejspornostivosobekonateľa
spoločnosti by mohlo dôjsť napríklad v prípade, ak by sa svojho konateľského oprávnenia domáhalo
viacero osôb a nekonaním s niektorou z nich (resp. konaním s nesprávnou vzhľadom na neskoršie
rozhodnutie v konaní o zosúladenie) by došlo k odňatiu práva konať pred súdom. Za spomínaných
okolností by bolo namieste konanie prerušiť v zmysle návrhu intervenienta do odstránenia spornosti.

Situácia v tomto konaní je však iná, keďže žalovaná je v konaní dlhodobo pasívna a žiadna osoba sa
nedomáha konania za ňu ako konateľa, preto to, aký bude neskorší zápis osoby konateľa v obchodnom
registri nie je v konaní relevantným ( a teda nemá význam pre rozhodnutie súdu v zmysle § 164 C.s.p. ),
pri súčasnej pasivite všetkých osôb, ktoré prípadne majú zodpovednosť za konanie v spoločnosti a nič
im nebránilo za túto v konaní vystupovať a argumentovať, iba svoje právo nevyužili, preto v súlade s

ustanovením § 162 ods. 3 C.s.p. návrh intervenienta na prerušenie konania zamietol, keď nemal za
naplnený žiaden z dôvodov, za ktorých je potrebné konanie prerušiť.

4. Proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom splnomocnenkyne včas
odvolanie intervenient vystupujúci na strane žalovanej, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie, eventuálne aby
ho v napadnutej časti zmenil tak, že konanie prerušuje do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26Exre/30/2020. Uviedol, že súd prvej inštancie výrokom IV.
rozsudku vytvoril situáciu, v dôsledku ktorej je intervenient ukrátený na základných procesných právach.
Prebiehajúce registrové konanie má význam pre konanie, keďže zápis osoby oprávnenej konať za

žalovaného má význam pre intervenienta z hľadiska možnosti uplatniť procesné prostriedky priznané mu
zákonom ( C.s.p. ). Intervenient totiž netvorí so žalovaným nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 C.s.p.
Pre intervenienta je nemožné v tejto situácii neistoty zápisu údajov v obchodnom registri o žalovanom
naplniť dikciu ustanovenia § 360 ods. 2 C.s.p. a zabezpečiť relevantný a právne účinný súhlas s podaním
odvolania. Vo vzťahu k (ne)možnosti intervenienta podať odvolanie podľa § 360 ods. 1 a 2 C.s.p. z

dôvodu absencie nerozlučného spoločenstva na žalovanej strane resp. súhlasu žalovanej s podaním
odvolania, je potrebné vyriešiť otázku, ako sa môže intervenient brániť voči napadnutej časti rozsudku
v prípade, že ju považuje za nezákonnú. Úvaha teda spočíva v tom, aký opravný prostriedok je pre
intervenienta prípustný. Vychádzajúc zo zásady hospodárnosti civilného sporového konania vyjadrenejv článku 17 C.s.p. sa javí logické brániť sa voči rozsudku využitím riadneho opravného prostriedku
– odvolania a uprednostniť tento postup pred mimoriadnymi opravnými prostriedkami, eventuálne
ústavnou sťažnosťou. Napokon prekážkou prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov je zásada

subsidiarity, podľa ktorej by malo ich využitiu predchádzať podanie riadneho opravného prostriedku.
Paradoxne tak nastáva situácia, kedy je intervenient donútený brániť sa odvolaním voči tomu, že mu
neboloumožnenépodaťodvolanievočirozsudku.Odmietnutímodvolaniapodľa§386C.s.p.dochádzak
denegatio iustitiae, t. j. odopretiu spravodlivosti, prejavujúceho sa v porušení základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky, keď v dôsledku takéhoto rozhodnutia súdu je

odňatá intervenientovi vo vzťahu k rozsudku a v podstate aj v ďalšom priebehu konania, realizácia jeho
procesných práv.

5. K odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca v tom smere, že prvoinštančný súd
rozhodol vecne správne tým, že návrh na prerušenie konania zamietol z dôvodov uvedených v bode

14. rozsudku, pričom svojim postupom ani neporušil žiadne základné procesné práva intervenienta a
ani mu neznemožnil naplniť dikciu § 360 ods. 2 C.s.p. Samotný intervenient v bode 8. odvolania uviedol
skutočnosti, na základe ktorých je známe, kto je konateľom žalovanej a to bez ohľadu na skutočnosť,
či je zapísaný v obchodnom registri. Intervenientovi nič nebránilo získať súhlas konateľa žalovanej na
podanie odvolania voči meritórnemu rozsudku v tejto veci. Prebiehajúce konanie na Okresnom súde

Trnava pod sp. zn. 26Exre/30/2020, do ktorého skončenia intervenient navrhol prerušiť toto konanie,
nie je a ani nebolo prekážkou na získanie súhlasu žalovanej na podanie odvolania intervenientom voči
rozsudku súdu prvej inštancie, preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie intervenienta odmietol a priznal
mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči intervenientovi.

6.KrajskýsúdvTrnave,akosúdodvolacípodľa§34C.s.p.,preskúmalvecvmedziachdanýchrozsahom
a dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380 C.s.p. ) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru,
že odvolanie proti IV. výroku napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8. Podľa § 357 písm. n/ C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. 10. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p., odvolací súd odmietne

odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že intervenient podal odvolanie proti IV. výroku rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na prerušenie konania. Odvolací súd
poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie

je prípustné odvolanie, iba ak to zákon pripúšťa. Odvolanie je prípustné len v taxatívne uvedených
prípadoch v ustanovení § 357 C.s.p.( avšak odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania nepripúšťa ). Podľa § 357 písm. n) C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu o
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 C.s.p. t. z. ( arg. a contrario ), odvolanie proti
iným uzneseniam týkajúcim sa prerušenia konania sa nepripúšťa.

10. Na podporu uvedeného odvolací súd poukazuje na právny názor „ Ak bol však podaný návrh na
prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa
§ 357 písm. n/ C.s.p. “( Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s. ).

11. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle pripustiť odvolanie aj proti takémuto uzneseniu, vyjadril by to
rovnako, ako v prípade, keď súd prvej inštancie zamieta návrh na doplnenie rozsudku ( § 357 písm.
g/ C.s.p. ), či keď zamieta návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ( § 357 písm. h/ C.s.p. ). Na
týchto záveroch nič nemení ani to, že o návrhu žalovanej na prerušenie konania bolo rozhodnuté v rámci

rozsudku, pretože takýto postup vyplýva z § 161 ods. 3 C.s.p. a výrok IV. napadnutého rozsudku, preto
treba na účely odvolania považovať za uznesenie.12. Keďže odvolanie proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie nie je prípustné, odvolací súd
odvolanie intervenienta vystupujúceho na strane žalovanej podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol ( výrok
I ).

13. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu SR, odvolací súd v tomto prípade
rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a jemu
predchádzajúce konanie týkajúce sa návrhu na prerušenie konania.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1
C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. ( per analogiam ), podľa ktorého, ak strana zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, pretože odmietnutie odvolania v
dôsledku zavinenia strany možno z procesného hľadiska prirovnať k zavineniu na zastavení konania
a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Intervenient podaním odvolania proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné, procesne zavinil odmietnutie odvolania a preto odvolací súd
priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže
bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p. ).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci

(§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).