Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322203205
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322203205.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. XXX, 2/ E. F., nar.
X.XX.XXXX, adresa G. XXXX/X, D., obaja zastúpení: JUDr. Norbert Horváth, advokát, IČO: 30958300,
Slnečná 592/2, Galanta, proti žalovanej: B. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX, D., zastúpená: JUDr.
Silvia Gašparíková, advokát, IČO: 42294916, Športová 2298/58, Sereď, o určenie vlastníckeho práva
knehnuteľnosti,naodvolaniežalobcov1a2protirozsudkuOkresnéhosúduGalantazodňa20.04.2023,

č.k. 26C/43/2022-208, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie ruší avecmu vracia naďalšiekonanieanovérozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o trovách
konania rozhodol tak, že žalovanej priznal 100 % náhrady trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie § 132, § 134 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 137 písm. c), § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
strany sporu sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností, pričom žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi

parcely reg. C č. 6681/3 o výmere 5426 m2 (orná pôda), nachádzajúcej sa v k.ú. D., obec D., okres
Galanta, vedenej OÚ Galanta, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou
parcely reg. C č. 6684/1 o výmere 1316 m2 (orná pôda), č. 6684/2 o výmere 1148 m2 (vinica) a č.
6684/3 o výmere 46 m2 (zastavaná plocha a nádvorie), nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec D., okres
Galanta, vedených OÚ Galanta na LV č. XXXX, susediacich s parcelou č. 6681/3 v spoluvlastníctve
žalobcov 1/ a 2/. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo k parcele č. 6681/3 na základe Uznesenia o dedičstve

OS Galanta č.k. 35D/32/2017-106 z 21.09.2017, žalovaná nadobudla vlastnícke právo k parcelám č.
6684/1, 6684/2 a 6684/3 na základe Osvedčenia o vydržaní spísaného formou notárskej zápisnice č. N
74/2007, Nz 9693/2007, NCRIs 9714/2007. Žalobcovia 1 a 2 mali za to, že časť parciel č. 6684/1, 6684/2
a 6684/3, vymedzená geometrickým plánom č. G1-1852-2021 a v rámci neho označená ako parcely reg.
C č. 6684/7 (vinica) o výmere 164 m2 a č. 6684/8 (orná pôda) o výmere 113 m2 nie sú vo vlastníctve
žalovanej, ale v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, uvedené novovytvorené parcely majú tak byť

vlastnícky evidované katastrom nehnuteľností v prospech žalobcov 1/ a 2/, ktorý nevyhovujúci právny
stav sa (zrejme aj s poukazom na odporúčanie katastrálneho úradu) sa rozhodli odstrániť podaním
žaloby o určenie ich vlastníckeho práva k novovytvoreným (odborom katastra relevantným spôsobom
neregistrovaným) parcelám č. 6684/7 a 6684/8 z právneho dôvodu (zrejme čiastočnej) neplatnosti
notárskej zápisnice N 74/2007, Nz 9693/2007 osvedčujúcej nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej
vo vzťahu (aj) k parcelám č. 6684/1, 6684/2 a 6684/3. V danom prípade konanie iniciovali podaním

žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorý druh žaloby možno nepochybne subsumovať pod ust. § 137
písm. c/ CSP. Jedným z predpokladov prípustnosti žaloby podľa ust. § 137 písm. c/ CSP je preukázanienaliehavého právneho záujmu žalobcov na žiadanom určení (s výnimkou stavu, kedy naliehavý právny
záujem vyplýva z osobitného predpisu). Žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu na určení
práva odôvodnili aktuálnym neistým právnym postavením žalobcov, nakoľko títo v katastri nehnuteľností

nie sú vedení ako vlastníci sporných nehnuteľností (p.č. 6684/7 a 6684/8), pričom nápravu stavu je
možné dosiahnuť len rozhodnutím súdu v predmetnom konaní, nakoľko zmenu v údaji o vlastníctve
sporných nehnuteľností katastrálny odbor nevykonal. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že z
vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by bola žalovaná aktuálne evidovaná ako vlastníčka
nehnuteľností - parciel registra C č. 6684/7 (vinica) o výmere 164 m2 a 6684/8 (orná pôda) o výmere 113

m2,nachádzajúcichsavk.ú.D.,obecD.,vytvorenýminazákladegeometrickéhoplánuč.G1-1852-2021
vyhotoveného autorizovaným geodetom a kartografom A. I. J. dňa 21.01.2022, nevyplýva to najmä z LV
č. XXXX (podľa ktorého táto je výlučnou vlastníčkou p.č. 6682, 6683/4, 6684/1, 6684/2, 6684/3), pričom
súdu z vykonaného dokazovania nie je známa existencia inej listiny majúcej charakter listiny verejnej s
dôkaznou relevanciou podľa ust. § 205 CSP. Argumentácia žalobcov spočívajúca v tvrdení existencie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa názoru súdu za preukázaného skutkového

a právneho stavu veci neobstojí, nakoľko súdu nie je zrejmá súvislosť žalobcami žiadanom určení
vlastníckeho práva s vlastníckym právom žalovanej. Žalovaná nie je vlastníčkou predmetu sporu, pričom
žiadaná zmena v evidencii vlastníctva sa žalovanej zjavne netýka. V neposlednom rade súd poukazuje
na skutočnosť, že vo vzťahu k sporným parcelám (č. 6684/7 a 6684/8) aktuálne nie je zákonom určeným
spôsobom evidované vlastníctvo žiadneho subjektu. Sporné parcely nie sú zlegalizované, kataster

nehnuteľností ich ako právne existujúce nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho zákona v súčasnosti
nevedie, preto žiadaným určením nemožno dosiahnuť zmenu právneho stavu (ohľadne vlastníctva)
vo vzťahu k žalovanej. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, ktorej časti notárskej zápisnice N
74/2007 osvedčujúcej vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanej sa má žalobcami
tvrdená neplatnosť pre nesplnenie hmotnoprávneho predpokladu vydržania v podobe oprávnenej držby

(ktorúneplatnosťmalsúdprejudiciálnevkonanívyhodnotiť)týkať,pokiaľbymalabyťneplatnounotárska
zápisnica ako celok, je zjavná absencia naliehavého právneho záujmu na takomto určení, nakoľko
ňou bolo osvedčené nadobudnutie vlastníctva žalovanou k nehnuteľnostiam v rozsahu väčšom, než je
žalobou žiadané určenie. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že okrem absencie preukázania
naliehavého právneho záujmu nie je preukázaná ani pasívna legitimácia žalovanej v spore, čo zakladá

dôvod na zamietnutie žaloby. Vychádzajúc z kontextu skutkového stavu a z obsahu listinných dôkazných
prostriedkov mal súd za to, že vhodným nástrojom riešenia situácie strán sporu sa javí žaloba o určenie
priebehu hranice pozemku (§ 67c ods. 5 z.č. 162/1995 Z.z.), v rámci ktorého konania by súd posúdil
nielen správnosť priebehu hraníc pozemkov, ak sú tvrdenia vlastníkov sporné, ale bolo by možné
dosiahnuť právoplatným rozhodnutím aj žalobcami sledovanú opravu údajov o výmere dotknutých

nehnuteľností v prípade ich procesného úspechu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255
ods.1 CSP s poukazom na plný procesný úspech žalovanej vo veci, tejto priznal právo na 100% náhrady
vzniknutých trov konania.

4. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1 a 2 z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)

CSP a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie.

5. V odvolaní poukázali na nepochopiteľnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná
nie je pasívne vecne legitimovanou s argumentom, že samotná žalovaná sa považuje za vlastníčku

odskoku, tento má oplotený a dlhodobo ho nerušene užíva (rovnako aj jej právny predchodcovia), pričom
v rámci konania sa aktívne svoje vlastníctvo pokúšala preukázať. Súd prvej inštancie síce správne
konštatuje, že novovzniknuté parcely predstavujúce odskok nie sú zapísané v katastri nehnuteľností,
ale z priebehu konania a všetkých (ústnych i písomných) vyjadrení sporových strán a vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalovaná považuje odskok ako novovzniknuté parcely (ich ekvivalent v

podobe relevantných častí ňou formálne vlastnených parciel reg. „C“ č. 684/1, 6684/2 a 6684/3) za svoj,
nakoľko vznikol odčlenením od parciel, ktoré formálne nadobudla na základe žalobcami spochybneného
osvedčenia o vydržaní. Pokiaľ ide o Osvedčenie o vydržaní, žalobcovia ho spochybnili ako celok,
nakoľko je absolútne zrejmé, že nevychádza z hodnoverných podkladov. Darovacia zmluva, na základe
ktorej bolo Osvedčenie o vydržaní vydané nemá zákonom stanovené náležitosti (absolútna neplatnosť

právneho úkonu), stavbu v ňom uvedenú identifikuje súpisným číslom, ktoré bolo pridelené až 19.
novembra 1997 (4 roky po uzavretí dotknutej darovacej zmluvy) a list vlastníctva č. XXXX v čase
údajného darovania taktiež ešte neexistoval. K otázke existencie ich naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení žalobcovia uvádzajú, že právny názor súdu prvej inštancie neobstojí a nemážiadnu oporu v elementárnej logike. Žalobcovia jednoznačne a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti odôvodnili. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je

podľa ustálenej súdnej judikatúry daný vtedy, ak žalobca hodlá dosiahnuť zmenu zápisu v katastri
nehnuteľností vo svoj prospech. V danom prípade sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú vlastníkmi
nehnuteľností, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako vlastníctvo žalovanej. S prihliadnutím k
významu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a k jeho právnym účinkom je odôvodnený
záver, že právne postavenie žalobcov je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by

ich právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho
právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyvskutočnýchprávnychvzťahochmedzi
sporovými stranami. Žalobcovia tiež považujú za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie týkajúci
sa voľby druhu žaloby a rozhodne sa nestotožňujú s jeho záverom, že relevantným prostriedkom
právnej ochrany by bola v danom prípade s ohľadom na aktuálny skutkový a právny stav žaloba o

určenie priebehu hranice pozemku. Súd prvej inštancie svoj názor oprel o Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Rkc 2/2009 zo dňa 29. júna 2010, avšak právny názor Najvyššieho
súdu SR nesprávne interpretuje, nakoľko ten uvádza, že žalobu o určenie priebehu hranice pozemku
nemožno vylúčiť z okruhu určujúcich návrhov na ochranu práva, neuvádza však, že je to jediný prípustný
prostriedok ochrany práv osôb, ktorých vlastnícke právo bolo porušené. Súd prvej inštancie tak žalobu

zamietol prakticky z 3 dôvodov, a to údajnej neexistencie naliehavého právneho záujmu, údajného
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej a údajne nesprávne zvoleného druhu žaloby.
Okrem toho, že ani jeden z dôvodov nie je v napadnutom rozsudku dostatočne a podrobne odôvodnený,
ani jeden z nich nemá logický základ v zistenom skutkovom stave.

6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie
žalobcovia nepredložili jediný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné potvrdiť, že sporný odskok
pred vydaním osvedčenia Notárskeho úradu Banská Bystrica o vydržaní vlastníckeho práva žalovanej
k nehnuteľnostiam č. N 74/2007 zo dňa 13.03.2007 bol súčasťou ich parcely č. 6681/3. Žalobcovia
poukazovali na neplatnosť uvedeného osvedčenia, avšak nie je zrejmé, akej časti by sa mala tvrdená

neplatnosť týkať. Súd prvej inštancie teda správne uvádza, že pokiaľ by mala byť daná notárska
zápisnica neplatná ako celok, je to zjavná absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto
určení, nakoľko ňou bolo osvedčené nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanou k nehnuteľnostiam
vo väčšom rozsahu, než je žalobou žiadané určenie vlastníckeho práva k spornému „odskoku“. Trvá
na tom, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom ak by

súd rozhodol o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospel k záveru o existencii
naliehavého právneho záujmu žalobcov, porušil by tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho
účastníka konania. Poukázala na odpoveď na žiadosť o prešetrenie, vymeranie nehnuteľností a právny
stav na LV zo dňa 05.11.2021, pričom priebeh hranice medzi vlastníkmi susedných pozemkov je sporný,
čoho sa žalobcovia pri formulovaní svojho petitu nedržali a žalobný návrh neopravili. Navrhla napadnutý

rozsudok potvrdiť.

7. K vyjadreniu žalovanej podali žalobcovia 1 a 2 odvolaciu repliku, pričom uviedli, že žalovaná uvádza,
že žalobcovia spochybňujú Osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam č. N 74/2007,
NZ 2693/2007, NCRis 9714/2007 zo dňa 13.03.2007 ako celok, pričom na takéto určenie v ich prípade

absentuje naliehavý právny záujem. Žalobcovia opakovane uvádzajú, tak ako to bolo úplne zrejmé
z každého ich ústneho i písomného prednesu v rámci prvoinštančného konania, že spochybňujú
zákonnosť a platnosť osvedčenia o vydržaní iba vo vzťahu k „spornému odskoku“. Pokiaľ ide o dôvody
neplatnosti, ktoré žalobcovia opakovane v konaní uviedli, tie sa logicky vzťahujú na osvedčenie o
vydržaní ako také, čo však neznamená, že ho napádajú ako celok. Pokiaľ ide o právny názor žalovanej,

že jediný prípustný druh žaloby je v danom prípade žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov,
s týmto sa nemožno stotožniť. V danom prípade ide absolútne jednoznačne o určenie vlastníckeho
práva vo vzťahu k parcelám, ktoré žalobcovia považujú za vlastné rovnako ako žalovaná, ktorá ich
neoprávnene užíva, čo jednoznačne odôvodňuje správnosť zvoleného druhu žaloby, t.j. žaloby o určenie
práva (vlastníckeho) k nehnuteľnosti v zmysle ust. § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Súdu prvej inštancie v

danej veci nič nebránilo konať a rozhodnúť tak, ako bolo požadované v petite žaloby.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie žalobcov má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcami, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom toho, že naliehavý právny záujem na požadovanom
určení nie je daný.

10. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.

12. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

13. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.

Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli
tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným
a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu

neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne skúmal, či na požadovanom určení majú
žalobcovia 1 a 2 naliehavý právny záujem, avšak dospel k nesprávnym záverom. Zo skutočnosti, že
žalovaná nie je evidovaná ako vlastníčka novovytvorených parciel č. 6684/7 a 6684/8 na podklade

geometrického plánu č. G1-1852-2021 súd prvej inštancie vyvodil záver, že nie je zrejmá súvislosť
medzi žalobcami žiadaným určením vlastníckeho práva s vlastníckym právom žalovanej. S uvedeným
sa nemožno stotožniť. Z priloženého geometrického plánu (č.l. 14) je zrejmé, že novovytvorené parcely
č. 6684/7 a 6684/8 boli odčlenené z parcely č. 6684/1 orná pôda o výmere 1.316 m2 a 6684/2 vinica
o výmere 1.148 m2, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. D. vo vlastníctve žalovanej.

Z podanej žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobcovia 1 a 2 sa domáhajú určenia vlastníckeho práva
k časti parciel č. 6684/1 a 6684/2 vo vlastníctve žalovanej, pričom táto časť bola vyčlenená z uvedených
pozemkov predmetným geometrickým plánom vo forme novovytvorených parciel č. 6684/7 a 8, ktorý sa
mal podľa žalobného návrhu (petitu) stať neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Je preto len logické, žežalovaná nie je a ani nemôže byť aktuálne zapísanou vlastníčkou novovytvorených parciel, keď o určení
vlastníckeho práva k nim nebolo dosiaľ rozhodnuté, pričom ich zápis do katastra nehnuteľností bude
možný len v prípade, ak by súd žalobe vyhovel a rozhodnutie s pripojeným geometrickým plánom by sa

tak stalo podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Vzťah medzi určením
vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám č. 6684/7 a 8 a vlastníckym právom žalovanej však
jednoznačne vyplýva z vlastníctva žalovanej k parc. č. 6684/1 a 2, z ktorých sú tieto parcely vytvorené,
inými slovami, ak sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k časti pozemkov, ktoré patria
žalovanej (t.j. k novovytvoreným parcelám č. 6684/7 a 8), nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku

možné vyvodiť, z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď konštatoval, že pasívna vecná legitimácia
žalovanej v spore nie je daná.

15. Pokiaľ ide o úvahu súdu prvej inštancie, že ak by sa žalobcovia domáhali neplatnosti notárskej
zápisnice N 74/2007 ako celku, je zjavná absencia naliehavého právneho záujmu na takomto určení,
nakoľko ňou bolo osvedčené vlastníctvo žalovanej vo väčšom rozsahu, než je žalobou žiadané určenie,

táto nekorešponduje s obsahom žaloby, ani žalobným návrhom (petitom), ktorého sa žalobcovia 1 a 2
domáhajú. Z obsahu žaloby, ako aj skutkových tvrdení žalobcov je nepochybné, že títo namietajú, že
žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom parc. č. 6684/7 a 8, ktoré sú súčasťou
parc.č.6684/1,2a3vydržaním,lebonebolisplnenépodmienkyvydržaniavlastníckehopráva,ktorémali
byť osvedčené predmetnou notárskou zápisnicou (Osvedčenia o vydržaní č. N 74/2007). Je irelevantné,

že predmetná notárska zápisnica sa týkala aj nehnuteľností, ku ktorým sa žalobcovia nedomáhajú
určenia vlastníctva práva, keď tvrdené nesplnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva sa má týkať
súhrnne aj pozemkov, na ktoré sa žalobcami požadované určenie vzťahuje. Odvolací súd dáva do
pozornosti, že žalobcovia sa nedomáhajú neplatnosti právneho úkonu (notárskej zápisnice) ako určenia
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ale určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa §

137 písm. c) CSP, pričom neplatnosť Osvedčenia o vydržaní bude súd skúmať len ako otázku predbežnú
a svoje právne závery bude vzťahovať k predmetu sporu, teda určeniu vlastníckeho práva len k tým
pozemkom, o ktorých žalobcovia tvrdia, že sa stali ich vlastníkmi (novovytvorené parcely č. parc. č.
6684/7 a 8).

16. Ďalej odvolatelia považovali za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie týkajúci sa voľby
druhu žaloby a nestotožnili sa s jeho záverom, že relevantným prostriedkom právnej ochrany by bola
v danom prípade s ohľadom na aktuálny skutkový a právny stav žaloba o určenie priebehu hranice
pozemku. Odvolací súd tu konštatuje, že žalobcovia 1 a 2 podanou žalobou nepochybne sledujú účel
dosiahnutia zápisu ich vlastníckeho práva k parc. č. 6684/7 a 8 do katastra nehnuteľností na podklade

rozhodnutia súdu, pričom o uvedených pozemkoch tvrdia, že sú ich vlastníkmi napriek tomu, že zápis
v katastri nehnuteľností svedčí žalovanej. Hoci na dosiahnutie daného účelu nie je možné vylúčiť
ani žalobu o určenie priebehu spornej hranice, ako konštatuje aj NS SR v citovanom rozhodnutí sp.
zn.: 1Rkc/2/2009, žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je bezpochyby vhodným
druhom žaloby, nakoľko žalobcovia 1 a 2 tvrdia existenciu svojho vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam a výsledkom konania v prípade, že súd žalobe vyhovie, bude deklarácia existencie
tohto práva. Vzhľadom na to, že žalobcovia nemôžu bez rozhodnutia súdu dosiahnuť zmenu v zápise
vlastníckych práv v katastri nehnuteľností k parc. č. 6684/7 a 8, pretože tieto predstavujú geometrickým
plánom vymedzenú časť parc. č. 6684/1 a 2, ktorých zapísanou vlastníčkou je žalovaná, ich právne
postavenie ako vlastníkov sporných nehnuteľností je neisté a túto neistotu nie je možné odstrániť

inak, ako vyhovujúcim určovacím rozhodnutím súdu, čím je daný naliehavý právny záujem žalobcov
na požadovanom určení. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žaloba o určení spornej hranice
pozemkov je svojou povahou žalobou o určenie, že časť zo spornej plochy pozemku patrí inému, než
zapísanémuvlastníkovi,tedasvojímobsahomaúčelomkorešpondujesožalobouourčenievlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vymedzeným geometrickým plánom.

17. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym
posúdením veci) k znemožneniu žalobcom realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov
rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na

to, že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne,
nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V
dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa §
391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.18. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcov, pričom je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových

tvrdení strán a nimi navrhnutých dôkazov najmä so zameraním na posúdenie, či preukázali svoje
vlastnícke právo k sporným pozemkom parc. č. 6684/7 a 8. Výsledky vykonaného dokazovania je
nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, a to najmä so sústredením sa
na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a
potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods.

2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli vyčerpávajúco a logicky vysvetlené,
nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch samotného rozhodnutia.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).