Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204009
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7814204009.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v C., D. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Attilom Elekom, advokátom so sídlom v Rožňave, Jovická 2 proti
žalovanému: WEXIM TRUCK s.r.o., so sídlom v Rožňave, Štítnická 23, IČO: 45 420 165, zastúpenému
JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v konaní o zaplatenie
25.500,00 eur s prísl., oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému motorové vozidlo, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 6.12.2022 č.k. 4C/261/2014-259 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom zamietol žalobu
a priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal v znení jej zmeny voči žalovanému zaplatenia
25.500,00 eur oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému osobné motorové vozidlo AUDI Q 7, pôvodne

evidované pod ev. č. C. XXXXX, VIN: E., r. v. 2007, čierno - bielej farby.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že kúpnou
zmluvou zo dňa 20.10.2011 odkúpil od žalovaného motorové vozidlo zn. AUDI Q7, evidenčné číslo
C., VIN: E., rok výroby 2007, čiernobielej farby, za ktoré uhradil žalovanému kúpnu cenu vo výške
25.500,00 eur. Žalovaný ho výslovne ubezpečil, že predmetné motorové vozidlo netrpí žiadnymi
technickými ani právnymi vadami, ktoré by mu bránili nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlu a jeho

riadne užívanie, čo vyplýva aj z obsahu článku V. zmluvy. Dňa 5.11.2013 bolo žalobcovi motorové vozidlo
zaistené príslušníkmi Policajného zboru SR, ORPZ Rožňava, Odbor kriminálnej polície z dôvodu vzniku
dôvodného podozrenia, že motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Žalobca tvrdil, že v čase kúpy
predmetného motorového vozidla nemal žiadnu vedomosť o tom, že by mohlo pochádzať z trestnej
činnosti. V opačnom prípade by takéto motorové vozidlo nekúpil a nezaplatil zaň tak vysokú kúpnu
cenu, navyše do vozidla investoval ďalšie nemalé finančné prostriedky vo výške niekoľko tisíc eur. Dňa
5.11.2013 žalobca sám požiadal o vykonanie ďalšej kontroly originality, po ukončení ktorej mu bolo

oznámené, že vznikli určité problémy s „legalitou“ vozidla. O tejto skutočnosti boli vyrozumené aj orgány
polície, ktoré napokon vozidlo zaistili. Nakoľko žalovaný ako predávajúci ubezpečil žalobcu, že predmet
kúpy nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým, vznikol žalobcovi nárok odstúpiť
od kúpnej zmluvy v zmysle § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak urobil písomne listomadresovaným žalovanému dňa 02.01.2014, v ktorom ho vyzval na vrátenie mu vyplatených finančných
prostriedkov vo výške 25.500,00 eur. Žalovaný mu doposiaľ kúpnu cenu nevrátil. Žalobca zastáva názor,
žedodnesnedisponujepredmetomkúpy,nevlastnímotorovévozidloatobezsvojhozavineniaazároveň

od zmluvy odstúpil, čím sa zrušila zmluva od počiatku. V intenciách § 451 Občianskeho zákonníka
mu preto vznikol nárok na vrátenie vyplatenej kúpnej ceny vo výške 25.500,00 eur, ktorú požaduje od
žalovaného oproti tomu, že ho súd zaviaže vrátiť žalovanému predmetné osobné motorové vozidlo.

4. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 446 Obchodného zákonníka, §

48 ods. 1, 2 § 457, § 458, § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.

5. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu možno uzavrieť,
že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu jeho kúpou od spoločnosti
ČSOB Leasing a.s. v zmysle § 446 Obchodného zákonníka a to aj pre prípad, ak predávajúci

nebol jeho vlastníkom. Žalovaný sa teda stal vlastníkom predmetného motorového vozidla na základe
kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným ako predávajúcim dňa 20.10.2011, keď ako kupujúci aj prevzal
predmetné motorové vozidlo. Žalobca listom zo dňa 17.12.2013 odstúpil od kúpnej zmluvy tvrdiac, že
predmetné motorové vozidlo má vady, ktoré spôsobili, že sa nestal jeho vlastníkom. Takýto dôvod pre
odstúpenie od zmluvy však podľa názoru súdu prvej inštancie nebol daný, nakoľko žalovaný platne

previedol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu na žalobcu. Žalobca toto motorové
vozidlo riadne a nikým nerušene užíval spolu s členmi svojej rodiny, dobromyseľne v presvedčení, že
mu vozidlo vlastnícky patrí do 5.11.2013.

6. V tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal dňa 5.6.2015 na Okresný súd Rožňava

žalobu o určenie, že je vlastníkom predmetného motorového vozidla, pričom súd vo veci právoplatne
rozhodol dňa 10.8.2019 a žalobe vyhovel. Rozsudkom tak bolo záväzne deklarované, že ku dňu jeho
vyhlásenia je žalobca vlastníkom predmetného motorového vozidla. Z týchto zistených skutočností súdu
prvej inštancie vyplynulo, že v čase podania žaloby sa žalobca sám cítil byť vlastníkom predmetného
motorového vozidla, čím jednoznačne poprel svoj pôvodný úmysel a potrebu vrátiť motorové vozidlo

žalovanému na základe odstúpenia od zmluvy. Nie je totiž podľa názoru súdu možné súčasne tvrdiť, že
žalobca je vlastníkom určitej veci a zároveň, že vlastníkom tejto veci nie je. Žalovaný v konaní vedenom
pod sp. zn. 10C/199/2015 vystupoval ako intervenient a uviedol, že vlastnícke právo k motorovému
vozidlu nadobudol kúpou od spoločnosti ČSOB Leasing a.s., že platne previedol vlastnícke právo
k tomuto motorovému vozidlu kúpnou zmluvou na žalobcu, ktorý je aj vlastníkom tohto motorového

vozidla.

7. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie tiež vyplynulo, že sa zaoberal aj otázkou, či žalobca
ako kupujúci uplatnil práva zo zodpovednosti za vady v lehote stanovenej v § 599 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že tomu tak nie je.

8. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sa kupujúci môže práva zo zodpovednosti za vady domáhať
na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci u predávajúceho. K prevzatiu
predmetného motorového vozidla žalobcom došlo v deň uzavretia kúpnej zmluvy dňa 20.10.2011.
Žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy listom zo dňa 17.12.2011, ktorý bol žalovanému doručený dňa

2.1.2014. Stalo sa tak po uplynutí dvojročnej prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom, v dôsledku čoho
žalobcovi ako kupujúcemu zaniklo právo na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady.

9. Z týchto všetkých dôvodov žalobu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal plnú
náhradu trov konania vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, podľa jeho obsahu z dôvodov
podľa § 265 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel,
uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že kúpnu zmluvu podradil
právnemu režimu v zmysle § 446 Obchodného zákonníka, avšak pri právnom posúdení odstúpenia
od zmluvy aplikoval ust. Občianskeho zákonníka, hoci tieto inštitúty sú upravené aj v Obchodnomzákonníku. S poukazom na to, že zmluvné strany sú podnikateľskými subjektmi mal na daný prípad
aplikovať ust. Obchodného zákonníka, vrátane posudzovania odstúpenia od kúpnej zmluvy a lehoty na
vytknutie vád kupujúcim. V súvislosti s aplikáciou ust. § 446 Obchodného zákonníka na preskúmavanú

kúpnu zmluvu medzi zmluvnými stranami poukázal na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že
predmetné motorové vozidlo kupoval v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a následne toto
motorovévozidlopredávalvsúvislostisjehopodnikateľskoučinnosťou.Žalobcajetohonázoru,ževtejto
časti odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neodkazuje na vykonané dokazovanie a z rozhodnutia
nie je možné zistiť prečo danú kúpnu zmluvu súd posudzoval v zmysle § 446 Obchodného zákonníka.

V tej súvislosti poukázal na výpoveď F. G., uskutočnenej na príslušnom OR PZ Rožňava zo dňa
27.3.2014, konateľa žalovaného, ktorý zastrešoval proces kúpy predmetného motorového vozidla a jeho
následný predaj žalobcovi. Z tejto výpovede nevyplýva, že predmetné motorové vozidlo malo byť
kupované v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného a že jeho následný predaj súvisel s jeho
podnikateľskou činnosťou. Práve za tým účelom žalobca navrhol, aby žalovaný preukázal, či skutočne
vozidlo malo nejaký súvis s jeho podnikateľskou činnosťou, alebo či malo slúžiť celkom inému účelu.

Nesúhlasí s názorom súdu, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatným právnym úkonom, nakoľko
v ňom nebol vymedzený dôvod. V čase uskutočnenia odstúpenia od zmluvy motorové vozidlo bolo
zaistené políciou pre dôvodné podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti, na základe výsledkov
vykonanej kontroly originality, potvrdenej znaleckým posudkom. Je preto zrejmé, že motorové vozidlo
malo v čase kúpy v roku 2011 právnu vadu, spočívajúcu v tom, že ju prevádzala osoba, ktorá nebola

jej vlastníkom, a súčasne predmet predaja pochádzal z trestnej činnosti. Dôsledkom odstúpenia od
zmluvy v obchodnom práve je zánik zmluvy (§ 349 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj zánik
všetkých práv a povinností zo zmluvy, okrem tých, ktorých zánik zákon vylučuje v ust. § 351 ods. 1
Obchodného zákonníka. Ak dôjde k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, na základe ktorej už obe strany
plnili, smerodajným pre nastavenie režimu následného usporiadania vzťahov medzi stranami je ust.

§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka a teda vznik mimozmluvného záväzku toho, kto plnenie dostal,
vrátiť ho tomu, kto plnenie dal. V prípade zániku zmluvy je obsahom tohto záväzku povinnosť oboch
účastníkovzaniknutejzmluvyvrátiťdruhémuúčastníkovito,čonazákladezmluvydostali,oprotizískaniu
toho, čo na základe zmluvy poskytli. Súd v rozsudku nevysvetlil prečo na daný prípad aplikoval ust.
§ 599 Občianskeho zákonníka, ktorý sa aplikuje v spotrebiteľských vzťahoch, avšak nie na vzťahy

obchodnoprávne. V tomto smere rozsudok trpí nepreskúmateľnosťou. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri
rozhodovaní o trovách konania na daný prípad neaplikoval ust. § 257 C.s.p.. S poukazom na judikatúru
najvyšších súdnych autorít má za to, že v danom prípade boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa
pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. V tej súvislosti poukázal na skutočnosť, že predmetné
motorové vozidlo je toho času na cestnej komunikácii nepoužiteľné, že za toto motorové vozidlo

riadne a všas žalovanému zaplatil nie malú sumu. Žalobca je vysokoškolský učiteľ, ktorého príjem
postačuje na úhradu základných životných potrieb. Na kúpu predmetného motorového vozidla použil
všetky nasporené finančné prostriedky, s tým že sa kúpna cena dofinancovala aj pôžičkou. Naopak
žalovaný podľa internetovej stránky FINANSTAT.SK dosiahol v roku 2021 výnos vo výške 1.089.068,00
eur. Majetkové pomery medzi stranami sporu sú diametrálne rozlišné, pričom nepriznaním nároku na

náhradu trov konania žalovanému by rozhodnutie žiadnym spôsobom nepocítil. S poukazom na uzn.
NS SR sp. zn. 5Cdo/162/2018, pričom ide o podobný prípad, ako v danej veci má za to, že rozsudok
vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/199/2015 nepredstavuje prekážku, pre ktorú by nebolo
možné vyhovieť podanej žalobe. Navyše týmto rozsudkom strany sporu v zmysle § 193 a §194 C.s.p.
nie sú viazané. Je preto irelevantné, že v inom konaní bol žalobca určený za vlastníka predmetného

motorového vozidla, nakoľko táto skutočnosť nemá vplyv na posudzovanie platnosti kúpnej zmluvy
a povinností strán v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, vrátiť už poskytnuté plnenie. V rozsudku
absentuje úvaha súdu prvej inštancie o tom, či kúpnu zmluvu uzavretú medzi stranami sporu dňa
20.10.2011 vyhodnotil ako platný právny úkon. Rozsudok tak nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. Zo žiadneho bodu odôvodnenia rozsudku nevyplýva, žeby súd na daný právny
vzťahrazaplikovalustanoveniaObchodnéhozákonníkaainokedyustanoveniaObčianskehozákonníka.
Na právny vzťah medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou ČSOB Leasing a.s., od ktorej žalovaný
ako kupujúci predmetné motorové vozidlo nadobudol, aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka

a na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou s predmetom činnosti, mimo iného aj kúpa tovaru na
účely na jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), alebo iným prevádzkovateľom živnosti(veľkoobchod), pričom vozidlo kupoval za účelom jeho ďalšieho predaja, čo v konečnom dôsledku
preukazuje aj skutočnosť, že medzi prevodmi vlastníckeho práva bol krátky čas, na ktorú skutočnosť
poukázal aj samotný žalobca. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď uviedol, že žalovaný

nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu aj v prípade, ak predávajúci ČSOB Leasing a.s.
nebol jeho vlastníkom v zmysle ust. Obchodného zákonníka. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným bola uzavretá v zmysle ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto súd postupoval
správne pokiaľ odstúpenie od kúpnej zmluvy posudzoval podľa ust. § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a dospel k správnemu záveru, že žalobca od zmluvy odstúpil po zániku práva na uplatnenie práv

zodpovednosti za vady. Súhlasí aj so záverom súdu, že dôvody na odstúpenie neboli v danom prípade
dané. Dôvody uvedené žalobcom pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. nie sú opodstatnené. V tom smere
poukázal na správanie samotného žalobcu, ktorý v priebehu konania sa žalobou domáhal určenia,
že je vlastníkom predmetného motorového vozidla a napriek tomu trval na podanej žalobe v tomto
konaní. Z odvolania žalobcu nevyplývajú jeho majetkové pomery mimo tvrdenia, že je vysokoškolským
učiteľom. Z odvolania nie je zrejmá ani výška jeho mzdy, prípadne iné majetkové pomery. Minimálne

z webovej stránky katastra nehnuteľností je zrejmé, že žalobca je spoluvlastníkom stavby – rodinného
domu a výlučným vlastníkom stavby dvojgaráže, obe zapísané v k.ú. C.. Je zrejmé, že žalovaný je
zarábajúcou osobou a žiadnym spôsobom nepreukázal svoje majetkové pomery, pričom disponuje aj
nehnuteľným majetkom.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

14. Rozsudok je vo svojom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.3.2024 o 9,35 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach dňa 14.3.2024 v zmysle
ust. § 219 ods. 3 C.s.p..

16. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm b/, f/ a h/ C.s.p., teda, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú

naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, a zo zisteného skutkového

stavu vyvodil aj správny právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti ustanovené § 220
ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení rozhodnutia sa súd vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami,
jeho myšlienkový postup je odôvodnený a dostatočne vysvetlený, nie len s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na prijaté právne
závery, pričom sa vyporiadal aj s tvrdeniami žalobcu a obranou žalovanej strany. Nemožno preto

uzavrieť, žeby odôvodnenie rozhodnutia trpelo nepreskúmateľnosťou.

19. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

20. Predmetom konania v danej veci je nárok žalobcu na vrátenie 25.500,00 eur od žalovaného, oproti
povinnosti vrátiť žalovanému motorové vozidlo, ktoré sa stalo predmetom kúpy z dôvodu odstúpenia
od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu. Žalobca tak v tomto konaní uplatnil nárok titulom bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná, alebo ak bolazrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. O zrušenie zmluvy
v zmysle tohto zákonného ustanovenia ide aj vtedy, keď niektorý účastník zmluvy od zmluvy odstúpil,
nakoľko odstúpením od zmluvy sa zmluva v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušuje od

začiatku, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak.

21.Správnetedasúdprvejinštancienárokžalobcuposudzovalpodľa ust.§457Občianskehozákonníka
a zameral dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver,
či nárok žalobcu je opodstatnený, alebo nie.

22. Ako už bolo skôr uvedené odvolacím súdom v uznesení zo dňa 18.5.2022 sp. zn. 9Co/89/2021,
ktorým bol zrušený skorší rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená na ďalšie konanie, pre posúdenie
dôvodnosti nároku žalobcu bolo potrebné najskôr posúdiť, či kúpna zmluva zo dňa 20.10.2011, uzavretá
medzi stranami sporu bola platným právnym úkonom a následne, či odstúpením od tejto zmluvy zo
strany žalobcu došlo k jej zrušeniu a danosti prípadných nárokov z tohto úkonu vyplývajúcich.

23. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že medzi
žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim došlo dňa 20.10.2011 k uzavretiu platnej
kúpnej zmluvy v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy

prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

24. Ani jedna zo strán sporu nepopierala, že kúpnou zmluvou zo dňa 20.10.2011 sa strany sporu
ako zmluvné strany dohodli o predmete kúpy a kúpnej cene, teda o podstatných náležitostiach tejto
kúpnej zmluvy. V konaní nebola sporným ani tá skutočnosť, že žalobca ako kupujúci uhradil kúpnu

cenu žalovanému ako predávajúcemu pri uzavretí tejto kúpnej zmluvy a zároveň v rovnaký deň došlo
aj k odovzdaniu predmetu kúpy – predmetného motorového vozidla žalovaným žalobcovi, čím došlo
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu žalobcom ako kupujúcim, nakoľko
predmetom prevodu vlastníckeho práva sa stala hnuteľná vec a vlastníctvo k nej sa v zmysle § 133 ods.
1 Občianskeho zákonníka nadobúda jej prevzatím.

25. Správne súd prvej inštancie podriadil spomínanú kúpnu zmluvu pod režim Občianskeho zákonníka,
nakoľko nebolo žiadnych pochýb o tom, že žalobca ako kupujúci uzavrel túto kúpnu zmluvu ako
fyzická osoba (nepodnikateľ), ktorú skutočnosť žalobca ani v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil,
naopak, ju potvrdil.

26. Inštitút kúpnej zmluvy je síce upravený aj v Obchodnom zákonníku v § 409 a nasl., avšak v zmysle
§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka by aplikácia týchto noriem prichádzala na daný zmluvný vzťah
do úvahy len vtedy, ak by tento záväzkový vzťah vznikol medzi podnikateľmi, ak by pri jeho vzniku bolo
zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. V danom prípade

tomu tak nebolo. Naviac zmluvné strany si pri uzavretí tejto kúpnej zmluvy, ako vyplýva z článku I. tejto
zmluvy dohodli aplikáciu Občianskeho zákonníka, a to ust. § 588 a nasl.

27. Správne teda súd prvej inštancie preskúmavanú kúpnu zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka.

28. Súd prvej inštancie sa v danej veci správne vyporiadal aj s nastolenou otázkou, či v čase uzavretia
predmetnej kúpnej zmluvy bol žalovaný ako predávajúci vlastníkom predmetného motorového vozidla
v súvislosti so zistením, že toto mohlo pochádzať z trestnej činnosti. Odvolací súd považuje za správny
názor súdu prvej inštancie, že žalovaný bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalobcom vlastníkom

predmetného motorového vozidla, ktorým sa stal na základe kúpy od spoločnosti ČSOB Leasing
a.s., ktorým právnym úkonom došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným v zmysle § 446
Obchodného zákonníka a to aj pre prípad, keby predávajúci nebol vlastníkom tohto motorového vozidla.
Ide o výnimku z klasickej zásady súkromného práva, t.j., že „nikto nemôže na druhého previesť
viac práva, ako má sám“. Dikcia § 446 Obchodného zákonníka preferuje princíp dobromyseľnosti

kupujúceho, teda kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom
predávanej veci. V danom prípade kúpna zmluva, ktorou nadobudol vlastnícke právo k predmetu
kúpy žalovaný bola uzavretá medzi podnikateľskými subjektmi, preto daný právny vzťah je potrebné
posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka (§261 ods. 1 Obchodného zákonníka).29. Vychádzajúc z obsahu listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 17.12.2014, ktorý bol
preukázateľne doručený žalovanému dňa 2.1.2014 je zrejmé, že týmto právnym úkonom žalobca ako

kupujúci, uplatnil zodpovednosť za vady predanej veci v súvislosti s kúpnou zmluvou uzavretou medzi
stranami sporu dňa 20.10.2011. Žalobca ako kupujúci týmto vytkol žalovanému ako predávajúcemu,
že predmetom predaja sa stalo motorové vozidlo u ktorého sa vyskytli právne vady, znemožňujúce
užívať toto motorové vozidlo v cestnej premávke. V tej súvislosti uviedol, že 5.11.2013 predmetné
motorové vozidlo mu bolo príslušnými orgánmi polície zaistené, nakoľko vzniklo podozrenie, že súvisí

so spáchaním trestného činu, alebo priestupku, resp., že pochádza z trestnej činnosti. Z tohto dôvodu
žalobca, ako kupujúci odstúpil od kúpnej zmluvy. Zároveň požiadal žalovaného o vrátenie zaplatenej
kúpnej ceny najneskôr do 5 dní od doručenia tohto listu.

30. Vychádzajúc z obsahu tohto listinného dôkazu je zrejmé, že týmto žalobca ako kupujúci uplatnil
nárok zo zodpovednosti za vady, a to zrušenie zmluvy v zmysle §507 Občianskeho zákonníka.

31. Ešte pred tým, ako sa súd prvej inštancie začal zaoberať otázkou dôvodnosti odstúpenia (zrušenia)
kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho bolo povinnosťou súdu preskúmať, či žalobca uplatnil právo
zo zodpovednosti za vady u predávajúceho včas, teda v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote,
vyplývajúcej z ust. § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie je vo vzťahu k ust. § 504

Občianskeho zákonníka osobitným ustanovením, ktoré je potrebné aplikovať pri kúpnej zmluve.

32. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez
zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady
vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

33. Vychádzajúc z výkladu tohto zákonného ustanovenia, z hľadiska času je kupujúci povinný práva
z vadného plnenia uplatniť „bez zbytočného odkladu“ po výskyte vady. Vo všeobecnosti možno takto
označenú lehotu vymedziť pomocou ekvivalentov, ako „pri najbližšej možnej príležitosti“, „hneď, ako
to je možné“, „čo najskôr“ a pod.. Táto lehota postihuje veľmi krátky časový úsek, v rámci ktorého je

nutné konať čo najrýchlejšie, a to vo väzbe na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne však platí, že
vadu je nutné vytknúť najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Táto lehota nemôže byť predĺžená
a začiatok jej plynutia nemôže nastať inak, ako od prevzatia veci. Po márnom uplynutí tejto lehoty
právo zo zodpovednosti za vady zanikne a kupujúci si už nebude môcť uplatniť toto právo na súde.
Ide o hmotnoprávnu lehotu, k vytknutiu vady musí preto dôjsť najneskôr v posledný deň lehoty, pričom

nestačí, aby toto vytknutie vady bolo urobené iba kupujúcim, ale musí dôjsť aj k dôjdeniu vytknutia
vady do dispozičnej sféry predávajúceho. Zákon nevylučuje, aby vada bola po prvýkrát vytknutá až
v návrhu na začatie konania, v ktorom kupujúci uplatňuje právo z vadného plnenia, no s prihliadnutím
na požiadavku uplatnenia práva z vadného plnenia u predávajúceho najneskôr do 24 mesiacov od
prevzatia veci je nutné striktne trvať na tom, aby návrh na začatie konania, v ktorom kupujúci vytýka

konkrétne vady a domáha sa konkrétneho práva, bol predávajúcemu ako žalovanému doručený pred
uplynutím tejto 24 mesačnej lehoty. Spolu s vytknutím vady musí kupujúci zároveň oznámiť, aké právo
zo zodpovednosti za vady uplatňuje.

34. V danom prípade, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, vozidlo na základe kúpnej

zmluvy bolo žalovaným odovzdané žalobcovi dňa 20.10.2011, pričom list žalobcu zo dňa 17.12.2011,
ktorým odstúpil od tejto kúpnej zmluvy bol žalovanému doručený (až) dňa 2.1.2014. Stalo sa tak po
uplynutí dvojročnej (24 mesačnej) prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom, po uplynutí ktorej dochádza
k zániku práva zo zodpovednosti za vady. Záver súdu prvej inštancie aj v tomto smere je potrebné
považovať za správny.

35. Z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom, čo má za následok zánik práva žalobcu
uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady je otázka skúmania dôvodnosti odstúpenia od zmluvy
irelevantná. Z dôvodu preklúzie tohto práva je totiž potrebné bez ďalšieho návrh žalobcu zamietnuť.

36. Odvolací súd preskúmal aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, v súlade so zásadou úspechu v konaní vyplývajúcou
z ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Niet pochýb o tom, že žalovaný bol v konaní plne úspešným, keďže žaloba
bola zamietnutá.37. V danom prípade odvolací súd nevidí priestor pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. súdom prvej inštancie na
daný prípad, keďže z obsahu spisu ani z tvrdení žalobcu nevyplynuli také dôvody, ktoré by aplikáciu tohto

ustanovenia zakladali. Dôvody uvedené žalobcom v odvolaní je potrebné považovať za nepreukázané,
keďže žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie ani v rámci odvolacieho konania nedoložil
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nepriaznivej sociálnej, prípadne ekonomickej situácii. Jeho
tvrdenia tak zostali len vo všeobecnej rovine, bez ich preukázania. Preto v danom prípade správne
postupovalsúdprvejinštancie,pokiaľzaviazalneúspešnéhožalovanéhonahradiťtrovyprvoinštančného

konania úspešného žalobcu, keďže z obsahu spisu nevyplynuli dôvody pre iné rozhodnutie na základe
§ 257 C.s.p.

38. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správny.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).