Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 18. február 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Cb/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124219570
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124219570.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica o návrhu navrhovateľa: PAHRO s.r.o., so sídlom: Kovačická ulica 15689/1,
974 04 Banská Bystrica, IČO: 46 257 497, v konaní zastúpený: Kinstellar, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom: Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava, IČO: 35 873 833, proti odporcovi: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. B. XXX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia proti odporcovi z a m i e t a.

II. Navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhovom na nariadenie neodkladného opatrenia, Okresnému súdu Banská
Bystrica doručeným dňa 02.02.2024 domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil odporcovi zákaz

nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nachádzajúcimi sa vo vlastníctve navrhovateľa, a to bez súhlasu valného zhromaždenia.

2. Navrhovateľ je právnická osoba – obchodná spoločnosť, v mene ktorej koná od jej vzniku odporca
a D. C. C.. V mene navrhovateľa, ako obchodnej spoločnosti sú konatelia oprávnení konať samostatne.
Zároveň odporca a D. C. C. sú vlastníkmi 50%-tného obchodného podielu navrhovateľa.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca ako
konateľ navrhovateľa, zrealizoval nevýhodné predaje nehnuteľností v súvislosti s projektom ,,Triangel‘‘
a s najvyššou pravdepodobnosťou aj s projektom „Dudince“, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľa. Konaním odporcu mala byť spôsobená škoda navrhovateľovi, nakoľko predaj
nehnuteľností sa uskutočnil za neprimerane nízke kúpne ceny. Škoda podľa tvrdení navrhovateľa

dosahovala minimálne sumu vo výške rozdielu medzi trhovými cenami a cenami, za ktoré tieto
nehnuteľnosti v rámci vyššie označených projektov boli reálne predané. Podľa tvrdení navrhovateľa,
najmäpripredajinehnuteľností–rodinnýchdomovspadajúcichpodprojekt„Triangel“,došlokichpredaju
za ceny, ktoré sú nižšie ako samotné náklady na ich výstavbu.

4. D. C. C., ako konateľ v navrhovateľovi spracoval vyhodnotenie časti projektu ,,Triangel‘‘ - rodinné

domy v decembri 2023 (ďalej len ,,Vyhodnotenie“) a to po získaní kúpnych zmlúv, získaní prístupu
k bankovým účtom navrhovateľa, a po spracovaní svojej e-mailovej komunikácie s odporcom, pričom
dospelkzáveru,žeporovnaniepožiadavieknafinancovanieodporcomspredajnýmicenami,preukazuje
skutočnosť, že odporca svojim konaním spôsobil vysokú stratu navrhovateľovi. Strata bola vyčíslená
na sumu 606 862 Eur, keďže náklady na výstavbu podľa odporcu predstavovali sumu 1.571 352 Eur
a výťažok z predaja nehnuteľnosti – rodinných domov predstavoval sumu 955 490 Eur. Za najviac

problematický sa javí prevod domu v prospech E. F., ktorý uhradil za dom kúpnu cenu vo výške 32 400
Eur, čo v žiadnom prípade nezodpovedá trhovej hodnote, a to predovšetkým kvôli tomu, že náklady navýstavbu predmetného domu boli minimálne vo výške 115 810 Eur. Navrhovateľ poukazuje na to, že už
len v samotnom návrhu kúpnej zmluvy, je uvedená kúpna cena za predmetný dom i s pozemkom spolu
vo výške 254 000 Eur. Navyše, z predaja nehnuteľnosti mala byť kúpna cena uhradená na účet D. C. C.

a jeho manželky, ako bezpodielovým spoluvlastníkom. V skutočnosti bola časť kúpnej ceny uhradená
na osobný účet odporcu.

5. Navrhovateľ odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, keďže
navrhovateľ stále vlastní nehnuteľnosti, ktoré majú značnú hodnotu, a na základe doteraz zistených

nezrovnalosti a nevýhodných predajov z minulosti, ktoré realizoval odporca ako konateľ navrhovateľa,
že môže v budúcnosti dôjsť k dispozícií s nehnuteľnosťami v neprospech navrhovateľa a k ďalším
nevýhodným predajom. Navrhovateľ má za to, že v danej veci existuje potreba trvalo upraviť pomery
s odporcom, pretože v opačnom prípade bude protiprávne konanie naďalej pokračovať a majetok
navrhovateľa bude predaný za zlomok jeho skutočnej hodnoty.

6. Dôvodnú obavu z nevýhodných predajov nehnuteľností a potrebu neodkladnej úpravy pomerov
umocňuje aj skutočnosť, že aktuálne sú na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie G., vo vzťahu
k nehnuteľnostiam: (i) pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 426 m2, druh pozemku: orná
pôda; ii) pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 39 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie; (iii) pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 258 m2, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie; (iv) stavba so súpisným č. XXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný
dom s dvojgarážou, nachádzajúca sa na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 258 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané plomby, a to (i) plomba vyznačená na základe
H./XXXX (Kúpna zmluva) a (ii) plomba vyznačená na základe H./XXXX (Zmluva o zriadení záložného
práva). O týchto dispozíciách odporca vopred neinformoval D. C. C. ani mu nepredložil na odsúhlasenie

zmluvnú dokumentáciu.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania,
počaskonaniaapojehoskončení.Neodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP)

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Ku návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladáprávoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

16. Neodkladným opatrením sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak
ide o stav, ktorý neznesie odklad. Neodkladné opatrenie je teda prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa kumulatívne: a) tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie,
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej

sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods.
3 CSP).

17. Čo sa týka rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, k tomu
súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy
prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu
z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade,

že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie uvedenej
podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej
povinnosti. Každopádne účelom zabezpečovacieho opatrenia je práve to, aby na ten majetok, na ktorý
je možné zriadiť záložné právo v prípade, ak ide o peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, bolo zriadené
záložné právo v prospech veriteľa, a to namiesto toho, aby sa zakázalo týmto majetkom odporcovi ako

jeho vlastníkovi narábať. Bez ohľadu na to, čo viedlo tvorcov Civilného sporového poriadku k určeniu
vzťahu subsidiarity medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením, toto ustanovenie Civilného
sporového poriadku je kogentné a je nevyhnutné ho rešpektovať. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP
bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia
z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo

na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.) alebo
sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
(ŠTEVČEK a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck, 2016, s. 1088).
V posudzovanom prípade je zrejmé, že si navrhovateľ neuplatňuje svoje právo na peňažné plnenie od
odporcu,pretosledovanýúčelvtomtokonkrétnomprípadebynebolomožnédosiahnuťzabezpečovacím

opatrením.

18. Ďalšou zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby
neodkladnej úpravy pomerov strán a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku. Potreba úpravy pomerov strán musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a

nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu. Súd skúmal, či okolnosti danej veci vyžadujú bezodkladnú úpravu pomerov.

19. Vychádzajúc z okolností navrhovateľa uvedených v samotnom návrhu súd je toho názoru, že
navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť obavy z možného ďalšieho prevodu nehnuteľností realizovaných
odporcom na tretie osoby pod ich trhovú hodnotu. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia síce opakovane tvrdí, že odporca tieto prevody realizuje, ale nepredložil dostatočné
a overiteľné dôkazy, ktoré by potvrdili realizáciu týchto prevodov. K návrhu navrhovateľ síce predložil

jeden exemplár kúpnej zmluvy, ale uzavretej medzi prevodcom 1/ D. C. C. jeho manželkou, ktorí boli
bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a povinní z vecného bremena, navrhovateľom ako prevodcom
2/ a tretou osobou, ktorou bol E. F.. Predmetná kúpna zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná
platne (úradne osvedčená), pričom strany prehlásili, že jej obsahu porozumeli a s jej obsahom súhlasili.
Navyše kúpna zmluva bola podpísaná aj D. C. C.. Za týchto okolností nie je pravdivé tvrdenie, že

odporca realizuje predaj nehnuteľností bez vedomia navrhovateľa. Odporca kúpnu zmluvu, ako konateľ
podpísalasprostredkovalpodpisadoručenieostatnýmzmluvnýmstranám.Ztohtodôvodu,niejemožné
odporcovi pričítať konanie spočívajúce v priamom prevode vlastníckeho práva na tretiu osobu v mene
navrhovateľa. Navyše z obsahu návrhu kúpnej zmluvy a podpísanej verzie kúpnej zmluvy vyplýva, ženávrh kúpnej zmluvy bol pripravený na predaj rodinného domu avšak reálne predmetom predaja bol
len rozostavaný rodinný dom, ktorý bol ohodnotený vo výške 32.000,- Eur a pozemky za kúpnu cenu
120,- Eur na 1 m2. Ďalšie kúpne zmluvy navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nepredložil.

20. Ďalej D. C. C., ako konateľ navrhovateľa vypracoval v decembri 2023 vyhodnotenie časti projektu
„Triangel“. Navrhovateľ v návrhu vyhlásil, že predaj nehnuteľností sa realizuje priebežne už od roku
2016, súd zdôrazňuje časový odstup medzi vypracovaním vyhodnotenia projektu a predajov týchto

nehnuteľnosti. Je relevantné poznamenať, že v priebehu tak dlhej doby by konateľ, ako výkonný orgán
a spoločník v navrhovateľovi p. D. C. C. nemal o týchto transakciách žiadne vedomosti, pretože by sa
dalo očakávať, že osoba zastávajúca také dôležité postavenie v spoločnosti by mala byť informovaná o
dianí, ktoré ovplyvňuje majetok a obchodné záujmy spoločnosti. Navyše, keď z emailovej komunikácie
vyplýva práve opačný skutkový stav, kedy odporca o jeho činnostiach D. C. C. ako svojho spoločníka
informoval.

21. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ tvrdí, že odporca s najvyššou
pravdepodobnosťou realizuje nevýhodný prevod nehnuteľností v súvislosti s projektom ,,Dudince‘‘. Na
tomtomieste,vznikápotrebaopakovanepodotknúť,ženavrhovateľmusíosvedčiť,žeobavazohrozenia
je reálna, a teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť alebo zákaz neodkladným opatrením,

podniká, také kroky, z ktorých je jasný úmysel zbaviť sa veci, v danom prípade bližšie špecifikovaných
nehnuteľností v návrhu. Ohrozenie nároku, alebo práva navrhovateľa, musí byť konkrétne a strana sporu
ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná pravdepodobná možnosť ohrozenia nárokov alebo práv strany
sporu. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nevysvetlil ani neosvedčil, čo ho viedlo k obave z bezprostredne
hroziacej ujmy spočívajúcej v ďalšom prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam spadajúcich pod

projekt ,,Dudince‘‘. Navrhovateľ tvrdí, že dochádza k ich predaju pod trhovú hodnotu a za cenu nižšiu ako
náklady na ich výstavbu, pričom v súčasnosti nemá prístup k účtovníctvu a ďalším dokladom z ktorých
by bolo možné, zistiť skutočne vynaložené náklady na realizáciu projektu ,,Dudince‘‘. To vedie súd
k pochynostiam, nakoľko nie je možné porovnať, či sa skutočne predaj nehnuteľnosti realizoval za cenu
podstatne nižšiu, ako boli náklady na výstavbu. Samotné zapísanie plomby v katastri nehnuteľností

osvedčuje len začatie katastrálneho (vkladového) konania. Neosvedčuje skutočnosť, že nakladanie
s nehnuteľnosťami je uskutočňovaná pod trhovú cenu.

22. Z návrhu vyplýva, že D. C. C. uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o pôžičke, a v zmysle dohody
medzi D. C. C. a odporcom sa finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľností navrhovateľa

v Dudinciach mali použiť na vrátenie časti poskytnutých pôžičiek D. C. C., ktorý však zistil, že na
bankovom účte navrhovateľa sa nenachádzajú pretože ich odporca vybral v hotovosti z pokladne
navrhovateľa, mal ich použiť na iné účely vrátane poslania ich časti na svoj bankový účet. Navrhovateľ
opäť nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, nepredložil žiadnu zmluvu o pôžičke. Pričom pojem použil
na ,,iné účely‘‘, je abstraktný. Je možné sa domnievať, že odporca tieto získané finančné prostriedky

získané z predaja mohol eventuálne použiť na účely súvisiace so spoločnosťou v rámci jej rozvoja,
prípadne ich využiť na úhradu iných záväzkov navrhovateľa, ak sa nepreukáže opak. Navrhovateľ
opak podľa súdu nepreukázal. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
prihliadanarozsahosvedčeniatvrdenýchskutočností.Preukázaniealeboaspoňosvedčenieskutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených

listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci.

23. Súd sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení zameral na skutočnosť, že odporca je konateľom
a spoločníkom v navrhovateľovi, ktorý vlastní 50 % -tný podiel na základnom imaní v navrhovateľovi, ako

obchodnej spoločnosti. Odporca de facto disponuje významným podielom na spoločnosti, a má právo
prirodzene rozhodovať o otázkach týkajúcich sa spoločnosti. Toto právo zahrňuje aj oprávnenie nakladať
s majetkom navrhovateľa, vrátane práva realizovať transakcie s nehnuteľnosťami, samozrejme, ak
tieto práva neboli obmedzené v spoločenskej zmluve navrhovateľa. Dôležitým aspektom pri nariadení
respektíve nenariadení neodkladného opatrenia v danom prípade, je absencia informácií o obsahu

spoločenskej zmluvy. Súd ma za to, že bez znalosti obsahu spoločenskej zmluvy nemôže spravodlivo
posúdiť, aké konkrétne práva a povinnosti má odporca ako konateľ a spoločník v navrhovateľovi,
a to najmä v súvislosti s predajom nehnuteľnosti. Spoločenská zmluva by mohla obsahovať dôležité
ustanovenia, ktoré by ovplyvňovali práva odporcu v kontexte tejto veci. Obsah spoločenskej zmluvyje v danom prípade nevyhnutný, pretože súd nemôže presne vyhodnotiť, či existujú alebo neexistujú
akékoľvek ustanovenia, ktoré by mohli obhájiť alebo brániť odporcovi v predaji nehnuteľností. Vzhľadom
na uvedené súd nemohol nariadiť neokladné opatrenie v zmysle návrhu.

24. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že v danom
prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
a preto návrh navrhovateľa na jeho nariadenie zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a článkom
4 ods. 2 CSP, pričom rozhodoval len o nároku navrhovateľa. Navrhovateľovi ako neúspešnej strane
súd nárok na náhradu trov konania od povinného nepriznal. O prípadnom nároku povinného súd
nerozhodoval z dôvodu, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
mu nedoručuje a akýkoľvek výrok o nároku (či už negatívny alebo pozitívny) na náhradu trov konania by
mal za následok povinnosť súdu doručovať toto uznesenie aj jemu, lebo by sa konalo aj o jeho práve.

Súd zastáva názor, že v tomto štádiu konania, pokiaľ sa povinnému nedoručuje uznesenie s rovnopisom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je dôvod rozhodovať o trovách konania povinného,
ktorý o podanom návrhu zatiaľ nemá vedomosť. (II. výrok uznesenia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov ho považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.