Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: PB-12T/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723010070
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kovačinová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3723010070.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

07.02.2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. B. C. D. B. E. F. G. H. , nar. XX.XX.XXXX v Ilave, trvale bytom I. XX, J. K.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 13. septembra 2021, asi o 05.20 h, v Púchove, riadil osobné motorové vozidlo značky Renault

Megane Scenic, evidenčného čísla K. L., po ceste číslo II/507, smerom od obce Streženice, kde v úseku
cesty pri OD Lidl, pri vychádzaní z kruhovej križovatky na cestu číslo I/49A, v smere ku spoločnosti
Continental, v dôsledku oneskorenej reakcie nedal prednosť chodcovi M. B., ktorý vstúpil na vozovku a
prechádzal cez priechod pre chodcov z ľavej strany cesty na pravú v smere jazdy vozidla, do ktorého
narazil ľavou prednou časťou vozidla, pričom pri dopravnej nehode chodec M. B. utrpel pomliaždenie
tváre v oblasti pravej očnice a obočia s opuchom a podkožným krvným výronom očnice a obočia vpravo,
drobnú tržnú ranu v pravom obočí, pomliaždenie ľavého jarmového oblúka s odreninou kože, zlomeninu

vonkajšej steny ľavej očnice, zlomeninu vnútornej a vonkajšej steny prínosovej dutiny v hornej čeľusti
vľavo, pomliaždenie a odreninu kože v oblasti ľavého jarmového oblúka s príznakmi otrasu mozgu,
pomliaždenie pravého kolena, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením
v obvyklom spôsobe života od 13.09.2021 v trvaní najmenej 51 dní, spočívajúcom v hospitalizácii, v
bolestivosti zranení, v obmedzení pohyblivosti a v sťažení hygieny.

Obžalovaný A. B., porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v
znení neskorších zmien a doplnkov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
– porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138
písm. h) Tr. zák., a

o d s u d z u j e s a z a t oPodľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., na trest odňatia slobody v
trvaní 1 (slovom: jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., sa mu určuje skúšobná doba na 2 (slovom: dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenému M. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom M. – N. G., K. G. XXX/XX, prechodne bytom M., X. XXXX XXX, vo výške
4.305,40 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h/
Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obvinený v prípravnom konaní ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu uviedol, že si nie je vedomý, že
by za túto nehodu bol zodpovedný. Vinu má na nej podľa obvineného poškodený, ktorý bol ovplyvnený
zostatkovým alkoholom, následkom čoho v čase nehody nevenoval dostatok pozornosti prechádzaniu
cez priechod pre chodcov a obvinenému vošiel do cesty.

Obžalovaný po poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por.,
že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, znalca K. O. P.,
prečítaním zápisnice o výpovedi svedka poškodeného M. B., prečítaním znaleckého posudku MUDr.

Ľuboša Klementa a doplnenia posudku, oboznámením správ na obžalovaného, evidenčnej karty vodiča,
odpisu Registra trestov, odpisu Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, ako aj s ostatnými
listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2023 uviedol, že obžalobu pokladá za

nedôvodnú, nakoľko poškodený mal v krvi zostatkový alkohol, preto boli jeho vnímacie schopnosti
znížené, čo znamená, že vošiel na priechod pre chodcov, aj keď už bolo v blízkosti motorové vozidlo
obžalovaného. Z kamerového záznamu vyplynulo, že sa poškodený pozrel vpravo, teda musel vidieť
vozidlo obžalovaného, teda nemal vchádzať na priechod pre chodcov. Z kamerového záznamu nie je
vidieť, ako ku kolízii došlo. Škodu obžalovaný uznal v zmysle znaleckého posudku. Obžalovaný išiel do

práce a na kruhovom objazde zostal stáť, pretože išli autá. Ako náhle mal voľno, tak sa pohol a vyšiel
do kruhového objazdu smerom na Continental. Poškodeného zaregistroval, až keď mu buchol do auta.
Keby bol poškodený na prechode pre chodcov, obžalovaný by ho zaregistroval a podľa možností by
zostal stáť. Ale je si stopercentne istý, že poškodený v čase nehody tam nebol, poškodený musel spraviť
krok do cesty práve v momente, kedy obžalovaný prechádzal. Keď obžalovaný vychádzal z kruhového

objazdu von, nikoho nevidel, len čistú cestu, poškodeného si všimol až vtedy, keď mu narazil do
ľavej časti vozidla. Cestou, na ktorej sa stala dopravná nehoda, chodí obžalovaný denne. Keďže mal
poškodený v čase nehody v krvi zostatkový alkohol, dobre nerozmýšľal a vošiel obžalovanému do dráhy
jazdy, čím sám sebe spôsobil škodu. Keď vychádzal z kruhového objazdu, išiel rýchlosťou cca 30 km/
h. V ráno nehody nebola viditeľnosť až taká zlá. Počas nehody sa obžalovaný pozeral do zorného poľa

vodiča.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka – poškodeného M. B. zo dňa 09.12.2022 vyplýva, že kráčal
v smere od OD Lidl na Streženice. Po priechode kráčal sám, pričom nešlo žiadne auto. Potom si
pamätá už iba to, ako bol v nemocnici. V nemocnici bol hospitalizovaný 4 dni na oddelení chirurgie,

po prepustení z nemocnice bol na viacerých vyšetreniach. Pred dopravnou nehodou neužíval žiadne
lieky. Príčinu dopravnej nehody videl v nepozornosti vodiča, nakoľko to miesto je dobre osvetlené. V
čase dopravnej nehody bola tma. Nevie, ako by on mohol zabrániť dopravnej nehode. V to ráno išiel do
práce. Predchádzajúci večer pred nehodou si vypil nejaké pivo aj tvrdý alkohol. Je si vedomý, že v deň
nehody mal zostatkový alkohol. Sledoval priebežne pri chôdzi, či prichádzajú vozidlá k priechodu pre

chodcov. Mal oblečenú mikinu a tepláky, ale nevie, či mal kapucňu na hlave. Sluchátka v ušiach nemal.Išiel znovu na PN z dôvodu, že mal bolesti, boleli ho kolená. Na ďalšej PN bol ešte asi 2 mesiace. Škodu
si zatiaľ neuplatňoval.

Znalec K. O. P. z odboru cestná doprava, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 37/2022 na pojednávaní
uviedol, že sa pridržiava záverov znaleckého dokazovania. Na základe znaleckého skúmania vyplýva,
že obžalovaný v čase nárazu jazdil rýchlosťou cca 26,6 km/h. Hoci bola nočná doba, verejné osvetlenie
bolo v prevádzke, čo má výrazný vplyv na rozhľadovú vzdialenosť. Miesto dopravnej nehody snímali
dve kamery, jedna snímala kruhový objazd a druhá priamo priechod pre chodcov od OD Lidl. Na

kamerovom zázname je vidieť, že poškodený sa otočil napravo pri vstupe na priechod pre chodcov
a je to zobrazené aj v posudku. Výrazné obmedzenie vodiča v premávke je priechod pre chodcov,
čo znamená, že vodič musí v blízkosti takýchto miest venovať zvýšenú pozornosť vedeniu vozidla.
V predmetnej dopravnej nehode bolo podstatné vyhodnotiť možnosti vodiča rozpoznať prichádzajúceho
chodca. Reakčný čas vodiča bol použitý na hornej hranici 1,2 sekundy, obvykle sa pri takýchto prípadoch
dáva na úrovni 0,8 až 1 sekundy. Dráha v takejto rýchlosti vrátane reakčného času je 13,05 metra,

pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že chodec sa nachádzal približne 1,5 metra od miesta vstupu
na priechod pre chodcov a vozidlo sa nachádzalo v prípade včasnej reakcie 13,05 metra od miesta
zrážky. Vzhľadom na rozhľadové a dohľadové podmienky v čase a mieste nehody, funkčné verejné
osvetlenie a ďalšie skutočnosti, bolo technicky prijateľné, že v tejto vzdialenosti bolo možné pohyb
chodca rozpoznať. Technická príčina dopravnej nehody vychádza z § 4 ods. 1 písm. c) , resp. písm. f)

zákona č. 8/2009 Z.z., teda že vodič je povinný plne sa venovať vedeniu motorového vozidla a sledovať
situáciu v cestnej premávke a dať prednosť chodcovi vstupujúcemu na priechod pre chodcov. Pokiaľ ide
o ovplyvnenie poškodeného alkoholom, do hranice 0,30 promile sa berie, že je človek bez ovplyvnenia
alkoholom na pohyb, pričom poškodený mal v čase dopravnej nehody hladinu alkoholu v krvi na úrovni
tesne presahujúcej hranicu 0,30 promile. V čase, kedy poškodený vstupoval na priechod pre chodcov,

bolo vozidlo obžalovaného vzdialené od miesta zrážky 21,18 metra pohybujúce sa rýchlosťou 26,6
km/h. Ak by vodič motorového vozidla v danej rýchlosti technicky správne reagoval, zastavil by cca 7
metrov pred miestom zrážky. Chodec vstúpil na priechod pre chodcov bezkolízne vo vzťahu k rýchlosti
a vzdialenosti motorového vozidla obžalovaného, chodec tak nevyvolal vo vzťahu k vozidlu kolíznu
situáciu. Poškodený by zrážke zabránil iba takým spôsobom, ak by nevstúpil do koridoru motorového

vozidla obžalovaného. Vzdialenosť, ktorú poškodený prešiel z ostrovčeka do miesta zrážky bola 3,54
metra.

Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil, že:

Zo znaleckého posudku MUDr. Ľuboša Klementa č. 101/2021 vyplýva, že zranenia poškodeného
boli pomliaždenie tváre v časti pravej očnice, obočia, kde mal opuch, podkožný krvný výron, drobnú
tržnú ranu, utrpel pomliaždeniny ľavého jarmového oblúka, zlomeninu vonkajšej steny ľavej očnice,
zlomeninu vnútornej a vonkajšej steny prínosovej dutiny a hornej čeľusti vľavo, pomliaždenie a odreninu
kože v oblasti ľavého jarmového oblúka s príznakmi otrasu mozgu a pomliaždenie pravého kolena.

Mechanizmus zranenia bol pravdepodobne priamy kontakt hlavy poškodeného v oblasti očnice vpravo,
jarmového oblúka hlavy vľavo, ale i tváre vľavo či v oblasti jeho pravého kolena s tupým tvrdým
predmetom, akým v čase nehody mohla byť kapota osobného motorového vozidla alebo cesta, na ktorý
mohol po kolízii spadnúť. Dĺžka liečby poškodeného nebola a trvá 51 dní, čo je čas úmerný zraneniu.
Poškodený PN čerpá a táto trvá tiež 51 dní. Obmedzenie od bežného spôsobu života poškodeného bolo

v dĺžke 51 dní v zmysle zákazu fyzickej záťaže a športu a od spoločenského, kultúrneho a rodinného
prostredia bol poškodený obmedzený tri dni, teda po dobu umiestnenia v nemocničnom zariadení.
Charakter zranenia je ľahký až stredne ťažký. Poškodený mal sťaženie spoločenského uplatnenia
v rozsahu 190 bodov, čo finančne činí sumu 4.305,40 eur.

Správy na obžalovaného A. B. preukazovali, že obžalovaný nepoberá dôchodkové dávky, dávky
v nezamestnanosti ani úrazové dávky.

Zo správy obce Dulov vyplýva, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v obci Dulov. Je ženatý,
spolu s manželkou majú tri deti. Je vlastníkom rodinného domu a priľahlých nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXXX a LV č. 250. jeho správanie a konanie nebolo doteraz prerokovávané komisiou verejného
poriadku, ani na jeho osobu neboli podávané žiadne sťažnosti a podnety od občanov.

Zo správy O. M. vyplýva, že obžalovaný nie je v evidencii psychiatrickej ambulancie.Zo správy zamestnávateľa – spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o. vyplýva, že obžalovaný
v tejto spoločnosti pracuje od 01.09.2016 doposiaľ. Pracovné povinnosti a pracovné úlohy si plní podľa

požiadaviek nadriadeného, v požadovanej kvalite a stanovených termínoch. Fond pracovného času
využíva plne, neospravedlnené absencie nemá, konflikty s kolegami alebo nadriadenými nemá, voči
kolegom sa správa priateľky a je komunikatívny. U obžalovaného boli vedené dve menej závažné
porušenia pracovnej disciplíny, a to nedodržanie vnútropodnikových predpisov, a to nepoužívanie
ochranných pomôcok na pracovisku a nedodržanie pracovnej inštrukcie. Závažné porušenie nie je

evidované.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že vodičské oprávnenie skupiny B má obžalovaný od roku 1991.
Má dva záznamy, v roku 2015 mu bola udelená pokuta 20,- eur za rýchlosť jazdy a v roku 2011 za
nedodržanie povinností vodiča mu bola udelená pokuta v sume 20,- eur.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento je bez záznamov a evidencia priestupkov je
rovnako bez záznamov.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že obžalovaný svojím
konaním naplnil všetky pojmové znaky uvedeného prečinu, a to ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.

1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák.,teda bolo preukázané, že
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa § 4 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov, a to na základe nasledovných skutočností:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na svoju obranu uvádzal, že poškodený vošiel na priechod pre
chodcov, aj keď už bolo v blízkosti motorové vozidlo obžalovaného a tým spôsobil obžalovanému
prekážku, ktorej už obžalovaný nedokázal zabrániť. Túto obranu obžalovaného spochybnil znalecký
posudok č. 37/2022 vypracovaný znalcom z odboru cestná doprava K. O. P., ako aj samotná výpoveď
znalca na pojednávaní, ktoré preukázali, že hoci bola v čase spáchania skutku nočná doba, verejné

osvetlenie bolo v prevádzke, čo malo výrazný vplyv na rozhľadovú vzdialenosť. Tvrdenie obžalovaného,
že sa poškodený zrazu ocitol pred jeho vozidlom, teda sa nemohol pred vstupom na priechod pre
chodcov poriadne presvedčiť, že neprichádza vozidlo obžalovaného, spochybnil aj kamerový záznam,
na ktorom je vidieť, že poškodený sa pri vstupe na priechod pre chodcov otočil napravo, aby sa
tak presvedčil, či neprichádzajú vozidlá. Túto obranu obžalovaného rovnako spochybňujú aj závery

znaleckého posudku, v ktorých znalec usúdil, že poškodený sa pred vstupom na priechod pre chodcov
presvedčil, či naň môže vstúpiť. Súd sa spravoval závermi znaleckého posudku, v ktorom bolo
konštatované, že vzhľadom na rozhľadové a dohľadové podmienky v čase a mieste nehody, funkčné
verejné osvetlenie a ďalšie skutočnosti, bolo technicky prijateľné, aby obžalovaný pohyb chodca
rozpoznal. Súd tak obrane obžalovaného, že mu poškodený náhle vošiel do cesty a vytvoril mu tak

nepredvídateľnú prekážku neuveril. Aj samotný obžalovaný uviedol, že v ráno nehody nebola viditeľnosť
až taká zlá, preto súd má za to, že ak by si obžalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 4
ods. 1 písm. c), resp. písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z., teda že vodič je povinný plne sa venovať vedeniu
motorového vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dať prednosť chodcovi vstupujúcemu na
priechod pre chodcov, k spáchaniu predmetného skutku by nedošlo.

Pokiaľ obžalovaný na svoju obranu poukazoval na zostatkový alkohol u poškodeného v čase spôsobenia
dopravnej nehody, tu súd opätovne prihliadal na závery znaleckého posudku č. 37/2022, ako aj na
ústnu výpoveď znalca na pojednávaní, z ktorých vyplynulo, že poškodený mal v čase dopravnej nehody
hladinu alkoholu v krvi na úrovni tesne presahujúcej hranicu 0,30 promile, pričom sa predpokladá, že

do hranice 0,30 promile je človek bez ovplyvnenia alkoholom na jeho pohyb a motoriku. Súd tak ustálil
záver, že ovplyvnenie poškodeného alkoholom nemalo vplyv na priebeh nehodového deja. Aj z obsahu
zápisnice o výpovedi svedka – poškodeného M. B. zo dňa 09.12.2022 bolo preukázané, že poškodený
pred dopravnou nehodou neužíval žiadne lieky, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho ovládacie,
rozpoznávacie, sluchové, či iné vnemové schopnosti a poškodený označil za príčinu dopravnej nehody

práve nepozornosť vodiča, nakoľko miesto nehody je dobre osvetlené. Taktiež poškodený uviedol,
že síce mal v deň nehody zostatkový alkohol, avšak priebežne pri chôdzi sledoval, či prichádzajú
vozidlá k priechodu pre chodcov, sluchátka v ušiach nemal, keďže ani nevlastní mobilný telefón. Aj zo
znaleckého skúmania vyplynulo, že chodec vstúpil na priechod pre chodcov bezkolízne vo vzťahu krýchlosti a vzdialenosti motorového vozidla obžalovaného, chodec tak nevyvolal vo vzťahu k vozidlu
kolíznu situáciu. Ak by obžalovaný ako vodič motorového vozidla v danej rýchlosti technicky správne
reagoval, zastavil by pred miestom zrážky, ktoré tvrdenia poškodeného a znalca neboli v priebehu

konania obranou obžalovaného relevantne spochybnené, a preto im súd uveril.

Mechanizmus vzniku zranení poškodeného mal súd za spoľahlivo preukázaný znaleckým posudkom
MUDr. Ľuboša Klementa č. 101/2021, z ktorého obsahu vyplynulo, že poškodený utrpel zranenia v
priamej a príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného v súvislosti s vedením jeho osobného motorového

vozidla.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní trestu a jeho výmery súd prihliadne najmú na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu

nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží
mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihuje na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Podľa § 36 písm. j) Tr. zák., poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody

neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí

súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 287 ods. 1 vety prvej Tr. por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil

inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak
bol nárok riadne a včas uplatnený.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák., a to že obžalovaný
viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti súd nezistil, čím pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim

okolnostiam bolo 1:00 v prospech poľahčujúcich.

Súd pri určovaní výmery trestu prihliadol na doterajší život obžalovaného, keď tento doposiaľ viedol
riadny a bezúhonný život. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že na jeho nápravu a ochranu
spoločnosti bude postačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici

trestnej sadzby s primeranou skúšobnou dobou, ktorým trestom sa zabezpečí aj zákonom sledovaný
účel trestu. Súd má za to, že takýto trest je primeraný a spravodlivý a rešpektuje hľadiská individuálnej
a generálnej prevencie.Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, súd dospel k záveru, že súbežné uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému a ďalšieho samostatného trestu, a to trestu
zákazu činnosti viesť motorového vozidlá každého druhu v navrhovanej výmere 2 roky, by v tomto

konkrétnom prípade odporovalo zásadám ukladania trestov uvedeným v § 34 Tr. zák., najmä zásade
personality trestu uvedenej v § 34 ods. 3 Tr. zák.

Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že obžalovaný denne dochádza do práce osobným
motorovým vozidlom, pričom následok uloženého trestu zákazu činnosti by sa negatívne podpísal na

jeho schopnosti dochádzať do práce a živiť rodinu, nakoľko vodičské oprávnenie nevyhnutne potrebuje
na výkon svojho zamestnania, resp. na dochádzanie do neho. Uloženie trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu by tak podľa názoru súdu bolo v tomto konkrétnom prípade aj v rozpore
so zásadou personality trestu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.), kedy trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby

Pri ukladaní trestu je nevyhnutné vždy postupovať tak, aby uložený trest splnil svoj účel, ale na druhej
strane, aby nevyjadroval neprimeranú represiu vo vzťahu ku konkrétnej osobe páchateľa a možnostiam
jeho nápravy. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti môže
súd uložiť, ale nemusí, a to v prípadoch, v ktorých sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto
činnosťou, na rozdiel od ustanovení, kde je uloženie trestu zákazu činnosti obligatórne. Ukladanie trestu

zákazu činnosti je tak v zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona fakultatívnou možnosťou zo strany súdu.
Súd by mal pritom zvažovať, či okrem iného aj vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu, spôsob
jeho spáchania a jeho následky, osobu obžalovaného, jeho finančnú situáciu a jeho predchádzajúci život
je uloženie tohto trestu nevyhnutné s ohľadom na zásadu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Zároveň musí súd dôsledne skúmať aj prípadnú existenciu
okolností významných z hľadiska zásady personality trestu uvedenej v § 34 ods. 3 Tr. zák.

V tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že ukladanie trestu zákazu činnosti obžalovanému

popri súčasne uloženom podmienečnom treste odňatia slobody by už bolo neprimerane prísnym
potrestaním obžalovaného, pričom by už bolo v rozpore so zásadami ukladania trestov uvedenými v §
34 Tr. zák a nasl.

Za významnú v tomto smere považuje súd tú skutočnosť, že vodičské oprávnenie skupiny B má

obžalovaný od roku 1991 pred teraz stíhaným skutkom spáchal iba dva menej významné priestupky
na úseku dopravy (v roku 2015 mu bola udelená pokuta 20,- eur za rýchlosť jazdy a v roku 2011 za
nedodržanie povinností vodiča mu bola udelená pokuta v sume 20,- eur), napriek tomu, že v rámci
dochádzania do zamestnania i mimo neho najazdil od času udelenia vodičského oprávnenia skupiny B
značné množstvo kilometrov, pričom po skutku nespáchal obžalovaný ani jeden dopravný priestupok.

Navyše, obžalovanému nebol po spáchaní trestného činu zadržaný vodičský preukaz a obžalovaný
i naďalej riadil osobné motorové vozidlo, z čoho možno vyvodiť záver, že ku dňu rozhodovania súdu
už neexistuje taká naliehavá potreba ukladania trestu zákazu činnosti obžalovanému, nakoľko tento by
už neplnil žiadny zákonom predpokladaný účel a bol by len nadbytočným a neprimeraným represívnym
potrestaním obžalovaného.

Z hľadiska vyššie uvedených skutočností preto súd dospel jednoznačne k záveru, že obžalovanej nie
je potrebné popri uloženom podmienečnom treste odňatia slobody ukladať aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá podľa § 61 Tr. zák.

Zároveň súd uložil obžalovanému nahradiť škodu poškodenému vo výške 4.305,40 € titulom bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá škoda bola riadne a včas uplatnená a preukázaná
vykonaným dokazovaním.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.