Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-2Sa/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200338
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200338.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom
Zádielska 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/
SOC/2022/5249 zo dňa 19.04.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča ako správny orgán prvého stupňa

(ďalej len správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím č. PP2/APPNKŤZPaPČ/SOC/2021/58055-3 zo
dňa 27.12.2021 podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z.z.) nevyhovel žiadosti žalobcu podanej dňa
25.10.2021 a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového textilu.

2. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že na základe žiadosti
žalobcu zo dňa 25.10.2021 o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového textilu bol správnym
orgánom prvého stupňa dňa 15.12.2021 vypracovaný komplexný posudok zn. PP2/APPNKŤZP/PČ/
SOC/2021/58083, ktorým bola stanovená miera funkčnej poruchy na 50 %, a preto žalobca nie je
považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V oblasti zvýšených výdavkov bolo
konštatované, že žalobca nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 6 skupiny I. – III. zákona č.

447/2008 Z.z., a preto v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 477/2008 Z.z. nie je odkázaný na kompenzáciu
predmetných zvýšených výdavkov. Žalobca ďalej nemá chronický stav a nepoužíva technicky náročnú
pomôcku uvedenú v prílohe č. 7 skupiny I. – II. zákona, a preto v zmysle § 14 ods. 9 zákona č. 477/2008
Z.z. nie je odkázaný ani na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva,
bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Z uvedeného dôvodu žiadosti žalobcu o priznanie peňažného
príspevku nebolo vyhovené.

3. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil s predmetným rozhodnutím vzhľadom na svoj nepriaznivý
zdravotný stav a predložil nové lekárske nálezy.4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie č. PP2/APPNKŤZPaPČ/
SOC/2021/58055-3 zo dňa 27.12.2021 a rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/5249 zo
dňa 19.04.2022 ako príslušný na rozhodovanie podľa § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z., § 4 ods. 6

písm. c), § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaný uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol lekársky posudok č. PP2/
APPNKŤZP/PČ/SOC/2021/58083 zo dňa 15.12.2021, na základe ktorého sa žalobca v zmysle § 2 ods. 3

zákona č. 447/2008 Z.z. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej
poruchy 50 % podľa časti XII.B.B.1, bod 20., písm. c) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., pre stav
po zlomenine vretennej kosti a lakťovej kosti zhojenej s dislokáciou a funkčnou poruchou susedných
kĺbov (pri dominantnej končatine + 10 %) – ťažkého stupňa. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia
žalobca nie je podľa správneho orgánu prvého stupňa odkázaný na sprievodcu.

5. Žalovaný ďalej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 09.02.2022 telefonickou
formou vykonal sociálnu posudkovú činnosť, pri ktorej bolo zistené, že žalobca býva sám v rodinnom
dome, nezvláda dlhšiu chôdzu a státie, pohybuje sa s pomocou opornej palice, pri chôdzi zaťažuje
ľavú nohu, nakoľko pravú má deformovanú následkom úrazu. Trpí bolesťami chrbtice a dolných
končatín, predovšetkým pravej dolnej končatiny. Následne posudkový lekár ústredia po preskúmaní

zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii, vydal dňa 07.03.2022 lekársky
posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2022/5292, a mieru funkčnej poruchy stanovil na 50 %
tak, ako prvostupňový správny orgán podľa časti XII.B.B.1, 20. c) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008
Z.z.. Žalobca je podľa záverov posudkového lekára liečený aj pre afektívne poruchy nálady (manické,
depresívne, periodické) – strednú poruchu (protrahovanú depresívnu poruchu), ďalej pre obmedzenie

funkcie členkového kĺbu (vystretie/ohnutie, vbočenie chodidla) (pri obojstrannom postihnutí + 10 %) –
stredného stupňa (0-0-30 st); poruchy chrbtice – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov
a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky
chrbtice; poruchy krvného tlaku – arteriálnu hypertenziu 2. st. – strednú formu; poruchy viacpočetných

periférnych nervov a miechových koreňov (polyneuropatie, polyradikuloneuritídy) – ľahkú poruchu;
obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu – ľahkého stupňa – obojstranne a pre obmedzenie funkcie
v kolennom kĺbe (vystretie/ohnutie) – ľahkého stupňa – jednostranne, avšak tieto ochorenia nedosahujú
50 % mieru funkčnej poruchy. Posudkový lekár ďalej konštatoval, že žalobca je 51 ročný muž, ktorý je na
základe početných lekárskych nálezov, vrátane nálezov priložených k odvolaniu, považovaný za fyzickú

osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % kvôli obmedzeniu pohyblivosti
pravého lakťového kĺbu stredného stupňa, závažnosti u praváka s obmedzením rotácie predlaktia
po zlomenine vretennej kosti s potrebou reoperácie a implantácie spevňovacieho materiálu. Žalobca
nedokáže úplne vystrieť lakeť a vytáčať predlaktie, úchopová sila je zachovaná. Pridružené je tŕpnutie
prstov pri postihnutí krčnej chrbtice. Je hypertonik, trpí ochorením prevažne pohybového ústrojenstva

a komplikáciami s tým súvisiacimi, avšak degeneratívne postihnutie chrbtice v krčnej hrudnej a driekovo
– krížovej oblasti, ako aj postihnutie váhonosných kĺbov nedosahuje 50 % mieru funkčnej poruchy.
Žalobca je opakovane liečený pre chronickú bolesť chrbta s vyžarovaním bolesti do nôh, viac vpravo
kvôli častým recidívam dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so
strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice. Poškodenie periférnych nervov a miechových koreňov

je mierneho stupňa. V dávnejšej minulosti mal žalobca zlomeninu a pomliaždenie pravého chodidla,
s následkom poúrazovej dekonfigurácie chodidla, nezávažným skrátením nohy a rozvojom artrózy
malých kĺbov členkového kĺbu. Žalobca je však schopný samostatnej chôdze, stoj na špičkách a pätách
prevedie, postoj a chôdza sú v norme s poruchou stereotypu chôdze. V poslednom období sa sťažuje
aj na bolesti váhonosných kĺbov, stupeň obmedzenia ich hybnosti je mierny.

6. Na základe uvedeného posudkový lekár žalovaného uzavrel, že žalobca podľa § 14 ods. 8 zákona
č. 447/2008 Z.z. nespĺňa podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich s hygienou (postihnutie nie je uvedené v prílohe) podľa skupiny I., II., III.
prílohy č. 6 uvedeného zákona, ani nie je podľa § 14 ods. 9 odkázaný na kompenzáciu zvýšených

výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, nakoľko nemá
diagnostikovaný zdravotný stav v zmysle skupiny I. a II. prílohy č. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. – chronický
stav uvedený v prílohe nie je prítomný a nepoužíva ani technicky náročnú pomôcku, v dôsledku čoho
by u žalobcu dochádzalo k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.Posudkový lekár ústredia má za to, že z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia preto žalobca
nie je odkázaný na sprievodcu; pričom termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový
lekár nestanovil. Uvedené závery boli prenesené do komplexného posudku ústredia č. UPS/US6/

SSVODPPKPC2/SOC/2022/5292 zo dňa 22.03.2022, v ktorom sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia žalobcu žalovaný nenavrhol kompenzovať požadovaným peňažným príspevkom. Cit. § 2
ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., na základe stanovenej miery funkčnej poruchy 50 % a vyššie uvedeného
sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je podľa § 14 ods. 8, 9
v spojení s § 38 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaný na kompenzáciu zvýšených

výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

7. K námietkam uvedeným žalobcom v odvolaní týkajúcich sa jeho zdravotného stavu žalovaný
uviedol, že pri výkone druhostupňovej lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár ústredia vychádzal
z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich
sa v spisovej dokumentácii, pričom zohľadnil všetky odborné lekárske nálezy tak, ako je to uvedené

v lekárskom posudku zo dňa 07.03.2022 a v jeho záveroch, v súlade s § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008
Z.z..

8. Odvolací orgán vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní, odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového

orgánu zo dňa 27.12.2021 potvrdil.

9. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu (ďalej len
pôvodný správny súd) dňa 27.06.2022 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/5249 zo dňa 19.04.2022, žiadal, aby súd uvedené rozhodnutie

žalovaného a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča č.
PP2/APPNKŤZPaPČ/SOC/2021/58055-3 zo dňa 27.12.2021 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na
ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutia boli vydané na základe nespoľahlivo zisteného
skutkového stavu a postupom a rozhodnutím správnych orgánov boli porušené jeho práva garantované
Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to právo na rovnosť a nediskrimináciu

- právo žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, právo
na zabezpečenie osobnej mobility s najväčšou možnou nezávislosťou, právo na primeranú životnú
úroveň a sociálnu ochranu; ako aj právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované v Ústave SR.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že hlavným zmyslom ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím
nie je smerovanie k obmedzeniu ich práv, ale k zabezpečeniu takých podmienok a podpory, aby

práva osoby so zdravotným postihnutím realizované mohli byť. Žalobca má za to, že správne orgány
nesprávne posúdili diagnostické závery a tieto diagnózy podhodnotili. Nakoľko jeho zdravotný stav sa
zhoršuje a zdravotné problémy sú trvalého charakteru, domáha sa prehodnotenia záverov uvedených
v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov a doplatenia predmetných nárokov.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.03.2023 k správnej žalobe poukázal na skutočnosť,
že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie namietaného peňažného príspevku
je podľa § 14 ods. 8, 9 v spojení s § 38 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 447/2008 Z.z.
predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 11 uvedeného zákona. Nejde
o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu

a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu ako posudzovanú osobu. K námietkam
uvedeným v žalobe spracoval dňa 27.02.2023 podrobné stanovisko posudkový lekár žalovaného A.
E. F., v ktorom medicínsky vyčerpávajúcim spôsobom, ako aj dostatočne zreteľne a faktograficky
odôvodnil zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu a vyvrátil jeho žalobné námietky. Posudkový lekár
po preskúmaní zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii úradu, vrátane

nových lekárskych nálezov priložených k odvolaniu v súlade s ustanovením § 11 ods. 9 prvej vety
zákona č. 477/2008 Z.z. vydal lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2022/5292 dňa
07.03.2022, ktorý vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a
požadovanej kvality. Nakoľko posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov,
lekársky posudok vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu, spĺňa všetky požiadavky

úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a je
preto rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.11. Vzhľadom na to, že žalobca podľa § 14 ods. 8 zákona č. 477/2008 Z.z. nespĺňa podmienky
pre poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou
(postihnutie nie je uvedené v prílohe) podľa skupiny I., II., III. prílohy č. 6 uvedeného zákona, ani nie je

podľa § 14 ods. 9 zákona odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním
šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, nakoľko nemá diagnostikovaný zdravotný stav v zmysle
skupiny I. a II. prílohy č. 7 zákona – chronický stav uvedený v prílohe nie je prítomný a nepoužíva ani
technicky náročnú pomôcku, v dôsledku čoho by u žalobcu dochádzalo k nadmernému opotrebovaniu
šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, posudkový lekár žalovaného uzavrel, že nebolo možné

vyhovieť predmetnej žiadosti.

12. Žalovaný má za to, že na základe lekárskej posudkovej činnosti dostatočne preukázal a odôvodnil
záver, že žalobca nespĺňa vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky pre priznanie peňažného
príspevku. Správna žaloba žalobcu preto nie je dôvodná, vychádza len z presvedčenia, že napadnutým
rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv. Žalobca neuvádza žiadne dôvody,

pre ktoré by odborný lekársky posudok (a následne vypracovaný komplexný posudok žalovaného) nebol
objektívny a bol by v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných
lekárskych nálezov.

13. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení, citujúc § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 46 zákona

č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov má za to, že skutočný stav veci bol
presne a úplne zistený, za tým účelom boli obstarané potrebné podklady pre rozhodnutie, t,j. podania
a návrhy žalobcu – listiny, ako lekárske správy a nálezy a lekárske posudky. Žalovaný poukazuje na
skutočnosť, že žalobca posudzuje medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo
vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotí závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné, pričom

k tomuto záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017). Podľa zákona č. 447/2008 Z.z. posúdenie miery funkčnej
poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom

(rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012, sp. zn.
10Sžsk/9/2017 zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 9Sžsk/120/2017 zo dňa 30.01.2019). K tvrdeniam žalobcu
týkajúcim sa porušenia jeho práv ako osoby so zdravotným postihnutím garantovaným Dohovorom
OSN zo dňa 13.12.2016 a Ústavou SR žalovaný uviedol, že ide o subjektívne, neodôvodnené tvrdenia
žalobcu, ktoré nemajú skutkový ani právny základ.

14. Záverom žalovaný zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s Dohovorom, Ústavou
SR a platnými hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi, nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom v zmysle § 27 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z., pričom diskrečná právomoc
správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému v týchto intenciách formulovať svoje

závery autonómne. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli zistené
správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy
vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné. Žalovaný preto navrhol, aby správny
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.04.2023 k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že
v septembri roku 1984 utrpel vážny úraz – chodidlo jeho pravej nohy prešiel autobus. Následne
v roku 1985 bol uznaný za osobu zdravotne ťažko postihnutú a bol mu vydaný preukaz ZŤP. Po roku
1989 preukaz stratil svoju platnosť, čo mu nebolo ani oficiálne oznámené a pre ponižujúci prístup
pracovníkov príslušného úradu o vydanie nového preukazu nepožiadal. V nasledujúcom období bol

niekoľkokrát hospitalizovaný aj pre problémy s chrbticou, nakoľko nadmerne zaťažoval zdravú nohu.
Pre problémy s pohyblivosťou sa potkýnal, po páde si zlomil ruku, musel byť niekoľkokrát operovaný
a absolvoval rehabilitácie. V súčasnosti má diagnostikovaných viacero vážnych ochorení trvalého
charakteru a jeho zdravotný stav sa zhoršuje. Poukázal na rozdielny prístup pracovníkov správneho
orgánu a nespravodlivé rozhodovanie o priznaní, resp. nepriznaní príspevkov. Záverom zdôraznil, že

trvá na všetky svojich vyjadreniach, s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí a požiadal, aby súd prihliadal aj
na jeho aktuálne lekárske nálezy a správy. V prílohe vyjadrenia na preukázanie tvrdených skutočností
žalobca predložil prepúšťaciu správu z neurologického oddelenia Nemocnice Angel Levoča a.s. zo dňa30.09.2022; lekársky nález A. G. H., neurológa zo dňa 30.06.2022; MUDr. Ľ. Dučákovej, ortopéda zo
dňa 12.10.2022; a A. I. A., psychiatra zo dňa 23.11.2022.

16. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril napriek tomu, že výzva súdu podľa § 106 ods. 2
Správneho súdneho poriadku mu bola doručená dňa 28.04.2023.

17. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach.

18. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 13.02.2024. Žalobca podaním doručeným súdu dňa

22.01.2024 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal súd, aby rozhodol vo veci v jeho
neprítomnosti. Neprítomnosť ospravedlnil svojím nepriaznivým zdravotným stavom a nedostatkom
finančných prostriedkov na cestu na pojednávanie. Poberá invalidný dôchodok od 01/2024 vo výške
342,- eur mesačne (rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 07.12.2023), iný príjem nemá. V prílohe
podania predložil prepúšťaciu správu z neurologického oddelenia Nemocnice Angel Levoča a.s. zo dňa

19.09.2023; lekársky nález A. G. H., neurológa zo dňa 09.08.2023; A. J. K., ortopéda zo dňa 27.11.2023;
a A. I. A., psychiatra zo dňa 11.10.2023.

19. Pojednávania sa zúčastnil zástupca žalovaného, ktorý sa zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach
a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Správny súd v Košiciach, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach v
zmysle ustanovenia § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len
SSP), posudzujúcu správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), po oboznámení sa s obsahom
rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu a úplným administratívnym

spisom žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutia administratívneho orgánu sú zákonné a vecne
správne a žalobcom uplatnené žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť týchto
rozhodnutí. Súd nariadil vo veci pojednávanie (v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP), na ktorom dňa
13.02.2024 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu procesným postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

21. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej

správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

24. Podľa § 199 ods. 1 písm. c), d) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

25. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

26. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.27. Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 477/2008 Z.z., kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia (ďalej len kompenzácia) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku

ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto
zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z
dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia

rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia prekonať sama.
Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

28. Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 477/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, ak má zdravotné postihnutie

uvedené v prílohe č. 6.

29. Podľa § 14 ods. 9 zákona č. 477/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi a
bytového zariadenia, ak má chronický stav alebo používa technicky náročnú pomôcku uvedené v prílohe

č. 7.

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 477/2008 Z.z., na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na
základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý obsahuje a/ mieru funkčnej poruchy, b/ vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým

zdravotným postihnutím, c/ sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach
kompenzácie, d/ návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e/ vyjadrenie, či fyzická osoba
s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g/ termín
opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h/ odôvodnenie komplexného

posudku.

31. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 477/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 na kompenzáciu
zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon

neustanovuje inak, súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia.

32. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 477/2008 Z.z., podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu je komplexný posudok.

33. Podľa § 55 ods. 13 veta prvá zákona č. 477/2008 Z.z., príslušný orgán doručí účastníkovi konania
spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré
sú podkladom tohto rozhodnutia.

34. Podľa § 53 zákona č. 477/2008 Z.z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze
a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami
uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, §
61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie,
na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

35. Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 477/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na
kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento
zákon neustanovuje inak, súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a

bytového zariadenia.

36. Cieľom Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej aj Dohovor OSN) je
presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základnýchslobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.
Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi
alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a

účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými (čl. 1 Dohovoru OSN).

37. Podľa čl. 2 Dohovoru OSN „diskriminácia na základe zdravotného postihnutia“ je každé robenie
rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých cieľom alebo
účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv

a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti na
rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa všetky formy diskriminácie vrátane odmietnutia primeraných
úprav.

38. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a e/ Dohovoru OSN, zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť
a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so

zdravotným postihnutím bez akéhokoľvek diskriminovania na základe zdravotného postihnutia. Na
tento účel sa zmluvné strany zaväzujú prijať všetky príslušné legislatívne, správne a iné opatrenia
na uplatňovanie práv uznávaných v tomto dohovore; prijať všetky príslušné opatrenia vrátane
zákonodarstva na úpravu alebo zrušenie existujúcich zákonov, predpisov, zvykov a praktík, ktoré
predstavujú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím; zohľadniť ochranu a podporu ľudských práv

osôb so zdravotným postihnutím v každej politike a v každom programe; zdržať sa akéhokoľvek konania
alebo praktík, ktoré sú v rozpore s týmto dohovorom, a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali
v súlade s týmto dohovorom; prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie diskriminácie na základe
zdravotného postihnutia zo strany akejkoľvek osoby, organizácie alebo súkromného podniku.

39. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred
zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez
akejkoľvek diskriminácie.

40. Podľa čl. 28 ods. 1 Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím

na primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny vrátane dostatočnej výživy, oblečenia a ubytovania
a na ustavičné zlepšovanie životných podmienok a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia
uplatňovanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.

41. Podľa čl. 28 ods. 2 písm. a) – e) Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným

postihnutím na sociálnu ochranu a na využívanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného
postihnutia a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva vrátane
týchto opatrení s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k službám
zásobovania obyvateľstva čistou vodou a zabezpečiť im prístup k vhodným a cenovo dostupným
službám, pomôckam a k iným formám pomoci pre potreby súvisiace so zdravotným postihnutím;

zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím, najmä ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím
a starším osobám so zdravotným postihnutím, prístup k programom sociálnej ochrany a k programom
znižovania chudoby; zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, ktoré žijú v
chudobe, prístup k pomoci od štátu s úhradou výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím vrátane
vhodného vzdelávania, poradenstva, finančnej pomoci a odľahčovacích služieb; zabezpečiť osobám

so zdravotným postihnutím prístup k programom verejnej bytovej výstavby; zabezpečiť osobám so
zdravotným postihnutím rovnaký prístup k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia.

42. Podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, užívanie práv a slobôd priznaných týmto
dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie,

rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

43. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR), Slovenská republika uznáva
a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a

svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

44. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktorépriamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

45. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

46. Podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy SR, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je
nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

47. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

48. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.
44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

49. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy

zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014).

50. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej
správnej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou
úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu
v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny

právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými
námietkami vznesenými žalobcom v priebehu administratívneho konania a jeho závery vyplývajúce
z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi
vykonanými v priebehu administratívneho konania.

51. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/
SSVODPPKPC1/SOC/2022/5249 zo dňa 19.04.2022 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení
rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča (ako správneho orgánu
prvého stupňa) č. PP2/APPNKŤZPaPČ/SOC/2021/58055-3 zo dňa 27.12.2021, ktorým tento nevyhovel
žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich

s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Vychádzajúc z
oboch rozhodnutí správnych orgánom, dôvodom nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia žalobcovi bolo s poukazom na § 14 ods. 8, 9, § 15 ods. 1, § 38 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona
č. 447/2008 Z.z. nesplnenie zákonných podmienok zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu,

a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca, aj keď je považovaný na základe stanovenej miery funkčnej
poruchy 50 % za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je podľa cit. § 14 ods. 8, 9 v spojení
s § 38 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 447/2008 Z.z. na kompenzáciu predmetných zvýšených výdavkov
odkázaný.

52. Žalobca, vychádzajúc zo správnej žaloby a repliky, mal výhrady a námietky k posúdeniu jeho
zdravotného stavu, k určeniu miery funkčnej poruchy, k určeniu oblastí, v ktorých mu vznikajú sociálne
dôsledky, k nepriznaniu požadovaných druhov kompenzácií, k záveru, že na tieto kompenzácie nie je
odkázaný a k vykonanej sociálnej posudkovej činnosti. Skutočnosť, že žalobca sa považuje za osobu
ťažko zdravotne postihnutú, nebola medzi účastníkmi konania sporná.

53. Podľa citovaných zákonných ustanovení nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu možno
poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku
vypracovaného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaná na kompenzáciu zvýšenýchvýdavkov. Ťažké zdravotné postihnutie podľa § 2 ods. 3 uvedeného zákona je zdravotné postihnutie
s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, ak má zdravotné postihnutie uvedené

v prílohe č. 6 (§ 14 ods. 8), a na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva,
bielizne a obuvi a bytového zariadenia, ak má chronický stav alebo používa technicky náročnú pomôcku
uvedené v prílohe č. 7 (§ 14 ods. 9).

54. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia v odvolacom konaní predložil vec na posúdenie zdravotného

stavu žalobcu posudkovému lekárovi ústredia, ktorý opätovne posúdil zdravotnú dokumentáciu žalobcu
v súlade s cit. ustanoveniami zákona č. 447/2008 Z.z.. Posudkový lekár v lekárskom posudku zo
dňa 22.03.2022 mieru funkčnej poruchy v percentách stanovil podľa prílohy č. 3, časti XII.B.B.1.20c)
zákona č. 477/2008 Z.z. na 50 %; a špecifikoval a podrobne popísal sociálne dôsledky, ktoré žalobcovi
vyplývajú v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, a sebaobsluhy, vychádzajúc z ktorých nenavrhol
žiadne formy kompenzácie. Vychádzal z odborných lekárskych správ a nálezov, ktoré boli podkladom

pre vypracovanie lekárskeho posudku zo dňa 07.03.2022, a to správ všeobecného lekára A. H. zo
dňa 24.10.2021; ortopéda A. K. zo dňa 06.10.2021, 02.08.2021, 07.07.2021, 11.06.2021, 25.05.2021,
11.05.2021, 05.06.22021, 10.04.2019, 04.12.2019, 22.10.2019, 11.03.2019, 06.08.2018, 11.08.2019,
18.09.2018, 15.08.2018, 30.07.2018, 19.07.2018, 29.06.2018, 12.06.2018, 30.01.2018; fyziatra A.
I. zo dňa 11.10.2021, 20.09.2021, 17.08.2021; fyziatra A. K., rok 2021; psychiatra A. A. zo dňa

6.10.2021, 15.06.2021, 03.02.2020, 14.01.2021, 04.12.2019, 25.02.2019, 13.12.2018, 30.04.2018,
13.09.2016, 05.04.2016, 07.10.2015; prepúšťacej správy z neurologického oddelenia NsP Levoča
21.09. – 28.09.2021, na podklade nálezov A. L., A. M.; neurológa A. H. zo dňa 12.01.2022, 11.06.2021;
neurológa A. M. zo dňa 26.02.2019, 21.08.2018, 07.05.2018; chirurga MUDr. Wikarskej zo dňa
20.07.2018; A. I. zo dňa 20.06.2018; internistu A. B. zo dňa 01.6.2018, 31.5.2018, 30.05.2018,

29.05.2018, 28.05.2018; neurológa A. F. zo dňa 25.01.2018; fyziatra A. E., A. E. zo dňa 15.06.2018, A.
N. zo dňa 26.09.2019, 27.08.2019, 15.05.2019, 31.05.2018 a A. E. zo dňa 12.09.2019; a z k odvolaniu
predložených lekárskych správ úrazového chirurga A. B. zo dňa 14.01.2022 a ortopéda A. K. zo dňa
12.01.2022.

55. Podľa názoru súdu posudkový lekár vo svojom lekárskom posudku zohľadnil všetky zdravotné
postihnutia žalobcu vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov a správne vyhodnotil
zdravotné postihnutia žalobcu, správne stanovil mieru funkčnej poruchy 50 %, ako aj správne vyvodil
záver týkajúci sa odkázanosti na kompenzáciu požadovaných zvýšených výdavkov, podľa ktorého
žalobca nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 6 zákona č. 477/2008 Z.z., a preto nie je

odkázanýnakompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacichshygienouanemáanizdravotnépostihnutie
uvedené v prílohe č. 7, čo odôvodňuje nepriznanie kompenzácie zvýšených výdavkov súvisiacich
s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

56. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným

rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť
zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd
zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca
považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.

57. Vzhľadom na to, že posudzovanie miery funkčnej poruchy a rozhodujúcich zdravotných postihnutí
je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom
posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Pokiaľ žalobca
hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne
hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať výlučne posudkový lekár príslušného

správneho orgánu v komplexnom posudku vypracovanom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 477/2008
Z.z.. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a
zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

58. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa
svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O
objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať
a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránkerelevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali odborné lekárske závery v preskúmavanej právnej
veci.

59.Správnysúdzároveňpovažujezapotrebnéuviesť,žeprerozhodnutiesprávnehosúdujerozhodujúci
stav veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Vzhľadom
na túto skutočnosť súd nie je oprávnený zohľadniť zmenu skutkového, resp. právneho stavu, ktorá
nastala po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Preto nebolo možné zohľadniť argumentáciu
žalobcu v súvislosti s tvrdeným zhoršením zdravotného stavu a absolvovaním nových vyšetrení a liečby,

dokumentovanú v priebehu súdneho konania predloženými odbornými lekárskymi nálezmi z vyšetrení,
ktorým sa podrobil po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, a to ani v prípade, ak by dokumentovali
zhoršenie jeho zdravotného stavu. Za týchto okolností je žalobca oprávnený podať opakovane žiadosť
o priznanie invalidného dôchodku a túto podložiť relevantnými dôkazmi.

60. Žalobca ďalej namietal, že správne orgány pri rozhodovaní o jeho žiadosti nepostupovali v súlade

s Dohovorom OSN a s Ústavou SR. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Sžsk/1/2018 dňa 29.05.2019, z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod
kategóriu základných práv a slobôd druhej kategórie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva
zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky nazvanom Hospodárske, sociálne
akultúrnepráva,ktorévyžadujúskôrintervenciuštátunežjehozdržaniesa,atozaúčelomzabezpečenia

(v kontexte prejednávaneho prípadu) predovšetkým materiálnej stránky jednotlivca. Konkrétna podoba
a podmienky uplatnenia týchto práv podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti
od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa
potom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z vyššie citovaného Čl. 51 ods. 1 Ústavy
SR vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto

ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s Článkom
39 Ústavy SR, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri
nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa a tiež, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo
na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Ústava SR
splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných

práv. Týmito zákonom, okrem iných, je aj v tejto veci aplikovaný zákon č. 447/2008 Z.z., cieľom ktorého
je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za
jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto
zákonom. Postupom a pravidlami plynúcimi z tohto zákona sa predovšetkým kompenzujú sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, teda zmierňujú sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného

postihnutia formou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo
poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu s tým, že za sociálny dôsledok ťažkého
zdravotného postihnutia je nutné v zmysle platnej legislatívy považovať znevýhodnenie, ktoré má fyzická
osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného
postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu

ťažkéhozdravotnéhopostihnutiaprekonaťsama.Zákonč.447/2008Z.z.upravujúcitzv.testovanédávky
(kam teda patria aj žalobcom požadované peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov)
vyžaduje splnenie zákonnej podmienky odkázanosti na príspevky (§ 14 ods. 8, 9 zákona), pre splnenie
ktorej je relevantným lekársky posudok (zdravotné hľadisko).

61. Zákonodarca v zákone č. 447/2008 Z.z. upravil okrem iných aj právne vzťahy pri poskytovaní
peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Zákon
sa vzťahuje na ochranu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím s tým, že hlavný cieľ spočíva
v podpore ich sociálneho začlenenia do spoločnosti za súčasne ich aktívnej účasti pri zachovaní
ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Z obsahu právnej

úpravy jednoznačne vyplýva, že práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom; týmto zákonom
je zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje, že dodržiavanie zásady
rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania

alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku,
sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného
zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia (zdravotné
postihnutie; pozn. súdu) alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.Zákonodarca ustanovuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o jednotlivé
kompenzácie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, aby sa predišlo jej zneužívaniu
neoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a

samotného poskytovania peňažných príspevkov, teda zakotvuje jednotlivé oblasti, v ktorých sa sociálne
dôsledkyťažkéhozdravotnéhopostihnutiakompenzujú,posudkovúčinnosť,zisťovanepríjmuamajetku,
druhy peňažných príspevkov, príslušné orgány a ich pôsobnosť, konanie a povinnosti a zodpovednosť
fyzickej osoby vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu.

62. V konaní nebolo preukázané, že by správne orgány rozhodujúce o priznaní peňažného príspevku
rozhodovali vo veci žalobcu vzhľadom na jeho pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, náboženstvo, politické
alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok,
rod alebo iné postavenie (napríklad zdravotné postihnutie) odlišne, ako rozhodovali o žiadostiach iných
žiadateľoch o peňažný príspevok tohto typu, ktorí boli vzhľadom na ich ťažké zdravotné postihnutie
v identickej situácii (t.j. že by títo iní žiadatelia mali rovnaké zdravotné postihnutie, rovnakú mieru

zdravotného postihnutia, rovnaké ekonomické zázemie, poberali rovnaké dávky, mali obdobné sociálne
zázemie, vo veci by boli vypracované obdobné odborné posudky a podobne a na rozdiel od žalobcu
im bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených predmetných výdavkov). Súd preto
nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v danej veci bolo vo vzťahu k jeho osobe rozhodnuté
diskriminačne, a tým aj v rozpore s Dohovorom OSN a Ústavou SR.

63. Z uvedených dôvodov súd považuje vyššie uvedené závery správnych orgánov za správne a
relevantne odôvodňujúci nepriznanie peňažných príspevkov na kompenzáciu predmetných zvýšených
výdavkov žalobcovi. Súd preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu
posúdil ako vecne správne a zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

64. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku
na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývustanovení§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadku
sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,
že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu,
c) zaistenia a administratívneho vyhostenia),

d) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).