Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106327
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106327.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX,
XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Milan Sadloň, advokát, Robotnícka 63/47, 905 01 Senica, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680041466/2023/CI zo dňa 07.09.2023, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 02.11.2023 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680041466/2023/CI zo dňa 07.09.2023, ktorým žalovaný
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trenčín zn. 680027865/2023,
K000718/2022 zo dňa 08.06.2023, ktorým colný úrad určil žalobcovi základ spotrebnej dane

z alkoholického nápoja a vyrubil mu spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vo výške
707,94 eur.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe navrhol odložiť vykonateľnosť rozhodnutia Colného úradu
Trenčín, PCÚ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.06.2023 sp. zn. 680027865/2023, K000718/2022
do právoplatnosti rozhodnutia o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07.09.2023 sp.

zn. 680041466/2023/CI. Žalobca uviedol, že Colný úrad Trenčín ako správca dane mu zaslal výzvu
na zaplatenie splatnej dane vyrubenej rozhodnutím Colného úradu Trenčín, potvrdeným rozhodnutím
žalovaného napadnutým touto správnou žalobou. Žalobca je invalidný dôchodca a výkonom rozhodnutia
vdaňovomexekučnomkonaníbyprišieloprostriedkynevyhnutnepotrebnénaplatenievýživnéhonadve
deti a na svoju obživu. Týmto by sa žalobca dostal do neriešiteľnej životnej situácie, žalobcovi by hrozilo
trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy a inak by to ohrozilo existenciu žalobcu. Podľa

presvedčenia žalobcu takýto postup nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože prípadné kladné
rozhodnutie o žalobe by nárok štátu zrušilo a štátny rozpočet podľa žalobcu nemôže byť závislý na
výbere sumy 707,94 eur a jej neskoršie vymoženie nebude mať žiaden vplyv na finančné hospodárenie
štátu. Odklad vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým
rozhodnutím, je teda podľa žalobcu aj v záujme štátu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 31.01.2024 k návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považuje
za nezdôvodnený, resp. nepodložený v intenciách ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalovaný má za to, že stručné všeobecné skonštatovanie
žalobcu o tom, že je invalidný dôchodca, že potrebuje hradiť výživné deťom a že by mu v prípade
jeho neuhradenia hrozilo trestné stíhanie nie je samé o sebe relevantným zdôvodnením pre účely

ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Žalovaný má za to, že na posúdenie toho, či by vymáhanie sumy
707,94 eur malo ohroziť životnú integritu žalobcu, by bolo potrebné zo strany žalobcu uviesť a preukázaťkonkrétne skutočnosti, ako napr. jeho celkové majetkové pomery, vek, sociálne a pracovné pomery jeho
detí. Syn žalobcu má 29 rokov (vek je uvedený v čestnom prehlásení) a je zamestnaný v Nemecku
(uvedené v podkladoch OOPZ – Návrh na postúpenie veci). Systém prípadného vymáhania daňového

nedoplatku u sociálne hendikepovaných osôb je vždy limitovaný zákonnými opatreniami na ochranu
týchto dlžníkov. Odklad vykonateľnosti žalovaného rozhodnutia nepredstavuje podľa žalovaného akýsi
„automatický“ právny inštitút po skonštatovaní žalobcu, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma
alebo hospodárska či finančná škoda, ale ide o výnimočný zásah súdu do právnych účinkov žalobou

napadnutého rozhodnutia, ak by opodstatnene a preukázateľne žalobcovi takéto niečo hrozilo. Preto
práve na strane žalobcu, požadujúceho odklad vykonateľnosti rozhodnutia, leží dôkazné bremeno
preukázania daného hroziaceho závažného stavu alebo hospodárskej či finančnej škody. Návrh žalobcu
podľa presvedčenia žalovaného neobsahuje žiadne dôkazy odôvodňujúce priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal, aby súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 188 SSP uznesením zamietol.

4. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

5. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Správny súd po preskúmaní návrhu, ktorým žalobca navrhuje priznanie odkladu vykonateľnosti

rozhodnutia Colného úradu Trenčín, PCÚ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.06.2023, sp. zn.
680027865/2023, K000718/2022 do právoplatnosti rozhodnutia o správnej žalobe, dospel k záveru, že
tento návrh žalobcu je potrebné podľa jeho obsahu v zmysle ustanovenia § 55 ods. 3 SSP posúdiť ako
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP.

7. Koncepcia odkladného účinku správnej žaloby predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť
v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť
závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje
za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do
úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,

pretože súd tu pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho
aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný
a vecne správny. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP
slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na

životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom
dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ustanovení § 185
písm. a) alebo b) SSP. Preto sa vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil
jeho opodstatnenosť, a to uvedením dostatočných tvrdení osvedčujúcich dôvodnosť takéhoto návrhu.
Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v

zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

8. Správny súd môže správnej žalobe priznať odkladný účinok v prípade, ak zistí, že boli splnené

podmienky uvedené vo vyššie citovanom § 185 SSP. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho
súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí,
že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárskaškoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje

sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Žalovaný
má právo vyjadriť sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a správny
súd môže o žalobcovom návrhu rozhodnúť až potom ako žalovanému umožní toto právo využiť.
Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť

podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať
oprávnenia a povinnosti plynúce z takéhoto rozhodnutia sú do skončenia súdneho prieskumného
konania (konania pred správnym súdom) vylúčené, a to aj uskutočnením daňového exekučného konania
ako vykonávacieho konania resp. konania o nútený výkon rozhodnutia.

9. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa (žalobcu). Hrozba pritom

musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí
mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017-16
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo
záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú jednak
tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma
na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku
predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti správny súd

poukazuje na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57
SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v
zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom
mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.

Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.“.

10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
hrozila závažná ujma, značná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

11. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že je invalidný dôchodca

a že výkonom rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní by prišiel o prostriedky nevyhnutne potrebné
na platenie výživného pre dve deti a svoju obživu, čím by sa dostal do neriešiteľnej životnej situácie
s hrozbou trestného stíhania pre prečin zanedbania povinnej výživy, a aj inak by bola ohrozená jeho
existencia. Ide však len o stručné a všeobecné konštatovanie žalobcu. Žalobca ničím neosvedčil ani
tvrdenú skutočnosť, že je invalidný dôchodca a nepreukázal ani výšku jeho invalidného dôchodku.

Taktiež neosvedčil, že je otcom dvoch detí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť a aká je prípadne
jej výška. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol bližšie ani to,
aké sú jeho majetkové pomery (vlastníctvo hnuteľných vecí alebo nehnuteľností), zárobkové alebo
príjmové pomery (napr. či je žalobca aj zamestnaný alebo vykonáva podnikateľskú činnosť, už uvedenú
výšku invalidného dôchodku), aký je žalobcov zdravotný stav, prípadne aj iné pomery (napr. sociálne

alebo rodinné). Popísanie a preukázanie týchto skutočností si vyžaduje posúdenie dopadu – tvrdených
následkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Samotné tvrdenie, že žalobca je invalidným
dôchodcom a že by mu (núteným) výkonom napadnutého rozhodnutia prostredníctvom daňového
exekučného konania bola spôsobená závažná ujma, pričom by nemohol plniť aj vyživovaciu povinnosť,
bez uvedenia a konkretizácie týchto a ďalších súvisiacich skutočností spolu s ich osvedčením, preto

nepostačuje pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Navyše pri exekúcii právna úprava
zohľadňuje plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom.12. Žalobca neosvedčil existenciu skutočností uvedených v ustanovení § 185 SSP, preto správny súd
nezistil dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)