Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/103/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010238
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323010238.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.4 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11.05.2023 pod sp. zn. 17T/10/2023, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 30.01.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania
prečinuohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.4Trestnéhozákona, natomskutkovom
základe, že

dňa 03. 01. 2023 v čase okolo 17:55 hodiny viedol ako vodič z povolania nákladné motorové vozidlo
značky MAN TGL L.2007.45.011/NG/1629000016160, modrej farby, kategórie N2, evidenčné číslo C.,
v obci D., po E. F. pri kostole, následne bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstice zastavený na
F. E. v obci D. pred predajňou COOP Jednota a bol vyzvaný na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie
návykovej látky vykonaním dychovej skúšky, pričom v čase o 17:58:21 hodine dňa 03. 01. 2023 mu bola
dychovou skúškou zistená prítomnosť alkoholu v dychu v množstve 1,12 mg/l etanolu vo vzduchu (v

prepočte 2,33 promile), hoci bol odsúdený za taký trestný čin (ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.) trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/38/2015 zo dňa
19. 03. 2015, právoplatného dňa 15. 05. 2015 a trestným rozkazom Okresného súdu Dippoldiswalde,
Nemecká republika, sp. zn. 7 Cs 967 Js 21472/22 zo dňa 18. 08. 2022, právoplatného dňa 19. 10. 2022
(vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu),

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona, s
poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní
2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a), ods. 7 Trestného zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na doživotie.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 162-164 spisu.

Proti tomuto rozsudku, voči výroku o treste, zahlásil ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní
okresného súdu odvolanie obžalovaný, ktoré náležite odôvodnil i osobitným písomným podaním.V písomnom zdôvodnení odvolania po úvodnej rekapitulácii výrokovej časti i odôvodnenia napadnutého
rozsudku uviedol, že Okresný súd Galanta vzhľadom na okolnosti prípadu nemusel prihliadnuť na

priťažujúcu okolnosť uvedenú v ust. §-u 37 písm. m/Tr. zákona. Má za to, že Okresný súd Galanta okrem
uvedených okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie i trestu mohol prihliadnuť aj na možnosť
nápravy obžalovaného. Má za to, že okresný súd rozhodol neprimerane prísne a účel trestu mohol
dosiahnuť aj alternatívnym trestom – peňažný trest, resp. trest domáceho väzenia.

Považuje zhodnotenie prípadu súdom za príliš prísne aj keď je nepochybné, že bolo preukázané, že
sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §-u 289 ods. 4 Trestného zákona a
má za to, že jeho nápravu by úplne postačoval buď podmienečný trest odňatia slobody, peňažný trest
v primeranej výške uložený podľa ust. §u 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, resp. trest domáceho
väzenia podľa ust. §-u 53 ods. 1 Tr. zákona a nie trest odňatia slobody

Súčasne poukázal na chybný postup Okresného súdu Galanta v tom, že v rámci dokazovania vychádzal
súd len z odpisu z registra trestov obžalovaného, pričom z hľadiska procesného postupu súdu je
nevyhnutným, aby si súd zabezpečil kompletné spisy, ktoré sa týkajú predchádzajúcich odsúdení
páchateľa a tieto oboznámil na hlavnom pojednávaní v rámci vykonávania dokazovania, ak pre súd
bolo zjavné, že prichádza do úvahy uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie.

Nestačí len oboznámenie odpisov z registra trestov, nakoľko z nich nie je často zrejmé, či pri postupne
ukladaných trestoch išlo o súbeh, respektíve o recidívu, pričom sa v praxi vyskytli aj chybné zápisy v
registri trestov.

Okrem toho základnou podmienkou na aplikáciu ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák. je zistenie,
že páchateľ je tzv. špeciálny recidivista, t.j. že sa dopúšťal trestnej činnosti napriek tomu, že už bol za
spáchanie zhodného trestného činu v minulosti súdom právoplatne odsúdený. Ak sa páchateľ dopustil
trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. síce viacerými skutkami,
avšak išlo o formu pokračovania v trestnej činnosti (jeden pokračovací trestný čin pozostávajúci z

viacerých čiastkových útokov), respektíve išlo o viacčinný súbeh (viacero samostatných trestných
činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. spáchaných dvomi alebo viacerými
skutkami), neprichádza aplikácia ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák do úvahy, pretože predmetné
ustanovenie vyžaduje mnohosť odsúdení a nie mnohosť skutkov, či trestných činov spáchaných zo
strany páchateľa.

Má za to, že v danom prípade je potrebné vychádzať aj zo zásady humanity, ktorá je jednou zo zásad
trestania páchateľov, kedy treba vziať v úvahu i princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru
nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu.

V tejto súvislosti tiež poukázal na skutočnosť, že trest realizuje svoje poslanie - ochranu spoločnosti
niekoľkými funkciami, ako sú represia / zabránenie páchateľovi páchať trestnú činnosť/, resocializácia
páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením ostatných členov spoločnosti. Aj keď represia
a výchova sú z hľadiska účelu trestu veľmi dôležité, nie sú samy o sebe, ale sú to prostriedky na
dosiahnutie cieľa konečného, ktorým je ochrana spoločnosti. Má za to, že uložením trestu zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie došlo k absolútnej realizácii poslania
trestu, ktorý zabráni páchaniu ďalšej trestnej činnosti a spojiť tento trest s trestom odňatia slobody
nepodmienečne je zásadne mimoriadne neprimerané.

Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e) Trestného

poriadkuzrušilvčastivýrokuotresteapodľaust.§-u322ods.3Trestnéhoporiadkusámvovecirozhodol
tak, že obžalovanému uloží podmienečný trest odňatia slobody, resp. peňažný trest v primeranej výške
uložený podľa ust. §-u 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona alebo trest domáceho väzenia podľa ust. §-
u 53 ods. 1 Trestného zákona a ponechá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
na doživotie.

Konanie na odvolacom súde:Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava a za
splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného ( § 293 ods.5 Tr. por.), na ktorom zároveň
( mimo iného) doplnil dokazovanie podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku s poukazom na § 269

Trestného poriadku oboznámením listinných dôkazov z č.l. 88-102 spisového materiálu, t. j. Trestný
rozkaz Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 5T/38/2015 zo dňa 19.03.2015, Európsky vyšetrovací príkaz
Okresnej prokuratúry Galanta ako i trestný rozkaz OS Amtsgericht sp. Zn. 7Cs967Js21472/22 zo dňa
18.08.2022.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak

zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
okresného súdu konanom dňa 11.05.2023 vyhlásil, že je vinný zo žalovaného skutku, ktoré vyhlásenie
bolo po zachovaní zákonného procesného postupu a po kladnom zodpovedaní otázok podľa § 333

odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku uznesením podľa § 257 odsek
7 Trestného poriadku prijaté s tým, že dokazovanie sa v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku, nevykoná. Takto sa výrok o vine stal právoplatný a nenapadnuteľný odvolaním.

Na základe obsahu spisového materiálu krajský súd tiež zistil, že okresný súd postupoval na hlavnom

pojednávaní zákonným spôsobom a po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine vykonal dokazovanie
výlučne k výroku o treste, ktoré aj napriek tomu, že bolo nedostatočné, odvolací súd ( na podklade
odvolacích námietok obžalovaného) doplnil vo vyššie naznačenom smere.

Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným napadnutých výrokov, dospel krajský súd (aj napriek

vyššieuvedenémupochybeniu,ktoréodvolacísúdnaverejnomzasadnutíprocesnesúladnýmpostupom
napravil) k zisteniu, že tieto výroky (o treste) sú správne a zákonné.

V prejednávanom prípade krajský súd dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody vzhľadom na
charaktertrestnéhočinu,no najmäsohľadomnaosobuapredchádzajúciživotobžalovanéhozabezpečí

účel stanovený zákonom spočívajúci v ochrane spoločnosti jednak tým, že obžalovanému zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a zároveň mu vytvorí podmienky na jeho prevýchovu v tom, aby
v budúcnosti viedol riadny život. Preto aj krajský súd následne vyhodnotil, že na nápravu obžalovaného,
vzhľadom na druh spáchaného trestného činu a osobnostné charakteristiky obžalovaného (ktorý sa
obdobnej trestnej činnosti dopúšťa opakovane), ako i záujem spoločnosti na zabránení páchateľov

obdobnej závažnej „ohrozovacej“ trestnej činnosti, je potrebné obžalovanému (po neúspešnom ukladaní
alternatívnych trestov) momentálne ukladať už len nepodmienečný trest odňatia slobody ( aj keď
vzhľadom na uvedené okolnosti len na samej spodnej hranici trestnej sadzby), ako to učinil i súd prvého
stupňa. Uložený trest odňatia slobody (spolu s doživotným zákazom činnosti viesť motorové vozidlá)
obžalovanému plní vo svojom komplexe zákonom požadovanú ochrannú funkciu, resocializačnú

funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne
vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a krajský súd vzhľadom na tieto
pomenované dôvody, považuje takto uložený trest za zákonný, adekvátny, spravodlivý a primeraný k
spáchanému skutku.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne

v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a

možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie

činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných pomerov
obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež
rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež
prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza
verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia
verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh

trestnej činnosti.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov
nepodmienečne za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj
k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený

trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.
Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm. a) Tr.
zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný
nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin.

Za správne a zákonné považuje odvolací súd aj uplatnenie ( zo strany prvostupňového súdu)
obžalovaným namietanej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona ( bol už za trestný
čin odsúdený), nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odsúdený bol naposledy uznaný
vinným za jazdu pod vplyvom alkoholu, kedy mu bola nameraná hodnota alkoholu v krvi 1,93 ‰, pričom

rozsudok Okresného súdu Dippoldiswalde (Nemecko) zo dňa 18. 08. 2022 sp. zn. 7 Cs 967 Js 21472/22
nadobudolprávoplatnosťdňa19.10.2022abolmuuloženýpeňažnýtrest.Anitotoodsúdenieneodradilo
obžalovaného, aby sa obdobného skutku dopustil opätovne a to už dňa 03. 01. 2023 (t.j. 2 a pol mesiaca
po právoplatnosti odsúdenia), teda aj keď je pravdou, že súd nemusí vždy na túto priťažujúcu okolnosť
prihliadnuť, no muselo by ísť o posúdenie predchádzajúceho odsúdenia ako nevýznamného z hľadiska

tohto konkrétneho trestného činu, čo bezpochyby nie je tento prípad. V konečnom dôsledku prihliadnutie
okresného na túto priťažujúcu okolnosť nemalo ani faktický vplyv na výšku trestu obžalovanému, pretože
okresný súd aj napriek konštatácie vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
uložil obžalovanému trest výlučne na samej spodnej hranici trestnej sadzby stanovenej v § 289 ods.4
Trestného zákona.

Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.