Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74Ek/1509/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123340603
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Mozola
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123340603.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Čiernohronská železnica, n.o., Hlavná
248/56, 976 52 Čierny Balog, IČO: 31 908 811, zast.: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom
Panenská 6, 811 03 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 905 832proti povinnému: A. B. C., nar:
27.2.1976, D. XXX/XXX, XXX XX E., zast.: Mgr. František Baraniak, M.R. Štefánika 1824/43, 026 01
Dolný Kubín, IČO:55 980 473 o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom F. F. B., Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina pod
sp. zn. 351EX 349/23, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a.
III. Súd u k l a d á povinnému povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia oprávneného v sume 72,84
Eur.
o d ô v o d n e n i e :
Procesné návrhy
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, doručeným súdu dňa 20.06.2023 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia s
príslušenstvom na základe exekučného titulu – uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko
Brezno, sp. zn. BR-2C/21/2023 zo dňa 02.06.2023, vykonateľné dňa 15.06.2023.
2. Súd v exekučnom konaní sp. zn. 74Ek/1059/2023 dňa 10.07.2023 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie, ktorým vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora F. F. B., Sad SNP 666/12, 010 01
Žilina, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 351EX 349/23. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu
exekútorovi doručené dňa 10.07.2023.
3. Súdny exekútor dňa 07.08.2023 doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa
10.07.2023. Povinný dňa 21.08.2023 doručil súdnemu exekútorovi návrh na začatie exekúcie spoločne
s jeho prílohami podľa zoznamu. Súd na tomto mieste uvádza, že povinný podal návrh na zastavenie
exekúcie v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie dôvodil tým, že exekučný titul nie je vykonateľným súdnym
rozhodnutím, keďže v procese pre jeho vydaním došlo k porušeniu zákona, a preto tento exekučný
titul nie je možné považovať za materiálne a formálne vykonateľný. Voči exekučnému titulu podal
odvolanie v ktorom namieta, že Okresný súd Banská Bystrica pracovisko Brezno nariadil uznesením
neodkladné opatrenie napriek tomu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie, v dôsledku čohoje napádané Uznesenie nesprávne a nezákonné. uznesenie tak nie je právoplatné. Dôvodom reálnej
nevymožiteľnosti uznesenia je v prvom rade to, že z výroku napadnutého uznesenia absolútne nie
je zrejmé, kde sa nachádzajú „okraje“ špeciálnej dráhy od ktorých sa má merať vzdialenosť 3 metre,
nie je mu zrejmé výkon akých práv a povinností k dráhe Čiernohronskej železnice, má žalobca ako
prevádzkovateľ tejto dráhy podľa platných právnych predpisov, informovanie ktorých dodávateľov má
v zmysle uznesenia povinnosť zabezpečiť a neposlednom rade v uznesení chýba akákoľvek paričná
lehota. Povinný ďalej uviedol, že vykonateľnosť je takou vlastnosťou rozhodnutia, ktorá mu dáva punc
vynútiteľnosti a umožňuje núteným spôsobom (výkonom) aj proti vôli povinného subjektu realizovať
povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ak táto nebola splnená dobrovoľne, pričom výkon
rozhodnutia je zabezpečovaný prostredníctvom súdneho exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej
štátom na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného
poriadku). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je
naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom,
podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú
realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich
presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku (ktorým v
zmysle exekučného poriadku môže byť len priznanie práva, záväzok k povinnosti alebo postihnutie
majetku) a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej
vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých
subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť, preto exekučný titul nemôže
byť zdrojom sporov o správnej výške plnenia zo strany povinného, čo platí i pre exekučný titul v
tomto konaní. Povinný považoval podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného
dňa 10.07.2023, ako aj vydanie upovedomenia o začatí exekúcie považujeme v celom rozsahu za
nedôvodné, nakoľko exekučný titul na základe ktorého sa má predmetná exekúcia viesť je zmätočné,
materiálne nevykonateľné, a arbitrárne a predložil súdu odvolanie proti exekučnému titulu.
4.1 Povinný ďalej uviedol, že oprávnený absolútne bezprecedentným spôsobom, svojvoľne a v rozpore
so všetkými zásadami na ktorých stojí právny poriadok Slovenskej republiky dňa 29.07.2023 a
02.08.2023 realizoval tzv. „útočnú svojpomoc“ pričom v rámci tejto svojej pokračovacej protiprávnej
činnosti dňa 29.07.2023 v čase o 16:04 hod. z priestorov stanice ČHZ nachádzajúcej sa na pozemku
KN „C“ parc. č. 1439/2 k.ú. G. H. ktorú prevádzkuje Čiernohronská železnica, n.o., IČO: 31908811 so
sídlom Hlavná 248/56, 976 52 G. H. prostredníctvom jazdnej súpravy zloženej z motorového rušňa
TU48.001 (s polepom Keramika Soukup) a jedného pripojeného vozňa totálne zdemoloval a odstránil
časť oplotenia nachádzajúceho sa v prednej časti areálu v blízkosti drevenej haly so súpisným číslom
XXXX, postavenej na pozemku KNC č. 1499 bolo totálne odstránené vrátane vyvrátenia stĺpikov a
napínacích drôtov na pozemku KN „C“ parc. č. 1498/1 vo vlastníctve povinného. O týchto skutočnostiach
povinný predložil fotodokumentáciu v počte kusov 8, video z bezpečnostnej kamery zo dňa 29.07.2023
a fotodokumentácia plota pred zničením.
4.2 Následne oprávnený podľa tvrdení povinného dňa 02.08.2023 v čase od cca 12:10 hod. za
pomocioranžovéhodráhovéhovozidlasozdvíhacímzariadenímprostredníctvomštatutárnehozástupcu
oprávneného A. I. H. a jeho syna p. F. H. bez akéhokoľvek povolenia a bez súhlasu povinného odstránil
z pozemkov vo výlučnom vlastníctve povinného betónové panely, ktoré odvážanie betónových zábran
realizovali tieto osoby tak, že jedna osoba bola vo vozidle a druhá okolo betónových zábran uväzovala
gurtne a následne toto dráhové vozidlo odvážalo betónové panely na neznáme miesto. Po tom ako
odstránili prvé 3 kusy betónových panelov, ktoré sa pôvodne nachádzali v blízkosti drevenej haly so
súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku KNC č. 1499, odišli osoby spolu s dráhovým vozidlom
do zadnej časti areálu vo vlastníctve povinného, ktorá tvorí parcelu 1513/1, a na tomto mieste pobudli
viac ako 20 min. Po privolaní policajnej hliadky a po tom ako sa na miesto samé dostavil povinný spolu
s právnym zástupcom, vyšetrovateľ a policajný technik v rámci vykonanej ohliadky bolo zistené, že dva
kusy betónových panelov úplne chýbajú, tri kusy panelov boli premiestnené na obecnú cestu – pozemok
KNC parc. č. 3532 pričom všetky tri kusy panelov vykazovali znaky značného poškodenia z toho jeden
bol zlomený, oplotenie, ktoré pôvodne križovalo koľaje v prednej časti areálu v blízkosti drevenej haly so
súpisnýmčíslomXXXX,postavenejnapozemkuKNCč.1499bolototálneodstránenévrátanevyvrátenia
stĺpikov a napínacích drôtov, v strednej časti areálu na pozemku KNC par. č. 1498/1 bolo odstránených
okolo 50 metrov pletiva, dva kusy betónových panelov v zadnej časti areálu na CKN parc. č. 1513/1 sú
odvalené na plot, čím došlo k jeho totálnej deštrukcii v značnom rozsahu, ako aj k poškodeniu týchto
dvoch kusov panelov. Ďalej bolo zistené, že oplotenie, ktoré pôvodne križovalo koľaje v zadnej častiareálu bolo totálne odstránené, nepodarilo sa ho ani dohľadať a zvyšná časť ležala úplne na zemi, došlo
k jej totálnej deštrukcii. O týchto skutočnostiach povinný predložil fotodokumentáciu zničeného plota
v počte kusov 9, fotodokumentáciu priebehu svojvoľného odstraňovania betónových panelov v počte
kusov 3 a video z bezpečnostnej kamery zo dňa 02.08.2023. V nadväznosti na tieto skutočnosti bol
povinný nútený dňa 02.08.2023 podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu
poškodzovanie cudzej veci podľa ust. § 245 ods.1, ods. 2 písm. a) b) ods. 3 písm. c) Tr. zák. a trestného
činu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. a), b) ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. b) a e) Tr. zák. nakoľko
uvedeným konaním bola žalovanému spôsobená škoda na jeho majetku najmenej vo výške 10.000,-
Eur. O tomto trestnom oznámení je vedené konanie na ORPZ Brezno pod sp. zn. ČVS: ORP-285/BR-
BR-2023.
4.3 Z vyššie uvedeného mal povinný za to, že oprávnený v rámci útočnej a nedovolenej svojpomoci
ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie odstránil plot na pozemkoch parc. . C-KN č.
1498/1, ostatná plocha o výmere 12148 m2, parc. . C-KN č. 1499, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
219 m2, parc. C-KN č. 1503, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2 a parc. . C-KN č. 1513/1,
ostatná plocha o výmere 31326 m2, vedených Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, na
liste vlastníctva č 6813, pre okres Brezno, obec G. H., katastrálne územie G. H. a odstránil a vypratal
všetky veci na pozemkoch parc. . C-KN č. 1498/1, ostatná plocha o výmere 12148 m2, parc. . C-KN č.
1499, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 219 m2, parc. . C-KN č.1503, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 37 m2 a parc. . C-KN č. 1513/1, ostatná plocha o výmere 31326 m2, vedených Okresným
úradom Brezno, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Brezno, obec G. H.,
katastrálne územie G. H. a odstrániť prekážky a zábrany pred vstupom do stavby so súpisným č. 2167,
postavenej na pozemku parc. . C-KN č 1499, popis stavby Drevená hala, vedenej Okresným úradom
Brezno, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Brezno, obec G. H., katastrálne
územie G. H..
4.4 Povinný poukázal na skutočnosť, že oplotenie na svojich pozemkoch vybudoval plne v súlade
s oznámením Obce Čierny Balog sp. zn. OCÚ-ČB-S2021/01398 R2021/9295 zo dňa 14.12.2021,
pričom napadnutým uznesením mu bola ad absurdum a contra legem uložená povinnosť takto legálne
vybudovanú stavbu odstrániť, pričom oprávnený vyššie uvedeným bezprecedentným konaním aj toto
legálne vybudované oplotenie odstránil. Exekučný titul na podklade ktorého prebieha táto exekúcia má
arbitrárny charakter, jeho výrok je materiálne nevykonateľný je nezlučiteľný s ústavou a nevychádza
zo stavu veci , ktorý vyplýva z listín doposiaľ založených v spise. Napadnutým uznesením súdu prvej
inštancie došlo k porušeniu základného práva žalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Útočná (ofenzívna) svojpomoc, ktorej
cieľom je zmeniť existujúci stav (odstránenie oplotenia vybudovaného v súlade so zákonom a ohlásením
drobnej stavby), nie je prípustná. V súkromnom práve platí zásada nemo iudex in propria cause; nikto
nesmie byť sudcom vo vlastnej veci. Ochrana práv je zverená na to povolaným štátnym orgánom, najmä
súdom. Oprávnený teda preukázateľne namiesto realizácie uznesenia o predbežnom opatrení v rámci
nútenéhovýkonu(exekúciou)ponadobudnutívykonateľnostipredbežnéhoopatreniasvojvoľneodstránil
oplotenie vo vlastníctva povinného čím mu spôsobil škodu najmenej vo výške 12.800,- Eur. Exekučný
súd má právomoc rozhodnúť o zastavení exekúcie a posúdiť exekučný titul ex offo z hľadiska materiálnej
stránky opierajúc sa o rozsudok Súdneho dvora C -40/08 Asturcom Telecomunica tiones SL proti J. K.
L.. Podľa právnej vety uznesenia NS SR sp. zn. 7ECdo255/2013,7CoE86/2013 zo dňa 21.01.2014 pre
záver o tom, či určité rozhodnutie je alebo nie je vykonateľný exekučný titul môže dospieť exekučný
súd aj len na základe údajov vyplývajúcich zo spisu, obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania,
vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či je exekučný
titul formálne a materiálne vykonateľný. Exekučný súd v tomto štádiu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, nevykonáva
dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.) –
postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo
spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je
zamerané na posúdenie, či daný exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, nemusí vykonávať
na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Pokiaľ pre záver o tom, či určité rozhodnutie
je alebo nie je vykonateľný exekučný titul môže dospieť exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku aj len na základe údajov vyplývajúcich zo spisu, obdobne, teda aj bez nariadeniapojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného, môže dospieť k tomuto záveru aj
v neskorších štádiách exekučného konania.
4.5 Povinný ďalej uviedol, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku, keďže predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, výkon práv z
rozhodcovskejdoložkypovažujepovinnýzanezlučiteľnýsdobrýmimravmiapretopovinnýnavrhuje,aby
súd exekúciu v celom rozsahu zastavil. K nepeňažnému plneniu, ktoré bolo povinnému uložené výrokom
1 exekučného titulu a síce zdržať sa výkonu akýchkoľvek stavebných prác a činností, ako aj bezodkladne
ukončiť všetky začaté a prebiehajúce stavebné práce a činnosti na pozemkoch parc. C-KN č 1498/1,
ostatná plocha o výmere 12148 m2, parc. . C-KN č. 1499, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
219 m2, parc. C-KN č 1503, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2 a parc. . C-KN č. 1513/1,
ostatnáplochaovýmere31326m2,vedenýchOkresnýmúradomBrezno,katastrálnymodborom,naliste
vlastníctva č. XXXX, pre okres Brezno, obec G. H., katastrálne územie G. H. povinný uvádza, že povinný
žiadne stavebné činnosti na svojich pozemkoch nevykonáva. Jediné stavebné práce, ktoré povinný
na svojich pozemkoch vykonal boli tie, ktoré boli vykonané na základe oznámenia Obce Čierny Balog
sp. zn. OCÚ-ČB-S2021/01398 R2021/9295 zo dňa 14.12.2021, v rámci ktorých vybudoval oplotenie.
Tieto stavebné práce boli v celom rozsahu ukončené k 01.04.2023 t.j. ešte pred začatím konania v
rámci ktorého bol vydaný exekučný titul. Povinnému preto nie je zrejmé z akého dôvodu je vedené toto
exekučné konanie keď k žiadnym stavebným prácam z jeho strany nedochádza. Povinný namieta, že na
základe predbežného opatrenia nie je v právnom štáte možné nariadiť odstránenie oplotenia t.j. drobnej
stavby ktorá bola vybudovaná na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve povinného a na základe riadneho
ohlásenia stavby, ktorá bola povolená oznámením Obce Čierny Balog sp. zn. OCÚ-ČB-S2021/01398
R2021/9295 zo dňa 14.12.2021. V tejto časti exekučný titul je v rozpore s ust. čl. 20 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorého predmetom je ochrana jedného z najvýznamnejších základných ľudských práv a
slobôd - ochrana vlastníckeho práva ako jedného z historicky najstarších právnych inštitútov. Vlastnícke
právo teória občianskeho práva definuje ako absolútne vecné právo, ktoré pôsobí erga omnes, t. j.
voči všetkým ostatným občanom ako subjektom základných ľudských práv a slobôd. Laicky povedané,
znamenáto,ževšetcisúpovinnístrpieťvýkonvlastníckehoprávaoprávnenýmsubjektom,t.j.vlastníkom
predmetu vlastníckeho práva, čiže hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci.
4.6 Povinný na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr.
Mariána Janeca, Exekútorský úrad Žilina Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina pod sp. zn. 351 EX 349/23 v
celom rozsahu zastavil. Povinný si týmto podaním zároveň uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia
v exekučnom konaní vo výške 145,64 Eur za dva úkony právnej služby v exekučnom konaní pričom
hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. (§
13a ods. 2 písm. c) cit. vyhlášky z neurčitej hodnoty veci (1/2- čný úkon ) na sumu 48,16 € + 12,14 €
režijný paušál rok 2023 + 12,14 € - 20 % DPH.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení, podaným prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa
28.08.2023 uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. Podľa § 332 ods. 1 CSP platí, že neodkladné
opatrenie je vykonateľné doručením. To znamená, že momentom doručenia uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia povinnému nadobudne toto uznesenie kvalitu vykonateľnosti, a to napriek
tomu, že toto uznesenie nenadobudne právoplatnosť. Neodkladné opatrenie bolo povinnému doručené
dňa 15.06.2023. Táto skutočnosť pritom vyplýva nielen z doručenky, ale aj z doložky vykonateľnosti
Neodkladného opatrenia. Od tohto momentu je Neodkladné opatrenie vykonateľné a povinný je ním
viazaný. Odvolania voči exekučnému titulu nespôsobuje odklad jeho vykonateľnosti. Podľa § 367 ods. 1
CSP totiž platí, že odvolanie má odkladný účinok iba vo vzťahu k právoplatnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia – nie vykonateľnosti. Odklad vykonateľnosti ako následok podaného odvolania nastáva
iba v prípade tých súdnych rozhodnutí, ktorých vykonateľnosť je naviazaná na ich právoplatnosť –
ako napríklad v prípade rozsudku vo veci. To ale nie je prípad neodkladného opatrenia, ktorého
vykonateľnosť nie je naviazaná na právoplatnosť a nastáva momentom jeho doručenia povinnému.
Povinnému nie je zrejmé, prečo povinný tvrdí, že neodkladné opatrenie nie je vykonateľné – toto jeho
tvrdenie je v priamom rozpore s § 332 ods. 1 CSP a dôkazmi, ktoré boli už súčasťou návrhu na vykonanie
exekúcie. Argumentáciu povinného oprávnený považoval za irelevantnú, keďže o odvolaní povinného
bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/72/2023 zo dňa 04.08.2023.
Rozhodnutie krajského súdu bolo povinnému doručené dňa 25.08.2023. Rozhodnutie KS BB bolo
formulované tak, že exekučný titul v napadnutých výrokoch I. až IX. mení, avšak v skutočnosti tomu tak
nie je. Povinnosti uložené exekučným titulom v týchto výrokoch ostali Rozhodnutím KS BB nedotknutéa po materiálnej ani formálnej stránke sa na nich nič nezmenilo – tieto výroky sú iba skopírované
z exekučného titulu a sú na slovo rovnaké. Preto platí, že povinnosti uložené povinnému v týchto
výrokoch trvajú aj po vydaní Rozhodnutia KS BB. Jediná zmena, ktorú odvolací súd v exekučnom titule
Rozhodnutím KS BB spôsobil je, že výrok XI., ktorým bolo obmedzené trvanie Neodkladného opatrenia
do právoplatného skončenia konania o dodatočnom povolení stavby vedenom na Ministerstve dopravy
SR nahradil výrokom, ktorým uložil oprávnenému povinnosť do 45 dní od doručenia Rozhodnutia KS BB
podať na súd žalobu o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa Zákona o dráhach na
pozemkoch povinného. Z toho dôvodu došlo aj k zrušeniu výroku XII. Neodkladného opatrenia o trovách,
keďže o nich bude rozhodnuté až v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Tieto
zmeny sa však nijako nedotkli povinností povinného podľa výrokov I. až IX. Neodkladného opatrenia,
vymoženia ktorých sa oprávnený domáha v tejto exekúcii.
5.1. Povinný, podľa argumentácie oprávneného, ďalej tvrdí, že exekučný titul nie je vykonateľný preto,
že v procese jeho vydania bol porušený zákon v neprospech povinného. Ide preto podľa povinného o
„nezákonné“ a „nulitné“ rozhodnutie. Nijako však už nekonkretizuje, k akému porušeniu zákona v našom
prípade malo dôjsť. Preto je jeho tvrdenie nedôvodné. Navyše, to, že k žiadnemu porušeniu zákona v
procese vydania exekučného titulu nedošlo vyplýva aj z priloženého Rozhodnutia KS BB, ktorý exekučný
titul potvrdil a riadne sa vysporiadal so všetkými námietkami povinného, ktoré voči exekučnému titulu
mal.NámietkapovinnéhooformálnejnevykonateľnostiNeodkladnéhoopatreniajetedavcelomrozsahu
nedôvodná. Nie je preto daný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku. Povinný tiež tvrdí, že mu nie je zrejmý rozsah viacerých povinností uložených Neodkladným
opatrením – teda, že Neodkladné opatrenie je materiálne nevykonateľné. Nie je mu zrejmé napríklad
to, že kde sa nachádzajú „okraje“ špeciálnej dráhy Čiernohronskej železnice, od ktorých sa má merať
vzdialenosť 3 metre, do ktorej sa nemá na jeho pozemkoch nachádzať ani plot (výrok II. Neodkladného
opatrenia) a ani žiadne iné veci (výrok III. Neodkladného opatrenia. Ako je zrejmé z výrokov II. a III.
Exekučného titulu, vzdialenosť 3 metre sa meria od osi krajnej koľaje špeciálnej dráhy Čiernohronskej
železnice. Sme presvedčení, že už z tejto formulácie musí byť každému jasné, od akého bodu sa má
vzdialenosť 3 metre merať. Štandardná koľajová dráha akou je aj Čiernohronská železnica totiž má iba
dvekoľaje,pričomobesúkrajné.Osoukaždejkoľajejezasepomyselnápriamkaprechádzajúcastredom
koľaje. Navyše, táto formulácia výrokov II. a III. vyplýva priamo zo zákonnej úpravy. Zákon o dráhach
totiž napríklad vymedzuje ochranné pásmo špeciálnej dráhy ako priestor vo vzdialenosti 15 metrov od
osi krajnej koľaje (§ 5 ods. 3 písm. b) Zákona o dráhach). Obdobne Zákon o dráhach vymedzuje aj
obvod dráhy (§ 4 ods. 3 písm. b) Zákona o dráhach). Povinný tiež namieta aj to, že mu nie je zrejmé,
aké práva a povinnosti má oprávnený ako prevádzkovateľ dráhy Čiernohronskej železnice, ktorých
realizáciu má povinný umožniť (výrok VII. Neodkladného opatrenia). Toto je však veľmi jednoduché
– práva a povinnosti prevádzkovateľa špeciálnej dráhy (vrátane oprávneného ako prevádzkovateľa
Čiernohronskej železnice) vyplývaju priamo zo Zákona o dráhach. Na to, aby povinný pochopil, že
ide práve o tieto práva a povinnosti pritom nebolo potrebné, aby ich súd vo výroku Neodkladného
opatrenia po jednom vymedzil. Rovnako povinnému nie je jasné ani to, ktorých svojich dodávateľov má
o povinnostiach podľa Neodkladného opatrenia informovať. Z výroku VI. Neodkladného opatrenia však
zreteľne vyplýva, o ktorých dodávateľov ide – sú to všetci dodávatelia, ktorí budú vykonávať akékoľvek
stavebné alebo iné práce na pozemkoch vo vlastníctve povinného špecifikovaných v tomto výroku.
Povinný teda iba predstiera, že nerozumie, čo má podľa Neodkladného opatrenia robiť. Avšak, každej
priemerne rozumovo vyspelej osobe musí byť jasné, aké práva a povinnosti Neodkladné opatrenie
ukladá. Preto veríme, že povinný (ktorý je navyše zastúpený advokátom) o tom v skutočnosti žiadne
pochybnosti nemá – a ak by aj akékoľvek pochybnosti mal, mohol ich odstrániť jednoduchým prečítaním
výrokovej časti Neodkladného opatrenia a nemusel podávať návrh na zastavenie exekúcie. Koniec
koncov,obdobnénámietkyomateriálnejnevykonateľnostiNeodkladnéhoopatreniauplatnilužvosvojom
odvolaní – a Krajský súd v Banskej Bystrici sa s nimi v Rozsudku KS BB jednoznačne nestotožnil.
5.2 Oprávnený ďalej pokračoval tým, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods.
1, písm. a) Exekučného poriadku – teda, že zanikol vymáhaný nárok. Podľa výroku II. Neodkladného
opatrenia totiž platí, že povinný má povinnosť odstrániť plot na pozemkoch v jeho vlastníctve, ktorý je vo
vzdialenostimenšejako3metreodosikrajnejkoľaješpeciálnejdráhyČiernohronskejželeznice.Povinný
však rozsiahlo argumentuje, že oprávnený údajne „útočnou svojpomocou“ tento plot „zdemoloval“,
pričom okolnosti tejto údajnej „demolácie“ podrobne vo svojom návrhu rozpisuje. Povinný je preto toho
názoru, že v dôsledku tejto „demolácie“ zanikla vymáhaná povinnosť podľa výroku II. Neodkladného
opatrenia a exekúciu je potrebné zastaviť. Nie je to však pravda – plot je na pozemkoch povinnéhonaďalej vo vzdialenosti menšej, ako 3 metre od osi krajnej koľaje špeciálnej dráhy Čiernohronskej
železnice na väčšine úseku tejto dráhy prechádzajúcej cez pozemky povinného. To, že na zopár
úsekoch (najmä tam, kde bola trať prehradená) bol plot odstránený pritom nemá za následok zánik celej
vymáhanej povinnosti. Z výroku II. Neodkladného opatrenia totiž vyplýva, že povinný musí plot odstrániť
všade tam, kde sa tento plot nachádza menej ako 3 metre od osi krajnej koľaje. To sa doposiaľ nestalo
a povinný splnenie tejto povinnosti ani len netvrdí – a už vôbec nepreukazuje. Dôvod pre zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) preto nie je daný.
5.3 K argumentom povinného o údajne nedovolenej svojpomoci oprávneného a spôsobeniu akejsi
škody oprávnený uviedol, že pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie sú tieto tvrdenia absolútne
irelevantné a nesúvisiace. Iba na okraj uvádzame, že je zvláštne, že povinný najprv argumentuje
materiálnou nevykonateľnosťou výroku II. Neodkladného opatrenia, lebo mu údajne nie je zrejmé kde
sa nachádzajú „okraje“ špeciálnej dráhy Čiernohronskej železnice, od ktorých sa má merať vzdialenosť
3 metre, avšak následne argumentuje o zániku tejto povinnosti, nakoľko malo dôjsť k odstráneniu
plota, ktorý je vo vzdialenosti menšej ako 3 metre od osi krajnej koľaje špeciálnej dráhy Čiernohronskej
železnice. Ak teda povinný nie je schopný určiť, odkiaľ sa „okraje“ špeciálnej dráhy merajú, ako dokázal
vyhodnotiť, že uvedená povinnosť zanikla zdemolovaním plota? Sme presvedčení, že povinný svojou
argumentácioupreukázal,ževeľmidobrevie,aképovinnostimáplniť,alepreúčelynávrhunazastavenie
exekúcie sa vydáva za „neznalého“. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu oprávnený navrhol,
aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.
Zákonne ustanovenia
6. Podľa § 45 zákona národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný
účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým
je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť.
9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
12. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.14. Podľa § 199d Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 200 Exekučného poriadku, Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
16. Podľa § 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„vyhláška“), základomnaurčenieodmenyexekútorazavýkonexekučnejčinnostipri
exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. To platí rovnako aj vtedy, ak ide o exekúciu
na vymoženie výživného.
17. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.
18. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10
% zo základu na jej určenie.
19. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada
paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
20. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky účinnej do 31.12.2023, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov
vo výške 60 eur.
21. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1
v rozsahu 50 %.
22. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný súdny poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a
rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú iné orgány.
23. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
24. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
25. Podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
26. Podľa § 323 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
27. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch.
28. Podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci
samej.29. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
30. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava slovenskej republiky, povinnosti možno
ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd
31. Podľa čl. 141 ods. 1 ústavy, v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike.
Právne posúdenie súdom
33. Súd bez potreby nariadenia pojednávania preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie
spoločne s jeho prílohami a zistil, že tento nie je dôvodný. Povinný vo svojom návrhu namietal proces,
ktorý predchádzal vydaniu exekučného titulu a považuje exekučný titul za nezákonne vydaný. Exekučný
súd v tejto veci uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorý slúži na
preskúmavanie vydaného exekučného titulu, ale je prostriedkom procesnej obrany povinného smerujúci
voči samotnej exekúcii. Dôvody, ktoré má povinný uvádzať vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie
musia byť také, ktoré nastali v čase po vydaní exekučného titulu. Exekučnému súdu neprináleží
právomoc preskúmavať konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nesupluje úlohu odvolacieho
súdu. Povinný tvrdil, že voči exekučnému titulu podal odvolanie, a preto je potrebné uviesť, že je to
príslušný odvolací súd, ktorý sa zaoberá právnymi otázkami oprávnenosti vydania exekučného titulu –
neodkladného uznesenia. Povinný predložil exekučnému súdu odvolanie zo dňa 21.06.2023. O odvolaní
povinného bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/72/2023 zo
dňa 04.08.2023, právoplatné dňa 25.08.2023, tak že zmenil exekučný titul, pričom uložené povinnosti
vo výrokoch I. – IX. zostali zachované v znení exekučného titulu. Súd sa oboznámil s predmetným
rozhodnutím a zistil, že dôvody nezákonnosti vydania neodkladného opatrenia boli zo strany Krajského
súdu v Banskej Bystrici zamietnuté, keď krajský súd uviedol, že boli splnené predpoklady bezodkladnosti
(bod 20. odôvodnenia), primeranosti (bod 21. odôvodnenia) a napadnutý exekučný titul nemá znaky
arbitrárnosti (bod 22. odôvodnenia). Z takto zistených skutočností súd uvádza, že povinný nebol v rámci
odvolacieho konania úspešný, neodkladné opatrenie zotrvalo v platnosti, a preto exekučný súd uvádza,
že argumentácia povinného o nezákonnosti procesu, ktorý predchádzal vydaniu exekučného titulu nie
je možné považovať pre potreby exekučného konania za právne relevantnú.
34. Povinný ďalej vo svojom návrhu tvrdil, že exekučný titul nie je možné považovať za vykonateľný.
Exekučný súd v tejto veci uvádza, že exekučný titul bol opatrený doložkou vykonateľnosti, z ktorej
vyplýva, že exekučný titul sa stal vykonateľný dňa 15.06.2023. Nad rámec veci exekučný súd uvádza,
že exekučný titul v podobe neodkladného opatrenia nadobúda vykonateľnosť v súlade s § 332 ods. 1
CSP, teda okamihom jeho doručenia. Povinnému bol exekučný titul doručený dňa 15.06.2023, a preto
boli splnené podmienky na nadobudnutie vykonateľnosti, tak ako je uvedené v doložke vykonateľnosti.
Rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/72/2023 zo dňa 04.08.20233 bola
oprávnenému uložená povinnosť podať v lehote 45 dní od doručenia rozhodnutia žalobu na určenie, či
existuje právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 4 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach
viažuceho sa na pozemkoch parc. C-KN č. 1498/1, ostatná plocha o výmere 12148 m2, parc. C-KN č.
1499, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 219 m2, parc. C-KN č.1503, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 37 m2 a parc. C-KN č. 1513/1, ostatná plocha o výmere 3 1326 m2, vedených Okresným úradom
Brezno, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Brezno, obec G. H., katastrálne
územie G. H.. Exekučný súd nahliadnutím do vlastných registrov zistil, že oprávnený podal predmetnú
žalobu a momentálne je konanie v štádiu procesných vyjadrení strán, a preto má súd za to, že došlo
k splneniu tejto povinnosti zo strany oprávneného a vykonateľnosť exekučného titulu bola zachovaná.
35. Nedostatok vykonateľnosti exekučného titulu povinný napadol ďalej tvrdeniami, že exekučný titul
nie je materiálne ani formálne vykonateľný z dôvodu, že: „.... v konaní ktoré predchádzalo jeho
vydaniu bol porušený zákon v neprospech povinného je zrejmé, že ako taký nemôže byť vykonateľnýmrozhodnutím, a teda nemôže byť zákonným exekučným titulom.“ Ako už exekučný súd uviedol
vyššie, povinný nebol v rámci odvolacieho konania úspešný, keďže krajský súd vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že boli splnené zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Skutočnosť,
že došlo k vydaniu neodkladného opatrenia v neprospech povinného neznamená, že takéto súdne
rozhodnutie nemožno považovať za vykonateľné. Rovnako, ani skutočnosť, že povinný nesúhlasí
s nariadením neodkladným opatrením nemožno považovať za právne relevantnú skutočnosť, ktorá
bráni vykonateľnosti exekučného titulu. Formálnu vykonateľnosť exekučného titulu je potrebné rozumieť
v podobe splnenia procesných podmienok, ktoré príslušný právny predpis (CSP) vyžaduje na vydanie
konkrétnehorozhodnutia.Zrozhodnutiakrajskéhosúdujezrejmé,žebolisplnenépodmienkynavydanie
exekučného titulu, a preto exekučný titul spĺňa podmienky formálne vykonateľnosti. Pokiaľ ide o otázku
materiálnej vykonateľnosti, tak materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu tvorí viacero zložiek. Prvým
predpokladom je povaha exekučného titulu, teda výrok rozhodnutia obsahuje priznanie práva, uloženie
povinnosti alebo dochádza k postihnutiu majetku (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku). V predmetnom
exekučnom konaní je zrejmé, že exekučný titul obsahuje povinnosti, ktoré je povinný plniť (výroky
I. – IX.). Druhým predpokladom materiálnej vykonateľnosti je presnosť označenia (nezameniteľnosť)
oprávneného a povinného. V predloženom exekučnom titule sú účastníci konania jasne identifikovaní
v súlade s § 133 CSP a exekučný súd nemá pochybnosti o totožnosti účastníkov konania na podklade
údajov uvedených v záhlaví exekučného titulu. Tretím predpokladom materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu je jasné a určité vymedzenie uloženej povinnosti. Povinnosti znejúce na nepeňažné
plnenie musia byť vo výroku exekučného titulu formulované tak, aby bolo možné výkon týchto povinnosti
subsumovať pod konkrétny spôsob vykonania exekúcie (§ 180 a nasl. Exekučného poriadku). Pod
určitosťou nepeňažnej povinnosti je potrebné rozumieť také vymedzenie, ktoré umožňuje jednoznačné
identifikovanie obsahu plnenia a jednoznačné posúdenie, kedy je povinnosť splnená. Povinnosti uložené
v exekučnom titule, ktoré sú predmetom exekúcie, sú jednoznačné a riadne identifikovateľné čo do
obsahu a exekučný súd nemá pochybnosti o tom, čo je pre predmetom a obsahom uložených povinností.
35.1 Povinný v rámci svojho návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že exekučný titul nie je materiálne
vykonateľný z dôvodu „reálnej nevymožiteľnosti uznesenia“, ktorý spočíva v tom, že z „výroku
napadnutého uznesenia absolútne nie je zrejmé, kde sa nachádzajú „okraje“ špeciálnej dráhy od ktorých
samámeraťvzdialenosť3metre,niejemuzrejmévýkonakýchprávapovinnostíkdráheČiernohronskej
železnice, má žalobca ako prevádzkovateľ tejto dráhy podľa platných právnych predpisov, informovanie
ktorých dodávateľov má v zmysle uznesenia povinnosť zabezpečiť a neposlednom rade v uznesení
chýba akákoľvek paričná lehota.“. Túto argumentáciu povinný použil aj vo svojom odvolaní voči
exekučnému titulu (bod 5) odvolania, strana 11). Na túto argumentáciu odpovedal krajský súd
v rozhodnutí o odvolaní povinného v bode 23. odôvodnenia, kde krajský súd uviedol: „Z výrokovej
časti napadnutého uznesenia je možné po technickej stránke identifikovať „okraje“ špeciálnej dráhy, od
ktorej sa meria vzdialenosť troch metrov. Tiež výrok, ktorým sa ukladá povinnosť žalovanému umožniť
žalobcovi ničím nerušený výkon práv a povinností k dráhe, ktoré má ako prevádzkovateľ podľa platných
právnych predpisov požiadavku vykonateľnosti spĺňa, keď rozsah práv súd viaže na platné právne
predpisy spojené s povahou žalobcu ako prevádzkovateľa dráhy (predovšetkým Zákon o dráhach),
a ktorý výrok má svoje logické prepojenie s odôvodnením napadnutého uznesenia. V poslednom
rade je nedôvodná aj námietka žalovaného ohľadom rozsahu informačnej povinnosti dodávateľov
a paričnej lehoty, nakoľko výrok IV. napadnutého uznesenia podmienku materiálnej vykonateľnosti
tiež jednoznačne spĺňa“. Exekučný súd v tejto veci uvádza, že otázka materiálnej vykonateľnosti
dotknutých povinností bola zodpovedaná zo strany krajského súdu a exekučný súd sa v plnej miere
prikláňa k uvedenému odôvodneniu, a preto nepovažuje povinným napadnutú povinnosť za materiálne
nevykonateľnú. S tvrdeniami povinného, že exekučný titul je zmätočný, materiálne nevykonateľným
a arbitrárny sa exekučný súd nemôže stotožniť, a preto návrh na zastavenie exekúcie, čo do otázky
vykonateľnosti (formálnej aj materiálnej) nepovažuje za dôvodný a uznesenie o neodkladnom opatrení
je možné podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku považovať za spôsobilý exekučný titul.
36. Exekučný súd na tomto mieste musí uviesť, že na rozdiel od peňažných plnení, exekúcie
na nepeňažné plnenia vykazujú viacero osobitostí, ktoré je potrebné zohľadňovať či už v štádiu
posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie resp. v štádiu rozhodovania o návrh povinného na
zastavenie exekúcie. Dôležitou je otázka oprávnenosti začatia exekučného konania a následnej
exekúcie. Skutočnosť, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie samo o sebe nepreukazuje,
že si povinný neplní povinnosť uloženú exekučným titulom, keďže poverenie na vykonanie exekúcie
nemá charakter rozhodnutia vo veci samej. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcieposudzuje, či sú splnené procesné podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v podobe
formálnej a materiálne vykonateľnosti. Inak povedané, či návrh na vykonanie exekúcie spĺňa zákonom
predpísané náležitosti. Vydanie poverenia teda nepreukazuje, resp. neznamená že povinný skutočne
porušuje povinnosť uloženú exekučným titulom, a teda vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
nie je možne považovať za skutočnosť, ktorá sama o sebe spôsobuje dôvodnosť vedenia exekúcie
voči povinnému. V prebiehajúcom exekučnom konaní je predmetom vymoženie plnenia povinností
uvedených vo výroku I. – IX. exekučného titulu. Je povinnosťou povinného v rámci návrhu na zastavenie
exekúcie, ak tvrdí, že nie je dôvod na vedenie exekúcie, náležite súdu preukázať, že plní povinnosti,
ktoré mu boli uložené exekučným titulom. Dôkazné bremeno ho primárne viaže k tým povinnostiam,
ktoré mu ukladajú povinnosť konať určitým spôsobom (výroky II., III., VI., VIII.). Povinný tvrdil, že
„Oprávnený absolútne bezprecedentným spôsobom, svojvoľne a v rozpore so všetkými zásadami na
ktorých stojí právny poriadok Slovenskej republiky dňa 29.07.2023 a 02.08.2023 realizoval tzv. „útočnú
svojpomoc“.Táto„útočnásvojpomoc“spočívalavtom,žedňa29.07.2023včaseo16:04hod.oprávnený
„.......prostredníctvom jazdnej súpravy zloženej z motorového rušňa TU48.001 (s polepom Keramika
Soukup) a jedného pripojeného vozňa totálne zdemoloval a odstránil časť oplotenia nachádzajúceho
sa v prednej časti areálu v blízkosti drevenej haly so súpisným číslom 2167......“ a následne dňa
02.08.2023 v čase od cca 12:10 hod. „......za pomoci oranžového dráhového vozidla so zdvíhacím
zariadením prostredníctvom štatutárneho zástupcu oprávneného bez akéhokoľvek povolenia a bez
súhlasu povinného odstránil z pozemkov vo výlučnom vlastníctve povinného betónové panely........“.
O týchto skutočnostiach povinný predložil súdu fotodokumentáciu a videá z bezpečnostnej kamery zo
dňa 29.07.2023 a 02.08.2023.
37. Súd sa oboznámil s fotodokumentáciou, ako aj s videami z bezpečnostných kamier, ktoré súdu
doručil povinný spoločne s návrhom na zastavenie exekúcie a uvádza, že tieto dôkazné prostriedky
predložené povinným zachytávajú stav, ktorý je celkom zjavne v rozpore so stavom, ktorý by mal povinný
(s poukazom na uložené povinnosti) nastoliť. Samotný povinný tvrdí, že ide o fotodokumentáciu a videá
zo dňa 29.07.20223 a 02.08.2023, teda v čase po tom ako exekučný titul nadobudol vykonateľnosť
(15.06.2023). Povinný tvrdil, že oprávnený využil „útočnú svojpomoc“, avšak je povinnému určite zrejmé,
že (vychádzajúc zo skutkových tvrdení povinného) sa tak stalo v čase po nadobudnutí vykonateľnosti
exekučného titulu. Inými slovami k zásahom opísaných povinným došlo zjavne z dôvodu, že povinný
si neplnil súdom uložené povinnosti. Povinný uviedol že došlo k spôsobeniu škody v sume 12800
Eur, avšak tejto skutočnosti mohol povinný predísť keby bol býval plnil povinnosti uložené exekučným
titulom. Z priloženej fotodokumentácie má súd za preukázané, že povinný neplnil povinnosti uložené
exekučným titulom, v čase po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu. Ďalej súd po vzhliadnutí
predmetných obrazových dôkazných prostriedkov nemôže jednoznačne vyvodiť záver, že ku konaniu,
ktoré opísal povinný došlo zo strany oprávneného. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, aj keby súd bol býval
prijal záver, že oprávnený konal sám, svojpomocne ako tvrdí povinný, tak táto skutočnosť nemá vplyv
na prebiehajúcu exekúciou, keďže k uvedeným zásahom došlo v čase po nadobudnutí vykonateľnosti
exekučného titulu a v čase keď povinný mal povinnosť konať v súlade s uloženými povinnosťami. Pokiaľ
má povinný za to, že išlo o konanie zo strany oprávneného a došlo ku škode, na tej časti pozemku, na
ktorý sa exekučný titul neviaže súd ho v plnej miere odkazuje na iniciovanie príslušné súdne konania.
38. Okrem povinností konať boli povinnému uložené povinnosti zdržať sa určitého konania (výroky
I., IV., V., VII. A IX.). Pri pasívnych povinnostiach vo všeobecností platí, že dôkazné bremeno je
na strane oprávneného, ktorý musí preukázať, v rámci návrhu povinného na zastavenie exekúcie,
že povinný koná spôsobom, ktorý mu exekučný titul zakazuje. Vzhľadom na okolnosti prípadu musí
exekučný súd zohľadniť pasívne povinností povinného jednak z pohľadu charakteru exekučného titulu
(neodkladné opatrenie) ako takého, a zároveň aj zo skutkových okolností, ktoré viedli k jeho vydaniu.
Exekučným titulom je neodkladné opatrenie, ktoré bolo vydané v súlade s § 324 a nasl. CSP. Podstatou
neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ktorá má
spravidla dočasný charakter, pričom dochádza k regulácii právnych vzťahov do budúcna. Povinnému
boli exekučným titulom uložené povinnosti podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP, teda aby niečo vykonal,
niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Z povahy uložených povinností uvedených v exekučnom titule je
potrebné uviesť, že tieto majú prevenčný účinok tak, aby došlo k zamedzeniu vzniku škody do budúcna.
Povinný je teda viazaný exekučný titulom správať sa tak, aby umožnil oprávnenému prevádzkovať
železnicu. Ako už súd vyššie uviedol povaha tejto exekúcie vyplýva z podstaty exekučného titulu,
ktorým je neodkladné opatrenie, ktoré vzhľadom na právnu úpravu vzťahov účastníkov konania, má
prevenčný charakter. Vo všeobecnosti platí, že exekúciu možno viesť v tých prípadoch, ak povinnýneplní povinnosti uložené exekučným titulom. Táto základná premisa zostáva zachovaná aj v tejto
exekúcii, avšak s poukazom na vyššie uvedené je potrebné dodať, že táto exekúcia má nie len za úlohu
vynútiť plnenie povinností zo strany povinného, ale aj pôsobiť prevenčne do budúcna tak, aby došlo
k nastoleniu, zachovaniu a nenarušeniu skutkového stavu, ktorý predpokladá exekučný titul. Takisto je
potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že exekúcia v tomto prípade predstavuje oprávnený a zákonný zásah
(ako inštitút) do práv povinného. Exekúcia nie je vedená na majetok povinného (peňažná exekúcia),
ale je vedená voči majetkovo - osobnostnej sfére povinného s cieľom zákonného obmedzenia resp.
vynútenia správania povinného spôsobom uvedeným v exekučnom titule vo vzťahu k oprávnenému.
Napokon samotný povinný súdu doručil dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú, že povinný nedodržuje
povinnosti uložené exekučným titulom, čím bola preukázaná nevyhnutnosť vedenia exekúcie voči nemu.
39. Druhým a nie menej dôležitým faktorom je už súdom spomínaný skutkový stav medzi účastníkmi
konania. Medzi stranami je totiž sporné prevádzkovanie železničnej dráhy – úsek Čiernohorskej lesnej
železnice z Čierneho Balogu do Dobroča, ktorá prechádza cez pozemky vo vlastníctve povinného.
Oprávnený je prevádzkovateľom železničnej dráhy na podklade povolenia č. 01/2012/ŠD/P zo dňa
11.05.2012 vydané Úradom pre reguláciu železničnej dopravy. Okrem iného v súčasnosti prebieha
konanie na Pamiatkovom úrade SR o vyhlásenie železničnej dráhy za národnú kultúrnu pamiatku, toto
konanie bolo prerušené oznámením Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2023/24570-80/57127/Orv zo
dňa17.07.2023.Nastolenieskutkovéhostavupredpokladanéhoexekučnýmtitulomjenevyhnutnosť,pre
náležite a spoľahlivé rozhodnutie vo všetkých administratívno – správnych konaniach viažucich sa na
železnicu. Pokiaľ má povinný za to, že už netrvajú podmienky, za ktorých došlo k vydaniu neodkladného
opatrenia, môže podať návrh na jeho zrušenie.
40. Povinný tvrdil, že vykonal stavebné práce v podobe postavenia oplotenia na podklade oznámenia
Obce Čierny Balog č. OCÚ-ČB-S2021/01398 R2021/9295 zo dňa 14.12.2021, tieto práce ukončil podľa
vlastných tvrdení dňa 01.04.2023, teda v čase pred vydaním exekučného titulu. V tejto veci je potrebné
uviesť, že nie je v rozpore s právnym poriadkom keď súd v rámci riadneho súdneho konania nariadil
povinnému odstrániť predmetné oplotenie. Skutočnosť, že na to mal povolenie zo strany stavebného
úradu nebráni súdu rozhodnúť o jeho odstránení. Odstránenie oplotenia možno považovať za zásah
do práv povinného, avšak nie je nezákonný, keďže o odstránení rozhodol všeobecný súd Slovenskej
republiky. Povinnosti možno ukladať podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zákonom alebo
na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Podľa čl. 141 Ústavy
Slovenskej republiky v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Výkon
súdnictva je upravený v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. V civilnom konaní súdy rozhodujú podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný súdny poriadok.
Súd v základnom konaní rozhodoval podľa § 324 CSP, a preto exekučný súd nepovažuje povinnosť
odstránenie oplotenia za nezákonný zásah do práv povinného. Povinný odkazoval na čl. 20 ústavy,
ako aj na čl. 46 ústavy, na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj
na systém ochrany ľudských práv a slobôd garantovaný Európskou úniou. Exekučný súd uvádza, že
je nepochybné, že všetky uvedené práva ktorými povinný disponuje je potrebné rešpektovať, avšak je
nevyhnutné, aby si povinný uvedomil, že rovnako, ako on žiada rešpektovanie jeho práv je potrebné, aby
aj on rešpektoval práva iných vyplývajúcich z noriem, na ktoré sa sám odvoláva. V tomto prípade došlo
k rozhodnutiu zo strany súdu v základnom konaní tak, že poskytol ochranu oprávnenému a skutočnosť,
že povinný s takýmto rozhodnutím súdu nesúhlasí je bez akéhokoľvek právneho významu, keďže o jeho
odvolaní bolo právoplatne rozhodnuté a odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou povinného.
41. Súd s poukazom a so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti uvádza, že exekúcia voči povinnému
začala oprávnene a súd nevzhliadol dôvody podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku umožňujúce
zastavenie exekúcie. V priebehu exekúcie je úlohou povereného súdneho exekútora zisťovať všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú vplyv na exekúciu, a v prípade, ak dôjde k náležitému plneniu
povinností uložených exekučným titulom zo strany povinného ukončiť exekúciu vymožení. Napokon
podľa § 61k ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na
podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu,
ktoré nadobudli právoplatnosť nemá odkladný účinok, a preto exekučný súd nemá pochybnosti o tom, že
súdny exekútor do času rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie vykonal všetky nevyhnutné
úkony smerujúce k zabezpečeniu plnenia povinností zo strany povinného. Povinný, resp. aj oprávnený
sa môžu kedykoľvek informovať u súdneho exekútora o stave prebiehajúcej exekúcie a vyžiadať si
od neho všetky relevantné informácie o tom, či poverený súdny exekútor považuje konanie povinnéhov súlade s uloženými povinnosťami. V ďalšom priebehu konania bude nevyhnutné, aby účastníci
poskytli súdnemu exekútorovi nevyhnutnú súčinnosť pri výkone exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku
zamietol.
O trovách konania
42. Povinný vo svojom návrhu uviedol, že „súdnemu exekútorovi nemohli vzniknúť ku dňu vydania
upovedomenia o začatí exekúcie náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vo výške aká je uvedená v
upovedomeníozačatíexekúcie.“Pokiaľideotrovyexekútorasúdpoukazuježezupovedomeniaozačatí
exekúcie vydaného povereným súdnym exekútorom vyplýva, že predmetom exekúcie je vymoženie
nepeňažného plnenia a trov exekúcie pozostávajúcich z trov exekútora, ktoré sú vyčíslené v súlade s §
7 a nasl. vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Súdny exekútor vyčíslil, pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie 10% -nú odmenu súdneho exekútora zo základu na jej
určenie a to vo výške 4,50 Eur v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 Vyhlášky a paušálnu odmenu výdavkov
vo výške 30 Eur v súlade s ustanovením § 21 a § 22 ods. 2 + DPH vo výške 6,90 Eur, spolu 41,40 Eur.
Súdny exekútor tiež v upovedomení o začatí exekúcie upozornil povinného, že v prípade nesplnenia
svojej povinnosti uhradiť vymáhanú pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie v lehote 15 dní odo
dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, predbežné trovy exekúcie budú navýšené v súlade
s ustanovením § 197 Exekučného poriadku s odkazom na § 7 ods. 1 Vyhlášky nasledovne: 20%-ná
odmena exekútora zo základu na jej určenie vo výške 6,90 Eur, náhrada paušálnych výdavkov (§ 22 ods.
1 Vyhlášky) vo výške 60,00 Eur a 20% DPH k trovám exekúcie vo výške 13,70 Eur, spolu trovy exekúcie
po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie predstavujú celkom sumu
82,20 Eur. Súdny exekútor má v zmysle ustanovenia § 7 Vyhlášky nárok na odmenu a to buď vo výške
10 % alebo 20 % zo základu na jej určenie, t. j. z vymáhaného nároku. Súdny exekútor má ďalej nárok na
odmenu vo forme paušálnych výdavkov vo výške 30 Eur, prípadne 60 Eur, pričom výška trov súdneho
exekútora sa odvíja od toho, kedy zo strany povinného dôjde k splneniu povinnosti uloženej exekučným
titulom. V ďalšom súd poukazuje, že v zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada
výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd konštatuje, že poverený súdny exekútor si v upovedomení o
začatí exekúcie uplatnil nárok na trovy exekútora v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami vyhlášky
a ustanovením § 197 Exekučného poriadku a teda nejde o nezákonné navýšenie ako tvrdí povinný.
Trovy súdneho exekútora uvedené v upovedomení o začatí exekúcie taktiež nie sú v rozpore s ľudskými
mravmi. Súd preto k námietke povinného ohľadom trov exekúcie uvádza, že tieto sú v upovedomení
o začatí exekúcie uvedené správne, v súlade s exekučným titulom ako i so všeobecne záväzným
právnym predpisom upravujúcim výšku trov exekútora a spôsob ich určenia. Súd preto vyhodnotil ako
nedôvodné i tvrdenia povinného, ktorými namietal vyčíslenú výšku trov exekúcie súdneho exekútora.
43. Povinný si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia spojených s podaným návrhom
na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol, nepriznal povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
44. O výške náhrady trov oprávneného súd rozhodoval podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
v spojení s § 13a ods. 1 písm. c) a § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky. Súd priznal nárok na náhradu za
jeden úkon právnej služby v podobe vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie v hodnote 1 96,30 Eur
(1/13 výpočtového základu za rok 2023) + režijný paušál za rok 2023 v sume 12,52 Eur + 20% DPH,
teda v celkovej sume 72,84 Eur.
45.Súdzohľadnívýškutrovprávnehozastúpeniaoprávnenéhotak,žepoprávoplatnostitohtouznesenia
vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.