Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 17Pc/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204314
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1223204314.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa - osoby povinnej platiť výživné: T., zast.
Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 26, Bratislava, IČO: 36 865
192, proti oprávnenému na výživné: L., zast. advokátskou kanceláriou Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom
Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970 v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 09.11.2023, žiadal navrhovateľ - osoba
povinná platiť výživné, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca voči jeho synovi - osoby oprávnenej na
výživné. Svoj návrh odôvodnil tým, že so synom je v sporadickom kontakte a nedisponuje informáciami

o živote svojho syna. Podľa informácií, ktorými disponuje navrhovateľ , plnoletý syn po tom, čo ukončil
stredoškolské štúdium ďalej nepokračuje v štúdiu, pričom sa dokonca zamestnal.

2. Právny zástupca osoby povinnej platiť výživné prostredníctvom podania doručeného súdu dňa
12.02.2024 zobral svoj návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť vzhľadom na vyjadrenie
osoby oprávnenej na výživné.

3. Podaním doručeným súdu dňa 26.02.2024 oprávnený na výživné prostredníctvom svojho právneho
zástupcu súhlasil so späťvzatím návrhu na začatie konania, avšak žiadal, aby navrhovateľa súd zaviazal
na náhradu trov konania osoby oprávnenej na výživné v rozsahu 100%, nakoľko navrhovateľ si mal
zisťovať, či sa oprávnený na výživné naďalej nepripravuje na výkon budúceho povolania.

4. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z.. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“),
navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví.

5. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v

konaní pokračovať.

6. Vzhľadom k tomu, že osoba povinná platiť výživné vzala svoj návrh späť v celom rozsahu a osoba
oprávnená na výživné so zastavením súhlasila, a v konaní nie je potrebné pokračovať, súd v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia konanie zastavil

7. V danom prípade súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ide o mimosporovékonanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, pokiaľ neexistujú dôvody hodné osobitného
zreteľa na priznanie nároku na náhradu trov konania, resp. pokiaľ ak neexistujú okolnosti, ktoré by

priznanie trov konania považovali za spravodlivé (§ 55 Civilného mimosporového poriadku). Súd ustálil,
že v tomto konaní nenastali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali iný postup ako je postup podľa §
52 Civilného mimosporového poriadku, teda výnimočné priznanie trov konania podľa § 55 Civilného
mimosporového poriadku. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli
dôvodom pre priznanie nároku na náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že povinný z vyživovacej

povinnosti si nezisťoval, či sa osoba oprávnená na výživné nepretržite nepripravuje na výkon budúceho
povolania, nie je samo o sebe skutočnosťou, prečo by mal vzniknúť oprávnenému z vyživovacej
povinnosti nárok na náhradu trov konania v zmysle § 55 Civilného sporového poriadku, obzvlášť,
ak aj oprávneného z vyživovacej povinnosti zaväzuje povinnosť poznať platný právny stav upravený
zverejnenými predpismi v zbierke zákonov. Z ustanovení Civilného mimosporového poriadku, konkrétne
§52a55,pritomjednoznačnevyplýva,žepriznanietrovkonaniapredpokladá,žeprípadnépriznaniatrov

musí byť s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Za situácie, kedy sa oprávnený po tom, ako mu
doručením návrhu súdom, bolo zrejmé, že povinný sa domáha na súde zrušenia vyživovacej povinnosti,
ani nepokúsil s povinným (jeho otcom) riadne odkomunikovať, že sa stále pripravuje na povolanie a
stále nie je schopný sa samostatne živiť, ale rozhodol sa bez ďalšieho, pre nákladnejší spôsob riešenia
konania pred súdom (aj s využitím právneho zastúpenia, právo na ktoré súd inak nijako nespochybňuje),

súd nepovažoval za spravodlivé, aby postupoval podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku. Súd má
za to, že aj oprávnený z vyživovacej povinnosti je povinný riadne komunikovať s povinným vyživovacej
povinnosti všetky okolnosti odôvodňujúce trvanie vyživovacej povinnosti, obzvlášť, ak už má informáciu,
že je vedené konanie pred súdom o zrušenie vyživovacej povinnosti, a to ešte predtým, ako mu vzniknú
v súvislosti s týmto konaním akékoľvek náklady.

8. S ohľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd jednoznačne k záveru, že v danom prípade by nebolo
spravodlivé, aby bolo prelomené všeobecné pravidlo mimosporových konaní, kde si každý účastník
spravidla znáša svoje trovy konania sám, a teda aby bola oprávnenému na výživné priznaná plná
náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.