Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121375591
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6121375591.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 5.459,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Levice zo dňa 19. júla 2022 č.k. 7Csp/79/2021-228, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu doručenú dňa 25.05.2021
Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal
platobnýrozkaz,ktorýmsúdzaviažežalovanéhonazaplateniesumyvovýške5.459,58eurs5%úrokom
ročne od 05.09. 2020 do zaplatenia a úroku vo výške 761,93 eura . O náhrade trov konania rozhodol

tak, že nepriznal žalovanému voči žalobcovi nárok na ich náhradu.
1.2.V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorú odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu Československá obchodná banka, a.s., dňa 22.01.2018 uzatvorila so žalovaným
Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 010262262R, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné
podmienky postupcu. Na základe zmluvy spoločnosť postupcu poskytla žalovanému peňažné
prostriedky a žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil povinnosť podľa zmluvy, a

tak postupca podaním zo dňa 20.07.2019 oznámil žalovanému, že dňom 18.07.2019 vyhlásil celý úver
splatný. Pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 6.543,63 eur, ktorá pozostávala
z istiny vo výške 5.404,78 eur, z riadneho úroku vo výške 761,93, z úroku z omeškania vo výške
322,12 a z poplatkov vo výške 54,80 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaný nevykonal žiadnu úhradu.
Úrok z omeškania si žalobca uplatnil podľa § 517 ods. 2 OZ, počnúc dňom 05.09.2020, t.j. dňom
nasledujúcom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. V žalobe uviedol, že pohľadávka bola žalobcovi
postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2020 uzatvorenej medzi postupcom

Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO 36 854 140 a žalobcom.
1.3.Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1,2, § 657, § 52 ods. 3,4, § 53 ods. 1,5,6, § 565, §
53 ods. 9, § 524 ods. 1,2, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, § 17 ods. 1, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1,2 zák. zákona č. 129/2010 Z.z.
ospotrebiteľskýchúverochakoajzistenýmskutkovýmstavomnazákladečohodospelzáveru,žežaloba
nie je dôvodne podaná. Poukázal na to, že medzi spoločnosťou Československá obchodná banka,

E. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 22.01.2018 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie konsolidovaného úveru vo výške 6.000,- eur, t.j. medzi
pôvodným veriteľom a žalovaným, existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o pôžičke podľa § 657 nasl.Občianskeho zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Prijal záver, že na právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je tak potrebné

aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka) ako aj Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa názoru súdu prvej
inštancie zmluva mala formulárových charakter, bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu
a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah.

1.4.Z hľadiska skutkového stavu uviedol, že žalovaný prestal uhrádzať splátky riadne a včas mal
pôvodný veriteľ žalovaného mal najskôr listom zo dňa 07.06.2019 - " Posledná výzva na úhradu
pohľadávky" oznámiť žalovanému, že voči nemu ku dňu 06.06.20199 eviduje dlh z omeškaných splátok
v celkovej výške 332,09 eur, z čoho 316,57 eur predstavuje dlh na účte spotrebiteľského úveru a 15,52
eur nepovolený debet na bežnom účte. Zároveň ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy bude
úver vyhlásený za splatný, pričom podľa doručenky bola predmetná zásielka doručená dňa 12.06.2019.

Pôvodný veriteľ mal následne listom zo dňa 20.07.2019 žalovanému oznámiť, že napriek tomu, že
bol niekoľkokrát písomne vyzvaný na úhradu splatného záväzku, je aj naďalej v omeškaní splnením
záväzkov zo zmluvy, a preto ČSOB vyhlásila celý úver dňom 18.07.2019 za splatný. V zmysle doručenky
predmetnú zásielku dňa 26.07.2019 prevzala matka žalovaného. Žalovaný sa dostal do omeškania už s
úhradou prvej splátky, pričom v zmysle výpisu z účtu žalovaného, žalovaný do vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti uskutočnil úhrady v celkovej výške 1.302,59 eura (posledná úhrada bola v mesiaci február
2019 v sume 200,30 eura). Splátka úveru spolu s poistením činila sumu 90,70 eura, prvá splátka mala
splatnosť 18.02.2018 a splatnosť bola dohodnutá na 18. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
1.5.Zdôraznil, že otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať v kontexte § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka súčasne. Z obsahu ust.§ 53 ods. 9 vyplýva, že je

veriteľ oprávnený vyhlásiť splatnosť celého úveru podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva, pričom upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť,
ktorá sa nevyhnutne musí dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z jej obsahu musí byť zrejmé
splneniezákonnýchpodmienokuplatneniarežimuvzmysle§53ods.9Občianskehozákonníkaajednak

výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka v
súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že úhrady žalovaného
prepočítal na jednotlivé splátky úveru spolu s poistením a z výpočtu vyplnulo, že žalovaný uhradil
14. splátok spolu s poistením a 15. splátku (splatnú 18.4.2019) v sume 32,79 eura. Pretože veriteľ
v zmysle predložených dokladov vyhlásil celý úver splatným dňom 18.07.2019, v čase vyhlásenia

úveru nebol žalovaný v omeškaní so žiadnou splátkou viac ako 3 mesiace a preto nemohlo dôjsť k
riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca síce argumentoval, že list, ktorým bolo vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti oznámené je zo dňa 20.07.2019 a teda v tom čase už bol žalovaný v omeškaní
viac ako 3 mesiace, no z uvedeného listu jednoznačne vyplýva oznam, že k vyhláseniu splatnosti
celého dlhu došlo ku dňu 18.07.2019, t.j. v čase keď žalovaný nebol so žiadnou splátkou v omeškaní

viac ako 3 mesiace, tak ako vyžaduje zákon. Navyše poukázal na to, že posledná výzva na úhradu
pohľadávky zo dňa 07.06.2019, v ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť vyhlásenia úveru za
splatný bola zasielaná v čase, keď bol žalovaný v omeškaní ešte iba s jednou splátkou, pričom v
nej nebol špecifikovaný dôvod v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. že môže dôjsť
predčasnej splatnosti, ak bude žalovaný v omeškaní konkrétnou splátkou o viac ako 3 mesiace a

neposkytol v nej žalobca žalovanému lehotu 15 dní a preto súd bez ohľadu na preukázanie doručenia
nepovažuje predmetné oznámenie urobené v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Rovnako
nie je špecifikovaný dôvod vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ani v oznámení o vyhlásení splatnosti
úveru, nakoľko ani v tomto oznámení nie je identifikácia splátky, pre ktorú veriteľ využil svoje právo na
zosplatnenie celého dlhu, pričom ide o dôležitý údaj nielen s ohľadom na to, aby žalovaný mal možnosť

zistiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu dlhu, ale aj s ohľadom na to, aby žalovaný vedel zhodnotiť,
či veriteľ uplatnil toto právo včas a teda, či postupoval v súlade s vyššie citovanými ust. Občianskeho
zákonníka, pričom v tomto oznámení nebola žalovanému poskytnutá ani dodatočná lehota 15 dní na
zaplatenie. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon musí byť urobený slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne. Ak by tomu tak nebolo, jednalo by sa o neplatný právny úkon. Z uvedeného

dôvodu preto súd považuje právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh pre nedostatok jeho určitosti,
za neplatný a to s odkazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného teda vyplýva,
že nedošlo a ani nemohlo prísť k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.1.6.S ohľadom na vyššie uvedený záver súd prvej inštancie skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo
dňa 26.06.2010 a uviedol, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je súčasťou

každého súdneho konania, pričom ju súd skúma vždy - aj bez návrhu, aj keď ju žiadny z účastníkov
nenamieta , pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Z
uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky,
pretože v prípade spotrebiteľských úverov bolo potrebné pre platné postúpenie pohľadávky splniť tak
všeobecné podmienky uvedené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitné podmienky

uvedené v § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinných v čase postúpenia. Nakoľko žalobca
nepreukázal platné zosplatnenie úveru, resp. že ku dňu postúpenia nastala konečná splatnosť úveru
(k postúpeniu pohľadávky došlo k dátumu 16.09.2020 a termín konečnej splatnosti je až 18.01.2026),
predmetný úver ku dňu postúpenia pohľadávky nemožno považovať za splatný . Pretžoe ide o
spotrebiteľský úver, v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť
pohľadávku zo spotrebiteľského úveru len so všetkými právami s ňou spojenými, len určitým subjektom,

ktoré spĺňajú tam uvedené podmienky a ak ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti alebo
pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti. Pôvodný žalobca však postúpil
žalobcovi celú pohľadávku z úveru bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu alebo konečnú splatnosť,
resp. aby zmluvný vzťah medzi nimi zanikol inak, čo je v rozpore s s ust. § 17 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Postúpenie pohľadávky preto vyhodnotil ako neplatným právnym úkono

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie
predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto
súd prvej inštancie žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol. Následne sa už
nezaoberal posúdením zmluvných podmienok a preskúmaním zmluvy ako takej, pretože dokazovanie
v tomto smere by bolo nadbytočným.

2.1.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp.
napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania

namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a napokon, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval inému
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.2.Zdôraznil, že žalovaný skutočnosti ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku, jeho existencie

a zasielanie, resp. doručovanie výziev pred zosplatnením, či postúpením pohľadávky nijakým spôsobom
nerozporoval, ako ani ďalšie skutočnosti – pričom Okresný súd Banská Bystrica na základe takto
zisteného skutkového a právneho stavu veci vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica vyhovel podanej žalobe v skrátenom konaní a žalobca
nadobudol legitímne očakávanie, že uplatnený nárok považuje súd za preukázaný a uplatnený dôvodne,

pričom s ohľadom na pasivitu žalovaného je rozhodnutie súdu prvej inštancie pre žalobcu prekvapivé
a zároveň nepreskúmateľné (s ohľadom na nespornosť všetkých skutkových tvrdení žalobcu), čím sa
súd bezpochyby dopustil nesprávneho procesného postupu.
2.3.Zároveň žalobca uviedol, že konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti konania a pokiaľ by žalovaný
nesúhlasil s podanou žalobou alebo s inými tvrdeniami, či dôkazmi žalobcu, mohol v konaní svoje

tvrdenia predniesť a preukázať. Žalobca opätovne uviedol, že jeho nárok , ako i všetky, ako i všetky
predložené dôkazy, neboli zo strany žalovaného rozporované a zároveň sa nejavil žiadny reálny dôvod
považovať akúkoľvek skutočnosť ohľadom aktívnej vecnej legitimácie z jeho strany za nepreukázanú
alebo spornú, a to i s ohľadom na skutočnosť, že ten istý nárok žalobcu bol už Okresným súdom Banská
Bystrica posúdený ako uplatnený dôvodne. Postup súdu prvej inštancie považoval žalobca za porušenie

princípu právnej istoty, kedy mal žalobca legitímne očakávanie, že súd nemôže zamietnuť uplatnený
nárok z dôvodov, ktoré neboli medzi stranami sporu sporné. Strany sporu v danom prípade nevyjadrili
pochybnosť o žalobcom uplatnenom nároku, urobil tak napokon len konajúci súd na základe svojvoľného
postupu a nerešpektovania základných ustanovení CSP a jeho zásad a princípov, v zmysle ktorých je
koncipovaný. Vytýkal súdu prvej inštancie nielen to, že nepostupoval správne pri právnom posúdení

problematiky, ale aj zaťažil rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti a svojvoľnosti, nakoľko ani sám súd
neuviedol,akýmspôsobommalibyťuvedenévýzvykoncipovanétak,abyvyhovovalipožiadavkámsúdu.
V závere svojho odvolania žalobca uviedol, že žalovaný od februára 2018 nesplácal úver riadne a včas
(prvú splátku uhradil vo výške 9,00 eur, pričom následne vykonal platbu až v mesiaci apríl a následne ažvmesiacijún).Toznamená,žeužvmáji2018malveriteľsplnenépodmienkyprevyhláseniemimoriadnej
splatnosti a mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že
žalovaný sa dostal do omeškania splátok – neuhradil uvedené splátky, ktoré boli splatné za mesiac apríl

2019, máj 2019, jún 2019 a júl 2019, pričom splatnosť júlovej splátky bola dňa 18.07.2019 a žalovaný sa
do omeškania dostal dňa 19.7.2019, pričom až dňa 20.07.2019 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť.
Teda je zrejmé, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (t.j. vykonania tohto jednostranného
právneho úkonu, ktorý je účinný až jeho vykonaním), bol v omeškaní so 4 splátkami. Z uvedeného
potom podľa názoru žalobcu plynie záver, že k uplatneniu práv podľa § 565 OZ došlo v podaní zo dňa

20.07.2019, a to v prísnom súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ, t. j. žalovaný bol v čase vykonania tohto úkonu
v nepretržitom omeškaní so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a zároveň bol postupom
opakovanie na možnosť uplatnenia tohto práva upozornený. Na základe uvedeného je treba prijať záver
uzavrieť, že omeškanie žalovaného po dobu dlhšiu ako 3 mesiace žalobca preukázal listinnými dôkazmi
a postupca pri vyhlásení mimoriadne splatnosti postupoval v súlade so zákonom. Podľa názoru žalobcu
zuvedenýchdôvodov jezrejmé,ževprípadeak postupcavyhlásilmimoriadnusplatnosťúverupodaním

zo dňa 20.07.2019 – toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 18.07.2019 (t.j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala,
a pre ktorej nezaplatenie mohol v súlade s ust. § 565 OZ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň
toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením
splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ bol nesporne na toto oprávnenie veriteľa

upozornený. Žalobca uviedol, že je toho názoru, že ak má veriteľ v spotrebiteľskom vzťahu splnené
podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, môže dlžník zvrátiť splnenie tých podmienok len tým, že doplatí
omeškané splátky.

3.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a
§ 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v
§ 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne

správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu odvolaciemu súdu dňa 06.02. 2023
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 31.11.2022 v ktorom,
Najvyšší súd SR uviedol: „Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na

danú vec uzatvára, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia
doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie, ktorej sa stal splatný celý dlh.
Inak je tomu, ale pri strate výhody splátok spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so splatením splátky, pre nesplnenie, ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky,

že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie
spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát.“ Poukázal tiež na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, z ktorého vyplýva, že je právne
nesporné, že premlčacia doma celej pohľadávky začína plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti splátky,
ktorá bezprostredne predchádzala predčasnému vyhláseniu splatnosti pohľadávky. Nakoľko uvedená

rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR v daných právnych otázkach môže mať na prejednávaný spor
zásadný vplyv.
6.Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8.Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov v znení
k 31.03.2018, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknutépravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

9.Predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt je skutočnosť, že banka vyzvala
dlžníka na splnenie záväzku a dlžník je napriek výzve banky v omeškaní so zaplatením dlhu dlhšie

ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Banka však môže postúpiť len splatný záväzok. Súd prvej
inštancie správne postupoval, keď pri skúmaní aktívnej legitimácie žalobcu sa zaoberal najskôr tým,
či pred postúpením pohľadávky došlo k riadnemu zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu.
V danej veci banka postupovala pohľadávku z úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach.
Z dôvodu porušenia povinností žalovaného ako dlžníka banka pristúpila k zosplatneniu úveru. Vzhľadom

k tomu, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, na účinné zosplatnenie úveru (§ 565
Občianskehozákonníka)jepotrebnédodržaťpostuppodľa§53ods.9Občianskehozákonníka,t.jveriteľ
má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

10.V predmetnom spore z obsahu spisu vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému Poslednú výzvu na
úhradu pohľadávky zo dňa 07.06.2019 upozornenie (č.l. 66 spisu) s tým, že ak nezaplatí dlžnú sumu,
ktorá ku dňu 06.06. 2019 bola vo výške 332,09 eura, úver bude vyhlásený za splatný. Uvedená výzva
bola žalovanému doručená dňa 12.06.2019. Z obsahu tejto výzvy nie je možné zistiť, ktoré splátky

žalovaný nezaplatil a kedy začala plynúť trojmesačná lehota po uplynutí ktorej má žalobca právo
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky .
11.V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v žalobe ani v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie žalobca nekonkretizoval, pre ktorú nezaplatenú splátku využil právo
podľa § 565 OZ. Ani z jednotlivých žalobcom predložených písomných výziev nie je možné zistiť, pre

ktorú nezaplatenú splátku žalobca upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia úveru za splatný. Súd
prvej inštancie dátum nezaplatenej splátky, pre ktorú žalobca vyhlásil úver za predčasne splatným iba
dedukoval z predložených listín. Ide pritom o skutkové tvrdenia, ktoré je žalobca povinný uviesť v žalobe,
aby bolo nad všetky pochybnosti preukázané, pre ktorú splátku veriteľ zosplatnil dlh a či bol dodržaný
postup podľa § 53 ods. 9 § 565 OZ .

12.Podľa názoru odvolacieho súdu pri nedostatku tvrdení zo strany žalobcu v tomto smere, súd prvej
inštancie zo žalobcom predložených listín (č.l. 25 a 68 spisu ) správne zistil, že splátky 1. a 14. žalovaný
doplatil a 15. splátku, splatnú 18. 4. 2019 nezaplatil celú. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný mohol
dostať do meškania iba so zaplatením splátky za mesiac marec 2018, ktorej splatnosť nastala dňa
18. apríla 2019 (§ 122 ods. 2 OZ). Do omeškania sa žalobca mohol dostať najskôr 19. apríla 2019.

Z ust. § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že žalovaný dna 18.
júla 2019 nemohol byť v omeškaní viac ako 3 mesiace od splatnosti splátky, preto žalobca nemohol dňa

18. júla vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tak mohol urobiť až po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky t.j. po 19. júli 2019. Právny predchodca
predčasne zosplatnil celý úver a písomným oznámením zo dňa 20.07.2019 (č.l. 31 spisu), v ktorom
žalovanému oznámil, že vyhlásil úver dňa 18.07. 2019 za splatný. Toto oznámenie bolo žalovanému
doručené dňa 26.07. 2019 .

13.Stvrdenímžalobcuuvedenomvpodanomodvolaní,žezosplatnenieúveru- oznámenieopredčasnej
splatnosti úveru ku dňu 18.07. 2019, oznámil žalovanému až listom zo dňa 20.07.2019 doručeným
26.07.2019, preto až jeho doručením žalovanému nastala splatnosť pohľadávky sa odvolací súdnestotožnil. Zosplatnenie celého úveru pre porušenie povinností žalovaného je jednostranným úkonom
veriteľa, pre účinnosť ktorého je potrebné jeho oznámenie (doručenie) dlžníkovi. Dátum vyhlásenia
úveru za splatný je jednostranným právnym úkonom veriteľa, ktorý tak môže urobiť vtedy, ak súd splnené

zákonom stanovené podmienky. Vo vyhlásení o mimoriadnej splatnosti úveru veriteľ konkretizuje,
ktorým dňom považuje úver za zosplatnený a kedy nastávajú následky porušenia povinností zo strany
dlžníka. Rovnako ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru veriteľ vyčísli výšku nesplateného úveru. Uvedenie
dátumu zosplatnenia úveru je teda vecou žalobcu a nezávisí od momentu doručenia oznámenia
dlžníkovi, ani od momentu vyhotovenia písomného oznámenia dlžníkovi o tom, že žalobca úver vyhlásil

za splatný. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru veriteľ deklaruje, že boli splnené zákonné
podmienky na zosplatnenie úveru, čím sa celý dlh stal ku dňu uvedenému v tomto oznámení splatným.

14.Z písomného oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 20.07. 2019 vyplýva,
že týmto úkonom predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že pre neplnenie záväzkov využil svoje
právo a vyhlásil celý úver dňom 18. 07. 2019 za splatný. Zároveň vyčíslil k tomuto dňu celý dlh na

sumu 5678,56 euro. Samotné oznámenie o tomto právnom jednostrannom úkone vyhotovené listom
zo dňa 20.07.2019 a doručené žalovanému dňa 26.07.2019 nemá vplyv na inak jednoznačne písomne
uvedený dátum, ku ktorému žalobca úver v rozpore so zákonom zosplatnil. Z obsahu spisu vyplýva, že
žalovaný sa nad všetky pochybnosti so zaplatením splátky splatnej 18. apríla 2019 dostal do omeškania
až 19. apríla 2019 a až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky mohol tento úkon –

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalobca urobiť najskôr 20. apríla 2019 . Preto je správny záver súdu
prvej inštancie, že dňa 18. 7. 2019 nemohol byť žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace od splatnosti
splátky a vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu je treba
považovať za neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom.
§ 39 OZ).

15.Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
zosplatnil úver v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ, preto je takýto úkon neplatný a nenastalo zosplatnenie
úveru. V zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy mal k úplnému zaplateniu úveru prísť zaplatením
poslednej splátky dňa18.01.2026. Zmluvu o postúpení pohľadávok zmluvné strany Československá

obchodná , a.s. , Bratislava a EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava uzatvorili dňa 04.09.2020.
Z uvedeného je zrejmé, že predmetom postúpenia bola pohľadávka, ktorá nebola splatná . S ohľadom
na námietky žalobcu, že súd sám skúmal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre
rozpor so zákonom (§ 39 OZ) bez toho, aby žalovaný túto skutočnosť namietal odvolací súd uvádza,
že súd ex offo skúma platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky teda aj v prípade, že žalovaný

túto neplatnosť právneho úkonu nenamietal čo súd prvej inštancie aj podrobne odôvodnil v bode 29.
odôvodnenia rozsudku. Správne preto postupoval súd prvej inštancie v tom, keď sa zaoberal tým, či sú
splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré ustanovenia sú
kogentné a či došlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky.

16.V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka
splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. V danej veci však banka
žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný
vzťah zanikol inak . Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru v súlade so zákonom, nie
je možné prijať záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby

sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní.

17.Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel rovnako ako súdu prvej inštancie k záveru,
že v prejednávanej veci nedošlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky, pretože ustanovenie § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky umožňovalo banke právo

postúpiť inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú pohľadávku, resp. časť pohľadávky,
ktorá je splatná, a v tomto prípade došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky, išlo teda o postúpenie v
rozpore s uvedeným ustanovením, a teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka. Na základe týchto zistení potom súd prvej inštancie prijal správny právny záver
(bod 29. odôvodnenie napadnutého rozsudku) v tom, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie

tejto žaloby, keďže nie je veriteľom žalovaného.
18.Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z neho vyvodil aj
správny právny záver, pričom jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Svoje rozhodnutie aj
riadne v súlade s ust. § 220 CSP odôvodnil a sú z neho zrejmé závery a myšlienkové postupy, ktorými sasúd pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd nesúhlasí s dôvodmi uvedenými žalobcom v podanom odvolaní,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a svojvoľné. Súd prvej inštancie v dôvodoch
rozhodnutia podrobne a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd

nezistil ani taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by nasvedčoval svojvoľnému postupu súdu v rozpore
s príslušnými ustanoveniami CSP a porušenie princípu právnej istoty v konaní.
19.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku
vecne správny potvrdil, bez toho, aby sa zaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými žalobcom v podanom
odvolaní. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími argumentami žalobcu uvedenými

v podanom odvolaní, keďže tento v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, čo bolo dôvodom pre
zamietnutie jeho žaloby.
20.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 255 ods.1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že
v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne
trovy nevznikli.
21.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).