Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 52C/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424200397
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424200397.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: 1/ Q. Š., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. X, A., 2/ Q. Š.,
N.. XX.XX.XXXX, C. A. Q.na B. XX, A., obaja zastúpení: CEE Attorneys Lišiak Martinák s.r.o., so sídlom
Štefánikova 41, Bratislava IČO: 50 989 014, proti žalovanej: N. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. X, A., o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 11.01.2024 sa žalobcovia
domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej (i) povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek konania, ktorým by sťažila, obmedzila alebo znemožnila vstup do bytu č. XX v bytovom

dome so súpisným číslo XXX, postavenom na pozemku - parcele registra "C" s parcelným číslom
XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území B. V., a to vrátane znemožnenia vstupu do akýchkoľvek
spoločných priestorov bytového domu, v ktorom sa nachádza byt č. XX, a vstupných priestorov v
podielovom spoluvlastníctve žalovanej, (ii) povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobcov
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, (iii) povinnosť nepribližovať
sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako päť metov. Žalobcovia boli toho názoru, že nariadením

neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu bude dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi
sporovými stranami, preto podľa ich názoru nie je potrebné ukladať im povinnosť podať žalobu vo veci
samej, ktorá by sa týkala zdržania sa ďalšieho protiprávneho konania zo strany žalovanej (v súlade s
ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade je od

roku 2022 vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome na adrese B. X M. A.. Žalobca v 2. rade je otec
žalobcu v 1. rade s oprávneným na vstup do bytu žalobcu v 1. rade a zabezpečovanie rôznych úkonov
týkajúci sa bytu v prípade neprítomnosti žalobcu v 1. rade. Žalovaná je vlastníkom bytu č. XX v bytovom
dome na adrese B. X M. A., avšak predmetný byt podľa informácií žalobcov neobýva, ale dáva ho do
prenájmu tretím osobám. Žalovaná sústavne obťažuje žalobcov, pričom žalobcu v 1. rade sústavne
obťažujúco kontaktuje správami, ktoré majú charakter požiadaviek bez právneho dôvodu s hrozbou

bližšie nešpecifikovaných následkov. Uvedené ohrozuje a zasahuje do duševnej integrity žalobcu v 1.
rade. Okrem toho žalovaná zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu v 1. rade k jeho bytu a porušuje
zriadené vecné bremeno, z ktorého je žalovaná povinná strpieť prechod vlastníkov druhého bytu a
iných osôb prichádzajúcich a odchádzajúcich z druhého bytu aj cez svoju časť vstupného priestoru
a zdržať sa všetkých úkonov, ktoré prechod vstupným priestorom obmedzujú. Vo vzťahu k žalobcovi
v 2. rade žalovaná vyvíjala fyzické násilie pri viacerých incidentoch, pričom toto fyzické násilie hrozí

pokračovaním s ohľadom na možný stret žalobcu v 2. rade so žalovanou pri vstupe do bytu žalobcu v
1. rade. Uvedeného konania sa žalovaná podľa žalobcov dopúšťa sústavne od roku 2022.Žalobcovia ďalej uviedli, že žalobca v 1. rade sa dlhodobo zdržiava v Austrálii, kde študuje, a svoj byt
preto ponúka na prenájom prostredníctvom služby Airbnb, pričom s údržbou a správou bytu mu pomáha
žalobca v 2. rade. Žalobca v 1. rade tiež využíva upratovacie služby. Žalovaná od roku 2022 vyvíja

aktivity, aby žalobcom a dodávateľke upratovacích služieb, ako aj osobám so záujmom ubytovať sa v
byte žalobcu v 1. rade znemožnila jeho užívanie. Dňa 08.03.2022 žalovaná telefonicky kontaktovala
žalobcu v 1. rade do Austrálie a oznámila mu, že "jeho Airbnb sa končí" a že si má nájsť dlhodobých
nájomníkov. Dňa 21.04.2022 si žalovaná počkala na dodávateľku upratovacích služieb, pričom na ňu
vyvíjala nátlak, aby ju vpustila do bytu žalobcu v 1. rade. Pod nátlakom sa žalovanej podarilo dostať

do daného bytu, pričom k tomu využila skutočnosť, že dodávateľka upratovacích služieb má prístup ku
kľúčom od vchodových dverí do bytu za účelom upratovania bytu. Po neoprávnenom vniknutí do bytu
žalobcu v 1. rade si žalovaná z bytu odniesla dekorácie, ktorých hodnota je zhruba 300,- eur. Žalobca
v 1. rade bol o incidente zo dňa 21.04.2022 informovaný svojou dodávateľkou a hneď nasledujúci deň
kontaktoval žalovanú, aby si s ňou objasnil, čo sa stalo, a vyjadril svoju nespokojnosť s jej konaním.
Žalovaná tvrdila, že išla do bytu hlavne kvôli tomu, že žalobca v 1. rade má mať na terase jacuzzi, že

sa na tú jacuzzi sťažujú susedia a že narúša statiku domu. Na terase bytu žalobcu v 1. rade sa pritom
žiadna jacuzzi nikdy nenachádzala. Počas telefonátu žalovaná zopakovala, že "Airbnb sa končí" a že
urobí všetko preto, aby žalobcovi v 1. rade znemožnila krátkodobé prenajímanie jeho bytu. S údajnými
podnetmi na sťažnosti žalobca v 1. rade konfrontoval nájomníkov bývajúcich v byte žalovanej (N. L. s
partnerom), keďže tento byt susedí s jeho bytom, a tiež pána Š., obývajúceho byt pod bytom žalobcu v

1. rade. Nikto z oslovených sa na žiadnu jacuzzi nesťažoval, ba si ani nemysleli, že tam nejaká vôbec
je. V dňoch 22.04.2022 až 25.04.2022 šiel žalobca v 1. rade na výlet v Austrálii, pričom na mieste,
kam cestoval, nebol telefónny a ani internetový signál. S ohľadom na existujúce problémy žalobca v 1.
rade informoval žalovanú, že pôjde na tento výlet a nebude k dispozícii v prípade, že by chcela znova
riešiť spôsob, akým je jeho byt užívaný. Žalovaná na uvedené nebrala ohľad a dňa 23.04.2022 poslala

žalobcovi v 1. rade email s textom: "W. Š., D. J. F. M. B. M. F. E.. Na M. M. Č. F. N. M.Č.. W., P. Q.
B. Y. N. K. L. M. W.. Za W. Ď.. W.". E-mail si žalobca v 1. rade prečítal, až keď sa vrátil z výletu dňa
25.04.2022, pričom následne mu volal žalobca v 2. rade a dodávateľka upratovacích služieb, ktorí ho
informovali o situácii spôsobenej žalovanou dňa 25.04.2022. Dňa 25.04.2022 žalovaná neoprávnene
a opakovane vchádzala do priestorov, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, najmä na

prístupové schodisko k jeho bytu (ktoré je súčasťou bytu) a fajčila na ňom. Fajčením žalovanej vznikla
žalobcovi v 1. rade škoda približne 500,- až 1000,- eur, ktorá spočívala v nákladoch na vymaľovanie stien
profesionálnou firmou niekoľkými vrstvami, tak aby sa zakryl cigaretový zápach. V ten istý deň približne o
13:00 hod. žalovaná fyzicky bránila a zamedzila prístupu žalobcu v 2. rade do bytu patriaceho žalobcovi
v 1. rade. Vo vstupe mu bránila dokonca aj po tom, ako jej žalobca v 2. rade oznámil, že má pri sebe

generálne splnomocnenie na všetky činnosti podpísané žalobcom v 1. rade a overené notárom a kľúče
od bytu. Fyzický stret sa odohral na vstupnej chodbe k bytu žalobcu v 1. rade. Túto chodbu má žalobca
v 1. rade so žalovanou v podielovom spoluvlastnícke v pomere 1/2 k celku. Žalovaná je ako vlastník bytu
č. XX povinná dodržať vecné bremeno na jej byte, ktoré je zapísané liste vlastníctva č. XXXX pod č. M.-
XXXX/XX zo dňa 13.03.2009 - vecné bremeno k bytom č.XX/X.W.., Č.. XX/X.W..- bezplatné a časovo

neobmedzené vecné bremeno - strpieť prechod vlastníkov druhého bytu a iných osôb prichádzajúcich
a odchádzajúcich z druhého bytu aj cez svoju časť vstupného priestoru a zdržať sa všetkých úkonov,
ktoré prechod vstupným priestorom obmedzujú. K incidentu boli žalovanou privolaní aj policajti, avšak
títo situáciu nevyriešili a neposkytli žalobcovi v 2. rade pomoc so vstupom do bytu.
Žalobcovia ďalej poukázali na to, že po incidente zo dňa 25.04.2022 sa žalovaná rozhodla vymeniť

zámok na dverách do spoločnej chodby, čím žalobcom a akýmkoľvek žalobcami povereným osobám
definitívne znemožnila vstupovať do bytu žalobcu v 1. rade. Pri telefonickej konfrontácii žalovaná
oznámilažalobcoviv1.rade,žekľúčeodnovéhozámkuodovzdáibajemuosobne,ajkeďvie,žežalobca
v 1. rade sa nachádza v Austrálii a osobné odovzdanie kľúčov nie je reálne. Zamedzenie vstupu do
bytu bolo problémom aj z dôvodu, že správca bytového domu poslal dňa 26.04.2022 revízneho technika

vykonať kontrolu plynového kotla, pričom tento sa nevedel ku kotlu cez nový zámok dostať. Situácia
sa vyriešila až po tom, ako došlo k odstráneniu pántov, na ktorých boli osadené dvere. Odstránenie
bolo vykonané havarijnou službou z dôvodu nevyhovujúceho stavu zárubne. Žalobca v 1. rade dňa
26.04.2022 e-mailom oznámil žalovanej, že nasledujúci deň mu prídu do bytu ďalší nájomníci, pričom
jej poskytol základné informácie o týchto ľuďoch (že sú to tri staršie ženy z Anglicka). Súčasťou e-mailu

bolo upozornenie, že tieto osoby majú právo na vstup do jeho bytu. Napriek tomu dňa 27.04.2022 v
skorých ranných hodinách žalovaná zavolala zámočníka z firmy LOCK a požadovala, aby boli dvere
okamžite opravené a aby sa dali zamykať. Žalobca v 1. rade zavolal na mieste prítomnému zámočníkovi,
a ten po oboznámení sa so situáciou odmietol vykonať akékoľvek zásahy do dverí. V poobedňajšíchhodinách sa ukázalo, že žalovaná volala zámočníka, aby urgentné opravil zárubňu kvôli tomu, aby
zabránila prechodu do bytu nájomníkom a žalobcovi v 2. rade. Žalovaná po celý deň čakala pod schodmi
do bytu žalobcu v 1. rade, aby mohla brániť ľuďom v priechode do bytu. V poobedných hodinách šiel

žalobca v 2. rade do bytu pripraviť ho pre ďalších hostí. Žalovaná ho nechcela opätovne pustiť, preto bola
privolaná polícia. Žalobca v 2. rade sa preukázal kúpnou zmluvou k bytu a generálnym splnomocnením,
čo polícia po preskúmaní dokumentov akceptovala. Policajti žalovanú upozornili, že žalobca v 1. rade
a ním poverené osoby majú právo vstupovať do bytu a nesmie im v tom brániť. Žalovaná následne
polícii tvrdila, že žalobcovi v 1. rade majú v ten deň prísť šiesti Španieli, ktorí sa budú opíjať a všade

"grcať", že sa v byte nevie vyspať, že susedia nemajú moje tel. číslo. Nič z uvedeného ale nebola pravda,
keďže žalovaná bola dopredu informovaná o návšteve hostí z Anglicka, byt č. XX žalovaná neobýva a
susedia majú kontakt na žalobcu v 1. rade, keďže s ním o situácii komunikovali. Po istom čase žalovaná
prehlásila, že si je vedomá toho, že svojím konaním porušuje zákony, a že ich bude porušovať naďalej,
až kým nebude odsúdená a bude brániť priestor aj pištoľou. Medzičasom prišli tri nájomníčky z Anglicka.
Snažilisaprejsťdobytu,načoimžalovanázačalatvrdiť,žejemajiteľkoubytužalobcuv1.rade,afyzicky

imbránilavpriechodedobytu.Žalobcav2.radebolnamiesteešteprítomný,keďžeprehostípripravoval
byt, a preto zišiel na spoločnú chodbičku, aby situáciu vyriešil. Žalobca v 2. rade odsunul žalovanú nabok
tak, aby mohli hostia prejsť do bytu. Žalovaná na uvedené reagovala tak, že začala hostí udierať a
trhať z nich bundy a batožinu popri tom, ako sa snažili prejsť okolo nej do bytu. Spôsobila im tak okrem
psychickej ujmy aj škodu na majetku a niekoľko modrín. Následne, aj keď už boli nájomníčky v byte,

začala žalovaná kričať "help me" plným hlasom a kričala približne 15 minút. Nájomníčky boli vydesené
a báli sa vyjsť von z bytu. Preto si zavolali príslušníkov polície, aby ich chránili pri odchode z bytu.
Po zbytok pobytu vychádzali skoro ráno a prichádzali neskoro v noci, aby sa žalovanej vyhli. Incident
zo dňa 27.04.2022 bol predmetom vyšetrovania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
A. J., Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru A. B. V.-B., pod č. Y.-W. XXX/

BAI-Y.-XXXX. Po tomto incidente bol žalobca v 1. rade nútený vrátiť peniaze za rezerváciu dotknutým
nájomníčkam podľa pravidiel Airbnb, čím mu vznikla škoda 579,36 eur. Uvedený incident priamo viedol
k zrušeniu aj ďalších rezervácii s tým, že žalobca v 1. rade bol nútený vrátiť zložené rezervačné poplatky
celkovo v sume 990,- eur. Dňa 17.05.2022 žalobcovi v 1. rade niekto zalepil sekundovým lepidlom
"lockbox" na kľúče pri hlavnom vchode do bytového domu, pravdepodobne preto, aby zabránil jeho

hosťom prebrať si kľúče. Dňa 19.05.2022 niekto zoškriabal meno žalobcu v 1. rade z poštovej schránky
v bytovom dome. Celá situácia okrem finančnej ujmy spôsobila žalobcom aj ujmu duševnú. V júni 2022
bol žalobca v 2. rade privolaný podať výpoveď na policajnej stanici A.-B. V. k trestnému oznámeniu,
ktoré na neho podala žalovaná, k udalostiam zo dňa 27.04.2022. Išlo o trestnú vec vedenú Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru A. J., Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru

A. B. V.-B., pod č. Y.-W. XXX/BAI-Y.-XXXX. Uvedené konanie bolo odložené, Keďže sa nepreukázalo,
že by došlo k spáchaniu činu opísaného žalovanou v podanom oznámení.
Žalobcovia ďalej uviedli, že dňa 08.01.2023 dostal žalobca v 1. rade správu cez WhatsApp od žalovanej
s nasledujúcim textom: "W. Š., V.C. D. Y. D.? Na M. N. Č. F. XX. Q.. W.". Na správu žalobca v 1.
rade odpovedal, že má pripravené podklady na súd a políciu a že s ohľadom na jej konanie si u

neho drasticky znížila možnosť robiť akékoľvek dohody a/alebo kompromisy. Ďalej jej uviedol, že ak sa
čokoľvek podobné bude opakovať, podá všetko na súd a políciu a navyše bude opakovať jej konanie
v obdobnej miere na jeho časti ich spoločného pozemku. Návrh žalobcu v 1. rade žalovanej teda bol,
že budú pokračovať v tom, ako fungovali posledných pár mesiacov, t. j. bez akejkoľvek interakcie z
ktorejkoľvek strany. Žalovaná odpovedala nasledovne: "Z. M. F. V. na W. F. XX.XX.XXXX. M. B. V. P. Y.

V. N. N., R. V. C., Ž. B. M. Š. Y. N. A. - K. A. S. P. T. B. B. Y. B. po C.. Q. M. Y. M. R. C., Ž. B. M. Š. P.
Š. B. M. P.R.. M. P. N. B. K. D. Q. M. K. M. T.. Q. B. B. N. P. N. N. V. P. P. C. N.. Ď. za T. D. - L. S. W.,
ak B. N. J.. W.." Na uvedenú správu žalobca v 1. rade nereagoval. Dňa 04.04.2023 žalobca v 1. rade
dostal cez WhatsApp od žalovanej tri správy: "XX:XX S.. D. W.. Š. - N. W. výzva: M. P. C. Y. M. Y.? M.
P. Q. R. V.? D. B.. J. M. N. P. C. M. Z. F.Á. Š. na F.. XX:XX S.. Q. M. C. D. P. W. P. C. C. A. H. XX:XX S..

L. C. B. P. X. M., Ž. A. Z. M. P. S.. N. B. Č., K. B. N. D.Ť. P. N. B. M. P. P. C. C. N.." Na uvedené správy
žalobca v 1. rade neodpovedal. Znenie týchto správ ale v žalobcovi v 1. rade vyvolalo obavy, akého
ďalšieho protiprávneho konania sa žalovaná voči nemu a jeho rodine dopustí, keďže je zrejmé, že má
v úmysle pokračovať v doterajšom porušovaní jeho práv. Dňa 17.03.2023 dostal žalobca v 1. rade list
od V. Č. A.-B. V., ktorý sa týkal požiadavky na vysvetlenie údajného rušenia nočného kľudu a užívania

bytu na dlhodobý prenájom. V. Č. A.-B. V. danú vec riešila na podnet žalovanej. Na list žalobca v 1.
rade odpovedal do 10 dní, pričom zdôraznil, že rušenie nočného kľudu je bezpredmetné, keďže v byte
má merač hluku a hluk nikdy neprekročil v nočných hodinách zákonom danú hranicu. Žalovaná sa tedapodľa žalobcov nezdráha použiť všetky jej dostupné možnosti, vrátane zavádzania orgánov verejnej
moci, aby obťažovala žalobcov a rušila ich pri užívaní bytu.
V nadväznosti na uvedené žalobcovia poukázali na to, že súčasťou vlastníckeho práva je aj právo

vlastníka, aby dal vec do užívania tretím osobám. Tým, že žalovaná bráni žalobcom v 1. rade povereným
osobám vstupovať do jeho bytu č. XX, zasahuje do jeho vlastníckeho práva k bytu a do existujúceho
pokojného stavu, porušuje vecné bremeno vlastníka bytu č. XX, ohrozuje duševnú integritu žalobcov
opakovaným kontaktovaním a ohrozuje telesnú integritu žalobcov opakovaným vyvolávaním fyzických
konfliktov vyplývajúcich z jej snahy znemožniť žalobcom a hosťom žalobcu v 1. rade vstúpiť do bytu č.

XX. Bránením vo vstupe do bytu žalobcu v 1. rade sa žalovaná dopúšťa porušenia § 123 Občianskeho
zákonníka, a teda žalobca v 1. rade je oprávnený podľa § 126 Občianskeho zákonníka domáhať sa
ochrany svojho práva na užívanie bytu. Bránením vo vstupe do bytu žalobcu v 1. rade sa žalovaná
dopúšťa porušenia vecného bremena, z ktorého je žalovaná povinná. Týmto je porušený § 151n ods.
1 Občianskeho zákonníka. Vyvolávaním fyzických konfliktov, fyzickým bránením v pohybe žalobcovi
v 2. rade a hosťom žalobcu v 1. rade sa žalovaná dopúšťa porušenia § 11 Občianskeho zákonníka.

Žalovaná porušuje § 11 Občianskeho zákonníka aj správami, ktoré zasiela žalobcovi v 1. rade a
ktorých obsah vyvoláva u žalobcu v 1. rade dôvodné obavy o bezpečnosť seba a žalobcu v 2. rade.
Potreba bezodkladnej úpravy pomerov podľa žalobcov vyplýva najmä zo skutočnosti, že vo veci ide
o ohrozovanie telesnej a duševnej integrity žalobcov, pričom je podľa nich evidentné, že žalovaná so
svojím konaním plánuje pokračovať, a teda hrozia ďalšie zásahy. Byt žalobcu v 1. rade je využívaný

na ubytovanie rôznych hostí prostredníctvom služby Airbnb, pričom títo hostia sú žalovanou ohrození.
Žalobcovi v 1. rade vzniká sústavná škoda spočívajúca v ušlom zisku z nemožnosti užívania jeho bytu
na účely jeho prenájmu tretím osobám, pričom táto škoda sa každým dňom zvyšuje.

3. Žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili len jeden listinný dôkaz, a to

žiadosť o zvláštne zaobchádzanie so študentom vzhľadom na krátkodobú chorobu alebo iný zlý zážitok
zo dňa 10.05.2022 (v anglickom jazyku). Okrem toho žalobcovia k návrhu pripojili kamerové záznamy
zo dňa 21.04.2022, 25.04.2022 a zo dňa 27.04.2022.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), písm. g) a písm. h) CSP neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo

niečo znášala, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým
konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu

vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch
týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzistranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť
teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k

ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

10. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má

poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

11. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu,
ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné.
Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného

opatrenia nevykonáva dokazovanie a rozhoduje v zásade len na základe skutočností a tvrdení
uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených
listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať skutkový stav tvrdený v návrhu. Výnimočne
si môže súd (pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vyžiadať vyjadrenie
druhej strany, vykonať výsluch strán či nariadiť pojednávanie (porovnaj § 329 ods. 1 CSP). V

sporoch s ochranou slabšej strany (spotrebiteľské, antidiskriminačné a individuálne pracovnoprávne
spory) si môže súd obstarať dôkazy aj bez návrhu (porovnaj § 295, § 311, § 319 CSP v spojení
s § 354 CSP). Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených
dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality,

ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa,
ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy

pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť
tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa),
že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna;
nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených
záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen
tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,
proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno
s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad

nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a jeho príloh, dospel súd k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia
neboli splnené zákonné podmienky. Súd preto návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

13. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh a

pri rešpektovaní stavu existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (porovnaj § 329 ods. 2
CSP) konštatuje, že žalobcovia neosvedčili existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu, ako ani existenciu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana. Ide pritom ozákladné zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 CSP,
bez splnenia ktorých nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Žalobcami
navrhované neodkladné opatrenie je navyše podľa názoru súdu neproporcionálne, resp. zo skutočností

uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v jeho prílohách nie je možné vyhodnotiť,
či ide o primerané obmedzenie žalovanej.

14. V posudzovanom prípade sa žalobcovia podaným návrhom domáhali, aby súd uložil žalovanej (i)
povinnosť zdržať sa konania, ktorým by obmedzovala alebo znemožnila vstup do bytu žalobcu v 1.

rade, (ii) povinnosť zdržať sa kontaktovania žalobcov a (iii) povinnosť nepribližovať sa k žalobcom na
vzdialenosť menšiu ako päť metrov. Konajúci súd v prvom rade konštatuje, že žalobcovia relevantným
spôsobom neosvedčili existenciu nároku, ktorému by mala byť nariadením neodkladného opatrenia
poskytnutá ochrana. Bez osvedčenia existencie (bezprostredne) ohrozeného alebo porušeného
subjektívneho práva alebo právom chráneného záujmu pritom nie je možné nariadiť neodkladné
opatrenie. Žalobcovia síce vo svojom návrhu uviedli mnoho skutočností, tieto však neosvedčili žiadnymi

(listinnými) dôkazmi. Žalobcovia najmä neosvedčili vlastnícke právo žalobcu v 1. rade k bytu č. XX,
ktorému mala byť nariadeným neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Žalobcovia k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nepripojili žiaden listinný dôkaz, ktorý by vlastnícke právo žalobcu
v 1. rade osvedčoval (napr. informatívny výpis z listu vlastníctva). Súd pritom v civilnom sporovom
konaní nemôže vykonávať dokazovanie bez návrhu (to môže len v prípadoch uvedených v § 185

ods. 2 a 3 CSP). Nešlo ani o skutočnosť, ktorá by bola všeobecne známa alebo známa súdu z jeho
činnosti (v zmysle § 186 ods. 1 CSP). Žalobcovia takisto neosvedčili vlastnícke právo žalovanej k bytu
č. XX ani existenciu vecného bremena, na ktoré vo svojom návrhu poukazovali. Žalobcovia takisto k
svojmu návrhu nepripojili listiny osvedčujúce priebeh trestných či priestupkových konaní, na ktoré vo
svojom návrhu poukazovali. Žalobcovia k svojmu návrhu nepripojili ani len e-mailovú či WhatsAppovú

komunikáciu, ktorá mala prebehnúť medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou. Bolo pritom povinnosťou
žalobcov pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa vo svojom návrhu
odvolávali (porovnaj § 326 ods. 2 CSP).

15. Žalobcovia k návrhu pripojili len jeden listinný dôkaz, ktorý označili ako "lekársku správu" a ktorý mal

osvedčovať zdravotnú (duševnú) ujmu žalobcu v 1. rade. V skutočnosti však ide o žiadosť o zvláštne
zaobchádzanie so žalobcom v 1. rade ako študentom Australia?s Global University z dôvodu, že žalobca
v1.radenahlásilincident,ktorýsastalunehodomapočastýždňanaštúdiumaktorýmuspôsobilvysoký
level stresu, ovplyvnil jeho spánok a duševné zdravie. Žiadosť bola podaná sociálnym pracovníkom
(Mental Health Social Worker), pravdepodobne na základe podnetu žalobcu v 1. rade. Nejde teda o

lekársku správu vystavenú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Okrem toho žalobcovia predložili
tri kamerové záznamy z prístupového schodiska k bytu, z ktorých je však podľa názoru súdu relevantný
len kamerový záznam zo dňa 27.04.2022. Na kamerovom zázname zo dňa 21.04.2022 je vidieť,
ako žalovaná komunikuje s dodávateľkou upratovacích služieb, počas toho vyberá nejaký predmet
zo skrinky na schodisku, ktorý si následne odnáša so sebou do svojho bytu. Na tomto kamerovom

zázname nie je vidieť žiaden nátlak zo strany žalovanej (ako tvrdia žalobcovia), komunikácia prebieha v
priateľskej rovine a žalobcovia vo svojom návrhu ani nijako nešpecifikovali žalovanou odnesený predmet
("dekoráciu") a neosvedčili vlastnícke právo k tomuto predmetu, resp. jeho hodnotu. Kamerový záznam
zo dňa 25.04.2022 má len sedem sekúnd a je na ňom vidieť akurát to, že žalovaná otvorí a následne
zatvorí okno na schodisku. Na kamerovom zázname zo dňa 27.04.2022 vidno incident medzi žalovanou

a žalobcom v 2. rade (resp. anglickými turistkami), na ktorý žalobcovia poukazovali vo svojom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Len kamerový záznam zo dňa 27.04.2022 tak podľa názoru súdu osvedčuje, že žalovaná bránila
žalobcom vo výkone vlastníckeho práva žalobcu v 1. rade (aj to len za predpokladu, že by žalobca v 1.

radeosvedčilsvojevlastníckeprávokbytuč.XX,čovšakvtomtokonanísplnenénebolo).Ideibaojeden
incident, ktorý sa navyše odohral pred viac ako 21 mesiacmi. Odvtedy sa takýto incident neopakoval
(nič také nebolo v tomto konaní osvedčené). Účelom neodkladného opatrenia je pritom poskytnúť rýchlu
súdnu ochranu bezprostredne ohrozeným subjektívnym právam a oprávneným záujmom navrhovateľa.
Žalobcovia však vo svojom návrhu neosvedčili, že je v danom prípade nevyhnutné poskytnúť rýchlu

súdnu ochranu ich subjektívnym právam a oprávneným záujmom, keďže od tvrdeného jednorazového
zásahu do ich práv uplynulo už 21 mesiacov, pričom v konaní nebolo ani osvedčené, že by hrozilo alebo
trvalo takéto zasahovanie do ich práv aj v súčasnosti, resp. v budúcnosti. V tomto prípade tak nemožno
hovoriť o splnení požiadavky bezprostredne ohrozeného subjektívneho práva alebo právom chránenéhozáujmu na strane žalobcov, keďže v ňom absentuje prvok neodkladnosti, naliehavosti a nevyhnutnosti.
Podaný návrh tak nemôže za vyššie opísaného skutkového stavu sledovať podstatu a účel inštitútu
neodkladného opatrenia ako takého.

17. Konajúci súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v prejednávanej veci by malo rozhodnutie súdu,
ktorým by bolo nariadené neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcov, povahu rozhodnutia vo veci
samej, keďže toto neodkladné opatrenie by konzumovalo vec samu - súd by už žalobcom neukladal
povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Išlo by tak o trvalú

úpravu vzťahov medzi žalobcami a žalovanou. V takýchto prípadoch musí súd posudzovať splnenie
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia o to prísnejšie, keďže žalovanej nie je zachovaná
možnosť vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uviesť vlastné skutkové tvrdenia
a navrhnúť vykonanie dôkazov. Nie je teda dodržaná kontradiktórnosť konania ako jedna zo základných
zásad civilného procesu (porovnaj čl. 6 a čl. 9 CSP). To v spojení s absenciou prvku neodkladnosti
viedlo súd k záveru, že vzájomné sporné vzťahy medzi žalobcami a žalovanou by mali byť vyriešené

v "klasickom" kontradiktórnom konaní o žalobe, a nie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

18. Súd nad rámec vyššie uvedenej argumentácie taktiež poznamenáva, že navrhované neodkladné
opatrenie by obmedzilo žalovanú neprimeraným spôsobom, a teda by bolo v rozpore s princípom

proporcionality. Žalobcovia sa totiž podaným návrhom domáhali uloženia povinnosti žalovanej
nepribližovať sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako päť metrov. To však aj s ohľadom na skutočnosť,
že byty žalobcu v 1. rade a žalovanej majú spoločnú vstupnú chodbu, nie je možné (adekvátne), keďže
žalovaná by tým bola fakticky zbavená možnosti užívať svoje vlastnícke právo k bytu. Pokiaľ by totiž
toto svoje vlastnícke právo vykonávala, vystavovala by sa tým neustále riziku, že poruší nariadené

neodkladné opatrenie (t. j. stretne sa so žalobcami v spoločnej vstupnej chodbe k bytom). Takisto
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobcov bola formulovaná priširoko, pretože v rámci
spoluvlastníckych či susedských vzťahov v bytovom dome je určitá vzájomná komunikácia vlastníkov
bytov nevyhnutná (napr. aj v rámci schôdze vlastníkov).

19. Keďže v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,
súd v súlade s § 328 ods. 1 CSP návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1

CSP. Žalovaná mala v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto by
mala mať proti neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania. Keďže jej však žiadne trovy v
konaní nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho

doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.