Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722202309
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3722202309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Považská Bystrica, dieťa rodičov: matky C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpenej
JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Tatranská 300/8, Považská Bystrica, IČO: 35 658 011
a otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Filipovičovou,
advokátkou, so sídlom Vajanského 2786/2, Žilina, IČO: 44 376 685, v konaní o návrhu otca na úpravu
práv a povinností voči maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne

č.k. PB-13P/38/2022-124 zo dňa 29. septembra 2023

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Trenčíne po tom, čo zamietol návrh otca na zverenie maloletej
A. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, zmenil rozsudok Okresného súdu v Považskej
Bystrici č.k. 13P/15/2020-92 zo dňa 23.09.2020 v časti úpravy styku otca s maloletou dcérou počas
letných a vianočných prázdnin tak, ako to uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku a žiadnemu

z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26 Zákona o rodine v spojení s ust. § 24 ods. 4 Zákona
o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností (rozsudok Okresného
súdu v Považskej Bystrici č.k. 13P/15/2020-92 zo dňa 23.09.2020) nedošlo medzi účastníkmi k takej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného prostredia u maloletej A.. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v súčasnosti zverenie maloletej do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov nie je v záujme maloletej. Priklonil sa k záverom znalkyne PhDr. Marty
Halašovej, PhD., ako aj k názoru E. H., v ktorých obe vyslovili názor, že v súčasnosti nie je režim
striedavej osobnej starostlivosti pre maloletú vhodný, a to vzhľadom na psycho-sociálny vývin a vzťah
maloletej k obidvom rodičom. Psychický stav maloletej je destabilizovaný vnímaním antagonizmu medzi
rodičmi a pravdepodobným prežívaním ich zámerného aj nezámerného tlaku na jej lojalitu s rodičmi, aj
s manželom matky, čo má negatívny dopad na vzdelávanie maloletej v škole, ako aj na jej ďalší telesný
vývoj. Maloletá sa naučila, že mala by robiť to, čo sa od nej očakáva, resp., čo od nej očakávajú rodičia,

ale svoje emócie, a to, ako to naozaj prežíva, sa naučila skrývať a držať ich v sebe. Vzťah maloletej
k obom rodičom je nepochybne ovplyvnený aj faktom, že od svojho útleho veku býva so svojou matkou
a jej manželom a že v novej rodine matky vyrastá aj jej mladšia sestra, a preto k tejto rodine viac inklinuje
a cíti sa v nej v bezpečí. Stav odluky si sama neprivodila, ani zaň nenesie zodpovednosť a znášalen dôsledky konania dospelých, a preto je potrebné aj za cenu nerealizovania vlastných predstáv
rodiča vytvoriť jej také prostredie a podmienky, ktoré vytvoria predpoklady pre možnosť postupného
zharmonizovania aktuálne zjavne narušenej psychickej rovnováhy s cieľom ochrániť maloletú pred

možným nepriaznivým progresívnym vývojom zdravotného stavu, a to či už v rovine fyzickej alebo
psychickej. Prihliadol aj na vyjadrenie samotnej maloletej pred súdom, keď uviedla, že by u matky chcela
byťčastejšietak,akotobolodoteraz,t.j.,žesotcomsabudestretávaťcezvíkend,potomdvadniumatky
a potom dva dni u otca a týždeň u matky. Nechce, aby rovnaký čas trávila u matky a u otca. Na druhej
strane súd však považoval za potrebné návrhu otca čiastočne vyhovieť, a to v požadovanom rozšírení

styku s maloletou počas letných prázdnin a počas vianočných sviatkov a nového roku tak, že počas
letných prázdnin toho ktorého roka bude prebiehať styk osobitným režimom s tým, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou počas letných prázdnin prvý a druhý týždeň v mesiaci júl a prvý a druhý týždeň
v mesiaci august majúc za to, že takáto úprava rozšírenia styku sa javí súdu ako vhodná, nakoľko počas
letných prázdnin, rovnako aj počas vianočných sviatkov nie je na maloletú vyvíjaný tlak zo strany školy,
je kľudnejšia, a teda ide o vhodný čas na budovanie a rozširovanie vzťahov s otcom a prípravou na

možnú budúcu zmenu starostlivosti na striedavú osobnú starostlivosť.

3. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 52 CMP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že rozhodnutie
o trovách štátu vyhradil samostatnému rozhodnutiu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne otec maloletého dieťaťa. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, jeho
návrhu v celom rozsahu vyhovieť a maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
s týždňovým intervalom striedania sa, a to tak, že otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť

o maloletú A. od piatka párneho kalendárneho týždňa od 15:00 hod. do piatka nepárneho kalendárneho
týždňa do 15:00 hod. a matka je povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú A. od piatka
nepárneho kalendárneho týždňa od 15.00 hod. do piatka kalendárneho týždňa do 15:00 hod.. Obaja
rodičia sú oprávnení a zároveň povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať
jej majetok s tým, že výživné určené nebude. Daňový bonus na maloletú si bude uplatňovať matka

maloletého dieťaťa, ako aj prídavok na maloleté dieťa. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie,
v zmysle ktorého by mal uprednostňovať svoj záujem pred záujmom maloletého dieťaťa. Z jeho strany
sa jedná o úprimný záujem o maloletú dcéru, o aktívne podieľanie sa na jej výchove a participovanie
na starostlivosti o ňu v rovnakom rozsahu ako matka, ktorá síce je aktuálne preferenčným rodičom,
nemožno však prehliadať prístup k výchove maloletej z jej strany, jej benevolenciu, ale najmä

zjavnú tendenciu vytesňovať biologického rodiča a nahradiť ho súčasným manželom. Súd pri svojom
rozhodovaní je povinný zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy.
V prípade, ak má súd za preukázané, že príčinou psychickej nestability maloletej A. môže byť zrejmá
tendencia matky biologického otca vytesňovať a preťažovanie maloletej zodpovednosťou, je namieste
zaoberať sa zmenou zverenia podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine. Je tiež nevyhnutné poznamenať,

že zmena zverenia v danom prípade by neznamenala radikálnu zmenu, nakoľko pôvodná úprava
styku maloletej s otcom predstavuje oproti striedavej osobnej starostlivosti rozdiel len 3,5 dňa, ktorú
skutočnosť potvrdila aj kolízna opatrovníčka. Nemenej významnou skutočnosťou je, že maloletá by
mala počas týždňa možnosť „zakotviť“, čím by nebola vystavovaná častému baleniu si svojich vecí,
zmien v domácnosti, či stresu zo zabudnutých potrebných pomôcok na školské vyučovanie, čo môže

byť frustrujúcejšie, než celistvý režim každého kalendárneho týždňa počas školského roka. Na základe
intervencie súdu došlo i k dohode o striedavej osobnej starostlivosti na presne neurčené obdobie
počnúc dňom 11.04.2023 s tým, že matka má možnosť ukončiť predmetnú dohodu v prípade, ak
budú na maloletej A. pozorovateľné zmeny, resp. odmietanie tohto modelu. K ukončeniu režimu
striedavej starostlivosti z podnetu matky nedošlo a takáto starostlivosť sa realizovala bez akýchkoľvek

problémov v dĺžke 142 dní, čím podľa názoru otca jednoznačne došlo k zmene pomerov a návrat
k pôvodnej úprave z pokynu súdu na pojednávaní dňa 17.08.2023, preto považuje za regres vo
vzťahu k súdom pôvodne deklarovanému predpokladanému vývoju situácie. Namietanie správy E.
H. zo strany právnej zástupkyne otca poukázaním na nedodržanie pokynov súdu a znalkyne, bolo
objektívne možné až po oboznámení sa s jej obsahom. Nedodržanie pokynov súdu a voľba vlastného

metodického postupu, ktorý mimochodom nie je zrejmý z predloženej správy E. H., logicky vnáša do
konania podozrenie neobjektívnosti a nulovej výpovednej hodnoty z dôvodu, že vedenie rodičovskej
terapie, postup a metódy sú plne v rukách psychologičky – odborníka a je neprípustné, aby v tak
podstatnej veci psychologička na pojednávaní argumentovala, že postup bol zvolený na žiadosť rodičov- laikov, aby sa súd s týmto vyjadrením stotožnil a procesný útok, resp. obranu právnej zástupkyne
otca označil v odseku 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku za zavádzajúcu. Pokiaľ súd prvej
inštancie okrem iného poukázal na zjednodušené uvedenie judikátov, v ktorých bola nariadená striedavá

osobná starostlivosť, takéto vyjadrenie sa javí ako absolútna degradácia rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, na ktoré právna zástupkyňa otca v konaní
poukázala. Otázku spoľahlivosti a dôveryhodnosti maloletej A. je nutné v zmysle záverov znaleckého
posudku chápať v súvislosti s objektivitou, pričom práve u maloletej nemožno konštatovať objektívne
vnímanie, zapamätanie a interpretovanie prežitých situácií, keďže na to nemá vývinové kompetencie.

Maloletá sa riadi skôr podvedomím, emočnými faktormi, ktoré môžu opis udalostí skôr skresliť, ako to
vyplynulo i zo samotného znaleckého posudku, a takýto záver pri rozhodovaní súd prakticky nezobral
do úvahy. Absolútne sa taktiež nezaoberal možnosťou odlišného intervalu striedania, napr. 5-2-2-5, než
pôvodne navrhovaný jeden týždeň, pričom zákon iné modely starostlivosti pripúšťa a svoje rozhodnutie
v tejto časti prakticky súd prvej inštancie oprel o znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený v čase, kedy
neprebiehala striedavá osobná starostlivosť, nakoľko táto prebiehala až do 11.04.2023.

5. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na bezdôvodné ataky zo strany otca, a to aj
napriek tomu, že od opustenia spoločnej domácnosti (bezprostredne po narodení maloletej) sa snažila
vyjsť otcovi v ústrety. Každý rok podľa jeho pracovných zmien upravovala stretávanie sa tak, aby sa vo

všetkom prispôsobila otcovi, aj napriek tomu nebol spokojný. Od začiatku chcel striedavú starostlivosť,
pričom táto však neprichádza do úvahy z objektívnych príčin. V čase, keď bolo dieťa malé – kojené,
kolízny opatrovník otcovi neustále vysvetľoval, že nie je vhodná doba na striedavú starostlivosť len
preto, že to on chce a neberie do úvahy vôbec, čo chce maloletá. Aj prvoinštančný súd si správne
všimol a otcovi to aj vytkol počas konania, že je v presadzovaní svojich názorov autoritatívny, bez

ohľadu na to, aby sa snažil vžiť do pozície svojej dcéry a aspoň sa zamyslieť nad tým, čo je pre jeho
dcéru najlepšie. Maloletá prezentuje svoju nespokojnosť z dôvodu, že žije v domácnosti s matkou, jej
manželom a sestrou, kde má zázemie a cíti sa bezpečne. K takýmto záverom správne dospel i súd prvej
inštancie, ktorý naviac vykonal vo veci podrobné dokazovanie nielen prizvanou odborníčkou znalkyňou
PhDr. Martou Halašovou, PhD., ktorá svoje odborné závery zhrnula v znaleckom posudku, ale rovnako

aj E. H., psychologičkou, ktorú maloletá navštevovala a ktorá jednoznačne prejavila názor zhodný so
znalkyňou. V neposlednom rade súd mal možnosť aj zo samotného osobného výsluchu maloletej A.
jednoznačne ustáliť názor, ktorý je zhodný aj so závermi znaleckého dokazovania v tom, že nenastali
podmienky pre zriadenie striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá totiž veľmi citlivo vníma, že otec síce
vraj kvôli nej zmenil prácu, čo mu dáva síce priestor, že by sa mohol venovať dcére, ale táto nejedenkrát

signalizuje, že vlastne sa s ňou učí stará matka a prastará matka, že starostlivosť je na starých rodičoch,
otec je v práci alebo venuje sa svojím koníčkom. Maloletá taktiež uviedla, že prístup zo strany otca,
prípadne členov jeho rodiny nie je vždy na ňu vhodný, stane sa, že jej nadávajú, prípadne sa negatívne
vyjadrujú na adresu matky, čo ju bolí a ona by bola radšej doma, cíti tam smútok a často aj plače.
Od rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí striedavej starostlivosti je na tom psychicky veľmi

dobre, prospech v škole sa jej zlepšil a aj z toho je zrejmé, že súd prvej inštancie vo veci správne
rozhodol. Kolízny opatrovník najskôr nedoporučoval striedavú starostlivosť, neskôr sa k nej prikláňal, čo
si nevedela vysvetliť, pričom následne zistila, že konajúca opatrovníčka je priateľka so starou matkou
maloletej – matkou otca.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré
prezentoval v priebehu prvoinštančného konania. Mal za to, že striedavá osobná starostlivosť
v týždňových intervaloch by bola pre maloletú vhodnejšia, ako súčasná platná úprava. Maloletá je vo
veku, kedy dokáže bez problémov fungovať rovnaký čas v domácnosti matky aj otca a u obidvoch
rodičov by mala nastavený ucelený týždenný režim prípravy na vyučovanie, voľnočasových aktivít

s presne vymedzenými hranicami zodpovednosti. Takéto nastavenie by z jeho pohľadu mohlo prispieť
k stabilizácii maloletej, lepšej orientácii o pobyte, systematickej príprave na vyučovanie a k zlepšeniu
školských výsledkov. Jeho stanovisko v Správe zo dňa 25.10.2022 vychádzalo z vtedy aktuálnej situácie
a najmä z pohovoru s dieťaťom, kedy maloletá prezentovala, že k otcovi nechce chodiť vôbec. Toto
vyjadrenie však maloletá nevedela zdôvodniť a z tohto dôvodu kolízny opatrovník navrhol, aby súd

zvážil vypočutie dieťaťa pred súdnym pojednávaním, nakoľko maloletá o takúto formu zistenia jej názoru
prejavila záujem. Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na to, že dňa 16.11.2023, ako aj
na súdnom pojednávaní 18.10.2023 vysvetlil súdu, prečo zmenil názor na zverenie maloletej A. do
striedavej osobnej starostlivosti. Dôvodom zmeny nebola, ako matka uvádza, striedavá starostlivosť,ktorá fungovala počas prázdnin, ale vykonané znalecké dokazovanie, v ktorom znalkyňa okrem iného
konštatuje, že maloletá A. má silný a určujúci vzťah k obidvom rodičom. Ďalším dôvodom bolo
realizovanie striedavej osobnej starostlivosti od mesiaca apríl 2023 do mesiaca august 2023, keď počas

tejto doby ani jeden z rodičov nesignalizoval žiadny problém s takouto realizáciou. Pokiaľ vykonal
dňa 09.08.2023 návštevu v domácnosti otca maloletej, bolo to nie za účelom vykonania pohovoru
s maloletou, ale za účelom zistenia, ako sa maloletá reálne správa v domácnosti. Pri návšteve bola
prítomná aj ďalšia pracovníčka. Kolízny opatrovník ani ďalší rodinní príslušníci, ktorí boli v domácnosti
prítomní, nerobili na maloletú žiadny nátlak, nekládli otázky typu, či chce striedavú starostlivosť a pod..

Šetrením v domácnosti otca bolo zistené, že maloletá má u otca zabezpečené všetky potreby, kompletne
zariadenú samostatnú izbu moderným nábytkom s množstvom hračiek, vybavený šatník na všetky ročné
obdobia,ktorýjejotecpravidelnedopĺňapodľaaktuálnychpotrieb.Matkadieťaťunemusínastyksotcom
pripravovať prakticky žiadne veci.

7. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka poukázala na samotné vyjadrenie otca

pri informatívnom stretnutí dňa 03.10.2022, ktorý po vyjadrení kolíznej opatrovníčky uviedol „veď ste mi
sama povedala, že si mám dať návrh na striedavú starostlivosť a teraz ju nedoporučujete“. V ďalšom
zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu otca.

8. Otec vo svojom ďalšom vyjadrení konštatoval, že všetko, čo mu matka vyčíta, pramení z jej vlastnej

skreslenej predstavy ideálnej rodiny, ktorú si praje pre maloletú a biologického otca viní z toho, že chce
byť aktívnym rovnocenným rodičom pre svoju jedinú dcéru. Výslovne je zavádzajúce a lživé jej tvrdenie,
v zmysle ktorého sa snaží vo všetkom prispôsobiť otcovi, nakoľko i znalecké dokazovanie navrhovala
práve ona, a to na pojednávaní uskutočnenom dňa 24.11.2022. Nikdy z jej strany nebola prednesená
jediná sťažnosť na prístup k výchove maloletej A., dokonca počas súdneho konania samotná matka

uviedla, že je dobrým otcom. Na adresu matky sa nikdy hanlivo ani dehonestujúco nevyjadroval tak,
ako to tvrdila vo svojom vyjadrení. Podaním zo dňa 13.02.2024 prostredníctvom právnej zástupkyne
oznámil odvolaciemu súdu, že matka nerešpektuje ani úpravu styku, a to i napriek tomu, že odvolanie
bolo podané len do zamietavajúcej časti napadnutého rozsudku, a nie do úpravy styku.

9.Krajskýsúdakosúdodvolacípreskúmalvecvrozsahumudanomust.§65,§66CMPabeznariadenia
pojednávania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

10. Ako vyplynulo z obsahu spisu, otec svojím návrhom podaným na súde dňa 18.08.2022 žiadal zveriť

maloletú A. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov majúc za to, že od poslednej úpravy
pomerov, od ktorej uplynula doba dvoch rokov, došlo medzi účastníkmi k takej zmene, ktorá odôvodňuje
zmenu výchovného prostredia u maloletej dcéry.

11. Vychádzajúc z týchto skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s ust.

§ 26 Zákona o rodine skúmal, či od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností došlo medzi
účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výchovného prostredia pre maloletú A..
V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh
otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zamietol. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie pri rozhodovaní

v tejto časti vychádzal i to, akými úvahami sa riadil tak, ako to podrobne zdôvodnil v odsekoch 26. až
31. napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods.
2 CSP).

12. Novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z.z. zaviedla do rodinného práva inštitút

striedavej osobnej starostlivosti. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti,
ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do osobnej striedavej
starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej
starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať
dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a napokon i samotný postoj maloletého

dieťaťa. Inými slovami objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci
maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva
maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Najlepší záujem dieťaťa je však zároveň
pojmom pružným a adaptabilným. Treba ho prispôsobovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťaalebo detí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Model striedavej starostlivosti síce
možnovovšeobecnostipovažovaťzamodel,ktorýjevzáujmemaloletýchdetí,neplatítovšakabsolútne.
I keď striedavá starostlivosť má svoje pozitíva pri zachovaní rovnocenného vzťahu dieťaťa s rodičmi,

na čo poukazoval i otec v odvolacom konaní, je nutné uvedomiť si, že prináša aj zvýšené nároky na
psychiku dieťaťa, ale aj rad požiadaviek na rodičov. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá,
môže mať okrem pozitívnych vplyvov aj negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy berie
ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže
odraziť aj na ich psychickom vývine tak, ako to napokon vyplynulo i zo záverov znaleckého dokazovania

v prejednávanej veci, na ktoré správne poukázal i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku
a z ktorých vyplynulo, že režim striedavej osobnej starostlivosti pre maloletú nie je v súčasnej dobe
vhodný vzhľadom na psycho-sociálny vývin maloletej, ktorý psychický stav je destabilizovaný vnímaním
antagonizmu medzi rodičmi a pravdepodobným prežívaním ich zámerného i nezámerného tlaku na jej
lojalituzostranyrodičov,resp.imanželamatky,čománegatívnydopadnavzdelávaniemaloletejvškole,
ako aj na jej ďalší psychický vývoj.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci je potrebné poukázať aj na Článok 3 Dohovoru
o právach dieťaťa, ktorý reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiadúce,
aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že i dieťa samotné je
bytosťou jedinečnou obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými a nezrušiteľnými základnými právami

a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine toho najlepšieho a ako taká má
právo i na primeraný názor zodpovedajúci jeho veku, na ktorý súd musí pri rozhodovaní prihliadnuť.
Bezvýhradné nerešpektovanie akéhokoľvek názoru maloletého dieťaťa primeraného jeho veku môže
mať a spravidla aj má nepriaznivý vplyv na jeho vývoj, a preto i súd prvej inštancie postupoval správne,
keď v konaní vypočul maloletú A., ktorá je vo veku 10 rokov a pri rozhodovaní na túto skutočnosť

prihliadol.

14. Tak, ako to napokon konštatuje i súd prvej inštancie, je zrejmé, že maloletá je výrazne ovplyvňovaná
prostredím, v ktorom v súčasnosti žije (rodina matky, kde trávi čas so svojou sestrou), ale takýto stav
si sama neprivodila, a preto i odvolací súd s prihliadnutím na dobu trvania tejto konkrétnej situácie

(maloletá prakticky od narodenia vyrastá s matkou) v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel
k presvedčeniu, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v súčasnosti
nie je v záujme maloletého dieťaťa.

15. Na druhej strane súd prvej inštancie správne prihliadol i na právo otca podieľať sa primeraným
spôsobom na výchove maloletej, keď rozšíril jeho styk s maloletou počas letných prázdnin a vianočných
sviatkov, čo spolu so stykom, ktorý má otec upravený v priebehu bežného roka (rozsudok Okresného
súdu Považská Bystrica č.k. 13P/15/2020-92 zo dňa 23.09.2020) umožňuje otcovi výrazným spôsobom
podieľať sa na výchove maloletej a formovaní jej osobnosti v súčasnosti, a preto odvolací súd napadnutý

rozsudok aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

16.Pokiaľotecvosvojompodanízodňa15.02.2024doručenomKrajskémusúduvŽilinedňa20.02.2024
poukazoval na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozsudku v časti úpravy styku, na túto
okolnosť odvolací súd nemohol prihliadnuť, keďže sa jedná o súvisiaci výrok so zamietajúcim výrokom

týkajúcim sa zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti (pokiaľ by odvolací súd vyhovel
odvolaniu otca a zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, výrok o úprave styku by stratil svoje
opodstatnenie) a v zmysle § 65 CMP musel preskúmať i tento výrok napadnutého rozsudku. Výrok
o úprave styku otca s maloletou dcérou teda nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť aj
napriek tomu, že takúto právoplatnosť by súd prvej inštancie na rozhodnutí nesprávne vyznačil.

17. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 52 CMP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).