Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/245/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320203105
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2320203105.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., Bratislava,
Panónska cesta 39, IČO 47 918 101, zastúpeného JUDr. Emíliou Kosibovou, advokátkou so sídlom
Hraničná č. 13, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. Š., narodený XX. Q. XXXX, W., Q. XXX/XX
zastúpený: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. so sídlom 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava - Staré
Mesto, za ktorú koná JUDr. Vendelín Benkóczki advokát a konateľ, o zaplatenie 12 115,70 eur, v konaní o

dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 22. júna 2022 č. k. 26Co/33/2021-544, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22. júna 2022 č. k. 26Co/33/2021-544 ako aj rozsudok
Okresného súdu Galanta z 22. decembra 2020, č. k. 17C/39/2020-450 a vec v r a c i a Okresnému
súdu Galanta na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok Okresného

súdu Galanta z 22. decembra 2020, č.k. 17C/39/2020-450 (ďalej len „súd prvej inštancie“ ), ktorým súd
prvej inštancie z dôvodu premlčania zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 12 115,70 eur so 14,
25% ročným úrokom z omeškania od 26.06.2007 do zaplatenia. ( Žaloba bola podaná dňa 15.12.2010) .
Súčasne rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 17. februára 2007 uzavretá písomná
kúpna zmluva ( čl. 9) ktorá sa v zmysle § 262 ods.1,2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
spravovala právnym režimom Obchodného zákonníka, ktorou žalobca odkúpil od žalovaného motorové
vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia EČV: F. XXXVB, VIN: I. T. XXXXXXXXX s príslušenstvom,
pričom kúpna cena predstavovala 365 000 Sk (12 115,78 eur). Vykonaním expertízy v Kriminalisticko-
expertíznomústavePolicajnéhozboruSRvBratislavebolozistené,žedošlokúmyselnémupozmeneniu

výrobných čísel karosérie a motora, následne došlo k odstúpeniu od kúpnopredajnej zmluvy následným
kupujúcim Q. X., ktorý od žalobcu odkúpil motorové vozidlo. Následne dňa 3. septembra 2007 odstúpil
od zmluvy so žalovaným žalobca. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, že žalovaný bol v čase predaja zamestnaný a predaj
vozidiel nepredstavoval predmet jeho podnikania. Na otázku premlčania preto aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka § 100 ods. 1, 2 a § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej

len „OZ“). Žalobca listom z 3. septembra 2007, ktorý bol doručený žalovanému 11. septembra 2007,
odstúpil od kúpnej zmluvy, výzvu na vrátenie kúpnej ceny žalovaný prevzal 11. septembra 2007 a začala
mu plynúť trojdňová lehota na zaplatenie, ktorá skončila 14. septembra 2007 a teda od 15. septembra
2007sadostaldoomeškaniaažalobcovivtentodeňzačalaplynúťtrojročnádoba,vktorejmoholuplatniť
svoj nárok na súde. Trojročná lehota žalobcovi však skončila 14. septembra 2010, žalobca podal žalobu
15. decembra 2010, a preto nárok neuplatnil v zákonnej lehote, čím sa premlčal.3. Odvolací súd zamietajúci výrok označil ako vecne správny. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie
zmätočne, v rozpore so žalobou a s obsahom vykonaného dokazovania a bez uvedenia dôvodov
posúdil nárok žalobcu ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Keďže odvolací súd predošlým

rozhodnutím zrušil prvoinštančný rozsudok, nariadil pojednávanie a zopakoval dokazovanie. Ustálil, že
ide o spotrebiteľský spor medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Dospel k
záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 17. februára 2007
je neplatná, pretože touto zmluvou žalovaný disponoval s vecou, ku ktorej mu nesvedčalo vlastnícke
právo. Podotkol, že ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť

prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje
výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak. Prijatím žalovanej sumy na základe
neplatnejzmluvypotomdošlonastranežalovanéhokbezdôvodnémuobohateniu,ktoréjepovinnývydať
v zmysle § 457 OZ. Odvolací súd mal zo záznamov polície o zaistení motorového vozidla a zo správy
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ za preukázané, že metalografickým skúmaním boli zistené
znaky pozmeňovania čísiel karosérie a motora a teda predmet predaja reálne neexistoval. Predávajúci,

teda žalovaný nebol vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo predmetom predaja a preto ho nemohol
previesť na kupujúceho. To znamená, že kupujúci, teda žalobca sa podanou žalobou nemohol domáhať
vrátenia zaplatenej kúpnej ceny oproti vráteniu vlastníctva žalovanému k motorovému vozidlu. Žalovaný
sa nemohol domáhať vlastníctva k motorovému vozidlu, inak povedané nemohol sa domáhať práva,
ktoré sa nepremlčuje. Odvolací súd prihliadol na námietku premlčania uplatnenú žalovaným. Zotrval

na odôvodnení svojho predošlého rozhodnutia spojeného s aplikáciou námietky premlčania. Tá začala
plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, teda odo dňa uzatvorenia neplatnej zmluvy
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 17. februára 2007, kedy došlo aj k vyplateniu
kúpnej ceny. Žalobca žalobu podal až dňa 15. decembra 2010, teda po uplynutí trojročnej objektívnej
premlčacej doby. Vzhľadom na túto skutočnosť sa subjektívnou premlčacou dobou odvolací súd už

bližšie nezaoberal. Neprihliadal na žalobcom poukazované rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a
Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“), nakoľko nepatria medzi ustálenú rozhodovaciu
prax dovolacieho súdu.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas dovolanie z dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 písm. a) a b)

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podstata dovolacích námietok
bola založená na právnej otázke, ktorá podľa dovolateľa ešte nebola v rozhodovacej praxi Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vyriešená, a to, či v prípade vydania bezdôvodného
obohatenia medzi stranami sporu v dôsledku neplatných alebo zrušených zmlúv možno uplatniť § 107
ods. 3 OZ. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17. júna 2014 sp. zn. 5Co/60/2014,

podľa ktorého aj v prípade neplatnej kúpnej zmluvy, kde kupujúci zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu, ale
vlastníckeprávoodpredávajúcehonenadobudne,majúobezmluvnéstranyvzájomnézáväzkyzaložené
na § 457 OZ. Prijatím opačného záveru, t. j. že v prípade absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nejde o
synalagmatický vzťah podľa § 457 OZ by mal za následok, že § 107 ods. 3 OZ by bolo v časti týkajúcej
sa neplatných zmlúv úplne nadbytočné. Poukázal, že vlastníkom vozidla bol podľa evidencie policajného

zboru žalovaný, a teda ani policajný orgán vykonávajúci kontrolu v evidencii nezistil pozmenené
identifikačné prvky. Zmenu identifikačných údajov odhalila až expertíza v kriminalisticko-expertíznom
ústave. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy si splnil všetky povinnosti preverenia motorového vozidla.
Po zistení informácie o zaistení vozidla políciou, informoval o tom žalovaného a požadoval od neho
vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, na čo žalovaný nereagoval. Vrátením vozidla skutočnému vlastníkovi

si splnil svoju povinnosť vydania všetkého, čo prijal neplatnou kúpnou zmluvou podľa § 457 OZ, na
čo mu mal žalovaný vydať zaplatené finančné prostriedky, o ktoré sa obohatil. Žalovaný preto nemôže
uplatniť námietku premlčania z dôvodu § 107 ods. 3 OZ. S poukazom na uvedené rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach, v tomto prípade išlo o synalagmatický vzťah zo zákona, a teda je nepodstatné, či
sa kupujúci fakticky ujal držby veci alebo nie. Argumentáciu podporil odkazom na dôvodovú správu,

v ktorej sa uvádza, že § 107 ods. 3 OZ bolo do právneho poriadku zakotvené práve z dôvodu, že
doterajšiaprávnapraxčelilamnožstvukomplikáciivyplývajúcichztoho,žeuneplatnýchalebozrušených
právnych zmlúv nebolo vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva ohrozené, zatiaľ čo
podľa doslovného znenia zákona právo na vydanie peňažného plnenia premlčaniu podliehalo. Keďže
žalovaný mu neposkytol žiadne plnenie, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 OZ

a nie podľa § 457 OZ, ktorý nepredstavuje osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia.
Poukázal na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu v Českej republike z 17. júla 2010 sp.
zn. 31Cdo/2250/2009, ktoré je podľa neho aplikovateľné na riešenú vec z dôvodu rovnakej právnejúpravy vyplývajúcej z v tom čase účinného OZ. Preto navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušil.

5. Žalovaný poukázal na svoje predošlé vyjadrenia. Ak vyškolený zamestnanec dovolateľa a ani
príslušník dopravného inšpektorátu pri odborných kontrolách nezistili žiadnu neoprávnenú manipuláciu,
je potom podľa neho veľmi nepravdepodobné, že pri bežnej kontrole príslušníkmi policajného zboru
mali tieto údaje už na prvý pohľad javiť znaky pozmeňovania. Teda nebolo možné, aby zamestnanec
dovolateľa a ani príslušník dopravného inšpektorátu si pozmeňovanie nemohli všimnúť. To podľa neho

podporuje jeho tvrdenia, že vozidlo, ktoré predal dovolateľovi nemalo pozmenené identifikačné znaky.
Okrem osoby, ktorá vozidlo od žalobcu kúpila, mala k nemu prístup minimálne aj ďalšia osoba, ktorá
ním disponovala. Od predaja vozidla žalobcovi až do jeho zaistenia mohol tak s ním ktokoľvek vykonať
čokoľvek. Napriek tomu, keď sa vychádza z toho, že nebol vlastníkom predmetného vozidla, nemôže
potom na žalobcu previesť vlastnícke právo. Na to bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie podľa
§ 457 OZ, pri ktorej súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a 3-ročnú objektívnu premlčaciu

dobu, ktorá začala plynúť odo dňa neplatne uzatvorenej zmluvy, pričom dovolateľ podal žalobu až po
jej uplynutí. Zo záverov odvolacieho súdu bola aplikácia § 107 ods. 3 OZ vylúčená, nakoľko nešlo o
synalagmatický vzťah. Podporne poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 07,
júla 2016 sp. zn. I. ÚS 421/2016. Preto navrhol, aby najvyšší súd dovolanie ako nedôvodné zamietol.

6. Dovolateľ považuje tvrdenia žalovaného za účelové, keďže okrem svojich tvrdení nepredložil
žiadny relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť dovolateľom predložený znalecký posudok.
Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. K uvádzanému rozhodnutiu ústavného súdu pripomenul, že
svoju povinnosť odovzdať vozidlo si splnil jeho vydaním orgánom činným v trestnom konaní, zatiaľ čo
žalovaný si svoju povinnosť vrátiť kúpnu cenu nesplnil. K argumentom spojeným s aplikáciou § 107 ods.

3 OZ. opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, o aplikácii § 107 ods. 3
OZ a § 457 OZ. Podľa neho nemôže namietnuť premlčanie nároku žalovaného na vrátenie veci, ktorú
dostal na základe neplatnej kúpnej ceny. Preto zotrval na svojom doterajšom návrhu.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,

že žalovaný dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) ako strana sporu zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Dovolací súd
preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods.1 CSP zrušil a podľa § 449 ods.2 CSP
zrušil aj rozsudok súdu prvého stupňa, pretože nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia

odvolacieho súdu podľa § 450 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Preskúmaním veci dovolací súd zistil, že z obsahu skutkových okolností tvrdených v žalobe vyplýva,

že išlo o nárok na vrátenie kúpnej ceny po odstúpení žalobcu od kúpnej zmluvy, ktoré odstúpenie
bolo žalovanému doručené dňa 11.09.2007. Z obsahu žaloby nevyplývajú dostatočné skutkové dôvody,
že by nárok uplatnil aj titulom dohodnutej zmluvnej pokuty ( vo výške zaplatenej kúpnej zmluvy) .
Odstúpením od zmluvy kúpna zmluvy zanikla s účinkami ex tunc, preto záver odvolacieho súdu, že
predmetom konania bolo bezdôvodné obohatenie považuje dovolací súd za vecne správny.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP

9. Podľa § 421 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok dovolanie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak

rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

10. Podľa § 48 ods.3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok právny názor vyjadrený v
rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu prisvojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu podľa
odseku 2, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.

11. Žalobca položil právnu otázku, ktorá bola dovolacím súdom vyriešená, a to, či v prípade vydania
bezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu v dôsledku neplatných alebo zrušených zmlúv možno
uplatniť § 107 ods. 3 OZ.

12. Podľa § 107 ods. 3 OZ ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť

všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

13. Najvyšší súd sa stotožňuje s bodom 28 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ktorý uviedol:
„...Odvolací súd mal zo záznamov polície o zaistení motorového vozidla a zo správy Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ za preukázané, že metalografickým skúmaním boli zistené znaky

pozmeňovania čísiel karosérie a motora a teda predmet predaja reálne neexistoval. Predávajúci, teda
žalovaný nebol vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo predmetom predaja ,a preto ho nemohol
previesť na kupujúceho. To znamená, že kupujúci, teda žalobca sa podanou žalobou nemohol domáhať
vrátenia zaplatenej kúpnej ceny oproti vráteniu vlastníctva žalovanému k motorovému vozidlu. Žalovaný
sa nemohol domáhať vlastníctva k motorovému vozidlu, teda nemohol sa domáhať práva, ktoré sa

nepremlčuje.“

14. Dovolací súd poukazuje na právnu vetu uznesenia Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 17. októbra 2022 sp. zn. 1VCdo/3/2022 podľa ktorej: „ Z
absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, z ktorej si zmluvné strany vzájomne plnili (predávajúci prevzal

aspoň časť kúpnej ceny a kupujúci bol zapísaný ako vlastník), vznikol synalagmatický záväzok zo
zákona v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúce je vždy, čo bolo podľa zmluvy plnené a
o čo sa teda každý z nich obohatil v čase, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na synalagmatickom
charaktere ich záväzkového vzťahu nič nemení ani skutočnosť, že predmet kúpy bol kupujúcim vrátený
niepredávajúcemu,aleskutočnémuvlastníkovi.Vrátenímpredmetukúpysikupujúcizároveňsplnilsvoju

povinnosť vyplývajúcu zo synalagmatického záväzku s predávajúcim“.

15. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 8. júna 2023 sp.zn. I. ÚS 321/2023 odmietol
ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. októbra 2022
sp.zn. 1 VCdo/3/2022, ktorý v bode 22 odôvodnenia uviedol, že „ Ústavný súd sa priklonil k právnemu

záveru najvyššieho súdu v napadnutom uznesení, ktorý je v okolnostiach danej veci racionálnym a
spravodlivým vyriešením dlhotrvajúceho sporu medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným, resp. jeho
právnymi nástupcami. V prospech správnosti tohto právneho názoru svedčí argumentácia veľkého
senátu, ktorý pri riešení predmetnej právnej otázky (i) cez historický výklad skúmal aj vývoj právnej
úpravy vysporiadania neplatnej, resp. zrušenej zmluvy, z ktorej si už obidve strany plnili, a to prihliadajúc

na históriu rozšírenia § 107 o dotknutý tretí odsek (prijatím zákona č. 131/1982 Zb., ktorým sa menil a
dopĺňal Občiansky zákonník), (ii) a cez teleologický výklad prihliadol na účel danej právnej normy, ktorým
je vyrovnávanie nepomeru (resp. nerovnovážneho stavu medzi stranami), vzniknutý ako dôsledok
zmluvnej synalagmy (bod 24 napadnutého uznesenia najvyššieho súdu)“.

16. Dovolací súd sa stotožnil s argumentáciou svedčiacou pre aplikáciu ust. § 107 ods. 3 Obč.
zák. Žalobca si svoju povinnosť vydať motorové vozidlo splnil tým, že toto vydal polícii SR, ktorá
zabezpečila jeho vrátenie osobe, ktorej svedčilo vlastnícke právo. Tým, že žalobca si splnil svoju
povinnosť vyplývajúcu z ust. § 456 Obč. zák., bol rovnako žalovaný povinný splniť si svoju povinnosť
a vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Je nesporné, že záväzok z kúpnej zmluvy pri jej vzniku

mal synalagmatický charakter a bol ako synalagmatický aj splnený. V čase podania žaloby žalobca už
nemohol vyjadrovať v petite žaloby svoju synalagmatickú povinnosť, keďže už bola splnená vo vzťahu
k vlastníkovi veci. V zmysle § 107 ods.3 OZ ide teda o potencialitu synalagmatických plnení, ktorá
nastala tým, že sporové strany boli povinné vrátiť si plnenie z neplatnej kúpnej zmluvy k momentu
vzniku neplatnosti kúpnej zmluvy s účinkom ex tunc. Synalagma teda existovala v čase keď bezdôvodné

obohatenie bola actio nata.17. Podľa § 107 ods.3 Občianskeho zákonníka Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

18. V danom prípade žalobca a žalovaný ako účastníci absolútne neplatnej kúpnej zmluvy od počiatku
t. j. ku dňu 17. februára 2007 boli povinní vzájomne si vrátiť plnenia, ktoré reálne na základe kúpnej
zmluvy tento deň aj obdržali. Podľa zistenia dovolacieho súdu hypotéza právnej normy bola naplnená
ku dňu 17. februára 2007. Je nesporné, že išlo o synalagmatický vzťah. Žalovaný vzhľadom na peňažnú

podobu bezdôvodného obohatenia (ekvivalent zaplatenej kúpnej ceny) námietku premlčania vzniesol.
Žalobca vzhľadom na realizáciu vlastníckeho práva treťou osobou dobrovoľne vec vydal a námietky
premlčania vzniesť nemohol.

19.Dovolacísúdkonštatuje,žeustanovenie§107ods.3OZupravujevzájomnúpodmienenosťnámietok
premlčania v bezdôvodnom obohatení, ktoré vzniklo na základe neplatnosti kúpnej zmluvy. Cieľom

tohto ustanovenia je zabezpečiť rovnováhu v plneniach účastníkov neplatnej zmluvy. Táto rovnováha je
narušená v prípadoch kúpnej zmluvy keď vlastníckeho právo sa nepremlčuje, a teda vlastníkovi veci by
pri existencii neplatnej kúpnej zmluve mohla okrem predmetu kúpy zostať aj kúpna cena, ak by úspešne
vzniesol námietku premlčania. Vzájomná podmienenosť námietok premlčania vzniku tohto právneho
stavu bráni.

20. V konaní bolo nepochybne zistené, že žalobca v dôsledku realizácie vlastníckeho práva tretej osoby
nemohol uplatniť námietku premlčania . Dovolací súd preto považuje ustanovenie § 107 ods.3 OZ za
aplikovateľné na daný skutkový stav.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.