Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411201964
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4411201964.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D. E., B. XX, zastúpená Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s. r. o., so sídlom
Nové Zámky, Jazdecká 28, IČO: 47 258 250, proti žalovaným: 1. F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E.,
B. XX, 2. A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E., G. X, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. júna 2022 č. k. 6C/41/2011-664 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku (III.) a vo výroku
o náhrade trov konania (IV.) p o t v r d z u j e .

Výrok o náhrade trov konania štátu (V.) m e n í tak, že štát má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej v 2. rade vo výške 25%.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciekonanieourčenieneplatnostizávetuvčastivydedenia
žalobkyne obsiahnutého v notárskej zápisnici N126/2000 NZ119/2000 notárky JUDr. Jany Elzerovej so
sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7 zo dňa 12.12.2000 zastavil (I.). Žalovaným v 1. rade

a v 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v konaní o určenie neplatnosti
závetu v časti vydedenia žalobkyne obsiahnutého v notárskej zápisnici N126/2000 NZ119/2000 notárky
JUDr. Jany Elzerovej so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7 zo dňa 12. 12. 2000 (II.). Súd
žalobu o určenie neplatnosti závetu zamietol nad rámec tej časti závetu A. C., G. C., narodenej XX. XX.
XXXX, spísaného vo forme notárskej zápisnice N126/2000 NZ119/2000 notárky B. B. H. so sídlom v
NovýchZámkoch,Hlavnénámestie7zodňa12.12.2000,ohľadomktorejbolaprávoplatnýmrozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky 6C/41/2011-168 zo dňa 26. 03. 2013 určená jej neplatnosť v opomenutí

žalobkyne A. B. C., narodenej XX. XX. XXXX ponechať jej dedičský podiel v pomere 1/6 dedičstva
(III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania v zamietajúcej
časti vo veci samej právo (IV.) Súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1.
rade a v 2. rade v celkovej výške 50% (V.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami
§ 476 ods. 1, 2, 3, § 476d ods. 2, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 137 písm.
c/, d/ CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade
neplatnosti závetu poručiteľky A. C., nar. XX. XX. XXXX, spísaného notárskou zápisnicou N 126/2000,

NZ 119/2000 na notárskom úrade JUDr. Jany Elzerovej v Nových Zámkoch dňa 12. 12. 2000. Žalobkyňa
poukázalanaskutočnosti,vzmyslektorýchporučiteľkaA.C.-matkastránspísalauvedenýzávetalistinu
o vydedení na jednej listine, pričom tieto úkony nemala vykonávať z vlastnej vôle a so zdravým úsudkom
- dobrovoľne, vážne a určito, ale pod tlakom tretích osôb, pretože už v rokoch 1999 až 2000 a i skôr pozdravotnej stránke mala trpieť nedostatkom úsudku, vlastnej vôle a rozhodovacích schopností, a teda
mala byť pod tlakom ľahko manipulovateľná, pričom tieto deficity mali byť preukázané v súdnom konaní
Okresného súdu Nové Zámky 6C/343/1998, kde A. C. nemala mať schopnosť porozumieť otázkam

sudcu, nemala rozumieť právnym výrazom, a dokonca, mala vlastnými slovami sudcovi povedať, že nie
je schopná chápať zmysel otázok a konania. Aj v ďalšom konaní Okresného súdu Nové Zámky 5C/87/92
sa malo zistiť, že jej zdravotný stav nebol najlepší a že v čase uzavretia zmluvy o predaji majetku
štátu nebola schopná v plnosti chápať zmysel vykonávaného právneho úkonu a jeho dôsledky a nebola
schopná sa zúčastňovať pojednávaní. Žalobkyňa popritom namietala fyzickú a psychickú neschopnosť

poručiteľky odolávať nátlaku, čo mali využiť žalovaní v 1. a v 2. rade so zámerom získať zvyšok majetku
rodičov na úkor žalobkyne. Žalobkyňa napokon namietala, že podľa písomného vyjadrenia A. C. z roku
2006 matka chcela, aby sa žalobkyňa o ňu starala, pretože je slabá a bezvládna a tento jej prejav vôle je
v zásadnom rozpore s jej vyjadrením v listine o vydedení a závete, pričom tento doklad mala podpísať v
čase, keď ju žalovaný v 1. rade obmedzoval tým, že jej mal odobrať kľúče a zamykať ju v dome. Úplným
záverom zdôrazňovala násilné správanie žalovaného v 1. rade voči žalobkyni a matke.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že sa v prvom rade zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré
bolo vykonané na pojednávaní dňa 01. 02. 2022 žalobkyňou prostredníctvom jej právneho zástupcu.
Čiastočné späťvzatie žaloby pozostáva z neplatnosti závetu v časti vydedenia žalobkyne. K čiastočnému
späťvzatiu žaloby došlo po začatí sporu, žalovaní v 1. a v 2. rade však k späťvzatiu žaloby nemali

výhrady, a preto súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP. O nároku na náhradu trov
konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 256 ods.
1 CSP.

1.3. Pri rozhodovaní o žalobe žalobkyne na určenie neplatnosti závetu muselo byť prihliadnuté aj

na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 6C/41/2011-168 zo dňa 26. 03. 2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť vo vyhovujúcej časti dňa 10. 04. 2013. Vyhovujúca časť citovaného rozsudku pozostávala
z určenia, že závet A. C., G. C., nar. XX. XX. XXXX, spísaný notárskou zápisnicou N 126/2000, NZ
119/2000 zo dňa 12. 12. 2000 na notárskom úrade Nové Zámky, Hlavné námestie 7 pred notárkou JUDr.
Janou Elzerovou, je v časti, ktorou poručiteľka A. C., G. C. opomenula navrhovateľke A. B. C., nar. XX.

XX. XXXX ponechať dedičský podiel v pomere 1/6 dedičstva, neplatný, a tým pádom po právoplatnosti
citovaného rozsudku predmetom sporu zostalo určenie neplatnosti závetu v časti prevyšujúcej určenú
neplatnosť závetu. Žalobkyňa je dcérou poručiteľky A. C., a pretože podľa § 473 ods. 1 OZ pri dedení
zo zákona dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom, poručiteľka mala tri deti a
to okrem žalobkyne aj žalovaných v 1. a v 2. rade, tak predmetom sporu zostala neplatnosť závetu v

rozsahu 1 zákonného podielu žalobkyne, čo znamená pri troch deťoch 1/6 (1/2 z 1/3).

1.4. Konanie bolo v tejto veci začaté dňa 04. 02. 2011, kedy bola žaloba doručená súdu. Jedná sa
o určovaciu žalobu, ktorá v čase začatia sporu sa posudzovala podľa § 80 písmeno c) Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý s účinnosťou od 01. 07. 2016 bol nahradený Civilným sporovým poriadkom.

Súd prvej inštancie mal za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení, teda na určení
neplatnosti závetu bol daný tak od začatia súdneho sporu podľa § 80 písmeno c) OSP, ako aj v období
po 01. 07. 2016, a teda podľa § 137 písmeno c), d) CSP. Žalobkyňa tak má naliehavý právny záujem
na požadovanom určení.

1.5. Žalobou a aj v priebehu celého súdneho sporu bolo žalobkyňou namietané, že závet poručiteľky
A. C. zo dňa 12. 12. 2000 má byť neplatný, pretože poručiteľka v tom čase mala konať nie z vlastnej
vôle a so zdravým úsudkom, teda nemala konať dobrovoľne, vážne, určito, ale pod tlakom tretích
osôb. Tento názor súd prvej inštancie nezdieľal. Je nepochybné, že závet bol spísaný notárskou
zápisnicou N126/2000 NZ119/2000 na notárskom úrade JUDr. Jany Elzerovej so sídlom v Nových

Zámkoch, Hlavné námestie 7 dňa 12. 12. 2000. Závet je súčasťou spisu Okresného súdu Nové Zámky
16D/573/2006. K závetu vo forme notárskej zápisnice je pripojená lekárska správa A. I. J. zo dňa 11.
12. 2000, podľa ktorej bola poručiteľka v tom čase psychicky zdravá, schopná na právne úkony a nie
je pod vplyvom liekov. Psychiater A. K. L. dňa 07. 02. 1996 v lekárskej správe uviedol, že u A. C.
neboli zistené známky duševnej poruchy a choroby. Napokon, odborným vyjadrením č. 02/2020 zo

dňa 20. 07. 2020 MUDr. Ľubice Škarbalovej, psychiatričky, bolo vyslovené, že na základe dôkladného
štúdia dostupnej zdravotnej dokumentácie A. C. ku dňu 12. 12. 2000 netrpela duševnou poruchou.
Vychádzajúc z týchto dôkazov, bol súd prvej inštancie presvedčený, že neplatnosť závetu podľa § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, pretože poručiteľka dňa 12. 12. 2000 nekonalav duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Na tomto konštatovaní nič nemení
ani tvrdenie žalobkyne, že už v konaní pod sp. zn. 6C/343/1998 sa poručiteľka nedokázala riadne
vyjadriť a nemala chápať význam položených otázok, pretože uvedené tvrdenie žalobkyne zostalo len

v rovine ničím nepodložených tvrdení. Z pripojeného spisu 6C/343/98 neboli zistené žiadne z týchto
uvádzaných dôvodov a preukázané neboli ani výsluchom svedka B. L. M., ktorý si na osobu A. C.
a jej správanie pre odstup času nepamätal. Namietané ďalej bolo, že A. C. konala pod nátlakom
tretích osôb, pričom žalobkyňa mala na mysli žalovaných v 1. a v 2. rade. Uvedené skutočnosti sa
snažila žalobkyňa preukázať navrhnutými svedkami, pričom žiaden z navrhnutých svedkov námietky

prezentované žalobkyňou nepotvrdil. Notárka B. B. H. jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
uviedla, že pokiaľ by si všimla akýkoľvek náznak, že by poručiteľka nekonala slobodne a vážne, k
spísaniu notárskeho úkonu by nepristúpila. Svedkovia I. J., H. F., A. N. O., K. P. L., B. L. M., G. C. a B. Q.
R. nemali žiadne konkrétne vedomosti, tak o zdravotnom stave poručiteľky, ako ani o okolnostiach, ktoré
predchádzali spísaniu závetu, a teda, či spísaniu závetu predchádzalo akékoľvek pôsobenie žalovaných
v 1. a v 2. rade na poručiteľku spôsobom, ktorý by mal mať za následok neplatnosť tohto právneho

úkonu. Žalobkyňa tieto skutočnosti uvádzala opakovane, no dôkazné bremeno neuniesla. Bolo pritom jej
povinnosťou, ak chcela byť úspešná v spore, aby bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností preukázala,
že žalovaní v 1. a v 2. rade na poručiteľku pôsobili spôsobom, ktorý mal vyvolať nedostatok slobody
vôle, a to, či už formou priameho fyzického donútenia, alebo prostredníctvom psychického donútenia,
bez právnej vyhrážky. V konaní ďalej nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by A. C. nekonala

vážne, žiaden z vykonaných dôkazných prostriedkov nenasvedčuje, že by poručiteľka dňa 12. 12. 2000
nechcela vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Teda,
nebola preukázaná vnútorná výhrada, simulovaný právny úkon, prípadne právny úkon vykonaný žartom.
Každý právny úkon, teda aj závet, musí na svoju platnosť spĺňať náležitosti uvedené v § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, teda musí byť urobený nielen slobodne a vážne, ale aj určite a zrozumiteľne. O

poslednýchdvochnáležitostiachnemalsúdžiadnepochybností.Závetjezrozumiteľnýnielenzjazykovej
stránky, ale je jednoznačný aj jeho vecný obsah, a teda je určitý. Zároveň je aj zrozumiteľný, pretože
jeho výkladom je možné objektívne zistiť, čo ním malo byť zo slovnej alebo inej stránky vyjadrené.
Závet bol spísaný notárkou JUDr. Janou Elzerovou so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7 a z
hľadiska jeho formy spĺňa všetky náležitosti notárskej zápisnice podľa Notárskeho poriadku. Súd prvej

inštancie tak dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12. 05.
2022 navrhla výsluch dvoch svedkýň, a to B. E. Q., bývalej sudkyne Okresného súdu Nové Zámky
a toho času advokátky, ktorá mala mať údajne vedomosť po rozhovore so žalobkyňou o duševnom
stave matky a I. S., ktorá mala mať podobné problémy s rodinným domom ako strany sporu, mala k
nim chodiť a vidieť, že s matkou sa jednoducho nedalo rozprávať. Návrh na dokazovanie výsluchom

svedkýň B. E. Q. a I. S. bol zamietnutý s prihliadnutím na ustanovenie § 153 ods. 1 až 3 CSP pri
rešpektovaní sudcovskej koncentrácie konania, pretože žalobkyňa mala dostatok času, aby uvedený
návrh na dokazovanie predložila riadne a včas, a nie až na pojednávaní dňa 12. 05. 2022, ktoré by súd
musel práve kvôli tomuto návrhu znovu odročovať. O nároku na náhradu trov konania v zamietajúcej
časti vo veci samej súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 2 CSP, pretože v konečnom

dôsledku mala každá zo strán vo veci samej čiastočný úspech. Úspech žalobkyne vyplýva z rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky 6C/41/2011-168 zo dňa 26. 03. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť vo
vyhovujúcej časti, úspech žalovaných v 1. a v 2. rade vyplýva z výrokovej časti III. tohto rozsudku.
Žalovaní v 1. a v 2. rade tak v konečnom dôsledku mali v spore úspech v rovnakom rozsahu, ako aj
žalobkyňa. Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou

normou, ustanovením § 148 OSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek
tomu, že nová procesná úprava analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu
uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255
ods.1CSPa§470ods.2CSPjemožnéštátunáhradutrovkonaniavočineúspešnejstranesporupriznať
aj za právnej úpravy CSP (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018 sp. zn.

4Obo/3/2018). Súd môže náhradu trov konania, ktoré štát skutočne vynaložil štátu, priznať iba v prípade,
že ku dňu rozhodovania súdu tieto trovy už vznikli (boli znalcom skutočne vyplatené). Právoplatným
uznesením Okresného súdu Nové Zámky 6C/41/2011-581 zo dňa 14. 06. 2021 bolo priznané znalcovi
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, A. T. U., D., S. XX, odmena za vypracovanie
odborného vyjadrenia č. 02/2020 zo dňa 20. 07. 2020 vo výške 249,42 eura z rozpočtových prostriedkov

súdu na účet znalca, ktorá odmena bola znalcovi aj riadne vyplatená a štátu tak bol priznaný nárok na
náhradu trov konania. Voči žalobkyni štátu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, pretože v
priebehu sporu bolo žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Voči žalovaným v 1. a v 2.rade bol štátu priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu ich neúspechu, čo znamená v celkovej
výške 50%.

2. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu jeho napadnutých výrokov III. a IV., podala v zákonnej lehote
odvolanie žalobkyňa, z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mala za to,
že vo svetle zistenia A. T. U. o tom, že zdravotná dokumentácia poručiteľky je neúplná (i keď samotná
znalkyňa použila pojem dôvodného podozrenia, keďže od roku 2000 až do smrti poručiteľky v roku 2006
tam neboli žiadne záznamy), možno považovať uvedené dôkazy za nevierohodné a pre účely tohto

súdnehokonaniaajnepoužiteľné.Naprotitomu,priamovsúdnomkonaní6C343/1998bolopreukázané,
že poručiteľka už v tom čase sa nedokázala ani len vyjadriť a nechápala význam položených otázok, čo
vyplýva priamo z jej odpovedí, z čoho možno jednoznačne usudzovať, že aj keď možno nemala poruchy
vnímania, ale schopnosť porozumenia právnym úkonom nemala. Má za to, že aj keď poručiteľka mohla
vnímať to, čo jej prípadne hovorila JUDr. Elzerová, nemala už schopnosť tomuto porozumieť. Má za
to, že obsah, ktorý bol pojatý do notárskej zápisnice, nebol prejavom vôle poručiteľky, ale bol to prejav

vôle žalovaného v 1. rade. Tiež v inom konaní pod sp. zn. 5C 87/1992 sa zistilo, že zdravotný stav
poručiteľkyniejedobrýaužvčaseuzavretiazmluvyopredajimajetkuštátunebolaschopnávplnejmiere
chápať zmysel vykonávaného právneho úkonu. V žiadnom prípade teda nemožno súhlasiť so záverom
súdu prvej inštancie, že ňou namietaná absolútna neplatnosť právneho úkonu zostala iba v rovine ničím
nepodložených tvrdení. Navyše, poručiteľka nemala ani dôvod zriadiť závet a listinu o vydedení, keď

sama žiadala a podpisom uznala, že je chorá a potrebuje a žiada, aby sa o ňu starala žalobkyňa, pričom
toto jej vlastnoručne podpísané podanie je aj riadne datované, i keď text nebol vlastnoručne písaný
poručiteľkou. I keď je pravdou, že predmetný závet po formálnej stránke spĺňa náležitosti predpísané
zákonom, avšak je neplatný z dôvodu, že tento závet urobila osoba konajúca v duševnej poruche,
ktorá ju na tento úkon robila neschopnou. Z dôvodu chýbajúcej zdravotnej dokumentácie, a vzhľadom

na postmortálny charakter posúdenia spôsobilosti poručiteľky na právne úkony, nebolo možné vo veci
znaleckým posudkom zistiť presnú diagnózu poručiteľky z hľadiska zdravotného pozadia existencie
duševnej poruchy, no podľa jej názoru samotná duševná porucha a konanie poručiteľky v duševnej
poruche boli dostatočným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť preukázané označenými dôkazmi.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a určí, že predmetný závet

je neplatný.

3. Žalobkyňa v písomnom podaní označenom ako dôvody odvolania uviedla, že súd neskúmal
nevierohodnosť výpovedí žalovaných a pravdivosť nimi predložených dôkazov. Nebral do úvahy ani
skutočnosť, že v konaní pod sp. zn. 12C/157/2007 bolo dokázané, že dôvody uvedené v listine

ovydedenísúnepravdivé.To,žezozdravotnejdokumentácienevyplýva,žematkasamalapsychiatricky
liečiť, neznamená, že bola psychicky v poriadku, že nebola pod tlakom, manipulovateľná, submisívna,
bez vlastnej vôle a neschopná odporu. Zdravotnú dokumentáciu matky treba považovať za účelovo
nekompletnú. Poukázala ďalej na to, že žalovaný v 1. rade bol psychiatricky liečený, pričom súdu
mal predložiť listinu s obsahom, že nie je psychicky narušený. Súd opomenul uviesť a zdôrazniť, že

nehnuteľnosť, ktorá je predmetom závetu, ona zachránila pred asanáciou. Trvala na tom, že závet
obsahuje znaky simulovaného právneho úkonu, bol spísaný poručiteľkou v zlom zdravotnom stave a nie
je prejavom slobodnej vôle jej matky, ale vôle žalovaných.

4. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, udávajúc, že to, že podľa zistenia

MUDr. Ľubice Škarbalovej v zdravotnej dokumentácii poručiteľky neboli od roku 2000 do roku 2006
žiadne záznamy, nepotvrdzuje skutočnosť, že by v tomto období poručiteľka trpela duševnou poruchou.
Poručiteľka nemala poruchy vnímania. Čo sa týka schopnosti porozumenia právnym úkonom, dokázala
porozumieť otázkam, keďže jej boli pretlmočené aj do jazyka maďarského priamo v kancelárii u notárky
B. B. H.. Okrem toho matka, vzhľadom na svoj vek a pre vylúčenie možného podozrenia, prejavila

záujem o podstúpenie lekárskeho vyšetrenia a následného vydania potvrdenia o výsledku vyšetrenia.
Preto notárka v rámci právnej istoty za účelom spísania listín zabezpečila aj potvrdenie od lekára o
tom, že matka je po psychickej stránke zdravá. Bolo by od notára maximálne neetické a v rozpore
s právnymi normami, ak by sa rozhodol spísať závet či listinu o vydedení aj napriek tomu, že by na
klientovi, ktorý o spísanie listín požiadal, bolo badať zrejmý psychický deficit alebo nátlak tretích osôb.

Ďalej uviedli, že práve žalobkyňa je tou osobou, ktorej sa mnohokrát v minulosti správanie vymklo
spod kontroly. Správanie žalobkyne vzbudzuje obavy a podozrenie z posadnutosti, keď žalobkyňa
dokáže obetovať všetok svoj voľný čas a energiu, aby tak získala pre seba nehnuteľnosti, čoho sa
domáha prostredníctvom súdneho konania o určenie neplatnosti závetu. Ich matka nezabudla, ako jejvlastná dcéra v minulosti veľa ráz ublížila. Je pravdou, že sa žalobkyňa administratívne podieľala na
vysúdení majetku, avšak všetky s tým súvisiace poplatky zaplatila matka. Žalobu žalobkyne považujú
za nedôvodnú a navrhli, aby odvolací súd žalobu zamietol a potvrdil platnosť spísaného závetu A. C.,

G. C., nar. XX. XX. XXXX.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom

zamietajúcom výroku (III.) a vo výroku o náhrade trov konania (IV.) je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť. Súčasne rozhodol v zmysle ustanovenia § 388 CSP o zmene súvisiaceho
výroku o náhrade trov konania štátu (V.) tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

6. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči
žalovaným v 1. rade a v 2. rade neplatnosti závetu poručiteľky A. C., nar. XX. XX. XXXX, spísaného

notárskou zápisnicou N 126/2000, NZ 119/2000 na notárskom úrade JUDr. Jany Elzerovej v Nových
Zámkoch dňa 12. 12. 2000. Žalobkyňa poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých poručiteľka A. C.
- matka strán spísala uvedený závet a listinu o vydedení na jednej listine, pričom tieto úkony nemala
vykonávať z vlastnej vôle a so zdravým úsudkom - dobrovoľne, vážne a určito, ale pod tlakom tretích
osôb, pretože už v rokoch 1999 až 2000 a i skôr po zdravotnej stránke mala trpieť nedostatkom úsudku,

vlastnej vôle a rozhodovacích schopností, a teda mala byť pod tlakom ľahko manipulovateľná, pričom
tieto deficity mali byť preukázané v súdnom konaní Okresného súdu Nové Zámky 6C/343/1998, kde A.
C. nemala mať schopnosť porozumieť otázkam sudcu, nemala rozumieť právnym výrazom, a dokonca,
mala vlastnými slovami sudcovi povedať, že nie je schopná chápať zmysel otázok a konania. Aj v ďalšom
konaní Okresného súdu Nové Zámky 5C/87/92 sa malo zistiť, že jej zdravotný stav nebol najlepší a že

v čase uzavretia zmluvy o predaji majetku štátu nebola schopná v plnosti chápať zmysel vykonávaného
právneho úkonu a jeho dôsledky a nebola schopná sa zúčastňovať pojednávaní. Žalobkyňa popritom
namietala fyzickú a psychickú neschopnosť poručiteľky odolávať nátlaku, čo mali využiť žalovaní v 1. a
v 2. rade so zámerom získať zvyšok majetku rodičov na úkor žalobkyne. Žalobkyňa napokon namietala,
že podľa písomného vyjadrenia A. C. z roku 2006 matka chcela, aby sa žalobkyňa o ňu starala, pretože

je slabá a bezvládna a tento jej prejav vôle je v zásadnom rozpore s jej vyjadrením v listine o vydedení
a závete, pričom tento doklad mala podpísať v čase, keď ju žalovaný v 1. rade obmedzoval tým, že jej
mal odobrať kľúče a zamykať ju v dome.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov

c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva

z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní
sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.

Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote

na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.11. Prejednávajúc podané odvolanie žalobkyne, s ohľadom na jeho odvolacie dôvody, dospel odvolací
súd k záveru, že takto podané odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého
rozhodnutia v prospech odvolateľky, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj

správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je v napadnutom rozsahu (výrokov III., IV.) vecne správne,
čo viedlo odvolací súd k postupu podľa § 387 ods. 1 CSP a k jeho potvrdeniu. Keďže odvolací súd je
odvolacími dôvodmi odvolateľky viazaný, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu
podrobil odvolaciemu prieskumu s ohľadom na žalobkyňou vymedzené odvolacie dôvody.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by
poručiteľka dňa 12. 12. 2000 konala v duševnej poruche, ktorá by ju na daný úkon robila neschopnou,
s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ žalobkyňa
v podanom odvolaní argumentovala, že z dôvodu chýbajúcej zdravotnej dokumentácie, a vzhľadom
na postmortálny charakter posúdenia spôsobilosti poručiteľky na právne úkony, nebolo možné zistiť
presnú diagnózu poručiteľky z hľadiska existencie duševnej poruchy, pričom však konanie poručiteľky

v duševnej poruche bolo dostatočným spôsobom preukázané, k uvedenému odvolací súd udáva, že
s takouto argumentáciou žalobkyne sa nestotožňuje. Predovšetkým, pokiaľ žalobkyňa v podanom
odvolaní, ako i v priebehu konania, poukazovala na iné súdne konania, v ktorých z obsahu vyjadrení
poručiteľky bolo možné podľa jej názoru bezpečne ustáliť, že zdravotný stav poručiteľky nie je dobrý
a táto nemá schopnosť porozumieť právnym úkonom, odvolací súd udáva, že sa stotožňuje so závermi

prijatými súdom prvej inštancie, že takéto posúdenie vyjadrení poručiteľky žalobkyňou v iných konaniach
zostalo len na úrovni jej subjektívneho úsudku a nepreukázaných tvrdení, bez vplyvu na výsledok tohto
konania a prijaté závery súdom prvej inštancie. Len to, že poručiteľka sa určitým spôsobom v žalobkyňou
udávaných konaniach vyjadrila ohľadne jej miery a schopnosti chápania a vnímania, bez ďalšieho
nie je možné hodnotiť ako bezpečné preukázanie konania poručiteľky v duševnej poruche, ktorá by

ju na úkon spísania závetu robila nespôsobilou. Na druhej strane boli v konaní predložené dôkazy
(lekárska správa A. J., zo dňa 11. 12. 2000, lekárska správa MUDr. Vážneho zo dňa 07. 02. 1996,
odborné vyjadrenie A. U.), z ktorých bolo možné celkom jednoznačne uzavrieť, že nebolo preukázané,
že by v čase spísania závetu trpela poručiteľka duševnou poruchou, ktorá by ju robila na tento úkon
nespôsobilou. Pokiaľ žalobkyňa namietala nevierohodnosť odborného vyjadrenia A. U., a to v kontexte

konštatovanej neúplnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky, k uvedenému odvolací súd udáva, že ak
aj vznikli pochybnosti o úplnosti zdravotnej dokumentácie poručiteľky, posledný nález v nej bol z 11.
12. 2000, teda zo dňa predchádzajúceho právnemu úkonu poručiteľky - závetu, ku ktorému okamihu sa
zdravotný stav poručiteľky posudzoval a v tomto ohľade podľa názoru odvolacieho súdu prijaté závery A.
U. nie je dôvodné žiadnym spôsobom spochybňovať. Pokiaľ v zdravotnej dokumentácii prípadne chýbali

zdravotné záznamy z obdobia po 12. 12. 2000 (resp. 11. 12. 2000, ako uviedla A. U.), uvedené nie
je zásadné pre posúdenie zdravotného stavu poručiteľky ku dňa 12. 12. 2000. Odvolací súd rovnako
nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobkyne, že poručiteľka nemohla mať schopnosť porozumieť
obsahu závetu, pretože takéto jej tvrdenie nevyplýva z vykonaného dokazovania, práve naopak, súd
v konaní vypočul notárku, ktorá závet formou notárskej zápisnice spísala, jednoznačne pritom tvrdiac,

že v prípade pochybností o slobodnom a vážnom prejave vôle poručiteľky, resp. jej spôsobilosti k tomuto
úkonu,bykspísaniuzávetunepristúpilaapodľanázoruodvolaciehosúdunietžiadnehoopodstatneného
dôvodu na túto svedeckú výpoveď v kontexte s obsahom závetu a jemu predchádzajúcemu potvrdeniu
zdravotného stavu poručiteľky MUDr. Gremenovou neprihliadať. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje
s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by

poručiteľka nekonala vážne, ale pod vplyvom manipulácie zo strany predovšetkým žalovaného v 1.
rade, keď tieto tvrdenia žalobkyne v priebehu konania neboli absolútne žiadnym spôsobom preukázané.
Skutočnosť tvrdená žalobkyňou, že žalovaný v 1. rade bol psychiatricky liečený, nemá na výsledok tohto
sporu žiadny vplyv, rovnako ako ani to, či nehnuteľnosť, ktorá tvorí predmet dedičstva, pred sanáciou
zachránila práve žalobkyňa.

13. S ohľadom na vyššie uvedené, majúc za to, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch (III., IV) vecne správny, odvolací súd tento rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Súčasne odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP pristúpil k zmene súvisiaceho výroku
o náhrade trov konania štátu tak, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade
v rozsahu 25%, a to z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania bolo žalovanému v 1. rade uznesením
súdu prvej inštancie zo dňa 22. 11. 2022 č. k. 6C/41/2011-739 priznané oslobodenie od súdnychpoplatkov, ktorá skutočnosť mala vplyv na zmenu tohto výroku rozhodnutia, bez zmeny rozhodnutia
vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, ktorej podiel na úhrade trov konania štátu zostala v rozsahu 25%,
a to s ohľadom na výsledok tohto sporu a priznané oslobodenia od súdnych poplatkov žalobkyni

a žalovanému v 1. rade.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, CSP tak,
že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).