Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819010530
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8819010530.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Lucie Bašistovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.01.2024 v trestnej veci
proti obžalovanému A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/41/2019 zo dňa
23.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a o spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX vo C. D. E., trvale bytom F. XXXX/XX, C. D. E., t.č. vo väzbe
v ÚVV a ÚVTOS Košice,

u k l a d á

podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 37 písm. h), m), § 38 ods. 5, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 a §
39 ods. 1 Tr. zákona s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) rokov a 6 (šiestich)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/5/2020 zo dňa 28.1.2020, právoplatného dňa 10.3.2020, ktorým mu
bol podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 rokov a s nariadením probačného dohľadu, ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že- dňa 09.02.2019 v čase okolo 21.15 hod. pred predajňou 1. day nachádzajúcou sa pri budove AOC
na Námestí slobody č. 5, vo Vranove nad Topľou došiel k skupine osôb, kde sa nachádzal G. G., nar.

XX.XX.XXXX, H. I., nar. XX.XX.XXXX, J. F., nar. XX.XX.XXXX, A. G., nar. XX.XX.XXXX, H. D., nar.
XX.XX.XXXX a K. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorým povedal, či poznajú osobu s prezývkou E., ktorým je
on, aby si dali na neho pozor, lebo on sa nebije, ale rovno reže a aby mu dali fľašu pálenky a všetky
peniaze, ktoré majú pri sebe a ukázali mu peňaženky, kde z dôvodu strachu, že sa ho báli, G. G. mu
vydal pálenku zn. Golden hrozno 0,5 L v hodnote 8,- eur a peniaze v sume 4,- eur, H. I. mu dal 0,30 eur

a potom mu z peňaženky vzal 5,- eur, A. G. mu dal 0,10 eur, K. L. mu dal 1,- euro, pričom všetkým ešte
prezrel peňaženky a následne, keď z predajne k ním vyšiel M. A., nar. XX.XX.XXXX, tak tomu taktiež
povedal, že či pozná osobu s prezývkou E., aby si dal na neho pozor, že on sa nebije, ale rovno reže a
aby mu dal všetky peniaze, kde keď mu dal 10,- eur a prezrel mu peňaženku, tak žiadal, aby mu ešte
kúpil fľašu pálenky, čo odmietol, preto mu povedal, aby mu kúpil cigarety, ktoré mu kúpil v hodnote 3,30
eur zn. LM a vonku ešte od neho žiadal, aby mu vybral z bankomatovej karty peniaze v sume 20,- eur

a následne 10,- eur, čo odmietol a následne im všetkým povedal, aby si dali na neho pozor, že je A. B.
a je na facebookovej stránke pod prezývkou E. a od nich odišiel preč.

Za to mu podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 5, § 37 písm. m), § 41 ods. 2, §
42 ods. 1 a § 39 ods. 1 Tr. zákona bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6

mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona bol zrušený výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/5/2020 zo dňa 28.01.2020, právoplatným dňa 10.03.2020, ktorým

bol obžalovanému podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov s probačným dohľadom, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona mu bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou.

Proti výroku o treste uvedeného rozsudku podal prokurátor, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie,
ktoré následne aj bližšie písomne odôvodnil. Uviedol, že trestná sadzba za zločin, pre ktorý bol

obžalovaný uznaný vinným, je 7 rokov až 12 rokov. U obžalovaného išlo o opätovné spáchanie zločinu,
pričom súdený zločin obžalovaný spáchal po tom, čo bol v trestnej veci tunajšieho okresného súdu
sp. zn. 10T/18/2013 právoplatne odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.
V zmysle § 41 ods. 2 v spojení s § 38 ods. 5 Trestného zákona by bola trestná sadzba 9 rokov a 6
mesiacov až 16 rokov. Súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona,

pričom v odôvodnení rozhodnutia odkazuje na významnú úlohu sudcovskej individualizácie trestu s tým,
že uloženie trestu odňatia slobody v uvedenej zákonnej sadzbe by nemuselo pôsobiť spravodlivo z titulu
neprimeranosti uloženého trestu, a to vzhľadom na spôsob a okolnosti spáchania skutku i vzhľadom
na osobu obžalovaného. Trest ukladaný obžalovanému A. B. bol ukladaný ako trest súhrnný, a to vo
vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/5/2020, v ktorom bol obžalovaný

uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa dopúšťal násilnej trestnej činnosti. Na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný zo skutku kladeného mu obžalobou za vinu. Pokiaľ súd
uviedol,ženechcezľahčovaťzávažnosťkonaniaobžalovaného,takprokurátorpoukazujenaskutočnosti
uvádzané svedkami - poškodenými na súde, že z obžalovaného mali strach a stres aj napriek tomu, že

boli v prevahe. U obžalovaného nebola zistená ani jedna poľahčujúca okolnosť. Ďalej prokurátor uviedol,
že primeranosť trestu v konkrétnom prípade závisí od závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú
vyjadruje primárne už zákonodarca nastavením trestnej sadzby a následne od okolnosti prípadu a osoby
páchateľa. Súd primeraným individualizovaním trestu podľa odvolateľa obišiel zákonom ustanovenú
trestnúsadzbuaztrestnejsadzby9rokova6mesiacovuložiltrestodňatiaslobody5rokova6mesiacov,

čosamusprihliadnutímnaosobupáchateľaaosobitostitrestnéhočinuzdáneprimerané.Obžalovanýsa
po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať opravný prostriedok. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste obžalovanému A. B. a sám o
tom rozhodol.K odvolaniu prokurátora predložil písomné vyjadrenie obžalovaný, ktorý v ňom prostredníctvom svojho
obhajcu uviedol, že napriek vzdaniu sa práva podať odvolanie proti rozsudku chce poukázať na niektoré

skutočnosti, ktoré podľa neho ostali v danej trestnej veci sporné. Namieta, že počas celého konania
obžaloba nepreukázala naplnenie skutkovej podstaty trestného činu lúpeže v zmysle § 188 Tr. zákona,
pretože nebolo dokázané, že v danom prípade došlo z jeho strany k použitiu násilia alebo hrozby
bezprostredného násilia. Zdôraznil, že keď pristúpil k poškodeným použil slovné spojenie, že „on nebije,
ale rovno reže“ a že je E., pričom toto slovné spojenie nebolo povedané a nebolo určené určitej

konkrétnej osobe. Nemal v ruke žiadny predmet, napr. nôž alebo iný ostrý predmet, ktorý by mohol
bezprostredne použiť voči poškodeným a taký nemal ani pri sebe. Podľa jeho názoru slovné spojenie
„on nebije, ale rovno reže“ a že je E. nemôže vyjadrovať samé o sebe bezprostrednú hrozbu násilia,
pretože ak by sa malo jednať o bezprostrednú hrozbu násilia - v jeho prípade rezania - bol by potrebný
nejaký ostrý predmet k naplneniu tejto „bezprostrednej hrozby“. Vyvodzovať zo slovného spojenia,
že „on reže“ hrozbu bezprostredného násilia nie je namieste, pretože by sa nedala vykonať holými

rukami bez nejakého predmetu. Domnieva sa, že hrozbou bezprostredného násilia by bol slovný prejav
(atak) voči konkrétnej osobe v inom znení, napr. „Daj mi peniaze, lebo ťa podrežem“ alebo „ťa zbijem“
alebo „ti nejako ublížim“. Nič také sa neudialo. Keď použil slovné spojenie „on nebije, ale rovno reže“
a že je E., tak to podľa neho patrí do kategórie chvastania sa a skôr exhibicionizmu z jeho strany.
V danej trestnej veci teda chýba bezprostrednosť vykonania násilia. Ďalej obžalovaný namietal, že

doposiaľ nebolo rozhodnuté o zaujatosti prokurátorky K. B. D., ktorá vo veci podala obžalobu. Je
presvedčený, že táto sa pre pochybnosti o jej zaujatosti mala sama vo veci vylúčiť. Je presvedčený,
že K. B. D. má voči nemu vytvorený negatívny vzťah, pretože ublížil jej synovi, keďže mu odcudzil
mobilný telefón. Tento negatívny vzťah sa potom podľa neho prenáša do všetkých trestných konaní
voči jeho osobe. Podľa neho boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces, a to nesprávnym a

nezákonným postupom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou. Pokiaľ prokurátor v odvolaní namieta
primeranosť uloženého trestu obžalovaný sa domnieva, že prvostupňový súd vo svojom rozsudku
dostatočným spôsobom ozrejmil aké dôvody bral do úvahy pri rozhodovaní o treste. V odôvodnení
rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na významnú úlohu sudcovskej individualizácie trestu s tým, že
uloženie trestu odňatia slobody v uvedenej zákonnej sadzbe by nemuselo pôsobiť spravodlivo z titulu

neprimeranosti uloženého trestu, a to vzhľadom na spôsob a okolnosti spáchania skutku i vzhľadom
na jeho osobu. On nepopiera význam sudcovskej individualizácie trestu a domnieva sa, že v danom
prípade sudcovská individualizácia trestu zohľadnila všetky okolnosti danej trestnej veci. Preto navrhol
nevyhovieť odvolaniu okresného prokurátora. Na verejnom zasadnutí prostredníctvom obhajcu ešte
doplnil, že za nesprávny považuje súhrnný trest, pretože podľa neho mal byť správne ukladaný aj vo

vzťahu k rozhodnutiam Okresného súdu Prešov sp. zn. 4PP/25/2016, Okresného súdu Vranov nad
Topľousp.zn.13T/25/2021a13T/106/2020aOkresnéhosúduKošice1sp.zn.4PP/46/2019.Sohľadom
na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok

v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že odvolanie podal len prokurátor proti výroku o treste, pričom
z jeho obsahu vyplýva, že ho podal v neprospech obžalovaného. V súlade s obmedzeným revíznym
princípom plynúcim z ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku tak krajský súd nebol oprávnený preskúmavať aj
dôvodnosť výroku o vine, ale len výroku o treste a konanie mu predchádzajúce. Nebol teda oprávnený

ani preskúmavať, či bolo preukázané spáchanie skutku uvedeného vo výroku o vine, či tento skutok
spáchal obžalovaný a ani či je zločinom lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, pretože tieto skutočnosti boli právoplatne ustálené v konaní
pred súdom prvého stupňa. Na podklade takto vymedzeného prieskumu zákonnosti a dôvodnosti
výroku o treste a správnosti konania mu predchádzajúcemu krajský súd dospel k záveru, že odvolanie

prokurátora je dôvodné.

Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie o treste
na tom, že nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a z priťažujúcich okolností zistil jednu, a to okolnosťuvedenú v § 37 písm. m) Tr. zákona, teda že obžalovaný už bol odsúdený za trestný čin. Ako na
priťažujúcu okolnosť neprihliadol na okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov podľa § 37
písm. h) Tr. zákona, čo odôvodnil tým, že aplikoval ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona. Prvostupňový súd

zároveň zistil u obžalovaného opätovné spáchanie zločinu, pretože už za zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1 Tr. zákona bol odsúdený v trestnej veci Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/18/2013.
Trestnú sadzbu ustanovenú za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona preto upravil podľa §
38 ods. 5 Tr. zákona (aj za použitia § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zákona upravujúcich ukladanie
súhrnného trestu) tak, že obžalovanému by mal byť uložený súhrnný trest odňatia slobody na 9 rokov

a 6 mesiacov až 16 rokov. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v tejto zákonnej trestnej
sadzbe by však podľa prvostupňového súdu nemuselo pôsobiť spravodlivo z titulu jeho neprimeranosti,
a to vzhľadom na spôsob a okolnosti spáchania skutku, skutočnosť, že veci, ktoré boli predmetom
útoku páchateľa trestného činu - fľaša alkoholu, cigarety a finančná hotovosť, boli po skutku vrátené
poškodeným, ďalej vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý v čase spáchania skutku podľa jeho
vyjadrení prežíval ťažké obdobie, pretože mu zomrel otec, ako aj vzhľadom na jeho pomery a možnosti

nápravy, poukazujúc pritom na správu z ÚVTOS Košice, podľa ktorej po umiestnení obžalovaného do
iného oddielu v rovnakej diferenciačnej skupine „C“ jeho správanie nabralo pozitívny smer, tento prejavil
snahu o zahladenie disciplinárnych trestov a prispôsobil tomu svoje správanie a vystupovanie, a taktiež
vzhľadom na ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré súd uložil obžalovanému
popri nepodmienečnom treste odňatia slobody. Preto prvostupňový súd aplikoval ust. § 39 ods. 1 Tr.

zákona a uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.

Suvedenýmzáveromprvostupňovéhosúduomimoriadnomzníženítrestuodňatiaslobodyažna5rokov
a 6 mesiacov však odvolací súd nemôže súhlasiť, pretože zákonné podmienky až pre takéto mimoriadne

zníženie ustanovené v § 39 ods. 1 Tr. zákona splnené nie sú.

Z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že páchateľovi možno uložiť trest aj pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného Trestným zákonom vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo

pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania.

Základným predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je teda splnenie 3 podmienok, a to: a) sú
tu konkrétne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré spôsobujú, že: b) použitie zákonnej

(nezníženej) sadzby trestu odňatia slobody – s ohľadom na jej dolnú hranicu – by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne, a že: c) možno zabezpečiť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. Všetky
tri podmienky sú stanovené kumulatívne. Záver o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody uloženej
v rámci zákonnej (nezníženej) sadzby trestu odňatia slobody sa musí opierať o zhodnotenie všetkých
okolností prípadu a pomerov páchateľa, nestačí teda len názor súdu o neprimeranej prísnosti trestnej

sadzby a jej dolnej hranice.

Aj keď Trestný zákon v ust. § 39 ods. 1 nehovorí výslovne o „výnimočných“ alebo „mimoriadnych“
okolnostiach prípadu a pomeroch páchateľa, už z nadpisu tohto ustanovenia je zrejmé, že pôjde
o mimoriadne zníženie trestu, a nie o pravidelný postup súdu. Preto ho nemôžu odôvodniť len bežne sa

vyskytujúce skutočnosti ani presvedčenie súdu, že trest uložený v medziach zákonnej trestnej sadzby
by bol pre páchateľa neprimerane prísny (primerane R 24/1966-III.). Rovnako mimoriadne zníženie
trestu nemôže odôvodniť len samotné priznanie páchateľa k trestnému činu, ľútosť nad jeho spáchaním,
náhradaškody,vedenieriadnehoživotaapodobne(primeraneRII/1967).Použitie§39ods.1Tr.zákona
je teda výnimkou a musí byť v každom prípade starostlivo odôvodnené (R I/1965).

Okolnosťami prípadu sa rozumejú predovšetkým všetky tie skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie
povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej
podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú

z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní
trestu (rovnako uznesenia NS SR sp. zn. 3To/2/2019 a 4To/3/2020). Nie je možné ich však vyvodzovať
iba z miernejšej alternatívy, ktorou bola naplnená určitá skutková podstata (primerane R 5/1966).
Hodnotenie povahy a závažnosti trestného činu a možností nápravy páchateľa vzájomne úzko súvisí,pretože niektoré okolnosti (napr. recidíva páchateľa) ovplyvňujúce možnosť nápravy páchateľa často
vyplývajú z okolností rozhodujúcich aj pre stanovenie povahy a závažnosti spáchaného trestného činu
a hodnotia sa v rámci osoby páchateľa. Preto postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona nie je možné

odôvodniť poukazom len na malú závažnosť spáchaného trestného činu alebo len na dobré možnosti
nápravy páchateľa, pretože nestačí izolované posudzovanie každého z týchto hľadísk (uzn. NS ČR sp.
zn. 11Tdo/408/2012 z 30.10.2012).

Pod mimoriadne pomery páchateľa zase treba zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah

k spáchanému trestnému činu a môže ísť napríklad o rodinné pomery alebo o zdravotný stav páchateľa.
Aj tieto však musia vykazovať známky mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti v iných podobných
prípadoch. Mimoriadnymi pomermi z tohto hľadiska môže byť napríklad situácia páchateľa, ktorý sa
skutočne stará o väčší počet osôb odkázaných na neho svojou výživou, alebo ktoré sú dokonca v jeho
osobitnej starostlivosti, kedy neprítomnosť páchateľa (ktorý tieto povinnosti riadne plnil) v rodine po
dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb (R 19/1967).

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona len za
predpokladu, že by použitie nezníženej trestnej sadzby trestu bolo pre páchateľa neprimerane prísne
a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania. Pri posudzovaní splnenia
tejto zákonnej podmienky je potrebné vychádzať z odôvodneného predpokladu, ako bude pôsobiť trest

v určitej výške na zabezpečenie ochrany spoločnosti s tým, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
musí postačovať aj trest kratšieho trvania, ako je dolná hranica príslušnej trestnej sadzby. Ďalej je
potrebnézohľadniťajvšetkykritériáovplyvňujúceurčovaniedruhutrestuajehovýmery(§34Tr.zákona),
vrátane poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36 a § 37 Tr. zákona).

V predmetnej veci však okolnosti prípadu a pomery obžalovaného mimoriadne zníženie trestu podľa
§ 39 ods. 1 Tr. zákona v takom rozsahu, ako ho znížil prvostupňový súd, dané nie sú. Predovšetkým
je potrebné zdôrazniť, že prvostupňovým súdom označené okolnosti a pomery páchateľa v prevažnej
miereniesúmimoriadneaniničímvýnimočné,ktorébysanevyskytovaliajvinýchobdobnýchprípadoch.

Za mimoriadne okolnosti prvostupňový súd v prvom rade všeobecne označil spôsob a okolnosti
spáchania skutku, a to bez bližšieho vysvetlenia, v čom sa odlišujú od iných obdobných prípadov lúpeží.
Pokiaľ mal prvostupňový súd na mysli skutočnosť, že obžalovaný v úmysle zmocniť sa cudzej veci
nepoužil násilie, ale hrozbu bezprostredného násilia, tak ide len o naplnenie skutkovej podstaty zločinu
lúpeže inou alternatívou, pre ktorú je v § 188 Tr. zákona stanovený rovnaký trest. Nemôže byť teda

mimoriadnou okolnosťou, ktorú predpokladá ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Mimoriadnou okolnosťou však môže byť intenzita a závažnosť hrozby bezprostredného násilia
a okolnosti, za ktorých bola obžalovaným prednesená. Obžalovaný totiž hrozbu prednášal na verejnom
priestranstve v centre mesta a voči šiestim dospelým osobám, pričom v ruke žiadnu zbraň nemal.

Súčasne je však potrebné poukázať na to, že s obžalovaným bol ešte jeho známy G. M. a že
v prípade obžalovaného ide o asociálny typ (nezamestnaný, recidivista odsúdený už aj za lúpež), ktorý
je fyzicky disponovanejší v porovnaní s poškodenými. Ten agresívne a hrozbami začal žiadať peniaze
od poškodených, ktorí boli mladými chlapcami bez skúseností s násilným protiprávnym správaním.
Keď za tejto situácie obžalovaný začal hroziť, že on rovno reže, odôvodnene u poškodených vznikla

obava, že pokiaľ obžalovanému nevyhovejú, tak im môže ublížiť, a to prípadne aj nejakým nožom.
Agresivita obžalovaného a jeho odhodlanie použiť násilie sa vtedy prejavilo aj v rozbití reklamného
stojana, za ktoré bol priestupkovo riešený. Hrozba bezprostredným násilím bola prostriedkom nátlaku
na vôľu poškodených, a to s cieľom zmocniť sa ich vecí. Túto hrozbu obžalovaný použil na pôsobenie
na psychiku všetkých poškodených, aby zamedzil ich odpor a zmocnil sa ich vecí. K vydaniu vecí

poškodených aj skutočne došlo, pričom zjavne slobodne nekonali, ale vydali veci v dôsledku hrozieb
bezprostredným násilím. Vzhľadom na uvedené nie sú pochybnosti o tom, že obžalovaný proti inému
použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na viacerých
osobách, čím naplnil všetky znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona.

Uvedenáintenzitaazávažnosťhrozbybezprostrednéhonásiliaaokolnosti,zaktorýchbolaobžalovaným
prednesená, ako aj skutočnosť, že obžalovaný zmocnením sa cudzích vecí spôsobil len bezvýznamnú
škodu, sú takými mimoriadnymi okolnosťami, aké predpokladá ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona.Mimoriadnou okolnosťou predpokladanou v § 39 ods. 1 Tr. zákona však nie je vydanie časti vecí, ktorých
sa obžalovaný pri zločine lúpeže zmocnil, poškodeným. Predovšetkým len náhrada spôsobenej škody
sa nepovažuje za mimoriadnu okolnosť (R II/1967). Naviac nešlo o dobrovoľné vrátenie vecí, ale išlo

o odňatie vecí obžalovanému orgánmi činnými v trestnom konaní a ich následné vydanie poškodeným.
Pritom obžalovaný vydal len otvorenú fľašu s alkoholom, otvorenú krabičku s cigaretami a finančnú
hotovosť 22,54 eur, čo nie je možné považovať za plnú náhradu škody (odovzdanie otvorenej fľaše
a otvorenej krabičky cigariet nie je možné považovať za náhradu škody, pretože nešlo o vrátenie vecí
v stave, v akom ich poškodeným obžalovaný vzal, ale o veci znehodnotené). Obžalovaný spôsobil

poškodeným škodu v celkovej výške 31,70 eur.

Pravdou nie je ani to, aby obžalovaný v čase spáchania skutku prežíval ťažké obdobie, lebo mu zomrel
otec. Z registra obyvateľov vyplýva, že otec obžalovanému zomrel 28.12.2017, kým predmetný zločin
spáchal až o vyše roka - dňa 09.02.2019. Z odpisu registra trestov, pripojených spisov a lustrácie
priestupkov pritom vyplýva, že trestnú činnosť a priestupky obžalovaný páchal pred smrťou otca i po

jeho smrti. Pre posúdenie vplyvu na spáchanie predmetného zločinu obžalovaným a pre hodnotenie
primeranosti trestu v zákonom stanovenej sadzbe tak smrť otca obžalovaného nemôže mať žiaden
význam.

Žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zákona, odvolací súd nezistil ani pri

posudzovaní pomerov obžalovaného a možností jeho nápravy. V odpise registra trestov má obžalovaný
až 11 záznamov o trestných činoch spáchaných v období rokov 2009 až 2020. Páchal najmä trestné
činy krádeže, ale aj nebezpečného vyhrážania, výtržníctva, lúpeže, ublíženia na zdraví a zanedbania
povinnej výživy. Za tieto mu boli opakovane 7x (vrátane zbiehajúcej sa trestnej činnosti) ukladané
nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré vykonával aj v ústave so stredným stupňom stráženia. Do

spáchania predmetného zločinu lúpeže bol obžalovaný odsúdený 8-krát. Aj keď bol počas predmetného
trestného stíhania prevažne vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody (od 09.02.2019 do
07.08.2019 a od 19.08.2020 doposiaľ), dopustil sa ešte ďalších trestných činov, a to prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a dňa 18.08.2020 aj prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. e)

Tr. zákona. Predmetný zločin lúpeže dokonca spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
12T/168/2013 z 11.12.2013.

V období rokov 2016 až 2020 sa obžalovaný dopustil aj 11 priestupkov. Z nich sa dopustil až 7-krát

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, 2-krát proti verejnému poriadku a 2-krát proti majetku.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaného od páchania trestnej činnosti neodradili nielen sankcie
nespojené s výkonom trestu odňatia slobody, ale výchovný účinok na neho nemali ani opakované výkony
trestu odňatia slobody v ústavoch na výkon trestu pre mladistvých (vo veciach sp. zn. 2T/92/2010 a

2T/136/2010), s minimálnym stupňom stráženia (vo veci sp. zn. 12T/168/2013) či so stredným stupňom
stráženia (vo veci sp. zn. 1T/28/2017 vykonal len 27.02.2018).

V prospech úvah o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona nesvedčia ani poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti vypočítané v ust. §§ 36 a 37 Tr. zákona. V predmetnej veci totiž nebola zistená

ani jedna poľahčujúca okolnosť. Naopak, odvolací súd zistil až 2 priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37
písm. h) Tr. zákona (spáchal viac trestných činov) a podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (bol už za trestný
čin odsúdený). V súvislosti s tým nie je možné súhlasiť s úvahami prvostupňového súdu o tom, že nie
je možné pripočítať v neprospech obžalovaného priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov,
lebo sa aplikuje ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona. Takéto úvahy mali svoje opodstatnenie len do prijatia nálezu

Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 106/2011 z 28.11.2012, ktorým stratila účinnosť časť ustanovenia
§ 41 ods. 2 Tr. zákona ukladajúca zvyšovanie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
v prípadoch trestania reálneho súbehu úmyselných trestných činov, z ktorých bol aspoň jeden zločinom
(právnemu stavu do prijatia nálezu ÚS SR zodpovedalo aj stanovisko R 1/2011). Podľa súčasnej platnej
právnej úpravy § 41 ods. 2 Trestného zákona dochádza len k úprave hornej hranice trestnej sadzby,

preto neprichádza k dvojnásobnej úprave tej istej (dolnej) hranice trestnej sadzby a ani k porušeniu
zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 38 ods. 1 Tr. zákona (rovnako uzn. NS SR sp. zn. 1Tdo/36/2021
z 2.2.2022). Správne mal preto v predmetnej veci prvostupňový súd prihliadať aj na priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h) Tr. zákona.Na základe uvedeného je tak potrebné konštatovať, že oproti úvahám prvostupňového súdu sú dané
okolnosti alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona

o mimoriadnom znížení trestu, len čiastočne, teda v užšom rozsahu.

Uvedené sa premieta aj do úvah o splnení ďalšej podmienky použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona, a to,
že by použitie nezníženej trestnej sadzby trestu bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania. Obžalovaný sa predmetného

zločinu lúpeže dopustil ako recidivista, ktorý okrem iných trestných činov sa už v minulosti dopustil
aj zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý a ďalšie trestné činy spáchané v súbehu
mu bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/168/2013 z 11.12.2013 uložený
nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov 10 mesiacov. Z jeho výkonu bol
podmienečne prepustený 04.05.2016, no neosvedčil sa a dňa 16.02.2021 bol nariadený výkon zvyšku
trestu v dĺžke 4 mesiacov a 24 dní (vykonal ho 03.08.2021).

Ako už bolo vyššie uvedené obžalovaný pred spáchaním predmetného zločinu sa dopustil aj iných
trestných činov, za ktoré bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody. Osobitne je však potrebné
zdôrazniť, že predmetný zločin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody a že aj počas tohto trestného stíhania sa dopustil ďalších troch úmyselných trestných

činov (prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona odsúdeného pod sp. zn.
13T/25/2021 a dňa 18.8.2020 aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zákona odsúdených pod sp. zn. 13T/106/2020).

Na základe uvedeného nie je možné predpokladať, aby na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačoval u obžalovaného trest odňatia slobody len vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na ktorú trest
mimoriadne znížil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Potvrdzuje to aj správa o priebehu posledného výkonu väzby (vo veci 13T/106/2020) a trestov odňatia

slobody, resp. ich zvyškov (vo veciach 12T/168/2013, 13T/25/2021, 13T/106/2020 a 13T/179/2016)
z ÚVV a ÚVTOS Košice, podľa ktorej počas výkonu väzby nebolo správanie a vystupovanie
obžalovaného na požadovanej úrovni, a aj počas výkonu trestu odňatia slobody po úspešnej adaptácii
sa správanie obžalovaného zhoršilo a bol disciplinárne potrestaný za porušenie zákonných povinností.
Zoddielusdiferenciačnouskupinou„B“boldňa12.10.2021nanávrhpedagógaumiestňovacoukomisiou

umiestnený do oddielu s diferenciačnou skupinou „C“, no ani tam správanie obžalovaného spočiatku
nebolo vždy na požadovanej úrovni, pričom bol až trikrát disciplinárne potrestaný (naposledy dňa
01.07.2022 za neplnenie zákonných povinností a neslušné správanie) a disciplinárne odmenený nebol.
K zmene došlo po poslednom disciplinárnom potrestaní a umiestnení do iného oddielu v rovnakej
diferenciačnej skupine „C“, keď jeho správanie nabralo pozitívny smer a obžalovaný prejavil snahu o

zahladenie disciplinárnych trestov, čomu prispôsobil svoje správanie a vystupovanie.

Uvedené správanie obžalovaného podľa odvolacieho súdu svedčí o tom, že na polepšenie
obžalovaného je potrebné na neho výchovne pôsobiť vo výkone trestu odňatia slobody dlhšie než 5
rokov a 6 mesiacov.

Preto odvolací súd výrok o treste a neoddeliteľný výrok o spôsobe výkonu trestu zrušil a sám vo veci
v tejto časti rozhodol.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu krajský súd vychádzal zo základných zásad ukladania

trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a neexistenciu poľahčujúcich okolností, na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na účel trestu, ktorým podľa § 34 ods. 1 Tr.
zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Keďže žalovaný zločin lúpeže obžalovaný spáchal skôr, než mu bol Okresným súdom Vranov nad
Topľou dňa 28.2.2020 v konaní sp. zn. 2T/5/2020 doručený trestný rozkaz za úmyselný prečin ublíženiana zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, tak obžalovanému odvolací súd ukladal
súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona podľa zásad na uloženie úhrnného trestu upravených v
§ 41 ods. 2 Tr. zákona. Uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.

2T/5/2020 bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, ktorého výkon mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov a probačný dohľad nad jeho správaním.

V súlade s § 42 ods. 1 Tr. zákona potom odvolací súd musel uložiť súhrnný trest podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov.

Týmto ustanovením je ust. § 188 ods. 2 Tr. zákona, ktoré ustanovuje trestnú sadzbu odňatia slobody
za zločin lúpeže na 7 rokov až 12 rokov. Obžalovaný už v minulosti (dňa 24.11.2012) spáchal zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, z ktorého vinným bol uznaný rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 10T/18/2013 z 05.06.2013 (právoplatným dňa 21.06.2013). Keďže zločin spáchal
opätovne, tak v súlade s § 38 ods. 5 Tr. zákona sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
zvyšuje o jednu polovicu, teda na 9 rokov 6 mesiacov. Súčasne sa podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona zvyšuje

aj horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody o jednu tretinu, teda na 16 rokov. Obžalovanému tak
bolo potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby na 9 rokov 6
mesiacov až na 16 rokov.

Oba zbiehajúce sa trestné činy boli spáchané v priamom úmysle. Zistené boli len priťažujúce okolnosti,

ale žiadna poľahčujúca. Obžalovaný je nezamestnaný, nemajetný a nevyučený. Je síce slobodný, ale
má dve maloleté deti, pre neplatenie výživného za ktoré bol 2-krát odsúdený pre prečin zanedbania
povinnej výživy (vo veciach 10T/18/2013 a 13T/25/2021). Ako už bolo uvedené obžalovaný už bol
viackrát odsúdený, postihnutý za priestupky a bolo na neho opakovane pôsobené aj výkonom trestu
odňatia slobody.

Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd v predmetnej veci zistil mimoriadne okolnosti len v spôsobe
spáchania zločinu lúpeže a v nízkej škode. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností významných
pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu dospel krajský súd k záveru, že pre obžalovaného primeraný
a účel trestu napĺňajúci je nepodmienečný trest odňatia slobody mimoriadne znížený na 6 rokov a 6

mesiacov.

Knápraveobžalovanéhopočasvýkonutrestuodňatiaslobodymôžeprispieťajokresnýmsúdomuložené
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Pokiaľ ide o spôsob výkonu trestu, obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
predmetného zločinu vo výkone trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené za úmyselné trestné činy.
Od 28.11.2012 do 04.05.2016 vykonával súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov 10 mesiacov,
ktorý mu bol za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f)
Tr. zákona, prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, prečin nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a, e) Tr. zákona, prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Tr. zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), f) Tr. zákona uložený rozsudkom Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/168/2013 zo dňa 11.12.2013. Tiež od 27.02.2017 do 27.02.2018
vykonávaltrestodňatiaslobodyvovýmere12mesiacovuloženýmuzaprečinnebezpečnéhovyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.

zn. 1T/28/2017 z 23.08.2017. Preto odvolací súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona
na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že súhrnný trest mal byť ukladaný aj vo vzťahu k ďalším odsúdeniam,
tak jeho námietka dôvodná nie je. Ako je zrejmé z odpisu registra trestov a oboznámených spisov

o odsúdeniach obžalovaného, s predmetným zločinom lúpeže spáchaným dňa 09.02.2019 bol totiž
v reálnom súbehu spáchaný len prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.
zákona dňa 12.05.2018, pričom tieto od ostatnej trestnej činnosti obžalovaného oddeľujú trestný rozkaz
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/28/2017 doručený obžalovanému 28.06.2017 a trestný
rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/5/2020 doručený obžalovanému 28.02.2020.

Obžalovaným namietané odsúdenia sp. zn. 13T/106/2020 a 13T/25/2021 sa vzťahujú na trestné
činy spáchané 18.08.2020 a 17.05.2021, teda až po doručení trestného rozkazu sp. zn. 2T/5/2020
dňa 28.02.2020. Naproti tomu trestné činy, na ktoré sa vzťahujú podmienečné prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody sp. zn. 4Pp 25/2016 a 4Pp/46/2019, obžalovaný spáchal ešte pred doručenímtrestného rozkazu sp. zn. 1T/28/2017 dňa 28.06.2017. Vo vzťahu k nim teda uloženie súhrnného trestu
v predmetnom konaní do úvahy neprichádza.

Nedôvodné boli aj návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedka G. M.
a doplnením znaleckého posudku z odvetvia psychiatria G. N. v spolupráci so znalcom z odvetvia
toxikológia na zistenie množstva alkoholu v krvi obžalovaného a synergického efektu s liekom Xanax.
Tieto návrhy sa totiž netýkali odvolaním napadnutého výroku o treste, a naviac, aj keby odvolanie
smerovalo tiež proti výroku o vine, tak by vykonanie navrhovaných dôkazov nemalo význam pre konečné

rozhodnutie o vine obžalovaného (na hlavnom pojednávaní boli skutkové zistenia ustálené na základe
výpovedí šiestich svedkov, pričom aj svedok M. v prípravnom konaní obžalovaného usvedčoval a aj
príčetnosť obžalovaného bola znaleckým posudkom G. N. jednoznačne preukázaná).

K námietkam obžalovaného týkajúcim sa zaujatosti prokurátorky K. B. D. krajský súd považuje za
potrebné uviesť, že prokurátor má v konaní pred súdom len postavenie strany (§ 10 ods. 10 Tr. poriadku)

a mimo späťvzatia obžaloby do začatia hlavného pojednávania (§ 239 ods. 1 Tr. poriadku) a ustúpenia
od obžaloby (§ 239 ods. 2 Tr. poriadku) nemôže vykonávať žiadne iné práva, než ktoré by nemohla
uplatňovať aj iná strana, vrátane obžalovaného. Vzhľadom k tomu rozhodovanie o vylúčení prokurátora
v štádiu konania pred súdom spravidla neprichádza do úvahy, pretože by to mohlo znamenať zásah
do zásady rovnosti strán. Zabezpečenie účasti nezaujatého prokurátora na hlavnom pojednávaní je

záležitosťou prokuratúry. V predmetnej veci sa naviac prokurátorka K. D. ani raz nezúčastnila hlavného
pojednávania a teda ani takýmto spôsobom nemohla ovplyvniť zákonnosť konania a dokazovania pred
prvostupňovým súdom. Podala síce obžalobu, avšak procesu dokazovania pred súdom sa nezúčastnila.
Obžalovaný dokonca po doručení obžaloby ani námietku zaujatosti prokurátorky K. D. nepodal a keďže
nebola vznesená bezodkladne nebolo možné o nej ani konať (§ 32 ods. 6 Tr. poriadku). Prokurátorka

K. D. ako strana v konaní síce podala proti rozsudku aj odvolanie, no o tomto konal odvolací súd
na podklade dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vykonanom na prvostupňovom súde.
Pôsobenie K. D. teda nemohlo ovplyvniť zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku. Preto
podľa odvolacieho súd konanie predchádzajúce napadnutému výroku rozsudku bolo vykonané správne
a v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedené krajský súd na podklade odvolania prokurátora jednomyseľne rozhodol tak, že
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o spôsobe jeho výkonu zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Popri výroku o vine v rozsudku okresného súdu nedotknutý ostal odvolaním nenapadnutý výrok
o ochrannom protitoxikomanickom liečení.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.