Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124206150
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kocka
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124206150.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Východoslovenská energetika a.s., so
sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice-Staré Mesto, IČO: 44 483 767, práv. zast.: GOREJ Legal, s.r.o.,
so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 231 939, proti povinnému: Finance LS
s.r.o., so sídlom T. Vansovej 1717/7, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 250 442, o vymoženie 275,35
Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Denisou Kvasňovskou, so sídlom exekútorského úradu

Moyzesova 34, 040 01 Košice, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Povinnému náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.01.2024 domáhal od

povinného vymoženia 275,35 Eur s prísl. a to na základe exekučného titulu – platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 8Up/1432/2023 zo dňa 29.09.2023.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 15.01.2024 poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Denisu Kvasňovskú, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova
34, 040 01 Košice.

3.Povinnýpodalvzákonnejlehoteusúdnehoexekútoranávrhnazastavenieexekúcie,vktoromuviedol,
že platobný rozkaz mu nebol doručený a preto nemal možnosť podať voči nemu odpor. Ďalej uviedol,
že firma už skrachovala a za vyfakturované obdobie žiadnu elektrinu nepoužíval. Taktiež namietal, že
oprávnený mu nezaslal predexekučnú výzvu podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, hoci bol
povinný tak urobiť. Podľa jeho názoru došlo aj k porušeniu jeho práv a to najmä práva na spravodlivý

proces a preto žiadal, aby súd exekúciu zastavil a zároveň zaviazal oprávneného na náhradu trov.

4. K uvedenému podaniu sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil, pričom
uviedol, že platobný rozkaz bol povinnému doručený dňa 18.01.2024 do jeho elektronickej schránky.
Takisto nebol povinný zaslať povinnému predexekučnú výzvu, nakoľko platobný rozkaz nadobudol
vykonateľnosť dňa 03.11.2023 a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 08.01.2024. Z uvedeného

je teda zrejmé, že neprešli 3 roky medzi nadobudnutím vykonateľnosti a podaním návrhu na vykonanie
exekúcie. Taktiež poukázal na to, že povinnému zaslal na adresu jeho sídla predžalobnú výzvu dňa
24.07.2023, pričom táto bola doručená dňa 26.07.2023. Oprávnený teda povinného upozornil, aj keď
nemusel. Čo sa týka tvrdenia, že „elektrika sa nepoužívala“, tak uvedená námietka mala byť uplatnená
už v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul.5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní

od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 9 Zákona č. 307/2016 Z. z. Zákon o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o upomínacom konaní“), platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému.
Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom

a tlačivom na podanie odporu. Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický
úradný dokument podľa osobitného predpisu. Ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2,
platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z
tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch
súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného

odkladu odošle na takto zistenú adresu. Platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk;
ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa na doručovanie platobného
rozkazu žalovanému nepoužijú.

11. Podľa § 29 Zákona č. 305/2013 Z. z. Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „Zákon
o e-Governmente“), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky,
pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické
doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom
podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami

neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. Do vlastných rúk sa elektronicky
doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s
dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných
rúk. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktoromsa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov
možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej
odosielateľovi.

12. Podľa 32 ods. 1 a 2 Zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke
adresáta. Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná
správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia

elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

13. Podľa § 32 ods. 6 pís. b) Zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa vrátane všetkých
elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej
moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo
márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát

o tom nedozvedel.

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii. Medzi
dôvody spôsobujúce jej neprípustnosť patrí aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti
rozhodnutia. Pokiaľ povinný v návrhu namieta nedostatok doručenia exekučného titulu, t.j. jeho formálnu

nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Exekučný súd nie je
viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne
vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť
rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať
exekúcia, bolo účastníkom konania riadne doručené (čo je predpokladom právoplatnosti takéhoto

rozhodnutia), vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané,
prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde
pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.

15.Nakoľkopovinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcieuviedol,žeexekučnýtitulmunebolriadne

doručený, t.z. nedostatok jeho formálnej vykonateľnosti, vykonal súd v danej veci šetrenie a preskúmal
spisový materiál konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že námietky povinného
sú nedôvodné.

16. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 29.09.2023 platobný rozkaz, sp.zn. 8Up/1432/2023

(exekučný titul), ktorým zaviazal povinného, aby v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatil
oprávnenému istinu vo výške 237,75 Eur spolu s príslušenstvom. Súd doručoval predmetné rozhodnutie
do elektronickej schránky povinného, pričom to mu bolo, podľa údajov na doručenke, doručené dňa
18.10.2023.

17. Podľa § 9 Zákona o upomínacom konaní sa platobný rozkaz doručuje žalovanému (povinnému) ako
elektronický dokument do vlastných rúk, pričom ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 CSP sa pri
tom nepoužijú. Vzhľadom na uvedené je pri doručovaní platobného rozkazu vydaného v upomínacom
konaní potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Zákona o e-Governmente, týkajúce sa elektronického
doručovania. Podľa týchto ustanovení sa elektronický dokument doručuje do vlastných rúk tak, že sa

odošle do elektronickej schránky adresáta, pričom podľa § 32 ods. 6 písm. b) uvedeného zákona sa
takáto správa považuje za doručenú momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym
uplynutím úložnej doby a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, t.z. že sa v danom prípade uplatní
fikcia doručenia.

18. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade doručovania elektronického platobného rozkazu, sa tento
odošledoaktivovanejelektronickejschránkyžalovaného(povinného),pričomododňanasledujúcehopo
dni, kedy správa dôjde do tejto schránky, začne adresátovi plynúť úložná 15 dňová lehota, počas ktorej
buď túto správu otvorí a potvrdí jej prevzatie, alebo ju nechá márne uplynúť a týmto okamihom sa správa
považuje za doručenú, aj keď ju reálne neotvoril a neprečítal. Povinný si teda správu od súdu, ktorej

prílohou bol aj platobný rozkaz, počas úložnej lehoty neotvoril a preto sa toto rozhodnutie považovalo za
doručené jej uplynutím. Od tohto momentu začala povinnému plynúť paričná 15 dňová lehota na plnenie,
počas ktorej však svoju povinnosť nesplnil a ani nepodal opravný prostriedok (odpor) a preto platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd tak pri doručovaní postupoval správne a dodržalvšetky ustanovenia Zákona o upomínacom konaní a Zákona o e-Governmente týkajúce sa doručovania
písomností, na základe čoho aj sám opatril exekučný titul doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti v
zmysle § 46 Exekučného poriadku.

19. Podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch
rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie
pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo

bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným
titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

20. Pokiaľ ide o námietku povinného, že ho oprávnený písomne nevyzval na splnenie dlhu pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie, tak tu súd uvádza, že povinnosť zaslať predexekučnú výzvu podľa
§ 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku sa vzťahuje len na prípady, ak medzi vykonateľnosťou

exekučného titulu a podaním návrhu na vykonanie exekúcie uplynula doba 3 rokov. Platobný rozkaz sa
stal vykonateľným dňa 03.11.2023, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 08.01.2024,
t.z. že oprávnený žiadnu výzvu povinnému zasielať nemusel (čo však dobrovoľne urobil).

21. K námietkam povinného o tom, že firma skrachovala a v rozhodnom období elektrinu nepoužívala,

súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej
exekúcii, pričom predmetom takéhoto návrhu môže byť skutočnosti hmotného aj procesného práva,
ktoré však nastali až po vydaní exekučného titulu. Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom
vykonáva exekúcia proti dlžníkovi a nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom
základného konania a ktoré nastali ešte pred samotným vydaním exekučného titulu. Exekučný súd je

pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený skúmať iba to, či je exekučný titul vydaný
orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú
oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Rozsah prieskumnej činnosti súdu
jetedaobmedzenýaexekučnýsúdniejeoprávnenýpreskúmaťvecnúsprávnosťexekučnéhotitulu,teda
zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať ani

prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Skutočnosti namietané povinným nastali ešte pred vydaním
exekučného titulu, čo znamená, že exekučný súd už nemá právomoc akokoľvek tieto otázky skúmať
počas exekučného konania. Povinný mohol tieto námietky uplatniť prostredníctvom riadneho opravného
prostriedku (odporu), čo však v zákonnej lehote neurobil a tým stratil možnosť akokoľvek spochybňovať
vymáhaný nárok.

22. Vo svojom podaní povinný taktiež uviedol, že boli porušené jeho práva, avšak nijako bližšie
nešpecifikoval, akým spôsobom k tomu došlo, len stroho a všeobecne konštatoval, že bolo porušené
právo na spravodlivý proces a preto súd tieto námietky rovnako vyhodnotil ako nedôvodné.

23.Vzhľadom na uvedené súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že ho v celom
rozsahu zamietol.

24. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

26. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na

zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak
mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať.27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie

má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.
z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

31. O trovách povinného rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a to tak, že mu

ich náhradu nepriznal, nakoľko jeho návrh bol zamietnutí, t.z. že bol v konaní procesne neúspešný.
O trovách oprávneného súd nerozhodoval, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.