Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124200366
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124200366.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX, 2. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., D. XXX/X, proti žalovanému: B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v F., D. XXX/X, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní
žalobcov proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 55C/2/2024 zo dňa 18. januára 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 55C/2/2024-152 zo dňa 18. januára 2024.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením č. k. 55C/2/2024-152 zo
dňa 18. januára 2024 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok I.) a žiadnej zo

strán sporu nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým žalobcovia žiadali nariadiť zabezpečovacie opatrenie tak, že žiadali
zriadiť v ich prospech záložné právo k bytu č. X na E. poschodí, vchod č. X, ulica D. XXX/X, XXX XX,
súpisné č. XXX, postaveného na pozemkoch registra „C“, parcelné čísla XXX, XXX, XXX v katastrálnom
území G., obec F. - H., okres F. A., evidovanom na LV č. XX XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve

žalovanej, a to z dôvodu ohrozenia exekúcie. Podaný návrh odôvodnili žalobcovia tým, že sú veriteľmi
žalovanej z titulu pôžičky, ktorú jej poskytli jednak bezhotovostne vo forme prevodu z účtu na účet a
taktiežformouhotovostnéhovkladunaúčet,atovpravidelnýchmesačnýchsplátkachvrôznychsumách.
Výška dlhu činila ku dňu podania návrhu sumu 40.000 eur. Za účelom preukázania pohľadávky boli
žalobcami predložené spolu s návrhom výpisy z účtov. Následne žalobcovia zmenili výšku pohľadávky
voči žalovanej na sumu 41.250 eur a uviedli, že výška dlhu žalovanej sa bude ešte meniť, a to z dôvodu

čakanianakompletnévýpisyzbankyzaobdobieminulýchrokov.Žalobcoviaďalejuviedli,žežalobcav2.
rade a žalovaná boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené tunajším súdom, rozsudkom sp. zn.
K2-17P/61/2023 zo dňa 20.11.2023. Žalobca v 2. rade a jeho prostredníctvom taktiež žalobca v 1. rade
žalovanú viackrát ústne žiadali o splatenie predmetnej pôžičky, na čo žalovaná odmietla reagovať. Vo
vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam odôvodňujúcim potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
žalobcovia uviedli, že ohrozenie exekúcie vidia v tvrdení žalovanej o úmysle zbaviť sa svojho majetku.

Týmto by mohla byť významne ovplyvnená vymožiteľnosť ich pohľadávky. Nehnuteľnosť, vo vzťahu ku
ktorejžalobcovianavrhujúzriadiťvichprospechzáložnéprávo,predstavujezákladnýmajetokžalovanej.
O žiadnom inom majetku nemajú žalobcovia vedomosť.

3. Právne vec posúdil podľa § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328
ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 zák. č. 160/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) spolu s § 151a

a § 151d ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ).4. Poukázal na účel zabezpečovacieho opatrenia a podmienky, ktorých kumulatívne splnenie je
nevyhnutným predpokladom pre jeho nariadenie (návrh na jeho nariadenie, existencia spôsobilého
predmetu záložného práva, peňažná pohľadávka, obava z budúceho zmarenia exekúcie). Z povahy

a účelu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sa vyžadujú pre vydanie konečného rozhodnutia, a teda pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Žiada sa však osvedčenie základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako
i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo zmarenia exekúcie. Osvedčením možno rozumieť, že súd

pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov nezisťuje všetky rozhodujúce skutočnosti, ale len tie
najvýznamnejšie. V prípade, že sa jedná o zjavne nedôvodný alebo neexistujúci nárok, nie je možné
poskytnúť mu ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.

5. Vychádzal z úvahy, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky. Je preto nevyhnutné, aby bola osvedčená dôvodnosť a trvanie peňažného nároku,

vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Úlohou súdu je následne zohľadniť zásadu
primeranostizásahovdomajetkovýchpomerovdlžníka,atoajvovzťahukpohľadávke,nazabezpečenie
ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, nakoľko z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie
vzniknúť celkom zjavný nepomer.

6. V danom prípade nemal súd v dostatočnej miere preukázané, že žalobcovia poskytli žalovanej
pôžičku, a to vzhľadom na absenciu skutočností dôvodne preukazujúcich, že došlo k jej poskytnutiu.
Žalobcovia taktiež neuviedli dátum, kedy malo medzi nimi a žalovanou dôjsť k uzavretiu zmluvy o
pôžičke. Doloženie výpisov z účtu zo strany žalobcov nepovažuje súd za dostatočné na preukázanie
oprávnenosti ich nároku. Navyše do majetkových práv žalovaného nie je možné zasiahnuť, ak základ

nároku nie je minimálne osvedčený.

7. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tiež osvedčiť obavu, že
exekúcia bude ohrozená. Nebezpečenstvo zmarenia exekúcie však musí byť reálne a musí hroziť
bezprostredne. Vzhľadom na uvedené je preto úlohou navrhovateľov, aby osvedčili dôvodnú obavu

z ohrozenia exekúcie, teda preukázali, že žalovaná robí také faktické a právne úkony, ktoré môžu v
konečnomdôsledkuviesťkzmareniuexekúcie.Lensamotnépoukázanienatvrdeniežalovanejotom,že
má v úmysle zbaviť sa majetku nemôže stačiť pre rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili splnenie

zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh žalobcov na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobcom
nič nebráni podať žalobu vo veci samej.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli

neúspešnou sporovou stranou, preto im nepatrí nárok na náhradu trov konania, a procesne úspešnému
žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy. Preto súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov
zabezpečovacieho opatrenia nepriznáva.

10. Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie, pričom navrhli, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie. Nestotožnili sa
so záverom súdu, že dostatočne neosvedčili, že došlo k poskytnutiu pôžičky. Poukázali na prevodné,
resp. vkladové listy, ktoré pripojili k návrhu, v ktorých je uvedené pri poukázaní finančných čiastok, že
sa jedná o pôžičku. Žalovaná peniaze prijala bankovým prevodom, resp. vkladom na jej účet a tieto
peniaze nevrátila. Nebezpečenstvo zmarenia exekúcie vyvodzujú z toho, ako sa žalovaná vyjadrila pred

svedkami, pričom majú za to, že jej vyjadrenia môžu byť kedykoľvek naplnené. Napokon vyjadrili názor,
že vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení nie je žalovaná nijakým spôsobom ukrátená na
svojich právach.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané

včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov
nie je možné vyhovieť.12.Uzneseniejevovýrokuvecnesprávne,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1CSPpotvrdil.

13. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že neboli splnené všetky zákonné
podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 343 a § 344 CSP.

15. V zmysle ust. § 343 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním
uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods.
2). Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym

rozhodnutím (ods. 3).

16. V zmysle ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenia.

17. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného

registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za
predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu
vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zriadenie záložného práva má teda

odvrátiť stav, pri ktorom by osoba z rozhodnutia povinná si počínala tak, že by mohlo dôjsť k vylúčeniu
alebo k podstatnému sťaženiu možnosti osoby oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia
uloženej povinnosti. Existenciu takejto obavy možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjaných aktivít
povinnou osobou vo vzťahu k jej majetku.

19. Medzi skutočnosti osvedčujúce obavu z ohrozenia budúcej exekúcie (zo zmarenia exekúcie) patrí
také konanie povinného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno postihnúť
exekúciou alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

20. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú:

1/ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
2/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, byt a
nebytový priestor, ak sú prevoditeľné, aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo
časť podniku alebo iná hromadná vec (§ 151d Obč. zák.),
3/ zabezpečenie peňažnej pohľadávky,

4/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

21. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

22. Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenie záložného práva), sú aspoň
osvedčené.

23. Súd teda nevykonáva dokazovanie v rozsahu dokazovania vyžadovanom v základnom konaní,

ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky pre zriadenie záložného práva, t.j. osvedčuje dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a
nebezpečenstvo ohrozenia (zmarenia) exekúcie.24. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to

pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa
súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní
sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je
povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany

práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie (§ 329 v spojení s § 344 CSP).

26. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, jedným zo zákonných predpokladov pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je práve návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom musí
byť identifikovaný spôsobilý predmet záložného práva a peňažná pohľadávka, za účelom zabezpečenia

ktorej je návrh podaný.

27. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť (ak ho neodmietne alebo
nezamietne) tak, že zriadi záložné práva na veci, práva alebo majetkové hodnoty identifikované v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom rozsahu, a to nielen pokiaľ ide o vymedzenie

vecí, práv a majetkových hodnôt, ku ktorým sa zriaďuje záložné právo, ale aj pokiaľ ide o identifikáciu
pohľadávky, na zabezpečenie ktorej sa zriaďuje záložné právo.

28. Zriadenie záložného práva sa vzťahuje vždy k zabezpečeniu konkrétnej pohľadávky, ktorá preto
musí byť v samotnom výroku uznesenia, ktorým súd zriaďuje záložné právo, identifikovaná určitým a

nezameniteľným spôsobom.

29. Vzhľadom na uvedené musí byť v návrhu konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby
bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania
peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená

exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z návrhu pritom
musia byť zrejmé aj skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia obavy z ohrozenia budúcej exekúcie.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia dostatočne
neosvedčili existenciu pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia.

Zároveň zdôrazňuje, že svoju pohľadávku ani dostatočne nešpecifikovali- neidentifikovali určitým
a nezameniteľným spôsobom. Odvolací súd poukazuje na to, že bez toho, aby bola pohľadávka
dostatočne špecifikovaná, a to aj vo výroku rozhodnutia (vychádzajúc z návrhu), nemožno nariadiť
zabezpečovacie opatrenie.

31. Je potrebné zdôrazniť, že preukázanie prevodov na účet žalovanej (resp. vkladov na jej účet)
samo o sebe neosvedčuje, že medzi žalobcami a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, t.j.
neosvedčuje titul, na základe ktorého došlo k takýmto prevodom (úhradám). Uvedené platí o to viac,
že z listín, ktoré žalobcovia pripojili k návrhu a ktorými osvedčovali prevody finančných čiastok na účet
žalovanej, resp. vklady na jej účet, vyplývajú rôzne skutočnosti (poznámky), keď na niektorých listinách

je uvedený ako dôvod úhrady: „Vianoce 2020 C., B., C. od Deda“ alebo „nájomné“ alebo „nedoplatok
nájomného od C.“ a podobne. Taktiež je potrebné uviesť, že aj keď na niektorých listinách je uvedené:
„pôžička“, z takéhoto označenia nie je možné jednoznačne vyvodiť, že sa jedná o pôžičku, ktorá bola
poskytnutá žalovanej, keďže sa naopak môže jednať napr. o splátky pôžičky, ktorú žalovaná poskytla
žalobcom (a títo jej ju v takýchto splátkach vracali).

32. Rovnako nemožno nechať bez povšimnutia tú skutočnosť, že sa jedná o čiastky uhrádzané v období
roku 2019 až 2023, t.j. v čase, keď žalobca v 2. rade a žalovaná boli manželmi, nakoľko manželstvo
bolo rozvedené až rozsudkom zo dňa 20.11.2023 (ktorý zrejme právoplatnosť nadobudol ešte neskôr).Jedná sa teda o čiastky, ktoré boli vyplácané v čase trvania manželstva a trvania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (žalobcu v 2. rade a žalovanej), nakoľko z návrhu ani pripojených listín
nevyplýva, že by bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené už skôr.

33. Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobcovia dostatočne neosvedčili existenciu svojej pohľadávky. Podobne ako súd prvej inštancie
aj odvolací súd však poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ žalobcovia podajú žalobu vo veci samej
(v priebehu ktorého konania bude možné vykonať riadne dokazovanie), ak bude v konaní dostatočným

spôsobom preukázaná (alebo aspoň osvedčená) existencia žalobcami tvrdenej pohľadávky, bude
možné na základe prípadného nového návrhu rozhodnúť aj o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.
Na základe návrhu, ktorý bol doručený súdu dňa 8.1.2024, a k nemu pripojených listinných dôkazov však
tak, ako je to vyššie uvedené, nemožno považovať žalobcami tvrdenú pohľadávku za identifikovanú a
osvedčenú.

34. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil
vrátane správneho výroku o náhrade trov konania.

35. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im nevznikol

nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne
nevznikli. Preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).