Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521203281
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3521203281.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci navrhovateľov 1/ A. B., narodeného
dňa XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX/XX, C., 2/ D. B., A. E., narodenej XX.XX.XXXX, bytom C. C.
XXX/XX, C., obaja zastúpení Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 638/56,
Myjava, za účasti F. G., narodeného XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, H., o potvrdenie vydržania, o odvolaní

navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. NM-12Vyd/1/2021-17 zo dňa 4. októbra
2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim uznesením zamietol návrh navrhovateľov o potvrdení vydržania (výrok I.)
a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Právne vec posúdil
podľa § 359d ods. 2, § 359e ods. 2, § 359f ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“),
§129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že navrhovatelia sa domáhali, aby súd potvrdil, že dňa 29.08.2001 nadobudli vydržaním
vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Myjava katastrálny odbor na LV č. XXXX

pre k.ú. E., obec Kostolné, okres Myjava ako parc. reg: „E“, parc. č. XXXX/X -záhrada o výmere 216
m2. Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré
sú zapísané na LV č. XXX pre k.ú. E., a to pozemkov parcely registra C, parc.č. XXXX - záhrada o
výmere 583 m2, par.č. XXXX - záhrada o výmere 86 m2, parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere 381 m2,
parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere 223 m2, dom súp.č. XXX postavený na parcele registra C parc.č.
XXXX - právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba súp.č. XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva.

Navrhovatelia uviedli, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 28.08.1991 od
predchádzajúcich vlastníkov manželov I.. Dom súp.č. XXX je postavený na parcele registra C parc.č.
XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 476 m2 (list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nebol
založený), ktorá sa sčasti prekrýva s parcelou registra E parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere 216 m2
evidovanou na LV č. XXXX pre k.ú. E.. V katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník nehnuteľnosti
- parcely registra E parc.č. XXXX/X (ďalej ako vydržaná nehnuteľnosť alebo sporná nehnuteľnosť)

zapísaný účastník konania F. G., ktorý podľa listu vlastníctva nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v
roku 2021, avšak tento zápis nie je v súlade so skutočným stavom. Rodina navrhovateľov riadne
užíva spolu s ich nehnuteľnosťami vydržanú nehnuteľnosť ako jeden súvislý celok od nadobudnutia
nehnuteľnosti v roku 1991, spolu tvoria dom s okolitými pozemkami a takto sú ohradené už viac ako
30 rokov. Navrhovatelia v domnienke, že sú plne oprávnení užívať danú nehnuteľnosť, nakladali s ňou
ako s vlastnou, bez zabezpečenia zosúladenia údajov v katastri nehnuteľností s faktickým stavom. O

tom, že vydržaná nehnuteľnosť nie je riadne zapísaná v katastri nehnuteľností na navrhovateľov, sa
navrhovatelia dozvedeli až v roku 2021, kedy uvedenú nehnuteľnosť nadobudol F. G.. Navrhovatelia maliza to, že vlastníkmi vydržanej nehnuteľnosti sa stali po uplynutí desiatich rokov odo dňa, kedy ju začali
užívať ako oprávnení držitelia. F. G., resp. jeho právny predchodca si počas doby vydržania žiadnym
spôsobom neuplatňoval svoje vlastníctvo k vydržanej nehnuteľnosti. Mali za to, že boli splnené zákonné

predpoklady na vydržanie vlastníckeho práva, keďže počas doby viac ako 10 rokov dobromyseľne toto
právo užívali.

2. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť,
nakoľko navrhovatelia neosvedčili, že oni alebo ich právni predchodcovia vstúpili do držby predmetnej

nehnuteľnosti oprávnene, na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Uviedol, že podľa
konštantnej judikatúry slovenských súdov oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere,
že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá
viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží. Medzi základné okolnosti, ktoré
budú svedčiť o oprávnenosti držby, patrí aj okolnosť, ako bola vec nadobudnutá - či mu svedčí nejaký
oprávnený (aj domnelý) nadobúdací titul. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom

na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke
právo. Užívanie nehnuteľnosti hoc aj nerušené a po zákonom stanovenú dobu samo o sebe nezakladá
titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Súd prvej inštancie poukázal na to, že takýmto
titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného
vlastníka,napr.kúpnazmluva,darovaciazmluva,rozhodnutieštátnehoorgánuapod.Súdprvejinštancie

mal za to, že v danej veci navrhovatelia právny dôvod v podanom návrhu neoznačili. Navrhovatelia
tvrdili, že ich rodina riadne užíva nehnuteľnosť spolu s ostatnými nehnuteľnosťami od ich nadobudnutia
v roku 1991 v domnienke, že sú plne oprávnení užívať danú nehnuteľnosť, nakladali s ňou ako so
svojou vlastnou bez zabezpečenia zosúladenia údajov v katastri nehnuteľností s faktickým stavom.
Navrhovatelia tvrdili, že mali spornú nehnuteľnosť v oprávnenej držbe počas zákonom stanovenej doby

minimálne 10 rokov, keď okolité nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou, nehnuteľnosti riadne užívali
a mali za to, že tvorí jeden súvislí celok s nehnuteľnosťami nadobudnutými na základe kúpnej zmluvy.
Podľa súdu prvej inštancie pri normálnej obvyklej opatrnosti, ktorú možno vyžadovať od každého,
navrhovatelia nemohli nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie vzhľadom k všetkým okolnostiam,
že im predmetná nehnuteľnosť patrí. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie ustálil,

že navrhovatelia na základe nimi predložených listinných dôkazov hodnoverne neosvedčili, že splnili
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, neosvedčili, že oni alebo
ich právni predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú, pretože
nepreukázali titul, na základe, ktorého do tejto držby vstúpili, že sa tak stalo oprávnene. Skutočnosť,
že ich právni predchodcovia nehnuteľnosti užívali, neznamená, že ich držba bola oprávnená, že boli

dobromyseľní a taktiež táto skutočnosť nepreukazuje ich vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti,
a preto návrh navrhovateľov zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia a domáhali sa, aby odvolací

súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedli, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,zistenýskutkovýstavneobstojí,pretoženeboliprípustné

ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom súd nesprávne a neúplne zistil
skutočný stav veci. Uviedli, že súd sa nedostatočne vysporiadal so všetkými uvádzanými skutočnosťami,
ako i doloženými listinnými dôkazmi a navrhovanými výsluchmi účastníkov konania. Mali za to, že súd
prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia celej veci, ako

i z nesprávneho posúdenia ním uvedených skutočností, pričom súd neprihliadal na písomné vyjadrenia,
dôkazy a iné skutočnosti nimi uvádzané, pričom im nedal priestor na ich výsluch, aby mohli svoj
návrh osobne zdôvodniť a objasniť všetky skutočnosti súvisiace s vydržaním nehnuteľnosti. Naďalej
poukazovali na to, že ich rodina riadne užíva vydržanú nehnuteľnosť spolu s ich nehnuteľnosťami ako
jeden súvislý celok od nadobudnutia nehnuteľností v roku 1991, spolu tvoria dom s okolitými pozemkami

a takto sú ohradené už viac ako 30 rokov.

4. K podanému odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril F. G., ktorý navrhol odvolaciemu súdu
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v minulosti jeho otec J. G. minimálne dvakrát oslovilnavrhovateľa 1/, aby si vysporiadali pozemok pod domom a žiadal od neho 1.000,- eur, čo navrhovateľ
1/ odmietol. Následne on sám pred dvomi rokmi navrhovateľov oslovil, aby od neho odkúpili všetky
pozemky, ktoré užívajú za sumu 4.500,- eur. Jedná sa o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre

k.ú. E. parcelu registra C parc.č. XXXX - záhrada o výmere 86 m2, parcely registra E parc.č. XXXX/X
- záhrada o výmere 216 m2, parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere 104 m2, parc.č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 57 m2 (spolu 463 m2). Navrhovatelia si mali preveriť, či majú nadobudnuté
nehnuteľnosti v poriadku zapísané v katastri nehnuteľností. Na základe upozornenia jeho otca vedeli o
tom, že vlastníctvo k pozemku pod domom nie je vysporiadané, po zistení, že dom súp.č. XXX nie je

v katastri nehnuteľností zapísaný, mali osloviť geodeta a dať si zamerať dom aj s oplotením. Následne
mali požiadať o zápis domu do katastra nehnuteľností s tým, že pokiaľ stavba stojí na cudzom pozemku,
mali osloviť vlastníka v snahe o dohodu. Nesúhlasil s tvrdením, že navrhovatelia nehnuteľnosti užívali
ako jeden celok viac ako 30 rokov, nakoľko nikoho neoprávňuje také užívanie a tváriť sa, že je to
jeho vlastníctvo. Jeho otec navrhovateľov na túto skutočnosť upozorňoval a žiadal ich, aby dali veci
do poriadku. Podľa neho držba navrhovateľov nie je dobromyseľná. Navrhovateľom navrhoval kúpnu

cenu 10 eur za m2, ktorú považoval za primeranú. Mal záujem odpredať všetky pozemky, ktoré uviedol,
nakoľko takmer všetky pozemky okolo vlastní navrhovateľ 1/.

5. Navrhovatelia k vyjadreniu F. G. uviedli, že nie je pravdou, že ich v minulosti J. G. oslovil s ponukou
predaja nehnuteľnosti. Na základe upozornenia J. G. pred rokmi vedeli, že vlastníctvo pod domom

je nevysporiadané. Vedeli o tom, že predchádzajúci vlastníci K. si so susedmi povymieňali pozemky
navzájom, tieto si však nedali zapísať do katastra. Keď J. G. pred mnohými rokmi oslovili ohľadom
vysporiadania pozemku, tak im bolo povedané, že to on musí nejako vyriešiť, nakoľko jeden jeho brat
bol dlhé roky nezvestný a najskôr ho musí vyhlásiť za mŕtveho. Ďalej sa vec neriešila. Uviedli, že nemajú
záujem odkúpiť všetky ponúknuté nehnuteľnosti od F. G., ale iba pozemky pod domom, a to parc.č.

XXXX/X a parc.č. XXXX/X, avšak F. G. im ponúkol na predaj všetky pozemky o výmere 463 m2 za sumu
4.500,- eur a keď chceli odkúpiť iba pozemky pod domom, tak si pýtal rovnakú sumu, čo sa im zdalo
neadekvátne a nesúhlasili s tým.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Myjava katastrálny odbor na LV č.
XXXX pre k.ú. E., obec E., L. C. ako parc. reg: „E“, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 216 m2
vydržaním. Navrhovatelia podľa súdu prvej inštancie neosvedčili, že splnili podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, neosvedčili, že oni alebo ich právny predchodca
predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú, pretože nepreukázali titul, na základe

ktorého do držby vstúpili, a že sa tak stalo oprávnene.

8. Odvolací súd považuje tento záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením
napadnutého uznesenia v celom rozsahu (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie jeho správnosti a k

odvolacím námietkam navrhovateľov uvádza nasledovné:

9. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

10. Podľa § 359e CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8
ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

11. Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP.12. Podľa § 359f ods. 1 CMP ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd

vydá vyzývacie uznesenie.

13. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

14. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že zákonom č. 68/2021 Z.z. bol s účinnosťou od 01.05.2021
novelizovaný CMP, ktorým bolo zavedené nové konanie o potvrdení vydržania (§ 359a až § 359k
CMP). Okrem všeobecných náležitostí návrhu musí takýto návrh obsahovať aj osobitné náležitosti
spočívajúce v pravdivom a úplnom opísaní rozhodujúcich skutočností, ale aj označenie dôkazov na
ich preukázanie. Podmienkami vydržania vlastníckeho práva je existencia spôsobilého predmetu

držby, doba držby v trvaní 10 rokov, nepretržitosť držby a oprávnenosť držby. Všetky podmienky
musia byť splnené kumulatívne. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovatelia nepreukázali, že oni
alebo ich právny predchodca predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú, pretože
nepreukázali titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpili, a že sa tak stalo oprávnene.

16. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držitelia sú v dobrej viere, že im
vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení držiteľov,
že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom vzťahu sú
oprávnení vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musia navrhovatelia
uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzujú svoju dobromyseľnosť, ako ich presvedčenie, že nekonajú

bezprávne, keď užívajú určitú vec. Posúdenie toho, či držitelia sú so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľní, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotných
držiteľov. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce
sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda. tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená
držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom

dôvode (R 44/1996), a preto navrhovatelia musia nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť, o aký
právny titul opierajú svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne
odvodzujú, že v čase uchopenia sa držby boli oni sami, resp. ich právni predchodcovia, so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľní a túto dobromyseľnosť si zachovali počas celej rozhodujúcej doby.
Samotná skutočnosť, že navrhovatelia sa správali vo vzťahu k nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa

obsah vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že boli dobromyseľnými držiteľmi nimi tvrdeného
vecného práva. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28. 11. 2007 a sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28.09.2010, v
ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť
ooprávnenostidržbyveci,patríajokolnosť,akovecdržitelianadobudli,ačiimsvedčínejakýnadobúdací

titul.

17. V predmetnej veci navrhovatelia síce tvrdili, že predmetnú nehnuteľnosť riadne užívali aj ich
právni predchodcovia, pričom oni kúpili od nich v roku 1991 nehnuteľnosti, ktoré boli spolu so spornou
nehnuteľnosťou oplotené a tvorili jeden celok, pričom spornú nehnuteľnosť užívali v dobrej viere ako

vlastnú, odvolací súd však zdôrazňuje, že na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostačuje,
že navrhovatelia viac ako desať rokov nehnuteľnosť užívali. Je nevyhnutné preukázať, že boli po celý
čas dobromyseľnými držiteľmi, že nehnuteľnosť im na základe nejakého titulu, napr. darovacej zmluvy,
kúpnej zmluvy, dedičského rozhodnutia a pod., patrí. O žiaden takýto titul sa navrhovatelia v konaní
neopierali, a to ani v rovine tvrdenia, nieto v rovine osvedčenia existencie takéhoto titulu. Skutkové

okolnosti, z ktorých navrhovatelia vyvodzovali svoju dobrú vieru (tvrdenie navrhovateľov, že kúpili
oplotené nehnuteľnosti, pričom oplotená bola spolu s nimi aj sporná parcela), neumožňovali prijatie
záveru, že navrhovatelia sú oprávnenými držiteľmi tohto vecného práva. Samotná skutočnosť, že niekto
koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah vlastníckeho práva, nepostačuje na prijatie záveru odobromyseľnosti držby. Naviac dobromyseľnosť navrhovateľov spochybňuje aj ich vlastné tvrdenie
uvedené vo vyjadrení k vyjadreniu F. G., v ktorom uviedli, že mali vedomosť o tom, že pozemok
pod rodinným domom nie je vysporiadaný, nakoľko ich právni predchodcovia K. si mali so susedmi

povymieňať navzájom pozemky a uvedené si nedali zapísať pričom aj sami navrhovatelia mali pred
mnohými rokmi J. G. osloviť ohľadom vysporiadania pozemku. V situácii, kedy navrhovatelia existenciu
nadobúdacieho titulu vôbec netvrdili a ani nepreukázali, súd prvej inštancie nemal čo ďalej skúmať,
keďže absentoval základný predpoklad pre záver o kumulatívnom naplnení zákonných predpokladov
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

18. Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na nimi predložené dôkazy v tomto konaní, odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že navrhovatelia predložili výpis z listu vlastníctva č. XXX v k.ú. E., na ktorom sú
navrhovatelia uvedení ako vlastníci rodinného domu súp.č. XXX postaveného na pozemku parc.č.
XXXX, pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba 314, nie je evidovaný na liste vlastníctva,
k parcele registra C parc.č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 476 m2 nie je založený list

vlastníctva, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E., na ktorom je uvedený ako vlastník nehnuteľností
parcely registra C parc. č. XXXX – záhrada o výmere 86 m2, parciel registra E parc. č. XXXX/X –
záhrada o výmere 216 m2, parc. č. XXXX/X – záhrada o výmere 104 m2, parc. č. XXXX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 57 m2 F. G. a kúpnu zmluvu zo dňa 28.08.1991, ktorou okrem iných
nadobudli navrhovatelia rodinný dom súp .č. XXX, ktorý stojí na parc. č. XXXX, pričom pozemok parc. č.

XXXX nebol predmetom predloženej kúpnej zmluvy, z ktorých listinných dôkazov nie je možné vyvodiť
existenciu titulu (i domnelého), na základe ktorého navrhovatelia užívali spornú nehnuteľnosť, a tým
ani dobromyseľnosť navrhovateľov. Žiadne iné dôkazy navrhovatelia súdu nepredložili ani neoznačili,
výsluch žiadnych svedkov nenavrhli.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil, nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f
ods. 1 CMP.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové

konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).