Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Žovinec
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/7/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012018
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123012018.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, o
návrhu na zmenu formy ochranného liečenia z ambulantnej na ústavnú ,o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2023 č.k. 105Nt/9/2023-44, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 22.02.2024 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje a ukladá sa okresnému
súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 20.11.2023 č.k. 105Nt/9/2023-44 rozhodol podľa § 74 ods. 1
Trestného zákona tak, že zmenil odsúdenému A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., D. XXX/
XX ochranné ambulantné liečenie protialkoholické, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 2T/14/2014 zo dňa 25.03.2014, právoplatným dňa 25.03.2014, v spojení s uznesením
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5Nt/83/2015 zo dňa 16.11.2015, právoplatným dňa 16.11.2015 na
ochranné ústavné liečenie protialkoholické.
2. Proti tomuto uzneseniu podal na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený,
ktorú bližšie neodôvodnil.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo. Sťažnosť podala
oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.5. Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhovel návrhu psychiatričky A. E. C. zo dňa 19.04.2023
na zmenu ochranného protialkoholického liečenia vykonávaného ambulantnou formou na ústavnú
formu.
6. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uvádza, že z návrhu ošetrujúcej lekárky
A. E. C. zo dňa 20.04.2023, jej lekárskych správ zo dňa 31.07.2023 a dňa 23.10.2023 i zo samotného
vystupovania a výpovede odsúdeného na verejnom zasadnutí mal za jednoznačne preukázané, že
doteraz uložené ochranné liečenie protialkoholické v ambulantnej forme zjavne neplní svoj účel.
Odsúdený sa síce dostavuje na kontrolu k psychiatričke pravidelne, nedodržiava však abstinenciu,
konzumáciu alkoholu popiera, napriek zjavným známkam pitia i zdravotným následkom, ktorými sú
zvýšené hodnoty hepatálne enzýmy, tras pacienta, potenie a nepokoj, čo naznačuje snahu abstinovať
prvé 1-2 dni (rozvíjajúci sa abstinenčný syndróm). Prvostupňový súd tak aj vzhľadom na správy A. E.
C. dospel k záveru, že v prípade odsúdeného účel ochranného protialkoholického liečenia v súčasnosti
možno dosiahnuť len jeho absolvovaním v ústavnej formou. Aby tak ochranné liečenie splnilo svoj účel,
je potrebné a súčasne nevyhnutné, aby odsúdený získal na svoju závislosť dostatočne kritický pohľad
a bol k abstinencii motivovaný, čo nie je možné realizovať v ambulantných podmienkach. Skutočnosť,
že odsúdený nedodržiava podmienky liečby preukazuje aj samotné spáchanie dvoch priestupkov proti
občianskemu spolunažívaniu zo dňa 21.03.2023 v kontexte (súvislosti) s dvoma priestupkami proti
verejnému poriadku zo dňa 30.07.2023 a zo dňa 08.11.2023. Odsúdený má v roku 2023 preukázateľne
zvyšujúci sa sklon k protiprávnemu konaniu, čo je odôvodnené tým, že sa neprimerane správal k
občanom úmyselným narúšaním občianskeho spolunažívania, ako aj vzbudením verejného pohoršenia.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že doposiaľ uložená ambulantná forma ochranného liečenia u
odsúdeného zjavne neplní svoj účel. Nie je dostatočná, preto je nevyhnutné, aby táto forma ochranného
protialkoholického liečenia bola zmenená na ústavnú formu ochranného liečenia, na čo sú napokon
splnené zákonnom stanovené podmienky.
7. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
8. Sťažnostný súd je názoru, že len samotný návrh A. E. C., ktorá sa vyjadrila k priebehu ochranného
liečenia a k aktuálnemu zdravotnému stavu pacienta, nie je sám o sebe dostatočným podkladom na
rozhodnutie o zmene formy ochranného protialkoholického liečenia, ktoré napadnutým uznesením urobil
prvostupňový súd. Samotná lekárska správa nestačí na vyvodenie záveru, že nastali také okolnosti,
ktoré preukazujú, že účel ochranného protialkoholického liečenia je možné dosiahnuť ústavnou formou.
9. Pri rozhodovaní o zmene formy výkonu ochranného liečenia alebo prepustení, resp. ukončení
ochranného liečenia je nevyhnutné definovať okolnosti, pre ktoré bolo ochranné liečenie uložené
a zodpovedať otázku, ako sa zmenili, a z akého dôvodu. Za tým účelom musí súd vždy zisťovať skutočný
stav veci a nemôže sa uspokojiť len s oznámením alebo vyjadrením ošetrujúceho lekára o nespolupráci
pacienta (nedodržiavanie abstinencie od alkoholu), ktoré sa týka aktuálnej formy výkonu ochranného
liečenia.
10. V tomto smere ide o otázky odborné, na ktorých zodpovedanie je potrebné vykonať adekvátne
dokazovanie a až na základe jeho výsledkov rozhodnúť o návrhu. V konečnom dôsledku to je súd,
ktorý rozhoduje, no jeho rozhodnutie musí byť založené na odborných zisteniach osôb, ktoré sú k nim
kvalifikované svojim vzdelaním a praxou.
11. Chybou napadnutého rozhodnutia bolo, že prvostupňový súd nezohľadnil všetky okolnosti týkajúce
sa podania návrhu ošetrujúcou lekárkou, túto na verejné zasadnutie nepredvolal a ani nevypočul.
Taktiež nevykonal žiadne dokazovanie k otázke, či trvá potreba ochranného protialkoholického liečenia
u odsúdeného a zároveň či je vzhľadom na zdravotný stav odsúdeného a jeho postoj ochranné
protialkoholické liečenie vôbec schopné u odsúdeného splniť účel a je potrebné v ňom aj naďalej
pokračovať. V napadnutom uznesení zároveň absentovala úvaha súdu, prečo je ústavná forma
ochranného protialkoholického liečenia v prípade odsúdeného vyhovujúcejšia a či účel uloženého
ochrannéhoprotialkoholickéholiečeniabudesplnenýpráveústavnouformou.Prvostupňovýsúdsaďalej
nevysporiadal s námietkami odsúdeného a skutočnosťami ním tvrdenými a zároveň nedal možnosť
odsúdenému konfrontovať ošetrujúcu lekárku k jej návrhu.
12. V prípade, ak sa pacient pri ambulantnom ochrannom liečení nepodrobuje stanovenému liečebnému
režimu, prípadne s ohľadom na stav a vývoj jeho duševnej poruchy, resp. závislosti, tak sám nebude
schopný činiť, môže to svedčiť o potrebe zmeniť ambulantnú formu ochranného liečenia na formu
ústavnú,čoalevzhľadomnaformuochrannéholiečenia,ktorejsúčasťoujeobmedzenieosobnejslobody
musí byť v konaní spoľahlivo preukázané.13. Z pohľadu sťažnostného súdu, prvostupňový súd rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu
potrebného na spravodlivé rozhodnutie, čím spôsobil, že napadnuté uznesenie je predčasné a zároveň
odôvodnenie napadnutého uznesenia nepreskúmateľné pre nedostatok náležitého odôvodnenia.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažnostný súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa §
194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a uložil mu, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.
15. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bude súd prvého stupňa povinný pri svojom
rozhodovaní odstrániť vyššie uvedené pochybenia a opätovne rozhodnúť o návrhu lekárky A. E. C.
a svoje rozhodnutie odôvodniť v zmysle požiadavky náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.