Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120206636
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4120206636.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX,
XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Peter Harakály, advokát, so sídlom: Mlynská 28, 040 01 Košice –
mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 620 157, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: JUDr.
Danuše Tichá s.r.o., so sídlom: Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO:
52 058 310, o náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 8C/24/2020 – 181 zo dňa 15. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 8C/24/2020 – 181 zo dňa 15. mája 2023
v napadnutej časti potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 04.06.2020 domáhal voči žalovanému
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej aj len „SSU“) v sume 135.408 eur, spolu s 5

% ročným úrokom z omeškania od 06.09.2020 do zaplatenia a zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 67.704 eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že pri dopravnej nehode dňa 14.06.2017 utrpel ako spolujazdec ťažké ublíženie na zdraví. Vodič tohto
motorového vozidla, D. E. viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia, neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam, stavu a povahe vozovky, následkom čoho dostal šmyk a s
vozidlom sa prevrátil na strechu. Na základe trestného rozkazu Okresného súdu Nitra č. k. 5T/60/2018
zo dňa 12.06.2018 bol vodič D. E. uznaný zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157

ods.1, 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov. Žalobca
ďalej uviedol, že za škodu zodpovedá prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla podľa § 427 a
nasl. a § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„Občiansky zákonník“). Prevádzkovateľ vozidla mal uzavreté so žalovaným poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“), na základe

čoho sú nároky poškodeného (žalobcu) kryté povinným zmluvným poistením a preto si nárok uplatňuje
priamo voči poisťovateľovi (žalovanému). Podľa lekárskeho posudku vypracovaného psychiatričkou
a sexuologičkou MUDr. Danicou Caisovou bolo z dôvodu vážnych duševných a sexuálnych porúch
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom bodov 6.200. Hodnota bodu v roku 2020, kedysa ustálil zdravotný stav žalobcu, predstavovala sumu 21,84 eura, takže nárok na SSU predstavuje
sumu 135.408 eur. Nárok si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 18.05.2020, pričom žalovaný v
lehote 3 mesiace a 15 dní od prevzatia uplatnenia nároku tento nevyplatil, a preto si uplatňuje aj nárok

na úroky z omeškania od 06.09.2020. Zároveň sa žalobca domáhal 50 % zvýšenia náhrady za SSU,
keďže úraz žalobcu pri dopravnej nehode podľa neho znamenal pre jeho život zásadnú zmenu a zásah
do života, ktorý natrvalo, nezvratne a zásadným spôsobom poznačil prežívanie a uplatnenie žalobcu
v rôznych oblastiach. Žalobca sa stal následkom úrazu nesebestačný, odkázaný na pomoc druhých a
je natrvalo vylúčený z doterajšieho a aj budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života.

Pred úrazom viedol aktívny život mladého 19-ročného človeka, hrával futbal, chodil do spoločnosti, mal
plány študovať na vysokej škole, venovať sa stavebníctvu, založiť si stavebnú spoločnosť, prípadne ísť
pracovať do zahraničia. Bol veselý a spoločenský, mal veľa priateľov. Následkom úrazu je odkázaný na
invalidný vozík, na pomoc a starostlivosť rodičov, potrebuje pomoc pri bežných denných činnostiach, je
smutný, má strach z budúcnosti, uzavrel sa do seba, je depresívny a máva stavy beznádeje. Následkom
nehody došlo u žalobcu ku komplexnej poruche sexuálnych funkcií, k utlmeniu libida, poruchy erekcie

a ejakulácie. Jeho reprodukčné schopnosti sú minimálne, možnosti nadviazať plnohodnotný partnerský
vzťah s naplnením intímneho života sú veľmi obmedzené. Následkom úrazu sa stal invalidný s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % a bola mu určená miera funkčnej poruchy
90 %. Úraz s ťažkými následkami pre ďalší život utrpel vo veku 19 rokov a znamená hlboký zásah do
jeho fyzických a psychických schopností. Žalobca bol toho názoru, že jeho zdravotný stav po úraze a

následkyznehovyplývajúcesúsvojoupovahouvýnimočnéakvalitatívnepredstavujúzmenupodmienok
vyjadrenú pojmom „dôvody hodné osobitného zreteľa“, keď u žalobcu došlo k zmareniu dosiahnutia
celoživotného cieľa a k podstatnému obmedzeniu uspokojovania jeho životných potrieb. Z uvedeného
dôvodu sa domáhal zvýšenia náhrady za SSU o 50%, čo predstavuje sumu 67.704 eur.

2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 8C/24/2020 – 181 zo
dňa 15. mája 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. konanie zastavil v časti
o zaplatenie sumy 41.496 eur, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 64.646,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 41.496 eur od 06.09.2020 do 17.12.2020 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 64.646,40 eura od 06.09.2020 do zaplatenia a sumu 53.071,20 eura ako zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III.
vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku IV. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že mal za preukázané, že v čase nehody
vodič viedol vozidlo bez vodičského oprávnenia, o čom žalobca podľa jeho tvrdenia nevedel, vedel iba
že chodil do autoškoly a keď mu otec kúpil auto a dovolil mu povoziť sa, predpokladal, že vodičské
oprávnenie má. Napriek tomu, že vodič vozidla D. E. uviedol, že žalobca v čase jazdy vedel, že nemá
vodičské oprávnenie, súd prvej inštancie nepovažoval túto skutočnosť za preukázanú, pričom touto

otázkou sa súdy zaoberali vo všetkých sporoch týkajúcich sa žalobcu uplatňujúceho si svoje nároky
z poškodenia zdravia pri dopravnej nehode a dospeli k jednotnému záveru, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že žalobca mal vedomosť, že vodič nemá vodičské oprávnenie
(poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/64/2021, sp. zn. 9Co/70/2022 a sp.
zn. 25Co/29/2022). V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalobca sedel vo vozidle

vpredu vedľa vodiča a nebol pripútaný bezpečnostnými pásmi, čo žalobca odôvodňoval tým, že sa
chcel pripútať, ale nešlo to, pretože pás bol zaseknutý. Vodič auta tvrdil, že bezpečnostné pásy boli
funkčné, ale žalobca sa nezapásal s tým, že „domov to má kúsok“. K samotnému priebehu jazdy súd
prvej inštancie uviedol, že žalobca a jeho kamaráti sa chceli autom, ktoré šoféroval D. E., previezť,
po naštartovaní zabočili doprava na účelovú komunikáciu medzi E. F. G. C., pričom vodič neprispôsobil

rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky. Vedľa nich išiel ďalší
kamarát D. H. na motocykli zn. Honda, s ktorým sa pretekali, potom vodič motorového vozidla zbadal
nerovnosť na ceste - výmoľ, ktorému sa snažil vyhnúť, dostal šmyk a narazil zadnou časťou vozidla do
predného kolesa motocykla a následne do svahu a s vozidlom sa prevrátil cez strechu. V dôsledku tejto
nehody žalobca utrpel závažné zranenia a vo viacerých súdnych konaniach sa domáhal náhrady škody

voči poisťovni, ktorá je poisťovateľom osobného motorového vozidla Fiat Marea EČ: I..

4. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/89/2018 si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody titulombolestného a liečebných nákladov. Vec bola rozhodnutá rozsudkom č. k. 19C/89/2018 - 441 zo dňa
19.01.2022 a v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/70/2022 - 528 zo dňa 03.11.2022
bola právoplatne skončená dňom 02.12.2022. V tomto konaní bola žalobcovi priznaná náhrada škody,

pričom sa súd zaoberal aj mierou spoluzavinenia, ktorú ustálil v rozsahu 10 % a zaoberal sa aj nárokom
naúrokyzomeškaniastým,žeichžalobcovipriznal.VkonanívedenomnaOkresnomsúdeNitrapodsp.
zn. 36C/88/2019 si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody – straty na zárobku. Vec bola rozhodnutá
rozsudkom č. k. 36C/88/2019 - 166 zo dňa 08.10.2020 a v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Nitre č. k. 6Co/25/2021 - 243 zo dňa 22.04.2022 bola právoplatne skončená dňom 27.05.2022.V tomto

konaní bola žalobcovi priznaná strata na zárobku, pričom sa súd zaoberal aj mierou spoluzavinenia,
ktorú ustálil v rozsahu 10 % a zaoberal sa aj nárokom na úroky z omeškania, ktoré žalobcovi priznal.
V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/57/2020 sa rodičia a súrodenci žalobcu
(A. B.) domáhali ochrany osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy. Vec bola rozhodnutá rozsudkom
č. k. 10C/57/2020 - 239 zo dňa 27.09.2021 a v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.
k. 25Co/29/2022 - 300 zo dňa 09.11.2022 bola právoplatne skončená dňom 29.12.2022. V tomto

konaní bola žalobcom priznaná nemajetková ujma, pri vyčíslení ktorej bolo zohľadnené spoluzavinenie
poškodeného, ktoré súd ustálil v rozsahu 10 %. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 25C/5/2019 si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia za zranenia – zlomenina tela hrudníkového stavca Th 11 a 12 a pomliaždenie miechy s jej
úplným poškodením na základe lekárskeho posudku MUDr. Jozefa Hudeca PhD. Vec bola rozhodnutá

rozsudkom č. k. 25C/5/2019 - 342 zo dňa 01.06.2021 a v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.
k. 25Co/64/2021 - 411 zo dňa 26.10.2022 bola právoplatne skončená dňom 11.12.2022. V tomto konaní
bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku zranení, ktoré utrpel
pri dopravnej nehode a boli obodované v lekárskom posudku MUDr. Jozefa Hudeca PhD. Pri vyčíslení
nárokužalobcuboloriešenéajjehospoluzavineniezdôvodu,ženebolpripútanýbezpečnostnýmpásom,

pričom odvolací súd za primerané považoval zníženie o 10 %, opierajúc sa o rozhodovaciu činnosť
v iných veciach, kde za nepripútanie bezpečnostným pásom bola určená miera spoluzodpovednosti v
rozsahu 10 % (bod 9. rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd však pri vyčíslení nároku žalobcu tento
bez bližšieho vysvetlenia nakoniec znížil nie o 10 % ale o 15 %. Odvolací súd sa zaoberal aj zvýšením
SSU o 50% a dospel k záveru, že dôvody tak, ako ich uviedol súd prvej inštancie v bodoch 46., 47.,

48. pre zvýšenie SSU o 50% sú dané. Taktiež sa vyjadril k nároku žalobcu na úroky z omeškania, ktorý
považoval za opodstatnený a úroky z omeškania plnenia priznal.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia, v dôsledku psychického a sexuologického

poškodenie zdravia, na základe lekárskeho posudku MUDr. Danici Caisovej zo dňa 11.05.2020. Z
lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý predložil žalobca, vyplýva, že MUDr.
Caisová použila položku č. 255 - vážne duševné poruchy s počtom bodov 1.100, zvýšenú o 100 %,
t. j. 2.200 bodov, položku č. 320b1 - strata oboch semenníkov vo veku do 45 rokov s počtom bodov
1.200, zvýšenú o 100 %, t. j. 2.400 bodov a položku č. 321a - strata penisu alebo ťažká deformácia

penisu vo veku do 45 rokov s počtom bodov 800, zvýšenú o 100 %, t. j. 1.600 bodov. Položky č. 320b1
a č. 321a boli použité per analogiam, keďže položky, ktoré by vystihovali poškodenie žalobcu sa v
prílohe nenachádzajú. Celkový počet bodov bol stanovený na 6.200, čo pri hodnote jedného bodu v
roku 2020, kedy sa ustálil zdravotný stav žalobcu, vo výške 21,84 eura, predstavuje náhrada za SSU
sumu 135.408 eur. Súd prvej inštancie pri hodnotení nároku žalobcu konštatoval, že medzi stranami

nebolo sporné, že žalobcovi vznikla škoda, ktorú spôsobil vodič motorového vozidla D. E., tým, že
neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a iným
okolnostiam, ktoré možno predvídať a za tento skutok bol uznaný vinným a trestným rozkazom č. k.
5T/60/2018 zo dňa 12.06.2018 právoplatne odsúdeným. Tiež mal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného, ktorý je v konaní v procesnom postavení žalovaného s poukazom na § 15 ods. 1 Zákona o

PZP. Spornými otázkami však podľa súdu prvej inštancie zostala miera spoluzavinenia žalobcu, ktorý sa
v aute nepripútal a podľa tvrdenia škodcu vedel, že vodič nemá vodičské oprávnenie; správne vyčíslenie
bodového hodnotenia v lekárskom posudku MUDr. Caisovej, keď podľa žalovaného bola položka
320b1 použitá duplicitne a nakoniec aj opodstatnenosť nároku žalobcu na priznanie mimoriadneho
zvýšenia o 50 % v súlade s § 5 ods.5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o náhrade za bolesť a SSU“), keď podľažalovaného napriek stupňu poškodenia zdravia žalobcu nejde v jeho prípade o najzávažnejšie možné
sťaženie uplatnenia sa v živote, ktoré by odôvodňovalo využitie plného zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

6. Pokiaľ ide o lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom MUDr. Caisovou,
v ktorom bolo SSU obodované na 6.200 bodov, súd prvej inštancie bol toho názoru, že posudok spĺňa
všetky zákonné náležitosti a je zákonným dokladom preukazujúcim nárok žalobcu na náhradu za SSU.
Žalovaným predložené odborné vyjadrenie znaleckej organizácie forensic.sk, spochybnilo správnosť

lekárskeho posudku MUDr. Caisovej vzhľadom na súbežné použitie položky 321a a 320b1, pričom súd
prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že hoci odborné vyjadrenie nie je znaleckým posudkom,
ktorým by bolo možné nahradiť lekársky posudok, za účelom odstránenia tohto rozporu považoval
za potrebné vypočuť MUDr. Caisovú a MUDr. Kollára. S prihliadnutím na výpoveď MUDr. Caisovej
a podrobné vysvetlenie jej postupu pri bodovom ohodnotení zdravotného stavu žalobcu, súd prvej
inštancie akceptoval vykonanú korekciu obodovania v prípade položky 321a, a to namiesto 1.600

bodov (základný počet bodov 800 + 100 % zvýšenie) na iba základný počet 800 bodov. Správne
bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia teda podľa súdu prvej inštancie nepredstavuje
6.200 bodov, ako bolo uvedené v pôvodnom lekárskom posudku, ale 5.400 bodov, pretože žalobcovi
neprináleží pri použití položky 321a jej 100 % zvýšenie. Na základe výsluchu MUDr. Caisovej a MUDr.
Kollára súd prvej inštancie zároveň dospel k názoru, že lekársky posudok MUDr. Caisovej, ktorá

vyšetrovala žalobcu a jeho zdravotný stav dobre pozná, lepšie vystihuje následky porušenia zdravia
žalobcu v psychickej a sexuálnej oblasti. MUDr. Caisová svoj lekársky posudok riadne odôvodnila
aj z hľadiska súbežného analogického použitia položiek 320b1 a 321a, čo vysvetlila aj pri svojej
výpovedi. MUDr. Kollár vychádzal iba zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, osobne ho nevyšetroval,
nemohol preto podľa súdu prvej inštancie poznať detailne všetky okolnosti súvisiace s prežívaním straty

sexuálnej atraktivity a straty schopnosti spontánnym a prirodzeným spôsobom realizovať partnerský
milostný aj párový život. MUDr. Kollár uviedol, že v takýchto prípadoch forensic.sk štandardne navrhuje
odškodnenie per analogiam položkou 321a + 100 % zvýšenie a nestretol sa v praxi, že by sa porucha
sexuálneho fungovania odškodňovala súčasne aj položkou 320b1, avšak nakoľko MUDr. Caisová ako
lekárka poškodeného pozná jeho zdravotný stav, považuje jej bodové hodnotenie za „vyššie“ postavené.

Potvrdil tiež, že použitie oboch položiek per analogiam je možné, pokiaľ je to riadne odôvodnené,
medicínsky to nie je v rozpore s ničím. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že
použitie oboch položiek v lekárskom posudku je možné a správne, pričom obe boli použité analogicky,
keďže na zranenia žalobcu neexistuje položka, a preto bolo potrebné postupovať podľa položiek,
ktoré sú svojou povahou najbližšie k vyjadreniu zdravotného stavu žalobcu. Toto najlepšie vystihuje

použitie oboch položiek súčasne, avšak pri položke 321a bez 100 % navýšenia. Súd prvej inštancie
preto vychádzal z posudku MUDr. Caisovej, prihliadnuc na úpravu bodovania položky 321a, čo potom
prestavovalo obodovanie vo výške 5.400 bodov. Pri hodnote jedného bodu 21,84 eura nárok žalobcu
predstavoval sumu 117.936 eur.
7. K otázke spoluzavinenia žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že táto otázka na základe rovnakých

skutkových okolností (vodič bez vodičského oprávnenia, nepoužitie bezpečnostných pásov žalobcu )
bola riešená už v konaní sp. zn. 19C/89/2018, sp. zn. 25C/5/2019 a sp. zn. 36C/88/2019, kedy k tomu
zaujal názor aj odvolací súd, ktorý konštatoval spoluvinu žalobcu na dopravnej nehode iba vzhľadom
na nepripútanie sa bezpečnostnými pásmi. Súd prvej inštancie preto zhodne s názorom odvolacieho
súdu konštatoval, že nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca si sadol do vozidla napriek tomu,

že vedel, že vodič nemá vodičské oprávnenie, preto týmto konaním sa nedopustil porušenia žiadnej
právnej povinnosti; iná bola situácia vo vzťahu k nepripútaniu sa bezpečnostnými pásmi. V konaní bolo
na základe relácie dopravnej polície preukázané, že žalobca pripútaný nebol, čím porušil prevenčnú
povinnosť (§ 415 Občianskeho zákonníka) a bol tak zodpovedný za to, že sa viezol nepripútaný, pričom
na veci nič nemení ani skutočnosť, ak by bol pás nefunkčný, pretože v takom prípade mohol z auta pred

jazdou vystúpiť. Používanie bezpečnostných pásov nie je zákonom určené bezúčelne. Je nesporné,
že pri použití pásov dochádza k menej závažným následkom dopravných nehôd, pričom aj v tomto
prípade mal súd prvej inštancie za to, že je vysoko pravdepodobné, že ak by bol žalobca pripútaný,
nemuselo dôjsť k takým závažným následkom. Napriek tomu ale rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik
škody bolo hrubé porušenie povinnosti vodiča, dôsledkom ktorého došlo k dopravnej nehode, teda

išlo o priamy a podstatný vplyv na vznik škody. Vznik škody rozhodujúcou mierou zavinil vodič svojou
jazdou a žalobca sa podieľal na spoluzavinení nepripútaním sa bezpečnostným pásom, čo s najväčšou
pravdepodobnosťou ovplyvnilo do určitej miery rozsah poškodenia zdravia. S poukazom na § 441
Občianskeho zákonníka mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade je daná spoluzodpovednosťžalobcu na vzniknutej škode a pri učení miery spoluzavinenia sa oprel o rozhodnutia Krajského súdu
v Nitre v konaní sp. zn. 6Co/25/2021, sp. zn. 7Co/39/2021 a sp. zn. 9Co/70/2022, ktoré ustálili mieru
spoluzavinenia v rozsahu 10 % a za primerané tak vzhľadom k okolnostiam danej veci považoval

zníženie nároku žalobcu o 10 %, pretože prvotnou príčinou vzniku škody bola jazda vodiča. Súd prvej
inštancie preto aj v danej veci, vzhľadom na rovnaké skutkové okolnosti, za ktorých došlo k nehode a
poškodeniu zdravia žalobcu, ustálil, že žalobca sa na škode spolupodieľa v rozsahu 10 % a preto jeho
nárok v tomto rozsahu krátil, a to na sumu 106.142,40 eura.

8.KžalobcomuplatnenémunárokunazvýšenienáhradyzaSSUo50%vsúladesustanovením§5ods.
5 Zákona o náhrade za bolesť a SSU súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok oprel o dôvody
hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v tom, že následkom psychického a sexuologického poškodenia
zdravia úplne stratil možnosť uplatniť sa v živote a po dopravnej nehode je sociálne izolovaný, psychicky
rezignoval na svoj zdravotný stav a z hľadiska svojej budúcnosti nevidí pre seba v podstate žiadnu reálnu
perspektívu. Súd prvej inštancie pri posúdení tohto nároku vychádzal z toho, že žalobca utrpel zranenia

vo veľmi mladom veku 19 rokov, kedy mal celý život pred sebou a mal možnosť realizovať svoje plány či
už v oblasti profesijnej, rodinnej, športovej alebo spoločenskej. Žalobca vzhľadom na svoj doterajší život
mal na to vytvorené všetky predpoklady. Študoval na Strednej odbornej škole polytechnickej, športoval,
hrával futbal za J. K., mal priateľov, žil spoločenským životom, nadviazal známosť s priateľkou a začínal
sexuálne žiť, čo sa po úraze úplne zmenilo, zničil sa mu celý život. Vážne a definitívne postihnutie

psychických funkcií a strata sexuality a schopnosti realizovať párový milostný život obmedzili žalobcu
v živote v takej miere, že už aj v lekárskom posudku bol základný počet bodov pri položke 255 a 320b
podľa § 10 ods. 4 Zákona o náhrade za bolesť a SSU zvýšený na dvojnásobok. Postup podľa § 5 ods.
5 Zákona o náhrade za bolesť a SSU je podľa súdu prvej inštancie namieste v prípadoch hodných
osobitného zreteľa, pričom priznanie tohto nároku je vecou úvahy súdu. Súd musí skúmať, či došlo

k takému obmedzeniu alebo strate predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote, že základné
odškodnenie, ako aj jeho zvýšenie v zmysle § 10 ods.4 Zákona o náhrade za bolesť a SSU, nevystihuje
individuálne okolnosti prípadu a dopad na ďalší život poškodeného. Táto náhrada je jednorazová a
neodškodňuje sa ňou len súčasný zdravotný stav žalobcu, ale aj následky pre celý budúci život, ktorý
ho čaká a v ktorom nie je žiadny predpoklad na zlepšenie. Pri priznaní zvýšenia SSU v zmysle § 5 ods.5

Zákona o náhrade za bolesť a SSU ide o subjektívne posúdenie súdu, ktoré by malo korešpondovať
s vykonaným dokazovaním. Podľa súdu prvej inštancie postup podľa § 5 ods. 5 Zákona o náhrade za
bolesť a SSU je namieste v prípadoch hodných osobitného zreteľa, pričom priznanie tohto nároku je
vecou úvahy súdu. Súd musí skúmať, či došlo k takému obmedzeniu alebo strate predpokladov pre
uplatnenie poškodeného v živote, že základné odškodnenie, ako aj jeho zvýšenie v zmysle § 10 ods. 4

Zákona o náhrade za bolesť a SSU, nevystihuje individuálne okolnosti prípadu a dopad na ďalší život
poškodeného. Táto náhrada je jednorazová a neodškodňuje sa ňou len súčasný zdravotný stav žalobcu,
ale aj následky pre celý budúci život, ktorý ho čaká a v ktorom nie je žiadny predpoklad na zlepšenie.
Pri priznaní zvýšenia SSU v zmysle § 5 ods. 5 Zákona o náhrade za bolesť a SSU ide o subjektívne
posúdenie súdu, ktoré by malo korešpondovať s vykonaným dokazovaním. Na základe toho bol súd

prvej inštancie toho názoru, že bodové ohodnotenie a jeho zvýšenie podľa § 10 ods. 4 Zákona o náhrade
za bolesť a SSU nie je v danom prípade postačujúce a je namieste postupovať podľa § 5 ods. 5 Zákona
o náhrade za bolesť a SSU a priznať mimoriadne zvýšenie, keďže vzhľadom na konkrétne okolnosti
prípadu je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, a to aj pre maximálne zvýšenie 50 % . U žalobcu došlo
podľa súdu prvej inštancie k poškodeniu zdravia v oblasti duševnej a sexuálnej vo veku, kedy len začínal

v tomto smere plnohodnotne žiť, s vysokou pravdepodobnosťou uplatniť sa v živote ako psychicky a
telesne zdravý muž, plniaci si svoje biologické a reprodukčné funkcie v partnerskom a rodinnom živote.
Úraz spôsobil vážne duševné poruchy, stratu sexuálnej príťažlivosti a nemožnosť naplnenia sexuálneho
života, keďže nie je schopný prirodzeným spôsobom realizovať partnerský, milostný aj párový život, bez
akejkoľvek perspektívy zmeny alebo zlepšenia. Ide o ustálený, definitívny a trvalý stav, ktorý s konečnou

platnosťou znamená nemožnosť sexuálne žiť a spontánne realizovať partnerský život. Z dôvodu, že
semenníky zostali čiastočne funkčné a z hľadiska hormonálneho tvoria spermie, čo ovplyvňuje sexuálnu
túžbu po druhom pohlaví, žalobca stratou schopnosti sexuálne žiť o to viac trpí. Žalobca je pripútaný
na invalidný vozík, jeho penis je nefunkčný a nie je schopný prirodzenej reprodukcie. V budúcnosti už
nevidí žiadny zmysel, pod vplyvom psychického napätia zle spí, zobúdza sa, lebo v snoch vidí priebeh

nehody, z čoho opakovane prežíva traumu a bojí sa ako to s ním bude ďalej. Jeho počiatočná viera
v zlepšenie už prítomná nie je, takže je rezignovaný. Porovnaním života žalobcu pred nehodou a po
nej je podľa súdu prvej inštancie evidentné, že došlo k podstatnému a nezvratnému zníženiu možností
spoločenského uplatnenia, kvalita jeho života je mizivá, je poznačený celoživotnými následkami avážnymi psychickými poruchami, ktoré ho podstatným spôsobom obmedzujú resp. zbavujú možnosti
viesť riadny partnerský život a zabezpečiť si rodinu a potomstvo prirodzeným spôsobom. Žalobca je plne
invalidný, pričom aj invalidita je pre účely mimoriadneho zvýšenia SSU považovaná za jeden z dôvodov.

Keďže ide o jednorazovú náhradu pre celý žalobcov život, pričom s následkami nehody v oblasti
psychickej a sexuálnej bude žiť a trpieť po celý zvyšok života, porovnávajúc svoj zničený život so životmi
svojich rovesníkov, ktorí na rozdiel od neho majú objektívnu možnosť žiť naplnený profesijný a rodinný
život, považoval súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa za dostatočne preukázané a
mimoriadne zvýšenie SSU v hornej hranici za adekvátne. Súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie

vo veci sp, zn. 25C/5/2019, kde súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd zhodne konštatovali, že žalobca
má nárok na mimoriadne zvýšenie SSU o 50 %, pričom posudzovali následky nehody, ktoré utrpel ale
v súvislosti s iným poškodením zdravia. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žalobca má nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia za 5.400 bodov, čo
predstavuje sumu vo výške 117.936 eur, pričom s prihliadnutím na mieru spoluzavinenia v rozsahu 10 %
znížiltentonároknasumu106.142,40eura(117.936–11.793,60).Žalovanývpriebehukonaniaposkytol

žalobcovi poistné plnenie vo výške 41.496 eura a v tejto časti, z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby,
bolo konanie zastavené, preto zostalo zo strany žalovaného doplatiť žalobcovi sumu 64.646,40 eura
(106.142,40 – 41.496). Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy a zároveň
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie sumy 53.071,20 eura, ktorá predstavuje mimoriadne zvýšenie SSU
o 50 %. Táto suma bola vypočítaná zo základného nároku žalobcu na SSU, ktorý po znížení o 10 %

titulom spoluzavinenia žalobcu predstavoval 106.142,40 eura a 50 % z tejto sumy je 53.071,20 eura. Vo
zvyšku uplatneného nároku žalobcu súd prvej inštancie žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

9. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na úroky z omeškania dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žalobca má nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí

3 mesiacov (§ 11 ods. 6 Zákona o PZP) a 15 dní (§ 11 ods. 7 Zákona o PZP), odkedy si poškodený
u neho uplatnil svoj priamy nárok. Žalobca si svoj nárok u žalovaného uplatnil písomne podaním zo
dňa 18.05.2020, doručeným žalovanému dňa 21.05.2020 a od tohto dátumu začala žalovanému plynúť
trojmesačná zákonná lehota na prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie a následne lehota 15 dní na poskytnutie poistného plnenia, čo žalovaný nedodržal a v

tejto lehote plnenie žalobcovi nevyplatil. Uplynutím týchto lehôt (3 mesiace a 15 dní od 21.05.2020) sa od
nasledujúceho dňa, t. j. od 06.09.2020, dostal do omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky
z omeškania zo sumy 41.496 eur od 06.09.2020 do 17.12.2020, kedy bola táto suma žalobcovi vyplatená
žalovaným a zo sumy 64.646,40 eura, ktorá bola súdom prvej inštancie priznaná od 06.09.2020
do zaplatenia. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že poisťovateľ je povinný poškodenému jeho

oprávnené a preukázané nároky splniť riadne a včas a pokiaľ si túto povinnosť nesplní a neposkytne mu
náhradu škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania.
Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške podľa
§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj

na iné rozhodnutia vedené na tom istom skutkovom základe medzi totožnými stranami sporu, kde boli
priznané aj úroky z omeškania, k čomu zaujal stanovisko aj odvolací súd vo svojich rozhodnutiach (sp.
zn. 9Co/70/2022, sp. zn. 25Co/64/2021 a sp. zn. 6Co/25/2021). Súd prvej inštancie pri priznaní úrokov
z omeškania z týchto rozhodnutí odvolacieho súdu vychádzal a poukázal aj na dôvody v nich uvedené,
s ktorými sa stotožnil.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol vo výroku IV. napadnutého rozsudku
podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu,
keďže vo veci nároku na náhradu za SSU a jeho zvýšenie, považoval žalobcu za plne úspešného, i
keď mu bola priznaná len časť žalobou uplatneného nároku. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov

konania v konaniach, kedy výška priznaného nároku závisí od znaleckého posudku alebo úvahy súdu
je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. V danom prípade sa považuje za základné
rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté a jeho nárok na náhradu škody je daný a výška
ujmy je potom druhoradá a nadväzujúca a závisí od odborného posúdenia a od úvahy súdu. Žalobca
ohľadnenárokunanáhraduzaSSU,vrátanejejzvýšeniamalúspechčodozákladuuplatnenéhonároku,

pričom nárok mu vzniká iba z prisúdenej sumy. Aj v zastavujúcej časti ohľadne sumy 41.496 eur má
podľa súdu prvej inštancie žalobca nárok na náhradu trov konania, pretože v tejto časti bolo konanie
zastavené z dôvodu, že žalovaný v priebehu konania v tejto výške nárok uznal a poskytol mu plnenie.Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnej výške.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v rozsahu výroku II. a IV. odvolanie a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol,
že rozsudok považuje za nesprávny z nasledovných dôvodov:
a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP];
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1
písm. d) CSP];
c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§
365 ods. 1 písm. f) CSP];
d) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1

písm. h) CSP].

12. Žalovaný v odvolaní uviedol, že je napadnutý rozsudok je arbitrárny a v rozpore so zákonom,
keďže nespĺňa zákonom požadované náležitosti na úplné, zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné
rozhodnutie.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní vychádzal okrem iného z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 25C/5/2019 a „podľa“ tohto konania aj evidentne rozhodoval, keďže v napadnutom rozsudku
svoje rozhodnutie opiera o to, ako rozhodol súd prvej inštancie v uvedenom spore. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku je však podľa žalovaného zrejmé, že konajúci súd nepreštudoval spisy, ktoré
si pripojil, dostatočne. Súd prvej inštancie uznal argumentáciu žalovaného, že žalobca porušil okrem
iného prevenčnú povinnosť, a teda bola preukázaná i príčinná súvislosť medzi nepripútaním žalobcu
a vznikom škody na jeho zdraví, pričom však uvádza, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik škody
bolo hrubé porušenie povinnosti vodiča, dôsledkom ktorého došlo k dopravnej nehode, teda išlo o

priamy a podstatný vplyv na vznik škody. Ďalej uviedol, že vznik škody rozhodujúcou mierou zavinil
vodič svojou jazdou a žalobca sa podieľal na spoluzavinení nepripútaním sa bezpečnostným pásom,
čo s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvnilo do určitej miery rozsah poškodenia zdravia. Žalovaný
nevyplatil poistné plnenie v plnej výške z dôvodu spoluzavinenia žalobcu nielen z toho titulu, že žalobca
nebol pripútaný bezpečnostnými pásmi, ale aj z toho dôvodu, že žalobca si sadol do vozidla, ktoré viedol

škodca, ktorý v tom čase nebol držiteľom vodičského oprávnenia, o čom musel byť žalobca informovaný,
keďže so škodcom mali blízky kamarátsky vzťah a dennodenne sa stretávali a počas konania vedeného
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25C/19/2019 toto bolo jednoznačne preukázané svedeckými
výpoveďami. Podľa žalovaného nie je pravda, že skutočnosť, že si žalobca sadol k žalovanému bez
vodičského oprávnenia do vozidla bola nesporne preukázaná (súd prvej inštancie rozpor v rozhodnutí

podľa neho žiadnym spôsobom neodstránil/neodôvodnil), keďže táto skutočnosť bola počas konania
žalovaným viackrát dostatočne preukázaná. Žalovaný je presvedčený, že jednoznačne preukázal
žalobcove porušenie generálnej preventívnej povinnosti a zároveň aj skutočnosť, že škoda na jeho
zdraví bola spôsobená aj jeho zavinením, keďže žalobca nastúpil do motorového vozidla k osobe,
o ktorej vedel, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia (uvedené preukazuje aj výpoveď p. H.) a

naviac sa ani nepripútal bezpečnostným pásom. Svedok H. vypovedal v konaní sp. zn. 25C/19/2019 na
pojednávaní dňa 01.06.2021: „D. E. mi hovoril, nech idem s nimi, čo odmietol že on – teda D. E. – nemá
vodičák. Predpokladá, že ostatní to registrovali. Ako vypovedal svedok - otec vodiča v čase dopravnej
nehody - D. E., bol na skúšobnej jazde vozidla a kontroloval na obidvoch sedadlách aj bezpečnostné
pásy, ktoré fungovali, a teda tvrdenie žalobcu, že pásy nefungovali nie je podľa žalovaného pravdivé

a ani preukázané a ďalej taktiež uviedol, že syn D. a žalobca boli veľmi dobrí kamaráti, denne bývali
spolu a o všetkom sa rozprávali, takže predpokladá, že žalobca musel vedieť, že syn nemá vodičské
oprávnenie. Z uvedených dôvodov žalovaný trval aj ďalej na tom, že si uplatnil spoluzavinenie žalobcu
vo výške 50 % v súlade so zákonom, pričom teda nesúhlasí s iba 10 % spoluzavinením priznaným
súdom prvej inštancie, keďže žalobca porušil ust. § 4 ods. 1 a linea prvá Nariadenia vlády SR č.

554/2006 Z. z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo
vozidlách určitých kategórií v znení neskorších predpisov, pretože nebol pripútaný bezpečnostným
pásom a zároveň na základe Odborného vyjadrenia (Odborné vyjadrenie znalecký úkon číslo 347/2019
zo dňa 30.09.2019) žalovaný preukázal, že v prípade pripútania žalobcu bezpečnostným pásom, neboloby došlo k poškodeniu zdravia žalobcu resp. k škode na zdraví v takom rozsahu, resp. úraz by sa
mu nebol stal. Pokiaľ ide o záver vo vzťahu k zraneniam resp. rozsahu zranení v prípade ak by bol
žalobca pripútaný bezpečnostnými pásmi, znalci vyslovili, že cit.: „V prípade A. B. vzniklo však podľa

zdravotnej dokumentácie jediné poranenie, čo favorizuje práve výrazný náraz na chrbát, preto použitie
bezpečnostných pásov mohlo daný náraz veľmi pravdepodobne tlmiť, resp. úplne eliminovať, ak by bol
pasažier fixovaný pásmi v sedadle vozidla.“ Sám D. E. (vodič a škodca) uviedol vo svojej svedeckej
výpovedi na pojednávaní zo dňa 23.02.2021, že žalobcu výslovne upozornil na to, aby sa pripútal,
„keď už nemá vodičský preukaz tak aby aspoň nebol dôvod, aby ich zastavili policajti kvôli nezapnutým

pásom“ a taktiež uviedol, že on mal pásy a nič sa mu v podstate nestalo, avšak žalobca bezpečnostné
pásy zapnuté nemal, čo malo za následok vážne poškodenie zdravia žalobcu.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný uviedol, že súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti a domnieva sa, že opomenul dôležitosť
bezpečnostných pásov vo vozidle, resp. zákonnú povinnosť vodiča, spolujazdca, kohokoľvek vo vozidle,

kde sa bezpečnostné pásy nachádzajú, zapnúť si ich. Súd prvej inštancie podľa žalovaného v
odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadruje subjektívne hodnotenia a úvahy, a inak tomu nie je ani
pri vyjadrení spoluviny žalobcu, pričom tieto jeho odôvodnenia nemajú oporu v zákone ani v ustálenej
rozhodovacej praxi súdov. Žalovaný počas konania na súde prvej inštancie argumentoval, že v súlade
s ust. § 441 Občianskeho zákonníka uplatnil spoluvinu žalobcu vo výške 50 %, pretože nebol pripútaný

bezpečnostným pásom a sadol do vozidla k vodičovi, o ktorom musel vedieť, že nemá vodičské
oprávnenie. Túto skutočnosť žalovaný zistil z Relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody,
ktorá sa stala dňa 14.06.2017 o 22:20:00, kde na str. 4 je uvedené, že účastník dopravnej nehody
A. B. bol nepripútaný bezpečnostnými pásmi. Použitie bezpečnostných pásov patrí medzi základné
bezpečnostné opatrenia, ktoré chránia život a zdravie vodičov či spolujazdcov. Použitie bezpečnostných

pásov zvyšuje pravdepodobnosť prežitia resp. menších škodlivých následkov na zdraví pri dopravnej
nehode. Podľa ust. § 4 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 554/2006 Z. z. v platnom znení: „Prepravovaná
osoba je povinná pri sedení vo vozidle používať bezpečnostný systém, ktorý je k dispozícii.“ Závažné
následky pri dopravných nehodách v prípade nepoužitia bezpečnostných pásov vznikajú predovšetkým
poranením hlavy alebo hrudníka. Použitím pásov sa zmierňujú sily uvoľnené pri zrážke s iným vozidlom

či pevnou prekážkou. Nepoužitie bezpečnostných pásov znižuje efektivitu ďalších prvkov bezpečnosti,
ako sú napríklad airbagy. Pri pásoch platí, že každý cestujúci zodpovedá sám za seba a teda aj
pokutu 50 eur platí nepripútaná osoba a nie vodič. Z uvedeného je teda podľa žalovaného zrejmé, že
žalobca porušil prevenčnú povinnosť nielen z toho dôvodu, že sa nepripútal bezpečnostným pásom, ale
navyše dobrovoľne nastúpil ako spolujazdec k osobe, ktorá nebola držiteľom vodičského oprávnenia, čo

žalobca podľa neho vedel. Vzhľadom k tomu, že došlo zo strany žalobcu k porušeniu dvoch podstatných
povinností, ktoré viedli k poškodeniu jeho zdravia, žalovaný zohľadnil mieru, akou poškodený/žalobca
zodpovedá za vzniknutú škodu na jeho zdraví tak, že žalovaný v prípade likvidácie poistnej udalosti
postupoval v súlade s ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nevyplatil poistné plnenie v plnej
výške vzniknutej škody z dôvodu spoluzavinenia, pričom tu podľa neho nejde o zníženie poistného

plnenia, ale zohľadnenie miery, akou poškodený zodpovedá za vzniknutú škodu. Postup žalovaného je
podľajehonázoruplnevsúladesmetodikoužalovaného,ktorýzaporušeniepovinnosti–nepripútaniesa
bezpečnostnýmpásomodrátazpoistnéhoplnenia25%akomieruspoluzavineniaavprípade,akvozidlo
viedla osoba bez vodičského oprávnenia, taktiež 25 %, a to na základe dlhodobej praxe žalovaného (aj
súdmi akceptovanej) a po konzultácii s odborne spôsobilými osobami (vrátane znaleckých organizácií,

ktoré bežne vykonávajú znaleckého úkony aj pre súdy). Žalovaný preto nesúhlasil s tým, že súd prvej
inštancie voľnou úvahou dospel k názoru, že miera zavinenia žalobcu na spôsobení škody na jeho
zdraví je 10 % a bol presvedčený, že uplatnenie spoluzavinenia žalobcu vo výške 50 % je v tomto
prípade oprávnené. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalobca okrem toho, že porušil všeobecnú prevenčnú
povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, porušil najmä konkrétnu zákonnú normu, a to § 4 ods.

1 Nariadenia vlády SR č. 554/2006 Z. z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských
zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií v znení neskorších predpisov. Zodpovednosť
žalobcu (spoluvina) teda musí podľa neho vychádzať minimálne z porušenia tejto zákonnej povinnosti.
Všeobecná prevenčná povinnosť prichádza do úvahy iba vtedy, ak niet inej povinnosti vyplývajúcej zo
zmluvy alebo zo zákona. V danom prípade žalobcu nejde o akúsi abstraktnú povinnosť, ale o úplne

konkrétne pochybenie/zavinenie žalobcu, ktoré výraznou mierou znížilo jeho šance na menšie zranenia.

15. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je podľa žalovaného zrejmé, že sa prikláňa na stranu
žalobcu, a to aj napriek tomu, že súhlasí so žalobcovou spoluzodpovednosťou, a teda s preukázanýmitvrdeniami žalovaného, čím však podľa názoru odvolateľa porušuje zásadu rovnosti strán (čl. 6 ods.
1 CSP). Súd prvej inštancie podľa žalovaného rozpory vo svojich záveroch, či úvahách náležite a
presvedčivo neodôvodnil, čo má za následok svojvoľnosť takýchto úvah. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal z už rozhodnutých sporov, vedených na Okresnom
súde Nitra a Krajskom súde v Nitre a odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadom miery spoluzavinenia
žalobcu a ne/preukázanie vedomosti žalobcu o tom, že B. E., nemal vodičské oprávnenie, identicky s
už rozhodnutými spormi, bez toho, aby svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

16. Žalovaný tiež v odvolaní namietal, že napriek tomu, že na súde prvej inštancie sa viedlo
viacero sporov medzi totožnými stranami sporu pod sp. zn. 19C/89/2018, sp. zn. 36C/88/2019,
sp. zn. 10C/43/2020, sp. zn. 10C/57/2020, sp. zn. 25C/5/2019, vrátane tohto pod sp. zn. 8C/24/2020
(pribúdali postupne), a napriek tomu, že žalovaný podal návrhy na spojenie vecí z dôvodu, že by to bolo
v súlade s ust. § 166 ods. 1 CSP, nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k spojeniu vecí, čo je podľa
neho v rozpore s čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Keďže súd prvej inštancie veci nespojil, aj keď
mu CSP v cit. ustanovení túto povinnosť ukladá, žalovaný mal za to, že podľa zásady uvedenej v ust.
§ 166 ods. 1 CSP o spojení veci bolo porušené právo účastníka konania na zákonného sudcu, t. j. mal
rozhodovať sudca, u ktorého sa viedlo konanie pod sp. zn. 19C/89/2018. Podľa názoru žalovaného tak

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a naviac tieto konania sú nehospodárne, pričom súd prvej
inštancie tak uprednostnil žalobcu a jeho právneho zástupcu. Za nehospodárne považoval žalovaný
najmä to, že pre žalovaného ide o navyšovanie nákladov na právneho zástupcu, ktorý zastupuje
žalovaného, ale v prípade neúspechu žalovaného v spore, zvýhodňuje právneho zástupcu žalobcu,
keďže v každom konaní si naúčtuje minimálne dva úkony právnej služby naviac (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie žaloby). Taktiež vykonávanie dôkazov neprimerane zaťažuje žalovanú stranu a iné
osoby (svedkov), nakoľko sa vykonávajú v každom konaní osobitne. Žalovaný preto v tomto konaní
už nenavrhoval vypočúvať odznova všetkých svedkov, keďže je to nehospodárne, a preto navrhol,
aby si súd prvej inštancie pripojil všetky spisy z konaní uvedených vyššie, aby sa zbytočne konanie
nepredražovalo. Preto je žalovaný presvedčený, že súd sa mal oboznámiť so všetkými výpoveďami

a dôkazmi vykonávanými v uvedených konaniach a tieto dôkazy vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti,
na základe tohto vyhodnotenia rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo úplné, presvedčivé,
zrozumiteľné a aby ho bolo možné preskúmať v inštančnom postupe.

17. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie priznané mimoriadne zvýšenie SSU o 50 %, žalovaný

uviedol, že je presvedčený o tom, že v konaní nebolo preukázané, že v prípade žalobcu ide o tak
výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa do tej miery, že by mal nárok na mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v hornej hranici. Odôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadom
priznania mimoriadneho zvýšenia SSU v napadnutom rozsudku je podľa neho nedostatočné, svojvoľné,
subjektívne, keďže rozhodnutie ohľadom navýšenia SSU nevyplýva zo vzájomných posúdených a

preukázaných skutočností a dôkazov. Postup podľa ustanovenia § 5 ods. 5 Zákona o náhrade
za bolesť a SSU je svojou povahou výnimočný, lebo kvalitatívne predstavuje zmenu podmienok
vyjadrenú pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými môžu byť zmarenie alebo podstatné
sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia alebo podstatné obmedzenie uspokojovania
životných potrieb. Posúdenie, či v konkrétnej veci je potrebné použiť ustanovenie § 5 ods. 5 Zákona

o náhrade za bolesť a SSU, závisí od stupňa a rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov
pre uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, pričom rozsah, intenzita obmedzených alebo
stratenýchpredpokladovvprípadochhodnýchosobitnéhozreteľapodstatneprevyšujerozsahaintenzitu
predpokladanú v ustanovení § 10 ods. 4 Zákona o náhrade za bolesť a SSU. Súd prvej inštancie
mal podľa žalovaného skúmať, aké mal poškodený predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie

pred vzniknutou ujmou a len vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa mohol sumu
zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorými bolo SSU v posudku hodnotené, zvýšiť až o 50 %,
teda len ak sú možnosti poškodeného veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené. Znenie zákona
pripúšťarozpätienavýšenianáhradyod0do50%,čoumožňujesúdurozhodnúťoprimeranomnavýšení
podľa spôsobených následkov, ktoré zanechala nehoda na poškodenom (poukázal na uznesenie NS

SR sp. zn. 4 Cdo/126/2014 zo dňa 23.04.2015). Zvýšenie náhrady za SSU je vždy vecou úvahy
súdu v medziach určených zákonom (§ 5 ods. 5 Zákona o náhrade za bolesť a SSU), avšak pri
stanovení zvýšenia náhrady za SSU až o 50 % (teda v maximálnej výške) nezachoval podľa žalovaného
súd prvej inštancie zásadu primeranosti a svoje právne úvahy podložené výsledkami vykonanéhodokazovaniavtomtosmerenáležiteneodôvodnil.Vtejtosúvislostižalovanýpoukázaltiežnarozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/260/2018 zo dňa 03.04.2019, podľa ktorého „Pre priznanie
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vyžaduje nielen poškodenie zdravia s

trvalými dôsledkami na životné úkony, uspokojovanie životných a spoločenských potrieb a na plnenie
spoločenských úloh poškodeného, ale zároveň tiež aby tento negatívny dopad na jeho spoločenské
uplatnenie bol výnimočný (osobitý), a to až do tej miery, že bez zvýšenia by odškodnenie v rozsahu
len základného bodového ohodnotenia celkom zrejme nemohlo spĺňať zákonom stanovenú požiadavku
primeranosti.“

18. K výroku IV. o náhrade trov konania žalovaný uviedol, že vzhľadom na obsah odvolania má za to,
že súd prvej inštancie nesprávne a nezákonne rozhodol vo veci samej, a preto napáda rozsudok aj v
časti výroku o náhrade trov konania.

19. Žalobca na odvolanie žalovaného reagoval vyjadrením prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

K námietke žalovaného ohľadne nesprávneho určenia miery spoluzavinenia žalobcu poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/64/2021 – 411 zo dňa 26.10.2022, v ktorom bola určená
miera spoluzavinenia vo výške 10 % s tým, že sa s ním stotožňuje a ďalej uviedol, že v zmysle
rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR má súd poznať vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných
sudcov (resp. senátu) toho istého súdu a túto musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné sporové

strany poukazujú. Podľa žalobcu, ak by súd prvej inštancie posúdil rozsah spoluviny inak, odporovalo
by to princípu právneho štátu. Žalobca uviedol, že súhlasí so zdôvodnením spoluviny vo výške 10 %
v tom smere, že hoci porušil právnu povinnosť, iniciátorom škodového deja bol vodič motorového vozidla
a práve porušenie jeho právnych povinností bolo prvotnou a hlavnou príčinou vzniku škody. Zároveň
bolo podľa neho nebolo preukázané, že by mal žalobca vedomosť o tom, že v čase dopravnej nehody

nebol vodič držiteľom vodičského oprávnenia.

20. K nespojeniu konaní ohľadne rôznych nárokov žalobcu tento uviedol, že postup súdu nemal vplyv na
právne posúdenie veci. Predmetné konanie podľa neho nebolo prvým, ktoré sa viedlo ohľadne nárokov
žalobcu, a preto konajúci sudca v danom prípade nemal možnosť postupovať podľa § 166 ods. 1 CSP

a spojiť veci do spoločného konania. Aj napriek tomu však mieru spoluzavinenia posúdil identicky, ako
súd v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/89/2018. Vzhľadom na to nie je podľa žalobcu dôvod namietať,
že prípadné spojenie konaní by viedlo k inému rozhodnutiu či posúdeniu miery spoluviny žalobcu ako
to bolo v tomto prípade.

21. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 5 ods. 5 Zákona o náhrade za bolesť a SSU poukázal žalobca na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 zo dňa 21.11.2017 a rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/192/2015 zo dňa
23.02.2017 a vo svojej argumentácii sa v podstate stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

22. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

23. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

24.Podľa§Čl.2ods.3CSP,aksaspornazákladeprihliadnutianaprípadnéskutkovéaprávneosobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

25. Podľa Čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

26. Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

27. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.28. Podľa § 166 ods. 1 CSP, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také
konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také

konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého
sa začalo konanie skôr.

29. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

32. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

33. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

34.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

35. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
36. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

37. Podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

38. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

39. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

40. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o náhrade za bolesť a SSU, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

41. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o náhrade za bolesť a SSU, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

42. Podľa § 5 ods. 2 Zákona o náhrade za bolesť a SSU, výška náhrady za bolesť a výška náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.43. Podľa § 5 ods. 5 Zákona o náhrade za bolesť a SSU, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým
je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

44.Podľa§10ods.4ZákonaonáhradezabolesťaSSU,bodovéhodnoteniezasťaženiespoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo
stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.

45. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Odvolací súd prejednal
odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné.

46. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

47. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň
sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie; z tohto dôvodu nenariaďoval
na prejednanie odvolania pojednávanie, keďže nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario).

48. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na ktoré poukazuje a pre účely zdôraznenia jeho správnosti a vysporiadanie sa s odvolacou
argumentáciou žalovaného, k odvolacím námietkam (viď ods. 11. až 18. odôvodnenia tohto rozhodnutia)
uvádza nasledovné:

49. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý žalovaný zdôvodňoval tým,
že súd prvej inštancie si nedostatočne naštudoval pripojené spisy z iných konaní, kde sa rozhodovalo
o nárokoch žalobcu a v dôsledku toho dospel k nesprávnym záverom o miere zavinenia žalobcu,
pričom mal za to, že táto miera zavinenia žalobcu má predstavovať 50 % a nie 10 %, odvolací súd sa

s touto odvolacou námietkou nestotožnil. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne
zrozumiteľne a náležite zdôvodnil, prečo sa stotožnil s inými rozhodnutiami vyšších súdnych autorít
(konkrétne svojho odvolacieho súdu), kde išlo o ten istý skutkový základ. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na vyššie citovaný Čl. 2 CSP, v zmysle ktorého musí byť pri rozhodovaní súdu naplnený
princíp právnej istoty, ktorý zahŕňa aj princíp legitímnych očakávaní, čo znamená, že rozhodnutie súdu

musí byť predvídateľné. Čl. 2 ods. 3 CSP počíta aj s výnimočnou situáciou, kedy môže dôjsť k odklonu od
tohto princípu, avšak vždy za predpokladu, že tento bude súdom náležite zdôvodnený. V prejednávanej
veci už súdy v iných konaniach ohľadne tých istých skutkových okolností (miera spoluzavinenia
žalobcu na škodovej udalosti a jej následkoch) dospeli k určitému záveru (miera spoluzavinenia
žalobcu v rozsahu 10 %), pričom súd prvej inštancie v súlade s uvedenými princípmi rešpektoval

tieto rozhodnutia, stotožnil sa s nimi a svoj záver aj náležite zdôvodnil v napadnutom rozhodnutí.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ako aj súdneho spisu odvolací súd nezistil také skutočnosti,
ktoré namietal žalovaný, a síce, že by súd prvej inštancie nedostatočne pripojené spisy naštudoval alebo
že by nezohľadnil aj dôkazy, na ktoré žalovaný poukázal. Súd však pri rozhodovaní hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP), a preto nemožno
konštatovať, že by došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, ak sa súd prvej inštancie
nestotožnil s argumentáciou žalovaného a dôkazy na ktoré poukazoval síce zohľadnil, ale nevyhodnotil
ich v jeho prospech (napr. výpoveď svedka H. alebo D. E.). Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, podľa
ktorej žalobca porušil ust. § 4 ods. 1 a linea prvá Nariadenia vlády SR č. 554/2006 Z. z. o povinnom

používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií
v znení neskorších predpisov, pretože nebol pripútaný bezpečnostným pásom a zároveň na základe
Odborného vyjadrenia, táto skutočnosť nebola sporná a žalobca ju ani nespochybňoval. Odvolací súd
sa však s jeho názorom, že by toto porušenie malo mať za následok rozsah spoluviny žalobcu vo výške50 % nestotožnil, pričom poukazuje tak na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/25/2021 - 243 zo dňa 22.04.2022, v ktorom sa odvolal
aj na iné rozhodnutia v obdobných veciach s poukazom na predvídateľnosť a neprekvapivosť súdnych

rozhodnutí.
50. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodstránil/neodôvodnil
rozpor ohľadne skutočnosti, či žalobca vedel alebo nevedel o tom, že vodič motorového vozidla nie je
držiteľom vodičského oprávnenia, odvolací súd konštatuje, že v kontradiktórnom konaní (ako je aj toto
konanie) zaťažuje účastníkov bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaný

tvrdil, že žalobca mal v čase škodovej udalosti vedomosť o tom, že vodič motorového vozidla nemá
vodičské oprávnenie, bolo jeho povinnosťou na preukázanie tohto tvrdenia produkovať také dôkazy,
ktoré by presvedčili súd o jeho tvrdení. Pokiaľ však tieto tvrdenia zostali len v rovine predpokladov a
domnienok (svedecké výpovede, na ktoré žalovaný poukazoval obsahovali len domnienky, že žalobca
o tejto skutočnosti mohol mať vedomosť), súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že vedomosť žalobcu
o absencii vodičského oprávnenia nebola preukázaná; nebolo potrebné teda žiaden rozpor odstraňovať.

51. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP založený
na argumentácii o nesprávnom vyhodnotení absencie bezpečnostného pásu u žalobcu v čase škodovej
udalosti a závere súdu prvej inštancie o miere spoluzavinenia vo výške 10 %, odvolací súd len poukazuje
na svoje závery v ods. 49. a 50. odôvodnenia tohto rozhodnutia, keďže miera zavinenia bola už ustálená

(a odvolací súd sa s ňou stotožňuje) a pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný má vo svojej metodike
stanovenú inú mieru postihu, touto súd nie je viazaný, pretože pri rozhodovaní vychádza aj z iných
okolností ako poisťovňa pri likvidácii poistnej udalosti. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že v rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky existuje množstvo rozhodnutí, v ktorých sa
súdy nestotožnili s mierou postihu (sankcie), akú stanovila poisťovňa v rámci likvidácie poistnej

udalosti, a preto poukazovanie na generálne interné postupy nemôže mať vplyv na rozhodovanie súdu
v konkrétnej posudzovanej veci.

52. Vo vzťahu k žalovaným namietanému postupu súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho, napriek
viacerým návrhom žalovaného, nespojil súvisiace veci na spoločné konanie v zmysle ust. § 166 ods. 1

CSP, odvolací súd uvádza, že je vždy na posúdení konkrétneho sudcu, u ktorého začalo konanie skôr
(teda napr. v konaniach sp. zn. 19C/89/2018, 36C/88/2019, 25C/5/2019, 10C/43/2020), či sú splnené
podmienky na spojenie veci, a síce (i) či je spojenie vecí v záujme hospodárnosti konania, (ii) či veci
skutkovo spolu súvisia, alebo (iii) či sa týkajú tých istých strán a (iv) či ide o veci na tom istom súde.
Iba sudca, u ktorého konanie začalo skôr, môže o spojení veci rozhodnúť, pričom vždy posudzuje

komplexne vyššie uvedené kritériá. V predmetnej veci súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť o spojení
vecí s konaniami, ktoré začali skôr, a preto nemohlo dôjsť z jeho strany k vade konania, ktorá by mohla
porušiť právo žalovaného na spravodlivý proces. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie v prejednávanej veci
rozhodoval ako prvý, ani vtedy by nemusel vyhodnotiť, že sú splnené podmienky na spojenie konania.
Ako je zrejmé z priebehu konania vychádzajúc z obsahu spisu, v konaní sa síce riešili nároky tých

istých účastníkov a tieto vychádzajú z jednej škodovej udalosti, nároky ktoré si v nich žalobca uplatnil,
sú rôzneho charakteru, pričom sú založené na rôznych skutkových záveroch znalcov. Pokiaľ teda súd
prvej inštancie vyhodnotil, že kritérium hospodárnosti konania by nebolo naplnené za predpokladu, ak
by sa rôzne nároky prejednávali v jednom spoločnom konaní, odvolací súd sa s takýmto postupom
stotožňujevzhľadomnarozdielnosťašpecifikátýchtonárokov.Zároveňtakýtopostuppodľaodvolacieho

súdu nie je v rozpore s právom žalovaného na zákonného sudcu. Podľa odvolacieho súdu je namieste
zdôrazniť, že konania vedené Okresným súdom Nitra pod sp. zn. sp. zn. 19C/89/2018, 36C/88/2019,
25C/5/2019, 10C/43/2020 začali skôr ako konanie sp. zn. 8C/24/2020, a jedine v týchto konaniach
mohol zákonný sudca rozhodnúť o spojení veci v zmysle ust. § 166 ods. 1 CSP. Inak povedané,
v prejednávanej veci mohol súd prvej inštancie rozhodnúť iba o spojení s konaním vedeným pod sp.

zn. 10C/57/2020 (konanie začalo dňa 15.06.2020), avšak v tomto konaní sa riešili nároky príbuzných
žalobcu a nie žalobcu samotného, a preto je odvolací súd toho názoru, že spojenie tohto konania
s konaním sp. zn. 8C/24/2020 by nebolo hospodárne ani účelné. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s touto
odvolacou argumentáciou namietal, že súd prvej inštancie sa mal oboznámiť so všetkými výpoveďami
a dôkazmi vykonávanými v uvedených konaniach a tieto dôkazy vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti,

odvolací súd pri svojom odvolacom prieskume nevzhliadol, že by sa súd prvej inštancie s dôkazmi
(vrátané tých, ktoré mu boli dostupné z pripojených spisov) náležite neoboznámil; zároveň konštatuje,
že žalovaný v odvolaní ani nekonkretizoval, s ktorými dôkazmi sa súd prvej inštancie nemal oboznámiť
a zohľadniť ich.53. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku spočívajúcu v nesúhlase so záverom súdu prvej inštancie
ohľadne zvýšenia SSU o 50 %, pričom podľa odvolateľa je odôvodnenie súdu prvej inštancie

v napadnutom rozsudku nedostatočné, svojvoľné a subjektívne, keďže nevyplýva zo vzájomných
posúdených a preukázaných skutočností a dôkazov, odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje
a zároveň má za to, že záver súdu prvej inštancie je správny a náležite odôvodnený. Ako vyplýva
z uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/46/2018 zo dňa 30.01.2020 „Úvaha súdu o primeranosti zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. nie je

voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná výška tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných
dôvodoch a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti.
Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie
stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa
o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom
vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom

na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach
spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry, športu,
umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota
vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V prípade

niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok, v prípade
inéhopoškodeného(naopak)nadruhúspomenutústránku;rozhodujúcouvšakzostávaichjednota(pozri
rozhodnutie najvyššieho súdu z 21. júna 2018, sp. zn. 3Cdo/209/2017). (...) „Zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia nad ustanovené najvyššie pomery odškodnenia v zmysle § 7
ods. 3 vyhlášky je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa,

kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je
v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho
významnými aktivitami pred vznikom škody.“ Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení plne rešpektoval
vyššie uvedené kritériá a náležite svoje závery odôvodnil. Odvolací súd sa s nimi stotožňuje, najmä
však poukazuje na záver, podľa ktorého ide o jednorazovú náhradu pre celý žalobcov život, pričom s

následkami nehody v oblasti psychickej a sexuálnej bude žiť a trpieť po celý zvyšok života, porovnávajúc
svoj zničený život so životmi svojich rovesníkov, ktorí na rozdiel od neho majú objektívnu možnosť žiť
naplnený profesijný a rodinný život, a preto aj odvolací súd považuje dôvody hodné osobitného zreteľa
za dostatočne preukázané a mimoriadne zvýšenie SSU v hornej hranici za adekvátne.

54. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného voči výroku IV. napadnutého rozhodnutia o trovách konania,
žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní vo vzťahu k tomuto výroku v podstate žiadnu odvolaciu
argumentáciu; iba poukázal na to, že vzhľadom na ostatné výroky napadnutého rozsudku s ňou
nesúhlasí, a preto odvolací súd nemohol podrobiť tento výrok náležitému odvolaciemu prieskumu.
Napriek tomu nevzhliadol pochybenie v odôvodnení súdu prvej inštancie k tomuto výroku a považuje ho

za vecne a právne správny, keďže žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 % uplatneného nároku.
Zároveň sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie vo vzťahu
k trovám konania, na ktoré poukazuje (viď ods. 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

58.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd mu priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd
prvej inštancie.60. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy
tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.