Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012371
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123012371.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní
o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti okresnej
prokurátorky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 03.01.2024 pod sp. zn. 2PP/63/2023, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.03.2024 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona
sa žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. E. C. – F., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:

- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 19.11.2018 pod sp. zn. 7T/36/2018,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresného súdu bol odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2
Trestného zákona podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.11.2018, č. k. 7T/36/2018–188, vo výmere
28 (dvadsaťosem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súčasne mu okresný súd podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky
a zároveň nariadil probačný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona v spojení s
§ 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné svojej dcére G. D., nar. XX.XX.XXXX vo výške 9 480,07 eura a podľa § 68 ods.

1 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu
v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 64-67 spisu.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že formálna podmienka bola u odsúdeného splnená
13. júla 2023. Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, k tejto uviedol, že z hodnotenia riaditeľa
ústavu nevyplynuli také závažné skutočnosti, že by musel konštatovať, že prvá materiálna podmienka,

teda preukázanie polepšenia správania, u odsúdeného nebola splnená. Práve naopak, z obsahu
hodnotenia vyplynulo, že odsúdený preukázal polepšenie správania počas doterajšieho výkonu
trestu odňatia slobody. K druhej materiálnej podmienke uviedol, že zameral svoju pozornosť na
odsúdeného predovšetkým skrz optiku aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody. Podľa jeho
názoru samotná skutočnosť, že odsúdený nevykonáva prvý nepodmienečný trest odňatia slobody nie
je sama o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu na podmienečné prepustenie pre nesplnenie druhej

materiálnej podmienky, podľa ktorej možno od odsúdeného očakávať, že v prípade podmienečného
prepusteniapovedienasloboderiadnyživot.Vprejednávanomprípadejepolepšenieodsúdenéhopočasdoterajšieho výkonu trestu odňatia slobody badateľné. Zároveň nie je možné neprihliadnuť na záujem
najbližšej rodiny odsúdeného, s ktorou odsúdený nebol v tak intenzívnom kontakte ako je tomu teraz,
o znovuzačlenenie odsúdeného do spoločnosti. Z objektívneho hľadiska sa vyjadrenia odsúdeného

nemusia javiť až natoľko vážne a presvedčivé, keďže v minulosti mal viacero príležitostí viesť riadny
životvsúladesovšetkýmivšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiavšeobecneuznávanýminormami
správania sa, avšak súd vzhľadom na doterajší výkon trestu odňatia slobody odsúdeným, jeho postoj
k spáchanej trestnej činnosti a vytvoreným vhodným podmienkam na jeho návrat a začlenenie sa do
spoločnosti dospel k záveru, že aj druhá materiálna podmienka bola u odsúdeného splnená.

Protitomutouzneseniuzahlásila,ihneďpojehovyhlásení,sťažnosťokresnáprokurátorka(č.l.62spisu),
ktorú bližšie písomne odôvodnila osobitným písomným podaním (č. l. 71-73 spisu).
V písomnom zdôvodnení sťažnosti okresná prokurátorka po úvodnej rekapitulácii záverov napadnutého
uznesenia namietala, že s predmetným uznesením Okresného súdu Trnava sa nestotožňuje, nakoľko ho
považovala za nezákonné. Pokiaľ ide o formálnu podmienku podmienečného prepustenia odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody, v tejto časti prisvedčila právnemu záveru samosudcu okresného súdu,

že bola formálna podmienka splnená dňa 20.07.2023. Súčasne pokiaľ ide o splnenia prvej materiálnej
podmienky § 66 ods. 1 Trestného zákona spočívajúcej v deklarovaní existencie stavu „preukázania
polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody", vzhľadom
aj na aktuálne hodnotenie odsúdeného ústavom na výkon trestu, súhlasila so záverom samosudcu,
že odsúdený túto podmienku navonok spĺňa, hoci vzhľadom na opakované odsúdenia a výkony

nepodmienečných trestov sa nemožno vyhnúť opodstatnenému predpokladu, že odsúdený sa len
situačne prispôsobil svojim správaním pomerom vo výkone trestu.
Naopak okresná prokurátorka zastávala názor, že odsúdený nespĺňa podmienky pre podmienečné
prepustenie z dôvodu jednoznačného nesplnenia druhej materiálnej podmienky podmienečného
prepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobody,spočívajúcejvexistenciipredpokladu,žeodsúdenýpovedie

na slobode riadny život. Poukázala na to, že odsúdený bol doposiaľ dvadsaťkrát súdne trestaný, pričom
v súvislosti s touto skutočnosťou poukázala jednak na časové rozpätie jednotlivých odsúdení (prvé
odsúdenie z 22.01.2004, posledné odsúdenie z 15.01.2020), ako i na rôzny charakter ním spáchaných
trestných činov. Z uvedeného je možné bez akýchkoľvek pochybností dôvodiť na ustálený modus
operandi odsúdeného, ktorý sa po určitom čase opätovne vracia k páchaniu rovnakej trestnej činnosti.

S poukazom na vyššie uvedené konštatovala, že odsúdený ani len náznakom nesplnil druhú materiálnu
podmienku determinovanú § 66 ods. 1 Trestného zákona. V ďalšom obsiahlo poukázala na ustálenú
judikatúru (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.02.2020, sp. zn. 4 Urtost 1/2020). Taktiež
poukázala na skutočnosť, že odsúdený deklaroval, že hoci žil 23 rokov v Českej republike, chce žiť
na Slovensku s rodinou, ktorá mu pomáha a poskytne mu prístrešie a zábezpeku, v prípade jeho

podmienečného prepustenia bude žiť u brata v C., ktorý je živnostník a s ktorým bude spolupracovať.
Súd sa však vôbec nezaoberal reálnosťou týchto predstáv odsúdeného a či sa skutočne bude môcť
u brata ubytovať a s týmto pracovať, príp. či má tento vôbec živnosť, nakoľko odsúdený nepredložil v
tejto súvislosti ani len prísľub brata, že umožní odsúdenému u neho bývať. Súd žiadnym spôsobom
neskúmal, či má odsúdený na slobody vytvorené vhodné podmienky na zapojenie sa do spoločnosti.

V ďalšom namietala, že samosudca, hoci sa snažil odôvodniť splnenie druhej materiálnej podmienky,
jeho zdôvodnenie vyznieva značne chaoticky a nepresvedčivo, keď na jednej strane uviedol, že
zotrváva na závere, že v páchaní trestnej činnosti odsúdenému bránilo len plynutie skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia alebo výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, tiež, že žiadny
z predchádzajúcich trestov nemal na odsúdeného dostatočný prevýchovný účinok a súčasne, že

vyjadrenia odsúdeného o tom, že chce viesť riadny život sa objektívneho hľadiska nejavia až natoľko
vážne a presvedčivo. A na druhej strane len veľmi všeobecne a bez riadneho zdôvodnenia, s ktorým
by sa dalo stotožniť, samosudca uviedol, že vzhľadom na doterajší výkon trestu odňatia slobody
odsúdeným, jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti a vytvoreným vhodným podmienkam na jeho
návrat a začlenenie sa do spoločnosti, ktoré podmienky však reálne neskúmal, dospel k záveru, že

aj druhá materiálna podmienka bola u odsúdeného splnená. Samosudca bez zjavného zdôvodnenia
radikálne zmenil svoj predchádzajúci názor vyslovený v pôvodnom rozhodnutí zo dňa 06.06.2023.
Vo veci sa však nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami svedčiacimi proti záveru o
možnosti odsúdeného podmienečne prepustiť, len abstraktne popísal, že ,,zameral svoju pozornosť na
odsúdeného skrz optiku aktuálne vykonávaného trestu", no ako došiel k záveru o splnení materiálnej

podmienky žiadnym spôsobom nevysvetlil. Nakoľko v sťažnosťou napadnutom uznesení akékoľvek
takéto úvahy chýbajú, nie je možné učiniť iný záver, než o jeho absolútnej arbitrárnosti, neodôvodnenosti
a napokon z nich prameniacej vecnej nepreskúmateľnosti úvah samosudcu, ktoré ho k prijatiu takého
rozhodnutia viedli.Vzhľadom na spochybnené závery samosudcu okresného súdu ohľadom naplnenia oboch materiálnych
podmienok podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody konštituovaných
zákonným ustanovením v § 66 ods. 1 Trestného zákona okresná prokurátorka navrhla, aby Krajský

súd v Trnave postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil sťažnosťou napadnuté
uznesenie a postupom podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že s poukazom
na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zamietne žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, alebo podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil
napadnuté uznesenie a uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Odsúdený prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 62 spisu).
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil,

že sťažnosť okresnej prokurátorky je dôvodná.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že sa krajský súd už vecou zaoberal, keď na podklade sťažnosti
odsúdeného podanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 06.09.2023, č. k. 2PP/63/2023-33,
rozhodol tak, že predmetné uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové

konaniearozhodnutie.Predmetnýmuznesenímokresnýsúdpodľa§66ods.1písm.a),ods.2Trestného
zákona rozhodol tak, že zamietol návrh odsúdeného zo dňa 21.07.2023 na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 19.11.2018, sp. zn. 7T/36/2018.
Bez potreby opakovať argumenty krajského súdu obsiahnuté v uznesení zo dňa

24.10.2023, č. k. 3Tos/198/2023-46, tento okresnému súdu prikázal, aby vyžiadal a pripojil, ak nie celý
základný spisový materiál, tak aspoň trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.11.2018,
sp. zn. 7T/36/2018, oboznámil na verejnom zasadnutí jeho obsah, následne zhodnotil najmä povahu
spáchaného trestného činu jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach s hodnotením osoby odsúdeného
a jeho správania sa vo výkone trestu odňatia slobody s poukazom aj na deklarované podmienky, ktoré

uvádza vo svojom vyjadrení na verejnom zasadnutí (ktoré však doposiaľ ničím reálne neobjektivizoval),
a až následne, po takomto doplnení dokazovania rozhodol o žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody v súlade s dostatočne zisteným skutkovým
stavom.
Okresný súd po vrátení veci postupoval v zmysle pokynov krajského súdu, keď si vyžiadal trestný

rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.11.2018, sp. zn. 7T/36/2018, ako i aktuálne hodnotenie
riaditeľaústavunaodsúdeného,aoboznámilnaverejnomzasadnutíichobsah,tedamalvšetkypodklady
potrebné k tomu, aby mohol vo veci objektívne a zákonne rozhodnúť. Okresný súd však na základe takto
riadne doplneného dokazovania dospel k záveru, ktorý krajský súd nepovažuje za správny a zákonný
a to z nasledujúcich dôvodov.

Podľa § 66 odsek 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na
slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu
odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj
na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby

alebo na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže sa odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí 1 roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len
preto, že ho podal odsúdený predčasne.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu

trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po
splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými
preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného
zákonakrajskýsúduvádza,žesplnenieformálnejpodmienkyzpohľadudĺžkydoterazvykonanéhotrestu
odňatia slobody bolo preukázané tak, ako to konštatoval i okresný súd v napadnutom uznesení.

Pokiaľ ide o splnenie prvej materiálnej podmienky podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, teda preukázanie
polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností, krajský súd konštatuje, že aj tu okresný
súd správne s poukazom na obsah hodnotenia riaditeľa ústavu ustálil, že odsúdený túto podmienku
splnil. Aj podľa názoru krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a
svojím správaním preukázal polepšenie. Jeho správanie bolo na veľmi dobrej úrovni a bezproblémové.

Doposiaľ bol desaťkrát disciplinárne odmenený. Ciele stanovené programom zaobchádzania teda
plnil. Od premiestnenia do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou dňa 14.06.2022 bol odsúdený dvakrát
disciplinárne odmenený, naposledy 08.08.2023 najvyššom formou disciplinárnej odmeny udelenou
riaditeľom ústavu - mimoriadnym voľnom na opustenie ústavu, disciplinárne potrestaný nebol.
Avšak na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v
zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona spĺňať aj druhú materiálnu podmienku a síce, že je od neho

možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. A pokiaľ ide o túto druhú materiálnu podmienku,
tu sa krajský súd plne stotožnil so sťažnostnými námietkami okresnej prokurátorky o jej nesplnení,
nakoľko od odsúdeného vzhľadom na jeho osobu a kriminálnu minulosť nemožno dôvodne očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život.
Na úvod je potrebné poukázať na to, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ
automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza
jeho ďalšieho správania. Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje
právny nárok, daný postup je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré
môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny

život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob
života odsúdeného. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba
vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním
trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia
slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných

súvislostiach. Očakávania správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych
okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v
budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady a očakávania,
pretoželogickynemôževedieť,čosavbudúcnostiskutočnestane.Správaniesaodsúdenéhovminulosti
má v tomto prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti.

Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života
odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania
sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne

okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestných
činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným
Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia.
Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na uznesenie Okresného súdu Trnava

zo dňa 06.09.2023, č. k. 2PP/63/2023-33, v ktorom odôvodnení okresný súd uviedol, že ,,...Pokiaľ
ide o druhú materiálnu podmienku, s prihliadnutím na trestnú minulosť odsúdeného a na menej
resocializačnú prognózu vychádzajúcu zo stredného stupňa rizika recidívy trestnej činnosti súd nezistil
žiadnu objektívne overiteľnú skutočnosť, ktorá by dávala dostatočnú záruku, že by odsúdený v
prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobode viedol riadny život.

Odsúdený sa viac ako desať rokov dopúšťal opakovane úmyselnej trestnej činnosti, v ktorej páchaní
mu bránilo len plynutie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (v niektorých prípadoch ani to nie)
alebo výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Nemožno prehliadnuť záujem najbližšej rodiny
o znovuzačlenenie odsúdeného do spoločnosti, avšak rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie
o návrhu odsúdeného na podmienečného prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je práve

osoba odsúdeného. Zároveň je potrebné doplniť, že v samostatnom konaní o návrhu odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sú podkladom pre rozhodnutie súdu
výlučne objektívne skutočnosti, teda rozhodovanie nie je o subjektívnych pocitoch a vnímaní samosudcu
alebo členov senátu vo vzťahu k osobe odsúdeného. Zo subjektívneho hľadiska odsúdený môže splnou vážnosťou plánovať od základov zmeniť svoj život a na dobro skoncovať s páchaním akejkoľvek
protiprávnej činnosti. Z objektívneho hľadiska sa však vyjadrenia odsúdeného nejavia byť až natoľko
vážne a presvedčivé, keďže v minulosti mal odsúdený viacero príležitostí preukázať samému sebe i

spoločnosti reprezentovanej jednotlivými súdmi, že je schopný viesť riadny život v súlade so všetkými
všeobecne záväznými právnymi predpismi a taktiež všeobecne uznávanými normami správania sa. Súd
nemôže hodnotiť aký vplyv má a bude mať na odsúdeného aktuálne vykonávaný trest odňatia slobody,
avšak bolo preukázané, že žiadny z doteraz uložených trestov nemal na odsúdeného dostatočný a
žiadaný účinok. Ak by aj po vykonaní trestu u odsúdeného došlo k pozitívnej zmene, momentálne sa súd

nemá čoho uchopiť, aby mohol odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody.“
Napriek tomu, že od uvedeného rozhodnutia uplynulo približne šesť mesiacov, podľa názoru krajského
súdu sa na vyššie uvedených záveroch okresného súdu doposiaľ nič zásadné nezmenilo. Záver
z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života podľa názoru krajského
súdu naďalej neumožňuje objektívnemu pozorovateľovi v súčasnosti prijať pozitívnu prognózu jeho
budúceho správania, teda prognózu vedenia života v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami

spoločnosti.
Inak povedané, naďalej nie je možné racionálne prezumovať, že u odsúdeného bol doterajším výkonom
trestu, ktorým preukázal polepšenie, už v súčasnosti naplnený účel trestu. Uvedené je totiž negované
očividným sklonom odsúdeného k páchaniu rôznorodej trestnej činnosti, ktorej sa dosiaľ dopustil až
dvadsaťkrát, pričom odsúdenému boli doteraz ukladané nielen alternatíve tresty, či tresty odňatia

slobody podmienečné, ale aj tresty nepodmienečné, avšak ani možnosť, ktorá bola odsúdenému
alternatívnym trestom či podmienečným odsúdením na nápravu poskytnutá, nevyužil a dopustil sa
opätovne protiprávnej trestnej činnosti. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že
z hľadiska účelu trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody,
vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej

činnosti napriek už predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho v zmysle § 34 ods.
1 Trestného zákona mal viesť k vedeniu riadneho života. Z uvedeného tak logicky vyplýva, že ani
predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (výkon trestu odňatia slobody) či podmienečné odsúdenia,
odsúdeného neodradili od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom úmyselnou
formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám aj napriek jeho osobnej

skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody.
V zmysle ustanovenia § 66 ods. 2 Trestného zákona je tiež potrebné prihliadnuť aj na povahu trestného
činu, pre ktorý je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na
to, že odsúdený si aktuálne vykonáva trest odňatia slobody za spáchanie prečinu zanedbania povinnej
výživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b)Trestnéhozákonaspoukazomnaust.§138písm.b)Trestného

zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest vo výmere 28 mesiacov, na ktorého výkon bol
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V tomto smere preto nemožno
opomenúť tú skutočnosť, že za spáchanie obdobnej trestnej činnosti (zanedbanie povinnej výživy) už
bol aj v minulosti právoplatne odsúdený (odsúdenie Okresným soudom Chomutov, Česká republika, zo
dňa 07.12.2017, sp. zn. 29T 134/2017).

Krajský súd v tejto súvislosti u odsúdeného tiež poukazuje na menej priaznivú resocializačnú prognózu
na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti, ktorá taktiež nesvedčí v prospech možnej
prognózy, že odsúdený povedie na slobode riadny život.
Preto k argumentom okresného súdu uvedeným v napadnutom uznesení, že vzhľadom na doterajší
výkon trestu odňatia slobody odsúdeným, jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti a vytvoreným

vhodným podmienkam na jeho návrat a začlenenie sa do spoločnosti dospel k záveru, že aj
druhá materiálna podmienka bola u odsúdeného splnená, naopak podľa názoru krajského súdu tieto
skutočnosti uvádzané okresným súdom nepostačujú pre záver, že náprava odsúdeného bola po
čiastočnomvýkonetrestuodňatiaslobodydovŕšená,resp.realizovanávtakejmiere,ževďalšomvýkone
trestu nie je potrebné pokračovať. Snahu odsúdeného o vedenie riadneho života v prípade prepustenia

z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu, ktorý by viedol tak, aby sa do budúcnosti nedostával do
rozporu s právnymi normami, súd nijako nespochybňuje. To, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti, je však
skutočná ochota odsúdeného po zmene modelu jeho správania, ktorý sa premietal do opakovaných
odsúdení za páchanie rôznorodej trestnej činnosti. Jeho ochota viesť riadny život je len deklarovaná a je
v rozpore s jeho správaním sa v minulosti, keď sa opakovane dopustil páchania ďalšej trestnej činnosti.

Potom ani tvrdenia odsúdeného na verejnom zasadnutí okresného súdu, že bude žiť na Slovensku so
svojou rodinou, ktorá mu pomáha, poskytne mu prístrešie a zábezpeku a pod., k týmto krajský súd
uvádza, že ide nepochybne o skutočnosti vytvárajúce predpoklady, ktoré by mohli spolupôsobiť akopriaznivé faktory, avšak dané skutočnosti nie sú v kontexte už vyššie uvedeného dostatočné na to, aby
súd žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel.
Krajský súd zároveň dodáva, že u viacnásobných recidivistov, ktorí sa opakovane dopúšťajú závažnej

alebo druhovo totožnej trestnej činnosti ich osobnostné narušenie poskytuje iba veľmi slabé záruky,
že by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustili. K tomu je potrebné dodať, že posúdenie otázky
prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou
pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať
aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, ktoré však sú v prípade odsúdeného

vzhľadom na mnohosť záznamov o jeho odsúdeniach a tiež vzhľadom na opätovné páchanie (okrem
iného) aj obdobnej trestnej činnosti odsúdeným jasne preukázané. Z histórie správania sa odsúdeného
možno vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti prevažujú nad ním
prezentovanou ochotou žiť riadny a slušný život. Vyššie uvedené skutočnosti preto aj podľa názoru
krajského súdu (aj s poukazom na veľmi podrobné a zároveň výstižné sťažnostné námietky okresnej
prokurátorky) nedávajú dostatočnú záruku, že protiprávne konanie odsúdeného sa už nebude opakovať.

Na základe uvedeného krajský súd uzatvára, že aktuálne v prípade odsúdeného naďalej prevažuje
legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku
s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona návrh odsúdeného o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.