Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/113/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201405
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1220201405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: TANYA TRANS, s.r.o.,
so sídlom Ľuda Zúbka 1181/8, 901 01 Malacky, IČO: 35 802 227, právne zastúpeného: JUDr. Peter
Schmidl, advokát, so sídlom 908 79 Borský Svätý Jur 774, proti žalovanému: Union poisťovňa, a. s., so
sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 23.772,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II pod č.k. 25Cb/30/2020-132 zo dňa
09.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/30/2020-132 zo dňa

09.06.2022 p o t v r d z u j e .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku zamietol žalobu
v celom rozsahu, v II. výroku priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 261 ods. 1, 9, § 263 ods.
1, § 273 ods. 1, § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), § 104, § 788

ods. 1, 3, 4, § 797 ods. 2, 4, § 822 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 255
ods. 1, § 262 ods. 2 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), čl. 4 ods.
1 bod 2.1 a čl. 2.4 Všeobecných poistných podmienok („VPP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 15.03.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 23.772,- eur s
príslušenstvom titulom poistného plnenia. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 10.11.2015 v čase

okolo 16:30 hod. v skladových priestoroch spol. Panasonic Automotive a Industrial Systems Europe
GmbH v Lozorne, A. B., ako vodič nákladnej dopravnej spoločnosti žalobcu, po tom, čo mu na kamión
s prívesom naložili nakládku obalových materiálov (gitterboxov), ktorú mal dňa 11.11.2015 dopraviť a
vyložiť v cieľovej prevádzke v Rakúsku, túto nakládku nedopravil a gitterboxy si ponechal, čím spôsobil
poškodenej Panasonic Automotive a Industrial Systems, škodu vo výške 8.232,- eur. Dňa 19.11.2015
v čase okolo 13:45 hod., zo zadnej časti haly uvedenej spoločnosti v Lozorne, A. B., po tom, čo mu
na kamión s prívesom naložili nakládku gitterboxov, ktorú mal dopraviť a vyložiť v cieľovej prevádzke v

Rakúsku, túto nakládku nedopravil a si ju ponechal, čím poškodenej spôsobil škodu vo výške 15.540,-
eur, pričom za uvedené skutky bol odsúdený trestným rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn.
2T/3/2018 zo dňa 14.05.2018. Žalobca si po zistení uvedeného uplatnil škodu ako poistnú udalosť v
zmysle poistnej zmluvy č. 11-3-9386. Mal za to, že z trestného rozkazu vyplýva, že A. B. nekonal vrámci pracovných povinností, ani na príkaz poisteného, čo vylučuje aplikáciu čl. 4 ods. 1 VPP. Konanie
nenapĺňa žiadny z dôvodov vylúčenia z poistenia, nakoľko ide o úmyselné protiprávne konanie, ktorým
bol spáchaný trestný čin. Vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že pod poistnou udalosťou nie je

možné rozumieť iba samotnú udalosť, ktorá vo všeobecnosti môže zakladať právo na poistné plnenie,
ale vyžaduje sa, aby z tejto udalosti vzniklo aj právo na plnenie a práve preto, právo na plnenie vzniklo
až vtedy, keď sa žalobca dozvedel, že na jeho prípad sa nevzťahuje čl. 4 ods. 1 VPP.

3. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia žalovaného, ktorý v priebehu konania namietal premlčanie

s tým, že poistná udalosť sa stala 10.11.2015 a 19.11.2015, premlčacia lehota začala plynúť od
10.11.2016 a 19.11.2016 a uplynula dňa 10.11.2019 a 19.11.2019. Podľa trestného rozkazu B. konal ako
zamestnanecžalobcu,t.j.pripracovnejčinnosti–prepravetovaru,čozakladávýlukuvzmyslečl.4ods.1
písm. a) VPP. Podľa žalovaného, žalobca nepreukázal ani výšku uplatneného nároku. Žalobca reagujúc
na vyjadrenia žalovaného uviedol, že bol zaviazaný na náhradu škody voči poisťovni Tokio Marine
Nichido Insurance Co. Ltd., ktorá vyplatila poškodenému Panasonic Automotive škodu z prepravy, a

to rozsudkom OS Malacky sp.zn. 10Cb/190/2016, pričom vo veci bolo vedené exekučné konanie C.
D.. Zvyšnú sumu 8.232,- eur, ktorá nebola predmetom exekúcie poukázal v prospech poisťovne Tokio
Marina Nichido Insurance. Na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať Obchodný zákonník,
nakoľko ide o vzťah medzi dvoma právnickými osobami. Na pojednávaní žalobca namietal, že zmluvná
podmienka čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP odporuje zásade poctivého obchodného styku, pričom nie je možné

pričítať úmyselné konanie zamestnanca konajúceho v rozpore so zákonom a rovnako tak i v rozpore s
pokynmi zamestnávateľa – žalobcu v jeho neprospech. Žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť
samotné konanie tejto tretej osoby a ani ho predpokladať. Ak by vykonávala poisťovňa šetrenie riadne a
s náležitou starostlivosťou, poskytla by žalobcovi väčšiu súčinnosť v riešení poistnej udalosti. Poisťovňa
na dôsledky konania zamestnanca a odmietnutie plnenia upozornila žalobcu až v čase, keď voči nemu

boli podané predmetné žaloby na náhradu škody a nijako sa nezúčastnila na priaznivom výsledku týchto
konaní. Žalovaný doplnil, že z rozhodnutia OS Malacky, podľa ktorého mal žalobca uhradiť 16.466,-
eur, nie je zrejmé o akú škodu ide, a táto sa nezhoduje ani s jednou zo súm v predloženom trestnom
rozkaze. Žalobca predložil bankové výpisy, ktoré majú preukazovať úhrady v prospech poisťovateľa
poškodeného za prepravy vykonané dňa 12.11.2015 a 19.11.2015, pričom v predmetom konaní ide o

prepravy z 10.11.2015 a 19.11.2015. Z bankových výpisov nie je zrejmé, kto je príjemca týchto platieb.
Ani z uznesenia OS Malacky sp.zn. 10Cb/184/2016, ktorým má uhradiť 8.232,- eur nie je zrejmé, o akú
škodu ide. Žalobca si uplatňuje sumu 23.772,- eur, čo je súčet súm v trestnom rozkaze, ako výška škody.
Táto suma však nezohľadňuje zmluvne dojednanú spoluúčasť 10%.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav tak, že poistnou zmluvou
č. 11-3-9386 uzatvorenou medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako poisťovateľom, došlo k
vzniku poistenia zodpovednosti cestného dopravcu. Poistná doba bola dohodnutá od 01.07.2011 na
dobu neurčitú. Pre poistenie platili Všeobecné poistné podmienky poistenia zodpovednosti cestného
dopravcu VPPZCD/0109, ktoré určili rozsah poistného krytia, práva a povinnosti poisteného, poistníka a

poisťovateľaasúpriloženékpoistnejzmluveatvoriajejsúčasť.Prílohouč.1poistnejzmluvybolzoznam
poistených motorových vozidiel žalobcu, medzi ktorými bolo uvedené aj vozidlo zn. MAN, EČV: E., ktoré
zamestnanec žalobcu použil pri spáchaní trestného činu. V stanovisku zo dňa 10.11.2016 žalovaný
žalobcovi uviedol, že poistnú udalosť č. 7207-2016 uzatvára bez poistného plnenia, nakoľko bola
spôsobená zamestnancom žalobcu pri výkone svojej činnosti, ktorý úmyselným konaním spreneveril

tovar. Žalovaný odkázal na ustanovenie čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP, v zmysle ktorého sa poistenie
nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne poisteným alebo inými osobami, ktoré
poistený použil na výkon svojej činnosti. Trestným rozkazom OS Malacky sp.zn. 2T/3/2018 zo dňa
14.05.2018 bol A. B. uznaný za vinného, že dňa 10.11.2015 v čase okolo 16:30 hod, v skladových
priestoroch spol. Panasonic Automotive a Industrial Systems Europe GmbH v Lozorne, ako vodič

nákladnej dopravnej spoločnosti žalobcu, po tom čo mu na kamión s prívesom naložili nakládku
obalových materiálov (gitterboxov), ktorú mal dňa 11.11.2015 dopraviť a vyložiť v cieľovej prevádzke
v Rakúsku, túto nakládku nedopravil a gitterboxy si ponechal, čím spôsobil poškodenej Panasonic
Automotive a Industrial Systems, škodu vo výške 8.232,- eur a tiež, že dňa 19.11.2015 v čase okolo
13:45 hod., zo zadnej časti haly uvedených spoločností v Lozorne, A. B., po tom čo mu na kamión s

prívesom naložili nakládku gitterboxov, ktorú mal dopraviť a vyložiť v cieľovej prevádzke v Rakúsku,
túto nakládku nedopravil a si ju ponechal, čím poškodenej spôsobil škodu vo výške 15.540,- eur. Za
uvedené skutky, pokračovacieho trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného
zákona, bol odsúdený na 12 mesiacov trestu odňatia slobody, s podmienečným odkladom so skúšobnoudobou 2 roky. Spoločnosť CRS CZ Ltd. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Rozsudkom zo dňa 13.08.2018 č.k. 10Cb/190/2016-64, vydaným OS Malacky, bol žalobca zaviazaný
zaplatiť spoločnosti Tokio Marine & Nichido Fire Insurance Co., Ltd. sumu 16.464,- eur s príslušenstvom

a trovy konania. Uvedená spoločnosť žalovala nárok voči žalobcovi z titulu náhrady poistného plnenia,
ktoré ako poistiteľ vyplatil poškodenému Panasonic Automotive & Industrial Systems Europe GmbH z
prepravyvykonanejdňa12.11.2015a19.11.2015.Výzvouzodňa13.02.2020žalobcavyzvalžalovaného
na riadne plnenie z poistnej udalosti č. 7207-2016, na čo mu žalovaný dňa 06.03.2020 uviedol, že
nárok na plnenie bol zamietnutý, pretože sa naň nevzťahovalo poistenie. Z výpisu z účtu F. C. zo dňa

08.07.2020 súd prvej inštancie zistil, že tento dňa 18.03.2020 zadal príkaz na úhradu v sume 19.279,-
eur v prospech účtu označenom len číslom prijímateľa. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 20.07.2020
súd prvej inštancie zistil, že pravidelne v období od 30.07.2018 do 29.01.2019 poukazoval žalobca
mesačne platbu 686,- eur v prospech účtu označeného číslom. V časti doplňujúce informácie bola
uvedená spisová značka 10Cb/184/2016. Uznesením zo dňa 18.06.2018 vo veci sp.zn. 10Cb/184/2016
bol schválený zmier, v zmysle ktorého bol žalobca zaviazaný zaplatiť spoločnosti Tokio Marine & Nichido

Fire Insurance, sumu 8.232,- eur v mesačných splátkach 686,- eur. Konanie bolo vedené z titulu náhrady
poistného plnenia za škodu spôsobenú dopravcom.

5. Po ustálení sporných skutočností, t.j. či v dôsledku spáchaného trestného činu vznikol nárok žalobcovi
na poistné plnenie (či sa na uvedený prípad vzťahovalo uzatvorené poistenie) a ak áno v akej výške

a či nárok žalobcu uplatnený v konaní bol premlčaný, súd prvej inštancie právne uzavrel, že medzi
žalobcom a žalovaným bol dojednaný poistný vzťah, ktorým žalovaný poistil žalobcovu zodpovednosť
za škodu na zásielkach, ktoré žalobca prepravuje pri vykonávaní vnútroštátnej alebo medzinárodnej
prepravy tovaru. Podmienky poistenia boli medzi zmluvnými stranami dojednané jednak v zmluve
zo dňa 30.06.2011 v znení jej dodatkov a príloh, ako aj vo Všeobecných poistných podmienkach,

ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a na ktoré samotná zmluva vo viacerých miestach priamo
odkazuje. Súd prvej inštancie uviedol, že poistnou udalosťou v zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, upravenou pre daný zmluvný vzťah aj vo VPP je potrebné rozumieť náhodnú udalosť, v
zmluve bližšie označenú, ktorá zakladá právo poisteného na poistné plnenie. VPP v tomto prípade
túto udalosť stotožňujú so škodovou udalosťou, ktorú definujú ako náhodnú udalosť, v dôsledku ktorej

došlo k strate alebo poškodeniu prepravovanej zásielky; náhodnou udalosťou sa rozumie udalosť, o
ktorej poistený dôvodne predpokladá, že by mohla nastať, ale v čase uzavretia poistenia nevie, kedy
sa tak stane, prípadne, či k nej vôbec dôjde. Nie každú takúto udalosť je však za každých okolností
možné považovať za poistnú. Podľa názoru súdu prvej inštancie, je v praxi bežná úprava tzv. vylúčení
z poistenia, ktoré upravujú také situácie, ktoré ak nastanú, poisťovňa ich nebude považovať za poistnú

udalosť a poistenému nevznikne nárok na vyplatenie poistného. Ide najmä o také situácie, kedy samotný
poistený prispel k vzniku poistnej udalosti a to buď zanedbaním povinnej miery opatrnosti, protiprávnym
konaním alebo použitím nevhodných prostriedkov pri výkone svojej činnosti. V prejednávanom prípade
boli takéto okolnosti upravené v čl. 4 VPP, kde sú jasne a taxatívne vymenované okolnosti, na ktoré
sa poistenie nevzťahuje. V konaní mal súd prvej inštancie za ustálené (čo medzi stranami ani nebolo

sporné), že v dňoch 10.11.2015 a 19.11.2015 spáchal A. B. – zamestnanec žalobcu pokračovací trestný
čin sprenevery, keď si ponechal tovar, ktorý mal za žalobcu prepraviť do cieľovej prevádzky v Rakúsku.
Žalobca síce argumentoval, že konanie zamestnanca nenapĺňa žiadny z dôvodov vylúčenia z poistenia
a že tento nekonal v rámci pracovných povinností, ani na príkaz poisteného, túto argumentáciu však
nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Z predloženého trestného rozkazu OS Malacky jasne

vyplýva,žeA.B.konalakozamestnanec,vodičžalobcu,ktoréhopredmetomčinnostibolaokreminéhoaj
preprava obalových materiálov z logistického parku v Lozorne do spoločnosti GeorgFischer v Rakúsku.
Z uvedeného je teda zrejmé, že škoda na prepravovanom tovare bola spôsobená úmyselne (spáchaním
úmyselného trestného činu) osobou, ktorú poistený použil na výkon svojej činnosti. Uvedené jasne
vyplýva zo samotných tvrdení žalobcu, ktorý A. B. sám označil za svojho zamestnanca, ktorý bol v pozícii

vodiča nákladného motorového vozidla, pričom pri spáchaní trestného činu sprenevery použil nákladné
motorové vozidlo s EČV: E., ktoré podľa vykonaného dokazovania patrilo žalobcovi a vzťahovalo sa naň
poistenie zodpovednosti za škodu. To, že A. B. zároveň vykonával činnosť žalobcu – prepravu tovaru,
rovnako nebola medzi stranami sporná a potvrdzuje ju aj súdne konanie, ktoré prebehlo medzi žalobcom
a spoločnosťou Tokio Marine & Nichido Fire Insurance Co., Ltd., kde uvedená spoločnosť žalovala

nárok voči žalobcovi z titulu náhrady poistného plnenia. Takúto okolnosť teda bolo možné podľa názoru
súdu prvej inštancie subsumovať pod čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP, nakoľko boli naplnené všetky znaky
tam opísanej skutkovej podstaty vylúčenia z poistenia, keď škoda bola spôsobená úmyselne osobou,ktorú poistený použil na výkon svojej činnosti. Keďže boli naplnené predpoklady vylúčenia z poistenia,
nepovažoval súd prvej inštancie nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia za dôvodný.

6. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že zmluvná podmienka (čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP) odporuje zásade
poctivého obchodného styku, súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná podmienka je jasne definovaná vo
všeobecných poistných podmienkach, s ktorými sa mal žalobca možnosť oboznámiť už pri uzatvorení
poistnej zmluvy a ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Žalobca v konaní neuviedol, že by
v priebehu trvania poistného vzťahu mal akékoľvek výhrady k ustanoveniu čl. 4 VPP a k okolnostiam

vylučujúcim poistenie ako takým. Zásadám poctivého obchodného styku by odporovalo len také konanie
poisťovateľa, ktoré by malo šikanózne tendencie či praktiky pri plnení vzájomných práv a povinností z
poistnej zmluvy, ako aj také, kedy by poisťovateľ presadzoval svoj záujem o dosiahnutie najvyššieho
možného zisku a prekročil by tým medze poctivého a zákonného konania podnikateľa. V danom prípade
sa o takéto konanie žalovaného nejedná a upravenú podmienku vylúčenia z poistenia možno považovať
za štandardnú a v praxi bežne používanú. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno spravodlivo

požadovať od poisťovne vyplatenie poistného plnenia za škodu, ktorú spôsobil samotný poistený, resp.
jeho zamestnanci alebo osoby konajúce v jeho mene, navyše trestným činom a pri výkone činnosti,
na ktorú sa poistenie vzťahuje, pretože v opačnom prípade by uvedené mohlo viesť k špekulatívnym
konaniam zo strany poistených subjektov a zneužívaniu systému poistenia zodpovednosti za škodu.

7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že by žalobca nedostatočným spôsobom
preukázal výšku uplatneného nároku. Mal za to, že výška žalobcom uplatneného nároku priamo
zodpovedá výške škody, ktorú spôsobil zamestnanec žalobcu spáchaným trestným činom a bola
ustálená už v trestnom konaní vedenom na OS Malacky pod sp.zn. 2T/3/2018, v ktorom bol vydaný
trestný rozkaz voči A. B.. Podporne uvedený nárok podľa konajúceho súdu vyplýva tiež zo sporových

konaní vedených medzi žalobcom a poisťovňou Tokio Marine & Nichido Fire Insurance na OS Malacky
pod sp.zn. 10Cb/190/2016 a sp.zn. 10Cb/184/2016, kde predmetom týchto konaní bola náhrada
vyplateného poistného plnenia za škodu spôsobenú dopravcom, a kde výška uplatňovanej istiny
zodpovedá sume 23.772,- eur. Súd prvej inštancie sa vyjadril i k námietke premlčania, hoci túto
nepovažoval pre posúdenie veci za rozhodujúcu, nakoľko dospel k záveru, že žalobcovi nárok uplatnený

v konaní nevznikol. Bol názoru, že zmluvný vzťah strán sporu je potrebné vnímať ako tzv. kombinovaný
obchod v zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, kedy je zrejmé, že obidve zmluvné strany
pri vzniku tohto záväzku konali pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, avšak sa jedná o záväzkový
vzťah, ktorý je ako zmluvný typ upravený len v Občianskom zákonníku. V takom prípade je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka príslušné pre konkrétny zmluvný typ (úprava poistnej

zmluvy v Občianskom zákonníku), avšak pokiaľ ide o ďalšie práva a povinnosti spojené so vzniknutým
záväzkovým vzťahom, na tieto je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, teda aj pokiaľ
ide o otázku premlčania. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 391 a § 398 ObZ a uzavrel, že žalovaný
nepredložil do konania dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval moment, kedy si žalobca uplatnil
nárok na vyplatenie poistného plnenia a preto nebolo možné bez pochybností stanoviť moment začiatku

plynutia subjektívnej premlčacej doby a posúdiť námietku žalovaného ako relevantnú.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže
žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, kedy nesprávne vyhodnotil, že boli naplnené okolnosti vylučujúce poistenie.

Za správny považoval názor súdu prvej inštancie, že za poistnú udalosť je potrebné považovať náhodnú
udalosť, v dôsledku ktorej došlo k strate alebo poškodeniu prepravovanej zásielky. Za protirečivý
však považoval názor súdu prvej inštancie, že v tomto prípade samotný poistený prispel k vzniku
poistnej udalosti a to buď zanedbaním povinnej miery opatrnosti, protiprávnym konaním, alebo použitím
nevhodných prostriedkov pri výkone svojej činnosti. Z celkového prípadu a z dokazovania totiž vyplýva,

že úmyselné konanie, ktoré podľa poistných podmienok spôsobuje vylúčenie z poistenia a nárok na
poistné plnenie nespôsobil ani len čiastočne samotný poistený. V konaní bolo podľa názoru žalobcu
jednoznačne preukázané, že k úmyselnému konaniu a vzniku škody zo strany samotného poisteného
neprišlo, nakoľko v danom čase bola škoda spôsobená A. B., ktorý síce pôsobil u poisteného akojeho zamestnanec, no uvedeného úmyselného konania sa nedopustil ako osoba, ktorá mala byť
použitá na výkon jeho činnosti. A. B. nekonal v rámci pracovných povinností, nakoľko dňa 19.11.2015
nemal ani naplánované naloženie, teda toto konanie už vôbec nebolo vykonávané na základe pokynov

zamestnávateľa - poisteného, pretože tento nemal ani len vedomosť o tom, že sa zamestnanec
nachádza s autom v spoločnosti Panasonic. Uvedené tvrdenie je preukázané zápisnicou z trestného
konania, kde F. C., konateľ spoločnosti TANYA TRANS, s.r.o. vypovedal v pozícii svedka. Doplnil,
že toho času bolo trestné stíhanie voči A. B. vedené ako trestný čin krádeže, čo len preukazuje
skutočnosť, že uvedený obalový materiál nebol B. zverený v rámci činnosti vyplývajúcej zo zamestnania

a uvedeného konania sa A. B. nedopustil pri výkone povolania a v rámci pokynov zamestnávateľa, preto
nebola naplnená podmienka v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP. Žalobca ďalej vo vzťahu k spornej
poistnej podmienke namietal, že sa jedná o neprijateľnú poistnú podmienku akokoľvek odporujúcu
viacerým ustanoveniam zákona i zásade poctivého obchodného styku, pretože došlo k porušenie
rovnováhy účastníkov prostredníctvom zmluvných dojednaní zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán,
kde účastník nemohol ovplyvniť obsah zmluvy či zmluvných podmienok, teda sa jedná o výkon práva,

ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ako taký by v zmysle § 265 Obchodného
zákonníka nemal požívať právnu ochranu. Z toho, že niekomu patrí nejaké právo, neplynie ešte
oprávnenosť vykonávať ho tak, aby vynúteným výkonom tohto práva bola spôsobená inému taká škoda,
ktorá nie je úmerná s výhodou dosiahnutou pre stranu oprávnenú. Vykonávanie takého práva by sa
javilo ako jeho zneužívanie. Rovnako tak žalobca odkázal na kogentné ust. § 386 ods. 1 Obchodného

zákonníka, ktoré uvádza „Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z
ktorého môže škoda vzniknúť.“ Žalobca mal za to, že dojednanou zmluvnou podmienkou by sa poistený
vzdal nároku na plnenie - nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla. Zároveň žalobca poukázal na
ustanovenie § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto
použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, pričom dôvodil, že uvedené

ustanovenie absolútne vylučuje akúkoľvek zodpovednosť poisteného za konanie iných osôb, ktoré
poistený použil na výkon svojej činnosti, ak konali v jeho nevedomosti, alebo proti jeho vôli či pokynom.
Článok 4 ods. 1 VPP pôsobí podľa názoru žalobcu príliš všeobecne, avšak ako taký ho nie je možné
rozširovať, a vykladať poistné podmienky extenzívnym spôsobom v neprospech žalobcu. Bolo totiž
preukázané, že zamestnanec B. v danej dobe nevykonával a ani nemal vykonávať činnosť, ani plniť

pokyny zamestnávateľa, teda aj keď použil dopravný prostriedok zamestnávateľa, nejednalo sa o výkon
činnosti, na ktorú ho zamestnávateľ ako zamestnanca používa. Každá zmluva by mala predstavovať
najlepší možný variant vyváženosti práv a povinností v jednotlivom prípade, a teda mala by predstavovať
akúsi zmluvnú spravodlivosť medzi stranami.

10. Žalobca v ďalšom poukázal na nenáležité šetrenie poistnej udalosti žalovaným, ktorý mal byť
súčinný pri vyšetrovaní, keďže na výsledku vyriešenia poistnej udalosti v prospech poisteného záleží
i samotnému poisťovateľovi, ktorému by vznikla rovnako povinnosť plniť. Žalovaný sa nezúčastnil
na konaniach, nevstúpil do nich ako intervenient a žiadnym spôsobom sa neinformoval o stave
a priebehu konaní, aj napriek tomu, že ho žalobca informoval, že voči nemu prebiehajú spory.

Žalovaný porušil povinnosti stanovené mu článkom 8 VPP, neposkytol žalobcovi absolútne žiadnu
súčinnosť a právne služby v súdnych konaniach, ktoré poistná zmluva a služby poisťovne pokrývajú
a žiadnym spôsobom sa nepodieľal na výsledkoch sporu, čo nemôže byť v konečnom dôsledku na
ťarchu žalobcu v podobe nevyplatenia poistného plnenia. Nakoľko sú poistné podmienky tvorené tak,
že podliehajú iba oznamovacej povinnosti, stávajú sa teda ich bežnou súčasťou ustanovenia, ktoré

odporujú ustanoveniam zákona, dobrým mravom a taktiež pôsobia šikanózne pre poistených. Vo vzťahu
k námietke premlčania žalobca podotkol, že žalovaný vo svojich vyjadreniach neustále poukazoval na
premlčanie daného nároku na vyplatenie poistného plnenia, avšak tento nárok nikdy výslovne nepoprel,
naopak vyjadrením sa v záverečnej reči len o nejakej spoluúčasti ho priznal, čím de facto nárok na toto
poistné plnenie uznával. S poukazom na § 151 ods. 1 a 2 je potrebné považovať nárok na vyplatenie

poistného plnenia za nesporný. Uvedené tvrdenia, ktoré hovoria „len“ o premlčaní je možné badať v
stanovisku žalovaného zo dňa 06.03.2020, vo vyjadrení žalovaného zo dňa 25.05.2020 a nakoniec i zo
samotnej záverečnej reči žalovaného na pojednávaní dňa 09.06.2022, kde okrem iného poukázal na to,
žežalobcasivpredmetnomkonaníuplatňujesumu23.772,-eurspríslušenstvom,čovšaknezohľadňuje
zmluvne dojednanú spoluúčasť, ktorá je v zmysle poistnej zmluvy č. 1139386 vo výške 10%, resp.

minimálne vo výške 165,- eur, čím žalovaný uznáva nárok na vyplatenie poistného plnenia, avšak
len s prípadným prihliadnutím na spoluúčasť. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril napriek skutočnosti, že mu bolo odvolanie doručené do
elektronickej schránky dňa 12.08.2022.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého

rozsudku.

13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

15. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

16. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

17. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné

podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

18. Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na

prospech poisteného.

19.Podľa§797ods.2Občianskehozákonníkaprávonapoistnéplnenievznikne,aknastaneskutočnosť,
s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

20. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný
uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

21. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený

zodpovedá.

22. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti cestného
dopravcu VPPZCD/0109 poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne
poisteným alebo inými osobami, ktoré poistený použil na výkon svojej činnosti.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.25. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku
a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne
presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový
postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým
do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so

zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,
ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto
odôvodnením v plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a k hlavným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

26. Z listinných dôkazov založených v spise a zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
jednoznačne vyplýva, že A. B., ako zamestnanec žalobcu – vodič nákladnej dopravnej spoločnosti
žalobcu, spáchal trestný čin sprenevery, keď si ponechal tovar, ktorý mal dopraviť a následne nechať
vyložiť v cieľovej prevádzke v Rakúsku. Zamestnanec žalobcu konajúc v mene svojho zamestnávateľa

mal v oboch prípadoch dopraviť a vyložiť tovar v cieľovej prevádzke, avšak vodič predmetný tovar
v cieľovej prevádzke nevyložil, ale si ho ponechal. Uvedené skutočnosti vyplývajú nielen zo skutkových
tvrdení žalobcu v žalobe, ale i z predloženého Trestného rozkazu Okresného súdu Malacky sp.zn.
2T/3/2018 zo dňa 14.05.2018. Z uvedeného je zrejmé, že bolo náplňou práce zamestnanca žalobcu
naložiť daný tovar dňa 10.11.2015 a 19.11.2015 a vyložiť ho v cieľovej prevádzke. Odvolací súd je

názoru, že v prípade, ak by to tak nebolo, nebol by vodičovi tovar ani naložený, keďže na prepravu
medzinárodnej prepravy je nevyhnutné potrené predložiť aj nákladný list a ostatné doklady preukazujúce
prevoz tovaru, ktoré by neboli zo strany predávajúceho (poškodeného) podpísané, ak by nebola
dohodnutá nakládka tovaru a jeho prevoz. Zároveň žalobca žiadnym z prostriedkov procesného
útoku nepreukázal, že by jeho zamestnanec nebol v danom čase na cestu vyslaný práve žalobcom,

nevykonával pracovné povinnosti, resp. že by sa dané prepravy a nakládka tovaru mala uskutočniť
v inom termíne. Neobstoja preto odvolacie námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil, že vodič nebol použitý na výkon činnosti žalobcu. Nové námietky/tvrdenia žalobcu týkajúce sa
skutočností, že v daný deň nemal žalobca vedomosť o tom, že sa zamestnanec nachádza s autom
v spoločnosti Panasonic a že nebolo plánované naloženie tovaru, skutočnosti, ktoré majú podľa žalobcu

vyplývať z predloženej zápisnice z trestného konania, kde vypovedal konateľ žalobcu v pozícii svedka,
považovalodvolacísúdzaneprípustnénovotyvzmyslevzmysle§366CSP,nakoľkonespĺňajúanijednu
z podmienok stanovených v písm. a) až d) citovaného ustanovenia. Je nepochybné, že novo predložené
dôkazy (zápisnica o výsluchu svedka z trestného konania) a z nich vyvodené skutkové tvrdenia žalobcu,
boli žalobcovi známe už 23.08.2016, t.j. v čase pred podaním žaloby. Žalovaný mal preto dostatok času

v priebehu konania na súde prvej inštancie dôkazy, resp. tvrdenia predostrieť a to i s ohľadom na obranu
žalovaného.

27. S ohľadom na uvedené, na poskytnutie poistného plnenia nepostačuje len samotná existencia
náhodnej udalosti v zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s definíciou škodovej udalosti

vo VPP, ako tvrdí žalobca, nakoľko je nevyhnutné prihliadať i na zmluvné podmienky, ktoré poskytnutie
poistného plnenia za určitých konkrétne špecifikovaných podmienok vylučujú. Zároveň odvolací súd
je názoru, že v tomto prípade nemožno považovať úmyselné konanie zamestnanca žalobcu ani za
náhodnú udalosť, keďže typickým znakom pre náhodnú udalosť je jej nepredvídanosť, t.j. že nastane
bez ohľadu na úmysel kohokoľvek. Nemožno považovať za náhodné, cielené konanie žalobcu (jeho

zamestnanca) smerujúce k predvídateľnému následku.

28. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou argumentáciou žalobcu, že článok 4 ods. 1 písm. a)
VPP predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku odporujúcu zákonu i zásade poctivého obchodného
styku, nakoľko vzťah strán sporu vzhľadom na jeho obchodnoprávny charakter nemožno považovať za

vzťah spotrebiteľský, kedy vopred dohodnutá zmluvná podmienka by vyvolávala v neprospech žalobcu
ako spotrebiteľa, t.j. ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Odvolací súd ďalej poukazuje
primárne na zmluvnú voľnosť strán v obchodných vzťahoch pri kreovaní vzájomných práv a povinností,
t.j. aj prípadných výnimiek z poskytnutia poistného plnenia, kedy i absencia určitej reciprocity vo vzťahuk právu jednej zo zmluvných strán nemá vplyv na platnosť takéhoto dojednania. V opačnom prípade by
platilo, že poisťovne by museli poskytnúť v každom prípade poistné plnenie bez výnimky, aj v prípade,
keby priamo poistený úmyselne spôsobil škodu na predmete poistenia. Odvolací súd nevzhliadol žiaden

zákonný dôvod, pre ktorý by žalovaný nebol oprávnený vykonať svoje právo vyplývajúce z ust. čl. IV
ods. 1 písm. a) VPP, keď ako správne konštatoval súd prvej inštancie nejde o konanie, ktoré by malo
šikanózny charakter, ani o konanie, kedy by žalovaný ako poisťovateľ presadzoval záujem o dosiahnutie
čo najvyššieho možného zisku a prekročil tým medze poctivého a zákonného konania podnikateľa. Ide
o štandardnú podmienku v praxi bežne používanú. Žalobca bol pritom pri uzatváraní poistnej zmluvy

oboznámený s poistnými podmienkami, preto bolo na jeho slobodnej vôli (ne)uzavrieť poistnú zmluvu
práve so žalovaným.

29. Vo vzťahu k odkazu žalobcu na znenie a aplikáciu ustanovenia § 386 ods. 1 Obchodného zákonníka,
odvolací súd uvádza, že žalobca bez právneho základu stotožňuje nárok na náhradu škody s nárokom z
poistnej zmluvy. Náhradu škody by si žalobca mohol uplatňovať voči svojmu zamestnancovi, ako osobe

zodpovednej za škodu, avšak žalovaný nie je v postavení škodcu, ale poisťovateľa, ktorý je povinný
plniť len na základe zmluvných a tomu zodpovedajúcich zákonných ustanovení. Rovnako tak odkaz
žalobcu na ust. § 430 ods. 1 Občianskej zákonníka je bez právnej relevancie, nakoľko postup podľa
danéhoustanoveniabybolomožnéaplikovaťvprípade,akbyškodabolaspôsobenáosobitnoupovahou
prevádzky motorového vozidla, čo sa však v tomto prípade nestalo, keďže k škode došlo konaním

zamestnanca žalobcu.

30. Žalobca namietal i príliš všeobecný výklad ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP, s námietkou
ktorou sa nie je možné stotožniť. V prvom rade žalobca neuviedol v čom vidí extenzívny výklad daného
ustanovenia súdom prvej inštancie a v druhom rade súd prvej inštancie predostrel jasný, zreteľný

a presný výklad sporného ustanovenia, keď správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého vyvodil správny
právny záver o tom, že vodič žalobcu vykonával činnosť, na ktorú ho zamestnávateľ ako zamestnanca
použil. Poslednú námietku žalobcu, že žalovaný porušil povinnosť v zmysle § 8 VPP považoval odvolací
súd bez právnej relevancie vo vzťahu k výkladu ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP, keďže v zmysle
článku 8 VPP je žalovaný povinný iba prerokovať výsledky vykonaného vyšetrovania s poisteným

v záujme zistenia rozsahu a výšky poistného plnenia, alebo mu ich oznámiť. Z daného ustanovenia
nevyplýva žiadna povinnosť žalovaného zúčastňovať sa sporov žalobcu o náhradu škody. I v prípade,
keby taká povinnosť existovala, nevylučovala by aplikáciu ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP, resp.
by nezbavovala žalobcu v priebehu konania na súde prvej inštancie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena. Tvrdenia žalobcu o premlčaní je možné rovnako považovať za nedôvodné, nakoľko jednak

súd prvej inštancie zamietol žalobu z iného právneho dôvodu a jednak premlčanie bolo posúdené súdom
prvej inštancie v prospech žalobcu, s právnym názorom ktorým sa odvolací súd stotožňuje, keď súd
prvej inštancie správne právne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny (§ 269 ods. 1
ObZ), kedy sa premlčanie riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 269 ods. 9 ObZ). V ostatnom
odvolací súd odkazuje na zdôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 35 napadnutého rozsudku.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP vo výroku

ako vecne správny potvrdil.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34.Vdanomprípademalvodvolacomkonanívovzťahukmeritusporuplnýúspechžalovaný,vdôsledku
čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému
v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, keďže v rámci odvolacieho konania

nepredložil súdu žiadne vyjadrenie, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp.zn. 7Cdo/14/2018, podľa
ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).

35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).