Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/120/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123200607
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123200607.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zast. JUDr. Jarmilou Funtovou, advokátkou, so sídlom Piaristická
2, Nitra, proti účastníkom konania: 1. E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, 2. neznámy právny
nástupca pozemno-knižného vlastníka menom G. A., F. C. pod B2, v podiele 16/1492, 3. neznámy

právny nástupca pozemno-knižného vlastníka menom H. C., F. C. pod B3, v podiele 16/192, 4. neznámy
právny nástupca pozemno-knižného vlastníka menom I. C. pod B4 v podiele 48/192, 5. neznámy
právny nástupca pozemno-knižného vlastníka menom J. J. pod B5 v podiele 8/192, 6. neznámy právny
nástupca pozemno-knižného vlastníka menom A. J. pod B6 v podiele 8/192, 7. neznámy právny
nástupca pozemno-knižného vlastníka menom K. J. pod B7 v podiele 8/192, 8. neznámy právny
nástupcapozemno-knižnéhovlastníkamenomL.J.podB8vpodiele8/192,9.neznámyprávnynástupca

pozemno-knižného vlastníka menom A. C. pod B9 v podiele 16/192, 10. neznámy právny nástupca
pozemno-knižného vlastníka menom L. C. pod B10 v podiele 16/192, 11. neznámy právny nástupca
pozemno-knižného vlastníka menom I. C. pod B11 v podiele 16/192, 12. neznámy právny nástupca
pozemno-knižného vlastníka menom M. C. pod B12 v podiele 16/192, účastníci 2. až 12. zastúpení:
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, 13. LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast. Advokátska kancelária

Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, 14. Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na vydanie rozhodnutia
o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o námietkach účastníka konania, o odvolaní
Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu neznámych vlastníkov proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 11. júla 2023 č. k. 12Vyd/1/2023-65 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol námietky neznámych dedičov neznámych
vlastníkov: A. G., F. C., C. H., F. C., C. I., J. J., J. A., J. K., J. L., C. A., C. L., C. I., C. M., zast. Slovenský
pozemkový fond (ďalej len SPF) IČO: 17335345, so sídlom Búdková 36, Bratislava. Rozhodnutie
právne odôvodnil ustanovením § 359h CMP. Uviedol, že dňa 23. 01. 2023 mu bol doručený návrh na

vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa
v katastrálnom území F., obec F., N. O. ako parc. registra „C“ parc. č. 159 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 660 m2 a parc. registra „C“ parc. č. 160 – záhrada o výmere 1383 m2 zapísané na liste
vlastníctvač.XXpodB2–12vpodiele11/12kcelku.OkresnýsúdNitradňa06.03.2023vydalvyzývacie
uznesenieč.k.12Vyd/1/2023-30,vktoromvyzvaloprávnenéosobynauplatnenienámietokprotivydaniu
uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a to do 31. 10.

2023. V stanovenej lehote podali neznámi dedičia nezistených vlastníkov námietky, v ktorých namietali,
že navrhovateľ nezdedil nehnuteľnosti v celosti, ale len v podiele 1/12 a nepodložil pravdivosť svojichtvrdení o zámene a reálnej deľbe z roku 1950, nepreukázal dobromyseľnosť a oprávnenosť držby a ani
titul nadobudnutia pozemkov. Súd dospel k záveru, že účastník konania – neznámi dedičia neznámych
vlastníkov v námietkach neopísali žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali, že majú k nehnuteľnostiam

vecné právo, ale uviedli len, že sú zapísaní na liste vlastníctva, neuviedli na základe akých právnych
titulov,zlistuvlastníctvač. XXvyplýva,žeakotitulnadobudnutiajeuvedenéPkn.vl.č. 19-103/88, vôbec
všakvnámietkachneuviedlianeosvedčili,žebymaliknehnuteľnostiamvecnéprávo,konštatáciazápisu
na liste vlastníctva je v tomto smere nepostačujúca a neosvedčuje vecné právo k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom vydržania. Uviedol, že v námietkach spochybňovali vydržanie vlastníckeho práva

navrhovateľom, avšak toto nemá byť obsahom námietok, ale mali poukázať, že osvedčujú, že majú
k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté, k týmto zákonom požadovaným
skutočnostiam sa však vôbec nevyjadrili, žiadne takéto skutočnosti, ani netvrdili, ani neosvedčili.

2. Proti tomuto uzneseniu podali účastníci konania - neznámi dedičia neznámych vlastníkov, zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom, v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že

súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so všetkými uvádzanými skutočnosťami zo strany
SPF ako zástupcu neznámych vlastníkov. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia celej veci. Mali za to, že ich vecné právo neznámych vlastníkov k dotknutým nehnuteľnostiam
je dostatočne preukázané zápisom na liste vlastníctva, pretože platí zásada hodnovernosti (materiálnej
publicity) údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností. Podľa tejto zásady sú údaje v katastri

nehnuteľností hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Zápis na liste vlastníctva bol prenesený
z pkn. vl. č. 19-103/88, ktorú nepovažovali za potrebné vyžiadať, nakoľko táto deklaruje stav zapísaný
v katastri nehnuteľností. Poukázali na čl. 6 CMP a uviedli, že ak mal súd za to, že neopísali
žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali, že majú k dotknutým nehnuteľnostiam vecné právo, mohol
tak súd sám urobiť. Odôvodnenie súdu, že konštatácia zápisu na liste vlastníctva je v tomto

smere nepostačujúca a neosvedčuje vecné právo k dotknutým nehnuteľnostiam uviedli, že bremeno
dokazovania, že vecné právo je na strane navrhovateľa je jeho zásadnou povinnosťou. Z uvedených
dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Účastníci konania neznámi dedičia neznámych vlastníkov, zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, doručili súdu prvej inštancie na základe výzvy súdu doplnenie odvolania, v ktorom správne
označili všetkých účastníkov konania.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odvolateľov uviedol, že dňom nadobudnutia vlastníckeho

práva vydržaním je deň 01. 01. 1992 so započítaním doby držby pred týmto dňom a započítaním
doby držby jeho právnej predchodkyne H. B.. Nesúhlasí s názorom SPF, ktorým namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Napadnuté uznesenie považoval za správne. Stotožnil sa s výrokom
i odôvodnením napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho
posúdenia veci a správne námietky SPF odmietol, pretože vecné právo neznámych vlastníkov k

dotknutým nehnuteľnostiam nebolo dostatočne preukázané zápisom na liste vlastníctva. Navrhovateľ
nadobudol vlastnícke právo dňom 01. 01. 1992 zo zákona vydržaním a uznesenie o potvrdení vydržania
je len deklaratórny právny akt, ktorým potvrdzuje vznik vlastníckeho práva, a to spätne ku dňu 01. 01.
1992. Navrhovateľ mal za to, že už jeho právni predchodcovia naplnili podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním. Neznámi vlastníci najmenej od roku 1950 nerealizovali svoje vlastnícke

právo – predmetné pozemky nemali v držbe, neužívali, nepožívali plody, ani s nimi nenakladali,
takže žiadne ich vecné právo nie je vydržaním vlastníckeho práva navrhovateľa vôbec dotknuté. Na
predmetnom pozemku parc. „C“ č. 159 si jeho rodičia H. a A. B. postavili rodinný dom, voči čomu nemali
pozemkovoknižní spoluvlastníci žiadne námietky. Od svojho narodenia v tomto dome býval a priľahlé
pozemky užíval spolu s rodičmi až do ich smrti. K návrhu priložil LV č. XX, do ktorého zapísali jeho

vlastnícke právo k domu (pod B1, 2 A. B. v celosti), ako aj čestné vyhlásenia 3 obyvateliek obce F.
podpísaných na Obecnom úrade F. dňa 09. 01. 2023 s ich úradne overeným podpisom, v ktorých G.
G., B. G. a P. H. potvrdili držbu pozemkov H. B. a po jej smrti A. B.. Pozemky s domom boli po celú
dobu ich držby oplotené, nikto ich okrem jeho rodiny neužíval po dobu dlhšiu ako 73 rokov (najmenej od
narodenia navrhovateľa v roku 1950), ako aj po dobu predtým, pretože dom bol už v čase jeho narodenia

postavený, až doposiaľ. Ostatní pozemkovoknižní spoluvlastníci tento užívací stav od počiatku držby
rešpektovali, doposiaľ sa od neho ani od jeho právnych predchodcov nedomáhali vydania pozemkov,
ani iných nárokov. Za dôkaz považoval, že predmetné pozemky si právni nástupcovia po prípadných
zomretých neznámych vlastníkoch zapísaných v pozemkovej knihe, či v evidencii nehnuteľností, nedaliani prejednať v dedičských konaniach. Navrhovateľ má za to, že jeho starý otec M. C., resp. jeho matka
H. B. nadobudli celé pozemky po dohode s ostatnými pozemkovoknižnými vlastníkmi o reálnej deľbe
im patriacich pozemkov, vedených vo vl. XX, ktoré zdedil po matke. Pri tejto reálnej deľbe sa jednalo

o ústne dohody uzatvorené do roku 1950. Predmetné pozemky a dom postavený na pozemku p. č. 159
dedil po svojej matke H. B., zomretej XX. XX. XXXX, čo preukázal rozhodnutím Štátneho notárstva v
Nitre vydané dňa 07. 12. 1967 pod sp. zn. D 337/67 po H. B., právoplatným dňom 22. 03. 1968. Podľa
tohto dedičského rozhodnutia ako výlučný dedič zdedil všetky matke patriace nehnuteľnosti v kat. úz. F.
vedené vo vl. č. 19 ako pozemky p.č. 159, 160, 161, v EN ako parc. č. 159, 160 a pozemky vedené vo vl.

č.XXXakop.č.811,842,1194,1195,1343,1344.Pritomtodedenísadomnieval,žededenímnadobudol
pozemky p.č. 159, 160, 161 v celosti a dom. Považoval dedičské rozhodnutie po matke H. B. č.j. D
337/67, ako i dohody o reálnej deľbe pozemkov uzatvorené do r. 1950 za domnelé tituly nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Mal za to, že SPF v konaní nepreukázal, že bolo dotknuté
vecné právo neznámych vlastníkov, a naopak, že on v tomto konaní uniesol dôkazné bremeno, že vecné
právo je na jeho strane, a to v súlade s tvrdením SPF. Napadnuté rozhodnutie navrhol potvrdiť.

5. Účastníci konania - neznámi dedičia neznámych vlastníkov, zastúpení SPF, vo vyjadrení k vyjadreniu
navrhovateľa uviedli, že v plnom rozsahu zotrvávajú na doterajších vyjadreniach uvedených v odvolaní
spolu s doplnením odvolania a žiadali odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi
konania (§ 7 ods. 1 CMP) v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP)
azistení,žespĺňanáležitostiodvolania(§363CSP),viazanýrozsahomodvolania(§65CMP),neviazaný
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), neviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 63

CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru,
že odvolanie účastníkov konania je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že konanie začalo návrhom navrhovateľa, doručeného súdu
prvej inštancie dňa 23. 01. 2023. Navrhovateľ v ňom žiadal potvrdenie vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., obec F., N. O. ako parc. registra „C“
parc. č. 159 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 660 m2 a parc. registra „C“ parc. č. 160 – záhrada
o výmere 1383 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XX pod B 2 – 12 v podiele 11/12 k celku. Súd

prvej inštancie dňa 06. 03. 2023 vydal vyzývacie uznesenie č. k. 12Vyd/1/2023-30, v ktorom vyzval
oprávnené osoby na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam, a to do 31. 10. 2023. V stanovenej lehote podali neznámi dedičia
nezistených vlastníkov, zast. SPF námietky, v ktorých namietali, že navrhovateľ nezdedil nehnuteľnosti
v celosti, ale len v podiele 1/12 a nepodložil pravdivosť svojich tvrdení o zámene a reálnej deľbe

z roku 1950, nepreukázal dobromyseľnosť a oprávnenosť držby a ani titul nadobudnutia pozemkov.
O námietkach rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

9. Podľa čl. 4 veta prvá CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom
konania.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 359c ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,

kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

12. Podľa § 359c ods. 2 CMP účastníkom konania jea) navrhovateľ,
b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,

c) správca lesného pozemku a
d) Slovenský pozemkový fond.

13. Podľa § 359h ods. 1 CMP námietky môže podať
a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca

b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny
nástupca
c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo
d) iná osoba.

14. Podľa § 359h ods. 2 CMP námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii.

Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené
súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania.

15. Podľa § 359h ods. 3 CMP v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba
a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné

právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1
písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom
b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú
táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov
zastupuje, a

c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vydržaním.

16. Podľa § 359h ods. 4 CMP súd bez nariadenia pojednávania uznesením odmietne námietky, ktoré

boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú náležitosti podľa odseku 3.

17. Základným účelom, resp. úlohou konania o vydržanie v zmysle § 359a a nasl. CMP v znení
účinnom od 1. mája 2021 je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

príslušným orgánom verejnej moci (súdom). Presun právomoci deklaratórnym rozhodnutím potvrdzovať
nadobudnutie vecného práva z notárov na príslušný súd je odôvodnený potrebou zabezpečiť nezávislé
a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť
vydané v zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť
majetok garantovaná Ústavou Slovenskej republiky (dôvodová správa k zák. č. 68/2021 Z. z.).

18. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho
uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh
zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či
navrhovateľosvedčilsplneniepredpokladovvydržania.Vychádzapritomzopísaniaskutkovýchokolností

navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.

19. Odvolací súd v danej veci uvádza, že po vydaní vyzývacieho uznesenia prechádza bremeno tvrdenia
na navrhovateľa a ostatných účastníkov konania, ktorí majú možnosť podať námietky (druhá fáza). Súd
prvej inštancie v rámci vyzývacieho uznesenia určí presný deň, dokedy je možné námietky uplatniť

na príslušnom súde. To znamená, že lehota neplynie každému z účastníkov konania rozdielne, podľa
doručenia predmetného uznesenia, ale končí im rovnako. Čo sa týka možnosti podania námietok, môže
tak urobiť prakticky ktokoľvek, napriek tomu, že zákon taxatívne vymenováva osoby, ktoré námietky
môžu podať (§ 359h ods. 1 CMP). Dôvodom je tá skutočnosť, že v zákone je uvedená iná osoba (§
359h ods. 1 písm. d) CMP), ktorú určuje len všeobecne, bez bližšej špecifikácie a to aj bez vzťahu

k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Stačí, ak tvrdí, že existujú skutočnosti, ktoré vylučujú
vydržanie vlastníckeho práva.20. Zákon presne špecifikuje, čo musia námietky okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP)
obsahovať. Osobitné náležitosti námietok sú špecifikované v § 359h ods. 3 CMP a sú osobitne určené
pre tú ktorú konkrétnu skupinu osôb. Pri prvej skupine, do ktorej patria účastníci konania zapísaní na

liste vlastníctva v čase podania návrhu, je osobitnou náležitosťou opísanie rozhodujúcich skutočností,
ktoré osvedčujú, že osoba má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté. V danej
veci je potrebné zdôrazniť, že osvedčenie skutočností by malo znamenať situáciu, kedy vlastnícke
právo by bolo s vysokou pravdepodobnosťou preukázané. Dôvodom je práve tá skutočnosť, že v rámci
CMP sa uplatňuje vyšetrovací princíp, v ktorom súd zisťuje skutočný stav veci a konanie je už v jeho

druhej fáze, kedy konanie končí meritórnym rozhodnutím. Súd je tiež povinný vykonávať aj dôkazy,
ktoré strany nenavrhli. Vzhľadom na uvedené, preto nemôže samotné osvedčovanie stačiť. A to nielen,
čo sa týka skutočností uvádzaných navrhovateľom, ale aj skutočností osôb, ktoré podali námietky. Pri
druhej skupine osôb, ktorou sú SPF a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, nie je potrebné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ale len osvedčenie, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti,
ktorú táto osoba spravuje podľa osobitného predpisu. Napokon, v tretej skupine osôb, ktorá je

označená ako iná osoba, je podstatnou osobitnou náležitosťou vyvrátenie predpokladov nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním alebo práva zodpovedajúce vecnému bremenu. V tejto skupine sa teda
priamo vyvracajú skutočnosti tvrdené navrhovateľom, ktoré môžu viesť k jeho neúspechu v konaní.

21. Odvolací súd s prihliadnutím na uvedenú situáciu, ako aj na vyššie vyjadrený názor, konštatuje, že

súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď odmietol námietky účastníkov konania ako neznámych
dedičov neznámych vlastníkov zastúpených SPF. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že účastníci
konania neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali ich vlastnícke práva k nehnuteľnostiam.
Účastníci konania sú zapísaní na liste vlastníctva č. XX, a teda ich vlastnícke právo je preukázané,
pokiaľ sa nepreukáže opak. Účelom konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

je preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva nadobúdateľom. Námietky podané účastníkmi konania
preto nepochybne obsahovali zákonom predpísané náležitosti, keď spochybňovali nadobudnutie
vlastníckeho práva nadobúdateľa. Sám súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že
účastníci konania spochybnili vydržanie vlastníckeho práva nadobúdateľom. Odvolací súd dáva v tejto
súvislosti do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/183/2020 zo

dňa 23. februára 2022, v ktorom okrem iného uvádza, že „Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej
držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná
detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti
týkajúce sa aj právneho dôvodu nadobudnutia (právneho titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti
tohtonadobúdaciehotitulu.Posúdenietoho,čidržiteľjesozreteľomnavšetkyokolnostivdobrejviere,že

mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk
viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera
znamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní
existencie dobrej viery treba preto zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené
s prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k nadobúdaciemu titulu. Treba pritom vziať do úvahy, či držiteľ

pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po každom
vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.“

22. Ak súd prvej inštancie odmietol námietky účastníkov konania, s poukazom na vyššie uvedené,
svojím postupom porušil ich právo na spravodlivý proces. Porušením práva na spravodlivý proces pritom

treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej
procesných práv, priznanej jej v civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom
chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných
práv a právom chránených záujmov, priznaných jej Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie
jej práv a oprávnených záujmov, k čomu v prejednávanej veci došlo, keď súd prvej inštancie odmietol

námietky účastníkov konania a znemožnil im tak prístup k súdnej ochrane, resp. k ochrane ich práv
a právom chránených záujmov. Súd prvej inštancie tak v zmysle vyššie uvedeného svojím konaním
účastníkom konania odoprel právo na súdnu ochranu (Ústava SR čl. 46 ods. 1, Listina základných práv
a slobôd čl. 36 ods. 1, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1). (II. ÚS
14/2001, II. ÚS 132/02). Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

23. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne preskúma námietky podané účastníkmi konania.V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že na získanie vlastníckeho práva vydržaním je
nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Bude preto povinnosťou
súdu prvej inštancie sa opätovne dôkladne zaoberať predpokladmi nadobudnutia vlastníckeho práva

navrhovateľa vydržaním, a to predovšetkým s poukazom na vyššie uvádzanú potrebu osvedčiť právny
vzťah a domnelý nadobúdací právny titul, ktorého osvedčenie by malo byť podľa názoru odvolacieho
súdu s vysokou pravdepodobnosťou preukázané. Uvedený záver treba hodnotiť aj v spojení s fázou
konania po vydaní vyzývacieho uznesenia, kedy dochádza už k meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, kedy je potrebné zisťovať skutočný stav veci. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).