Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821010560
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3821010560.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Milan Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX vo
Velčiciach, trvale bytom D. E., F. G. H. I. XXX/XX, stíhanému pre prečin poškodzovania a ohrozovania
prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
dňa 7.2.2014 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.

zn. 1T/90/2021 zo dňa 14.9.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/90/2021 zo dňa 14.9.2022 bol obžalovaný A. B.
C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne
prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 23.

septembra 2019 v presne nezistenom čase nariadil svojmu zamestnancovi strojníkovi pracovného stroja
JCB 4CX, žltej farby, J. D., vykonať výkopové práce pre prípojku kanalizácie a to aj napriek tomu že
nemal zistené, preverené a vytýčené trasy podzemných vedení v Bojniciach na ulici Zámok a okolie
pod štrkovým parkoviskom neďaleko zrkadlového bludiska na parcele číslo C XXXX/X, pozemku vo
vlastníctvespoločnostiČajkaBojnice,a.s.,ktorejještatutárnymorgánom,pričomstrojníkoviprizadávaní
úlohy ukázal smer výkopu začiatok a koniec kanalizácie, hĺbku kanalizácie 2 metre, miesto

pripojenia kanalizácie do kanalizačnej šachty, po čom zamestnancovi uviedol že po trase výkopu nejdú
žiadne inžinierske siete, elektrické vedenie, voda, plyn, ale uviedol že miestami výkopu by mal ísť iba
optický kábel, na základe čoho strojník JCB 4CX začal vykonávať výkopové práce na mieste, ktoré
mu bolo určené a v čase o 13.27 hodiny dňa 23. septembra 2019 v Bojniciach na ulici
Zámok a okolie pod štrkovým parkoviskom neďaleko zrkadlového bludiska na parcele číslo C XXXX/
X, počas výkopových prác na prípojke kanalizácie zadnou lyžicou stavebného stroja JCB 4CX, žltej

farby, J. D., pretrhol a poškodil vysokonapäťový elektrický kábel označený VN 1334 na
dodávkuelektrickejenergiemedzitrafostanicamičísloTS590aTS598,vdôsledkučohodošlokvýpadku
elektrického prúdu na linke číslo 1334 do 16.04 hodiny dňa 23. septembra 2019 v Meste Bojnice a to aj
v objekte Nemocnice s poliklinikou Bojnice, Kúpeľoch Bojnice, pričom do opravy elektrického vedenia
od dodávky elektrickej energie na presne nezistený čas ostala odpojená časť Bojníc na ulici Zámok a
okolie nazývaných Kolonáda, celkovo bolo od dodávky elektrickej energie odstavených 48 trafostaníc,

teda 2670 odberných miest, čím poškodenej spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Pri
Rajčianke číslo 2927/8, Žilina, IČO: 36442151 spôsobil škodu vo výške 1.717,23 eur.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 288 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 56
ods.1,2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 1.500 (tisícpäťsto) eur, pričom podľa § 57 ods.3
Trestného zákona pre prípad zmarenia uloženého peňažného trestu bol ustanovený náhradný trest

odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote
obžalovaný podal odvolanie, ktoré odôvodnil tak samotný obžalovaný, ako aj jeho obhajcovia.

Obhajca JUDr. Ctibor Stacha v písomných dôvodoch odvolania uviedol nasledovné:

„V doterajšom trestnom konaní, t.j. v štádiu prípravného konania ako aj hlavných pojednávaní na OS
Prievidza boli vykonávané dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdzujú moju obhajobu. Daná verzia skutku
sa dvakrát opakovane preverovala v rámci vyšetrovania a následne bola taktiež podrobne overovaná

vykonávaním dôkazov v súdnom konaní. Všetky výpovede, vyjadrenia, návrhy, či právne hodnotenia
skutku považujem za zbytočné opakovať, pretože sú obsiahnuté v súdnom spise. Obsahujú i moje
vyjadrenia a vyjadrenia či návrhy zrealizované prostredníctvom obhajcov a myslím si, že sú dostatočne
zdôvodnené na to, aby som mohol žiadať oslobodenie spod obžaloby. Dané konanie považujem za akúsi
snahu o exemplárne potrestanie osoby pomerne známej v danom prostredí, pričom udalosti, ako bola
táto sa vyskytujú dennodenne a ani energetické spoločnosti ich nepovažujú za trestnú činnosť, pretože

sú dôsledkom nedokonalostí súvisiacich či už s uložením energetických sietí z minulých rokov v rozpore
so stanovenými normami, alebo súvisia s nedokonalosťou zápisov a záznamov u týchto spoločností.
Preto sa takéto udalosti stávajú, a preto ich energetické spoločnosti považujú za normálnu súčasť svojej
činnosti.
Je úplne jasné, že nedošlo k žiadnemu úmyselnému konaniu ani k následkom, ktoré by iné subjekty

ohrozili, či poškodili. Nehrozil ani stav, či možnosť ohrozenia z toho dôvodu, že zdravotnícke, či
strategické zariadenia a inštitúcie disponujú vlastnými generátormi a iní, bežní, či občianski odberatelia
sústakýmitosituáciamiavýpadkamikonfrontovanídennodennehlavnevlokaliteMestaBojnice.Ofakte,
že k žiadnemu ohrozeniu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia mojim postupom či pokynom
zo dňa 23. septembra 2019 neprišlo, svedčí i skutočnosť, že o mieste poškodenia káblov, jeho evidencii,

či trasovaní, dodnes nevedie SSD, a.s., žiadne záznamy ani nákresy. Túto trasu predmetného vedenia
nechala následne zamerať len naša spoločnosť a hoci sme toto zameranie a nákres SSD, a.s., poskytli,
táto spoločnosť to do žiadnej svojej evidencie ani v súčasnosti nezaznamenala.
Odôvodnenie rozsudku považujem za nedostatočné z toho dôvodu, že som presvedčený, že súdom
ustálenú vinu nie je možné odôvodniť zabezpečenými dôkazmi. Mnohokrát som v konaní vyvracal, že

som sa nedopustil žiadnej vedomej resp. nevedomej nedbanlivosti a dôvody som pomerne obšírne
uvádzal. Zareagujem však i na časť skutkovej vety rozsudku, podľa ktorej som nariadil zamestnancovi
vykonať výkopové práce na kanalizačnú ryhu napriek tomu, že som nemal zistené, preverené a vytýčené
trasy podzemných vedení. Veď súdny spis obsahuje ako listinný dôkaz nákres, ktorý som ja nevyrobil,
ani neskonštruoval, ale bol mi predložený pred prácami, o stave vedení v tejto lokalite. Keďže podľa

tohto nákresu, ktorý je z minulosti a i dodnes jediným oficiálnym záznamom o zakreslení prechodu
VN a NN kábla v danej lokalite, je úplne evidentné, že vo veľkej vzdialenosti od miesta výkopu ryhy
sa nič nenachádza, nebol dôvod trasy vytyčovať. Ohliadkou miesta samého je dané, že iné vedenia
sa nachádzajú najmenej 20 alebo až 50 m od miesta výkopu. Smerovanie tohto VN a NN kábla je
jednoznačné, to znamená, že z nákresu sa dalo ustáliť, že žiaden z nich sa k miestu výkopu ani

nepribližuje.
O nevedomosti uloženia poškodených káblov svedčí i to, že svedkovia, t.j. pracovníci SSD, a.s., uvádzali
vkonaníoficiálnuverziu,akobytietouloženémalibyť,nievšakskutočnosť,akouloženésú.To,ženeboli
označené, prekryté signalizačnými prvkami, neboli v dostatočnej hĺbke a pod., je fakt, ktorý nie je možné
vyvrátiť. O tomto vypovedali tí svedkovia, ktorí na mieste poškodenia boli a stav uloženia káblov videli.

Ako môže súd bez akýchkoľvek dôkazov prijať fakt, že to tak nebolo, keď o týchto vedeniach nemali
vedomosť ani pracovníci SSD, ktorí po prvej ohliadke z miesta odišli, že na danom úseku oni žiadne
káble nemajú? Ak mali vedomosť, že tam káble nemajú, tak tieto nemali ani zakreslené, čo vyplýva i
z nákresu. Ak ich nemali zakreslené a my sme tento nákres pred výkopom mali, nie je rozhodujúce,
že sme nepožiadali o vytýčenie na mieste, kde evidencia o žiadnych kábloch nebola. Nie je predsa

pravidlom, že pri akomkoľvek výkope ryhy na súkromnom pozemku je potrebné robiť vytýčenie. Je nutné
pochopiť, že vytýčenie sa vykonáva tam, kde sú informácie alebo nákresy či iné dôkazy o existencii
vedení a vytyčuje sa v podstate toto vedenie, aby sa výkopom doňho nezasiahlo. Ak však takéto vedenie
neeviduje ani ten, kto ho zo zákona spravuje, tak potom požiadanie o vytýčenie by bolo len alibistickým
aktom, z ktorého nemožno vyvodiť nedbanlivostné konanie, pretože SSD, a.s., by nám dala na žiadosť

o vytýčenie informáciu, že v danom mieste vedenia nie sú uložené, čo sme vedeli už z nákresu, ktorý
sme mali zabezpečený od nich. Je úplne evidentné, že nikto by nič nevytyčoval, keďže podľa vedomostí
SSD, a.s., tam v zemi nič nie je.Myslím si preto, že ide o akési predpojaté hodnotenie skutku, ktorý žiadne maky trestnosti nenapĺňa
a rozhodne nešlo o nijakú ľahostajnosť, či ignorovanie povinností a pravidiel. Ako som uviedol i v
minulosti, moja dlhoročná prax v stavebníctve a energetike je určitou zárukou, že pri takejto činnosti

som postupoval v súlade s bežnou zaužívanou a platnou praxou. Dennodenne vznikajú stovky takýchto
udalostí, ku ktorým dochádza napriek tomu, že rôzni správcovia sietí podajú vyjadrenia, ktoré nie sú v
súlade so stavom, aký sa nachádza pod povrchom zeme. Nie je možné vytyčovať to, o čom nikto nemá
vedomosť. Takto postupujú
distribučné spoločnosti, pričom, ak sa zistí opak a k nepredpokladanej závade dôjde, tak túto

operatívnym spôsobom bez ďalších dôsledkov a konaní opravia.
Všetky ostatné skutočnosti vysvetľujúce daný skutok, prečo a za akých okolností k nemu došlo, sú
uvedenévdoterajšíchmojichaleboprostredníctvomobhajcuvyhotovenýchpodaniachapriposudzovaní
môjho odvolania sa s nimi súd oboznámi.
Na margo veci uvediem záležitosť totožnú alebo maximálne podobnú k tomuto prípadu. Asi vo
vzdialenosti 100 m od lokality, kde v tomto prípade došlo k poškodeniu káblov, sa budoval obytný

komplex v období rokov cca 2016-2017. V tomto prípade vykonával stavebný úrad štátny stavebný
dohľad, pretože posúdil vykonávanie stavby v rozpore so stavebným povolením. Pri budovaní tejto
5-poschodovej stavby sa vyhotovovala rozsiahlejšia elektrická prípojka, ktorá mala slúžiť pre tento
budovaný komplex. V rámci jej realizácie (vyhotovované trafo alebo podobné zariadenie) došlo zo
strany stavebníka, iste nie úmyselne, k pretrhnutiu káblov - elektrických vedení, ktoré v tesnej blízkosti

prechádzajú a napájajú Kúpele Bojnice elektrickou energiou v značnom rozsahu. V spoločnosti
Kúpele Bojnice, a.s., sa v tom čase pohybovalo spolu so zamestnancami okolo 1200 ľudí, ktorých
tento niekoľkohodinový výpadok zasiahol nemožnosťou absolvovania liečebných procedúr a kúr, bola
prerušená činnosť jedální, kuchýň, rehabilitačných prevádzok, rôznych čerpacích zariadení, ubytovacích
prevádzok atď., pričom k ohrozeniu tejto činnosti, keďže ide taktiež o zdravotnícke zariadenie ale i

samotného majetku nielenže dôjsť mohlo, ale škody reálne i vznikli. Nie je podstatné ich vyčíslovať ani
s touto výškou škody operovať, pretože Kúpele Bojnice, a.s., sa s týmto vysporiadali bez akýchkoľvek
oznámení a podnetov na potrestanie ako s udalosťou, ktorú život a prax bez úmyselného alebo aj
nedbanlivostného zavinenia iného došlo. Je to jednoducho fakt, že o stave takýchto vedení neexistuje
stále reálna evidencia a napriek tomu, že stavebník a investor v tomto prípade mal na nákrese vedení

stanovené, že má povinnosť pred výkopovými prácami si trasy vytýčiť, k udalosti došlo, pretože nie je
predsa realizovateľné v širokej lokalite vyhľadávať vedenia, o ktorých nemajú ani distribučné spoločnosti
vedomosť. Na predpokladanú námietku, že išlo o iný prípad, uvádzam len to, že túto udalosť žiadna
inštitúcia neposudzovala podľa § 288 Tr. zák. a naša spoločnosť sa nikdy nerealizovala spôsobom
oznamovania takýchto udalostí, ktoré sa môžu prihodiť komukoľvek i pri najlepšej vôli, úmysle a

praktickom i právnom prístupe.
Na základe vyššie uvedených skutočností žiadam, aby odvolací- sú zvážil celú moju argumentáciu
vedenú počas obhajoby a napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a oslobodil ma spod obžaloby
v plnom rozsahu.“

Obžalovaný A. B. C. v úvode písomného odôvodnenia odvolania poukázal na výrokovú časť
napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné:

„S uvedeným rozsudkom nesúhlasím, pretože tento výrok súdu nemá žiadnu oporu v zistenej a
preukázanej dôkaznej situácii. Cítim sa nevinný, na čom trvám od samotného začiatku vyšetrovania a

podľa mňa ide vyslovene o účelové konanie od tendenčného vznesenia obvinenia až po samotný výrok
napadnutého rozsudku.
Celý priebeh vyšetrovania, vykonávanie všetkých dôkazov a následne ich opakovanie na súdnych
pojednávaniachsmerovaliktomu,žezpohľaduspravodlivéhoazákonnéhopostupusamalorozhodovať
len o zastavení trestného konania alebo o postúpení veci z dôvodu teoretickej úvahy, či nešlo v tomto

prípade o správny delikt. V žiadnom prípade však nešlo o prečin, pretože dané konanie a jeho následok,
a to ani v stave možného ohrozenia, nenapĺňa znaky a intenzitu trestnosti konania.
Ja som v štádiu vyšetrovania podal viackrát podnet či návrh na zastavenie trestného s:ihiľ_i a tento
som i písomným podaním zo dňa 16.06.2021 náležíte odôvodnil. Týmto sa však dozorujúci prokurátor
nezaoberal, nezaujal k nemu žiadne stanovisko, ani jeho neakceptovanie odborne a kvalifikovane

nezdôvodnil. Jednoducho zostala moja argumentácia so skutkovým aj právnym zdôvodnením
nepovšimnutá, pričom obžaloba sa pridŕžala len všeobecných ustanovení stavebného zákona, z ktorých
nie je možné automaticky vyvodiť tresnosť konania. Takýto postup si však osvojil a prebral i konajúci
Okresný súd, ktorý moje uznanie viny zdôvodnil veľmi nepresvedčivou argumentáciou. Každé striktnénedodržanie stavebného zákona nie je trestným postupom a zvlášť v prípadoch, pri ktorých by logicky
odvolávka na porušenie predpisov stavebného zákona bola úplne chybná.
Nie je pravda, že nebol zistený a preverený terén trasy, kadiaľ sa mal výkop ryhy viesť. Okrem

všeobecných vedomostí a informácií, ktoré boli k danej parcele dostupné, čo som v konaní
nespočetnekrát zdôrazňoval a vysvetľoval, sme mali k dispozícii nákres, že v daných miestach sa vo
veľkých vzdialenostiach od možnej trasy výkopu žiadne vedenia nenachádzajú. Tento nákres sme mali
zo spoločnosti SSD, a.s., a je jedno akým spôsobom sme ho získali, čo si nielenže nepamätám, ale
nemôže to byť ani rozhodujúce pre posúdenie zavinenia. Je úplne nepodstatné, či to bolo na základe

písomnej žiadosti alebo ústnej žiadosti a dohovoru s nejakým pracovníkom SSD, a.s. Podstatné je, že
sme tento nákres mali a tento len potvrdzoval všetky naše doterajšie vedomosti a informácie, že miesto
výkopu je tzv. čisté a bezproblémové.
Tento istý nákres je zaznamenaný v SSD, a.s., dodnes, a preto argumentovať tým, že som ako štatutár
nedal pokyn na požiadavku vytýčenia trasy, považujem za chybné, keďže nebolo vytyčovať aké vedenia,
pretože tieto sa nenachádzali v záznamoch možnej trasy výkopu.

Nie je pravda, že by mal ísť miestami výkopu optický kábel. Preukázanou skutočnosťou je len to, že
niekde vo vzdialenosti v smere ku stavbe tzv. Kolonády môže byť optický kábel, čo nie je podstatné.
Trvám na tom, že žiadnu škodu som nikomu nespôsobil a suma 1717,23 EUR bol poplatok za výjazd a
opravu, pričom tento nemá charakter škody tak, ako je táto posudzovaná z právneho hľadiska.
Na základe vedomostí a informácií, ktoré boli o mieste výkopu známe, som žiadne ustanovenia

stavebného zákona neporušil, pretože tieto sa absolútne v praxi neaplikujú tak, ako ich opisuje v
rozsudku súd. Ten sa úplne odklonil od všeobecnej praxe v takýchto prípadoch, pretože ani stavebné
úrady nikdy nadštandardné konania na súkromných pozemkoch pri takom stupni informácií, aké sme
mali o mieste výkopu my, nevykonávajú. Prípady, kedy k podobným technickým poruchám príde, sú v
praxi úplne hromadným javom, čo súd nechcel akceptovať, pričom takéto udalosti poväčšine vyplývajú z

neexistujúcich záznamov a z chybných alebo nedokonalých nákresov, ako tomu bolo i v tomto prípade.
Ak totiž nie je najmenší dôvod či už priamej, sprostredkovanej alebo odvodenej informácie, z ktorej by
bolo možné čo i len teoreticky uvažovať o možnej prekážke na danom pozemku, tak nie je možné z toho
vyvodiť nedbanlivostný postup, zvlášť, keď o tejto prekážke, t.j. vedení, nevedel ani subjekt, ktorý ho má
buď spravovať alebo evidovať, prípadne opravovať.

Už len z týchto dôvodov považujem rozsudok za tendenčný a účelový, ktorý podľa môjho názoru má
väčší základ v osobnom názore a postoji, ako v objektívnom posúdení skutku. Podľa môjho názoru
rozsudok obsahuje i ďalšie nedokonalosti, ktoré evidentne navádzajú k tomu, že súd nemal ako
presvedčivo svoje rozhodnutie zdôvodniť a viaceré udalosti si prisvojuje spôsobom, ktorý nie je totožný
so zisteným skutkovým stavom.

Som absolútne presvedčený, že daným konaním som nenaplnil žiadne znaky prečinu, nedopustil som sa
nijakej neopatrnosti a nespoliehal som sa bez akéhokoľvek dôvodu na náhodu, že sa nestane niečo, čo
sa dalo predpokladať. I keď to nie je pre posúdenie tohto konkrétneho prípadu právne úplne podstatné,
ale neustále sa i v tejto lokalite stávajú veci, nehody, technické závady a iné porušenia či zlyhania
ľudských faktorov, v dôsledku ktorých vznikajú katastrofálne následky a straty na životoch. V takýchto

prípadoch som však u určitých subjektov nezaznamenal žiadne trestné konania voči určitým osobám
ani vyvodenie tzv. „exemplárnych trestov. Postup v tomto mojom konaní preto považujem za účelový
a chcený akt, ktorý má možno zabezpečiť i moju spoločenskú dehonestáciu vzhľadom na atmosféru a
pomery, s akými sa pri podnikateľskej činnosti stretávam.
Na základe uvedeného navrhujem, aby Krajský súd napadnutý rozsudok OS Prievidza č.k. 1T/90/2021

zo dňa 14.09.2022 v celom rozsahu vo výroku o vine i treste zrušil a vo veci rozhodol sám tak, že ma
spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodí.“

Obhajca JUDr. Ivan Žilík úvode písomného odôvodnenia odvolania poukázal na výrokovú časť
napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné:

„Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na č.l. 7 cit. rozsudku uvádza, že obžalovaného ako
stavebníka nezbavuje zodpovednosti za poškodenie všeobecne prospešných zariadení pri realizácii
stavieb za podmienky, že si riadne nesplní svoje zákonné, či iným predpisom uložené povinnosti náležité
vykonať prieskum staveniska. Podľa názoru súdu, obžalovaný si bol tejto skutočnosti vedomý, preto k

výkopovým prácam pristúpil bez toho, aby sa náležité presvedčil, či na mieste výkopových prác nie sú
vedené práve energetické zariadenia, hoci ako vyplýva z výpovede E. B. musel vedieť, že už aj pri iných
výkopových prácach v objekte Kúpeľov Bojnice došlo k pretrhnutiu káblov. Teda podľa názoru súdu išlo
u obžalovaného o vedomú nedbanlivosť.Tedaobžalovanýsvojimkonanímnaplnilznakyskutkovejpodstatyprečinupoškodzovaniaaohrozovania
prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona, tak po stránke objektívnej ako
aj subjektívnej a je vylúčené, že by mohlo ísť o priestupok.

Na č.l. 5 súd uvádza, že z vyjadrenia poškodenej spoločnosti je zrejmé, že poškodené vedenie je riadne
zaevidované na ich mapách, poškodený kábel bol uložený v súlade s normou ČSN341050, teda v hĺbke
jeden meter a označený výstražnou fóliou červenej farby 40 cm nad káblom, ale je možné že tento bol
odkrytý resp. prekrytý v rozpore s normami.
Taktiež súd cituje vo svojom rozhodnutí § 54 Stavebného zákona, § 57 ods. 1 a § 55 ods.2

písm. a / Stavebného zákona, ktoré boli zo strany obžalovaného porušené. Všetky tieto skutočnosti
viedli súd k záveru, že obžalovaný svojim konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane právnych
predpisov SR, pričom motívom jeho konania bola nezodpovednosť. Ustanovenie § 288 Tr. zákona je
odkazovacou skutkovou k § 286 T. zak a základný rozdiel medzi týmito ustanoveniami spočíva vo
forme zavinenia Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 288 T. zákona sa vyžaduje
zavinenie z nedbanlivosti. Pre posúdenie formy zavinenia páchateľa bude podstatný spôsob a intenzita

poškodenia všeobecne prospešného zariadenia. Na základe toho možno vyvodiť vedomie páchateľa a v
možnosti ohrozenia prevádzky takéhoto zariadenia, prípadne v spôsobení poruchy jeho prevádzky. Ide
o ohrozovací trestný čin, pričom nebezpečenstvo musí hroziť bezprostredne (Trestný zákon Komentár
II. diel , Burda, Čentéš, Kolesár, Záhora , strana 928 , Beckova edícia )
Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a vo veci nevypovedal, preto

bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej ( výpoveď zo dňa 14.04.2021 ) vyplýva,
že pri samotnom výkope ryhy na kábel išlo o technickú záležitosť, ktorú mali na starosti pán E. B. a E.
K. . Teda od nich, konkrétne od p. E. B. mal k ubezpečenie o tom, že v mieste výkopu nevedú žiadne
káble, pričom pán B. mu povedal, že to vyplýva z výkresov, ktoré mal k dispozícii. Išlo pozemok, ktorý
je vo vlastníctve spoločnosti Čajka Bojnice alebo Kúpele Bojnice. V čase svojej výpovede, riadil v areáli

objektu Kúpele Bojnice 12 resp. 13 stavieb.
Po poškodení kábla sa zistilo, že na výkrese, ktorý mal k dispozícii od p. E. B., neboli zaznačené káble
tak, ako boli skutočne vedené, teda je evidentné, že trasa poškodeného kábla nebola riadne zaznačená.
Nespochybniteľné nebola zaznačená vo výkresoch žiadna možná prítomnosť sietí na mieste, kde sa
vykonával výkop. Informáciu o tom, že na pozemku nie je žiadne vedenie, mu dal zamestnanec E. B..

Svedok E. B. už vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 25.08.2021 uviedol, že mal k dispozícii plán,
ktorý získal neoficiálnou cestou a tento plán rozmiestnenia sietí bol predložený už vyšetrovateľovi. Tak
isto vypovedal aj na hlavnom pojednávaní dňa 27.04.2022, kedy tiež uviedol, že si spoločnosť Kúpele
Bojnice a.s. dala potom urobiť vlastné zameranie rozmiestnenia sietí, ktoré bolo odlišné od doterajšej
evidencie. Taktiež priznal , že on povedal A. C., že v mieste výkopu sa nenachádzajú žiadne siete,

pretože má k dispozícii plán z SSD, z ktorého vyplýva, že tam nič nie je. Myslím, že je potrebné už hneď
na úvod položiť si otázku, aké mal obž. Ing. S. Eliáš informácie o rozmiestnení sietí, teda mal iba priamu
informáciu od svojho zamestnanca - E. B., ktorý mu povedal, že na uvedenom pozemku žiadne siete
nevedú , a že má k dispozícii aj mapovú evidenciu od SSD, z ktorej táto skutočnosť vyplýva.
Aké teda mohol mať vedomie obžalovaný A. C. dňa 23.09.2019 o možnosti ohrozenia prevádzky

uvedeného zariadenia, tak ako to predpokladá aj dôvodová správa k § 288 Tr. zákona, ktorú citujem
vyššie. Mal iba vedomosť o tom, že sa tam sa žiadne vedenie káblov a vysokého resp. nízkeho napätia
nenachádza.
Myslím, že už len tento samotný dôkaz vylučuje možnosť úvah voči obžalovanému nielen o vedomej, ale
aj o nevedomej nedbanlivosti, pretože pokyn, bágristovi L. E. K. dával len tým spôsobom, že odovzdal

informáciu o rozmiestnení sietí, ktorú dostal od E. B. .
Nemožno tiež súhlasiť s tvrdeniami súdu z č.l. 5 , že vyjadrenia poškodenej spoločnosti Stredoslovenská
distribučná a.s. je zrejmé, že poškodené vedenie je riadne zaevidované v ich mapách a v zmysle
stavebného zákona je pre určenie presnej trasy podzemných vedení potrebné ju fyzicky vytýčiť
zamestnancom SSD, a.s. Taktiež nemôže byť pravdivé zistenie , že poškodené káble boli uložené v

zemi v súlade s normou ČSN 341050. Táto norma totiž upravuje, že káble pre vysoké napätie musia
byť vedené pod zemou v hĺbke 110 cm pod povrchom, chránené musia byť položenými doskami,
resp. v minulosti tehlou s prisypanou zeminou a následne červeným PVC pásom s výstrahou. Toto
vyvracia výpoveď L. M. N., ktorú už v prípravnom konaní dňa 10.09.2021 uviedol, že poškodený kábel
sa nachádzal asi 50 cm pod povrchom pri kanalizačnej šachte a nebol nijakým spôsobom obalený ani

inak označený.
K mapovej evidencii o umiestnení káblov, ktorú mala k dispozícii poškodená strana SSD, a.s. v čase
skutku by som opätovne upozornil na to, že aj 17.08.2022 na výzvu súdu, predložila tú istú evidenciu
rozmiestnenia káblov, ktorú mal k dispozícii svedok E. B., aj keď je pravdou, že ju nezískal od SSD a.s.oficiálnym spôsobom, ale faktom je že , ku dňu 23.09.2019 mala aj poškodená spoločnosť k dispozícii
takúevidenciu,zktorejvyplývalo,žecezdotknutúčasťparcelyčísloCKNXXXX/X,ktorájevovlastníctve
spoločnosti Čajka Bojnice, a.s. nevedú žiadne elektrické káble. Teda mapová evidencia , ktorú predložila

obhajoba v prípravnom konaní, ktorú mal k dispozícii p. E. B., je úplne zhodná s tou, ktorú na výzvu
súdu dňa 17.08.2022 predložila poškodená spoločnosť SSD, a.s.
Mesiac po skutku 21.10.2019 bola oficiálne žiadaná mapová evidencia od poškodeného aké je
rozmiestnenie uvedených káblov na predmetnom a priľahlých pozemkoch. Bola predložená taká istá
evidencia rozmiestnenia káblov, akú mal k dispozícii p. E. B., keď oznamoval obžalovanému A. C., že

tam nevedú žiadne siete.
Teda aj v čase 21.10.2019 nemal poškodený k dispozícii žiadnu presnú evidenciu, kde sú na pozemku
umiestnené káble. Za tejto situácie ( mapová evidencia rozmiestnenia káblov nebola správna), ak by
prišla oficiálna žiadosť, nemožno predpokladať, že by poškodený nechal vykonať kontrolu rozmiestnenia
káblov nejakým prístrojom, keď z jeho evidencie vyplývalo, že tam žiadne káble nevedú.
V tomto smere sa taktiež javia ako nepravdivé tvrdenia poškodeného z č.l. 405 - Vyjadrenie SSD k

žiadosti sp.zn. 1T/90/2021 doručenom súdu 17.08.2022, že “ zamestnanci SSD boli dňa 23.09.2019
vyslaní na odstránenie poruchy ( opravu káblov ) na základe pokynu dispečingu SSD, a teda mapové
podklady pre výkon požadovanej činnosti neboli potrebné - poruchu bolo možné lokalizovať aj bez týchto
dokladov ”, totiž z výpovedí svedkov L. M. N. a E. K. vyplýva niečo úplne iné, a to že pracovníci , ktorí
prišliodstrániťporuchuvôbecnevedeli,kdejemiestopoškodeniakáblov,prišlitamviackrát,kýmtozistili.

V tejto súvislosti by som si dovolil poukázať aj na rozsudok Okresného súdu v Nitre sp. Zn. 4T/1/2011
zo dňa 18.02.2013, ktorý je uvedený v zozname súdnych rozhodnutí - Oslobodenie obžalovaného
v dôsledku absencie zavinenia. K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch
podmienok : Musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone.
Predpokladom vyvodenia trestnej zodpovednosti je bezpečné a jednoznačné zistenie príčinného

pôsobenia konania obvineného na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či toto
konanie obsahuje všetky znaky zavinenia.
V tomto prípade súd dospel k názoru, že ide vedomú nedbanlivosť a to aj napriek tomu, že bolo
dokazovaním preukázané aké informácie mal obž. C. k dispozícii pri vydávaní pokynu bagristovi pred
vykonaním výkopu, resp. ryhy na uloženie rúry na prepojenie kanalizácie.

Obhajoba musí konštatovať, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, preto navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o vine
ako aj výroku o treste podľa §-u 321 ods. 1 písm. b / Tr. por. zrušil a podľa §-u 322 ods. 3 Tr. por. sám vo
veci rozhodol tak, že podľa 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX spod obžaloby
oslobodzuje, pretože skutok nie trestným činom.“

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého rozsudku vzdal práva na podanie odvolania.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie
obžalovaného a obhajoba navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac ani iné dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. poriadku,
na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa §
317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o vine
obžalovaného, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť

odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o vine, z obsahu dôvodov odvolania vyplýva, že
v odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v
postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku.

Z písomného odôvodnenia podaného odvolania obžalovaného vyplýva, že obžalovaný namieta právne
závery okresného súdu o spáchaní trestného činu obžalovaným. Z takto formulovaných dôvodov
podaného odvolania možno vyvodiť, že obhajoba, aj napriek tomu, že sa formálne domáhala zrušenianapadnutého rozsudku s poukazom na § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, v skutočnosti uplatňuje dôvody
na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku.

Podľa§54zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(ďalejajstavebnýzákon)
stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia
alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných

stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné
prostredie.

Podľa § 139b ods. 8 písm. c) stavebného zákona za drobné stavby sa považujú aj prípojky stavieb a
pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných
stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,

Podľa § 13 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o
všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie podzemné energetické, telekomunikačné, vodovodné a kanalizačné vedenia v

priestoroch staveniska musia byť polohovo a výškovo vyznačené pred začatím stavby.

Podľa § 16 písm. a) Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu o vine obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté výroky rozsudku
okresného súdu sú správne a zákonné. Podľa názoru odvolacieho skutkové zistenia okresného súdu
v skutkovej vete napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania,

pričom predstavujú spoľahlivý skutkový základ pre následne právne závery, ktoré prijal okresný súd
v napadnutom rozsudku.

Okresný súd svoj záver o vine obžalovaného správne odôvodnil s poukazom na výpoveď zástupcov
poškodenej spoločnosti, ako aj výpovede priamych svedkov, ktoré svedecké výpovede jednotlivo ako aj

v súhrne bez dôvodných pochybností usvedčujú obžalovaného zo spáchania činu, pre ktorý bol uznaný
za vinného. S poukazom na skutkové zistenia a úvahy okresného súdu prezentované v odôvodnení
napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd jasne vysvetlil a náležite sa
vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre následné právne posúdenie
konania obžalovaného.

Okresný súd na podklade výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní dospel
k presvedčivému výsledku, že to bol práve obžalovaný, ktorý aj napriek opakovaným skúsenostiam z
obdobných prípadov z minulosti dal konečný pokyn k výkopovým prácam, hoci vedel, že nedisponuje
záväzným stanoviskom príslušnej distribučnej spoločnosť, či na parcele reg. C č. 2572/2, na ktorej

sa plánoval a následne aj začal realizovať výkop kanalizačnej prípojky, sa nachádza podzemné
elektrické vedenie, pričom sa bezdôvodne spoliehal, že nedôjde k žiadnemu jeho poškodeniu. Na
tomto skutkovom základe okresný súd následne správne ustálil, že obžalovaný nesplnil svoju zákonnú
povinnosť vyplývajúcu z § 54, § 55 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 139b ods. 8 písm. c) Stavebného
zákona v spojení s § 13 ods. 4 vyhlášky, v zmysle ktorých bol obžalovaný povinný nielen vopred

ohlásiť zámer uskutočniť drobnú stavbu, ale predovšetkým pred jej realizáciou preveriť stavenisko,
či sa v jeho priestore nachádzajú energetické, telekomunikačné, vodovodné a kanalizačné vedenia
a tieto následne fyzicky zamerať a vyznačiť. Odvolací súd sa preto stotožnil k právnym názorom
okresného súdu, ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že nesplnením uvedenej
zákonnej prevenčnej povinnosti, ktorej účelom je predchádzať ohrozeniu života, zdravia, majetku

a verejného poriadku, obžalovaný z vedomej nedbanlivosti privodil pretrhnutie vysokonapäťového
elektrického kábla považovaného za energetické zariadenie, čím spôsobil výpadok, poruchu prevádzky
všeobecne prospešného zariadenia zabezpečujúceho dodávky elektrickej energie odberným miestam
v obci Bojnice.Vzhľadom k vyššie uvedeným úvahám odvolací súd nepovažuje za dôvodné odvolacie námietky
obhajoby, že v prejednávanom prípade nejde o trestný čin, ale o bližšie neurčený priestupok, resp.

správny delikt. Po preskúmaní obsahu trestného spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o správnosti právnych záveroch okresného
súdu o spáchaní trestného činu obžalovaným, ktorého konaním boli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu podľa § 288 Tr. zákona, pre ktorý bola podaná obžaloba. Odvolací súd považuje
tiež za potrebné upozorniť, že trestný čin, z ktorého spáchania bol obžalovaný uznaný za vinného,

je ohrozovacím trestným činom. Na jeho spáchanie sa preto nevyžaduje poškodenie chránených
záujmov, ale postačuje už aj ich ohrozenie, teda také konanie, ktoré bezprostredne smeruje k vzniku
nebezpečenstva poruchy prevádzky všeobecne prospešného zariadenia.

Pokiaľ ide o výroky o uloženom peňažnom treste odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 317 ods.
2 Tr. poriadku nezistil žiadne zákonné dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie závislých výrokov o

uloženom treste či už z pohľadu možnej nezákonnosti alebo neprimeranosti, pričom ani z podaného
odvolania obžalovaného žiadne takéto skutočnosti nevyplynuli.

Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v podaných odvolaniach

nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v

ustanovení § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie

je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.