Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/146/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012193
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123012193.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Michala
Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale
bytom E., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 13.07.2023 sp. zn. 0T/122/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.2.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom
rozsahu.
II. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 13.07.2023 sp. zn. 0T/122/2023 uznal obžalovanú A. B. za

vinnú, že
dňa 29.06.2023 v čase približne o 20:30 hod. v obci B. F. G. F. H. I. XX na chodbe v ubytovni, v reakcii na
predchádzajúcu vzájomnú hádku s J. G. v ranných hodinách toho istého dňa, po tom, čo tohto uvidela,
vošla do svojej izby, odkiaľ vzala kuchynský nôž dlhý asi 30 cm a s nožom v ruke sa vyhrážala J. G. a
to takým spôsobom, že nožom ukázala smerom na neho a povedal mu, že "neser ma ty k...t, lebo ťa
zabijem a podrežem", na čo poškodený z dôvodu opodstatneného strachu o svoj život a zdravie zavolal

políciu, po príchode ktorej sa rozbehla proti poškodenému, pričom na neho opakovane vykrikovala, že
ho podreže, podpáli v spánku a že do rána živý nezostane,
teda sa inému vyhrážala smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
čím spáchala prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.

Za to bola odsúdená : Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonnej lehote odvolanie, proti všetkým jeho výrokom,
ako aj proti konaniu, ktoré im predchádzalo. Odvolanie odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu,

pričom uviedla:
2.1.Obhajobasavplnomrozsahupridŕžazneniazáverečnejreči,ktoráodznelanahlavnompojednávaní
dňa 13. júla 2023. Sme toho názoru, že rozsudok bol vydaný predčasne a postupom súdu došlo k
porušeniu práva na obhajobu obžalovanej iba z dôvodu, že bola viackrát súdne trestaná. Naďalej
uvádzame, že za účelom vydania rozhodnutia v uvedenej veci malo byť vyhovené návrhu obhajoby na
preskúmanie duševného stavu obžalovanej, ako aj výsluch svedkov G., K. a L..

2.2. Ako je zrejmé, výpoveď obžalovanej na hlavnom pojednávaní javí znaky bludnej výpovede.
Obžalovaná uviedla súdu, že vlastní neilegálne držanú strelnú zbraň, že počas dňa kradla v nákupnomcentre a bola na kúpalisku. Následne uviedla, že bola svedkom konfliktu medzi poškodeným a jeho
mamou, ktorý chcela vyriešiť zmienenou strelnou zbraňou. Takýto opis udalostí vôbec nekorešponduje
s opisom udalostí v prípravnom konaní. Takisto opakujeme, že podpisy obžalovanej na zápisniciach v

rozmedzí dvoch dní vykazujú úplne odlišný rukopis. Obžalovaná sa netají tým, že dlhodobo užíva drogy
(konkrétne pervitín a heroín). Je preto dôvodné sa domnievať, že dlhodobým užívaním drog nastala u
obžalovanejdepriváciaosobnosti,ktorúbyvšakvedelpotvrdiťibaznalecvznaleckomposudku.Zároveň
nie je vylúčené, že užívanie drog spôsobilo u obžalovanej tak závažné zásahy, že nechápe zmyslu
trestného konania ako takého. Takisto obžalovaná uviedla, že celú vec si OČTK a poškodený vymysleli

a svoju vinu popiera.
2.3. Oproti tomu, súd sa stotožnil s názorom prokuratúry, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že
obžalovaná je dvadsaťsedem krát súdne trestaná, preto chápe účelu trestného konania a pred súdom si
robí srandu. z dôvodu, že sa vo svojej výpovedi priznala k viacerým trestným činom (útok na verejného
činiteľa, nedovolené ozbrojovanie o nedovolená výroba omamných a psychotropných látok), prokuratúra
nemá pochybnosť o duševnom stave obžalovanej. Zmienené však nemá žiadny vplyv na duševný stav

obžalovanej. Právne naopak, značne bludná výpoveď a správanie obžalovanej potvrdzuje, že vyšetrenie
jejduševnéhostavujeprevydaniaprávoplatnéhorozhodnutiavoveciúplnekľúčové.Nestotožňujemesa
s názorom súdu, že vyšetrenie duševného stavu obžalovanej je okolnosť nepodstatná pre rozhodnutie
súdu. Súd uvedený záver zdôvodnil iba nekritickým stotožnením sa s tvrdeniami prokuratúry, ktoré
považujeme za bezpredmetné. Skutočnosť, že obžalovaná je niekoľkokrát súdne trestaná osoba a

údajne sa mala priznať vo svojej výpovedi k spáchaniu ďalších trestných činov ešte neznamená, že
rozumie účelu trestného konania, resp. že bola v čase spáchania skutku príčetná.
2.4. Odôvodnenie rozsudku nespĺňa základnú funkciu kladenú na presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia, ktoré sú na odôvodnenia rozhodnutí kladené z hľadiska aktuálnej judikatúry Ústavného
súdu SR ale najmä Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Rozsudok nespĺňa ani základné

kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje
rozhodnutie vyplýva aj z práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. l Ústavy SR, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Európsky súd pre ľudské práva aj
ÚstavnýsúdSRvosvojichrozhodnutiachzdôrazňujúveľkývýznamdostatočnéhoodôvodneniasúdneho
rozhodnutia.

2.5. Odôvodnenie rozsudku považujeme za nedostatočné a sme toho názoru, že u obžalovanej bolo
porušené právo na spravodlivý súdny proces a právo na obhajobu. Ako je zrejmé, súd odmietol vypočuť
navrhnutých svedkov aj napriek rozporom vo výpovediach, ktoré uvádzala obhajoba. Opakujeme, že
jediný, kto potvrdzuje útok nožom na poškodeného, je iba sám poškodený. Svedok K. síce má problémy
so sluchom, avšak nie so zrakom. Svedok K. nepotvrdil verziu poškodeného, preto sa mali zrealizovať

výsluchy všetkých svedkov na hlavnom pojednávaní.
2.6. Súd svoj postup iba formalisticky odôvodnil tak, že spáchanie skutku bolo preukázané výpoveďami
svedkov a poškodeného z prípravného konania a duševný stav nie je dôvodné skúmať, nakoľko
sa jedná o vec nepodstatnú pre rozhodnutie súdu. Na základe uvedeného preto naďalej trváme na
vypočutí navrhnutých svedkov na hlavnom pojednávaní a na vyšetrení duševného stavu obžalovanej.

Obžalovaná, aj keď bola viackrát súdne trestaná, nie je nepriateľkou spoločnosti a nemožno na ňu
hľadieť iba ako na nebezpečnú recidivistku, keď je zrejmé, že dlhodobé vedenie nepriaznivého životného
štýlusanegatívnepodpísalonajejzdraví,čomohlovyústiťaždodeprivácieosobnosti,čivznikuniektorej
duševnej choroby. Súd by mal uvedenú skutočnosť dôkladne preskúmať a neuspokojiť sa s názorom
prokuratúry, ktorý považujeme za absolútne neprípustný. Sme toho názoru, že štát by sa mal postarať o

osoby, ktoré trpia duševnými chorobami a v prvom rade potrebujú odbornú lekársku pomoc, nie uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zmienený postup odporuje zásadám generálnej prevencie,
nakoľko sa uvedeným spôsobom iba trestá páchateľ trestného činu, avšak vôbec sa nerieši jeho náprava
a resocializácia. Zároveň nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovaná opakovane uvádzala, že
poučeniam súdu neporozumela, spáchanie trestného činu popiera a uvádza, že poškodený si celú

udalosť vymyslel. Je zrejmé, že v uvedenom prípade by mal súd dať možnosť obžalovanej konfrontovať
svedkov a poškodeného s výpoveďami v rámci riadnej realizácie práva na obhajobu obžalovanej.
2.7. Navrhujeme, aby Krajský súd v Trnave Rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 13. júla 2023
č. k. 0T/122/2023 - 111 podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) písm. c) TP zrušil a podľa
ustanovenia§ 322 ods. l Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.
3. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania
obžalovanej v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote
a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal aj zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
5. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok o vine obžalovanej tým, že z dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplýva záver, že obžalovaná úmyselne sa vyhrážala
poškodenému G. smrťou takým spôsobom, že to u poškodeného vzbudilo dôvodnú obavu a predmetný
čin spáchala závažnejším spôsobom konania a to so zbraňou – nožom. Prvostupňový súd ďalej uvádza:

5.1. Na hlavnom pojednávaní nebola produkovaná žiadna taká presvedčivá skutočnosť, ktorá by
dôvodnosť trestnoprávnej zodpovednosti u obžalovanej spochybňovala, v tomto kontexte prioritne treba
poukázať usvedčujúcu výpoveď svedka poškodeného J. G. a taktiež výpoveď svedka M. L., podporenú
svedeckou výpoveďou E. K. a taktiež aj inými vykonanými dôkazmi. Súd taktiež poukazuje na výpoveď
samotnej obžalovanej, ktorá sa vo svojej výpovedi priznala, že s G. mala vzájomný konflikt najskôr

verbálny a následne aj fyzický. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vypovedala, že mala nôž a mienila
ho použiť voči poškodenému a zabiť ho, taktiež sa vyhrážala nielen poškodenému, ale aj zasahujúcim
policajtom.
5.2. Uvedené skutočnosti, ktoré tvrdil poškodený G., boli potvrdené aj svedeckou výpoveďou
zasahujúceho policajta L., ktorý uviedol, že obžalovaná sa poškodenému vyhrážala smrťou a taktiež

zasahujúcim policajtom uviedla, že sa poškodenému vyhrážala nožom. Súd poukazuje, že uvedené
skutočnosti vyplývajú nielen zo svedeckých výpovedí, ale aj z úradného záznamu zasahujúcich
príslušníkov polície. Tvrdenia obžalovanej, že si poškodený vymýšľa, súd považoval za účelovú obranu
obžalovanej s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, pričom účelovosť súd posúdil z toho dôvodu,
že tvrdenia obžalovanej nie sú podporené žiadnym dôkazmi, práve naopak, vykonanými dôkazmi sú

vyvrátené. Súd výpoveď svedka poškodeného G. považoval za vierohodnú aj v tej časti, v ktorej opísal
ako obžalovaná mu vulgárne nadávala a uvádzala mu, že ho zabije a podreže. Táto časť výpovede
poškodeného G. korešponduje s výpoveďou svedka L. a čiastočne aj svedka K. (v tom smere že
obžalovaná s poškodeným mala vzájomný konflikt), ktorú súd považuje za vierohodnú.5.3. K výpovedi svedka K., kde uviedol, že žiadny nôž v rukách obžalovanej nevidel súd uvádza, že v
tejto časti výpoveď svedka považoval za tendenčnú s účelom pomôcť obžalovanej, resp. jej neuškodiť.
Súd tento záver vyvodil zo skôr vyhýbavej výpovede svedka pred príslušníkmi policajného zboru, keď

uvádzal, že veľmi zle počuje, ale videl konflikt medzi obžalovanou a poškodeným, avšak súd z výpovedi
K. mal v dostatočnej miere preukázané, že nechce vypovedať o všetkých skutočnostiach, pretože
nechce uškodiť ani jednému, ani druhému.
5.4. Súd považuje, za potrebné zdôrazniť, že zo svedeckých výpovedí je evidentne preukázané, že
obžalovaná B. a poškodený G. boli v predmetnom čase na predmetnom mieste a boli vo vzájomnom

kontakte - fyzickom a slovnom konflikte. Z jednotlivých svedeckých výpovedí a samotného priznania
obžalovanej mal súd v dostatočnej miere preukázané spáchanie daného skutku obžalovanou. Súd
poukazuje, aj na osobu obžalovanej, ktorá agresívne vystupuje aj voči iným osobám, čo mal súd
preukázané aj z odpisu z registra priestupkov, z ktorého vyplynulo okrem iného, že obžalovaná sa v
októbri 2022 zaháňala nožom na inú osobu v priestoroch železničnej stanice.
5.5. Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť najmä skutočnosti uvedené vo výpovedi poškodeného,

a taktiež aj z vykonaného dôkazu oboznámením skutočností vyplývajúcich z výpovede zasahujúceho
príslušníka PZ a spísaného úradného záznamu. Súd sa nestotožnil z tvrdením obhajoby, že obžalovaná
nespáchala predmetný skutok so zbraňou, pretože z vykonaného dokazovania či už svedeckej
výpovedi G., svedeckej výpovedi L. a úradného záznamu je evidentne preukázané, že obžalovaná sa
poškodenému vyhrážala nožom - zbraňou, a preto použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného

činu je opodstatnené. Súd poukazuje, že samotná obžalovaná sa zasahujúcim policajtom priznala, že
sa poškodenému vyhrážala smrťou a to tým spôsobom, že mala nôž.
6. Vyššie citované hodnotenie vykonaného dokazovania, nepovažuje odvolací súd za správne, pričom
chyby v procese hodnotenia dôkazov, sú tak závažné, že majú za následok potrebu zrušenia výroku
o vine obžalovanej.

7. Hodnotenie svedeckých výpovedi v trestnom konaní, nie je otázka viery, či svedok vypovedal pravdivo
alebo nie. Prvostupňový súd hodnotil svedecké výpovede osôb, ktoré mali byť a priamymi svedkami
trestného činu, neprijateľným spôsobom, selektívne a výlučne v neprospech obžalovanej.
8. Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď namiesto osobnej výpovede poškodeného J. G., iba
prečítal jeho výpoveď z prípravného konania a rovnakú chybu možno identifikovať aj vo vzťahu k

svedkom E. K. a M. L..
9. Obžalovaná, svedok poškodený G. a svedkovia K. a L. boli pritom jediné osoby, ktoré mali byť
svedkamispáchaniatrestnéhočinu(resp.jehočasti),ktoréhosamaladopustiťobžalovaná.Zozápisnice
o hlavnom pojednávaní zo dňa 13.07.2023 vyplýva, že súd rozhodol o čítaní výpovedí všetkých svedkov
z prípravného konania a to podľa ustanovenia § 263 Trestného poriadku. Z dikcie uznesenia, ktorým

súd rozhodol o vykonaní dôkazov nie je zrejmé podľa ktorého z ustanovením § 263 Trestného poriadku,
súd rozhodol. Bez ohľadu na túto nesprávnosť, považuje odvolací súd postup prvostupňového súdu,
ktorýmrozhodol,ženamiestoosobnéhovýsluchusvedkov,prečítazápisnicezichvýpovedívprípravnom
konaní, za nesprávny. Tak ako bolo vyššie uvedené, výpovede svedka poškodeného G. a svedkov K.
a L. sú dôležitými, rozhodujúcimi dôkazmi na rozhodnutie o obžalobe.

10. Ustanovenie § 263 ods. 1 Trestného poriadku umožňuje súdu rozhodnúť, že namiesto výsluchu
svedka na hlavnom pojednávaní prečíta zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak
s tým obžalovaný a prokurátor súhlasí a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný. Podľa
názoru odvolacieho súdu bolo na spravodlivé rozhodnutie potrebné všetkých priamych účastníkov
konfliktu osobne vypočuť na hlavnom pojednávaní. Táto potreba vyplýva v konečnom dôsledku aj zo

spôsobu, akým prvostupňový súd vyhodnotil svedeckú výpoveď E. K., ktorej sčasti uveril a sčasti nie.
Odvolací súd uzatvára, že prvostupňový súd nezvolil správny postup pri vykonávaní dôkazov, keď sa
uspokojil s čítaním kľúčových svedeckých výpovedí, namiesto osobného výsluchu svedkov na hlavnom
pojednávaní.
11. Ďalšou chybou v hodnotení vykonaných dôkazov je, že súd vyvodzuje pravdivosť celej výpovede

svedka poškodeného G. aj z výpovede zasahujúceho príslušníka polície, svedka L..
12. Na začiatok je potrebné rozlíšiť, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanej za vinu, má pozostávať z
dvoch častí. Prvá časť popisuje konanie obžalovanej, ktoré sa malo odohrať dňa 29.06.2023 v čase
približne o 20:30 hodine na chodbe ubytovne obci B. F. G., F. H. I. N. XX. Obžalovaná mala v reakcii
na predchádzajúcu vzájomnú hádku s poškodeným v ranných hodinách, ísť do svojej izby odkiaľ vzala

kuchynský nôž a s nožom v ruke sa vyhrážala poškodenému, že ho zabije a podreže. Druhá časť
skutku opisuje konanie obžalovanej, ku ktorému došlo po príchode polície do objektu ubytovne, kedy sa
poškodená po príchode policajta rozbehla proti poškodenému, pričom na neho opakovane vykrikovala,
že ho podreže, podpáli v spánku až do rána živý nezostane.13. Svedok L. vo svojej výpovedí opísal to konanie obžalovanej, ktorého bol priamym svedkom a ktoré
tvorí druhú časť obžalovaného skutku. Vo vzťahu k prvej časti žalovaného skutku svedok iba zopakoval
to,čomuoňomuviedolsvedokpoškodenýG..Nakoniecvosvojejvýpovediuviedolto,čomuoincidente,

ktorého nebol priamym svedkom (prvá časť skutku) povedala obžalovaná. Výpoveď svedka L., nemôže
byť použitá ako dôkaz svedčiaci proti obžalovanej, pokiaľ sa svedok vyjadroval o tom, čo mu mala
povedať obžalovaná vo vzťahu k prvej časti žalovaného skutku. Tá časť výpovede svedka L., ktorá
opisuje vyjadrenia svedka poškodeného, nie je dôkazom o pravdivosti výpovede svedka poškodeného.
Je dôkazom toho, že svedok poškodený uviedol zasahujúcemu príslušníkovi polície (svedkovi L.) v

podstate to isté, čo uviedol neskôr vo svojej výpovedi v procesnom postavení svedka poškodeného.
14. Svedok K. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, potvrdil výpoveď svedka poškodeného G. v
tom, že sa s obžalovanou hádali ráno, ako aj poobede, respektíve večer, nevidel však, že by obžalovaná
mala pritom v ruke nôž. Z čoho vyvodil prvostupňový súd záver, že výpoveď uvedeného svedka je
tendenčná v tej časti, v ktorej uviedol, že žiadny nôž v rukách obžalovaných nevidel, respektíve z čoho
dospel k záveru, že tento svedok nechce vypovedať o všetkých skutočnostiach, pretože nechce uškodiť

anijednémuanidruhému(bod5.3.tohtouznesenia),niejemožnézodôvodnenianapadnutéhorozsudku
zistiť. Odvolací súd musí konštatovať, že uvedené závery sú iba domnienkami prvostupňového súdu.
15.Agresívnevystupovanieobžalovanejvočiinýmosobámvovšeobecnosti,akoajjejminulépriestupky,
ktorých sa mala dopustiť tým, že sa zaháňala nožom na inú osobu priestoroch železničnej stanice (bod
5. 4. Tohto uznesenia), nie sú dôkazom o tom, že obžalovaná sa dopustila obžalobe uvedeného skutku.

16. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia námietka obhajoby, ktorá
poukazuje na potrebu vypočuť vyššie uvedených svedkov na hlavnom pojednávaní, je dôvodná.
17. Rovnako považuje odvolací súd za dôvodnú tú námietku obhajoby, ktorá je založená na tom, že
prvostupňový súd odmietol vykonať znalecké dokazovanie vo vzťahu k duševnému stavu obžalovanej.
Dôvody,ktoréuvádzaobhajobavosvojomodvolaníaktorésúcitovanévbode2.2a2.3.tohtouznesenia,

si odvolací súd v plnom rozsahu osvojuje a súhlasí s nimi. Bolo povinnosťou prvostupňového súdu
preskúmať duševný stav obžalovanej, aby sa potvrdila alebo vylúčila pochybnosť o jej príčetnosti
v čase spáchania trestného činu, ktorá bola daná z dôvodov, ktoré v odvolaní uviedla obhajoba.
Obžalovaná nemôže byť z dôvodu, že je mnohonásobnou recidivistkou a odsúdenou páchateľkou
trestnej činnosti a že jej správanie vo vzťahu k orgánom verejnej moci je viac ako neštandardné,

posudzovaná podľa prísnejších kritérií v otázke ustálenia viny, ako iní podozrivý páchatelia trestnej
činnosti. Otázka príčetnosti podozrivej osoby je pritom základným predpokladom jej trestnoprávnej
zodpovednosti (§ 23 Trestného zákona).
18. Uvedené chyby napadnutého rozsudku viedli odvolací súd k rozhodnutiu o jeho zrušení v celom
rozsahu. Pri identifikovaní dôvodov na zrušenie výroku o vine obžalovanej, ktorý bol urobený predčasne

a na základe nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, nebolo potrebné skúmať správnosť výroku o treste
v napadnutom rozsudku.
19. Po vrátení vecí bude úlohou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie v zmysle vyššie uvedených
názorov odvolacieho súdu a opätovne vyhodnotiť vykonané dôkazy.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.