Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316211782
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2316211782.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy

Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v sporovej veci žalobcu: A. B. B. C., D., nar. X.XX.XXXX, adresa
trvalého pobytu E., F. XX, zast. splnomocnenkyňou: SVITOK a spol., s. r. o., IČO: 36 863 980, Bratislava,
Tomášikova 23/C, proti žalovaným: 1/ Design devotion, s.r.o., IČO: 36 847 925, Bratislava, Flöglova
944/3, 2/ Dražobná a likvidačná spoločnosť, s. r. o., IČO: 46 545 123, Bratislava, Nejedlého 29, IČO:
46 545 123, 3/ ALEX s.r.o. Prešov, IČO: 31 724 990, Prešov, Tomášikova 58, zast. advokátom: JUDr.
Peter Schmidl, Borský Svätý Jur 774, 4/ PERSPECTA Invest, s. r. o., Bratislava - mestská časť Ružinov,
Tomášikova 23/C, IČO: 35 931 191, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaniach žalovaných

2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 11. októbra 2018 č.k. 35C/41/2017-273, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd z a s t a v u j e odvolacie konanie voči žalovaným 1/ a 2/.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobca má voči žalovanej 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV. Žalovaná 3/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol
spísaný notárskou zápisnicou notára JUDr. Ivana Vagasa, N 60/2016, Nz 10567/2016 zo dňa 24.3.2016,
predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. G., zapísané
Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok registra CKN, parcela
č. 1153/22, druh - orná pôda o výmere 65039 m2, parcela č. 1153/23, druh - orná pôda o výmere 65040
m2, vykonaná žalovanou 2/ dňa 24.3.2016, na návrh žalovanej 1/ a vydražené žalovanou 3/ je neplatná.

2. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 21 ods. 2 a 4, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 4 a 5, § 17
ods. 2, 3 a 5 a § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov
( ďalej len „ ZoDD “ ), zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
( notársky poriadok ) v znení účinnom k 24. marcu 2016 ( ďalej len „N.p.“ ) a § 61d ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov ( ďalej len „E.p.“ ).

3. Vecne dôvodil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sa 24. marca
2016 o 10.00 hod. v Bratislave, konferenčnom centre Garni G Hotela Bratislava na ul. Košická 52, na
základe návrhu žalovanej 1/ uskutočnila dražba vydražených nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej4/, vykonaná žalovanou 2/ ako dražobníkom, za najnižšie podanie 183.000 eur, ktoré zodpovedalo
všeobecnej hodnote nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 8/2016 vyhotoveným Ing. Ľubicou
Bohovicovou. Jednalo sa o prvé kolo dražby, ktorej sa zúčastnili dvaja účastníci s tým, že príklep bol

udelený žalovanej 3/ za najvyššie podanie 178.000 eur. K nehnuteľnostiam, ktorých sa dražba týkala
boli evidované záväzky a to: I/ Z 5350/2015 - záložné právo v prospech žalovanej 1/ na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok z 20. októbra 2015 zo záložnej zmluvy č. V 5229/2014 z 22. decembra
2014, s výškou zabezpečenej pohľadávky 50.000 eur s úrokom 1.200,- eur mesačne; II/ V 4836/2015,
záložné právo v prospech H.. I. B. s výškou zabezpečovanej pohľadávky 43.000 eur s 18% ročným

úrokom;III/Z6299/2015-ExekútorskýúradBratislava,EX34/15,oprávnená-COOPJednotaSlovensko,
spotrebné družstvo; IV/ V 118/2016, záložné právo v prospech žalobcu a W.. I. I., s výškou zabezpečenej
pohľadávky 40.000 eur s ročným úrokom 10 % a 5/ predmet nájomnej zmluvy č. A-244/2009 medzi
žalovanou 4/ ako prenajímateľom a AGROMAČAJ s. r. o. Z dražobného spisu predloženého
žalovanou 2/ vyplynulo, že zo všetkých listín, ktoré podľa z.č. 527/2002 Z.z. mali byť žalovanej 4/
ako vlastníkovi dražených nehnuteľností doručené, jej bola preukázateľne doručená len výzva na

sprístupnenie nehnuteľností, dňa 13.1.2016, na adrese ( ako to vyplýva z doručenky ) B. J., E., na
ktorej adrese došlo k reálnemu prevzatiu zásielky žalovanou 4/ a výzva na odovzdanie nehnuteľností zo
dňa 11.4.2016. Napriek vedomosti o inej adrese žalovanej 4/ zrejmej z doručenky o prevzatí výzvy na
sprístupnenie nehnuteľností z 13.1.2016, žalovaná 2/ doručovala žalovanej 4/ následné listiny výhradne
na adresu uvedenú v obchodnom registri. Všetky listiny sa vrátili nedoručené s poznámkou pošty o tom,

že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území D. G., zapísaných Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pozemky
registra CKN, parcela č. 1153/22, druh - orná pôda o výmere 65039 m2 a parcela č. 1153/23, druh
- orná pôda o výmere 65040 m2 sa konala 24.3.2016 ( Zelený štvrtok ). Súd prvej inštancie sa
nestotožnil s argumentáciou žalovanej 2/ o tom, že ona zásielky žalovanej 4/ mala povinnosť len zaslať,

nie doručiť, nakoľko v takomto prípade by bolo ust. § 10 ods. 1 z.č. 527/2002 Z.z. samoúčelné, až
nadbytočné a dosiahnutie účinkov doručenia fikciou o doručení podľa v tom čase účinnou úpravou
O.s.p. o náhradnom doručovaní písomností do vlastných rúk právnickej osobe by bolo vylúčené. Mal
za to, že žalovaná 2/ mala najneskôr doručením doručenky, ktorou bola žalovanej 4/ zasielaná výzva
na sprístupnenie nehnuteľností vedieť o tom, že žalovaná 4/ zásielky preberá na inej adrese, než je

jej adresa sídla uvedená v obchodnom registri, a to na adrese uvedenej na doručenke, avšak napriek
tomu následné listiny zasielala žalovanej 4/ výlučne na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri,
hoci mala vedomosť, že sa vracajú s poznámkou: adresát neznámy. Nedoručenie listín zákonným
spôsobom a to najmä znaleckého posudku, ktoré podľa ZoDD mali byť doručované žalovanej 4/
do vlastných rúk ( iná vhodnejšia forma doručovania v konaní preukázaná nebola ) ako vlastníkovi

dražených nehnuteľností sú podľa názoru súdu prvej inštancie závažným nedostatkom predmetnej
dražby, porušujúcim ust. ZoDD, a to konkrétne ust. § 12 ods. 4, § 17 ods. 5 písm. a), v kontexte ust.
§ 10 ods. 1 ZoDD, ktorým postupom bola žalovaná 4/ ako vlastník draženej nehnuteľnosti výrazne
obmedzená na svojich zákonných právach, ktorý nedostatok nemožno konvalidovať tým, že o dražbe
vedela a mala možnosť nahliadnuť do dražobného spisu, na základe čoho je nutné vyhlásiť predmetnú

dražbu za neplatnú. Žalovaná 2/ mala povinnosť po doručení žiadosti o upustenie od dražby zo strany
žalovanej 4/, vzhľadom na porušenie ust. § 17 ods. 5 písm. a) ZoDD od vykonania dražby podľa ust.
§ 19 ods. 1 písm. d) ZoDD ( nesplnenie podmienok podľa ust. §§ 13 až 17 ) upustiť, ktorej žiadosti
žalovaná 2/ bez zákonného dôvodu nevyhovela a od vykonania dražby neupustila, čo predstavuje
ďalšie porušenie ZoDD a vyhlásenie predmetnej dražby za neplatnú, a to aj v spojitosti s termínom

jej konania, ktorým bol 24.3.2016, čo bol Zelený štvrtok, pričom je všeobecne známym, že v uvedený
deň prakticky začínajú veľkonočné sviatky, kedy sa väčšina ( aj ) potenciálnych účastníkov dražby
rôznym spôsobom pripravuje na trávenie sviatkov, čo rozhodne neprispelo k zabezpečeniu možnosti
účasti čo možno najvyššieho počtu účastníkov dražby za účelom dosiahnutia najvyššieho podania.
Nedoručením znaleckého posudku žalovanej 4/ zákonným spôsobom došlo k ukráteniu jej práva podľa

ust. § 11 ods. 5 ZoDD relevantným spôsobom namietať proti zaslanému znaleckému posudku č. 8/2016,
pričomvzhľadomnavkonanípredloženýsúkromnoznaleckýposudokč.22/2018ajemupredchádzajúce
odborné vyjadrenie č. 01/2016, ktorých závery o všeobecnej hodnote dražených nehnuteľností sú v
príkrom rozpore so znaleckým posudkom použitým v napadnutej dražbe č. 8/2016 sa možno dôvodne
domnievať, že uplatnením uvedeného práva žalovanou 4/ by došlo k výraznému zvýšeniu vyvolávacej

ceny dražených nehnuteľností, v prípade úspešnej dražby k vyššiemu výťažku z dražby a v konečnom
dôsledku aj k plnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu zabezpečenej záložným právom na predmetných
nehnuteľnostiach žalovanej 4/, ktorým postupom bol na svojich právach v súvislosti s napadnutou
dražbou ukrátený aj žalobca. Žalovaní 1/ až 3/ proti odbornému vyjadreniu č. 01/2016, tak i znaleckémuposudku č. 22/2018 predlženými žalobcom len namietli neprijateľnosť spôsobu použitia porovnávacej
metódy znalcom, avšak sa obmedzili len na tvrdenie, nenavrhli vykonať dokazovanie kontrolným
znaleckýmposudkom(ktorévzhľadomnaodbornýcharakterproblematikysúdprvejinštanciepovažoval

za najvhodnejšiu možnosť relevantného spochybnenia žalobcom predloženého znaleckého posudku ), v
dôsledku čoho súd prvej inštancie považoval správnosť odborného vyjadrenia č. 01/2016 a znaleckého
posudku č. 22/2018 za nevyvrátenú a ktorá skutočnosť predstavuje ďalší dôvod za vyhlásenie dražby
za neplatnú.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalovaná 2/ a žalovaná 3/.

5. Žalovaná 2/ navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť zamietnutím
žaloby v plnom rozsahu, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil ( § 365 ods. 1 písm. f/ a písm.
h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,C.s.p. “). Namietala, prečo súd prvej

inštancie neakceptoval zákonnú dikciu doručovania pôvodného ZoDD, keď zákonodarca opakovane v
ustanoveniach § 17 používa termín "zašle" a nie "doručí". Zákonodarca vopred počítal s možnosťou
nepreberania a iných obštrukcií pôvodných vlastníkov nehnuteľností, ktoré predstavujú predmet dražby,
preto úmyselne naformuloval povinnosť dražobníka ako povinnosť "zaslať", teda vyexpedovať daný deň
buď poštou alebo zaslať na zverejnenie do obchodného vestníka ( zasiela sa už iba elektronicky ).

Len samotná skutočnosť, že Slovenská pošta, a.s. nedoručovala zásielky žalovanej 4/ na základe
jej požiadavky o preposielaní zásielok nemôže zakladať neplatnosť dražby ( zákon o dobrovoľných
dražbách s takýmto spôsobom nepočíta a určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby možno určiť iba v
prípade porušenia ustanovení tohto zákona ), takýto postup môže zakladať žalovanej 4/ iba nárok na
náhradu škody voči Slovenskej pošte, a.s. Dražobník v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách nemá

vyhľadávaciu povinnosť a súd prvej inštancie si zamenil povinnosti dražobníka s jeho povinnosťami
v danom čase. Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie o možnosti vyhlásenia dražby za neplatnú z
dôvodu, že sa konala 24.3.2016, pričom daný deň bol Zeleným štvrtkom ( katolícky sviatok, ktorý nie
je dňom pracovného pokoja ) a tak sa dražby nemohli zúčastniť potencionálni účastníci dražby. Bolo
by to možné iba v prípade, ak by sa dražby zúčastnil napríklad len jeden účastník, ak by nedošlo k

zvyšovaniu podania, čo nebol prípad práve v prejednávanej veci, ako ani záver, že odborné vyjadrenie a
súkromný znalecký posudok predložené žalobcom, vyvracajú zistenia znalkyne Ing. Ľubice Bohovicovej
v jej znaleckom posudku číslo 8/2016, nakoľko tieto vychádzajú z nesprávnej informácie a to funkčného
využitia pozemkov. V čase ohodnocovania, ako aj v súčasnosti, nebol, a ani nie je, schválený územný
plán obce, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že by bolo možné nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom

dražby použiť na inú, než poľnohospodársku výrobu.

6. Žalovaná 3/ navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil ( § 365

ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C.s.p. ). Namietala nesprávny záver súdu prvej inštancie, že v prípade
doručovania bývalému vlastníkovi nehnuteľností ( žalovanej 4/ ) dražobník porušil povinnosť doručovať
jejpísomnostidovlastnýchrúk(§10ZoDD )anebolomožnéuplatniťanifikciudoručenia.Zdokazovania
vyplynulo, že bývalý vlastník nehnuteľností požiadal Slovenskú poštu, a.s. o doposielanie poštových
zásielok na adresu B. J. XX, E., na ktorú adresu pošta doručila bývalému vlastníkovi nehnuteľností výzvu

na sprístupnenie nehnuteľností dňa 13.1.2016 a tiež výzvu na odovzdanie nehnuteľností z 11.4.2016.
Súd prvej inštancie na základe týchto skutočností mal za to, že dražobník mal mať vďaka doručenke
vedomosť o "inej adrese" vlastníka predmetu dražby. S takýmto názorom odvolateľka nesúhlasí, nakoľko
dražobníkovi bola známa jediná adresa vtedajšieho vlastníka nehnuteľností a to adresa uvedená
v obchodnom registri. Dražobník nemohol mať a nemal vedomosť o vyššie spomenutej žiadosti o

doposielanie zásielok. Nemal k dispozícii žiaden podklad na to, aby si dal do súvisu osobu bývalého
vlastníka nehnuteľností s preňho neznámou adresou. To, že sa doručenka vrátila z inej adresy, ešte
neznamená, že dražobník mal vedomosť o inej adrese vtedajšieho vlastníka. Dražobník nemal na
akom základe doručovať na predmetnú adresu - táto dražobníkovi nevyplývala zo žiadneho verejného
registra a nebola mu ani žiadnym spôsobom oznámená. Bývalý vlastník nehnuteľnosti mal vedomosť o

priebehu dražby a to na základe prevzatej výzvy na sprístupnenie nehnuteľností dňa 13.1.2016. Ak by
vynaložil čo i len minimálnu starostlivosť o svoj majetok, oznámil by svoju aktuálnu adresu dražobníkovi;
neučiniltakanivosvojichžiadostiachadresovanýchdražobníkovi.Dražobníksisplnilsvojeoznamovacie
povinnosti v zmysle § 11 ods. 4 a § 17 ods. 3 ZoDD z čoho je zrejmé, že bývalý vlastník nehnuteľnostímal vedieť a vedel o konaní dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o zvolený dátum dražby, boli dodržané
všetky zákonné lehoty a bol zvolený riadny pracovný deň. Dražba sa konala doobeda o 10:00 hod., čo
potencionálnym účastníkom dražby poskytovalo dostatok času na akékoľvek prípravy na nadchádzajúci

sviatok ( Veľký piatok ), dokonca aj na prípadný presun na druhý koniec republiky a tak nie je správny
záver súdu prvej inštancie, že nebola zabezpečená možnosť účasti, čo možno najvyššieho počtu
účastníkov dražby. Zvolený dátum bol určený v súlade so zákonom a potencionálni účastníci dražby
mali o dátume viac ako mesiac vedomosť. Nesprávny záver súdu prvej inštancie, že predložením
žalobcových posudkov ( odborné vyjadrenie číslo 01/2016 a súkromnoznalecký posudok číslo 22/2018 )

v dražobnom konaním by došlo k výraznému zvýšeniu vyvolávacej ceny dražených nehnuteľností a v
prípade úspešnej dražby k vyššiemu výťažku z dražby a v konečnom dôsledku aj k plnému uspokojeniu
pohľadávky žalobcu zabezpečenej záložným právom na predmetných nehnuteľnostiach žalovanej 4/,
pretože predmetné posudky vychádzajú len z jednej jedinej skutočnosti a tou je uznesenie Obecného
zastupiteľstva Obce D. G. číslo 3/2016 z 11.2.2016, ktorým toto súhlasí so zmenou funkčného využitia
pozemkov ( nehnuteľností ) na: ,,ľahký priemysel, haly, logistika“. Napriek tomu, že toto uznesenie nemá

v súvislosti so zmenou využitia pozemkov žiadne právne účinky, žalobcom predložené posudky mu tieto
účinky priznávajú. V tejto súvislosti odvolateľka ďalej namietla nesprávny záver súdu prvej inštancie, že
vykonanie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom je najvhodnejšou možnosťou spochybnenia
žalobcom predložených posudkov, nakoľko takéto dokazovanie nie je hospodárne ani účelné okrem
iného aj dôvod, že pozemky boli v čase dražby a sú aj v čase podania tohto odvolania využívané

ako orná pôda, nikdy neboli preklasifikované na účel využitia „ľahký priemysel, haly, logistika“ a preto
posudky, ktoré z tohto vychádzajú, nemožno považovať za relevantné. Podľa vyjadrenia Okresného
úradu Galanta, pozemkový a lesný odbor na predmetné parcely nebolo vydané rozhodnutie o trvalom
odňatí a ani tunajší správny orgán neeviduje žiadosť o trvalé odňatie. Bez rozhodnutia o trvalom
odňatí nie je zmena funkčného využitia pozemkov možná. Bývalého vlastníka nehnuteľností nemožno

v žiadnom prípade považovať za konajúceho s náležitou starostlivosťou. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonnom určenom správnom
( katastrálnom ) konaní ( nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisovej značky I. ÚS 549/2015 zo
16.marca2016).Odvolateľkavytklasúduprvejinštancie,že nerešpektovaldobromyseľnenadobudnuté

práva a nezisťoval, či verejný záujem na zrušenie dražby prevyšuje nad dobromyseľne nadobudnutými
právami. S týmito skutočnosťami sa v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Ak by
napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť, boli by tým dotknuté dobromyseľne nadobudnuté práva
viacerých subjektov a to nielen žalovaných, ale napríklad aj záložných veriteľov, uspokojených z výťažku
z dražby. Vzhľadom na to, že výťažok dražby už bol pravdepodobne spotrebovaný, restitutio ad integrum

nie je ani dobre možné.

7. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej 3/ navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie správne vyložil ustanovenia o
doručovaní písomností podľa ZoDD v spojení s príslušnými ustanoveniami o doručovaní podľa O.s.p.

a dospel k správnemu záveru, že základným predpokladom splnenia fikcie doručenia je riadny, legálny
spôsob doručovania písomnosti adresátovi. Ak teda neboli splnené nároky na doručovanie (rovnako ako
v tomto prípade), nie je možné, aby nastali účinky fikcie doručenia. Nakoľko dokumenty, ktoré podľa
ZoDD sa povinne doručujú vlastníkovi predmetu dražby ( v tomto prípade žalovanej 4/ ), neboli tomuto
doručené a nenastala ani fikcia doručenia, došlo k porušeniu ZoDD a poškodeniu práv žalovanej 4/.

Podľa ním predloženého znaleckého posudku znalca K., B. A. L., D. č. 22/ 2018, ktorý je súkromným
znaleckým posudkom podľa § 209 C.s.p., bola všeobecná hodnota draženej nehnuteľnosti v čase
vykonania dražby vo výške 2.400.000 eur. Takýto zjavný nepomer medzi cenou získanou vydražením a
reálnou všeobecnou hodnotou, je rovnako dôvodom neplatnosti predmetnej dražby ( hlavne v spojení
s pochybením dražobníka pri doručovaní znaleckého posudku žalovanej 4/ ). Uznesenie Obecného

zastupiteľstva Obce D. G. číslo 3/2016 z 11.2.2016 je jednoznačne dôležitým faktorom, ktorý má
za následok zvýšenie všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov. Znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi prihliadol na existenciu takéhoto
uznesenia. Tvrdenia žalovanej 3/ nie sú spôsobilé spochybniť závery súkromného znaleckého posudku
vypracovaného príslušným znalcom, preto neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o

hodnote predmetných pozemkov a spochybnenia záverov znaleckého posudku. Na druhej strane bolo
preukázané jeho tvrdenie o nepomere hodnoty predmetu dražby a vydraženej ceny jednoznačne
preukázal znaleckým posudkom. Nakoľko v prejednávanej veci sa jedná o nadobudnutie vlastníckeho
práva k predmetu dražby na základe ZoDD, ktorý v ustanovení § 21 ods. 2 predpokladá možnosťvyslovenia neplatnosti dražby má za to, že citovaný nález Ústavného súdu ( spisovej značky I. ÚS
549/2015 zo 16. marca 2016 ) nie je v tomto prípade aplikovateľný. Z dokazovania vyplynulo, že
vlastník predmetu dražby uplatňoval svoje práva a snažil sa o upustenie od dražby, avšak vzhľadom na

nedoručenie niektorých zásadných písomností ( oznámenie o dražbe a znalecký posudok ) z dôvodu
pochybenia dražobníka, boli niektoré možnosti žalovanej 4/ na ďalšiu obranu zmarené. S ohľadom na
zákonnú možnosť napadnúť dobrovoľnú dražbu v lehote a v prípadoch podľa § 21 ods. 2 ZoDD, nemohla
byť žalovaná 3/ dobromyseľná ohľadom nespochybniteľnosti jej vlastníckeho práva. Žalovaná 3/ bola
rovnako preukázateľne oboznámená s poučením o právach podľa § 21 ods. 2 ZoDD, ako vyplýva zo

zápisnice o priebehu predmetnej dražby.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací rozsudkom z 18. marca 2020 sp. zn. 26Co/49/2019 rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. Uložil
žalovaným 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne „ nahradiť “ žalobcovi„ trovy “ odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa správne, objektívne a presvedčivo

vysporiadal s uplatnenými námietkami v spore. K námietke nesprávneho právneho posúdenia týkajúcej
sa doručovania písomnosti formou listinnej zásielky do vlastných rúk v rámci vykonávania dobrovoľnej
dražby uviedol, že v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 ZoDD v znení účinnom k 24. marcu 2016,
režim doručovania do vlastných rúk mal garantovať doručenie a odovzdanie zásielky výhradne osobe,
ktorá je jej adresátom a teda na adresu, ktorú predmetná osoba uviedla, alebo ktorú dražobník zistil

inak, a na ktorej sa táto osoba zdržovala. Podmienkou riadneho doručenia písomností je skutočnosť,
aby sa adresát v čase doručovania v mieste zdržiaval, a teda si mohol objektívne vyzdvihnúť zásielku,
ktorá bola doručovaná do jeho sféry. Podmienka riadneho doručenia sa nevyžaduje podľa súčasného
platného procesného kódexu účinného od 1. júla 2016 , to však nemalo vplyv na rozhodovanie v
danej veci, nakoľko v čase doručovania písomností žalovanej 4/ súvisiacich s predmetnou dražbou

bol postup a podmienky doručovania upravený práve ustanoveniami ZoDD a ustanovením § 48 ods.
2 O.s.p. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie spočívajúcim v tom, že na to, aby nastali
účinky doručenia zásielky fikciou je nevyhnutné, aby odosielateľ zásielku doručoval na adresu, ktorá je
sídlom podnikateľa, ktorá má oporu v platnom zápise v obchodnom registri, ak sa zásielka, vrátila ako
nedoručená a odosielateľ nepoznal inú adresu podnikateľa. Uvedené podmienky pre fikciu doručenia

museli byť splnené kumulatívne. Nesplnenie ktorejkoľvek z nich malo za následok nevyhnutnosť prijatia
záveru o nedoručení zásielky adresátovi. V danom prípade nebolo sporným, že zo všetkých listín,
ktoré podľa ZoDD mali byť žalovanej 4/ ako vlastníkovi vydraženej nehnuteľnosti doručené, jej boli
riadne do vlastných rúk doručené len dve zásielky, a to výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti 13.
januára 2016 a výzva na odovzdanie nehnuteľností 11. apríla 2016, pričom žalovaná 2/ doručovala

žalovanej 4/ následné listiny výhradne na adresu uvedenú v obchodnom registri, na ktorú skutočnosť
súd prvej inštancie správne poukázal, s tým, že dospel k záveru, že nedoručením znaleckého posudku
žalovanej 4/ v lehote najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby bolo žalovanej 4/ odňaté právo
vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký
posudok iným znalcom. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie

o nedodržaní procesného postupu pri realizácií dražby zo strany dražobníka, majúceho za následok
ukrátenie práv žalobcu na dosiahnutie čo najvyššieho výťažku z predaja draženého majetku, a tým aj
čo najvyššieho uspokojenia jeho pohľadávky, odvolací súd poukázal na ustanovenia § 12 ods. 1, 4,
5 a 6 ZoDD a v tejto súvislosti zdôraznil, že uvedené ustanovenia predstavujú pre realizáciu dražby,
ale i pre naplnenie zmyslu výkonu záložného práva ako takého, jedny z najvýznamnejších ustanovení

zákona o dobrovoľných dražbách. Ich cieľom je vymedziť pravidlá a postup dražobníka pri ohodnocovaní
predmetu dražby. Vo vzťahu k stanoveniu hodnoty predmetu dražby zdôraznil, že je potrebné rozlišovať
všeobecnú hodnotu predmetu dražby, t. j. východiskovú hodnotu a cenu dosiahnutú vydražením, ktorá
sa síce tiež kreuje v mieste a čase, ale iba v obmedzenom pôsobení ponuky a dopytu a informovanosti
jednotlivých záujemcov o predmete dražby, v konečnej závislosti od toho, koľko záujemcov sa o

dražbe veci dozvie, a koľko účastníkov sa dražby skutočne a s čestným úmyslom aj zúčastní. V týchto
okolnostiach sa následne kreuje konečná cena predmetu dražby vychádzajúca práve zo všeobecnej
hodnoty stanovenej v mieste a čase a z informácií o draženej veci. Všeobecnou hodnotou majetku sa
rozumie objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšou cenou
hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu

v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Znalecký posudok ako základ stanovenia ceny predmetu dražby je jedna z najdôležitejších listín, ktorá
sa osobám povinným z dražby doručuje. Aj preto je nevyhnutné, aby dražobník znalecký posudokdoručoval vlastníkovi predmetu dražby do vlastných rúk. Podľa ustálenej súdnej praxe už samotné
odoslanie znaleckého posudku v lehote kratšej ako 30 dní predo dňom konania dražby je hodnotené
ako zmarenie uplatnenia práva osoby povinnej z dražby a zakladá dôvod na určenie neplatnosti dražby

(nieto ešte nedoručenie znaleckého posudku vlastníkovi predmetu dražby vôbec, tak ako to bolo v
danom prípade). V tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že ustanovenie § 12 ods. 6 ZoDD zavádza
osobitne významné pravidlo, podľa ktorého v prípade, ak v súlade s odsekom 5 bol na žiadosť vlastníka
predmetu dražby vyhotovený nový znalecký posudok na účely ohodnotenia predmetu dražby, ak vlastník
dražby využije písomné námietky (ktorá snaha a zámer žalovanej 4/ v danom konaní bola nepochybná

vzhľadom na jej žiadosť o upustenie od dražby zo 17. marca 2016) docieli sa vždy stav, že cena
predmetu dražby sa bude odvíjať od znaleckého posudku s najvyššou všeobecnou hodnotou predmetu
dražby. Takýto postup bol v danej veci dražobníkom zmarený a to bez ohľadu na to, či dražobník,
prípadne vydražiteľ sám hodnotil znalecký posudok predložený bývalým vlastníkom ako neobjektívny.
Na to, aby bolo dražbu možné považovať za platnú, bolo potrebné dosiahnuť a počas celej realizácie
dražby zachovať, okrem iného aj správny zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie

práv dotknutých osôb, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ohľadom ďalšej námietky
žalovanej 3/ o nezohľadnení ochrany dobromyseľného nadobúdateľa zdôraznil, že celá podstata dražby
je založená na tom, že aj účastníci dražieb, teda aj samotný vydražiteľ musia počítať s tým, že ak
nepripustia preventívnu súdnu ochranu a kontrolu, bude potrebné všetky sporné aspekty výkonu dražby
riešiť ex post, t. j. s časovým odstupom a pri konštruktívnej zmene právnych pomerov ( vlastníckych

a záväzkových ) a to v súvislosti so súdnym konaním vo veci neplatnosti dražby. Vo vzťahu k námietke o
riadnom neodôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného
súdu Slovenskej republiky ( sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 ), ako aj
rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa náležitého odôvodnenia rozhodnutia,
z ktorej vyplýva, že ak súd stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci postačuje to na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Na záver
podotkol, že z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť žiadne nedostatky, preto odvolaciu námietku žalovaných,
týkajúcu sa nedostatku obsahových náležitostí, ako i jeho arbitrárnosti, či argumentov týkajúcich sa
porušenia práva na spravodlivý proces vyhodnotil ako neopodstatnenú. Zároveň dodal, že s ostatnými

námietkami sa nezaoberal z dôvodu, že nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie o
nároku na náhradu trov odvolacieho konania právne odôvodnil ustanoveniami § 369 ods. 1 v spojení s
§ 262 C.s.p. a vecne zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní.

9. Proti rozsudku odvolacieho súdu z 18. marca 2020 sp. zn. 26Co/49/2019 podala dovolanie žalovaná

3/, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 C.s.p. z dôvodu, že doposiaľ nebola riešená
otázka týkajúca sa posúdenia, či porušenie doručovacích povinností uložených zákonom príslušnému
poštovému úradu, o ktorý je oprávnený sa každý používateľ poštových služieb domnievať, že budú
splnené tak, ako majú byť v súlade so zákonom, nemožno potom pričítať nesplnenie týchto povinností
na ťarchu tomu, kto konal bona fide, v dôvere v zákon. Argumentovala tým, že z rozhodnutí súdov

nižších inštancií, ako aj z tvrdení zúčastnených strán vyplýva, že poštový úrad pri doručovaní poštových
zásielok sa dopustil pochybení tým, že údajne poštový úrad nepreposielal poštové zásielky podľa služby
o doposielaní, ktorú si účastník tohto konania v predmetnej veci údajne u poštového úradu objednal.
V tejto súvislosti zdôraznila, že v prípade, ak súd prvej inštancie bol ochotný akceptovať vadnosť
doručovania poštových zásielok zo strany pošty, bolo potom potrebné žalobu o neplatnosť dražby

zamietnuť s odôvodnením, že strana, ktorej dražbou bola spôsobená škoda, si má túto z uvedeného
dôvodu porušenia povinnosti poštového úradu, uplatňovať prípadne i súdnou cestou vo vzťahu k tejto
inštitúcií. Nebolo preto možné postihnúť neplatnosťou dražby a následnými negatívnymi dopadmi práve
vydražiteľku, ktorá jediná v predmetnej veci vystupovala absolútne bona fide. Dražobná spoločnosť
zabezpečovala v zmysle zákona legálnosť prebiehajúcej dražby. Vyslovila presvedčenie, že žalobca,

ako aj konateľ spoločnosti E. J., M. ( predtým N., M. ), viackrát pred konaním dražby komunikovali
s dražobnou spoločnosťou a nikdy ani len nenaznačili, že adresa dražiteľa by mala byť iná ako v
korešpondencii uvádzala dražobná spoločnosť a nikto nevysvetlil, kto a kedy dopísal adresu pani C.
na obálku odoslanú dražobnou spoločnosťou dražiteľovi 13. januára 2016. Z uvedených údajov totiž
vôbec nevyplýval oznam pre odosielateľa, že by sa dražiteľ mal nachádzať na tejto adrese, ako sa to

bez racionálneho vysvetlenia ako dôkaz neplatnosti dražby pokúšali podsúvať v odôvodnení rozhodnutí
súdy nižších inštancií. Opak je pravdou, že žalobca (1/) i pôvodný žalobca 2/ o prebiehajúcej dražbe a
jej príprave vedeli, čo vyplývalo z pomerne rozsiahlej písomnej komunikácie medzi nimi a dražobnou
spoločnosťou, dokonca jedným z prípisov obaja žalobcovia súhlasili s vykonaním dražby a uplatňovalisi aj uhradenie svojich pohľadávok z prípadného výťažku. Nikde však ani najmenšou zmienkou
neupozornili a nepožadovali zmenu doručovania na novú doposielanú adresu, a to i napriek tomu, že z
korešpondencie oboch žalobcov vyplývalo, že podrobne celú situáciu poznali. Súdy nižších inštancií z

neznámych dôvodov sa s touto situáciou vyplývajúcou z listinných dôkazov vôbec nezaoberali. Navyše
záložné právo zapísané 16. februára 2016 v prospech žalobcov bolo zapísané nezákonne, pretože na
liste vlastníctva bolo jasne vyznačené záložné právo súdneho exekútora. Pokiaľ toto záložné právo
bolo zapísané bez jeho súhlasu, lebo v spise sa nikde nenachádzal doklad o oznámení zápisu nového
záložného práva, a už vôbec sa v ňom nenachádzal súhlas súdneho exekútora, porušením týchto

povinností došlo k trestnej činnosti poškodzovania práv veriteľa, nakoľko okrem iného pri začatí každej
exekúcie, exekútor zakazuje s poučením o trestnej zodpovednosti porušenia tohto zákazu i povinného
( v danom prípade dražiteľa ), že so svojim majetkom do konca exekúcie nesmie nijako nakladať a už
vôbec nie ho zaťažovať akýmikoľvek právami tretích osôb. Ak došlo k vyššie uvedenému, jedná sa o
trestnú činnosť všetkých na tomto zápise zúčastnených a je zrejmé, že pokiaľ by tento zápis bol urobený
contra legem, aj z tohto dôvodu nemohli byť žalobcovia účastníkmi uvedenej dražby a už vôbec nemali

aktívnulegitimáciunapodaniežalobynaurčeniejej neplatnosti.Vzáverepodotkla,žeďalšieskutočnosti
predloží v osobitnom doplňujúcom podaní v zákonnej lehote. Navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie a
vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

10. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej 3/ zotrval na tom, že dobrovoľná dražba konaná 24.
marca 2014, bola v rozpore s platným právnym poriadkom a zároveň predmet dražby bol vydražený za
zlomkovú cenu oproti všeobecnej hodnote predmetu, preto aj z tohto dôvodu je neplatná. Napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za vecne správne. K vymedzeniu a existencii dovolacích
dôvodov poukázal na ustanovenia § 432 ods. 2, § 434 a § 435 C.s.p. a zdôraznil, že dovolací súd vo

svojej rozhodovacej praxi opakovane zdôrazňuje povinnosť dodržania postupu pri doručovaní súdnej
zásielky do vlastných rúk ako základného predpokladu pre prípadnú zákonnú fikciu doručenia ( napr. sp.
zn. 5Cdo/247/2009, 4Cdo/199/2010, 5Cdo/261/2007 ). Podľa jeho názoru dovolateľka nedostatočne a
neurčito vymedzila tvrdené dovolacie dôvody, keď opakovane odkazovala na iné osobitné konanie alebo
na trestné oznámenie. Nemal vedomosť o tom, že by žalovaná 3/ k dátumu vyhotovenia jeho vyjadrenia,

doplnila dovolanie o ďalšie dôvody, alebo podala akékoľvek trestné oznámenie. Navrhol neprihliadať na
akékoľvek doplnené podania s poukazom na ustanovenie § 434 a § 435 C.s.p. V súvislosti s pochybením
poštového podniku pri doručovaní do vlastných rúk citoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. II. ÚS 65/2010-49 z 27. októbra 2010, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Sži/5/2014 z 28. apríla 2019 a v nadväznosti na to konštatoval, že dražobník sa nemôže

zbaviť zodpovednosti za splnenie svojej povinnosti z dôvodu, že doručením zásielky poveril poštový
úrad, ktorý pri realizácií doručenia do vlastných rúk pochybil. Nesprávny postup poštového podniku
pri realizácii doručenia zásielky do vlastných rúk nemôže ísť na ťarchu adresáta a nemôže zakladať
zákonnú fikciu doručenia rozhodnutia vo veci samej ( ? ) do vlastných rúk. Uzatvorenie zmluvy o zriadení
záložného práva z 23. decembra 2015 žalobcom podľa neho, nemôže byť porušením zákazu nakladania

s majetkom povinného v exekúcii v prospech oprávneného Orange Slovensko, a. s., z dôvodu, že nie je
neplatným právnym úkonom, čo bolo potvrdené aj v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Navrhol dovolanie
odmietnuť.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o dovolaní žalovanej 3/ dospel k záveru,

že dovolaním napádané rozhodnutie je potrebné zrušiť. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia sp. zn. 6
Cdo/146/2020 zo dňa 6.12.2022 vyplýva, že aby na základe dovolania podaného podľa ustanovenia( §
421 ods. 1 C.s.p., mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu
prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ), musia
byť ( najskôr ) splnené predpoklady prípustnosti ( vecnej prejednateľnosti ) dovolania, zodpovedajúce

niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne
odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach
§ 431 až § 435 C.s.p. ( 4Cdo 64/2018 ). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom

právnom posúdení), mohol dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Podľa
§ 161 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( „procesné podmienky" ). Ak ide
o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatokprocesnej podmienky, ktorý možno odstrániť súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie.
Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým konanie končí. Ak sa
nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 61 C.s.p. procesnú

subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa § 64 C.s.p. ak strana
zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. V procesnom zmysle
procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku, ktorou sa rozumie určitá procesná danosť, ktorá

musí existovať, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú
podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania a
ktorej neexistencia spravidla tvorí neodstrániteľnú prekážku konania v závislosti od toho, či strana nemá
procesnú subjektivitu od samého začiatku konania ( § 62 C.s.p. ) alebo ju stratí až v priebehu konania ( §
63 až § 66 C.s.p. ). Ak strana disponovala do určitej fázy konania procesnou subjektivitou a následne
ju v priebehu procesu stratila, nemusí vždy nevyhnutne ísť o neodstrániteľnú vadu konania. Takáto

vada sa za istých okolností v zákone definovaným procesným postupom odstrániť dá. O odstrániteľnú
vadu konania ide v prípadoch, keď podľa hmotného práva zaniká právnická osoba s právnym
nástupcom. Podľa § 18 O.z. spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými
osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky
územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Podľa § 56 ods. 1 veta prvá

Obch.z. obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Podľa § 68 ods.
1 Obch.z. spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sro, vložka č. 48425/B, týkajúceho
sa žalovanej 1/ vyplýva, že spoločnosť zanikla zrušením spoločnosti k 14. máju 2019 a bola dobrovoľne
vymazaná z obchodného registra k 4.1.2020. V čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia odvolacím

súdom 18.3.2020, tak žalovaná 1/ ako právnická osoba s procesnou subjektivitou neexistovala. Výmaz
z obchodného registra má konštitutívny účinok, na základe ktorého spoločnosť ako právnická osoba
zanikla. V danom prípade sa jedná o neodstrániteľnú procesnú podmienku, na ktorú súd prihliada ex
offo v ktoromkoľvek štádiu konania. Niet pochýb, že konanie je zaťažené neodstrániteľnou procesnou
vadou konania, preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu v súlade s § 449 ods. 1 C.s.p. a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( § 450 C.s.p. ). Vzhľadom na takéto rozhodnutie z procesných dôvodov vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia z pohľadu existencie dovolaním výslovne uplatneného dovolacieho
dôvodu neposudzoval kvôli oprávnene vytknutej vady zmätočnosti. V ďalšom konaní uložil odvolaciemu
súdu, aby rozhodol o zastavení odvolacieho konania voči žalovanej 1/ a následne opätovne rozhodol o
podanýchodvolaniachžalovaných2/a 3/.Dalzároveňdopozornostiodvolaciemusúdu,žepodľavýpisu

z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 35704/B žalovanej 4/, došlo k
zmene jej obchodného mena a sídla s účinnosťou od 1. júna 2020, preto v záhlaví tohto jeho rozhodnutia
uviedol žalovanú 4/ už s obchodným menom PERSPECTA Invest, s. r. o. so sídlom v Bratislave -
mestská časť Ružinov, Tomášikova 23/C, IČO: 35 931 191, ako aj to , že z výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 79272/B žalovanej 2/ vyplýva, že spoločnosť bola

zrušená a vstúpila do likvidácie k 1.3.2018. Na záver konštatoval, že o trovách dovolacieho konania a
trovách pôvodného konania rozhodne odvolací súd v rozhodnutí vo veci samej ( § 453 ods. 3 C.s.p. ).

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( §
362 ods. 1 C.s.p. ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p. ), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní,
že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( § 127 a § 363 C.s.p. ) a že odvolateľky použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 C.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), s prihliadnutím ex offo na vady
týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods. 2 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho

zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C.s.p. ), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 C.s.p. ), a dospel k záveru, že odvolacie konanie voči žalovaným 1/
a 2/ je potrebné zastaviť a vo vzťahu k podanému odvolaniu žalovanou 3/ rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdiť.

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na určenie, že dobrovoľná
dražba, ktorej priebeh bol spísaný notárskou zápisnicou notára JUDr. Ivana Vagasa, N 60/2016, Nz10567/2016 zo dňa 24.3.2016, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území D. G., zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX
akopozemokregistraCKN,parcelač.1153/22,druh-ornápôdaovýmere65039m2,parcelač.1153/23,

druh - orná pôda o výmere 65040 m2, vykonaná žalovanou 2/ dňa 24.3.2016, na návrh žalovanej 1/ a
vydražené žalovanou 3/ je neplatná.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, po rozhodnutí dovolacieho súdu označeného v bode 11,
vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci

správne, ak určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol spísaný notárskou zápisnicou notára JUDr.
Ivana Vagas, N 60/2016, Nz 10567/2016 zo dňa 24.3.2016, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. G., zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálnym
odborom na LV č. XXXX ako pozemok registra CKN, parcela č. 1153/22, druh - orná pôda o výmere
65039 m2, parcela č. 1153/23, druh - orná pôda o výmere 65040 m2, vykonaná žalovaným 2/ dňa
24.03.2016, na návrh žalovanej 1/ a vydražené žalovanou 3/ je neplatná ( I. výrok ) a žalovaným 2/ a 3/

uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( II. výrok ) a to
s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľkou ( žalovanou 3/ ). Názory Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyslovené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/146/2020 zo dňa 6.12.2022
boli pritom pre odvolací súd záväzné ( § 455 C.s.p. ).

15. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolaní žalovanej 2/ a 3/, skúmal, či
sú splnené procesné podmienky tohto súdneho konania podľa C.s.p. čo vyplývalo aj z rozhodnutia
dovolacieho súdu v konaní sp. zn. 6 Cdo/146/2020 zo dňa 6.12.2022

16. Podľa § 378 ods. 1 C.s.p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten,
komu ju zákon priznáva.
Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
Podľa § 66 C.s.p. ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64, vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
Podľa § 67 C.s.p. každý môže pred súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na

právne úkony.
Podľa § 20a ods. 2 O.z. právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom
registri zaniká dňom výmazu tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 68 ods. 1 Obch.z. spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

17. Odvolací súd zistil, že potom ako súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom z 11.10.2018
č.k. 35C/41/2017- 273 pôvodne označený žalovaní 1/ a 2/ zanikli výmazom z obchodného registra.

18. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sro, vložka č. 48425/B,
týkajúceho sa žalovanej 1/ vyplýva, že spoločnosť zanikla zrušením spoločnosti k 14. 5.2019 a bola

dobrovoľne vymazaná z obchodného registra k 4.1.2020.

19. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sro, vložka č. 79272/B,
týkajúceho sa žalovanej 2/ vyplýva, že spoločnosť zanikla zrušením spoločnosti k 1. 3.2018 a bola
dobrovoľne vymazaná z obchodného registra k 6.9.2023.

20.Odvolacísúdspoukazomnavyššieuvedenédospelkzáveru,žeakžalovaná1/ažalovaná2/,zanikli
počas konania ( bez právneho nástupcu ) skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, s odkazom na ust.
§ 64 C.s.p. zastavil odvolacie konanie, keďže k zániku žalovanej 1/ a 2/ došlo v priebehu odvolaciehokonania. Nespôsobilosť byť účastníkom konania je takým nedostatkom procesnej podmienky tohto
konania, ktoré nemožno odstrániť, preto odvolací súd aj podľa citovaného ustanovenia § 161 ods. 2
C.s.p. toto odvolacie konanie voči nim zastavil.

21. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu, žalovanej 1/ a žalovanej 2/ už odvolací súd
nerozhodoval v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., pretože žalobca
procesne nezavinil zastavenie odvolacieho konania a za danej procesnej situácie už neprichádzal do
úvahy postup pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p., a to pre

neexistenciu žalovanej 1/ a žalovanej 2/, ktoré zanikli výmazom z obchodného registra bez právnych
nástupcov.

22. Vzhľadom k vyššie uvedenému, odvolací súd vecne prejednal už len odvolanie žalovanej 3/, keďže
voči žalovanej 2/ bolo odvolacie konanie zastavené. Po prejednaní konštatoval, že súd prvej inštancie
vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo

veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu
a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových
zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať
pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené
žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na

spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanej 3/.

23. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 383 C.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

24. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby z jeho strany došlo k zopakovaniu
alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto
vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalovanej 3/ dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s

ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok prvoinštančného súdu
je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj
spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre
ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,
prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných
predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť,
že odvolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o

nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa
odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje a k odvolacím námietkam
žalovaného dopĺňa:

25. Podľa § 6 ods. 1 až 3 ZoDD: (1) Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa

podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom 8) a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie
príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť
dražobníkomajúzemnýsamosprávnycelokalebopríslušnýorgánštátnejsprávy.(2)Dražobníkommôže
byť osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné stredné vzdelanie a osem
rokov praxe. U dražobníka, ktorý je právnickou osobou, musí podmienky vzdelania a praxe spĺňať osoba

zodpovedného zástupcu. (3) Dražobník je povinný uzatvoriť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za
škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s činnosťou dražobníka s minimálnou výškou plnenia 2 000
000 eur. Bez zmluvného poistenia nemôže vykonávať činnosť dražobníka. Na požiadanie je povinný
poistenie preukázať navrhovateľovi, účastníkom dražby a kontrolným orgánom.Podľa § 9 ods.1 ZoDD: (1) licitátorom môže byť len fyzická osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne
úkony, je zdravotne spôsobilá na výkon tejto funkcie a je oprávnená konať v mene a na účet dražobníka
úkony na dražbe. (2) Licitátor je zamestnancom dražobníka.

Podľa § 20 ods. 13 ZoDD ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti
alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92
eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť
predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.
Podľa § 27 ods.1 ZoDD ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote,

prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí,
ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa
osobitného predpisu, 17) ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny
dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z
výťažku dražby.
Podľa § 2 E.p. exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu

exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").
Podľa § 148 ods.1 a 2 E.p.: (1) Udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom. Súd rozhodne o schválení
príklepu do 30 dní od doručenia žiadosti exekútora na schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu
podklady, na ktorých základe bol udelený príklep. (2) Rozhodnutie súdu o príklepe doručí exekútor
oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi a tomu, kto vzniesol proti udeleniu príklepu námietky (§ 147).

Právoplatné rozhodnutie súdu o príklepe doručí súd miestne príslušnému okresnému úradu na zápis do
katastra nehnuteľností spolu so zápisnicou o udelení príklepu.
Podľa § 150 ods.2 E.p. ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva
sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

26. Odvolateľka vo svojom odvolaní prioritne vytýkala súdu prvej inštancie, že nerešpektoval
dobromyseľne nadobudnuté práva žalovanej 3/ a ani sa s tým v konaní žiadnym spôsobom
nevysporiadal. K uvedenej námietke odvolací súd udáva, že ZoDD neobsahuje žiadne ustanovenia,
z ktorých by sa dalo vyvodiť, že by mal v dobrovoľnej dražbe ( dobromyseľný ) vydražiteľ nadobúdať
vlastnícke právo k predmetu dražby aj vtedy, ak mu neboli v dražobnom konaní do vlastných rúk

doručené zákonom ustanovené písomnosti a to preto, že: vlastník predmetu dražby nekonal s náležitou
starostlivosťou, keď o dražobnom konaní vedel, keďže si prevzal výzvu na sprístupnenie nehnuteľností
a oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli obce, v periodickej tlači s pôsobnosťou
minimálnepreobec,vregistridražiebakoajvObchodnomvestníku.Napriektomu,žesadražobníkoviod
bývalého vlastníka vrátila doručenka s inou adresou, ako adresou jeho sídla, dražobník nemal žiadnym

spôsobom preukázaný vzťah bývalého vlastníka k tejto pre neho neznámej adrese a keďže sa jednalo
len o jeden prípad ( viď doručenka k výzve na sprístupnenie nehnuteľností ), nemožno hovoriť ani o
pravidle alebo pravidelnom preberaní zásielok na inej adrese. Vzhľadom k uvedenému má vyššie riziko
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom

správnom ( katastrálnom ) konaní ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca
2016 ).

27. Odvolací súd aj vzhľadom k vyššie uvedenému uvádza, že originárnu povahu nadobudnutia
vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe ( aj od dobromyseľného vydražiteľa ) nenachádza v ust. §

27 ods. 1 ZoDD, tak ako je to napr. v ustanovení § 150 ods. 2 E.p., pretože príklep v dražbe
v rámci exekučného konania bol už judikatúrou ( II. ÚS 289/08 ) označený za spôsob originárneho
nadobúdania vlastníckeho práva ( dobromyseľným ) vydražiteľom, ide tu o principiálny rozdiel medzi
povahou dražby v rámci exekučného konania, konanej súdnym exekútorom ako vykonávateľom verejnej
mocit.j.štátomsplnomocnenejosoby(§2E.p.)poddozoromexekučnéhosúdu(§148E.p.),jepodstatný

rozdiel v zákonnej úprave. ZoDD však neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorých by sa dalo vyvodiť,
že by mal v dobrovoľnej dražbe ( dobromyseľný ) vydražiteľ nadobúdať vlastnícke právo k predmetu
dražby aj vtedy, ak navrhovateľ dražby napr. nie je ani vlastníkom predmetu dražby resp. v procese
dražby došlo evidentne k porušeniu procesných ustanovení avšak napriek tomu bol udelený príklep,
ktorý bol schválený súdom. Treba uviesť, že konanie podľa E.p. má verejnoprávny charakter, ktorý

absentuje v postupe podľa ZoDD, ktorý má súkromnoprávny charakter. Táto odlišnosť odôvodňuje aj
rozdielne účinky príklepu na dražbe podľa E.p. a podľa ZoDD, keď príklep v dobrovoľnej dražbe udeľuje
licitátor, ktorým je podľa § 9 ods. 1 a 2 ZoDD zamestnanec dražobníka, ktorý je oprávnený robiť na
dražbe úkony v mene a na účet dražobníka. Dražobník je podľa § 6 ods. 1 až 3 ZoDD podnikateľom,ktorý organizovanie dobrovoľných dražieb vykonáva ako svoje podnikanie na základe živnostenského
oprávnenia. Z uvedených dvoch ustanovení je zrejmé, že činnosť licitátora a dražobníka pri dražbe
je činnosťou súkromnoprávneho charakteru ( obaja nevykonávajú verejnú moc ). Súkromnoprávnu

povahu činnosti dražobníka a licitátora osvedčuje aj § 20 ods. 13 ZoDD, podľa ktorého sa priebeh
dražby osvedčuje notárskou zápisnicou pričom notár nie je oprávnený osvedčovať priebeh úradných
úkonov, ale naopak, ním osvedčované skutočnosti sú súkromnoprávneho charakteru. Ani čl. 20 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje každému právo vlastniť majetok a každému vlastníkovi
rovnaký obsah a ochranu jeho vlastníckeho práva, nezaručuje právo nadobudnúť určitú konkrétnu vec

do vlastníctva, ale zaručuje naopak každému, kto v súlade s právnym poriadkom určitú konkrétnu vec
do vlastníctva nadobudol, že svoje vlastnícke právo stratí opäť iba v súlade so zákonom.

28. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzaldovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchstranamisporu.Pretoodôvodnenierozhodnutiasúdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

29. Za nesprávny procesný postup nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu

práva žalovanej 3/ na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo
strany,abysasúdstotožnilsjejprávnyminázormi,navrhovanímahodnotenímdôkazov(IV.ÚS252/04),
ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami ( I. ÚS 50/04 ). Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej 3/ neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

30. Na základe všetkého vyššie uvedeného odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, považoval
predmetnú dobrovoľnú dražbu za neplatnú , a preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobe o neplatnosť
dobrovoľnej dražby vyhovel, jeho rozhodnutie bolo vo výroku vecne správne, odvolací súd preto s
poukazom na § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vrátane výroku

o trovách konania.

31. Podľa § 453 ods. 1 a 3 C.s.p.: (1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa
primeranepoužijúnadovolaciekonanie.(3)Akdovolacísúdzrušírozhodnutieaakvrátivecodvolaciemu
súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania

a o trovách dovolacieho konania.
Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania, t.j. žalobca bol plne úspešný v odvolacom konaní v

zmysle citovaných zákonných ustanovení ( § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 C.s.p. ) mu
vo vzťahu k žalovanej 3/ vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Výšku týchto trov ustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Žalovaná 3/ bola plne úspešná v dovolacom konaní, preto v zmysle zákonných ustanovení ( § 251,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1, § 453 ods. 3 C.s.p. ) jej vo vzťahu k žalobcovi vzniklo právo
na náhradu trov dovolacieho konania. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s. p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s. p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).