Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118212949
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4118212949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera

Kolenčíka a JUDr. Vladimíra Novotného, v spore žalobcu: Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra,
IČO: 36 561 690, zastúpený advokátskou kanceláriou: AK Šranko s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra,
IČO: 50 485 601, proti žalovanému: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36
724 530, v konaní zastúpený advokátom: JUDr. Allan Böhm, advokátska kancelária Böhm & Partners, so
sídlom Jesenského 2, Bratislava, o zaplatenie 13 706,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 4. júla 2022, č. k. 10C/126/2018-851 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 12. decembra 2022, č. k. 10C/126/2018-892, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku II.
m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7 981,92 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania žalobu z a m i e t a .

II. V napadnutých výrokoch IV. a V. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 4. júla 2022, č. k. 10C/126/2018-851

v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. decembra 2022, č. k. 10C/126/2018-892, pri právnom
posúdení podľa ust. § 4a ods. 1, 4 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícii a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia
o vyvlastnení (ďalej len „zák. č. 175/1999 Z. z.“), § 2 ods. 1, § 4 ods. 3 zák. č. 282/2015 Z. z. o vyvlastnení
pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení (ďalej len „zák. č. 282/2015 Z. z.“),
§ 2 písm. g/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 429/2004 Z. z. o stanovení

všeobecnej hodnoty majetku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, čl. 11 ods. 4
ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd, čl. 20
ods. 4 zák. č. 460/1993 Zb. Ústava Slovenskej republiky, § 164, § 232 ods. 3, § 255 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 517 ods. 1, 2, § 563 zák. č. 63/1964 Zb. Občiansky
poriadok (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.). Žalovanému súd
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 7 981,92 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 7 981,92 eur od 29.

06. 2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol
(výrok III.). Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej
sumy (výrok IV.). Znalec má proti žalovanému nárok na náhradu znalečného vo výške 288,70 eur, ktoré
mu je žalovaný povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.).2. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd uviedol, že žalobca podanou žalobou
požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu zvýšenie náhrady za vyvlastnenie

nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci A. kat. úz. B. vyvlastnených na základe rozhodnutia C. D. A.,
odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 04. 09. 2017 sp. zn. OU-NR-OVBP2-2017/026359-016 vo výške
13 706,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 13 706,28 eur od 08. 11. 2018 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné a aj bolo rozhodnutiami o vyvlastnení
preukázané, že vlastnícke právo žalobcu k dvom parcelám CKN, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom
území B., a to parc. č. 1055/418 ostatná plocha o výmere 255 m2 a parc. č. 1055/419 ostatná plocha
o výmere 153 m2 bolo vyvlastnené v prospech žalovaného z dôvodu vybudovania strategického parku,
ktorý je významnou investíciou. K dohode o výške sumy náhrady za vyvlastnenie týchto dvoch parciel
neprišlo a preto správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určil náhradu za vyvlastnenie vychádzajúc zo

znaleckého posudku č. 62/2017, ktorý vypracovala znalecká organizácia ÚEOS - Komercia a.s. dňa 27.
04. 2017 vo výške 7 318,08 eur. Žalobca proti takto určenej náhrade namietal, dal si vypracovať dva
znalecké posudky, a v súlade so všeobecnou hodnotou zistenou znalcom E. B. v znaleckom posudku
č. 43/2017 v celkovej výške 21 024,36 eur požaduje zaplatenie rozdielu náhrady za vyvlastnenie vo
výške 13 706,28 eur (21 024,36-7 318,08) podľa § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z. z.. Pretože závery

oboch znalcov boli v zrejmom nepomere a išlo aj o obzvlášť závažný prípad, súd na návrh oboch strán
tohto sporu nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity, ktorý zistil všeobecnú hodnotu oboch parciel v celkovej výške 15 301,44 eur, po zaokrúhlení
vo výške 15 300 eur.

4.Následnesúdprvejinštanciekonštatoval,ževšeobecnáhodnotavyvlastnenýchparcielbolazisťovaná
troma znaleckými posudkami, ktoré vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom dva
súkromné znalecké posudky znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia a.s. a znalca E. B. nepovažoval
za objektívne a presvedčivé. Znalecká organizácia ÚEOS - Komercia a.s. zisťovala všeobecnú hodnotu
nehnuteľností bez relevantného odôvodnenia iba za použitia metódy polohovej diferenciácie, bez toho,

aby analyzovala miestny trh, hoci mala k dispozícii porovnávací materiál, a taktiež ani tento znalecký
posudokneobsahujeanalýzuporovnateľnýchkúp.Primetódepolohovejdiferenciáciepoužilanesprávny
koeficient technického vybavenia ako stredná vybavenosť, nepoužila koeficient povyšujúcich faktorov
a z posudku nie je zrejmé, či boli zohľadnené ochranné pásma so zriadením vecného bremena, čo
vyplýva zo znaleckého dokazovania vykonaného znaleckým ústavom, ktoré koeficienty boli v rovnakej

miere aplikované na všetky parcely bez ďalšieho skúmania ich odlišností. Znalec E. B., ktorý síce
zisťoval všeobecnú hodnotu oboma metódami s takmer totožným výsledkom vo vzťahu k sporným
parcelám, avšak pri metóde polohovej diferenciácie namiesto koeficientu inžinierske stavby použil
koeficient nebytové stavby pre priemysel, koeficient technickej infraštruktúry pozemku použil na hornej
hranici, pri stanovení koeficientu redukujúcich faktorov nezohľadnil existenciu inžinierskych vedení,

pri porovnávacej metóde použil tri zmluvy, z ktorých zmluvu z roku 2011 mal pre extrémnu cenu z
porovnávania vylúčiť. Bez bližšieho odôvodnenia vyjadril vplyv zmeny polohy a fyzický faktor aplikoval
na všetky pozemky rovnaký, hoci neboli zhodné, čo bolo rovnako zistené znaleckým dokazovaním
vykonaným znaleckým ústavom.

5. Znalecký posudok znaleckého ústavu, ktorý zisťoval všeobecnú hodnotu pozemkov metódou
polohovej diferenciácie a aj porovnávacou metódou, ktorý porovnal aj oba predchádzajúce súkromné
znalecké posudky považoval súd prvej inštancie za najobjektívnejší a najpresvedčivejší, pretože
znalecký ústav v znaleckom posudku podrobne uviedol a vysvetlil metódu stanovenia všeobecnej
hodnoty, použité koeficienty a ich hodnoty náležite odôvodnil. Na námietky žalovaného doplnil, že v

prípade použitých sporných koeficientov funkčného využitia územia a povyšujúcich faktorov vychádzal z
toho, že podľa územného plánu a územného rozhodnutia boli pozemky určené pre vybudovanie verejnej
dopravy a technickej infraštruktúry, boli voľné tzn. nezastavané bez ohľadu na to, že boli určené na
cestu, pretože bez dopravnej infraštruktúry nemôže žiadny priemyselný park existovať. V konaní bolo
preukázané, že hranice priemyselného praku nie sú totožné s hranicami katastrálnych území, pretože

priemyselný park sa rozprestiera vo viacerých katastrálnych územiach, a preto ani ďalšia námietka
žalovaného, že znalec pre porovnávanie zvolil zmluvy aj z iného katastrálneho územia ako Mlynárce nie
je dôvodná. Významná investícia sa realizovala skutočne na území už skôr založeného priemyselného
parku Sever, kde sa podľa znalca preto už v roku 2008 pohybovali ceny na úrovni 37,92 eur/m2. Ajpodľa porovnávaných zmlúv uzavretých v časovej blízkosti k rozhodnému dátumu boli porovnávané
pozemky predávané za 57,60 eur/m2, resp. 48 eur, 58,70 eur, 57,60 eur, 57,60 a 49,20 eur je všeobecná
hodnota pozemku zistená znalcom vo výške 40,48 eur/m2 objektívna. Súd prvej inštancie nevyhovel

návrhu žalovaného na výsluch znalca, pretože to nepovažoval za účelné podľa § 208 ods. 3 CSP, ale
umožnil mu vyjadriť sa k námietkam žalovaného písomne.

6. Keďže všeobecná hodnota pozemku sa musí zistiť znaleckým posudkom, ktorý nemôže byť viac ako
dva roky starý, logicky musí byť zistená najneskôr ku dňu vydania rozhodnutia o vyvlastnení t. j. dňa

04. 09. 2017, ku ktorému dňu zisťoval hodnotu iba znalecký ústav je jeho posudok aj z tohto dôvodu
relevantný. V konaní bolo preukázané, že na jednej zo sporných parciel realizoval žalovaný stavbu
kanalizácie a vodovodu bez bližšieho označenia dátumu na základe stavebného povolenia zo dňa 24.
02. 2016, pričom boli dané do užívania dňa 27. 11. 2017 a dňa 11. 12. 2017 a z uvedeného dôvodu
znalecký posudok znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia a.s., ktorá zisťovala všeobecnú hodnotu ku
dňu 27. 04. 2017 kedy ešte nemuseli byť tieto stavby zrealizované rovnako nie je možné považovať

za hodnoverný.

7. Pretože v konaní bolo preukázané, že všeobecná hodnota vyvlastnených parciel ku dňu ich
vyvlastnenia nebola 7 318,08 eur, ale 15 300 eur po zaokrúhlení, bola žaloba v časti o zaplatenie vyššej
náhrady dôvodná, ale len v časti 7 981,07 eur a nie 13 7006,28 eur tak ako požadoval žalobca.

8. V konaní bola sporná aktívna legitimácia žalobcu, pretože bolo sporné, či bol v čase vyvlastnenia
vlastníkom vyvlastnených parciel. Otázka vlastníckeho práva k vyvlastneným, ale aj ďalším parcelám,
ktoré boli predmetom prídelu prídelcovi B. F. podľa zákona o pozemkových reformách sa riešila v konaní,
ktoré sa na Okresnom súde Nitra viedlo vo vzťahu k parcele parc. č. 1055/424 a ešte stále vedie pod sp.

zn.9C/133/2012.Kvôlitomutokonaniubolokonanieprerušené,ažkýmneboloprávoplatnerozhodnutéo
žalobe v časti týkajúcej sa vyvlastnených parciel, a pretože v časti týkajúcej sa parcely parc. č. 1055/424
bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
žalovaný sa domnieval, že dôvod na prerušenie konania naďalej trvá a znovu konanie navrhol opäť
prerušiť. Keďže parc. č. 1055/424 nie je predmetom tohto sporu, nemôže mať rozhodnutie súdu o tom,

či prídelca B. F. bol alebo nebol v čase svojej smrti jej vlastníkom význam pre rozhodnutie súdu v tomto
konaní. Súd prvej inštancie preto nepripojil spis sp. zn. 9C/133/2012 a návrh žalovaného na prerušenie
konania podľa § 164 CSP ako nedôvodný zamietol.

9. V konaní pod sp. zn. 9C/133/2012 súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 05. 05. 2020 určil, že B. F.

bol v čase svojej smrti vlastníkom všetkých parciel, pretože vznikli z parcely, ktorú nadobudol prídelom
s výnimkou parc. č. 1055/418 a 1055/419, ktoré boli vyvlastnené, pričom súd z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva prídelcu, žalobu v tejto časti
zamietol. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca nebol vlastníkom ani vyvlastnených parciel, a tak mu
nepatrí náhrada za vyvlastnenie a ani zvýšenie tejto náhrady, ktorú v tomto konaní od neho žalobca

požaduje. Žalobca nie je preto na rozdiel od právnych nástupkýň po prídelcovi v konaní aktívne vecne
legitimovaný. Bez ohľadu na výsledok konania vedeného pod sp. zn. 9C/133/2012 a dôvody, pre ktoré
súd žalobe vyhovel, otázka vlastníckeho práva k sporným parcelám nebola právoplatne v uvedenom
konaní vyriešená. Vzhľadom k tomu, že vyvlastnením prešlo podľa zák. č. 282/2015 Z. z. vlastnícke
právo k týmto parcelám na žalovaného, ktorým rozhodnutím sú viazané aj právne nástupkyne prídelcu,

už tak ani táto otázka vyriešená nemôže byť. Právne nástupkyne po prídelcovi preto mohli mať naliehavý
právnyzáujemibanaurčení,žedodedičstvapoichprávnompredchodcovipatrínáhradazavyvlastnenie
sporných nehnuteľností, ktorú do úschovy súdu v konaní sp. zn. 7U/1/2017 zložil žalovaný vo výške 7
318,08 eur, kde by súd ako predbežnú otázku riešil otázku vlastníckeho práva. Právne nástupkyne sa
však takéhoto určenia nedomáhali v konaní sp. zn. 9C/133/2012 a nedomáhajú sa ho ani v žiadnom

inom súdnom konaní, ktorá otázka je vzhľadom na vyjadrenie žalobcu sporná, a preto by aj v prípade,
ak by si podali návrh na dodatočné konanie o dedičstve boli na takéto konanie odkázané. Žalovaný sa
napriek tejto svojej obrane bez logického zdôvodnenia nebránil proti rozhodnutiu súdu o vydaní náhrady
za vyvlastnenie žalobcovi, ktoré rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť a žalobcovi bola vyplatená
náhrada za vyvlastnenie vo výške 7 318,08 eur. Pretože rozhodnutím správneho orgánu o vyvlastnení

bolo vyvlastnené vlastnícke právo žalobcu, ktorému bola vyplatená náhrada za vyvlastnenie s tým, že
právo na zaplatenie zvýšenej náhrady má podľa § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z. z. vyvlastnený, ktorým
je žalobca, je potom žalobca aktívne vecne legitimovaný požadovať aj vyplatenie zvýšenej náhrady za
vyvlastnenie. Vzhľadom na uvedené táto obrana žalovaného nie je dôvodná. Podľa vysloveného názorusúdu prvej inštancie právnym nástupkyniam nič nebráni domáhať sa rovnako aj určenia, že do dedičstva
po prídelcovi patrí aj táto zvýšená náhrada, ktorý nárok by si v prípade zamietnutia tejto žaloby už voči
žalovanému nemohli úspešne uplatniť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.

10. Žalobca pôvodne navrhoval prerušenie konania do skončenia konania o správnej žalobe, ale pretože
uvedenú žalobcu vzal späť a na návrhu na prerušení konania už netrval, súd prvej inštancie o tomto
návrhu nerozhodol a vylúčil aj pripojený spis Krajského súdu v Nitre.

11. Čas splnenia nebol medzi stranami sporu dohodnutý a z uvedeného dôvodu bol žalovaný podľa
§ 563 OZ povinný splniť žalobcovi dlh prvého dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Pretože
žalobca požiadal žalovaného preukázateľne o plnenie až doručením žaloby zo strany súdu dňa 28. 06.
2019, je žalovaný v omeškaní so splnením tohto peňažného dlhu podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ až
od 29. 06. 2019. Žalobca má preto podľa § 517 ods. 2 OZ právo na zaplatenie úrokov z omeškania z
priznaného plnenia od 29. 06. 2019 do zaplatenia s tým, že obrana žalovaného v tomto smere nie je

dôvodná. Vychádzajúc z tej skutočnosti, že ku dňu 29. 06. 2019 bola základná úroková sadza Európskej
centrálnej banky 0 %, má žalobca podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 02. 2013, nárok iba na úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne. Podaná žaloba v časti o zaplatenie úrokov z omeškania bola dôvodná
iba do výšky 5 % ročne z 7981,92 eur od 29. 06. 2019 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalovaného

príslušenstva bola zamietnutá.

12. Súd prvej inštancie poznamenal, že podaná žaloba bola dôvodná iba v časti o zaplatenie 7 981,08
eur a súd v tejto časti jej vyhovel, tak nevzhliadol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie. S poukazom na
ust. § 232 ods. 3 vety prvej CSP potom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7 981,92 eur

s úrokom z omeškania 5 % ročne z 7 981,92 eur od 29. 06. 2019 do zaplatenia v lehote do 3-och dní
od právoplatnosti rozsudku a v nedôvodnej časti žalobu zamietol.

13. Prvoinštančný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní čo do základu
nároku celkom úspešný a aj keď nebol celkom úspešný, čo do jeho výšky, tým, že vyriešenie tejto

otázky záviselo od výsledkov znaleckého dokazovania vykonaného znaleckým ústavom, čo prevyšovalo
možnosti žalobcu, má žalobca nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Ani nová
právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov
v prípadoch, keď výška plnenia závisí od znaleckého posudku, tak ako tomu bolo podľa úpravy v
Občianskom súdom poriadku (nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019).

Pretože nikto netvrdil, a ani súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
§ 257 CSP, pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania nemal priznať, rozhodol, že žalobca
má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy.

14. Opravným uznesením zo dňa 12. 02. 2022 č. k. 10C/126/2018-892 súd prvej inštancie podľa § 224

CSP opravil výrok V. rozsudku zo dňa 04. 07. 2022 č. k. 10C/126/2018-851 tak, že tento správne znie:
Znalec má proti žalovanému nárok na náhradu znalečného vo výške 288,70 eur, ktoré mu je žalovaný
povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

15. Žalobca a aj žalovaný zložili na trovy znaleckého dokazovania preddavky každý vo výške 2 850,-

eur, pričom znalcovi bola uznesením zo dňa 23. 05. 2022 č. k. 10C/126/2018-706 priznaná náhrada
znalečného vo výške 5 988,70 eur. Znalečné bolo v rozsahu 5 700,- eur už zaplatené zo zložených
preddavkov, a pretože nebolo v celom rozsahu kryté preddavkami, v časti 288,70 eur (5 988,70-5 700)
súd prvej inštancie za analogického použitia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že nárok na
náhradu týchto trov má znalec proti neúspešnému žalovanému, ktorý je povinný mu ich zaplatiť do 3

dní od právoplatnosti rozsudku.

16. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II., IV. a V. podal včas odvolanie žalovaný, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil a žalobu zamietol, resp. aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní poukázal na existenciu odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ f/ a h/ CSP. Je toho názoru, že záver súdu prvej inštancie
o aktívnej legitimácii žalobcu je nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ
totiž B. F. bol v čase svojej smrti vlastníkom všetkých parciel, ktoré vznikli z parcely 1055/10b, ktorúnadobudol prídelom (tento záver vyplýva z konania sp. zn. 9C/133/2012), tak musel byť v čase svojej
smrti aj vlastníkom parc. č. 1055/418 a 1055/419, ktoré boli vyvlastnené. Tento nespochybniteľný a
preukázateľný záver vychádza z dvoch skutočností: a) že parc. č. 1055/418 a 1055/419 preukázateľne

a nespochybniteľne vznikli z parcely, ktorú B. F. nadobudol prídelom; b) že B. F. zomrel dňa XX.
XX. XXXX a vyvlastnenie nadobudlo právne účinky až 10. 11. 2017, t. j. 24 rokov po jeho smrti. Ak
je teda preukázateľnou a nespochybniteľnou skutočnosťou záver, že B. F. bol v čase svojej smrti
vlastníkom aj parc. č. 1055/418 a 1055/419, tak z tejto skutočnosti vyplýva, že žalobkyne z konania
sp. zn. 9C/133/2012 – G. E., nar. XX. XX.X XXX (dcéra poručiteľa) a H. I., nar. XX. XX. XXXX (vnučka

poručiteľa), ako právne nástupkyne poručiteľa (B. F.) museli byť vlastníčkami predmetných parciel č.
1055/418a1055/419–včaseichvyvlastnenia.Právožiadaťvyvlastňovaciunáhraduaajvyššiunáhradu
za vyvlastnenie teda nepatrí žalobcovi, ale žalobkyniam v konaní pod sp. zn. 9C/133/2012, ktoré boli
mimochodom aj riadnymi účastníkmi vyvlastňovacieho konania.

17. Súd prvej inštancie teda nesprávne uviedol, že B. F. v čase svojej smrti nebol vlastníkom

parc. 1055/418 a 1055/419, ktoré boli vyvlastnené. Súd si pritom neuvedomil, že akt vyvlastnenia
nespochybňujevlastníctvoB.F.včasejehosmrti,alespochybňujemožnosťspätnejsaturácievlastníctva
s prechodom na dedičov. Preto súd v konaní 9C/133/2012 nemohol vyhovieť nároku, že predmetné
nehnuteľnosti (parc. č. 1055/418 a 1055/419) patria do dedičstva. Uvedený záver jednoznačne vyplýva
z oboch rozhodnutí súdov (súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu), ktoré vo veci konali a rozhodli v

konaní 9C/133/2012. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací v tomto konaní (v odvolacom konaní bolo
konanie vedené pod sp. zn. 9Co/139/2020) v odôvodnení druhostupňového (odvolacieho) rozhodnutia
jasne uviedol, že žalobkyne G. E. a H. I. považuje za právne nástupkyne po nebohom B. F. aj pri parc. č.
1055/418 a 1055/419, avšak v dôsledku vyvlastnenia neexistoval naliehavý právny záujem na určení, že
tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva. Vyslovene však uviedol, že tento nárok existuje ako pohľadávka,

ktorá je majetkom poručiteľa a zaraďuje sa medzi aktíva dedičstva. Žalovaný má za to, že nebol žiadny
dôvod vo veci meritórne rozhodnúť už dňa 04. 07. 2022, keď k tomuto dňu ešte neboli právoplatne
judikované skutočnosti vyplývajúce z konania sp. zn. 9C/133/2012, na ktoré sa žalovaný odvolával, t.
j. nebolo rozhodnuté, komu patrí vyvlastňovacia náhrada za vyvlastnené pozemky parc. č. 1055/418 a
1055/419, kde si nárok robia ako právne nástupkyne po nebohom B. F., t. j. G. E. a H. I., tak aj žalobca

Nitra Invest, s.r.o. Tieto skutočnosti potvrdil aj právny zástupca žalobkýň v konaní sp. zn. 9C/133/2012,
ktorý adresoval Okresnému súdu Nitra oznámenie o tom, že v tomto súdnom konaní bolo preukázané,
že Nitra Invest, s.r.o. prinajmenšom v rozsahu uvedených parciel nebol vlastníkom a preto mu nie je
možné náhradu za vyvlastnenie vyplatiť. Uvedené oznámenie sa nachádza v súdnom spise. Okrem toho
právnyzástupcavtejtovýzveuviedolpodstatnúskutočnosť,žežalobkynezkonaniasp.zn.9C/133/2012

čakajú len na doručenie rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, ako súdu odvolacieho v konaní a následne
začnú konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva, predmetom ktorého bude náhrada za vyvlastnenie
vyššie uvedených nehnuteľností, ktorá bola uložená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7U/1/2017. Z
tohto pohľadu je teda námietka absencie aktívnej legitimácie žalobcu v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie relevantná.

18. Súd prvej inštancie rovnako pochybil, keď ustálil výšku doplatku náhrady za vyvlastnené pozemky
bez vykonania všetkých relevantných dôkazov, ktorými by takto ustálená výška doplatku nebola
spochybniteľná. Odvolateľ vyjadril nesúhlas s bodom 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom
uviedol, že ak súdna prax prijme logiku, ktorá viedla súd prvej inštancie k výpočtu a určeniu

doplatku náhrady za vyvlastnené pozemky, premietnutú do výroku II. napadnutého rozsudku, dôjde k
totálnemu znefunkčneniu procesu vyvlastňovania, keďže každý jeden vyvlastňovaný subjekt bude brániť
vyvlastňovaniu jeho pozemkov a naťahovať tak vyvlastňovacie konanie, pretože čím neskôr dôjde k
samotnému vyvlastneniu, tým vyššia bude náhrada za vyvlastnené pozemky.

19. Žalovaný v ďalšom namieta odmietnutím vykonania dôkazu (výsluch znalca na pojednávaní), čím
súd prvej inštancie zabránil zisteniu všetkých skutkových skutočností potrebných pre svoje spravodlivé
a zákonné rozhodnutie, a zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

20. K napadnutému výroku II. žalovaný uviedol, že sa v žiadnom prípade nestotožňuje s priznaným
úrokom z omeškania, nakoľko k žiadnemu omeškaniu zo strany žalovaného nedošlo. Má za to, že je v
rozpore s ustanoveniami občianskeho zákonníka, aby súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškaniaod doby, kedy o samotnom nároku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie ešte nebolo právoplatne
rozhodnuté. Ak teda nie je určená právoplatným rozhodnutím súdnej inštancie povinnosť žalovaného
zaplatiťžalobcovikonkrétnevyčíslenúistinu,nemoholsažalovanýdostaťsjejzaplatenímdoomeškania.

Do vydania rozhodnutia súdu v tomto spore teda žalovaný splnil všetky svoje povinnosti v súvislosti s
právoplatným výrokom rozhodnutia o vyvlastnení, v dôsledku čoho sa žalovaný do žiadneho omeškania
nedostal. Vzhľadom na namietaný výrok II. žalovaný nesúhlasí ani so súvisiacim výrokom IV. K výroku
V. žalovaný uviedol, že tento je pre jeho nezrozumiteľnosť v zásade nevykonateľný.

21. Žalobca sa k žalovaným podanému odvolaniu vyjadril, prostredníctvom splnomocneného právneho
zástupcu uvádzajúc, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom správne a zákonne.
Podstatou sporu bolo určenie hodnoty nehnuteľností, ktoré boli žalobcovi vyvlastnené s tým, že z
pohľadu výsledku konania zásadný dôkaz – kontrolný znalecký posudok – bol dôkazom, ktorého
vykonanie navrhli zhodne obe strany sporu a obe strany sporu za účelom zabezpečenia tohto dôkazu
aj zložili na účet súdu požadovaný preddavok na trovy dôkazu. Žalobca má za to, že odvolanie nie

je riadne a dostatočne odôvodnené v zmysle požiadaviek CSP, keďže z odvolania nie je zrejmé,
aké konkrétne skutkové okolnosti a aký konkrétny postup súdu prvého stupňa v prejednávanej veci
má napĺňať ten-ktorý zákonný odvolací dôvod podľa CSP. K žalovaným namietanej aktívnej vecnej
legitimácii uviedol, že žalobca bol ako vyvlastnený označený vo vyvlastňovacom rozhodnutí, bola mu
z úschovy súdu vyplatená náhrada za vyvlastnenie a v konaní 9C/133/2012 bola vo vzťahu k určeniu

vlastníctvavyvlastnenýchnehnuteľnostížalobaH.I.aG.E.právoplatnezamietnutá.Konajúcisúdotázku
aktívnej legitimácie žalobcu v napádanom rozsudku dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil v bodoch 44.
a 45. odôvodnenia. Konštatoval, že doposiaľ neexistuje rozhodnutie a ani neprebieha také konanie,
ktoré by mohlo ovplyvniť postavenie žalobcu ako subjektu vyvlastneného v rozhodnutí o vyvlastnení,
a teda ako subjektu oprávneného podľa § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z. z. podať žalobu o zvýšenie

náhrady za vyvlastnenie. Nejestvuje dôkaz o tom, ako tvrdí žalovaný v podanom odvolaní, že žalobkyne
z konania 9C/133/2012 sa stále domáhajú vyplatenia vyvlastňovacej náhrady. K určeniu výšky náhrady
za vyvlastnenie uviedol, že pre tento prípad je len logické, že výška náhrady za vyvlastnenie by sa
malaurčovaťkudňuprávoplatnostivyvlastňovaciehorozhodnutia,kedyreálnevyvlastnenýsubjektstratil
vlastnícke právo k vyvlastneným nehnuteľnostiam. Ak iné subjekty akceptovali náhradu za vyvlastnenie

navrhnutú žalovaným v návrhu kúpnych zmlúv alebo určenú vo vyvlastňovacom konaní, teda si svoje
právo na zvýšenie náhrady neuplatnili, je to ich rozhodnutie, ktoré nemá vplyv na toto konanie.
Opakovane poukázal na skutočnosť, že suma, ktorú je žalovaný napadnutým výrokom rozsudku povinný
žalobcovi zaplatiť ako zvýšenie náhrady za vyvlastnenie, vychádza z dôkazu, ktorého vykonanie navrhol
aj žalovaný. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za výsledok kontrolného znaleckého dokazovania.

K namietanému úroku z omeškania žalobca uviedol, že v tomto smere považuje napadnuté rozhodnutie
súdu za správne a zákonné. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil.

22. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s týmto nesúhlasí a naďalej považuje rozhodnutie

súdu prvej inštancie za nesprávne a nezákonné, pričom opätovne poukázal na dôvody prezentované
v podanom odvolaní.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v jeho výrokoch II., IV. a V..
Následne odvolací súd podané odvolanie zo strany žalovaného vyhodnotil z časti za opodstatnené (v
časti priznaného príslušenstva), s rozhodnutím o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4a ods. 1 veta práv a druhá zák. č. 175/1999 Z. z., o niektorých opatreniach týkajúcich sa

prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, v jeho znení účinnom v čase vydania
rozhodnutia o vyvlastnení, na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo
stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme
a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak,
vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 282/2015 Z. z., o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení
vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania
rozhodnutia o vyvlastnení, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota
pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie
nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

Podľa § 2 písm. g/ Vyhl. MS SR č. 492/2004 Z. z., o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, na účely tejto vyhlášky sa rozumie

všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom
najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú
by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj
predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je
ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.

Podľa čl. 11 ods. 4 ústavného zák. č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd,
vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za náhradu.

25. Odvolací súd v tomto odvolacom konaní pri akceptovaní svojej zákonnej povinnosti skúmať, či
zo strany žalovaného odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nebol vydaný v konaní
postihnutom výskytom niektorej z procesných vád obsiahnutých v ust. § 389 ods. 1 CSP, zaujal ten
záver, že napadnutý prvoinštančný rozsudok ani jednou z procesných vád obsiahnutých v citovanom
ustanovení CSP netrpí, a preto ho v jeho výrokoch IV a V. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok II. prvoinštančného rozsudku, tak vo vzťahu k tomuto
odvolací súd aplikoval procesný postup v zmysle § 388 CSP, pretože nevzhliadol danosť procesných
podmienok pre potvrdenie, resp. zrušenie výroku II. predmetného rozsudku.

26. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu v dostatočnom rozsahu

zistilskutkovýstavpotrebnýktomu,abymoholobjektívnymazároveňajspravodlivýmspôsobompriznať
žalobcovi zvýšenú finančnú náhradu za vyvlastnené pozemky v sume 7 981,92 eura s tým, že nad túto
sumu po žalovaných 13 706,28 eura podanú žalobu opodstatnene ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide
o právne posúdenie prejednávanej veci súdom prvej inštancie, tak toto sa odvíja od aplikácie správnych
ustanovení, či už všeobecného hmotnoprávneho predpisu (OZ) odcitovaných v bodoch 47., 48. a 49.,

odôvodnenia napadnutého rozsudku, všeobecného procesného predpisu (CSP) odcitovaného v bode
52. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj príslušných ustanovení špeciálnych právnych predpisov
hmotnoprávnej povahy v zmysle ich citácie v rámci bodov 29. až 36. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Za plne súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP je potrebné vyhodnotiť celkový procesvykonaného dokazovania prvoinštančným súdom, ktorý bol založený na hodnotení dôkazov získaných
v tomto konaní jednotlivo a zároveň aj vo vzájomnej súvislosti, prihliadnuc pritom na všetko podstatné,
čo vyšlo počas konania najavo.

27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o výpovednú
hodnotu rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch II., IV. a V. ako vecne
správnych v zmysle § 387 ods. 1 CSP, tak táto rezultuje z odôvodnenia napadnutého rozsudku
spĺňajúceho esenciálne náležitosti obsiahnuté v ust. § 220 ods. 1 až 4 CSP. Vzhľadom k uvedenému

odvolací súd v ďalšom poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku
(okrem odôvodnenia priznania 5 % p. a. úroku z omeškania žalobcovi v rámci bodu 51. citovaného
rozsudku), s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

28. K žalovanému pertraktovanému záveru, či už v konaní pred súdom prvej inštancie, resp.
v tomto odvolacom konaní ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane v tomto spore

vystupujúceho žalobcu, je v súlade so zaujatým právnym názorom prvoinštančného súdu potrebné
poznamenať, že to bol práve v žalobe označený žalobca, ktorému podľa právoplatného a v žalobe
špecifikovaného rozhodnutia príslušného správneho orgánu s poukazom na ust. § 2 ods. 1 zák. č.
282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke právo k dvom parcelám
registra „C“ nachádzajúcim sa v k. ú. B. (parc. č. 1055/418 ostatná plocha o výmere 255 m2 a parc.

č. 1055/419 ostatná plocha o výmere 153 m2) za poskytnutú náhradu vo výške 7 318,08 eura.
Následne žalobca využijúc oprávnenie pre neho plynúce z ust. § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z. z.,
sa obrátil prostredníctvom podanej žaloby o určenie vyššej náhrady za vyvlastnené pozemky na súd.
Na margo ďalších účastníčok konania (p. H. I. a p. G. E.) vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 9C/133/2012 o určenie, že predmetné dve vyvlastnené parcely patria do dedičstva po ich právnom

predchodcovi bol dňa 05. 05. 2020 vynesený rozsudok, ktorý okrem iného v rámci svojho výroku
IV. právoplatného dňa 06. 05. 2010, žalobu žalobkýň vo zvyšnej časti zamietol. V ďalšom odvolací
súd poukazuje na obsah odôvodnenia obsiahnutého v rámci bodov 44. a 45. napadnutého rozsudku
majúcich vzťah k preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto smere, s ktorými bodmi sa
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Tu je potrebné uviesť, že žalovaný napriek svojej procesnej obrane

v tomto spore sa vôbec nebránil voči rozhodnutiu príslušného správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi
vyplatená základná finančná náhrada za vyvlastnenie v sume 7 318,08 eura, čím vôbec nespochybnil
aktívnu legitimáciu vyvlastneného subjektu, ktorú však už v tomto spore spochybňuje.

29. V súvislosti zo strany žalovaného v jeho odvolaní namietaného nesprávneho určenia výšky

finančného nedoplatku za vyvlastnené nehnuteľnosti, odvolací súd uvádza, že žalovaného námietku
ako odvolateľa v tomto smere nepovažuje za dôvodnú, pretože prvoinštančný súd v tejto súvislosti
postupoval v intenciách ust. § 4 ods. 3 zák. č. 282/2015 Z. z., o vyvlastňovaní, berúc pritom zreteľ
na poskytnutie primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie v zmysle podmienok zakotvených
jednak v Ústave Slovenskej republiky a jednak aj v Listine základných práv. Celkovo mal k dispozícii 2

súkromné znalecké posudky (ZP vypracovaný znalcom E. B. a ZP vypracovaný znaleckou organizáciou
UÉOS – Komerica, a.s.) a jeden znalecký posudok vypracovaný so súhlasom sporiacich sa strán
Ústavom súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline na základe zadania konajúceho súdu, pričom
dva súhrnné znalecké posudky opodstatnene nepovažoval za objektívne a presvedčivé s bližším
zdôvodnením v rámci bodu 38. napadnutého rozsudku.

30. Pri určení výšky finančnej náhrady (doplatku) za vyvlastnené nehnuteľnosti pre žalobcu v sume
7 981,92 eura, prvoinštančný súd dôvodne vychádzal zo záverov znaleckého posudku podaného
Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline a predovšetkým z platnosti tej zásady, že náhrada za vyvlastnenie
má byť ekvivalentná, pričom jej výška sa má zisťovať analyzovaním miestneho trhu za použitia všetkých

troch rovnocenných metód a nemôže ísť iba o cenu určenú podľa polohy (umiestnenia) nehnuteľnosti,
o vyvlastnenie ktorej ide. Z uvedených dôvodov je potom možné prijať ten záver, že pojmy „trhová
cena“ a „všeobecná náhrada“ sú navzájom totožné. Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva
v Žiline v porovnaní s dvomi súkromnými znaleckými posudkami považoval súd prvej inštancie za
najpresvedčivejší a najobjektívnejší, pretože jeho autori na základe metódy polohovej diferenciácie

a porovnávacej metódy podrobne uviedli a vysvetlili metódu určenia všeobecnej hodnoty, použité
koeficienty s tým, že aj náležite tieto údaje odôvodnili.31. Vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline
ohľadom určenia všeobecnej hodnoty 2 vyvlastnených parciel žalobcovi nachádzajúcich sa v k. ú.
B. ku dňu vyvlastnenia, súd prvej inštancie doposiaľ určenú výšku finančnej náhrady žalobcovi za

vyvlastnenie v sume 7 318,08 eura nepovažoval za správnu, resp. dostatočnú a dôvodne potom
vychádzal zo všeobecnej hodnoty takto vyvlastnených nehnuteľností žalobcovi určenej práve týmto
znaleckým posudkom, t. j. vo výške 15 300 eur po zaokrúhlení. S poukazom na to, že žalobcovi už bola
právoplatne priznaná suma 7 318,08 eura z titulu vyvlastnenia dvoch predmetných parciel, súd prvej
inštancie následne rozdiel medzi týmito dvomi sumami (15 300 eur – 7 318,08 eura), t. j. sumu 7 981,92

eura, správne stanovil za vyššiu náhradu za vyvlastnenie, ktorá s poukazom na ust. § 4a ods. 4 zák. č.
175/1999 Z. z. prináleží v tomto spore žalobcovi.

32. Vzhľadom na obsah písomného podania znalca Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline zo dňa
24.6.2022 reflektujúceho na námietky žalovaného ohľadne vypracovania daného znaleckého posudku,
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného odvíjajúcu sa od tej skutočnosti,

že súd prvej inštancie napriek návrhu žalovaného nevykonal výsluch znalca k podanému znaleckému
posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline.

33. S poukazom na ust. § 388 CSP a dôvodnosť časti podaného odvolania žalovaného týkajúceho sa
priznaného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 981,92 eura od 29.6.2019 do zaplatenia,

odvolací súd konštatuje opodstatnenosť dôvodov podaného odvolania žalovaného, tak ako sú ním
prezentované v bode IV. jeho odvolania zo dňa 5.9.2022. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že žalovaný v danom prípade nemôže byť v omeškaní od určitej doby, pokiaľ o samostatnom nároku na
požadovanú vyššiu náhradu za vyvlastnenie doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.

34. Ako vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil aj súvisiace výroky IV. a V.
napadnutého prvoinštančného rozsudku.

35. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal úspešnému žalobcovi v tomto konaní

voči neúspešnému žalovanému. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

36. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).