Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123240998
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6123240998.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: A. B. C., D., so sídlom v E., F. XXXX/
XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ Gabriela s. r. o., so sídlom
v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F.,
C. XX, právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5,

IČO: 47 445 092, o zaplatenie 15.130,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. októbra 2023, č. k. 27Csp/22/2023-107, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
15.130,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 13.901,33 eur od 24.12.2022
do zaplatenia s tým, že žalovanej sa povoľuje splácanie dlhu v mesačných splátkach po 250,- eur,
splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 15.130,91 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 13.901,33 eur od

24.12.2022 do zaplatenia. Žalovanej povolil splácanie dlhu v mesačných splátkach splatných do 25. dňa
v kalendárnom mesiaci, v sume 305 eur, a to počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom
tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod sankciou straty výhody splácania v splátkach, v prípade
omeškania čo i len s jednou splátkou. Výrokom II. rozhodol, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53
ods. 9, § 488, § 489, § 491 ods.1, 2, 3, § 657, § 565, § 1 ods.1, 2 , § 9 ods.2 písm. k/, § 11 ods.1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
k zaplateniu sumy 15.130,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 13.901,33
eur od 24.12.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol na základe
výsledkovvykonanéhodokazovania,zktoréhomalzapreukázané,žežalobcaakoveriteľažalovanáako
dlžník uzatvorili dňa 17.04.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - účelový úver a revolvingový úvere č.
XXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000 eur, ktorý sa žalovaná

zaviazala splatiť v pravidelných 96 splátkach vo výške 302,43 eur mesačne. Išlo o účelový úver, pričom
časť úveru slúžila k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola
9,95 % ročne, výška RPMN bola 10,4 %, priemerná hodnota RPMN 8,58%. Dátum prvej splátky bolstanovený na deň 23.06.2018. Úhrada nasledujúcich splátok vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci.
Termín konečnej splatnosti bol 15.05.2026. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 29.033,28 eur.
Splátky boli podrobne rozpísané v splátkovom kalendári na strane 2 zmluvy a príloha č. 1 (č.l. 60)

špecifikovala peňažné záväzky žalovanej, na splatenie ktorých bola použitá časť istiny poskytnutej
pôžičky. Ako vyplynulo z výpisu čerpania splátok a úhradu (č.l. 30), žalovaná uhradil sumu 11.502,34
eur do podania žaloby. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu o pôžičke za platne uzatvorenú,
ktorá zároveň bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú bolo potrebné aplikovať zákon o
spotrebiteľských úveroch. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním jednotlivých splátok pôžičky,

pretosižalobcavtomtokonaníuplatnilprávonavrátenienevrátenejčastiistinyposkytnutejpôžičkyspolu
s úrokom, teda na zaplatenie nezaplatených splátok spotrebiteľského úveru. Žalobca súdu predložil
výzvu zo dňa 02.11.2022, doručenú žalovanej dňa 10.11.2022, na úhradu omeškaných splátok v sume
936,29 eur, v ktorej bola žalovaná zároveň upozornená na možnosť zosplatnenia budúcich splátok.
Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 08.12.2022 bola žalovaná vyzvaná na splatenie celého úveru
vo výške 15.181,91 eur do 15 dní od spísania výzvy (č.l. 28). Výzva bola žalovanej doručená dňa

15.12.2022 (č.l. 63). Žalovaná túto skutočnosť nerozporovala, preto námietku žalovanej, že žalobca
nemohol v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru považoval
za nedôvodnú. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou námietky žalovanej, ktorá spočívala
v neuvedení predpokladov použitých pre výpočet RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010
Z.z. Súd prvej inštancie sa v tomto smere pridržiaval obrany žalobcu, ktorá spočívala v tom, že všetky

predpoklady boli uvedené v samotnej zmluve, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona vyplýva, že
by zmluva mala obsahovať vzorec, podľa ktorého bola RPMN vypočítaná. V uvedenom žalobca
poukázal na názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení 7Cdo/183/2020 zo dňa
24.02.2021, s ktorým sa plne stotožnil aj súd prvej inštancie, preto túto námietku žalovanej vyhodnotil
ako nedôvodnú. Rovnako nedôvodnú považoval aj námietku žalovanej, ktorá dôvodila, že žalobca

pri uzatváraní zmluvy neskúmal bonitu žalovanej. Uvedené vyvrátil žalobca vo vyjadrení k odporu,
keď preukázal, že bonitu žalovanej posúdil z dokladov ako úverová správa z registrov dlžníkov, z
výpisov z bankového účtu žalovanej za účelom preukázania príjmu a výdavkov, výplatných pások, z
ktorých vyplynul príjem žalovanej. K uvedenému predložil aj listiny, z ktorých vychádzal. Žalovaná ďalej
namietala, že poskytnutie úveru na refinancovanie iných úverov je neplatným právnym úkonom, nakoľko

žalobca nešpecifikoval, aké úvery boli refinancované a v akej výške. Súd prvej inštancie k uvedenému
dodal, že žalobca doložil Prílohu č. 1 k úverovej zmluve, z ktorej vyplýva presná výška a špecifikácia
refinancovaných úverov. Preto súd prvej inštancie rozhodol o splnení povinnosti žalovanej na zaplatenie
sumy 15.130,91 eur (čo predstavovalo sumu istiny neuhradených splátok do zosplatnenia vo výške
753,14 eur, úrok do zosplatnenia v sume 1.229,58 eur a zosplatnená istina vo výške 13.148,19 eur)

ako aj úrokov z omeškania v zákonnej výške, ktoré si žalobca takisto uplatnil, konkrétne od 24.12.2022,
čo bol deň v ktorom už bola žalovaná v omeškaní (dňa 09.12.2022 bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru). V deň vzniku omeškania boli úroky z omeškania stanovené v zmysle citovaného
ustanovenia § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 7,5 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd prvej

inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 13.901,33 eur (nezaplatená
istina do zosplatnenia úveru v sume 753,14 eur + istina po zosplatnení 13.148,19 eur) od 24.12.2022
do zaplatenia. Keďže podaním právneho zástupcu žalovanej doručeným súdu prvej inštancie dňa
17.10.2023 žiadal splácanie dlžnej sumy v splátkach po 200 eur zročných k 25. dňu v mesiaci s ohľadom
navýdavkyafinančnúsituáciužalovanej,súdprvejinštanciepovolilžalovanejsplácaniedlhuvsplátkach

po 305 eur, a to s ohľadom na jej majetkové pomery (príjem žalovanej vo výške cca 1.560 eur), splácanie
ďalších úverov (300 eur mesačne v H. I., 120 eur mesačne pôžička D., D., 60 eur platí za telefónne
služby, 150 eur mesačne platí za cestovné, 250 eur prispieva na bývanie, úver spoločnosti C., D.), ako aj
na výšku mesačnej splátky úveru, ktorá bola dohodnutá v sume 302,43 eur. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods.1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobca bol so žalobou úspešný v celej časti, preto mu

priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaná, ktorá
navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvodila tým, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/CSP). Podľa žalovanej nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia
spočívali v tom, že konajúci súd nevyhodnotil zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov, mal
preukázané splnenie podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods.

9 a § 565 Občianskeho zákonníka a tiež, že žalobca dostatočným spôsobom skúmal schopnosť
žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Za porušenie práva na spravodlivý proces žalovaná považovala
tú skutočnosť, že súd postupoval v rozpore s ustanoveniami CSP a nevyžiadal si stanovisko od žalobcu
k možnosti uhradenia dlžnej sumy v mesačných splátkach a rozhodol o splátkach podľa vlastnej úvahy.
Priznaná mesačná splátka vo výške 305 eur je pre žalovanú neakceptovateľná, nakoľko by jej spôsobila

existenčné problémy. Rovnako v zmysle vyššie uvedenej odvolacej námietky namietala, že nebola
vyzvaná na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu zo strany žalovanej, ale dvakrát po
sebe vyzýval súd žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe. Ďalej namietala, že zmluva o úvere neobsahuje
dohodu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka o možnosti jednorazového splatenia úveru, nakoľko
podľa ustanovenia zmluvy o úvere v znení: „Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade
porušenia Vašich zmluvných povinností) nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv.

zosplatnenie úveru)“, nepredstavuje dohodu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Samotná dohoda
o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je len súčasťou úverových zmluvných podmienok
žalobkyne, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami a teda netvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Keďže žalobkyňa nepostupovala pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nebola oprávnená požadovať jednorazové splatenie dlhu a nemá

nárok na neuhradené splátky, ktorých zročnosť nastala od 1. splátky po splátku zročnú bezprostredne
tri roky spätne od doručenia žalobného návrhu, tieto splátky pokiaľ neboli uhradené sú premlčané a
zároveň žalobkyňa nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže v tejto
časti bola žaloba podaná predčasne. Dôvodila tým, že žalobca si vôbec neanalyzoval domáci rozpočet
žalovanej, čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 zákona č.129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch . V prípade hrubého porušenia povinnosti sa úver považuje v zmysle
§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov a
zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V tomto poukázala napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/2/2019-106 zo dňa 27.11.2019,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016. Bola presvedčená,

že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ - dobu trvania zmluvy a zároveň
zmluva riadne nevymedzuje ani všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Z jednotlivých veličín
rovnice pre výpočet RPMN, sú pre jej výpočet dôležité veličiny ako výška úveru, dátum čerpania úveru,
výška splátky, frekvencia splátok, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, prípadne ak existujú iné
náklady spojené s úverom, ktoré nie sú zahrnuté v splátkach úveru, výška týchto nákladov a dátum ich

splatnosti, pričom z vyššie uvedených predpokladov v zmluve nie sú dostatočne jasne a zrozumiteľne,
bez toho, aby sa spotrebiteľ k nim nemusel dopracovávať ich vyvodzovaním a vypočítavaním, dátum
čerpania úveru, výška splátky a dátum poslednej splátky úveru. Zo zmluvy nebolo preukázané, kedy
došlo reálne k poskytnutiu úveru. Žalobca ako dôkaz o doručení výzvy na splatenie dlžnej sumy predložil
poštový podací hárok, ktorý však nepreukazuje doručenie ani snahu o doručenie poštovej zásielky a

vôbec z neho nebolo zrejmé, že preukazuje podanie tejto výzvy na poštovú prepravu. Poštový podací
lístok bez presného označenia a identifikácie zásielky nepreukazuje odoslanie ani doručenie vyššie
uvedených listín vzťahujúcich sa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka, žalobca teda nepreukázal ani odoslanie ani doručenie vyššie uvedených
listín. K tomuto poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30.03.2022 sp. zn.

17CoCsp/5/2022.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.
Tvrdil, že všetky skutočnosti, ktoré sa zdali žalovanej sporné v konaní preukázal, čím uniesol dôkazné
bremeno tvrdenia v merite veci. Súd na základe rozhodnutia v prospech žalobcu potvrdil jeho nárok

uplatňovaný v konaní. Žalobca sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu v predmetnej veci a uviedol, že
rozhodol v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami. Skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní
neustále predostiera počas celého konania. Žalovaná neuviedla žiadne nové skutočnosti, ku ktorým
žalobca pokladá za nevyhnutné vyjadriť sa, nakoľko už boli zodpovedané v priebehu prvoinštančného
konania.

4.Žalovanávreplikekvyjadreniužalobcuuviedla,žekonajúcisúdzaslalvyjadreniežalobcukpodanému
odvolaniu zo strany žalovaného priamo žalovanej formou listovej zásielky poštou a nie do elektronickej
schránkyprávnehozástupcužalovanej,pričomzkonaniasúdunebolozrejmé,prečoneakceptujeprávnezastúpenie žalovanej. Nad rámec tvrdeného doplnila, že zo strany žalobcu neboli uvedené žiadne nové
skutočnosti a preto zotrvala na všetkých doterajších vyjadreniach.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebný v napadnutej časti, čo do výšky mesačných splátok peňažného plnenia podľa § 388 CSP
zmeniť a vo zvyšnej časti v zmysle § 387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vyhovel žalobe, prostredníctvom ktorej sa žalobca domáhal
zo strany žalovanej ako dlžníka zaplatenia zostatku nesplateného úveru poskytnutého žalovanej na
základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - účelový úver a revolvingový úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo
dňa 17.04.2018 a to v celkovej výške 15.130,91 eur spolu s prísl. úrokom z omeškania a náhrady trov
konania, vyhodnotiac v konaní produkovanú obranu žalovanej ako nedôvodnú. Súčasne vzhľadom na
plný úspech žalobcu, tomuto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP, keď
namieta nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie,
v konkrétnostiach, že súd nevyhodnotil Zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú, splnenie
podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565

Občianskeho zákonníka a zákonnej povinnosti žalobcu (veriteľa) skúmať v potrebnom rozsahu bonitu
žalovanej pred uzatvorením zmluvy (§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 z. z.). Tvrdí porušenie práva na
spravodlivý proces tou skutočnosťou, že súd postupoval v rozpore s ustanoveniami CSP, keď rozhodol
o splátkach podľa vlastnej úvahy bez vyjadrenia žalobcu, pričom výška priznanej mesačnej splátky vo
výške 305 eur je pre žalovanú neakceptovateľná.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeného odvolacími dôvodmi žalovanej je
preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti žaloby, ako aj
výroku, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania ( výrok I. a II.).

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

10. Nesprávny skutkový záver - odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa §
191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri
hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska

ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo
prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo,
prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli

najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

11. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový
stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak

síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne
vyložilpodmienkyvšeobecnevyjadrenévhypotézeprávnejnormyavdôsledkutohonesprávneaplikoval
vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).12. Odvolateľka produkuje ťažiskové vecné námietky, prostredníctvom ktorých spochybňuje vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nesprávne posúdenie povinnosti žalobcu danej ust. § 7 ods. 1

zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a tiež otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
z dôvodu absencie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/zákona č. 129/2010 Z. z. ( doba
trvania zmluvy a predpoklady na výpočet RPMN).

13. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje konanie dodávateľa a jeho právo

vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, ktorým na strane spotrebiteľa privodí stav straty výhody splátok
a zároveň stanovuje kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva
dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie
svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Prvá z kumulatívnych zákonných podmienok
ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky

spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom
uhradená, pričom právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky môže dodávateľ vykonať len po uplynutí
zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá.
Druhá kumulatívna podmienka je povinnosť dodávateľa pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky
upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým

zosplatnením pohľadávky. Povinnosť dodávateľa adresovanou písomnosťou upozorniť spotrebiteľa, je
dodávateľ povinný splniť vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah
titulom uzavretej úverovej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok poskytnúť žalovanej účelový úver
v sume 20.000 eur, ktorého časť úveru slúžila k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1 Zmluvy.

Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 302,43
eur. Podľa prílohy č. 1 k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2018 žalobca poskytne
bez žiadosti o čerpanie úveru zo strany žalovanej časť istiny úveru účelovo na predčasné splatenie
peňažných záväzkov žalovanej voči spoločnosti A. B. C., D., zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
13.07.2017 vo výške istiny 13.561 eur, spoločnosti B. J. A., D. zo Zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa

07.05.2014 vo výške istiny 2.350 eur, voči spoločnosti A. B. C., D., zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
11.05.2017 vo výške istiny 341 eur a voči spoločnosti I. E. E. J. C., zo Zmluvy č. XXXX XXXX XXXX XX
vo výške 3.354 eur. Súčasťou textu Zmluvy o úvere zo dňa 17.04.2018 boli aj ustanovenie úverových
podmienok z mysle ktorých, za splnenia dohodnutých podmienok ( najmä z prípade porušenia vašich
zmluvných povinností ) nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť ( tzv. zosplatnenie úveru).

V § 2 Hlavy 6. Úverových zmluvných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sa
dohodlo, že v prípade, ak sa žalovaná oneskorí s platením aspoň troch splátok alebo s platením jednej
splátky dlhšie ako tri mesiace, musí žalobcovi celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie
úveru). V konaní bolo nesporné, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností,
keď úver riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda

nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy
úverových podmienok s názvom Ukončenie zmluvy pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a
vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok.

16. V konaní nebolo sporné (a v odvolaní to nespochybňuje ani žalovaná), že žalobca uzatvoril

úverovú zmluvu so žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, pri ktorej nebolo preukázané
ani tvrdené, že by jej žalobca úver poskytol alebo finančné prostriedky z úveru boli využívané na
účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania žalovanej. Žalobca je obchodnou spoločnosťou,
ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalobca pri uzatváraní
úverovej zmluvy naplnil legálnu definíciu veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a žalovaná

definíciu spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ
upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú,
preto na predmetnú vec dopadá právna ochrana vyplývajúca z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na predmet a obsah zmluvy ako aj povahusubjektov, ktoré úverovú zmluvu uzatvorili, bolo potrebné zmluvu uzatvorenú stranami posúdiť ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Na zmluvný vzťah sporových strán
bolo preto potrebné vztiahnuť zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej

zmluvy, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

17. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom majú pôvod v konaní
uplatňované nároky žalobcu voči žalovanej, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom,

vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, posúdiac, že naň
dopadajú normy spotrebiteľského práva, podrobil ex offo (tiež vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej)
prieskumu obsah zmluvy o dotknutom splátkovom úvere aj obsahu spisového materiálu z hľadiska toho,
či došlo k platnému zosplatneniu úveru (§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka), či zmluva netrpí
bezúročnosťou a bezpoplatkovosť a tiež skúmal (rovnako z hľadiska tvrdení žalovanej), či postupom
žalobcu pred uzatvorením zmluvy nedošlo k hrubému porušeniu jeho povinnosti danej ust. § 7 ods. 1

zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zo správne aplikovaných ustanovení označeného
právneho predpisu platných a účinných ku dňu uzatvorenia dotknutej zmluvy aj vychádzal.

18. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanej veci došlo k platnému
zosplatneniu úveru zo strany žalobcu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

Splátky úveru boli dojednané so splatnosťou k 15.dňu v kalendárnom mesiaci. Z výpisu prehľadu
čerpania splátok a úhrad žalovanej ( viď. čl. 30) vyplynulo, že žalovaná v prospech žalobcu uhradila
sumu 11.502,34 eur , pričom zo strany žalovanej došlo k poslednej úhrade 38. splátky a splátky, s
ktorými bola žalovaná v omeškaní boli 39. až 42. splátka a pre ktoré došlo k zosplatneniu úveru.
Veriteľ vyzval žalovaného listom označeným ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 02.11.2022

na úhradu dlžnej sumy vo výške 936,29 eur do 15 dní od doručenia výzvy s hrozbou okamžitého
jednorazového vrátenia celého úveru spolu s prísl. v prípade neuhradenia dlhu. Výzvu žalovaná prevzala
dňa 10.12.2022 (podací hárok č. K.). Dlh nebol žalovanou v lehote uhradený. Výzvou k splateniu celého
dlhu zo dňa 08.12.2022 veriteľ žalovanú vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto
zmluvy, a to vo výške 15.181,91 eur, a to najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy. Výzvu žalovaná

prevzala dňa 15.12.2022 (podací hárok č. K.). Žalobca dodržal 15-dňovú lehotu na uplatnenie práva
zosplatniť celý úver, keď vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 08.12.2022 označeným
Výzva k splateniu celého úveru (ku dňu 17.02.2020), ktorý bol žalovanej doručený dňa 15.12.2022.
Žalovaná do podania žaloby (tiež rozhodnutia súdu prvej inštancie) neuhradila z dlhu žiadnu sumu.
Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno len vyvodiť, že upozornenie dodávateľa

minimálne 15 dní pred zosplatnením celého spotrebiteľského úveru predstavuje adresovanú písomnosť,
ktorá sa musí dostať do sféry spotrebiteľa, čo bolo v uvedenom prípade preukázané doručenkou a
taktiež z jej obsahu musí byť zrejmé upozornenie spotrebiteľa na možnú stratu výhody splátok v prípade
nezaplateniadlžnejčiastky,resp.namožnosťdodávateľauplatniťprávonaokamžitézosplatnenieúveru.
Z Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy jednoznačne vyplýva, že si žalobcu ako dodávateľ splnil povinnosti

vyplývajúce z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalovanú ako spotrebiteľa upozornil na
možné následky v prípade nezaplatenia požadovanej dlžnej čiastky.

19. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobca nepreukázal ani odoslanie ani doručenie výziev vzťahujúcich
sa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka

odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje. K výzve zo dňa 02.11.2022 predložil žalobca dva
dôkazy. Jednak doporučený list i výpis z elektronického portálu C. E., D. ( ePotvrdenka). Doporučený
list obsahuje podacie číslo zásielky, dátum, miesto a čas podania, vydanie zásielky, hmotnosť zásielky.
Výpis z elektronického portálu C. E., D.. obsahuje číslo a dátum podania zásielky, celé meno adresáta,
bydlisko adresáta, spôsob a cenu doručenia a špecifikáciu zásielky. V oboch výzvach sa pritom uvádza

zhodné podacie číslo, pričom koreluje s dátumom podania na pošte a s hmotnosťou zásielky. Zároveň
deklaruje, že zásielka bola doručená ( prevzatá ) dňa 10.11.2022. Rovnaké dôkazy ( doporučený list
a ePotvrdenku) žalobca predložil k výzve zo dňa 8.12.2022, doručenej dňa 15.12.2022. Ani odvolací
súd preto nemá pochybnosti o doručení týchto výziev, rovnako ako súd prvej inštancie (ktorý výslovne
skonštatoval, že uvedená výzva zo dňa 02.11.2022 bola doručená dňa 10.11.2022 a výzva zo dňa

08.12.2022 bola doručená dňa 15.12.2022, v bode 7.11 a 7.12 napadnutého rozsudku). Preukázanie
odoslania listín na adresu žalovanej doporučeným listom podporený výpisom z elektronického portálu
C. E., D. je podľa odvolacieho súdu dostatočné. Odovzdaním zásielok na poštovú prepravu totiž
odosielateľ môže počítať s riadnym doručením adresátovi zásielky, teda i s dôjdením prejavu vôleodosielateľa adresátovi (v súlade s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Tento záver je pritom aj v
súlade s judikatúrou, podľa ktorej je podstatné, „aby adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom
vôle odosielateľa, a teda aby sa tento prejav vôle dostal do jeho dispozičnej sféry, pričom povinnosťou

odosielateľa je preukázať doručenie prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta (teda nie je nutné
preukazovať doručenie priamo do vlastných rúk adresáta)“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
25.4.2023, sp. zn. 9 Cdo 295/2021).

20. Neobstojí ani námietka žalovanej, že Zmluva o úvere neobsahuje dohodu v zmysle § 565

Občianskeho zákonníka o možnosti jednorazového splatenia dlhu. V tomto odvolací súd poukázal
na obsah predmetnej úverovej zmluvy, v zmysle ktorej zoznámil žalovanú s ustanovením úverových
podmienok o zosplatnení úveru. Okrem iného podľa Hlavy 1 § 1 Úverových zmluvných podmienok
spoločnosti A. B. C., a. s. (ďalej Úverové podmienky), tieto úverové podmienky sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatváranej medzi Vami a spoločnosťou A. B. C., D. (ďalej
spoločnosť). Jedná sa o zmluvné podmienky v zmysle § 273 zák. č. 513/1991 ZB. v platnom znení (ďalej

Obchodný zákonník), pričom žalovaná spojím podpisom potvrdila, že tieto úverové podmienky prevzala
a oboznámila s a s nimi.

21. Pokiaľ sa týka určenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd uvádza, že
z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia

zmluvy nevyplýva, aby zmluva musela obsahovať konkrétny dátum doby jej trvania t.j. uvedenie dňa,
mesiaca a roka trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z predmetnej zmluvy uzatvorenej stranami
sporu je zrejmé, že v zmluve bol uvedený konkrétny dátum splatnosti prvej splátky úveru, splatnosť
ďalších splátok v zmysle splátkového kalendára, ako aj celkový počet splátok, pričom dátum poskytnutia
úveru ( čerpania ) v zmysle Zmluvy predstavoval deň, kedy bol úver prevedený na špeciálny účet, ktorý

bolzatýmtoúčelomzriadenýanásledneposkytnutýnabežnýúčetžalovanej(23.04.2018). Zuvedených
parametrov je objektívne možné určiť konkrétny termín doby trvania zmluvy resp. konečnej splatnosti
úveru, a to aj priemerným spotrebiteľom. Súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. Zn. 7Cdo/277/2021 zo dňa 21.4.2022, podľa ktorého eurokonformný výklad § 9 ods. 2
písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení v dobe uzavretia zmluvy umožňuje dospieť k záveru, že toto

ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné uvedenie požadovaných informácií
vo vzťahu ku každej náležitosti (t. j. k dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj termínu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby,
či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere" v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c) Smernice.
Nakoľko úverová zmluva obsahuje termín konečnej splatnosti úveru dňa 15.05.2026 je podľa názoru

odvolacieho súdu uvedená formulácia o dobe trvania zmluvy dostatočne zrozumiteľná na to, aby
priemerný spotrebiteľ mohol ľahko stanoviť dobu trvania zmluvy.

22. Pokiaľ ide o posúdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia zmluvy (uvedenie predpokladov použitých na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov) a preto nie je potrebné spotrebiteľský úver považovať
zabezúročný a bez poplatkov, je potrebné uviesť, že v tomto sa odvolací súd stotožnil s poukazom
súdu prvej inštancie na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.02.2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020, v zmysle
ktorého zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve

konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani
predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN.
Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd SR vo veciach sp. zn. 1Cdo/205/2021 z 23.11.2022, 9Cdo/37/2020
z 29.03.2022, 5Cdo/55/2020 zo dňa 24.02.2022, 1Cdo/42/2020 zo dňa 27.04.2022. Odvolací súd
konštatuje, že v Zmluve sú v rámci základných parametrov úveru uvedené všetky predpoklady potrebné

na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru 20.000 eur, výšky mesačnej splátky 302,43 eura,
počtu splátok 96, dátum prvej splátky 23.06.2018, termín konečnej splatnosti 15.05.2026, výšky úrokovej
sadzby 9,95 % ročne, RPMN 10,4 %, priemerná RPMN 8,58% a celková čiastka úveru 29.033,28 eur.

23. Z vyššie uvedených dôvodov sa preto odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalovanej o absencii

obligatórnych údajov podľa § 9 ods. písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
teda o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.24. Odvolací súd sa zaoberal tiež námietkou žalovanej, či žalobca pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods.1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nemožno pochybovať o tom, že súd

prvej inštancie postupoval správne, keď v konaní zisťoval, či žalobca pred poskytnutím úveru skúmal
bonitu žalovanej, teda či si splnil vo vyžadovanom rozsahu svoju povinnosť danú ust. § 7 ods. 1 s
možným nástupom sankcií daných ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
keďže ide o jednu zo zákonných podmienok, ktorej splnenie pri uzatvorení zmluvy vyžaduje právna
úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

25. Z obsahu spisového materiálu v danej veci vyplýva, že žalobca disponoval internými informáciami
o výške príjmu žalovanej v čase pred uzatvorením dotknutej úverovej zmluvy, ktorý mesačný čistý
príjem mal predstavovať čiastku cca 1.600,- Eur, ktoré skutkové tvrdenie žalobcu, žalovaná (dostupnosť
tejto informácie či jej pravdivosť) v priebehu konania nepoprela. Žalobca tiež tvrdil, že mal pred
uzatvorením zmluvy informácie o osobných pomeroch žalovanej (rozvedená, bezdetná, býva u rodičov),

ktoré skutkové tvrdenie rovnako žalovaná nepopiera. Žalobca skutočnosti preukazoval predložením
interných dokumentov o posúdení bonity žalovanej, výpisov z bankového účtu za účelom preukázanie
príjmov a výdavkov žalovanej, z výplatných pások od zamestnávateľa žalovanej za minulé obdobie
(12/2017, 1/2018,2/2018,3/2018). Rovnako žalovaná netvrdí v rozhodnom čase existenciu či už
vyživovacích povinností, alebo takých pravidelných mesačných nákladov na jej strane (nad rámec

zisteného úverového zaťaženia), ktoré by boli spôsobilé obraz jej bonity spochybniť. Žalobca v priebehu
konania tiež predložil za účelom preukázania skúmania bonity žalovanej pred uzatvorením zmluvy
výsledok dopytu do úverového registra ( úverová správa z registrov dlžníkov), z ktorého vyplynulo,
že žalovaná pred poskytnutím úveru okrem žalobcom poskytnutého úveru má ešte 7 existujúcich
kontraktov ( tri splátkové, jeden nesplátkový a tri kreditné karty ). Existujúce záväzky žalovanej v

tom čase predstavovali kumulatívne mesačné splátky úverov 647,78,- eur. Odvolací súd sa zároveň
domnieva, že niektoré existujúce záväzky žalovanej, ktoré bola povinná splácať spolu s ďalším( v
tomto konaní poskytnutým) úverom pred uzatvorením zmluvy vzhľadom na zostatkovú hodnotu a výšku
mesačnej splátky, sú v súčasnosti splatené. Z dostupných skutočností tak vyplýva, že žalobcu mal z
vyššieuvedenýchinformáciímožnosťzískaťobjektívnyobrazofinančnejsituáciižalovanej,smožnosťou

analýzy pri disponibilite informácie o výške v tom čase aktuálneho príjmu žalovanej, ktoré tvrdenie tento
v konaní nepoprela, a to je podľa názoru odvolacieho súdu ťažiskové, mal prehľad o jej komplexnom
úverovom zaťažení, kedy aj bez ďalšej podrobnej analýzy, či zisťovania doplnkových informácií je
zrejmé, že poskytnutím úveru zo strany žalobcu za daných podmienok (výška splátky) nedochádzalo k
navýšeniu mesačného úverového zaťaženia žalovanej, ale naopak k jeho poníženiu, keďže po vyplatení

štyroch záväzkov, ktorých celková čiastka istiny tvorila u žalovanej väčšinu poskytnutého úveru , došlo
týmto spôsobom k poníženiu úverového zaťaženia žalovanej nie v zanedbateľnej výške. Pravdou
je, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje (vychádzajúc z jeho znenia) skúmanie bonity s
odbornoustarostlivosťou,tedavyššístupeňobozretnostiaodbornostidodávateľa,avšakvtomtoprípade
vzhľadom na okolnosti podľa názoru odvolacieho súdu nemožno hovoriť vo vzťahu k žalobcovi o

porušení jeho povinnosti skúmať bonitu žalovanej ani s prihliadnutím na jeho odbornú starostlivosť takej
intenzity, aby bola spôsobilá k záveru o hrubom porušení jeho zákonnej povinnosti danej ustanovením
§ 7 ods. 1. Tento mal k dispozícii zistenia o výške príjmu žalovanej, jej osobných pomeroch, ktoré
tvrdenia žalovaná nepopiera a zároveň neprodukuje v rozhodnom období existenciu prítomnosti ďalších
skutočností na jeho strane, ktoré by jeho bonitu mohli výrazne ovplyvniť, potencionálny veriteľ tiež

mal vedomosť o jej komplexnom úverovom zaťažení (výstupy do úverového registra) a pri zjavnom
fakte, že v dôsledku poskytnutia úveru tak žalovaná z hľadiska mesačného zaťaženia mala byť na tom
dokonca lepšie, nemožno mu vyčítať, že tento substrát poznatkov považoval za postačujúci pre záver o
dôvodnom predpoklade, že žalovaná si bude môcť vzhľadom na svoj príjem, svoje zmluvné povinnosti
plniť (o to viac, keď bez poskytnutia úveru by jej mesačná záťaž zostala vyššia). Nezodpovednosť

dlžníka v podobe zlej finančnej disciplíny, ktorú reálne nebol dôvod so zreteľom na výšku príjmu a
zníženie mesačného úverového zaťaženia potencionálneho dlžníka predpokladať, však nemôže byť
bez ďalšieho (bez existencie relevantných okolností ktoré však v danej veci zistené neboli) pripísaná
na ťarchu veriteľa, keďže aj ochrana spotrebiteľa má svoje zákonné aj racionálne limity. Žalovaná
s poukazom na predchádzajúci počet úverov nebola v obdobných vzťahoch „nováčikom“, preto pri

minimálnej obozretnosti a aktivite, či zodpovednom plnení si povinností mohla dôsledkom spojeným so
zosplatnením úveru predísť.26. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že okolnosti
danej veci neindikujú k dôvodnosti námietky žalovanej o nesplnení vo vyžadovanom rozsahu povinnosti
žalobcu (resp. jej hrubé porušenie) predpísanej mu ust. § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., čím je aj

následná polemika o nástupe sankcií s porušením takejto povinnosti či už v podobe bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, či nemožnosti jeho zosplatnenia bezpredmetnou.

27. Dôvodom pre zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho vyhovujúcej časti (výroku I.)
je opodstatnená argumentácie žalovanej, týkajúca sa povolenej výšky splátky splatnosti peňažného

plnenia.

28. V konkrétnostiach danej veci žalovaná bola zaviazaná napadnutým rozhodnutím súdu prvej
inštancie zaplatiť žalobcovi 15.130,91 eur s prísl., čo jej súd povolil splácať v mesačných splátkach
po 305,- eur pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, ktoré
rozloženie splátok odvolací súd považuje za hraničné s udržateľnosťou vo svetle pomerov žalovanej,

kedy jej zaplatenie jednorazovo, či vo väčších, ako skutočne minimálnych splátkach, by objektívne bolo
spôsobilé žalovanú ohroziť. Konajúci súd je pri určovaní výšky splátok povinný prihliadnuť na príjmy a
výdavky, resp. majetkové pomery povinného, na výšku priznaného plnenia, ale aj na hľadisko ochrany
oprávneného, teda či zdržaním v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru
dotknuté záujmy oprávneného. Vychádzajúc zo skutočností uvedených právnym zástupcom žalovanej

v podaní zo dňa 16.10.2023 spolu s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú jej finančnú
situáciu, ktorá jej umožňuje uhrádzať dlžnú sumu iba v mesačných splátkach po 200 eur zročných
k 25. dňu v mesiaci žalovaná uviedla, že býva s rodičmi, ktorým na bývanie prispieva sumou 250 eur,
ďalej platí za telefón 60 eur mesačne, za cestovné zaplatí mesačne min. 150 eur, jediným zdrojom
príjmu je zárobok vo výške 1500 eur z Rakúska, kde pracuje. Poukazovala na svoje ďalšie úvery. Je

evidovaná ako dlžníčka voči viacerým veriteľom, v H. I. s mesačnou splátkou vo výške 300 eur,
v D. , D. s mesačnou splátkou vo výške 120 eur, v C., D.. Nemožno pochybovať, že súčasná sociálna
situácia žalovanej nie je jediným kritériom pre rozhodnutie súdu o povolení zaplatenia súdom priznaného
peňažného plnenia v splátkach. Je potrebné prihliadnuť na skutočnosť uvádzanú žalobcom, že žalovaná
od doby poskytnutia úveru vo výške 20.000,- eur, t.j. od roku 2018 zo svojho dlhu zaplatila čiastku

11.502,34 eur. Splátky, ktoré povolil súd prvej inštancie žalovanej na zaplatenie peňažného plnenia
(305,- eur mesačne), sú minimálne vyššie ako boli splátky pôvodného úveru 302,43 eur. Na strane
druhej vezmúc do úvahy nie zanedbateľný fakt spočívajúci v tom, že žalobca ako oprávnený
subjekt je právnickou osobou, a teda na jeho strane rozhodne nemožno hovoriť o vzniku ťaživej situácie
v dôsledku skutočnosti, že by mu žalovaná prisúdenú čiastku mala splácať v splátkach (po 200,- eur)

za súčasného zistenia o ďalších finančných plneniach iným veriteľom, odvolací súd nemá pochybnosť
o tom, že konkrétne okolnosti indikujú dôvodne v prospech využitia aplikovaného inštitútu splátok dlhu
za súčasného záveru, že takto nastavené splácanie nemožno považovať vo vzťahu k žalobcovi za
rozpornésozásadouspravodlivosti (čl.2ods.1CSP),alenaopaksňousúladné,ak žalovanejboladaná
možnosť dodržať súdom prvej inštancie nastavenú platobnú disciplínu v mesačných splátkach, ktoré je

schopná plniť (aj to za výnimočne životných okolností), pričom samozrejme nemožno opomenúť
ani sankciu, ktorá nastupuje pre prípad nedodržania nastaveného platobného režimu v podobe straty
výhody splátok, pre prípad čo i len jednej nezaplatenej splátky žalobcovi riadne a včas. Okrem iného je
treba podotknúť, že Civilný sporový poriadok ustanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Pokiaľ žalovaná požadovala povoliť

splátky 200,- eur mesačne, žalobca uvedené nenamietal. Odvolací súd preto v časti výšky splátok
peňažného plnenia považuje za opodstatnené, aby povolil žalovanej zaplatiť peňažné plnenie žalobcovi
v splátkach po 250,- eur mesačne splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.

29. Zostávajúca ťažisková odvolacia námietka žalovanej spočíva v tom, že súd nevyzval žalovanú

na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu zo strany žalovanej. Ani táto námietka
nebola dôvodná. Nad rámec toho, odvolací súd upriamil pozornosť na to, že zo strany súdu nedošlo
k porušeniu ustanovení CSP, keď doručoval do vlastných rúk prostredníctvom právneho zástupcu
žalovanej vyjadrenie žalobcu k odporu žalovanej z čl.44 a nasl. spolu s prílohami a poučením, že
má možnosť sa k vyjadreniu protistrany vyjadriť v lehote 10 dní. Uvedené bolo právnemu zástupcovi

žalovanej doručené dňa 21.07.2023 (čl. 79).

30. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil
tak, že žalovanej povolil zaplatiť žalobcovi sumu 15.130,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške7,5 % ročne zo sumy 13.901,33 eur od 24.12.2022 do zaplatenia v mesačných splátkach po 250,- eur,
tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

31. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 396 ods. 2 CSP

rozhodnúť súčasne o nároku na náhradu trov konania, a to vzniknutých tak na súde prvej inštancie, ako
aj v odvolacom konaní.

33. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

34. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP a vyslovil, že úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).