Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216486
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8118216486.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, XXX XX A., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., obaja právne
zastúpení: AK MAZANEC, s.r.o., so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 53 494 920,
proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpenému:
JUDr. Martin Staroň, advokát, IČO: 42083541, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 9C/51/2018-771 zo dňa 10. októbra 2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovia majú vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že vlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. A., okres Prešov, obec Prešov, a to parcely C KN č.
7716/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2, parcely C KN č. 7716/2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 267 m2, parcely C KN č. 7717, druh pozemku: záhrada
o výmere 281 m2, stavby - rodinný dom súp. číslo XXXX, postavenej na parcele C KN č. 7716/1 sú (je)

žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci v rozsahu 7/8 v pomere k celku, žalobkyňa D. B. v podiele 1/8
v pomere k celku. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške
týchto trov.

2. Žalobcovia sa žalobou došlou súdu dňa 26.11.2018 domáhali určenia, že sú vlastníkmi parcely C
KN č. 7716/1, parcely C KN č. 7716/2, parcely C KN č.7717 a stavby rodinného domu so súpisným

číslom XXXX postavenej na parcele C KN č. XXXX/X a to tak, že v rozsahu 7/8 ide o ich bezpodielové
spoluvlastníctvo a v rozsahu 1/8 ide o výlučné vlastníctvo žalobkyne D. B.. V žalobe žalobcovia uviedli,
že v máji roku 2011 im ich syn I. B. oznámil, že sa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti dostal do
finančných problémov a že je proti nemu vedené exekučné konanie o vymoženie sumy 1.550.000,- CZK.
I. B. svojich rodičov požiadal, aby mu požičali peniaze na zaplatenie dlžnej sumy súdnemu exekútorovi.
Keďže žalobcovia touto sumou nedisponovali, požiadali žalovaného, ktorý bol v tom čase priateľom ich
dcéry D. B. o pomoc, a to z dôvodu, že tento sa prezentoval ako advokát a veľký biznismen a vyhlásil, že

s podobnými záležitosťami má skúsenosti. Žalobcovia sa so žalovaným dohodli, že žalovaný zaobstará
pre ich syna exekúciu tak, aby bola potrebná suma vyplatená a exekúcia úspešne ukončená. Táto
dohodabolauzatvorenáústne.VsúladesuvedenoudohodoudalžalovanýpodpísaťI.B.plnomocenstvo
na zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní a od tej doby jednal s exekútorom J. K. L. a správnikom veriteľa v predmetnej veci výlučne on, ako splnomocnený zástupca. Žalobcovia citovali §
724 a § 728 Občianskeho zákonníka obsahujúce ustanovenia o príkaznej zmluve. Tvrdili, že žalovaný
v exekučnom konaní vedenom J. K. L. konal a za tým účelom niekoľkokrát vycestoval do Prahy. Na

tieto činnosti mu žalobcovia poskytovali finančné prostriedky, o ktoré si požiadal, a ktoré boli podľa jeho
tvrdenia nevyhnutné na splnenie príkazu. Tieto peniaze boli poskytované bezhotovostne alebo vkladmi
v hotovosti na účet. O odovzdaní hotovosti priamo do rúk žalovaného, dokladmi o prijatí žalobcovia
nedisponujú, a to aj napriek tomu, že žalovanému bol odovzdaný značný obnos peňazí. Po určitom
čase sa žalovaný dostavil ku žalobcom a mal im tvrdiť, že exekúcia vedená voči ich synovi môže mať

dopad aj na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Odporučil im, aby tieto nehnuteľnosti previedli do
jeho výlučného vlastníctva. Nakoľko žalobcovia chceli pomôcť svojmu synovi I. B. a zároveň chrániť svoj
majetok s ponúknutým riešením bez rozmýšľania súhlasili. Žalovaný predložil žalobcom kúpnu zmluvu,
ktorú podpísali dňa 15.6.2011, a to bez toho, aby si ju vopred dôkladne preštudovali alebo uvedomili
dôsledky svojho konania. Žalobcovia sa so žalovaným dohodli, že ich nehnuteľnosti dočasne prevedú
na žalovaného a následne po skončení exekučného konania žalovaný tieto nehnuteľností prevedie

na nich späť alebo prípadne na ich dcéru D., pričom ohľadom nákladov na zaobstaranie záležitosti
sa so žalovaným vyrovnajú. O kúpnej cene za predmetné nehnuteľnosti pojednáva článok II. kúpnej
zmluvy, pričom žalobcovia sú si vedomí, že zmluvu podpísali a táto obsahuje ustanovenie o tom, že
suma 250.000,- eur im bola vyplatená. Žalobcovia však túto sumu nikdy neobdŕžali a nikdy nemali
vôľu nehnuteľností skutočne na žalovaného previesť. Úmysel žalobcov je možné vyvodiť z toho, že

žalobcovia sa naďalej k predmetným nehnuteľnostiam správali ako k svojim, bývali v nich, zveľaďovali
ich, zabezpečovali údržbu a úpravy a pod. Po celý čas od podpísania kúpnej zmluvy žalobcovia konali s
vedomím, že nehnuteľnosti sú v ich vlastníctve. Žalobcovia majú za to, že aj z konania žalovaného, ktorý
nezaplatil kúpnu cenu vyplýva, že ani čiastočne nemal záujem uzavrieť kúpnu zmluvu. Majú za to, že v
rozhodnom čase žalovaný nedisponoval finančnými prostriedkami, ktoré by mohol použiť na vyplatenie

kúpnej ceny nehnuteľností. Žalobcovia citovali § 39 Občianskeho zákonníka a § 39a Občianskeho
zákonníka, § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 51 Občianskeho zákonníka a na ich podklade majú
za to, že uzatvorený a napádaný právny úkon - kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je neplatná.
Právnu argumentáciu rozšírili na pojednávaní aj v tom smere, že sa domáhajú neplatnosti prevodnej
zmluvy z dôvodu omylu na ich strane.

3. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 9C/51/2018-486 zo dňa 19. októbra 2020 tak,
že žalobu zamietol. Žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Tretím
výrokom zrušil neodkladné opatrenie vydané v tomto konaní pod č.k. 9C/51/2018-129, 9C/51/2018-163,
9C/51/2018-227, 9C/51/2018-269.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 9C/51/2018-486 zo dňa 19. októbra 2020 podali odvolanie
žalobcovia. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 16Co/3/2021-609 zo dňa 31. januára 2022
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu
nepreskúmateľnosti a predčasnosti vydaného rozhodnutia.

5. Po vrátení veci a opätovnom vykonaní dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že jeho
prvý rozsudok nebol správny a vychádzal z príliš formalistickej aplikácie práva. Súd sa prvotne zaoberal
tým, či žalovaný sa (ne)zaviazal zabezpečiť exekúciu syna žalobcov, I.. Súd vychádzal z toho, že
6.6.2011 I. B. splnomocnil žalovaného, aby ho v exekúcii sp. zn. XXXXX/XXX/XX zastupoval v plnom

rozsahu. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že plnomocenstvo sa týkalo iba nahliadnutia do spisu,
keďže jeho text tomu nezodpovedá a žalovaný do exekučného spisu nikdy ani nahliadnuť nebol. Súd
prvej inštancie mal za to, že žalovaný mal riešiť exekúciu I. B. s následkami, čo najmenej pre B.
nepriaznivými. Uvedené je potvrdzované aj výpoveďou žalobcu p. B., že bol na syna I. nahnevaný a
oznámil mu nech sa ďalej v exekúcii neinteresuje, všetko preberá do svojich rúk žalovaný a práve preto

muboloudelenéneobmedzenéplnomocenstvo.Dňa15.6.2011došlokpodpisulistinysobsahomkúpnej
zmluvy, ktorej (ne)platnosť je predbežnou otázkou vo vzťahu k určeniu vlastníctva. Súd vychádzal z
tvrdení žalobcov, že týmto spôsobom na podnet žalovaného chceli jednak chrániť svoj majetok (keďže
žalovaný im tvrdil, že z dôvodu exekúcie syna I. je ohrozený) a jednak chceli garantovať žalovanému
zaplatenie nákladov, ktoré mu pri vybavovaní exekúcie vzniknú, pričom z dôvodu nedostatku vôle

skutočne vlastníctvo previesť a vedomosti žalovaného o tom, kúpna cena zaplatená nebola. Uvedenému
zodpovedá aj tvrdenie žalobcov, že na ich požiadanie o pôžičku žalovaný uviedol, že prostriedky na
vyplatenie exekúcie nemá.6. Skutočnosť ingerencie žalovaného vo veci I. B. potvrdzuje predložená mailová komunikácia zo
dňa 17.7.2011, z ktorej plynie usmerňovanie rozdelenia SJM a žaloby o zúženie SJM žalovaným. Z
tejto komunikácie ďalej plynie požiadavka žalovaného, aby sa obsah návrhu neupravoval, ktorá potom

dáva za pravdu žalobcom, že kúpnu zmluvu museli podpísať tak ako im bola predložená. Tvrdenie
žalovaného, že túto komunikáciu si z adresy žalovaného posielal sám I. B. vyznieva ako účelové.
Následne žalovaný od manželov I. a J. B. kúpil nehnuteľnosť v obci M., pričom tvrdenie o jej kúpe
za peniaze J. B., požičané od rodiny a známych, vyvrátené žalovaným neboli, keďže tento stopu
preukaznosti svojich finančných operácii nezanecháva. Naopak požičanie peňazí J. B. preukázané bolo

a niet dôvodu neveriť, že to bolo na kúpu domu žalovaným, keďže tieto financie neboli podľa prehľadu
zaplatených súm použité B. ml. priamo na úhradu exekúcie ale až časť kúpnej ceny vo výške 428.000,-
Kč išla na exekúciu p. B. ml. Následne žalovaný túto nehnuteľnosť predal manželke I. B. - J. B. za
sumu 1.900.000,- Kč, čím na úkor manželov B. ml. získal finančný prospech. Uvedený postup vymyslel
žalovaný a malo sa ním dosiahnuť, aby rodinný dom B. ml. im patril v zmenenom vlastníckom režime
(vlastník iba J. B., aby dom nepatril do SJM). Rovnako žalovaný získal finančný prospech aj z predaja

nebytového priestoru v Prahe kúpeného od manželov B. ml. Tu je potrebné uviesť, že syn žalovaného p.
N. vypovedal, že peniaze za predaj nebytového priestoru boli vyplatené na jeho účet a on ich následne
v hotovosti vyplatil žalovanému, čím si žalovaný ďalej držal líniu nevystopovania jeho transakcií.

7.Kvyplateniukúpnejceny250.000,-eur,súdprvejinštanciedospelkzáveru,žetátoskutočnevyplatená

nebola, a to jednak na základe dôvodov uvedených vyššie a nižšie a jednak na základe rozličných
výpovedí D. F., O. B., dcéry žalobcov a manželky žalovaného, ktorá vo výpovedi na polícii dňa 4.12.2018
uviedla, že suma 250.000,- eur bola vyplatená tak, že peniaze boli na jednej kôpke o výške cca 3 - 5 cm a
na pojednávaní konanom dňa 19.10.2020 uviedla, že suma 250.000,- eur bola vyplatená v bankovkách
o nominálnej hodnote 500,- eur vo viacerých zväzkoch, pričom podľa súdu rozdielnosť týchto výpovedí

nemožno odôvodňovať, že pri výpovedi na polícii mala D. F. tri dni pred pôrodom. K tvrdenej bonite
žalovaného súd poukázal na úradný záznam KR PZ v Prešove zo dňa 3.11.2020 (č.l. 515), z ktorého
vyplýva, že celkový kredit žalovaného a jeho spoločností bol za sledované obdobie 6.745.612,17 eur
a celkový debet bol 6.854.303,15 eur a preto hotovostnú disponibilitu žalovaného určiť nemožno, čo
schopnosť vyplatenia sumy 250.000,- eur v hotovosti nepotvrdzuje.

8. Súd prvej inštancie sa z podnetu Krajského súdu v Prešove opätovne zaoberal znaleckým posudkom
vypracovaným v trestnom konaní A. G. P., A. na svedkyňu D. F., z ktorého skutočne vyplýva, že
vyšetrením preukázané tzv. lži skóre je celkovo v pásme nadpriemeru, to znamená osobnosť vykazuje
trvalovyššísklonsprávaťsasociálnežiaduco.Možnéjepretounejivedoméhranieurčitejrole.Znalkyňa

ďalej uviedla, že nad znakmi nasvedčujúcimi vierohodnosti svedkyne (výpoveď sa javí prevažne trvalo
konštantná v hrubých rysoch) prevažujú znaky, ktoré eventuálne svedčia v prospech nevierohodnosti
jej výpovede (nedostatok detailov, neprítomné uvádzanie špecifických detailov a pod.). Podľa znalkyne
možno u D. F. predpokladať vedomú snahu svojou výpoveďou jednej strane poškodiť a druhej pomôcť.
Nemožno vylúčiť, že nedošlo k ovplyvneniu výpovede inou osobou, ale ani to, že ide o zámerné

vypovedanie primárne z jej osobných dôvodov a vlastných rozhodnutí.

9. Súd prvej inštancie vykonal dôkaz výsluch svedka p. N. o tom, že C. I. je existenčne závislý od
žalovaného, má pred ním strach a je ochotný splniť akékoľvek jeho príkazy, sa javí ako nedôveryhodná
jeho výpoveď (C. I.) o prinesení sumy 250.000,- eur z H. do hotela L., keďže v nej absentujú potrebné

podrobnosti a opis svedka C. I. svedkom N. zodpovedá tomu, čo uviedol znalec psychológ A. I. F.,
A. v znaleckom posudku č. 20/2020, kde dospel k záveru, že arogantné správanie tohto svedka s
cieľom vyhnúť sa posúdeniu jeho osobnosti znalcom z psychoanalytického hľadiska je možné vysvetliť
dvojako: buď sa jedná o silné pocity menejcennosti (ktoré organizmus dlhodobo nevie zniesť, a preto je
tento pocit kompenzovaný opačnými prejavmi, t. j. sebastrednosťou, povýšenectvom, prejavmi viac, či

menej manifestovanej agresivity, čiže sa jedná o obranný mechanizmus, ktorým sa vnútro chráni pred
slabosťou), alebo o pocit strachu.

10. Súd prvej inštancie považoval za absolútne nelogické, aby žalobcovia v 06/2011 prijali kúpnu cenu
250.000,- eur, pričom na vyplatenie exekúcie ich syna postačovala suma cca 70.000,- eur, za zvyšných

180.000,- eur sa dalo opatriť kvalitné bývanie, a už v 07/2011 chodili prosiť rodinu a priateľov o požičanie
peňazí na exekúciu ich syna a zároveň B. ml. museli hľadať spôsob ako zachrániť dom, v ktorom žila
matka p. B. ml. O serióznosti žalobcov a tom, že žalobcovia mali dobré vzťahy svedčí počet ľudí, ktorí
im peniaze skutočne požičali. Rovnako za nelogické vzhľadom na tieto vzťahy súd považoval, že rodinaa priatelia žalobcov vedeli o nepríjemnej situácii ich syna, ale nevedeli o ich vôli presťahovať sa na I..
To svedčí o tom, že žalobcovia sa na I. sťahovať nechceli (so žalovaným tvrdeného dôvodu blízkosti k
synovi) a na neexistenciu takejto vôle poukazuje aj to, že ich syn dlhodobo s rodinou žil v A. a nie na I..

Záver o nevyplatení kúpnej ceny je podporený aj tým, že sumu cca 8.000,- eur na vyplatenie exekúcie
poskytli žalobcovia žalovanému, keďže ju nevedeli do ČR vyplatiť sami (podľa tvrdenia žalovaného).
Potom nezodpovedá elementárnej logike, že by pri inkasovaní sumy 250.000,- eur neposkytli potrebnú
časť žalovanému, aby ju vyplatil do exekúcie (išlo predsa o obdobie, keď žalovanému verili a mali ho za
spasiteľa) ale dávali ju synovi, na ktorého boli nazlostení.

11. Súd prvej inštancie považuje tvrdenia žalobcov o tom, že ich žalovaný vmanévroval negatívnym
opisomsituácieichsynadotakejpozície,žetítomuboliochotnípodpísaťhocijakýdokumentzapravdivé.
Súd tento záver spájal s tým, že verí tomu, že dokument, ktorý predložili žalobcovia na pojednávaní
konanom dňa 19.10.2020 na č.l. 475 spisu s poznámkou „doniesla D. november 2011“, je pravdivý
a skutočne vypracovaný žalovaným, aj keď tam jeho podpis chýba, čo je znova len výsledkom jeho

sofistikovaného postupu ako sa obohatiť na úkor žalobcov a ich syna I. spôsobom ťažko dokázateľným.
V tejto listine je rozpísaný postup akoby exekúcia prebiehala bez zásahu žalovaného a ako prebieha
po jeho zásahu. Okrem iného, nebyť zásahu žalovaného, uskutočnila by sa dražba domu a ostatného
majetku I. B. a jeho vypratanie z domu. Všetko by hradil I. B. ako povinný a trovy súdnej exekúcie by
boli značné. Zároveň v časti „Prísľuby“ sú uvedené I. B. pripisované tvrdenia, ktoré neboli splnené, a

ktoré ho mali vykresliť pred žalobcami ako jeho rodičmi v zlom svetle a utvrdiť ich v tom, že žalovaný je
ich jedinou záchranou. To prečo súd verí, že ide o dokument vypracovaný žalovaným ako súčasť jeho
stratégie, je uvedenie nasledujúcej vety: I. - D. trápne jednanie. Uvedené tvrdenie usvedčuje žalovaného
z toho, že v exekúcii I. B. zohrával dôležitú úlohu, a že tento dokument napísal on, pretože bol to práve
žalovaný, ktorý sa s pánom D. stretol v lete 2011 za účelom, aby boli získané pozemky v okolí domu B.

M. M., samozrejme bez finančnej ujmy žalovaného, a teda tak, že túto kúpu mal financovať pán D., ktorý
to odmietol. Keďže stratégia žalovaného kúpiť okolité pozemky za účelom sťaženia prístupu k domu
sa mu nepozdávala a odmietol ju, práve toto odmietnutie je podľa súdu príčinou poznámky o trápnom
jednaní. Žalovaným navrhované odkúpenie okolitých pozemkov za účelom sťaženia prístupu k nemu
síce protizákonné nie je, svedčí však o morálnom nastavení žalovaného a potvrdzuje tvrdenia žalobcov,

že žalovaný prezentoval, že v obdobných veciach vie chodiť.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcami
a žalovaným bola skutočne uzavretá príkazná zmluva podľa § 724 Občianskeho zákonníka, s ktorou
bol I. B. uzrozumený a čomu zodpovedá ním udelené plnomocenstvo žalovanému ako aj žalovaného

činnosť. Kúpna zmluva, ktorá je v konaní sporná, je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pretože žalobcovia ani žalovaný nemali skutočnú vôľu ju uzavrieť. Vzhľadom
na to, že k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalovaným a žalobcami došlo až po niekoľkých rokoch, má
súd za to, že žalovaný poňal úmysel znenie kúpnej zmluvy zneužiť až dodatočne. Preto kúpna zmluva
bola výrazom nevážnej vôle strán sporu a nie omylu žalobcov. Aj keby súd hypoteticky vychádzal z

omylu žalobcov vo vzťahu k vážnosti, či nevážnosti vôle žalovaného k času jej uzavretiu, právo domáhať
sa relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka by premlčané nebolo, pretože svoj omyl
žalobcovia odhalili až v roku 2017 (keď sa žalovaný začal domáhať vypratania domu) a žaloba bola
podaná na súde dňa 26.11.2018, teda nesporne pred uplynutím 3 - ročnej premlčacej lehoty (§ 101
Občianskeho zákonníka).

13. Pri hľadaní spravodlivého riešenia a v konkrétnom prípade pri posudzovaní platnosti právneho úkonu
v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka (predovšetkým ak vykladá pojmy ako „dobré mravy“,
„tieseň“, „sloboda vôle“), musí súd vziať do úvahy všetky okolnosti a súvislosti, ktoré sú mu známe.
Vytváranievôleajejdeformáciamôžebyťdlhodobýmprocesom.Pretojepotrebnézohľadniťajokolnosti,

ktoré predchádzali vzniku právneho úkonu, platnosť ktorého je spochybňovaná, pohnútky zúčastnených
strán, ich obozretnosť (v zmysle zásady „vigilantibus iura“), existenciu či, naopak, absenciu dobrej vôle a
podobne. Všeobecný súd sa nemôže obmedziť len na skúmanie písomného prejavu vôle (textu zmluvy).
V takom prípade je možné hovoriť iba o posúdení prejavu. To však nevypovedá nič o náležitostiach vôle,
medzi ktoré radí právna teória jej danosť (existenciu), vážnosť, slobodu a absenciu omylu (Luby Š. in

Knapp, V., Luby Š. Československé občanské právo, svazek I, 2. vydám. Praha, 1997, s. 90).

14. Všeobecný súd pri rozhodovaní nesmie zabúdať ani na to, že „hranice vzájomného súžitia nie sú
definované len právom, ale tiež morálkou, etikou a zvykmi, ktoré vytvárajú zásady existencie každéhospoločenstva “ [Petr Bohata. Dobré mravy v nemeckém právu. Právní rozhledy 9/1999, s. 466 a nasl.;
ďalej len „Bohata, 1999“)].

15. Špeciálnu pozornosť musí všeobecný súd venovať prípadom, keď je predmetom sporu nehnuteľnosť
slúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade je nepriamo dotknuté nielen právo na súkromný
a rodinný život podľa Čl. 19 ods. 2 ústavy a Čl. 8 Dohovoru, z ktorého vyplývajú tiež určité procedurálne
garancie (porovnaj nález II. ÚS 294/2018 z 11. októbra 2018, bod 12), ale aj právo každého na
zachovanie ľudskej dôstojnosti zaručené Čl. 19 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí byť preto ostražitý

v prípadoch, keď je žaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným nezákonným zásahom do
vlastníckeho práva k bytu uspokojujúceho základnú potrebu bývania žalobcu.

16. Žalobcovia od počiatku sporu primárne tvrdili, že sporná kúpna zmluva je neplatná z dôvodov
uvedených v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp., že išlo o simulovaný právny úkon, ktorého
skutočným účelom ho bolo ochrániť pred postihnutím pri exekúcii ich syna, ako im to prezentoval

žalovaný a zároveň zmluva mala zabezpečiť istotu žalovanému pri úhrade jeho oprávnených nákladov
spojených s exekúciou syna žalobcov.

17. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie po opätovnom zhodnotení všetkých dôkazov, ich
vzájomnej časovej a vecnej súvislosti uveril žalobcom, že kúpna zmluva bola z ich strany uzavretá ako

výsledok tvrdení žalovaného o ich možnom existenčnom ohrození v spojení s až nekritickou dôverou k
nemu podporenou tým, že je priateľom ich dcéry. U žalobcov vôľa skutočne previesť vlastnícke právo
k svojmu obydliu daná nebola (a podľa súdu v čase podpisu zmluvy nebola ako vážne existentná ani
u žalovaného), o čom svedčí aj nevyplatenie kúpnej ceny. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe
žalobcov v celom rozsahu vyhovel.

18. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutia OČTK o zastavení trestného stíhania vo veci podvodu
pri uzavretí kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie s poukazom na § 193 CSP uviedol, že nie je nimi viazaný.
Zhromaždené dôkazy súd vyhodnotil inak, ako to urobili OČTK, čomu CSP nebráni.

19. Súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nezrušil, nakoľko žalobe vyhovel.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 CSP.

21. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1

písm. f) CSP a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. V podanom odvolaní uviedol, že žalovaný žiadnu príkaznú zmluvu so žalobcami neuzavrel, ani
nemal vôľu uzavrieť, ani nevedel, čo je príkazná zmluva. Práve ohľadne uzavretia príkaznej zmluvy

existuje nedostatok vôle na strane žalovaného, nakoľko žalovaný žiadnu vôľu uzavrieť príkaznú zmluvu
sožalobcaminemalaanisanezaviazalobstaraťexekúciuvprospechI.B..Žalovanýsledovallenvlastné
záujmy ako ochrániť majetok. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, ak neprihliadol na to,
že žalovaný ani nemohol obstarať pre žalobcov vec alebo vykonať pre žalobcov činnosť v exekučnom
konaní pre ich syna, nakoľko išlo o činnosť netýkajúcu sa žalobcov a nesvedčiacu v prospech žalobcov.

Príkazná zmluva medzi žalovaným a I. B. neexistovala, nebola preukázaná a ani nebola predmetom
tvrdení žalobcov ani predmetom súdneho konania a dokazovania. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotil
existenciunejakejpríkaznejzmluvy,tátozmluvajeneplatnápodľa§37Občianskehozákonníka,nakoľko
nezodpovedala vôli žalovaného a naviac ak malo ísť o nejakú zmluvu v prospech tretej osoby, potom
platí ust. § 50 Občianskeho zákonníka.

23. Súd prvej inštancie nedal odpoveď na to, kedy malo dôjsť k uzavretiu tejto údajnej príkaznej zmluvy,
akým úkonom alebo aktom mala byť uzavretá, či bola uzavretá pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa
15.6.2011, ak áno, kedy, resp. či súd považoval kúpnu zmluvu zo dňa 15.6.2011 za zmluvu príkaznú.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v tom, že súd prvej inštancie nezobral vôbec

do úvahy ohľadne plnomocenstva zo dňa 2.6.2011 dôkazy, ktoré svedčili v prospech žalovaného a to
uznesenia Okresnej prokuratúry Prešov, sp.zn. XXX XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.5.2021, str. 12, podľa
ktorého žalovaný disponoval plnomocenstvom k tomu, aby prípadne mohol konať vo veci exekúcie
I. B., aj keď už nebolo preukázané, že reálne v tejto veci konal; výpoveď I. Q. M. na pojednávanídňa 19.10.2020, z ktorej vyplynulo, že žalovaný hájil len svoje záujmy; výpoveď súdneho exekútora
J. K. L. zo dňa 5.1.2021 v trestnom konaní, z ktorej vyplynulo, že záznamy o nazretí do exekučného
spisu XXXXX/XXX/XXXX v spise nie sú, teda E. F. do spisu nenahliadal. Súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaný nemal vôľu obstarávať exekúciu I. B.. Žalovaný nepovažoval plnú moc zo dňa
2.6.2011 za generálnu plnú moc ani za platnú a nerealizoval dispozície ani úkony z nej.

24. Žalovaný ďalej namietal záver súdu prvej inštancie o neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobcovia nemali vôľu
uzavrieť kúpnu zmluvu, že ich vôľa nebola skutočná a vážna, a že bola tzv. neexistentná. Rovnako
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný nemal vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, a že
jeho vôľa v čase podpisu bola neexistentná. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosti, že kúpna
zmluva bola pripravovaná dlhší čas, žalobcovia vyplatili dve splátky úveru a zrealizovali kolaudáciu
garáže a následne podpísali kúpnu zmluvu s notársky overenými podpismi. Nesprávne je právne

posúdenie súdom prvej inštancie, že neexistovala skutočná a vážna vôľa žalobcov uzavrieť kúpnu
zmluvu dňa 15.6.2011. Žalobcovia po siedmich rokoch odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy začali tvrdiť,
že nikdy nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu a previesť vlastnícke právo v prospech žalovaného.
O skutočnej vôli žalobcov predať rodinný dom žalovanému a skutočnej vôli žalovaného kúpiť rodinný
dom od žalobcov a o skutočnom zaplatení kúpnej ceny v sume 250.000,- eur žalovaným žalobcom

svedčí výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 19.10.2020. Poukázal aj na výpoveď svedka, C. I.,
výpoveď D. F., podľa ktorej v roku 2011 niekedy v máji jej otec ponúkol jej vtedajšiemu partnerovi E.
F. na predaj rodinný dom a súvisiace nehnuteľnosti na ulici C., a to z dôvodu, že chceli odísť bývať na
Moravu. Žalovaný vo vzťahu k nevyplateniu kúpnej ceny (bod 9.5. odôvodnenia) namietal záver súdu
prvej inštancie ku ktorému dospel na základe rozličných výpovedí D. F.,a to že súd sa chytil jediného

rozdielu, že na polícii dňa 4.12.2008 vypovedala svedkyňa, že išlo o jednu kôpku a na pojednávaní dňa
19.10.2020 že išlo o viacero kôpok. Z tejto maličkosti súd prvej inštancie urobil zásadný záver o tom,
že kúpna cena nebola vyplatená, čo je nezmyselné tvrdenie súdu. Pokiaľ teda žalobcovia aj tvrdili po
siedmich rokoch od uzavretia zmluvy že nemali skutočnú vôľu a teda na ich strane išlo o tzv. vnútornú
výhradu, tak na túto nemal súd prvej inštancie prihliadať a právny úkon mal posúdiť ako platný právny

úkon.

25. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán spočívajúcej v simulácii možno uvažovať
len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu má len jedna zmluvná strana. Pokiaľ jedna strana chce zmluvu
uzavrieť a byť jej obsahom, zatiaľ čo druhá strana koná „naoko“, bez toho, aby to druhej strane muselo

byť zrejmé, ide u strany konajúcej „nevážne“ len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na
platnosť právneho úkonu.

26. Vo vzťahu k simulovanému právnemu úkonu podľa § 41 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka,
žalovaný uviedol že tejto neplatnosti sa možno dovolať len voči účastníkovi, ktorý vedel, o tom, že ide

o simuláciu. Účastník, ktorý predpokladal, že ide o vážny prejav vôle, môže sa dovolať jeho danosti tak,
ako keby išlo o platný právny úkon. Neplatnosti simulovaného právneho úkonu sa nemožno s úspechom
dovolať voči tomu subjektu, ktorý simulovaný právny úkon považoval a vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu mohol považovať za nezastretý. Ak by nedostatok vážnosti vôle mal spôsobiť právne následky,
neplatnosťprávnehoúkonu,muselobybyťbezpečnepreukázané,žeobezmluvnéstranymalivedomosť

o nedostatku vážnosti vôle.

27. V danom prípade všetky okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie nasvedčujú nielen tomu, že
žalovaný nemohol mať vedomosť o nedostatku vážnosti vôle žalobcov uzavrieť predmetnú kúpnu
zmluvu, ale i tomu, že tento nedostatok vážnosti vôle u žalobcov ani neexistoval. V danom prípade

nemožno mať ani za to, že predmetný právny úkon bol simulovaným právnym úkonom v zmysle
citovaného s ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z toho dôvodu, že žalovaný popieral
a popiera, že by mal byť uzavretý iný právny úkon ako kúpna zmluva, mohlo by teda ísť o jednostrannú
simuláciu, ktorej by sa žalobcovia mohli úspešne domáhať iba v tom prípade, ak by aj druhá zmluvná
strana, žalovaný, mal vedomosť o tom, že tento úkon je simulovaný, čo v konaní preukázané nebolo.

Právny úkon, kúpna zmluva zo dňa 15.6.2011 nemá náležitosti iného právneho úkonu, a teda dočasného
zabezpečovacieho prevodu práva. V predmetnej zmluve nie je prevod nehnuteľnosti ničím podmienený,
teda neexistuje žiadny disimulovaný právny úkon, ktorý by bol v prípade splnenia podmienok neplatnosti
simulovaného právneho úkonu platný. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 120/2020 z dňa 19.augusta 2020, v zmysle ktorého poskytnutie ochrany strane, ktorá by zamlčala
svoju skutočnú vôľu naráža na všeobecný právny princíp, podľa ktorého sa výkonu práva, ktorý je
v rozpore s dobrými mravmi, ochrana neposkytuje.

28. Žalovaný namietal nesprávny právny názor súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke premlčania
práva domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, z dôvodu, že žalobcovia svoj omyl odhalili až v roku
2017. Premlčacia doba plynie odo dňa 16.6.2011 a uplynula 16.6.2014., k čomu žalovaný vzniesol
námietku premlčania. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka ak právny úkon konajúca osoba urobila

v omyle vychádzajúco zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, tak je právny úkon
neplatný, čo znamená, že omyl musí byť prítomný už pri uskutočnení právneho úkonu a musí ísť o omyl
ospravedlniteľný. Ak teda žalobcovia v žalobe tvrdili, že nemali záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, ale
zmluvu o dočasnom prevode vlastníctva lebo zmluvu o zabezpečení nákladov žalovaného na exekúciu
ich syna, a z toho dôvodu je rozpor medzi ich vôľou a jej prejavom navonok, a preto nemali vážnu
vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, tak je zrejmé, že vyvolali omyl oni u žalovaného, keďže uskutočnili právny

úkon s vnútornou výhradou a že nejde o omyl ospravedlniteľný na strane žalobcov, nakoľko sa tomuto
údajnému omylu mohli vyhnúť vlastnou starostlivosťou tým, že by uzavreli zmluvu o zabezpečovacom
prevode práva, avšak tu opakovane žalovaný poukazuje na to, že žalovaný nemal žiadnu pohľadávku
voči žalobcom, ktorú by bolo možné zabezpečiť prevodom práva.

29. V podanom odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
kúpna cena bola zaplatená, pričom túto skutočnosť konštatoval aj vyšetrovateľ Policajného zboru
a prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov (uznesenie vyšetrovateľa PZ sp.zn. F.:R./X-XXX-XX-XXXX zo
dňa 10.12.2020 a uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp.zn. XXX XXX/XX/XXXX-XXX
zo dňa 21.5.2021), len súd prvej inštancie bez zmeny dôkaznej situácie od pôvodného rozsudku zo dňa

19.10.2020, práve naopak za dôkaznej situácie, ktorá v prospech žalovaného ešte posilnila citovanými
meritórnymirozhodnutiamiOČTK,konštatoval,žekúpnacenazaplatenánebola.Ďalšímdôkazomotom,
že žalovaný disponoval peňažnou hotovosťou v sume 250.000,- eur je Úradný záznam zo dňa 3.11.2020
vo vyšetrovacom spise KR PZ v Prešove sp.zn. F.:R./X-XXX-XX-XXXX, v zmysle ktorého v prípade, že
všetky hotovostné vklady pochádzali len z podnikateľskej činnosti (boli tvorené od tretích osôb a neboli

vzájomne krížené), tak bol disponibilný celý výber v hotovosti, teda suma 2.678.703,76 eur. Vzhľadom
na uvedené je možné konštatovať, že hotovostná disponibilita žalovaného bola možná v rozmedzí až
do 2.678.703,76 eur. S poukazom na uvedené bolo preukázané, že kúpna cena vyplatená bola.

30. Žalovaný popiera dokument na č.l. 475 spisu, s poznámkou „doniesla Dagmar november 2011“.

Žalovaný na pojednávaní dňa 19.10.2020 sa jasne vyjadril, že nejde o dokument, ktorý vypracoval
žalovaný a že žalovaný nevie o aký dokument sa jedná. Žalovaný poprel, aby vyhotovil tento dokument,
aby ho odovzdal žalobcom a poprel, aby bol aktívny vo veci exekúcie I. B.. Vzhľadom na charakter
žalobcov, má žalovaný podozrenie, že tento dokument na č.l. 475 vytvoril žalobca A. B. alebo jeho syn
I. B. ex post ako dôkaz proti žalovanému.

31. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 49a
Občianskeho zákonníka v spojení s § 40 Občianskeho zákonníka možno uplatniť len do troch rokov
odo dňa 15.6.2011, lehota uplynula dňa 15.6.2014. Vykonaným dokazovaním bolo však preukázané, že
žalobcovia neboli uvedení do omylu.

32. Ďalej v podanom odvolaní žalovaný namietal, že súd nevzal do úvahy ďalšie dôkazy svedčiace
v prospech žalovaného a tieto aj opomenul uviesť v napadnutom rozsudku, a to Dohoda o urovnaní
medzi E. F., A. B., I. D. B. a D. B. zo dňa 9.1.2012. Ak aj mali žalobcovia za to, že nároky z Kúpnej
zmluvy zo dňa 15.6.2011 sú sporné, touto Dohodou o urovnaní zo dňa 9.1.2012, ktorá sa týkala aj

prevodov nehnuteľného majetku ich urovnali a považovali za nesporné a zaviazali sa neuplatňovať
majetkovoprávne nároky. Ďalším dôkazom email I. B. zo dňa 4.11.2012 pre žalovaného, kde I. B.
oznamuje žalovanému, že má záujem investovať až do výšky 1 mil. eur do pozemkov v lokalite Nová
Kelča, podľa názoru žalovaného týmto emailom preukázal, že peňažné prostriedky z predaja rodinného
domu (kúpnu cenu 250.000,- eur) použili žalobcovia tak, že tieto peňažné prostriedky síce zrejme

odovzdali ich synovi I. a ten ich nepoužil na úhradu svojich dlhov v exekučnom konaní, ale použil ich
na vlastné živobytie a investície do podnikania.33. Zmluva o pôžičke zo dňa 15.11.2012 medzi veriteľom A. B., D. B. a D. B. a dlžníkom I. B., ktorej
predmetom bolo poskytnutie peňažnej pôžičky v sume 628.000,- eur. Smlouva o smoluvě budoucí
o převodu vlastnictví jednotky medzi budúcim prevodcom B. N. a budúcimi nadobúdateľmi I. B. a J. B.,

ktorou prejavili záujem zakúpiť byt č. XXX/X v budove v k.ú. S. v A. za kúpnu cenu 4.600.000,- Kč.

34. Žalovaný ohľadne záverov súdu prvej inštancie o tom, že majetkové prevody rodinného domu vo M.
preukazujú, že žalovaný bol činný v exekúcii I. B., opakovane poukazuje na to, že majetkové prevody
a skutočnosť, že žalovaný chránil len svoje záujmy, sú pre platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.2011

právne irelevantné.

35. Žalovaný ani žalobcovia nemali úmysel uzavrieť žiadnu príkaznú zmluvu ani zmiešanú zmluvu.
Poukázal na záverečný prednes právneho zástupcu žalovaného dňa 19.10.2020 str. 50 zápisnice
ohľadne príkaznej zmluvy, ktorá je bezodplatná podľa § 724 Občianskeho zákonníka, čiže nemohla
vzniknúť pohľadávky žalovaného z príkaznej zmluvy, ani žiadne náklady, práve odmena odplata je

charakteristická pre zmluvu o obstaraní veci alebo zmluvu o obstaraní predaja veci, a to v tomto
konaní nebolo preukázané. Kúpna zmluva zo dňa 15.6.2011 je platným právnym úkonom, pričom vôľa
zmluvných strán bola vážna a existentná a žalobcovia jej platnosť nenamietali viac ako 7 rokov. Nešlo
ani o zastretý právny úkon zmluvy o zabezpečovacom prevode, nakoľko v kúpnej zmluve nie je zmienka
o dočasnom charaktere. Nebola naplnená ani hmotnoprávna premisa § 39a Občianskeho zákonníka.

36. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP
zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcom 1/, 2/ spoločne
a nerozdielne nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

37. V zákonnej lehote na podanie odvolania doručil žalovaný doplnenie odvolania, podľa ktorého
rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na subjektívnom názore súdu na osobu žalovaného,
zároveň namietal zaujatosť sudcu vo vzťahu k žalovanému. Poukázal na vznesenú námietku premlčania
a rozhodnutia súdov (R 22/1995), podľa ktorého právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy sa premlčuje

v trojročnej premlčacej dobe (§ 100 ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru žalovaného
súd prvej inštancie nepochopiteľne zvýhodnil žalobcu, ktorý však nedokázal uniesť dôkazné bremeno
žalobného návrhu (IV.ÚS 24/2018). Žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania.

38. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Žalobcovia majú za to, že nie sú naplnené
odvolacie dôvody tak, ako ich prezentuje žalovaný v odvolaní zo dňa 21.10.2022 a doplňujúcom
odvolaní doručenom okresnému súdu dňa 25.10.2022. Súd prvej inštancie sa dôsledne pridržiaval
právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušovacom uznesení a jeho pokynov procesných
aj hmotnoprávnych a rozhodol v jeho intenciách. Zistený skutkový stav sa oproti skutkovému stavu v

dôsledku vykonania nových dôkazov, ako aj opätovného vykonania skôr vykonaných dôkazov zmenil.
Uvedené súd I. inštancie konštatoval v bode 9: „Vyhodnotiac opätovne listiny nachádzajúce sa v
spise, výpovede svedkov a skutkové tvrdenia strán sporu dospel súd k nasledujúcim záverom...“.
Zistenie odlišného skutkového stavu oproti pôvodne zistenému nie je v rozpore s ustanoveniami
Civilného sporového poriadku. Práve naopak súd v zmysle § 215 ods. 1 CSP rozhoduje na základe

zisteného skutkového stavu (ktorý sa zmenil vykonaním nových dôkazov, ako aj opätovným vykonaním
a hodnotením už vykonaných dôkazov), pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia
podľa § 217 ods. 1 CSP. Žalovaný v doplnení odvolania tvrdí, že sudca má subjektívny pohľad na
jeho osobu a že rozsudok súdu zo dňa 10.10.2022 č.k. 9C/51/2018-771 je postavený na subjektívnom
názore. Podľa názoru žalobcov ide o pomerne tvrdé vyjadrenie a spochybnenie pozície sudcu, ktorý vo

veci rozhodol. Žalovaný počas predmetného konania nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči jeho
osobe, práve naopak až do vydania rozsudku zo dňa 10.10.2022 nespochybňoval žiadne jeho závery
(predbežné posúdenie veci atď.). Skutočnosť, že zákonný sudca prezentuje svoje myšlienkové pochyby
nie je v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, práve naopak, dáva to možnosť stranám sporu na
vzniknutú situáciu reagovať. Žalobcovia majú za to, že rozhodnutie súdu bolo riadne odôvodnené, do

úvahy boli vzaté všetky predložené dôkazy, označené tie dôkazy, ktoré podporili tvrdenie žalobcov a
súd I. inštancie presvedčili o ich vierohodnosti. Súčasne boli označené dôkazy, ktoré súd I. inštancie
považuje za nevierohodné, a ktorými sú práve osoby na strane žalovaného, ktoré „potvrdzujú“ jeho
tvrdenia. Týmito osobami sú paradoxne najbližšie osoby k žalovanému, ako je jeho manželka D. F., čisynovec C. I.. Tiež nie je možné opomenúť, že realizovaným dokazovaním bola zásadným spôsobom
spochybnená aj finančná disponibilita žalovaného, čo vyplynulo až z finančnej analýzy, ktorá bola
predmetom dokazovania.

39. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.12.2022 opakovane kritizoval a namietal postup sudcu prvej
inštancie pri rozhodovaní vo veci. Podľa jeho názoru sudca súdu prvej inštancie nerozhodoval v zmysle
platných zákonov a ustálenej rozhodovacej praxe, ale na základe svojvôle. V ďalšom vyjadroval svoje
subjektívne názory na jednotlivých svedkov v konaní.

40. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zopakoval svoju
argumentáciu v súlade s obsahom podaného odvolania. Poukázal na Uznesenia KR PZ v Prešove,
sp.zn. F.: R./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 10.12.2020, právoplatné dňa 21.5.2021 o zastavení trestného
stíhania vo veci podozrivého E. F. a Uznesenie Okresnej prokuratúry Prešov, sp.zn. XXX XXX/XX/
XXXX-XXX zo dňa 21.5.2021 o zamietnutí sťažnosti poškodených A. B. a D. B., kde bolo rozsiahlym

dokazovaním, širším ako v konaní pred súdom zistené, že kúpna cena zaplatená bola, a že kúpna
zmluva je platná. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov celého konania.

41. V replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.12.2022 žalobcovia k námietke žalovaného vo vzťahu

k rozhodnutiu sudcu prvej inštancie uviedli, že súd postupuje pri hodnotení dôkazov spôsobom, ktorý
dáva odpoveď na otázku preukázania jednotlivých tvrdení strán sporu za účelom vydania spravodlivého
a preskúmateľného rozhodnutia, pričom súd nie je povinný poskytnúť podrobné vyjadrenie na každý
argument nastolený stranami sporu v prípade, ak ho nepovažuje za dôležitý/významný pre rozhodnutie
vo veci samej. K otázke plynutia lehoty pre určenie neplatnosti právneho úkonu spôsobujúceho prevod

práva, v danom prípade nie je žiadnym právnym predpisom určená lehota na vyhodnotenie platnosti,
či neplatnosti právneho úkonu spôsobujúceho prevod vlastníckeho práva, keďže v zmysle ust. § 100
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva,
a teda a contrario je možné uzavrieť, že vlastníckeho práva sa možné dovolávať bez časového
obmedzenia. K tvrdeniam žalovaného vo vzťahu k svedkom, žalobcovia uviedli, že za predpokladu, že

v rámci realizovaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, s ktorými sa žalovaný nestotožňoval, resp. ich
považoval za sporné, mal v zmysle príslušných procesných predpisov právo, za účelom podpory svojich
tvrdení označiť a navrhnúť dôkazy, ktoré by spochybňovali závery vyplývajúce z dôkazov označených
žalobcami. Civilný sporový poriadok neumožňuje súdu pre tento typ konania v zmysle dodržania zásady
kontradiktórnosti akúkoľvek iniciatívu smerujúcu k realizovaniu dokazovania bez návrhov strán sporu,

keďže v zmysle zásady kontradiktórnosti má každá strana sporu povinnosť vyhľadávať a predkladať
dôkazyzaúčelompreukázaniasvojichtvrdení,atoaždovyhláseniauzneseniaoskončenídokazovania.
Je nelogické, ako už bolo prezentované, aby žalobcovia si požičiavali finančné prostriedky od svojich
známych v situácii, ak v čase bezprostredne predchádzajúcom mali od žalovaného údajne obdŕžať
kúpnu cenu vo výške 250.000,- eur. Ak žalovaný spochybňuje, že žalobcovia požičané finančné

prostriedky nikdy nevrátili, mal právo a možnosť navrhnúť výsluch svedkov – veriteľov žalobcov, aby ich
konfrontoval v otázke poskytnutia a následného vrátenia finančných prostriedkov, pričom takýto návrh
až do skončenia dokazovania predložený nebol. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd v súlade s ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a súčasne priznal žalobcom nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

42. V replike k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 15.12.2023
žalobcovia uviedli, že záver rozhodnutia Okresnej prokuratúry Prešov sa opieral o rešpektovanie
zásady trestného konania „in dubio pro reo“, kedy v dôsledku absencie jednoznačného podkladu
svedčiaceho v neprospech žalovaného, rozhodla o zastavení konania, keďže prípadným hodnotením

občianskoprávnych vzťahov žalobcov a žalovaného by prekročila hranice trestného konania ako
poslednej inštancie pre ochranu práv poškodeného – žalobcov. Súd prvej inštancie nebol viazaný
úvahami orgánov činných v trestnom konaní ohľadom jednotlivého vyhodnotenia realizovaného dôkazu.
Predmetom tohto sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Uvedené závisí predovšetkým
od hodnotenia už predložených a realizovaných dôkazov zo strany súdu, pričom súd v danom

konaní vyhodnocuje relevantnosť jednotlivých tvrdení strán sporu a predovšetkým ich preukázanie
prostredníctvom navrhnutých. pripustených a následne realizovaných dôkazov. Predmetné konanie
je typickým sporovým konaním, ktoré neposkytuje priestor pre zmierlivé riešenie sporu, keďže
názorové pozície strán sporu sú natoľko odlišné, že neumožňujú nájdenie kompromisného riešeniaakceptovateľného pre obe strany sporu. Z hľadiska posúdenia dôkaznej situácie ku dňu vynesenia
rozsudku zo dňa 10.10.2022 je relevantné, že po vynesení pôvodného rozsudku dňa 19.10.2020
boli okrem vyššie uvedených dôkazov žalobcami predložené ďalšie nové zákonom prípustné dôkazy

ako rozsudok v prospech poškodenej p. D. či rozsudok voči poškodenému p. A.. Rozhodnutia iných
súdov v prospech poškodených a v neprospech žalovaného sú dôkazom podporujúcim tvrdenia
žalobcov, že žalovaný je osobou manipulatívnou, konajúcou obdobným spôsobom, ktoré môže napĺňať
znaky skutkovej podstaty trestného činu, pričom pri tomto svojom konaní zneužíva dôveru a závislosť
dotknutých osôb od svojej osoby. Ak teda žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie mal odlišným

spôsobom vyhodnotiť predložené dôkazy, žalobcovia majú za to, že súd konal správne, keď dôkazy
vyhodnotil tak, ako to realizoval, podľa svojej úvahy a vnútorného presvedčenia, poskytnúc tak ochranu
skutočnej vôle žalobcov v logických súvzťažnostiach. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal žalobcom nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

43. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.01.2023 zopakoval argumentáciu z predošlých vyjadrení, priložil
ďalšie dôkazy, Kúpna zmluva uzatvorená medzi I. I. I. a žalovaným dňa 8.10.2002, Protokol o výslechu
svědka I. B. zo dňa 15.5.2013, č.j. R./F., Smlouva o půjčce zo dňa 15.11.2012, Protokol o výslechu
svědka J. R. zo dňa 31.8.2022, č.j. R./F..

44. Vo vyjadrení zo dňa 20.3.2023 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 20.3.2023
predkladal ďalšie nové dôkazy podľa § 366 písm. c) a písm. d) CSP protokoly o výsluchu svedkov
z trestných konaní. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov celého konania
v rozsahu 100 %.

45. V konaní boli tak žalobcami, právnym zástupcom žalovaného ako aj samotným žalovaným doručené
súdu ďalšie vyjadrenia, v ktorých sa opakuje argumentácia strán sporu. Na ďalšie predložené dôkazy
v odvolacom konaní odvolací súd neprihliadal, nakoľko ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní.

46. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

47. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver s výnimkou právneho záveru o trovách konania. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

48. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

49. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP) vo vzťahu
k určeniu vlastníckeho práva odvolací súd uvádza, že táto námietka nebola zo spisu zistená.

50. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo

na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces
zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako

nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Zo spisu
odvolacím súdom nebolo zistené všeobecne namietané konanie súdu porušujúce právo odvolateľa na
spravodlivý proces.51. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

52. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

53. Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,

ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

54. Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa

nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

55. Podľa ust. § 41a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti
iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje
vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

56. Podľa § 50 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech
tretej osoby. Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo
zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti
tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že

v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel. Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí
zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej
osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.

57. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

58. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

59. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

60. V danom prípade predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobcovia sa
podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že vlastníkmi nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. A. v podiele

7/8 k celku sú žalobcovia v BSM a v podiele 1/8 k celku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2/ D.
B.. Žalobcovia predmetné nehnuteľností kúpnou zmluvou zo dňa 15.6.2011 previedli na žalovaného
z dôvodu, že na základe ústnej zmluvy sa žalobcovia dohodli so žalovaným, v tom čase priateľom ich
dcéry D., že zaobstará pre ich syna I. B. exekúciu tak, aby bola potrebná suma vyplatená a exekúcia
úspešne ukončená. Žalobcovia sa so žalovaným dohodli ústne, že ich nehnuteľností dočasne prevedú

na žalovaného a následne po skončení exekučného konania, žalovaný tieto nehnuteľností prevedie
na nich späť alebo prípadne na ich dcéru D., pričom ohľadne nákladov na zaobstaranie záležitostí
sa so žalovaným vyrovnajú. Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá vo výške 250.000,- eur, ktorá im
nikdy nebola vyplatená a nikdy nemali vôľu nehnuteľnosti skutočne na žalovaného previesť. Po celýčas sa k predmetným nehnuteľnostiam správali ako k svojim, bývali v nich, zabezpečovali údržbu,
úpravy. Žalobcovia mali za to, že žalovaný ktorý nezaplatil kúpnu cenu, nemal záujem uzavrieť kúpnu
zmluvu. V súlade s uvedenou dohodou dal žalovaný podpísať synovi žalobcov, I. B. plnomocenstvo na

zastupovanie v exekučnom konaní. Tvrdia, že žalovaný v exekučnom konaní vedenom J. K. L. konal,
na tieto činnosti mu žalobcovia poskytovali finančné prostriedky, ktoré boli poskytované bezhotovostne,
alebo vkladmi hotovosti na účet. O odovzdaní hotovosti priamo do rúk žalovaného dokladmi o prijatí
žalobcovia nedisponujú, a to aj napriek tomu, že žalovanému bol odovzdávaný väčší obnos peňazí.

61. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru o tom, že medzi žalobcami
a žalovaným bola uzatvorená príkazná zmluva podľa § 724 Občianskeho zákonníka, na zaobstaranie
exekúcie syna žalobcov, s ktorou bol I. B. uzrozumený a čomu zodpovedá ním udelené plnomocenstvo
žalovanému ako aj žalovaného činnosť. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, neplatnosť príkaznej
zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka, nakoľko nezodpovedala vôli žalovaného a naviac malo ísť
o zmluvu v prospech tretej osoby § 50 Občianskeho zákonníka.

62. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcami a žalovaným bola
uzatvorená príkazná zmluva podľa § 724 Občianskeho zákonníka, o čom svedčí aj časová súvislosť. J.
K. L. bol poverený na vykonanie exekúcie na základe uznesenia Okresného súdu Zlín pod č.k. XXXXX/
XXX/XXXX-X dňa 22.4.2011, ktorým bol nariadený výkon exekučného titulu rozsudku Okresného súdu

vZlínezodňa17.01.2011,č.k.XX/XX/XXXX-XXkuspokojeniupohľadávkyK.J.H.včasti1.550.000,-Kč
s príslušenstvom proti povinnému I. B.. Niekedy v máji požiadal I. B. žalobcov o finančnú pomoc vo veci
jehoexekúcie.Žalobcoviažiadaližalovanéhoopomocvexekúciiichsyna,nakoľkosaprezentovalžemá
s takýmito vecami skúsenosti a vie v tom pomôcť. I. B. udelil plnú moc žalovanému dňa 2.6.2011. Tieto
tvrdenia žalobcov majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Námietky žalovaného v konaní, že plná moc

slúžila len pre ochranu svojich záujmov je právne irelevantná. Žalovaný nevysvetlil a nepreukázal ako
chcel prostredníctvom plnej moci udelenej vo veci exekúcie I. B., vedenej súdnym exekútorom v Českej
republike ochrániť svoj majetok.

63. Odvolací súd má za nesporné a preukázané aj výsluchom svedka I. M., že žalovaný konal v exekúcii

I. B.. (č.l. 451 spisu) I. M. uviedol, že žalovaného mu predstavil I. B., ako svojho veriteľa, a v exekúcii
má brať ohľad na jeho záujmy, ktorý je schopný túto exekúciu zastaviť a I. B. dostať teoreticky do
insolvencie. Počas jednania bolo nadnesené a následne aj týmto spôsobom zrealizované, že žalovaný
odkúpi nehnuteľnosť povinného priamym predajom so súhlasom oprávneného, čo sa aj v konečnom
dôsledku stalo. Žalovaný odkúpil dom vo M. a následne ho predal J. B. do jej výlučného vlastníctva za

sumu 1.900.000,- CZK.

XX. I. M. okrem iného na pojednávaní dňa 19.10.2020 na otázku súdu, či pán F. bol u neho ako
splnomocnenc I. B. alebo ako veriteľ I. B., odpovedal cit.: „Pro mně bylo podstatné, že je věřitel,
ale zejména kupujíci. To bylo z mého pohledu to podstatné, protože on byl ta osoba, která dávala

peníze, která do toho sypala peníze, takže pro mně byl kupujíci a to bylo jako z mého pohledu tehdy
nejdůležitejší role“. Na otázku súdu, či pán F. zaobstarával exekúciu pre pána B., či robil nejaké úkony
v jeho prospech v danej exekúcii, odpovedal „Není mi o tom nic známo pokud nevezmeme v jeho
prospěchprávětuvýplatutěchpeňezvpodstatekterébyliposkytnutý.TobylovprospěchpánaB.určitě.“
Námietky žalovaného, že neexistuje žiadne záznam o nahliadnutí do exekučného spisu je bez právneho

významu. Žalovaný nepotreboval oficiálne nahliadať do exekučného spisu, aby „ochránil svoj majetok“,
nakoľko mal priame informácie od povinného, oprávneného, právneho zástupcu I. M. ako aj samotného
súdneho exekútora J. L.. Skutočnosť, že v exekučnom spise neexistuje oficiálny záznam o nahliadaní
do exekučného spisu, neznamená, že sa tak nestalo. Rokovania na úrovni povinný – oprávnený – súdny
exekútor – I. M. a žalovaný a následné realizované úkony neprebiehali bez znalosti veci.

65.Odvolacísúdsastotožnilajsnázoromsúduprvejinštancieuvedenýmvodôvodnenírozsudkuvbode
9.10. podľa ktorého, žalovaný vmanévroval negatívnym opisom situácie ich syna do takej pozície, že títo
mu boli ochotní podpísať hocijaký dokument. Súd tento záver spája s tým, že verí tomu, že dokument,
ktorý predložili žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 19.10.2020 na č. l. 475 spisu s poznámkou

„doniesla D. november 2011“, je pravdivý a skutočne vypracovaný žalovaným, aj keď tam jeho podpis
chýba, čo je znova len výsledkom jeho sofistikovaného postupu ako sa obohatiť na úkor žalobcov a
ich syna I. spôsobom ťažko dokázateľným. V tomto dokumente sa uvádza, že: „V stave v akom bol
prípad prevzatý, je hotový zázrak, čo doteraz žalovaný dokázal. Pre právnu kanceláriu by prevzatie tohtoprípadu bola špinavá robota, do ktorej sa nikomu nechce a ak, tak s vysokou zálohou a bez záruky
výsledku.“ Ďalej v tejto listine je rozobratý postup akoby exekúcia prebiehala bez zásahu žalovaného a
ako prebieha po jeho zásahu. Okrem iného, nebyť zásahu žalovaného, uskutočnila by sa dražba domu

a ostatného majetku I. B. a jeho vypratanie z domu. Všetko by hradil I. B. ako povinný a trovy súdnej
exekúcie by boli značné. Zároveň v časti „Prísľuby“ sú uvedené I. B. pripisované tvrdenia, ktoré neboli
splnené, a ktoré ho mali vykresliť pred žalobcami ako jeho rodičmi v zlom svetle a utvrdiť ich v tom, že
žalovaný je ich jedinou záchranou. To prečo súd verí, že ide o dokument vypracovaný žalovaným ako
súčasť jeho stratégie, je uvedenie nasledujúcej vety: I. - D. trápne jednanie. Uvedené tvrdenie usvedčuje

žalovaného z toho, že v exekúcii I. B. zohrával dôležitú úlohu a že tento dokument napísal on, pretože bol
to práve žalovaný, ktorý sa s pánom D. stretol v lete 2011 za účelom, aby boli získané pozemky v okolí
domu B. M. M., samozrejme bez finančnej ujmy žalovaného, a teda tak, že túto kúpu mal financovať pán
D., ktorý to odmietol. Keďže stratégia žalovaného kúpiť okolité pozemky za účelom sťaženia prístupu
k domu sa mu nepozdávala a odmietol ju, práve toto odmietnutie je podľa súdu príčinou poznámky o
trápnom jednaní. Žalovaným navrhované odkúpenie okolitých pozemkov za účelom sťaženia prístupu

k nemu síce protizákonné nie je, svedčí však o morálnom nastavení žalovaného a potvrdzuje tvrdenia
žalobcov, že žalovaný prezentoval, že v obdobných veciach vie chodiť.

66. Podstatou príkazu vo všeobecnosti je záväzok príkazníka, že pre príkazcu, či už obstará vec, alebo
vykonáinúčinnosť.Záväzkovýmprávnymvzťahom,jehopodstatoujeuloženiepríkazuajehovykonanie.

Podstatou príkazu je faktická alebo právna činnosť príkazníka v prospech a na riziko príkazcu, pričom
príkazník vystupuje ako priamy alebo nepriamy zástupca príkazcu pri výkone jeho povinnosti z príkazu.
Vzťah medzi príkazcom ako mandantom a príkazníkom ako mandatárom vo forme zmluvy upravuje
ich vnútorný vzťah v zmysle vzájomných práv a povinností. Naplnenie záväzku príkazníka obstarať pre
príkazcu vec, resp. vykonať činnosť v jeho mene, je však podmienené existenciou plnomocenstva.

67. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie dospel odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie k záveru, že žalobcovia so žalovaným uzatvorili príkaznú zmluvu na obstarane
veci – vybavenie exekúcie v prospech tretej osoby, syna žalobcov, I. B. (§ 50 Občianskeho zákonníka).
Žalovanýnamietalvodvolaní,žepríkaznázmluva,jeneplatnýprávnyúkonprenedostatokvôlenastrane

žalovaného, avšak toto svoje tvrdenie o absencii vôle byť činný v exekúcii I. B. v konaní nepreukázal.
Práve naopak, bolo preukázané, že žalovaný konal v exekúcii syna žalobcov.

68. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že ak mala byť príkazná zmluva v prospech tretej osoby,
bolo potrebné prejaviť súhlas tretej osoby, a tento v konaní nebol preukázaný. K tomu odvolací súd

poukazuje na ust. § 50 Občianskeho zákonníka, z ktorého nevyplýva, že prejaviť súhlas musí tretia
osoba len písomne. Takýto prejav vôle je akceptovaný aj konkludentne. Za takýto súhlas tretej osoby, I.
B., možno považovať aj plnomocenstvo, ktoré udelil I. B. žalovanému a následne ďalšie konanie I. B.,
keď žalovaného predstavil I. M. a súdnemu exekútorovi J. L. ako svojho veriteľa.

69. K odvolacej námietke žalovaného k platnosti kúpnej zmluvy je potrebné uviesť, že v konaní bolo
preukázané, že kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom.

70. „Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej
prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo

tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne). U simulovaného konania v ktorom
absentuje vážnosť vôle simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
za absolútne neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani
zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege),
apôsobíodzačiatku(extunc)vočikaždému.Totoprávosanepremlčujeaninezaniká,pretožeztakéhoto

úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím
vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z
nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. V situácii, kedy simulované konanie vo
svojej príčine (pohnútke) slúži k zastreniu iného právneho dôvodu, hovoríme o dissimulovanom konaní.
Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že

zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti
požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že
vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom. Pokiaľ by bol sám zastieranýprávny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).“ (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 12/2012 zo dňa 14.11.2012

71. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.10.2010, sp.zn. 5Mcdo/11/2009,
ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle
(nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou
neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.

Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to
ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí
na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej
povinnosti. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).
Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom

predstieraným, resp. urobeným naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom), zastieraný iný právny úkon
(tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho
skutočne uzavrieť neplatný. V takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou
však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné
náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp.

sa neprieči dobrým mravom). Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako
neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

72.Žalobcovianikdynemaliskutočnúvôľupreviesťvlastníckeprávonažalovanéhoatakýmtospôsobom
sa pripraviť o obydlie. Tvrdenie žalovaného, jeho manželky D. a svedka T. I. C. o tom, že žalobcovia chcú

predaťdomaodísťnaI.súničímnepodloženétvrdenia,ktorénebolivkonanípreukázané.Niktozokruhu
rodiny a blízkych priateľov teóriu žalovaného nepotvrdil. Samotní žalobcovia po podpise kúpnej zmluvy
v roku 2011 nikdy nepodnikli žiadne kroky, aby hľadali, prípadne aspoň na čas sa odsťahovali za synom
na I., čo by sa aj vymykalo logike, keďže syn I. B. žije dlhodobo (aj doposiaľ) v A.. Nedáva absolútny
zmysel, prečo by sa mali žalobcovia odsťahovať a žiť na I. sami, bez rodiny a blízkych priateľov, kde

nemajú žiadne väzby.

73. Aj v tomto prípade je dôvodné sa stotožniť s argumentáciou žalobcov a záverom súdu prvej inštancie
o neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko v danom prípade absentuje vôľa žalobcov skutočne previesť
vlastníckeprávonažalovaného.Jedôvodnésastotožniťstvrdenímžalobcov,žekúpnuzmluvuuzatvorili

ako zabezpečovací prevod práva, s tým, že po vyporiadaní exekúcie ich syna dôjde k vyrovnaniu
záväzkov žalobcov so žalovaným na základe riadneho vyúčtovania, tak ako sa žalobcovia so žalovaným
dohodli, že po skončení exekučného konania žalovaný tieto nehnuteľnosti prevedie na nich späť alebo
na ich dcéru (dnes manželku žalovaného). Je potrebné prihliadnuť aj na celkovú situáciu, v ktorej sa
žalobcovia nachádzali v čase podpisu kúpnej zmluvy. Na majetok syna a jeho rodiny sa začalo viesť

exekučné konanie. V obave o existenciu syna a jeho rodinu, chceli mu pomôcť, žalovaný im navrhol
riešenie, dôverovali dcére a jej partnerovi. Počas konania bolo preukázané, že predtým ako v roku
2017 žalovaný sa začal domáhať vypratania domu, mali žalobcovia so svojou dcérou pekný vzťah.
Navštevovali sa, dcéra prejavovala záujem o svojich rodičov, poskytovala im starostlivosť, trávili spolu
sviatky. Žalobcovia nemali dôvod nedôverovať dcére a jej priateľovi.

74. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie cit.: „ Špeciálnu
pozornosť musí všeobecný súd venovať prípadom, keď je predmetom sporu nehnuteľnosť slúžiaca pre
potreby bývania, pretože v takom prípade je nepriamo dotknuté nielen právo na súkromný a rodinný
život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru, z ktorého vyplývajú tiež určité procedurálne garancie

(porovnaj nález II. ÚS 294/2018 z 11. októbra 2018, bod 12), ale aj právo každého na zachovanie ľudskej
dôstojnosti zaručené čl. 19 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí byť preto ostražitý v prípadoch, keď je
žaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným nezákonným zásahom do vlastníckeho práva k
bytu uspokojujúceho základnú potrebu bývania žalobcu.
Žalobcovia od počiatku sporu primárne tvrdili, že sporná kúpna zmluva je neplatná z dôvodov uvedených

v § 37 ods. 1 (právny úkon nebol urobený vážne a slobodne), resp., že išlo o simulovaný právny úkon,
ktorého skutočným účelom ho bolo ochrániť pred postihnutím pri exekúcii ich syna, ako im to prezentoval
žalovaný a zároveň zmluva mala zabezpečiť istotu žalovanému pri úhrade jeho oprávnených nákladov
spojených s exekúciou syna žalobcov.Ako je uvedené vyššie, súd po opätovnom zhodnotení všetkých dôkazov, ich vzájomnej časovej a vecnej
súvislosti uveril žalobcom, že kúpna zmluva bola z ich strany uzavretá ako výsledok tvrdení žalovaného
o ich možnom existenčnom ohrození v spojení s až nekritickou dôverou k nemu podporenou tým, že je

priateľom ich dcéry. U žalobcov vôľa skutočne previesť vlastnícke právo k svojmu obydliu daná nebola
(a podľa súdu v čase podpisu zmluvy nebola ako vážne existentná ani u žalovaného), o čom svedčí aj
nevyplatenie kúpnej ceny.“

75. Pokiaľ ide o vyplatenie kúpnej ceny, aj v tomto prípade sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu

so záverom súdu prvej inštancie, že kúpna cena žalovaným zaplatená nebola.

76. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2010, sp.zn. 5Obo/52/2010
dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež

tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu
relevantnédôkazynapreukázanietejtoskutočnosti.Aktuexistovalidôkazynapodporutvrdeniažalobcu,
že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu nezaplatil, bolo
úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy
vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci tak,
ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O.s.p.

77. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. septembra 2010, sp.zn.
3MCdo/6/2010, okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia

dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní
o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so
žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že

žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti
preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je
procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce

v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť
dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti od aktuálneho stavu (priebehu)
konaniaaodtoho,akoprávnanormavymedzujeprávaapovinnostiúčastníkovhmotnoprávnehovzťahu.

78. Žalobcovia počas celého konania zhodne tvrdili, že kúpna cena zaplatená nebola, ani ju však
nepožadovali, nakoľko kúpna zmluva nebola uzatvorená vážne. Žalovaný svoje tvrdenia o zaplatení
kúpnej ceny založil na svedeckej výpovedi svojej manželky a svedka T. C. I., ktorý síce tvrdil, že bol so
žalovanýmprepeniazevH.,avšakpriodovzdávanípeňazíprítomnýnebol.Akozjehovýpovedevyplýva,
cit.: „Konkrétne k zmluve viem uviesť to, že áno bol som v H. po peniaze 250.000,- eur s pánom F. s tým,

že sme tieto peniaze priviezli do hotela L.. Keď sme prišli na hotel bola tam D., teda teraz manželka F.
s tým, že ja som ostal na hoteli a oni spolu išli. Pokiaľ viem išli na C. zaplatiť kúpnu cenu za dom.“

79. Okrem rozporu vo výpovedí svedkyne D. F. o tom, koľko bolo zväzkov, či ich bolo vo viacerých
zväzkoch, alebo iba v jednom zväzku o výške 3-5 cm, svedkyňa D. vypovedala, že „Ráno pán F. s pánom

I. išli pre hotovosť do H.. Po návrate do A. v dopoludňajších hodinách, keď sa vrátili na hotel tak už sme
spolu iba s pánom F. bez pána I. išli k našim (č.l. 458 , str. 30 zápisnice).80. Žalovaný k rozhodnému dňu uviedol cit.: „K samotnému vyplateniu kúpnej ceny došlo tak, že my
sme ráno s D. došli do domu svokrovcov, kde som im vyplatil sumu 250.000,- eur.“ (č.l. 447 spisu, str. 7
zápisnice). Z uvedených výpovedí potom nie je jasné, či peniaze do domu žalobcov priniesli hneď ráno

alebo až v dopoludňajších hodinách, potom ako prišli z H., ako to tvrdila svedkyňa D..

81. Z uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove F.:R./X-XXX-XX-XXXX zo dňa
10.12.2020, z vykonanej analýzy vo vzťahu k účtom A. B. a D. B., J. B. a I. B. so zameraním sa na
príjmy vyšších vkladov vyplýva, že u A. B. a D. B. v posudzovanom období neboli zaznamenané vklady

vyššej hodnoty s výnimkou niekoľkých spotrebných úverov vo výške cca 4.000,- eur. Zistené bolo, že J.
B. mala v posudzovanom období bežné účty v bankách F., P. a I. I. N., na ktorých vyššie vklady neboli
zistené (č.l. 647 spisu, str. 23, 24 uznesenia). Z exekučného spisu č.k. XXXXX XXX/XX a prehľadu
platieb vplýva, že dňa 13.6.2011 bola od povinného (I. B.) vymožená suma 94.870,20 CZK (4.000,- eur),
dňa 31.10.2011 suma 428.000,- CZK, dňa 11.6.2012 suma 300 000,- CZK, sumy vyplatené v hotovosti,
doložené príjmové bloky.

82. V rámci trestného konania bola vykonaná analýza z celkovo desiatich bežných a podnikateľských
účtov, kde bol žalovaný buď majiteľom alebo disponentom, a bolo zistené, že ku dňu 15.6.2011, cit.: „aj
keď by sme vzali do úvahy, že bolo možné vykonávať jednotlivé hotovostné operácie (vklady a výbery)
medzi vlastnými účtami navzájom, je možné konštatovať, že na všetkých účtoch spolu boli vykonané

vklady v hotovosti vo výške 2.853.504,12 eur. Výbery v hotovosti predstavovali spolu 2.678.703,76 eur.
Vzhľadom na uvedené je objektívne preukázateľné, že hotovostná disponibilita F. bola v rozsahu až do
2.678.703,76 eur. Konkrétna hotovostná disponibilita je však po vykonaní podrobnej analýzy výpisov
z účtov nepreskúmateľná a to predovšetkým vzhľadom na absenciu možnosti určiť pôvod hotovostných
vkladov a výberov.

83. Z úradného záznamu KR PZ v Prešove zo dňa 3.11.2020 F.:R./X-XXX-XX/XXXX /č.l. 515 spis)
vyplýva, že celkový kredit (bezhotovostný kreditný prevod) všetkých spoločností bol 6 745 612,17 eur
a debet ( bezhotovostný debetný prevod) 6.854.303,15 eur. „Porovnaním transakcií medzi všetkými
účtami F. navzájom bolo zistené, že k prevodom dochádzalo len medzi 4 účtami, pričom najväčší

zostatok bol kumulovaný na účet spoločnosti P. P.. Z vyššie uvedených informácií vyplýva, že hotovostná
disponibilita F. k 15.6.2011 je vzhľadom na nemožnosť určiť pôvod hotovostných vkladov a výberov
nepreskúmateľná a teda ďalšie analýzy nie je potrebné vykonávať.“

84.Jedôvodnésastotožniťstvrdenímžalobcov,ženikdykvyplateniukúpnejcenynedošlo.Tototvrdenie

potvrdzuje aj vyšetrovateľom PZ vykonaná analýza účtov žalobcov, z ktorej jednoznačne vyplýva, že
u žalobcov ako aj J. a I. B. v sledovanom období neboli zaznamenané vyššie vklady na ich účty.
Preukázané však boli bezpochyby v sledovanom období pôžičky žalobcov od príbuzných a známych. Ak
by bol žalovaný skutočne vyplatil žalobcom sumu 250.000,- eur, (o ktorej tvrdil, že nevie, či zodpovedá
hodnote domu, aj napriek tomu, že okrem iného podniká aj s nehnuteľnosťami), žalobcovia by nechodili

po svojich známych a nepožičiavali si peniaze. Z uznesenia KR PZ v Prešove zo dňa 3.11.2020 F.:R./
X-XXX-XX/XXXX vyplýva, že na účty vedené v Q. na E. F., resp. na jeho terajšiu manželku D., boli
prevedené alebo vložené finančné prostriedky v celkovej výške 35.152,- eur (č.l. 647 spisu, str. 23
uznesenia). Konkrétne na účet E. F. dňa 3.6.2011 prevod D. B. vo výške 2.452,- eur, dňa 3.6.2011 vklad
D. B. vo výške 5.700,- eur, dňa 18.11.2011 prevod J. J. vo výške 5.000,- eur, dňa 31.10.2011 prevod J. J.

vo výške 5.000,- eur, dňa 22.11.2011 opäť prevod J. J. vo výške 3.000,- eur. Na účet D. B. bol vykonaný
prevod 19.7.2011 prevod E. A. vo výške 4.000,- eur, dňa 18.7.2011 prevod I. B. vo výške 3.000,- eur,
dňa 19.7.2011 prevod I. B. vo výške 2.000,- eur a dňa 18.7.2011 prevod O. P. vo výške 5.000,- eur.

85. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie absolútne ignoroval závery

vyšetrovania v trestnej veci vedenej KRPZ v Prešove pod sp.zn. F.:R./X/XXX-XX-XXXX. Ani s touto
odvolacounámietkouniejemožnésastotožniť.Podľa§193CSP,súdjeviazanýrozhodnutímústavného
súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv

a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Súd nie je viazaný uznesením
ozastavenítrestnéhokonaniavrozhodovanívobčianskoprávnomspore.Skutočnosť,žetrestnékonaniebolo zastavené z dôvodu, že nebolo preukázané, že konanie je trestným činom a teda nebola naplnená
skutková podstata trestného činu, nie je významné pre posúdenie v rámci civilného konania o platnosť,
resp. neplatnosť právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka. Súd si môže tieto otázky posúdiť sám,

nemôže však o nich rozhodnúť ( § 194 ods. 1 CSP).

86. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

87. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva bola výrazom nevážnej
vôle strán sporu a túto skutočnosť žalobcovia odhalili až v roku 2017, keď sa žalovaný začal domáhať
vypratania domu.

88. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

89. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

90. S poukazom na vyššie uvedené a vykonané rozsiahle dokazovanie možno dospieť k záveru, že
strany sporu nikdy nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobcovia tak, ako bolo uvedené vyššie nemali
vôľu previesť vlastnícke právo na žalovaného a odísť bývať na I., ale ich zámerom bolo pomôcť

svojmu synovi, a z tohto dôvodu uzatvorili ústnu príkaznú zmluvu so žalovaným v prospech svojho
syna a žalovaný nikdy nemal vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu, o čom svedčí skutočnosť, že kúpnu cenu
žalobcom nezaplatil. Kúpna zmluva je preto neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak bol právny úkon absolútne neplatný, toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože
z takéhoto úkonu nemôžu ani nastať právne následky. Právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva

sa nepremlčuje.

91. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov
odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody

odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 CSP potvrdil ako vecne správny.

92. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešní žalobcovia majú nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)

93. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).