Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121211668
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4121211668.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., SR, t. č. D. E. XX, XXX XX D., zast. Jóža a partneri, s. r. o.,
advokátska kancelária, so sídlom Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, IČO: 53 815 963, proti žalovanému: TMT
- Tirna Marketing Trnava, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Sedmikrásková 2791/2, 955
01 Topoľčany, IČO: 30 996 376, zast. KADUC & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Trojičnénámestie4,91701Trnava,IČO:50290762,ourčenievlastníckehopráva,oodvolanížalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 36C/51/2021 - 300 zo dňa 24.11. 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažalobou,doručenousúdudňa08.10.2021,domáhalaurčenia,žejevýlučnouvlastníčkou
nehnuteľností, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra pre katastrálne územie D.,
obec Nitra, okres Nitra, na LV č. XXXX, ako byt č. X, na I. NP bytového domu na C. F. C. G. XXXX,
orientačné číslo X, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku vo výške 5241/22961 (ďalej aj ako „byt“), ako aj nároku na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že od 10.11.2000 bola vlastníčkou bytu a na základe naliehania svojho syna H.
a jeho manželky I., aby im pomohla finančne pri podnikaní, uskutočnila v priebehu rokov 2018 až 2019
niekoľko právnych úkonov, predmetom ktorých bolo záložné právo k bytu v jej vlastníctve a prechod
záložného práva na iného veriteľa. Dňa 15.04.2020 prišli za žalobkyňou opätovne s tým, že ak nechce
prísť o byt, musí podpísať nové zmluvy. Vzali žalobkyňu na Službyt pre potvrdenie a k notárovi, kde už
mali dohodnuté stretnutie s p. B. J., kde jej dali rýchlo podpísať dokumenty bez toho, aby si ich prečítala.
Žalobkyňabolapresvedčená,že podpísalazáložnúzmluvusnovýmveriteľom,pretožejejbolodoručené

oznámenie o výmaze záložného práva s pôvodným veriteľom. Po vydaní dokumentov žalobkyni zo
strany nevesty však zistila, že podpísala kúpnu zmluvu na byt, namiesto záložnej zmluvy, a zároveň
bola uzatvorená aj zmluva o opčnom práve medzi kupujúcim a nevestou žalobkyne, ktorá zahŕňala
právo spätnej kúpy nehnuteľnosti žalobkyňou. Na základe uvedených skutočností mala žalobkyňa za
to, že bola uvedená do omylu a ide o zastretý právny úkon, kde účelom nemal byť prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ale zabezpečenie pohľadávky veriteľa, a preto je kúpna zmluva uzatvorená dňa
15.04.2020 medzi žalobkyňou a žalovaným absolútne neplatná.

2.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Posledným výrokom zrušil neodkladné opatrenie,nariadené uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 36C/51/2021-60 zo dňa 03.11.2021 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/93/2021-97 zo dňa 21.12.2021. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 41a ods. 1, 2, § 132ods. 1, § 588 Občianskeho

zákonníka. Súd prvej inštancie najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
požadovanom určení. Dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva, keďže jej právne postavenie sa stalo neistým, nakoľko žalovaný popieral právo
žalobkyne, čo vyvoláva existenciu stavu objektívnej právnej neistoty, pričom v katastri nehnuteľností
je zapísaný žalovaný, preto vo vzťahu k tejto osobe má žalobkyňa naliehavý právny záujem na

požadovanom určení.

2.2 Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že dňa 27.03.2020 bola uzatvorená zmluva o
sprostredkovaní medzi Agentúra Image, s.r.o, v zast. H. J., ako sprostredkovateľom a žalobkyňou
ako záujemcom, pričom predmetom zmluvy bolo obstaranie predaja bytu za dohodnutú províziu. Dňa
15.04.2020 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako

kupujúcim; predmetom zmluvy bol prevod bytu č. 3 vo vlastníctve žalobkyne a na LV č. XXXX pre k. ú. D.
bola pri byte č. X evidovaná ťarcha - záložné právo v prospech OT kredit Slovakia, a.s., Bratislava podľa
V 2672/19. Podľa čl. VII. kúpna cena bola dohodnutá na sumu 61 849,92 eur, pričom podľa bodu 2 tohto
článku predávajúci mal výslovne kupujúceho požiadať, aby kúpnu cenu zaplatil tak, že časť kúpnej ceny
3 000 eur uhradí spoločnosti Agentúra Image, s.r.o, ako províziu, časť kúpnej ceny vo výške 56 349,92

eur uhradí spoločnosti OT kredit Slovakia, a.s., ktorá poskytla predávajúcemu úver na základe zmluvy o
úvere z 28.03.2019; zvyšnú sumu 2 500 eur na účet predávajúceho. V bode 4 tohto článku - odovzdania
a prevzatie predmetu kúpy, je uvedené, že predávajúci sa zaväzuje predmet kúpy odovzdať kupujúcemu
najneskôr do 31.10.2020. Dňa 15.04.2020 bola uzatvorená medzi žalovaným ako povinným a I. B. ako
oprávnenou zmluva o opčnom práve k bytu č. X, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 15.04.2020,

uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom výška kúpnej ceny bola 76 349,92 eur. Podľa bodu
8 čl. III oprávnená berie na vedomie a súhlasí s tým, že nehnuteľnosť sa bude rekonštruovať.

2.3 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu
bolo nesporné, že žalobkyňa dňa 15.04.2020 podpisovala pred notárom kúpnu zmluvu, bola u správcu

bytového domu pre vyhlásenie o tom, že na byte nie sú nedoplatky na úhradách spojených s užívaním
bytu, ako aj to, že sa dobrovoľne odsťahovala spolu so svojim synom z predmetného bytu. Žalovanému
boli odovzdané kľúče od bytu a z bytu si žalobkyňa odniesla všetky veci, ktoré chcela. Spornými zostali
skutočnosti ohľadne toho, či žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu, ako aj zmluvu o sprostredkovaní vážne,
teda či právny úkon kúpnej zmluvy je platný.

2.4 Listiny - kúpna zmluva, zmluva o sprostredkovaní boli nesporne podpísané žalobkyňou, pričom po
ich podpise mala žalobkyňa k dispozícii dokument o tom, dokedy sa má z bytu vysťahovať. Súd mal
preukázané, že pri podpise dokumentov u notára bol osobne prítomný aj syn žalobkyne H., ktorého
sa žalobkyňa pýtala, či to má podpísať. Jednotliví svedkovia (p. J., B. a p. H. B.) svojimi výpoveďami

presne popísali, za akých okolností došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Napriek tomu, že žalobkyňa v
priebehu konania tvrdila, že nikdy byt predať nechcela, sama potvrdila, že o byt nepríde, ak sa zaplatí
76 000 eur. Zo všetkých tvrdení tak strán sporu, ako aj svedkov súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobkyňa mala, resp. musela mať vedomosť o prevode bytu. Je zrejmé, že celý postup ohľadne
uzatvorenia zmluvy komunikovala žalobkyňa so svojimi najbližšími, teda svojimi deťmi, a to tak K., H.,

ako aj H. s nevestou I.. Nikto z nich nič nenamietal a ako potvrdili svedkyne J., B. a H. B., žalobkyňa
ohľadne zmluvy nemala žiadne osobitné otázky. Napriek tomu, že následne žalobkyňa začala tvrdiť, že
nevedela o tom, že byt predala, súd sa nestotožnil s jej tvrdením. Súd zdôraznil, že práve žalobkyňa
sama postupovala tým spôsobom, že z bytu sa k dátumu 31.10.2020 dobrovoľne odsťahovala a odniesla
si všetky veci, nábytok a prostredníctvom svojho syna K., odovzdala byt žalovanému. Je nesporé, že

práve syn žalobkyne K. kontaktoval žalovaného za účelom dohodnutia si termínu odovzdania bytu, ako
aj odhlásenia a prepisu elektriny. Konaním žalobkyne po podpise kúpnej zmluvy, tj. tým, že opustila byt
bez toho, aby sa predtým domáhala nejakého nároku voči žalovanému, prestala uhrádzať preddavky na
úhradyspojenésužívanímbytu,ukončiladodávkuelektrinypredomácnosťvbyteč.X,bolo žalovanému
(ako aj by to bolo zjavné aj iným osobám) zrejmé, že prejavila svoju výslovnú vôľu aj navonok, tj. mala

za to, že byt jej nepatrí a už nie je jeho vlastníčkou. V tomto postupe žalobkyni nikto z jej blízkych,
ktorí inak o celej veci vedeli, žiadnym spôsobom nebránil a neurobil žiadne opatrenie. Súd zastal názor,
že ak by sa považovala žalobkyňa naďalej za vlastníčku bytu, nemohol potom existovať predsa žiadny
dôvod k tomu, aby byt dobrovoľne (aj so súhlasom svojich blízkych, teda aj syna K., ktorý byt odovzdávalžalovanému) opustila. Z takto vykonaného dokazovania súd mal za to, že žalobkyňa v čase realizovania
právneho úkonu - kúpnej zmluvy, vedela o tom, aký úkon robí; jej prejav vôle bol slobodný a vážny, určitý
a zrozumiteľný. Na základe toho kúpnu zmluvu zo dňa 15.04.2020 súd vyhodnotil ako platný právny

úkon.

2.5 Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že v spojitosti so samotnou kúpnou zmluvou
boli uzatvorené ďalšie zmluvy, tj. zmluva o sprostredkovaní, ktorá súvisela s kúpnou zmluvou. I keď
žalobkyňa pred uzatvorením kúpnej zmluvy mala byt založený v prospech záložných veriteľov, bolo to

jej dobrovoľné rozhodnutie pomôcť synovi s manželkou pri podnikaní, čo sama aj potvrdila. Vedela tiež o
tom, že nevesta I. B. mala finančné problémy, napriek tomu súhlasila s tým, že jej pomôže, a to aj preto,
aby neprišla o byt v dražbe. Súd dôvodil, že o celej transakcii musela mať žalobkyňa vedomosť, keď
sama uviedla, že hneď po podpise vedela o tom, dokedy má byt opustiť, ak sa nezaplatí suma 76 000
eur. Poukázal aj na to, že vo výpovediach strán sporu, ako aj svedkov vznikli viaceré nezrovnalosti, ale
smerodajné pre rozhodnutie súdu o tom, že kúpna zmluva je platným právnym úkonom, bolo samotné

ďalšie konanie žalobkyne v súčinnosti so synom K., a to dobrovoľné vysťahovanie sa žalobkyne z bytu,
odovzdanie kľúčov bez akýchkoľvek námietok, odhlásenie elektriny a ukončenie uhrádzania platieb za
byt. Okrem už uvedeného nemôže zostať bez povšimnutia ani ten fakt, že samotná žalobkyňa navštívila
správcu bytového domu - Službyt, s.r.o., kde bola osobne prevziať prehlásenie správcu, týkajúce sa
bytu. Muselo jej byť už vtedy zvláštne, že doteraz nikdy od nej takéto potvrdenie nežiadali, keď riešila

veci pre syna H.. Kúpna zmluva bola teda podľa záveru súdu uzatvorená vážne, neabsentovala tam vôľa
žalobkyne, jej vážnosť, tj. ide o platný právny úkon. Zo strany žalobkyne preto nebolo unesené dôkazné
bremeno vo vzťahu k jej tvrdeniam ohľadne neplatnosti právneho úkonu. Súd vykonaným dokazovaním
nemal preukázané, že by mal byť kúpnou zmluvou zastieraný iný právny úkon. Žalovaný potom, čo mu
bol byt odovzdaný, rekonštruoval a to mal súd preukázané z fotografií, predložených žalovaným. To, že

sa rozhodol následne s bytom nakladať, bolo jeho oprávnenie ako vlastníka predmetného bytu.

2.6 K zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a I. B. súd prvej inštancie uviedol, že táto bola uzatvorená v
nadväznosti na kúpnu zmluvu, uzatvorenú medzi stranami sporu. Skutočnosť, že nedošlo k uplatneniu
práva kúpy zo strany oprávnenej, bolo asi z dôvodu, že do uvedeného termínu si oprávnená právo

neuplatnila a v čase kontaktovania žalovaného ako povinného bol už byt odovzdaný žalovanému
zo strany žalobkyne. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu žalobkyne zamietol. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal voči žalobkyni
nárok na plnú náhradu trov konania. Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a

náhradu trov konania žalovanému nepriznať. Súd prvej inštancie vydal uznesenie dňa 03.11.2021, č. k.
36C/51/2021-60, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého bol žalovaný povinný zdržať sa
akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, najmä tieto nezaťažiť, nedarovať ani ich inak nescudziť, a
toaždoprávoplatnéhoskončeniavovecisamej.UznesenienadobudlovspojenísuznesenímKrajského
súdu v Nitre zo dňa 21.12.2021, č. k. 6Co/93/2021-97, právoplatnosť dňa 12.01.2022. Na základe

toho, že žalobkyňa bola pred súdom prvej inštancie procesne neúspešná, rozhodol súd o zrušení
neodkladného opatrenia (výrok III.)

3.1 Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, s poukazom na ustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. f) , písm. h) CSP, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie

prípadne ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietala, že nikdy netvrdila, že zmluvu nepodpísala, alebo, že
by ju podpísala pod nátlakom, či v omyle alebo tiesni, ale počas celého konania tvrdila, že malo ísť o
zabezpečenie pôžičky pre I. B., čo jednoznačne vyplynulo z vykonaného dokazovania. Svedkyňa I. B.
vo svojej výpovedi rovnako uviedla, že stretnutie s pánom D., konateľom žalovaného, bolo za účelom
poskytnutia pôžičky a nie predaja bytu, nakoľko ona žiaden byt nevlastnila. Aj samotná skutočnosť, že

žalobkyňa sa stretla so sprostredkovateľkou len jediný krát v deň podpisu kúpnej zmluvy (čo potvrdili
všetci zainteresovaní svedkovia), kedy jej dali podpísať aj antedatovanú sprostredkovateľskú zmluvu,
jednoznačne preukazuje úmyselné konanie na strane žalovaného, resp. ním splnomocnenej osoby, za
účelom zakryť pravý účel vykonaných úkonov pre prípad, že pôžička nebude vyplatená a záloh zostane
žalovanému. To, že žalobkyňa odovzdala nehnuteľnosť žalovanému v dohodnutom termíne súd len

prevzal z vyjadrenia žalovaného, avšak toto konanie nepreukazuje jej vôľu v čase podpisu zmluvy ale o
šesť mesiacov neskôr. V tomto smere je potrebné vziať do úvahy aj vek, vzdelanie, inteligenciu ako aj
citové rozpoloženie žalobkyne, ktoré výrazným spôsobom môžu ovplyvňovať rozhodovanie a vôľu.3.2 Žalobkyňa tiež dôvodila, že ďalšia skutočnosť, ktorá potvrdila jej tvrdenia o zabezpečení pohľadávky
a nie predaji nehnuteľností je kúpna cena, ktorá bola vysoko pod trhovou cenou. Aj tvrdenie žalovaného,
ženavýšeniesumypriopčnejzmluvebolozdôvoduprestavbypreukazujezavádzajúciúdajzjehostrany,

nakoľko z kúpnej zmluvy vyplýva rovnaký dátum na vysťahovanie sa, ako aj zo zmluvy o opčnom práve
na uplatnenie práva na spätnú kúpu, teda išlo len o úročenie bytom zabezpečenej pohľadávky, ktorá
ak nebude uhradená, zostane mu nehnuteľnosť. Namietala tiež, že súd sa nevysporiadal s tvrdením
žalobkyne, že ide o simulovaný právny úkon, iba konštatoval, že z kúpnej zmluvy vyplýva nejaká
prejavená vôľa žalobkyne. Zo všetkých ostatných úkonov oboch strán však vyplynulo, že žalobkyňa

chcela pomôcť so zabezpečením pôžičky pre I. B. a žalovaný chcel zabezpečiť ním poskytnutú pôžičku
I. B. a pre prípad, že nebude uhradená zostane mu nehnuteľnosť. Pokiaľ jedným právnym úkonom
má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov. Súd prvej
inštancie len formalisticky posúdil platnosť kúpnej zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka, bez
prihliadnutia na špecifické okolnosti daného prípadu, ako aj ostatné zákonné podmienky spôsobujúce
neplatnosť právneho úkonu. Žalobkyňa dodala, že súd sa mal v rozsudku podrobne vysporiadať s jej

argumentáciou, prečo má byť zmluva neplatná, najmä náležite právne posúdiť, prečo požiadavka
citovaného zákonného ustanovenia o neplatnosti právneho úkonu, ktorý obchádza zákon, nie je
uspokojená vykonanými dôkazmi, najmä Zmluvou o opčnom práve, a nie sa formalisticky stotožniť
s posúdením tejto otázky žalovaným, ktorý konal účelovo tak aby jeho konanie nadobudlo dojem
zákonnosti.

4.1 Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s jej tvrdeniami obsiahnutými v odvolaní nesúhlasí.
Odôvodnenie rozsudku v bode 34. až 47. vyvracia tvrdenia žalobkyne o údajnom prílišnom formalizme,
keďže je možné konštatovať, že súd vzal na zreteľ všetky dostupné dôkazy, ktoré boli v konaní
predložené, tieto vyhodnotil, a to aj s ohľadom na problematiku simulovaného a disimulovaného

právneho úkonu. Žalovaný konštatoval, že I. B. – neveste žalobkyne žiadnu pôžičku či zábezpeku
neposkytol a ani nebolo jeho zámerom túto poskytnúť. Od prvého stretnutia s I. B. a jej manželom H.
B. (syn žalobkyne), ktoré bolo sprostredkované sprostredkovateľkou B. H. J., bolo výlučným zámerom/
vôľou žalovaného kúpa nehnuteľností. Zmluvnými stranami Zmluvy o opčnom práve zo dňa 15.4.2020
(ďalej len ako „Zmluva o opčnom práve“) boli I. B. ako oprávnená a žalovaný ako povinný. Žalovaný

zachoval transparentnosť voči I. B. aj s ohľadom na plánovanú a uskutočnenú rekonštrukciu, a to
Článkom III. Ostatné ustanovenia ods. 8 Zmluvy o opčnom práve: „Oprávnená berie na vedomie a
súhlasí s tým, že Nehnuteľnosť sa bude rekonštruovať.“. Navýšenie ceny v Zmluve o opčnom práve
v porovnaní s kúpnou cenou uvedenou v Kúpnej zmluve, t. j. 61.849,92 Eur, zodpovedá nákladom
vynaloženým na rekonštrukčné práce.

4.2 Dôvodil, že žalobkyňa mala vedomosť o charaktere právneho úkonu Kúpnej zmluvy, čo vyvodzuje
z (i) právnych úkonov a faktických krokov, ktoré žalobkyňa uskutočnila a na ktoré viackrát upozorňoval
– uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní, vyzdvihnutie a predloženie potvrdenia od správcu bytového
domu Službyt Nitra, s.r.o. vydávane výlučne vlastníkovi bytu (nehnuteľnosti) v origináli a tvoriace

obligatórnu prílohu k zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, (ii) vysťahovanie
sa z nehnuteľností včas, riadne a bez výhrad, (iii) ukončenie zmluvného vzťahu o združenej dodávke
elektrickej energie pre odberateľa ku dňu vysťahovania sa z nehnuteľností. Žalovaný záverom dodal,
že žalobkyňa síce v rámci celého konania prezentuje, že v čase podpisu Kúpnej zmluvy absentovala
jej vôľa uskutočniť tento právny úkon, napriek tomu tento uskutočnila bez prejavených výhrad či otázok,

ba aj potom ako bola opakovane oslovená či obsahu právneho úkonu rozumie. S ohľadom na uvedené
žalovaný vôľu žalobkyne nespochybňoval, keďže na to nemal žiadny dôvod. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že skutočnosť, že uzatvorila kúpnu zmluvu bez

prejavených výhrad či otázok žalobkyňa nikdy ani nepopierala. Podstatou konania bolo to, že sa jednalo
len o zastretý právny úkon, ktorým sa mala zabezpečiť pôžička pre nevestu žalobkyne. Žalobkyni
bolo po celý čas tvrdené, že sa jedná len o zabezpečenie pôžičky a uvedené právne úkony sú na to
najvhodnejšie. Z uvedených dôvodov bez výhrad podpísala kúpnu zmluvu. O tom, že žalobkyňa nemala
záujem o predaj bytu svedčí aj fakt, že celý obchod dohadovala nevesta žalobkyne. Rovnako neobstojí

ani tvrdenie žalovaného, že cena za byt bola nízka z dôvodu stavu bytu, nakoľko cena bola nízka
vzhľadom na ceny podobných bytov v čase a mieste predaja. Skladala sa len zo sumy zabezpečenej
záložným právom navýšenej o províziu realitnej kancelárie a symbolickú sumu 3 000,- EUR, ktoré ale
nedostala žalobkyňa.6. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že z vykonaného dokazovania (najmä písomný výsluch
svedka B. H. J.) preukázateľne vyplýva, že charakter právneho úkonu bol žalobkyni známy, opakovane

jej bola kladená otázka či danému úkonu rozumie a či s ním súhlasí, pričom žalobkyňa, ako
účastník občianskoprávneho vzťahu – fyzická osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola/nie je
obmedzená, s jeho obsahom súhlasila. V zmysle uvedeného žalovaný taktiež považuje za potrebné
upriamiť pozornosť na bod 38, ale najmä bod 39 rozsudku, v ktorých sa súd riadne vysporiadal s
otázkou vôle zmluvných strán. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že z konania žalobkyne

bolo viac ako zrejmé, že jej vôľou je predaj nehnuteľností, čo možno konštatovať nielen v rovine
subjektívneho vnímania žalovaného, ale predovšetkým v rovine vnímania konania žalobkyne z pozície
priemerne rozumného jednotlivca v obdobnom postavení v akom bol žalovaný. V takomto postavení bol
v predmetnom prípade svedok – B. H. J., eventuálne aj notár na notárskom úrade, na ktorom bol podpis
žalobkyne overený.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie

je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou, preskúmal v danej veci tak napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval,
že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere
vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Hlavnou odvolacou námietkou žalobkyne bolo, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením
žalobkyne, že išlo o simulovaný právny úkon, keď zo všetkých ostatných úkonov oboch strán vyplynulo,
že žalobkyňa chcela pomôcť so zabezpečením pôžičky pre I. B. a jej syna a žalovaný chcel zabezpečiť
ním poskytnutú pôžičku I. B. a pre prípad, že nebude uhradená zostane mu nehnuteľnosť. Počas celého

konania tvrdila, že malo ísť o zabezpečenie pôžičky pre I. B..

12. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal podrobné dokazovanie a riadne sa vysporiadal
so všetkými dôkazmi vrátane svedeckých výpovedí, na základe čoho potom dospel k správnemu záveru,
že žalobkyňa v čase podpisu kúpnej zmluvy vedela o aký právny úkon ide. S odvolacou námietkou

žalobkyne sa odvolací súd nestotožnil. Poukazujúc na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie
navyše dodáva, že už aj zo samotnej výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 26.5.2022 vyplynulo:
„To, že sa mám z bytu vysťahovať mi povedala na námestí v D. pani J.. Bolo to na papieri, čo som
podpisovala, tam bolo, že do konca októbra mám z bytu odísť.“ Podľa názoru odvolacieho súdu,
žalobkyňa mala vedomosť dokedy sa má z bytu vysťahovať práve na základe podpísanej kúpnej zmluvy,

v ktorej táto informácia bola uvedená. Rovnako, ak jej pani J. v deň podpisu tejto zmluvy povedala,
kedy sa musí najneskôr vysťahovať, žalobkyňa musela mať vedomosť, že ide o kúpnu zmluvu a nie
o záložnú zmluvu, ktoré už v minulosti uzatvárala v prospech I. B.. Žalobkyňa tiež na pojednávaní
dňa 29.9.2022 uviedla, že pani J. jej ponúkla, že jej zoženie podnájom. Toto vyjadrenie žalobkyne
tiež svedčí o tom, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že z predmetného bytu bude musieť odísť

a túto vedomosť mohla nadobudnúť jedine v dôsledku podpísania kúpnej zmluvy. Odvolací súd tiež
zdôrazňuje, že ak by si žalobkyňa ako predávajúca neprečítala pri podpisovaní na notárskom úrade, že
ide o právny úkon týkajúci sa kúpnej zmluvy, uvedené je potrebné pripísať na ťarchu žalobkyne, ktorá
nebola nijako obmedzená na spôsobilosti na právne úkony a priemerne rozumovo vyspelý človek vie,že u notára sa podpisujú zmluvy zásadného významu a teda musí byť oboznámený s ich obsahom,
v opačnom prípade nemôže požívať žiadnu ochranu. Sama žalobkyňa pritom uviedla, že nikdy netvrdila,
že by zmluvu podpísala pod nátlakom, či v omyle alebo tiesni. Navyše z dokazovania vyplynulo, že pri

podpisovaní kúpnej zmluvy u notára bol aj jej syn H., ktorý takisto musel mať vedomosť o aký právny
úkon ide, obzvlášť, keď sa ho žalobkyňa pýtala, či to má naozaj podpísať. Všetky tieto skutočnosti spolu
s konštatovaním súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa zabezpečila zo Službytu prehlásenie správcu
o neexistencii nedoplatkov na jej byte, a najmä dobrovoľné vysťahovanie sa žalobkyne z predmetného
bytu, svedčia o tom, že žalobkyňa mala už v čase podpisovania zmluvy na notárskom úrade vedomosť,

že podpísala kúpnu zmluvu.

13. Odvolací súd poukazuje tiež na výpoveď svedkyne I. B., podľa ktorej žalobkyňa mala vedomosť
o tom, že ide podpísať kúpnu zmluvu a rovnako o tom vedeli aj jej synovia. Zhodné tvrdenia vyplynuli aj
z písomnej výpovede H. J., ktorá uviedla, že viackrát telefonovala so žalobkyňou aj jej synom K. a všetci
vedeli, že sa jedná o predaj bytu. Tiež uviedla, že na notárskom úrade bol prítomný ďalší syn žalobkyne,

pričom aj on mal vedomosť, že sa ide podpísať kúpna zmluva. Rovnako potvrdila, že žalobkyňa sa jej
dopytovala, či by skutočne jej byt išiel do dražby, ak by kúpnu zmluvu nepodpísala. Menovaná svedkyňa
mala vedomosť aj o tom, že I. B. prejavila záujem o odkúpenie bytu, preto s ňou bola spísaná zmluva
o opčnom práve. Uvedené výpovede svedkýň teda potvrdzujú, že žalobkyňa mala vedomosť o tom,
aký právny úkon so žalovaným uzatvorila. Pokiaľ ide o výpoveď svedka K. B. ( syna žalobkyne), ktorý

uviedol, že vždy sa riešilo len to, že matka poskytne byt ako zábezpeku a nie predaj bytu, táto výpoveď je
v kontexte ostatných vykonaných dôkazov nedôveryhodná vzhľadom na blízky príbuzenský pomer, ale
aj skutočnosť, že tento svedok sa nezúčastnil priamo podpisovania kúpnej zmluvy na notárskom úrade.
Okrajovo odvolací súd dodáva, že ak by sa žalobkyňa cítila byť podvedená resp. oklamaná, určite by sa
hneď domáhala ochrany svojich práv a nepristúpila by k dobrovoľnému opusteniu bytu a podaniu žaloby

až o rok a pol od podpísania kúpnej zmluvy.

14. Vykonané dokazovanie zo strany súdu prvej inštancie, ako aj uvedené zistené skutočnosti vylučujú,
že v danej veci malo ísť o simulovaný právny úkon. Súd prvej inštancie v bode 38 odôvodnenia podrobne
uviedol,kedyideosimulovanýalebozastretýprávnyúkon.Simulovanýprávnyúkonjeneplatnýzdôvodu

nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon, preto následne platí zastieraný
právny úkon, ak však tento zodpovedá vôli zmluvných strán a zároveň spĺňa zákonné náležitosti pre
jeho platnosť. V konaní však nebolo preukázané, že by žalovaný simuloval uzavretie kúpnej zmluvy
avskutočnostibymalzáujemuzavrieťinýprávnyúkon.Uzavretiukúpnejzmluvypredchádzalouzavretie
zmluvy o sprostredkovaní za účelom predaja bytu, pričom je nesporné, že všetky záležitosti ohľadom

predaja bytu boli dohodnuté a komunikované práve zo strany H. J.. Žalovaný následne po kúpe bytu,
tento rekonštruoval za účelom zvýšenia jeho celkovej ceny. Rovnako žalobkyňa v konaní nepreukázala,
že mala záujem uzatvoriť inú ako kúpnu zmluvu. Uvedené vyplýva z vykonaného dokazovania, ktoré
správne vyhodnotil súd prvej inštancie a odvolací súd doplnil tieto dôvody v bodoch 12,13 odôvodnenia.

15. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie žalobkyne
za neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).