Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/164/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919201666
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7919201666.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: FAIR-CHEM Kft., IČO:
24 727 273 - 4621-133-15, A. B. XX/X, XXXX C., D. E., v zastúpení JUDr. Andrej Molnár, advokát,
IČO: 31975631, so sídlom Majlátha 14, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: Venas Group,
a.s., IČO: 46972919, so sídlom Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, v zastúpení JUDr.
Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 17.542,70 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 10.02.2022,
č.k. 14Cb/6/2019-236 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 14Cb/6/2019 – 236 zo dňa 10.02.2022.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.542,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 7.291,74 Eur od 14.12.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 10.250,96 Eur od 14.12.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 10.04.2019, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 17.542,70 Eur s prísl., ako kúpnej ceny dodaného tovaru. Dôvodil, že
v mesiaci november, december 2018 v 16-tich prípadoch odpredal žalovanému semená repky, pričom
za dodaný tovar mu z faktúry č. F./XXXX, splatnej dňa 13.12.2018, vystavenej na sumu 10.227,68 Eur
uhradil len sumu 2.935,94 Eur a faktúru č. F./XXXX, splatnú 13.12.2018, vystavenú na sumu 10.250,96

Eur neuhradil v celom rozsahu.

2.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že nárok žalobcu uplatnený žalobou zanikol
započítaním s pohľadávkou žalovaného na náhradu škody. Tvrdil, že žalobca nedodal repku olejnú
v dohodnutom objeme 180 ton podľa termínu dodania v období mesiaca október a november 2018
v súlade s Rámcovou zmluvou na dodávku oleja uzatvorenou dňa 08.10.2018 medzi žalobcom ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, v dôsledku čoho si jeho odberateľ voči nemu uplatnil náhradu

škody v celkovej výške 19.700,71 Eur. Z uvedeného dôvodu dňa 28.01.2019 došlo k započítaniu
vzájomných pohľadávok strán sporu jednostranným právnym úkonom, v dôsledku čoho v súlade s §
580 Občianskeho zákonníka pohľadávky zanikli v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, t.j. vo výške
17.542,70 Eur.3. Ako nespornú súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že žalobca dodal žalovanému tovar – repku

olejnú tak, ako je špecifikovaný čo do množstva a druhu vo faktúre č. F./XXXX zo dňa 11.12.2018 a vo
faktúre č. F./XXXX zo dňa 13.12.2018, pričom žalovaný zo sumy 10.227,68 Eur, ktorá bola vyúčtovaná
faktúrou č. F./XXXX zo dňa 11.12.2018 uhradil sumu 2.935,94 Eur a faktúru č. F./XXXX zo dňa
13.12.2018 neuhradil vôbec. Tovar bol dodávaný na základe Zmluvy č. 10-2010-R zo dňa 8.10.2018.

4. Sporným v konaní bol tak nárok na náhradu škody uplatnený žalovaným, ktorá škoda mala vzniknúť
v dôsledku neplnenia záväzkov zo Zmluvy č. 10-2010-R zo dňa 8.10.2018, pričom žalovaný tvrdil, že zo
strany žalobcu nedošlo k dodaniu tovaru v dohodnutom objeme 180 t podľa termínu dodania v období
mesiaca október a november 2018, v dôsledku čoho odberateľ žalovaného si voči nemu uplatnil nárok
na náhradu škody z nedodaného množstva repkového oleja v množstve 70,32 t. Započítanie malo byť
realizované listom odoslaným žalobcovi dňa 28.01.2019.

4.1. Súd prvej inštancie uzavrel, že v zmysle Zmluvy č. 10-2018-R zo dňa 8.10.2018 bol žalobca povinný
v mesiacoch október – november 2018 dodať žalovanému repku ISCC v množstve 150 t plus mínus
5% (nie v množstve 180 t ako to v „Uplatnení náhrady škody na základe zmluvy“ zo dňa 28.01.2019
žalovaný uviedol).

Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané, že žalobca dodal v období október 2018 až
november 2018 žalovanému repku olejnú ISCC v celkovom množstve 518,81 t, pričom každá jednotlivá
faktúra, ktorou bola účtovaná kúpna cena, bola opatrená aj pečiatkou žalovaného a uvedené bolo
podporené aj výpoveďou svedkyne F., keď uviedla, že žalobca si voči žalovanému splnil všetky záväzky
vyplývajúce zo Zmluvy č. 10-2018-R.

Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že by si voči
nemu akýkoľvek jeho odberateľ uplatnil náhradu škody za nedodané množstvo repkového oleja, resp.
repkových výliskov tak, ako to tvrdil v „Uplatnení náhrady škody na základe zmluvy“ zo dňa 28.01.2019,
nepreukázal ani skutočnosť, že by svojim odberateľom titulom náhrady škody sumu 19.700,71 Eur aj
reálne uhradil, a ani skutočnosť, že by mu v tejto výške vznikli dodatočné náklady, ktoré vynaložil pri

obstaraní tovaru od náhradných dodávateľov.

5. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nárok žalovaného na náhradu škody nie je oprávnený,
pretože žalovaný nepreukázal zákonné predpoklady uvedené v § 373 Občianskeho zákonníka,
v dôsledku čoho pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní nemohla zaniknúť započítaním. Na základe

uvedeného súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny dodanej
repky olejnej.

5.1. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, jeho výšku určil
v súlade s § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

5.2. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní
úspešnému žalobcovi.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p.

6.1.Argumentuje,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovnesprávnymskutkovým
zisteniam a to najmä tým, že samotné dokazovanie vykonal v rozpore so základnými zásadami Civilného
sporového poriadku týkajúcimi sa vykonávania a hodnotenia dôkazov a zásadou materiálnej pravdy.
Tvrdí, že v rámci súdneho konania a v rámci procesnej obrany žalovaného, došlo k zániku uplatňovanej

pohľadávky vykonaním jednostranného zápočtu, vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu došlo v súlade
s § 151 ods. 1 C.s.p. k ustáleniu tejto skutočnosti ako skutočnosti nespornej. Nespornou teda bola výška
spôsobenej škody a s tým spojený jednostranný zápočet, ktorý znamenal zánik vzájomných pohľadávok
v súlade s § 580 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom
zbytočne dokazoval nesporný skutkový stav.

6.2. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
zamietol.7. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť argumentujúc, že v konaní
opakovane poukazoval na nedôvodnosť nároku žalovaného, preto nemohla pohľadávka uplatnená
žalobcom zaniknúť jednostranným započítaním.

8. Reagujúc na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu, žalovaný zotrváva na svojej doterajšej
argumentácii.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP
a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

9.1. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod

uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Ideoprípustnéodvolaciedôvodypretoodvolacísúd odvolanie
meritórne prejednal.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

11. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.12.2023 o 10,00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania,
ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonanéhodokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho
správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

16. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu –

povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce ich pravdivosť sa
vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej
obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre

stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

17. Odvolací súd sa (keďže pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní bola pohľadávkou nespornou,
pretože žalovaným nebola popretá, t. j. žalovaný nerozporoval nárok žalobcu na doplatok kúpnej ceny)

zaoberal tým, či boli súdom prvej inštancie zistené skutočnosti dôležité pre prijatie záveru o zániku trvaní
pohľadávky žalobcu v dôsledku započítania a či z týchto skutočností bol vyvodený správny právny záver.

18. Žalovaný teda tvrdí, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním (§ 580 OZ), t.
j. spôsobom zániku záväzku, ktorý nahradzuje plnenie. Jednostranné započítanie spočíva v tom, že

vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí úkon smerujúci k započítaniu (a to aj proti vôli druhého účastníka).
Započítanie je teda prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok, ktorý musí spĺňať
všetky náležitosti pre platný právny úkon, musí z neho teda vyplývať, akej pohľadávky sa týka a v akej
výške, proti akej pohľadávke a v akej výške smeruje.

19. Žalovaný, ktorého v konaní zaťažuje ohľadne ním tvrdenej skutočnosti dôkazné bremeno, teda musí
preukázať, že pohľadávka, ktorú započítava proti pohľadávke žalobcu je existentná a zároveň musí
preukázať, že táto zanikla započítaním, t. j. že boli splnené zákonné podmienky uvedené v § 580 OZ.

20. V zmysle vyššie uvedeného je tak pre rozhodnutie vo veci samej podstatné len to, či sú naplnené
predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu vymedzené v § 373 OBZ, podľa ktorého kto poruší
svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže
preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť; teda to, či
žalovaný porušil niektorú zo svojich povinností z uzavretej kúpnej zmluvy, a či týmto porušením vznikla

žalobcovi škoda.

21. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a to, že žalovaný nepreukázal
porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu dodať tovar v dohodnutom množstve, ktorá skutočnosť je
nepochybná z faktúr, ktorými bola vyúčtovaná kúpna cena (podpísané aj žalovaným) a svedeckých

výpovedí a ani porušenie akejkoľvek inej povinnosti vyplývajúcej preň z Obchodného zákonníka
v súvislosti s uzavretou zmluvou.

22. K tvrdeniu odvolateľa vo vzťahu k § 151 ods. 1 C.s.p. a „nespornosti“ nároku žalovaného na náhradu
škody pre pasivitu žalobcu, keď „nijakým procesne významným spôsobom účelne nepoprel skutkové

tvrdenia žalovaného“ odvolací súd udáva:
Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
Tvrdenie o zániku pohľadávky uplatnenej žalobou jednostranným započítaním s pohľadávkou na
náhradu škody žalovaný vzniesol v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Reagujúc na odpor

žalobca uviedol, že 1. neporušil svoj záväzok z uzavretej zmluvy dodať tovar v dohodnutom množstve; 2.
nebolomudoručenéžiadneuplatnenienáhradyškody;3.napriektomu,žežalovanýneplatilzajednotlivé
dodávky riadne a včas, bol mu v mesiacoch november – december doručený tovar v množstve 518, 81
t; a na týchto tvrdeniach zotrval počas celého konania.Odvolaciemu súdu tak nie je dosť dobre zrejmé, ako ešte inak mal žalobca za situácie, keď uplatnený
nárok aj preukázal listinnými dôkazmi, poprieť skutkové tvrdenia žalovaného o jeho pohľadávke na
náhradu škody voči žalobcovi resp. ako by bolo možné na základe vyššie uvedeného dôjsť k záveru,

že pohľadávka žalovaného je nespornou.

23. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods.
1 CSP).

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).