Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200046
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200046.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Urbár Dúbravy
Lietavská Lúčka – P.S., so sídlom Žilinská cesta 14/27, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 35 675 063, právne
zastúpený: advokátska kancelária Valko & Voľný, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava,
IČO: 35 916 192, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra
nehnuteľností, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania:
1/ Družstvo BREZOVÁ, so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 387 355, právne
zastúpený: JUDr. Ivan Glovniak, advokát, so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 665,

2/ Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO:
35 815 256, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa
07.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát
katastra nehnuteľností č. OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa 07.12.2021 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, ako správny orgán I. stupňa vydal rozhodnutie č. X-99/2021

zo dňa 01. júla 2021, ktorým bol podľa ust. § 59 ods. 2 písm. a) a d) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „Katastrálny zákon“) zamietnutý návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom
území A. A., podaný dňa 04.03.2021 od navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo Urbár Dúbravy
Lietavská Lúčka – P.S., so sídlom Žilinská cesta 14/27, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 35 675 063, vo veci
opravy podielového spoluvlastníka evidovaného v liste vlastníctva č. XXXX pod porad. č. 1: Družstvo
Brezová, IČO: 36 387 355, v spoluvlastníckom podiele 1061505/3198720.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, v ktorom
uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nesprávne, najmä preto, že Okresný úrad
Žilina v rozhodnutí vyhodnotil, že nie je daný dôvod na opravu údajov v katastri nehnuteľností podľa §
59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona, uviedol, že nie je možné konať podľa § 59 ods. 2 písm. d)Katastrálneho zákona; nerozhodol, či nie sú splnené podmienky na opravu chýb v katastrálnom operáte
podľa§59ods.2písm.e)Katastrálnehozákona;uviedoltvrdenia,zktorýchbybolomožnévyvodiťzáver,
že v prvostupňovom konaní existoval spor o vlastnícke právo. Následne v častiach II. až V. odvolania

odvolateľ uviedol bližší opis dôvodov nezákonnosti a nesprávnosti napadnutého rozhodnutia.
3. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností ako správny
orgán II. stupňa rozhodnutím číslo OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa 07. decembra 2021 (ďalej
aj „napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie") vo veci rozhodnutia o oprave chyby v
katastrálnom operáte podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“), v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b)
zákona č. 180/2013 Z. z, o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a v zmysle ustanovení § 59 Katastrálneho zákona, odvolanie podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku
zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor č. X-99/2021 zo dňa 01. júla 2021
potvrdil.
Správna žaloba a žalobné body

4. Žalobcasavčasdoručenousprávnoužaloboudomáhalpreskúmaniarozhodnutiažalovaného,pričom
žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na
náhradu trov konania.
5. Žalobca žiadal zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c)
a písm. g) zákona č. 162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ,,SSP“), a teda žalobca má

za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a súčasne
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
6. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia
nasledovne:

· Žalovaný v rozhodnutí a aj Okresný úrad v prvoinštančnom rozhodnutí nesprávne vo výrokovej časti
rozhodli len podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d) Katastrálneho zákona, a nie aj podľa § 59 ods. 2 písm. e)
Katastrálneho zákona. To znamená, že z hľadiska výrokovej časti rozhodnutí sa ustanovením § 59 ods. 2
písm. e) Katastrálneho zákona nesprávne nezaoberali, a to napriek tomu, že návrh sa evidentne dotýkal
aj daného ustanovenia, pričom žalobca na dané ustanovenie Katastrálneho zákona už v priebehu

konania pred Okresným úradom aj výslovne poukazoval (ďalej aj „žalobný dôvod 1“);
· Žalovaný v rozhodnutí a aj Okresný úrad v prvoinštančnom rozhodnutí nesprávne generálne uviedli,
že konanie o oprave chyby podľa § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona (ako také) nepripúšťa vykonanie
opravy chyby z dôvodu nástupu ďalšej právnej zmeny (ďalej aj „žalobný dôvod 2”);
· Žalovaný v rozhodnutí a aj Okresný úrad v prvoinštančnom rozhodnutí nesprávne v konaní o oprave

nepripúšťajú nápravu chyby (v časti spoluvlastníckeho podielu), ku ktorej prišlo v konaní o ROEP, z
dôvodu, že po zápise rozhodnutia o ROEP došlo k zápisu nadväzujúcich listín (ďalej aj „žalobný dôvod
3”);
· Žalovaný v rozhodnutí nesprávne v súvislosti s ustanovením § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona
uvádza, že podmienka nenadväzovania zmeny vlastníckeho práva na základe záznamu sa vzťahuje na

celý zápis ROEP, nie iba na spoluvlastnícky podiel družstva (ďalej aj „žalobný dôvod 4”);
· Žalovaný v rozhodnutí nesprávne v súvislosti s ustanovením § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona
uvádza, že oprava podľa daného ustanovenia Katastrálneho zákona sa vykoná len vtedy, ak sa týka len
formálnych chýb (ďalej aj „žalobný dôvod 5“)
· Žalovaný v rozhodnutí nesprávne v súvislosti s ustanovením § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona

uvádza, že údaje katastra nehnuteľností v časti spoluvlastníckeho podielu nie sú v rozpore s listinou, na
základe ktorej bol zápis do katastra nehnuteľností vykonaný (ďalej aj „žalobný dôvod 6”).
7. K žalobnému dôvodu 1 žalobca vyslovil, že explicitne a priamo v ods. 23. reakcie spoločenstva (t.
j. v ods. 23. svojho podania zo dňa 17.06.2021) uviedol, že v konaní o oprave je potrebné zaoberať
sa aj ustanovením § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona. Ako pritom žalobca uviedol v ods.

22. reakcie spoločenstva, „ ... už v ods. 21. návrhu spoločenstvo uviedlo, že „Akékoľvek majetkové
zmeny neboli ani v súvislosti s ROEP, v súvislosti s uvedeným sa totiž len zapísali poradové čísla z
pozemkovoknižných vložiek na príslušné listy vlastníctva v súbore registra „E” a v žiadnom prípade v
súvislosti s uvedeným nešlo a ani nemohlo ísť o samostatný titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva
družstva k spoluvlastníckemu podielu.

8. Žalobca tiež uviedol názor odbornej doktríny, podľa ktorého „Návrh na začatie konania o oprave chyby
v katastrálnom operáte je návrhom na začatie katastrálneho konania. to znamená, že tento návrh má
mať náležitosti ustanovené v § 24 ods. 1 Katastrálneho zákona.9. K žalobnému dôvodu 2 žalobca uviedol, že z ustanovení § 59 ods. 2 písm. a), d) a e) Katastrálneho
zákona v žiadnom prípade nevyplýva, že by vykonanie opravy chyby nebolo prípustné z dôvodu nástupu
ďalšej právnej zmeny. Jedine ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona uvádza, že

opravu na základe tohto ustanovenia je možné vykonať len vtedy, „ ... ak nedošlo od zápisu do katastra
záznamom k zmene vlastníckeho práva.“
10. S poukazom na uvedené je evidentné, že v prípade opráv podľa § 59 ods. 2 písm. a) a
e) Katastrálneho zákona je irelevantné, či odo dňa chybného zápisu došlo alebo nedošlo k ďalšej
nadväzujúcej právnej zmene. V opačnom prípade by to zákonodarca nepochybne výslovne uviedol aj v

ustanoveniach § 59 ods. 2 písm. a) a e) Katastrálneho zákona.
11. Žalobca si je vedomý toho, že nad rámec zákonných ustanovení je potrebné prihliadať na ochranu
vlastníckeho práva, garantovanú aj článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Práve s ohľadom na
uvedené je logický záver, že opravou chyby by nemala byt' dotknutá tretia osoba, ktorej sa chybne
uskutočnený zápis vôbec netýkal. O taký prípad však v konaní o oprave vôbec nešlo.
12. Žalobca poznamenal, že so žalobným dôvodom 2 priamo súvisí aj žalobný dôvod 3, resp.

argumentácia uvedená žalobcom v súvislosti so žalobným dôvodom 2 sa priamo vzťahuje aj na žalobný
dôvod 3.
13. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu 3 považoval žalobca za potrebné práve s ohľadom na ochranu
dobromyseľných tretích osôb zdôrazniť, že v predmetnom prípade žalobca návrhom žiadal o vykonanie
opravy (len) voči družstvu, t. j. priamo voči osobe, ktorej sa nesprávny zápis vlastníckeho práva na

základe rozhodnutia o ROEP priamo týkal, a ktorej „vlastnícke právo” bolo zapísané práve na základe
predmetného rozhodnutia o ROEP. Vykonanie opravy na základe návrhu by sa teda žiadnej tretej osoby
vôbec nedotklo. Ak teda žalovaný k vykonaniu opravy nepristúpil s poukazom na ďalšie právne zmeny,
postupoval nielen v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou, ale aj v rozpore s logickou stránkou veci.
Žalobca aj na tomto mieste zopakoval svoju argumentáciu z odvolania, že ak by bolo návrhu vyhovené,

nastal by rovnaký následok ako v prípade vyhovenia určovacej žalobe, t. j. „dotknutý“ by bol práve a len
spoluvlastnícky podiel. To znamená, že aj na základe určovacej žaloby by bola vykonaná zmena len v
častitýkajúcejsaspoluvlastníckehopodielu.Ajzuvedenéhodôvodujezáveronemožnostiopravychyby
v katastrálnom operáte z dôvodu, že po zápise rozhodnutia o ROEP došlo k zápisu nadväzujúcich listín,
nedôvodný. Podľa žalobcu pritom práve z dôvodu, že účelom katastra nehnuteľností je hodnovernosť

tam zverejnených údajov, by mala byť za opísaných okolností zmena vykonaná.
14. Výpovedné je v uvedenom smere napríklad aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Sžo 126/2008 zo dňa 18.02.2009, ktoré odobrilo vykonanie zmeny zápisu v katastri na
základe § 59 Katastrálneho zákona, pričom výslovne uviedlo, že „ Rozhodnutie vydané podľa citovaného
ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo o sebe nerieši konečným spôsobom

otázku, kto je vlastníkom nehnuteľností resp. kto má vecné právo k nehnuteľnosti.“
15. Pokiaľ sa teda družstvo aj napriek nespochybniteľným argumentom bude domnievať, že je
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, môže v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu
slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 126/2008 zo dňa 18.02.2009 požiadať o vyriešenie danej otázky,
konečným spôsobom, súd.

16. Nehovoriac o tom, že právna úprava účinná od 01.10.2018 možnosti uskutočnenia nápravy už
v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte značne rozšírila, vrátane možnosti pristúpiť k
náprave ROEP-u po uplynutí doby piatich rokov.
17. To znamená, že z dôvodu, že od zápisu vykonaného na podklade rozhodnutia o ROEP nedošlo k
zaevidovaniuzmenyvlastníctvadružstvaprávevčastispoluvlastníckehopodieluvkatastrinehnuteľností

(a to ani na základe titulového rozhodnutia), nebol dôvod opravu v konaní o oprave nevykonať.
18. Na margo žalobného dôvodu 4 žalobca podotkol, že tak ako uviedol aj v odvolaní (ods. 36.),
zmyslom § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona je zabrániť tomu, aby vykonaním opravy
chyby v katastrálnom operáte bola dotknutá dobromyseľná tretia osoba, ktorá sa pri nadobúdaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spoliehala na to, že údaje evidované v katastri nehnuteľností sú

správne. Keďže (ako vyplýva z vyššie uvedeného) od vykonania zápisu vlastníckeho práva družstva k
spoluvlastníckemu podielu nedošlo k zmene v predmetnej evidencii, t. j. ako vlastník spoluvlastníckeho
podielu nebola zapísaná tretia osoba, opravou chyby spočívajúcej v evidovaní družstva, ako vlastníka
spoluvlastníckeho podielu, by ani žiadna tretia osoba nemohla byt' dotknutá. výklad ustanovenia § 59
ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona, ktorý zvolil v rozhodnutí žalovaný, a ktorý je namietaný v rámci

žalobného dôvodu 4, je preto formalistický a nezodpovedá účelu a významu predmetného ustanovenia.
19. Žalobca tvrdí, že keď teda v časti spoluvlastníckeho podielu nedošlo po rozhodnutí o ROEP
ani k zmene vlastníckeho práva, bol dôvod vyhovieť návrhu nielen podľa § 59 ods. 2 písm. a) a e)
Katastrálneho zákona, ale aj podľa § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona.20. Pokiaľ ide o žalobný dôvod 5, žalobca namieta, žeby sa oprava podľa § 59 ods. 2 písm. a)
Katastrálneho zákona mala týkať len formálnych nepresností. Pokiaľ nejde o situáciu uvedenú v
ustanovení § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona, tak na konanie podľa s 59 Katastrálneho zákona sa

vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok), a ten možnosť opravy chyby v
písaní a počítaní priamo uvádza. nie je preto dôvod, aby bol rovnako chápaný aj s 59 ods. 2 písm. a)
Katastrálneho zákona.
21. S poukazom na žalobný dôvod 6 žalobca skonštatoval, že z predchádzajúceho obsahu tejto
žaloby vyplýva, že údaje o vlastníckom práve družstva k spoluvlastníckemu podielu sú v rozpore so

všetkými dostupnými dokumentami, resp. predmetné dokumenty (vrátane údajných titulov nadobudnutia
vlastníckeho práva družstva k spoluvlastníckemu podielu) nie sú podkladom na evidenciu vlastníckeho
práva družstva k spoluvlastníckemu podielu v katastri nehnuteľností. Žalobca pritom zdôraznil, že
v konaní o oprave neboli pochybnosti, že vlastnícke právo družstva k spoluvlastníckemu podielu
preukázané nie je. Veď samotné prvoinštančné rozhodnutie uviedlo, že nie je zrejmé, na základe čoho
bolo podľa rozhodnutia o ROEP vlastníctvo družstva zapísané (viď tam uvedené slová: „ Na základe

akých dokladov, ktoré stanovuje § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., uvedené bolo vykonané, nie je v
operáte ROEP žiadny doklad.“).
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu
22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že ak by prvostupňový správny
orgán zistil, že sú splnené podmienky na opravu chýb v katastrálnom operáte podľa ustanovenia § 59

ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona, vydal by rozhodnutie o oprave chýb v katastrálnom operáte, vo
výrokovej časti ktorého by toto ustanovenie uviedol spolu s konkrétnou opravou.
23. Podľa názoru žalovaného je uvedenie konkrétneho ustanovenia (písmena) z § 59 ods. 2 podstatné
pri oprave chýb v katastrálnom operáte - ako uvedenie (vymedzenie) dôvodu opravy, kedy by jeho
neuvedenie viedlo k nepreskúmateľnosti rozhodnutia a opravy ako takej, nie však pri rozhodnutí o

zamietnutí návrhu na opravu.
Vychádzajúc z uvedeného, správny orgán zamieta návrh na opravu chyby, ak nie sú podmienky
na opravu chyby splnené podľa § 59 ods. 2, t. j. podľa celého ustanovenia § 59 ods. 2 a nie iba
podľa toho ustanovenia (konkrétneho písmena), ktoré uviedol navrhovateľ, pričom podľa iného by
podmienky na opravu splnené boli. Uvedené vyplýva nielen z vyššie citovanej právnej úpravy ale aj z

povinnosti správneho orgánu konať ex officio. Keby teda aj navrhovateľ výslovne uviedol, podľa ktorého
ustanovenia Katastrálneho zákona žiada vykonať opravu údajov katastra nehnuteľností, správny orgán
nie je viazaný touto kvalifikáciou veci zo strany navrhovateľa – je viazaný iba vymedzením údajov
katastra nehnuteľností, ktoré navrhovateľ žiada opraviť.
24. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor vo výrokovej časti svojho rozhodnutia uvádzal (označoval)

konkrétny návrh na opravu, ktorý sa zamietal. Z návrhu navrhovateľa zo dňa 24.02.2021 jasne vyplýva
ktoré údaje katastra nehnuteľností žiada opraviť a ako/akým spôsobom žiada tieto údaje opraviť s
uvedením konkrétnych ustanovení Katastrálneho zákona. Preto vo výroku rozhodnutia prvostupňový
správny orgán zamietol podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) a d) Katastrálneho zákona konkrétny
návrh, a to návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte v k. ú. A. A., podaný dňa 04.03.2021

od navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka - P.S., so sídlom Žilinská
cesta 14/27, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 35 675 063, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, vo veci
opravy podielového spoluvlastníka evidovaného v LV č. XXXX pod porad. č. 1: Družstvo Brezová, IČO:
36387355, v spoluvlastníckom podiele 1061505/3198720. Navyše v úvodnej časti výroku správny orgán

uvádza právne normy na základe ktorých rozhodol, a to aj „ustanovenie § 59 zákona NR SR č. 162/1995
Z. z..
25. K žalobnému dôvodu 2 žalovaný uviedol, že to, že iba v ustanovení § 59 ods. 2 písm. d)
Katastrálneho zákona je výslovne uvedené znenie týkajúce sa zmeny vlastníckeho práva, neznamená,
že pri opravách podľa zvyšných ustanovení § 59 ods. 2 by sa mohli opravovať údaje katastra aj po

zmene vlastníckeho práva. Uvedené vyplýva už zo samotného charakteru konania o oprave chýb v
katastrálnom operáte ako nesporového konania.
26. K žalobnému dôvodu 3 žalovaný uviedol, že z výslovného znenia ustanovenia § 59 ods. 2 písm. e)
Katastrálnehozákonavyplýva,žesprávnyorgánopraví„údajekatastrazapísanénazákladerozhodnutia
o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov“. Na základe rozhodnutia o schválení ROEP v k.

ú. A. A. bol do LV č. XXXX v k. ú. A. A. zapísaný okrem iných aj pozemok, parcela registra E-KN č.
548 - trvalý trávny porast o výmere 266872 m2. Vlastnícke právo k pozemku, parcele registra E-KN
č. 548 bolo zaevidované v prospech vlastníka: Družstvo Brezová, 010 09 Bytčica, IČO: 36387355, v
podiele 1/1, v časti „titul nadobudnutia“: č. d. 374/1950, PKV 218, ROEP LIETAVSKA LUCKA. Následneboli v katastri nehnuteľností vykonané ďalšie zápisy listín. Z dôvodu nástupu ďalšej právnej zmeny nie
je možné vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho
zákona, nakoľko by sa neopravovali údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra

obnovenej evidencie pozemkov ale údaje, ktoré sú výsledkom zápisu ďalších listín naň nadväzujúcich.
Aktuálne evidované údaje na LV č. XXXX v k. ú. A. A. neboli zapísané do katastra nehnuteľností na
základe rozhodnutia o schválení ROEP ale sú výsledkom zápisu ďalších listín naň nadväzujúcich. K
nemožnosti opravy údajov ROEP z dôvodu prechodu a prevodu podielu na pozemku po zápise ROEP
odbor opravných prostriedkov odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 31S/55/2017 zo

dňa 25.07.2018.
27. Pokiaľ ide o žalobný dôvod 4 žalovaný poznamenal, že oprava chýb podľa ustanovenia § 59
ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona sa týka opravy údajov katastra nehnuteľností, na ktorých zápis
neboli splnené podmienky, a napriek tomu bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Právna úprava
obsiahnutá v ustanovení § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona ustanovuje právomoc správneho
orgánu opraviť nezákonné opatrenie spočívajúce vo vykonaní záznamu alebo poznámky alebo vo

výmaze poznámky, hoci na to neboli splnené podmienky.
28. Rozhodnutie o schválení ROEP - listina č. Z 930/2003, bolo do katastra nehnuteľností zapísané
dňa 02.06.2003 pod porad. č. zmeny 9/03. Obsahom listiny č. Z 930/2003 boli všetky pozemky, ktoré
boli predmetom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v k. ú.
A. A.. Ak by teda v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte došlo k zrušeniu zápisu Z 930/2003

podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona, týkalo by sa to zápisu celého diela
ROEP ako takého. Uvedený postup nie je možný, keďže od zápisu záznamovej listiny č. Z 930/2003 do
katastra nehnuteľností boli vykonané zmeny vlastníckych práv k pozemkom, ktoré boli jej predmetom
(sú súčasťou celého diela ROEP).
29. K žalobnému dôvodu 5 žalovaný vyslovil, že ako žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol, že

by išlo o opravu chýb v zmysle ustanovenia § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona, ani že by sa v tomto
katastrálnomkonanínemalopostupovaťpodľaSprávnehoporiadku.Akvodôvodnenírozhodnutiapoužil
pojem „formálna chyba“, tak v súvislosti s poukázaním na samotný charakter konania o oprave chýb v
katastrálnom operáte, ako nesporového konania, ktorého predmetom nemôže byť riešenie vlastníckych
a iných vecnoprávnych sporov.

30. K žalobnému dôvodu 6 žalovaný skonštatoval, že účelom opravy chyby podľa ustanovenia § 59 ods.
2 písm. a) Katastrálneho zákona je zabezpečiť súlad údajov katastra nehnuteľností s dokumentáciou
nachádzajúcou sa v katastrálnom operáte. Údaje evidované pri podielovom spoluvlastníkovi pod por.
č. 1: Družstvo BREZOVÁ, IČO: 36387355, 010 09 Žilina - Bytčica, sú evidované v súlade s poslednou
zapísanou verejnou listinou v katastri nehnuteľností, ktorou je listina č. Z 1770/2006 - Rozhodnutie č.

2006/00788/OPÚ-R zo dňa 27.02.2006. Predmetnú opravu si nemožno zamieňať so skúmaním súladu
zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pretože toto oprávnenie prináleží súdu v civilnom
sporovom konaní. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa tohto ustanovenia neslúži na
preskúmavaniezákonnostizápisovprávknehnuteľnostiam.Niejeprostriedkomkrozhodovaniuovecnej
správnosti zápisu. Výsledkom tohto konania nemôže byť „oprava“, ktorou bude výmaz vlastníckeho

práva. Správny orgán nemá oprávnenie v tomto konaní skúmať spôsobilosť zapísaných listín a po
vyvodení ich nespôsobilosti, tento zápis, ktorý bol vykonaný na ich podklade z katastrálneho operátu
vymazať.
31. V závere žalovaný vyslovil, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že ako účastník konania o oprave
bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Trvá na zákonnosti svojho rozhodnutia

č. Xo-22/2021-Ma zo dňa 07.12.2021 (číslo spisu: OU-ZA-OOP5-2021/049118) a žalobu navrhol ako
neopodstatnenú zamietnuť v celom rozsahu.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k správnej žalobe žalobcu
32. Družstvo BREZOVÁ poznamenalo, že považuje žalobu za v celom rozsahu nedôvodnú, pričom

Družstvo BREZOVÁ v celom rozsahu tiež odkázalo na svoje písomné vyjadrenia produkované v
administratívnom konaní. Družstvo BREZOVÁ upozornilo najmä na to, že žalobca sa v konaní o oprave
chyby v katastrálnom operáte domáhal zápisu v katastri nehnuteľností, spočívajúcej v tom, že Družstvo
BREZOVÁ nie je spoluvlastníkom pozemku označeného v žalobe. Predmetný pozemok ale je súčasťou
spoločnejnehnuteľnosti,akotovyplývaajzadministratívnehospisu,kedyajvkatastrinehnuteľnostíbola

táto skutočnosť vyznačená na základe žiadosti pozemkového spoločenstva s IČO: 34 225 226 z roku
2014, teda nie žalobcu. V zmysle § 9 ods. 9 zákona č. 97/ 2013 Z. z. v platnom znení ale platí, že „Prevod
alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch
patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný.” pričom v zmysle § 8 ods. 1 tohto zákona spoločnounehnuteľnosťou sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov. Podľa
Družstva BREZOVÁ teda logicky nie je možné ani opraviť chybu spočívajúcu v zápise vlastníckeho
práva iba k jednému pozemku, ktorý je súčasťou s inými pozemkami spoločnej nehnuteľnosti, ale iba

k celej nehnuteľnej veci.
33. Družstvo BREZOVÁ sa plne stotožnilo s odôvodneniami predmetných rozhodnutí správnych
orgánov, že žalobca sa ani len nedomáhal v administratívnom konaní opravy chyby v katastrálnom
operáte, ale podľa obsahu podaní žalobcu sa tento domáhal, aby správne orgány konštatovali,
že spoluvlastník predmetného pozemku je neznámy a ako správcu zapísali správne orgány

Slovenský pozemkový fond, teda že v rozsahu spoluvlastníckeho podielu Družstvo BREZOVÁ nie je
spoluvlastníkom.
34. Žalobca v podanej žalobe argumentuje, že sa v tomto prípade nejedná o spor, nakoľko on nežiadal,
aby bol zapísaný ako spoluvlastník predmetného pozemku, ale žiadal, aby nebolo zapísané Družstvo
BREZOVÁ. V tejto súvislosti Družstvo BREZOVÁ poukázalo na to, že predmetom sporového konania
nie je v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku len určenie, či tu vlastnícke právo je, ale

spor sa vedie aj o tom, že tu vlastnícke právo nie je. Preto táto argumentácia žalobcu je, podľa Družstva
BREZOVÁ, od podstaty nesprávna.
35. Žalobca v podanej žalobe namieta, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej a rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho

posúdenia tým, že žalovaný a prvostupňový orgán neuviedli, že zamietajú návrh žalobcu aj podľa §
59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona. Družstvo BREZOVÁ v tomto bode poukázalo na výrok
a odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, pričom skonštatovalo, že predmetné právne
posúdenie je v celom rozsahu správne a vo výroku celkom správne prvostupňový správny orgán
rozhodol, že návrh žalobcu podaný iba ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) a d) Katastrálneho zákona

zamietol. Tento návrh zamietol správne podľa § 59a ods. 2 Katastrálneho zákona.
36. Celkom jednoznačne nielen nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy
len z toho dôvodu, že správny orgán vo výroku neoznačil, že žalobca v priebehu konania navrhoval,
že sa je potrebné zaoberať aj ustanovením § 59 ods.2 písm. e) Katastrálneho zákona, ale v žiadnom
prípade ani len nemožno uvažovať, že by to bolo podstatné porušenie ustanovení o konaní.

37. Podľa Družstva BREZOVÁ, práve žaloba žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,
keď žalobca tvrdí, že oprava chyby v katastrálnom operáte je možná aj vtedy, ak už došlo k ďalším
právnym zmenám. Z povahy a účelu zákonných ustanovení o oprave chyby v katastrálnom operáte
celkom jednoznačne vyplýva práve opak a tento právny názor potvrdila aj judikatúra súdov a právna
teória, ako bolo viackrát uvádzané, a to aj rozhodnutia súdov uvádzané vyššie.

38. V tejto súvislosti Družstvo BREZOVÁ zdôraznilo, že aj zo zabezpečeného spisového materiálu
je zrejmé, a to najmä z rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003, že
Družstvo BREZOVÁ bolo zapísané ako výlučný vlastník predmetného pozemku - parcela registra E-KN
parc. č. 548 - trvalý trávny porast o výmere 266 872 m2 záznamom v katastrálnom konaní vedenom
pod sp. zn. Z 930/2003 dňa 02.06.2003 na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. A. A., a teda bolo Družstvo

BREZOVÁ do katastra nehnuteľností zapísané na základe predmetnej verejnej listiny - na základe
rozhodnutia správneho orgánu. Ako vyplýva zo strany č. 64 prílohy rozhodnutia Správy katastra v Žiline
č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003, tak toto rozhodnutie jednoznačne svedčí o tom, že aj k parcele 548,
PK parcele 548, PK vložka XXX o výmere 266872 m2 v k. ú. A. A. mal byť do katastra nehnuteľností
zapísaný vlastnícky podiel 1/1 - teda ako výlučný vlastník osoba Družstvo BREZOVÁ, so sídlom 01009

Bytčica, IČO: 36 387 355. Osoba, ktorá mala byť zapísaná do katastra nehnuteľností ako výlučný
vlastník predmetného pozemku bola teda jednoznačne určená rozhodnutím orgánu štátnej správy a
touto osobu je celkom jednoznačne Družstvo BREZOVÁ, IČO: 36 387 355, ktoré do 26.10.2016 malo
zapísané v obchodnom registri sídlo Žilina - Bytčica 010 09 a bolo teda bez problémov identifikované.
Preto nemôže byť pochýb o tom, že pokiaľ je momentálne zapísané Družstvo BREZOVÁ v katastri

nehnuteľností, tak sa tak nestalo na základe žiadnej chyby a takýto zápis bol vykonaný v súlade s
verejnou listinou - rozhodnutím Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 a je aj
celkom zjavne nesprávne tvrdenie žalobcu, že by zápis Družstva BREZOVÁ bol vykonaný v rozpore s
akoukoľvek listinou.
39. Družstvo BREZOVÁ taktiež považovalo za potrebné uzavrieť, ako už bolo aj vyššie uvedené,

že nie je možné s poukazom na následné viaceré zapísané listiny a zmeny vykonané a preukázané
aj v spise Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor pod X 99/2021 vykonať opravu chyby, nakoľko
nemôže k dnešnému dňu byť ako yýlučný vlastník pozemku - parcela registra E-KN parc. č. 548 —
trvalý trávny porast o výmere 266 872 m2 na LV č. XXXX zapísaná žiadna iná osoba, čo by mohlobyť jediným možným teoretickým následkom opravy chyby spočívajúcej v zápise inej osoby na základe
rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 do katastra nehnuteľností,
ktoré jednoznačne bolo rozhodnutím, na základe ktorého došlo k zápisu výlučného vlastníka aj k

predmetnému pozemku, nie zápisu spoluvlastníckeho podielu.
40. Pozemok, ku ktorému bolo Družstvo BREZOVÁ zapísané ako výlučný vlastník na základe
rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 už neexistuje, nakoľko
momentálne je na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor vedený pozemok
o výmere 266719 m2 aj na základe rôznych geometrických plánov, a teda ani teoreticky nie je možné

vykonať opravu údajov v tomto čase.
41. Taktiež od Družstva BREZOVÁ odvodzujú svoje vlastnícke právo aj osoby, ktoré boli zapísané
ako spoluvlastníci uvedeného pozemku na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Žilina
SP. zn. 2006/00788/OPÚ-R zo dňa 27.02.2006, nakoľko toto rozhodnutie je čo sa týka predmetného
pozemku záväzné iba voči Družstvu BREZOVÁ, žiadnej inej osobe a teda by bola spochybnená
výmazom Družstva BREZOVÁ spätne k roku 2003 aj záväznosť tohto rozhodnutia a museli by byť aj tieto

osoby už iba z tohto dôvodu taktiež vymazané z katastra nehnuteľností. Aj v tomto konaní Obvodného
pozemkového úradu Žilina teda bolo potvrdené vlastnícke právo Družstva BREZOVÁ k predmetnému
pozemku, keďže Družstvo BREZOVÁ bolo ako výlučný vlastník účastníkom tohto správneho konania a
bolo zaviazané práve Družstvo BREZOVÁ vydať spoluvlastnícke podiely v tomto rozhodnutí uvedené.
Taktiež by potom logicky nebolo možné ponechať aj iné zápisy na predmetnom LV XXXX, ktoré v

priebehu plynutia rokov boli k tomuto pozemku vykonané.
42. V žiadnom prípade nemožno vykonať opravu iba k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti
1061505/3198720 k predmetnému pozemku, nakoľko na základe rozhodnutia Správy katastra v Žiline č.
ROEP-I/2003 zo dňa 03.03.2003 nebol zapísaný do katastra nehnuteľností tento spoluvlastnícky podiel,
a teda nie je možné opraviť údajnú chybu (ktorá v zmysle yyššie uvedeného ani nikdy neexistovala)

tak, že by sa oprava chyby vzťahovala k niečomu inému ako samotné rozhodnutie, ktoré by malo
byť údajne chybné, a teda už iba k spoluvlastníckemu podielu, ktorý vznikol až na základe ďalších
právnych skutočností a na základe zápisu Družstva BREZOVÁ ako yýlučného vlastníka a od tohto práva
odvodeného.
43. Rozhodnutie o schválení ROEP - záznamová listina č. Z 930/2003, bolo do katastra nehnuteľností

zapísaná dňa 02.06.2003 pod porad. č. zmeny 9/03. Obsahom listiny č. Z 930/2003 boli VŠETKY
pozemky, ktoré boli predmetom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov
k nim v k. ú. A. A.. Od zápisu listiny č. Z 930/2003 do katastra nehnuteľností boli vykonané zmeny
vlastníckych práv k pozemkom, ktoré boli jej predmetom. To znamená, že podmienka nenadväzovania
zmeny vlastníckeho práva na základe záznamu Z 930/2003 sa vzťahuje na celý zápis diela

ROEP záznamovou listinou Rozhodnutie o schválení ROEP-I/ 2003 zo dňa 03.03.2003, nie len na
spoluvlastnícky podiel Družstva Brezová, ako uvádza žalobca.
44. Okrem uvádzaných zmien zapísaných do katastra nehnuteľností správnymi orgánmi dalo Družstvo
BREZOVÁ do pozornosti, že k zmenám dochádzalo čo sa týka dobromyseľnej držby spoluvlastníckeho
podielu aj nepriamo v rámci zmien členov družstva. Fyzické osoby, ktoré jednak boli členmi Družstva

BREZOVÁ a členmi jeho orgánov sa v priebehu rokov menili. Poslední členovia družstva, a to Mihálik
trans, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, Žilina 010 01, IČO: 36 867 861 a PILWOOD SK, s.r.o.,
so sídlom Jesenského 1089/11, Žilina 010 01, ICO: 36 288 403 nadobudli členské podiely v Družstve
BREZOVÁ za cenu, kde bolo zohľadnené aj vlastníctvo uvedeného pozemku a okrem samotných
zápisov na príslušnom liste vlastníctva bolo vlastnícke právo aj k predmetnému pozemku viackrát takto

nepriamo prevedené. Súčasní členovia Družstva BREZOVÁ ovládli samotné Družstvo BREZOVÁ v
roku 2015 aj na základe toho a s prihliadnutím na to, že Družstvo BREZOVÁ bolo spoluvlastníkom aj
pozemku, ku ktorému bolo začaté toto katastrálne konanie a Družstvo BREZOVÁ bolo evidované na
liste vlastníctva v tom čase na základe verejnej listiny Viac ako 10 rokov, a preto nebolo dôvodné nejako
osobitne preskúmavať okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva Družstva BREZOVÁ k predmetnému

pozemku desaťročia spätne. Takže do dnešného dňa sa žiaden iný vlastník k predmetnej nehnuteľnosti
neprihlásil a žiadne práva si neuplatňuje a pokiaľ by aj teoreticky rozhodnutie Správy katastra v
Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 vychádzalo z nejakých nesprávnych podkladov alebo z
nejakého neznámeho dôvodu z neplatných právnych úkonov (čo ako je vyššie uvedené nie je pravda),
tak minimálne od roku 2003 bolo potvrdené Družstvu BREZOVÁ nadobudnutie vlastníckeho práva k

predmetnému pozemku rozhodnutím štátneho orgánu, a tak aj v tomto prípade by Družstvo BREZOVÁ
nadobudlo vlastnícke právo originálnym spôsobom, a to aj v zmysle S 134 Občianskeho zákonníka
v platnom znení, nakoľko asi už od 90- tych rokov, určite od roku 2003 má predmetný pozemok
v oprávnenej a dobromyseľnej držbe Družstvo BREZOVÁ, ktoré na tomto pozemku hospodári aj vrozsahu spoluvlastníckeho podielu, ku ktorému žalobca požadoval výmaz Družstva BREZOVÁ ako
spoluvlastníka.
45. V závere svojho vyjadrenia Družstvo BREZOVÁ vyslovilo, že vzhľadom k uvedenému s poukazom

aj na jeho argumentáciu v rámci administratívneho konania s poukazom na odôvodnenia rozhodnutí
správnych orgánov v tejto veci je zrejmé, že žiaden z tvrdených dôvodov na zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného neexistuje, vzhľadom k čomu Družstvo BREZOVÁ navrhlo, aby súd žalobu
žalobcu v zmysle § 190 SSP v celom rozsahu zamietol a priznal Družstvu BREZOVÁ právo na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3/ k správnej žalobe žalobcu
46. Ďalší účastník v konaní 3/ sa pripojil k podanej správnej žalobe z dôvodov uvádzaných žalobcom
v žalobe, ktorou žalobca žiada preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia OÚ Žilina, odbor opravných
prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa 07.12.2021,
ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. X 99/2021 zo dňa
01.07.2021 potvrdil. Predovšetkým poukázal na dôvod žaloby v bode 50. ods. VI.: „Žalovaný v

Rozhodnutí nesprávne v súvislosti s ustanovením § 59 ods.2 písm. a) Katastrálneho zákona uvádza, že
údaje katastra nehnuteľností v časti Spoluvlastníckeho podielu nie sú v rozpore s listinou, na základe
ktorej bol zápis do katastra nehnuteľností vykonaný." Z listinných dôkazov v konaní o oprave chyby v
konaní vedenom katastrálnym odborom OÚ Žilina, pod č. X 99/2021, má za to, že titul nadobudnutia č.
d. 374/1950, PKV 218 nemôžu z časového hľadiska zakladať vlastnícke vzťahy pre „Družstvo Brezová“

z dôvodu, že Družstvo Brezová podľa výpisu z Obchodného registra bolo založené na ustanovujúcej
členskej schôdzi dňa 12.08.1999 v zmysle § 221 a nasl. Obch. zákonníka. Má za to, že spracovateľ
ROEP nedostatočne prešetril právne nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi JRD v Lietavskej Lúčke,
ktoré nadobudlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemkovo knižnej vložke číslo 218
a číslo 421 v Lietavskej Lúčke. Predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva JRD Lietavská Lúčka na

základe zákona č. 81/1949 Zb., a to dňom 19.08.1949, kedy bolo JRD v obci založené. Dňa 13.03.1957
sa JRD v Lietavskej Lúčke zlúčilo s JRD Bytčica. Ďalej poukázal na to, že ak mal spracovateľ ROEP
za preukázané právne nástupníctvo zapísaného vlastníka Družstvo Brezová, mal ako titul nadobudnutia
zapísať aj predmetnú listinu, ktorá svedčí v prospech nadobudnutia predmetnej parcely ako posledná
najnovšia listina. V celom rozsahu odkázal na svoje vyjadrenia v prvostupňovom konaní o oprave chyb

v katastrálnom operáte v katastrálnom území A. A. vedenom katastrálnym odborom OÚ Žilina, pod č.
X 99/2021, ktoré sú súčasťou spisu. Na základe vyššie uvedeného požiadal, aby súd správnej žalobe
vyhovel v plnom rozsahu, napadnuté Rozhodnutie OÚ Žilina č. OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa
07.12.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Replika žalobcu

47. Žalobca v úvode vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného a ďalších účastníkov konania k správnej
žalobe poukázal na názory odbornej doktríny a súdnej praxe - Jakubáč, R.: Oprava chyby v katastrálnom
operáte. Súkromné právo, Wolters Kluwer, 2016, č. 4, s. 33, rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžrk/3/2018 zo
dňa 26.09.2018, rozsudok NS SR, sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo dňa 01.04.2015, rozsudok NS SR sp. zn.
1Sžr/110/2011 zo dňa 17.04.2012.

48. Podľa žalobcu v citovaných rozhodnutiach bola zdôraznená potreba správnosti údajov v evidencii
katastrálneho operátu. Bolo výslovne zdôraznené, že za chybu, ktorá má byť opravovaná podľa §
59 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Katastrálny zákon"), má byť
považovaný aj prípad, kedy rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov neodráža

skutočné právne vzťahy k pozemkom, a to v dôsledku nesprávneho prešetrenia právnych vzťahov v
rámcikonaniaoobnoveevidencieniektorýchpozemkovaprávnychvzťahovknim.Dokonca,spomenutá
potreba správnosti údajov v evidencii katastrálneho operátu bola uprednostnená aj v prípade, kedy
tretie osoby počítali a považovali za správny daný nesprávny (následne opravovaný) údaj (viď prípad
prejednávaný na NS SR pod sp. zn. 1Sžr/110/2011).

49. Všetky uvedené rozhodnutia pritom boli vydané dokonca ešte pred novelizáciou Katastrálneho
zákona, ku ktorej došlo zákonom č. 212/2018 Z. z. účinným od 01.10.2018 (ďalej aj „novela
Katastrálneho zákona“). Na základe novely Katastrálneho zákona sa pritom možnosti opravy chyby v
katastrálnom operáte ešte výrazne rozšírili. Podľa výslovného a jednoznačného znenia Katastrálneho
zákona v platnom znení pritom v súvislosti s nesprávnosťou údajov zapísaných na základe rozhodnutia

o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov platí jediná podmienka pre možné vykonanie opravy
podľa § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona, a tou je, že dané údaje už nie je možné opraviť podľa zákona
č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon 180“), keďže zákon 180 obmedzuje vykonanie opravy lehotou piatich rokov.50. V konaní o návrhu pritom išlo o to, že na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej
evidencie pozemkov v katastrálnom území A. A., číslo ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 (ďalej aj
„Rozhodnutie o ROEP“) bolo zapísané ako výlučný vlastník pozemku družstvo. I zo záverov Okresného

úradu ako orgánu prvej inštancie v správnom konaní, ktoré bolo ukončené rozhodnutím žalovaného
napadnutého žalobou v tomto konaní vo veci, pritom výslovne vyplývalo [viď rozhodnutie Okresného
úradu č. X-99/2021 zo dňa 01.07.2021 (ďalej aj „prvoinštančné rozhodnutie“)], že nie je zrejmé, na
základe akých skutočností vlastne bolo práve v prospech družstva rozhodnutie o ROEP vydané.
51. Okresný úrad totiž v prvoinštančnom rozhodnutí uviedol nasledovné: „Z rozhodnutia o schválení

ROEP je zrejmé, že v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v k. ú.
A. A. bolo určené, že právnym nástupcom po poslednom evidovanom vlastníkovi v PKV č. 421 teda JRD
Lietavská Lúčka je Družstvo Brezová. Na základe akých dokladov, ktoré stanovuje § 6 ods. 1 zákona č.
180/1995 Z. z., uvedené bolo vykonané, nie je v operáte ROEP žiadny doklad.“
52. Následne - po rozhodnutí o ROEP - boli spoluvlastnícke podiely na pozemku vydané oprávneným
osobám, ktoré si príslušný nárok uplatnili v rámci reštitúcie. Keďže na katastri nehnuteľností bolo

ako vlastník pozemku v rozhodnom čase (na základe rozhodnutia o ROEP), t. j. v čase navrátenia
spoluvlastníckych podielov oprávneným osobám, evidované družstvo, bolo družstvo v rozhodnutí
Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. 2006/00788/OPÚ-R zo dňa 27.02.2006 (ďalej aj „titulové
rozhodnutie“) označené ako povinná osoba. Alebo inak povedané, v prípade, ak by bol ako
vlastník pozemku označený v čase vydania titulového rozhodnutia ktokoľvek, tak či tak by príslušné

spoluvlastnícke podiely boli navrátené jednotlivým oprávneným osobám, ktoré si nárok na ich vydanie v
zmysle reštitučných predpisov včas uplatnili. Uplatnenie nárokov týchto oprávnených osôb preto nijako
nebolo ovplyvnené tým, v prospech koho bolo rozhodnutie o ROEP vydané.
53. Družstvu po vydaní titulového rozhodnutia teda „ostal“ spoluvlastnícky podiel, t. j. spoluvlastnícky
podiel je tým podielom na pozemku, na ktorý zo strany oprávnenej osoby nebol uplatnený reštitučný

nárok. Je teda absurdné a absolútne proti logike, aby titulové rozhodnutie vydané po rozhodnutí o ROEP
v prospech oprávnených osôb (pričom titulové rozhodnutie by bolo vydané bez ohľadu na to, kto by
bol v danom čase povinnou osobou) akokoľvek bránilo oprave chyby v katastrálnom operáte, ktorá
vznikla pri vydávaní rozhodnutia o ROEP. Titulové rozhodnutie totiž nijako postavenie družstva, ako
povinnej osoby, v časti spoluvlastníckeho podielu (t. j. v časti podielu, na ktorý nebol uplatnený reštitučný

nárok) neovplyvnilo. Spoluvlastnícke podiely, ktoré boli na základe titulového rozhodnutia navrátené
oprávneným osobám, by im totiž boli navrátené tak či tak, bez ohľadu na to, kto by bol v rozhodnutí
o ROEP ako vlastník pozemku (resp. ako povinná osoba v následne vydanom titulovom rozhodnutí)
uvedený. Nehovoriac o tom, že oprava v katastri nehnuteľností, ktorej vykonanie bolo zo strany žalobcu
(ale aj SPF) požadované, by sa žiadnej tretej osoby (t. j. okrem samotného družstva) nedotkla.

54. Žalobca zároveň z dôvodu opatrnosti takisto zdôraznil, že vykonaniu opravy nemohlo brániť ani
prípadné tvrdenie o sporovom charaktere konania o návrhu. Žalobca uviedol, že samotný žalovaný
zdôraznil, že otázka, či išlo alebo nešlo o sporový charakter konania o návrhu nemala vplyv na výrok
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. V rozhodnutí č. OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo
dňa 07.12.2021, ktoré napadol žalobca žalobou v tomto konaní vo veci (ďalej aj „rozhodnutie“), totiž

žalovaný uviedol, že „(...) Okresný úrad Žilina nevydal rozhodnutie, ktorým by neopravoval údaje v
katastri nehnuteľností z dôvodu existencie sporu. Okresný úrad Žilina zamietol návrh na opravu podaný
dňa 04.03.2021 podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d) Katastrálneho zákona, keďže neboli splnené dôvody
opravy podľa citovaných ustanovení.” Napriek tomu však žalobca z dôvodu opatrnosti poukazuje na
už citované rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžrk/3/2018 zo dňa 26.09.2018, podľa ktorého „Daný druh

správneho konania, aj keď je nesporového charakteru, vyznačuje sa istými znakmi sporu, pretože
prostredníctvom tohto konania katastrálne orgány rozhodujú aj o nárokoch na prinavrátenie vlastníckeho
práva, či vecného práva k cudzej veci, ktoré na inú osobu prešlo bez právneho dôvodu.” Navyše, žalobca
uviedol, že nikdy nepožadoval, aby bol namiesto družstva zapísaný na list vlastníctva ako vlastník
spoluvlastníckeho podielu iný konkrétny vlastník (práve naopak, žalobca mal za to, že je dôvodné

zapísať informáciu o neznámom vlastníkovi spoluvlastníckeho podielu), pričom družstvo by kedykoľvek
povykonaníopravybolooprávnenépožadovaťurčeniesvojhovlastníctvavcivilno-právnomkonaní(hoci
žalobca je názoru, že vlastníkom akéhokoľvek pozemku sa družstvo na základe rozhodnutia o ROEP
stať nemalo, a že teda nie je ani vlastníkom spoluvlastníckeho podielu). K obdobnému záveru prišiel NS
SR (v obdobných okolnostiach) v rozhodnutí sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo dňa 01.04.2015. Pokiaľ by teda

malo brániť vykonaniu opravy tvrdenie o sporovom charaktere konania o oprave, žalobca je názoru, že
potom by § 59 Katastrálneho zákona nemohol byť aplikovaný prakticky nikdy, keďže logicky takmer vždy
dochádza pri oprave údajov aj k výmazu určitých údajov či určitých osôb (určitej osoby), v prospech
ktorých (ktorej) bol vymazávaný údaj v katastri nehnuteľností pôvodne zapísaný.55. S prihliadnutím na uvedené je žalobca presvedčený, že odôvodnenie rozhodnutia resp.
prvoinštančného rozhodnutia neobstojí, a že správne orgány sa len „silou mocou” snažili nájsť dôvod,
pre ktorý by k vykonaniu opravy nepristúpili, napriek tomu, že konkrétne právne a skutkové okolnosti

jednoznačne vykonanie opravy v referáte katastra nehnuteľností odôvodňovali (a umožňovali). Tento
záver osvedčuje aj právny názor iného subjektu s verejnoprávnymi úlohami (právomocou) a to názor
SPF, vyplývajúci aj z vyjadrenia SPF.
56. Pritom, a to žalobca osobitne zdôraznil, vykonaním opravy v zmysle návrhu by nebola dotknutá
akákoľvek tretia osoba, ako vlastník spoluvlastníckeho podielu je totiž v katastri nehnuteľností zapísané

stále družstvo.
57. Žalobca zosumarizoval uvedené, z čoho vyplýva, že vlastníkom ostatných spoluvlastníckych
podielov na pozemku, ktoré po vydaní titulového rozhodnutia boli navrátené oprávneným osobám, by
boli a stali by sa nimi ostatné oprávnené osoby (členovia žalobcu ako pozemkového spoločenstva)
bez ohľadu na to, v prospech akej osoby by bolo predtým rozhodnutie o ROEP vydané. Práve
preto je tvrdenie žalovaného o následnej právnej zmene, ku ktorej malo dôjsť na základe titulového

rozhodnutia, iba účelové a v skutočnosti bez významu, keďže k danej zmene (navráteniu jednotlivých
spoluvlastníckych podielov oprávneným osobám) by na základe titulového rozhodnutia došlo tak či tak
(t. j. bez ohľadu na to, v prospech akej osoby by bolo predtým vydané rozhodnutie o ROEP). Alebo inak
povedané, nech by bol ako vlastník pozemku v rozhodnutí o ROEP určený ktokoľvek, bol by následne
povinnou osobou v titulovom rozhodnutí, a teda tak či tak by príslušné spoluvlastnícke podiely na

pozemku boli navrátené oprávneným osobám. Preto tiež platí, že tvrdenie družstva o tom, že vykonaním
opravy v zmysle návrhu by mali byť „postihnuté” aj následne nadobudnuté podiely iných spoluvlastníkov,
ktoré je prezentované vo vyjadrení družstva, preto nie je pravdivé (a je čisto účelové).
58. Žalobca osobitne reagoval na odkaz žalovaného na rozsudok súdu sp. zn. 31S/55/2017 zo dňa
25.07.2018 (ďalej aj „rozsudok KS”). Žalobca tvrdí, že má snahu objektívne uvádzať skutočnosti, a preto

nemá problém uviesť, že má vedomosť o tom, že voči rozsudku KS bola podaná kasačná sťažnosť, ktorá
bola zo strany Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR”), rozsudkom sp.
zn. 10Sžrk/3/2019 zo dňa 27.10.2021 (ďalej aj „rozsudok NSS SR”), zamietnutá. NSS SR teda posúdil
právny názor súdu prezentovaný v rozsudku KS ako správny.
59. Žalobca zdôraznil, že právny stav bol v prípade prejednávanom zo strany súdu pod sp. zn.

31S/55/2017 iný, a to vo viacerých ohľadoch. V prvom rade išlo o konanie o zmene údajov registra podľa
§ 7 ods. 6 zákona 180. To znamená, že v danom prípade išlo o návrh, podaný pred uplynutím piatich
rokov od zápisu registra o obnove evidencie pozemkov (ďalej aj „ROEP"), a nie o konanie o oprave
chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona. Po druhé, išlo o obdobie spadajúce ešte
do obdobia pred novelou Katastrálneho zákona, ktorá možnosti opravy chyby v katastrálnom operáte

výrazne rozšírila.
60. Predovšetkým však boli vo veci vedenej na súde pod sp. zn. 31S/55/2017 iné i právne a
skutkové okolnosti. Navrhovateľ v danom konaní síce takisto namietal správnosť vykonaného ROEP-
u, avšak za okolností, kedy po vykonaní ROEP-u došlo na základe osvedčenia o dedičstve k prechodu
spoluvlastníckehopodielunapozemku,ktorýbolpredmetomROEP-unainúosobuanásledneboleštek

danému majetku povolený vklad darovacej zmluvy. To znamená, že v danej veci vedenej na súde pod sp.
zn. 31S/55/2017 nastali zmeny, ktoré by bez vykonaného ROEP-u nastať nemohli — zápis osvedčenia
o dedičstve a prechod vlastníctva z toho vyplývajúci totiž mohol byť do katastra nehnuteľností zapísaný
len z dôvodu, že predtým bola ako vlastník do katastra nehnuteľností zapísaná na základe vykonaného
ROEP-u práve osoba, ktorá bola v danom dedičskom konaní poručiteľom. To isté sa týkalo následnej

darovacej zmluvy - prevodca bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.
61. V konaní o návrhu, t. j. v konaní vo veci, však je situácia iná. Pokiaľ totiž žalovaný argumentuje
titulovým rozhodnutím ako rozhodnutím, na podklade ktorého malo dôjsť po vykonaní ROEP-u k
prechodu vlastníckeho práva, tak je potrebné znovu zdôrazniť, že k danému prechodu vlastníckeho
práva k príslušným spoluvlastníckym podielom na oprávnené osoby by došlo bez ohľadu na to,

ktorá osoba by bola ako vlastník pozemku na základe vykonaného ROEP-u v danom čase v katastri
nehnuteľností zapísaná. Tak či tak by totiž bolo vydané titulové rozhodnutie v prospech oprávnených
osôb, ktorým bol daným rozhodnutím navrátený majetok na základe príslušných reštitučných predpisov,
a tak či tak by toto bolo následne v prospech oprávnených osôb i zapísané do katastra nehnuteľností.
Ide teda o významnú diferenciu v porovnaní so situáciou, ktorá bola predmetom rozsudku KS resp.

rozsudku NSS SR.
62. Ďalším podstatným rozdielom bolo, že vo veci riešenej rozsudkom KS a rozsudkom NSS SR
príslušný navrhovateľ požadoval, aby bola vec na základe jeho návrhu podaného podľa § 7 ods. 6
zákona 180 definitívne vyriešená, t. j. aby bol ako vlastník príslušnej nehnuteľnosti zapísaný on sám. Vkonaní o návrhu však žalobca nič také nepožadoval. Žalobca len zdôraznil, že z dostupných podkladov
je zrejmé, že družstvo za vlastníka spoluvlastníckeho podielu považovať nie je možné a preto z dôvodu
hodnovernosti a záväznosti údajov katastra by mal byť v súvislosti s daným spoluvlastníckym podielom

vykonaný zápis v prospech neznámeho vlastníka (v správe SPF). Žalobca na tomto mieste opäť citoval
z rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo dňa 01.04.2015.
63. Zároveň platí, že napríklad v súvislosti s ustanovením § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona
zákonodarca stanovil jedinú podmienku pre vykonanie opravy zápisu uskutočneného na základe ROEP-
u, ktorou je uplynutie päťročnej lehoty podľa zákona 180. Táto podmienka je v danom prípade splnená.

64. Rovnako je z vyššie uvedeného zrejmé, že všetky zmeny, ktoré sa stali po vykonaní ROEP-
u (a to nielen v časti pozemku, ale v časti všetkých pozemkov, ktoré boli predmetom ROEP-u),
neboli rozhodnutím o ROEP nijako ovplyvnené (keďže, ako už bolo uvedené, k prechodu podielov na
oprávnené osoby v rámci reštitúcie by došlo bez ohľadu na to, v prospech koho by bolo rozhodnutie o
ROEP vydané). A práve to je rozdiel medzi konaním vo veci na strane jednej a rozsudkom KS resp.
rozsudkom NSS SR na strane druhej, kedy k následným zmenám dochádzalo v priamej nadväznosti na

zápis uskutočnený na základe ROEP-u.
65. A napokon, v konaní vo veci platí, že vykonanie opravy by akúkoľvek tretiu osobu nijakým spôsobom
nepostihlo resp. by ňou nebola dotknutá (v kontraste s uvedeným možno uviesť, že napríklad vo veci
vedenej na NS SR pod sp. zn. 1Sžr/110/2011 bola posúdená ako dôvodná dokonca oprava, na základe
ktorej došlo k výmazu vecného bremena, a to až po tom, čo bol pozemok, v prospech ktorého malo byť

vecné bremeno zriadené, niekoľkokrát prevedený.
66. Podľa žalobcu, s prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že rozsudok KS a rozsudok NSS SR v
skutočnosti v porovnaní s vecou vykazujú také diverzity, na základe ktorých odkaz žalovaného na
dané konanie, v ktorom boli rozsudok KS a rozsudok NSS SR vydané, vôbec nie je náležitý. Práve
naopak. Konanie, v ktorom boli rozsudok KS a rozsudok NSS SR vydané, v skutočnosti, z dôvodu danej

odlišnosti,pomáhapochopiťpodstatukonaniavoveciakoajto,ženávrhumalobyťzostranyžalovaného
(resp. okresného úradu) jednoznačne vyhovené.
67. Žalobca má za to, že uvedený obsah jeho repliky, t. j. objasnená podstata sporu vo veci a skutočnosti
odlišujúce konanie vo veci od rozsudku KS resp. rozsudku NSS SR, dostatočne odôvodnili dôvodnosť
žaloby.

68. K vyjadreniu žalovaného žalobca skonštatoval, že je nielen nedôvodné, ale aj vnútorne protirečivé.
Žalobca napríklad považuje za zvláštny výklad žalovaného o tom, že uvedenie konkrétneho ustanovenia
vo výroku rozhodnutia je podstatné len pri vyhovení návrhu na opravu, nie však už pri zamietnutí.
Žalobcovi nie je zrejmé, z čoho takýto výklad žalovaný odvodzuje. Navyše, postoj žalovaného sa prieči aj
logike, keďže práveže zamietnutie (nevyhovenie) návrhu by malo byť zo strany príslušného správneho

orgánu dôsledne a jasne vysvetlené a odôvodnené. Nehovoriac tom, že pokiaľ raz dve písmená z § 59
ods. 2 Katastrálneho zákona vo výroku prvoinštančného rozhodnutia uvedené boli, jednoznačne tam
malo byť aj písmeno e) § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona, ktoré bolo takisto pre posúdenie návrhu
relevantné.
69. Rovnako je protirečivé aj ďalšie tvrdenie žalovaného, na podklade ktorého na strane jednej žalovaný

uvádza, že „(...) nie je viazaný kvalifikáciou zo strany navrhovateľa (...)“, no na strane druhej argumentuje
žalovaný tým, že žalobca žiadal „(...) údaje opraviť s uvedením konkrétnych ustanovení Katastrálneho
zákona.” Nehovoriac o tom, že napríklad v ods. 23. podania zo dňa 17.06.2021 (označenom v žalobe
ako dôkaz N-12, ďalej aj „vyjadrenie 170621”) žalobca už úplne výslovne a explicitne požadoval, že
správne orgány sa majú zaoberať aj vykonaním opravy podľa § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho

zákona, t. j. ustanovením, ktorým sa okresný úrad a ani žalovaný, berúc do úvahy výrok prvoinštančného
rozhodnutia, ako aj potvrdzujúci výrok Rozhodnutia, nezaoberali.
70. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení žalovaného argumentuje „ďalšími právnymi zmenami“, v skutočnosti
vôbec neporozumel skutočnému zmyslu konania o oprave, ako aj konkrétnym okolnostiam týkajúcich sa
návrhu, ktoré sú vysvetlené už vyššie. Žalovaný si navyše sám dotvára podmienky vykonania opravy,

ktoré vôbec zo zákona nevyplývajú, keď výslovne uvádza napríklad to, že „(...) to, že iba v ustanovení
§ 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona je výslovne uvedené znenie týkajúce sa zmeny vlastníckeho
práva, neznamená, že pri opravách podľa zvyšných ustanovení § 59 ods. 2 by sa mohli opravovať údaje
katastra aj po zmene vlastníckeho práva.” Nehovoriac o tom, že novela Katastrálneho zákona práveže
možnosti vykonania opravy ešte rozšírila.

71. Ak žalovaný namieta, že zmeniť opraviť údaje v katastri by musel v časti všetkých pozemkov, ktorých
sa rozhodnutie o ROEP týkalo, a nielen v časti spoluvlastníckeho podielu, žalobcovi nie je zrejmé, z
akého ustanovenia v zákonnom predpise takéto kritérium vyplýva (v konečnom dôsledku, ani na základe
určovacej žaloby v civilnoprávnom spore by nebol vydaný rozsudok ovplyvňujúci celý zápis ROEP, alelenspoluvlastníckypodiel).To,žetakýtovýkladžalovanéhoniejesprávny,osvedčujeajznenie§7ods.7
zákona 180, ktoré s účinnosťou od 01.09.2022 z dôvodu jednoznačnosti už výslovne uvádza aj možnosť
pristúpiť k náprave údajov zapísaných na základe ROEP-u aj (len) v časti „dotknutého spoluvlastníckeho

podielu”. K prevodu či prechodu „vlastníctva“ družstva v časti spoluvlastníckeho podielu pritom odo dňa
vydania rozhodnutia o ROEP nesporne nedošlo.
72. Žalobca aj na tomto mieste dal do pozornosti súdu, že v súvisiacom konaní, ktoré žiada v
tomto podaní spojiť s konaním vo veci, žalobca napáda rozhodnutie žalovaného vydané v takom
správnom konaní, v rámci ktorého požadoval uskutočniť nápravu aj v časti všetkých iných spoločných

pozemkov týkajúcich sa vykonaného ROEP-u, resp. v časti iných spoluvlastníckych podielov o veľkosti
1061505/3198720, ktoré ostali v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastníctvo žalovaného (t. j.
ktoré neboli predmetom reštitúcie v prospech oprávnených osôb) aj po vydaní titulového rozhodnutia.
Nehovoriac o tom, že žalovanému nič nebránilo uskutočniť takúto nápravu (v časti všetkých pozemkov,
ktorých sa týkalo rozhodnutie o ROEP) aj bez osobitného návrhu žalobcu, keďže oprava by mohla byť
uskutočnená za identických okolností, ako v súvislosti so spoluvlastníckym podielom, ktorého sa týka

žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. Aj keby však žalovaný mal pristúpiť len k náprave toho
konkrétneho údaja, ktorý uvádzal žalobca v návrhu (t. j. v časti spoluvlastníckeho podielu), išlo by stále o
prístup v plnom súlade so zásadou hodnovernosti a záväznosti údajov katastra (žalobca opäť poukázal
narozhodnutieNSSRSP.zn.4Sžr/86/2014zodňa01.04.2015).Reštriktívnyprístupvuvedenomohľade
naznačovaný žalovaným, ako už bolo uvedené, pritom zo žiadneho všeobecne záväzného právneho

predpisu nevyplýva.
73. Napokon, žalobca si v žiadnom prípade konanie o oprave nezamieňa „(...) so skúmaním súladu
zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom (...)“, čo takisto žalovaný vo svojom vyjadrení
uvádza. Žalobca stále vychádza len a len z ustanovení § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona a z
tam uvedených podmienok, na základe ktorých mala byt' oprava v konkrétnych okolnostiach veci

jednoznačne zo strany okresného úradu resp. žalovaného uskutočnená. V konečnom dôsledku, žalobca
už v ods. 9. tohto podania už citoval rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/72/2011 zo dňa 14.02.2012 (vydaný
dokonca pred novelou Katastrálneho zákona, ktorá možnosti opravy ešte rozšírila), podľa ktorého
pri vykonaní opravy „(...) ani právoplatný výsledok v procese obnovy katastrálneho operátu novým
mapovaním ani právoplatné schválenie registra obnovy evidencie pozemkov netvorí v zmysle § 70 zák.

č. 162/1995 Z. z. v spojení s čl. 2 ods. 1 veta tretia ústavy, prekážku. „
74. Na margo vyjadrenia ďalšieho účastníka konania 1/, žalobca opäť výslovne poukázal na to, že
ani samotnému okresnému úradu pri jeho šetrení nebolo zrejmé, na základe čoho vlastne bolo vydané
rozhodnutie o ROEP v prospech družstva. Už len s poukazom na uvedené sú absurdné napríklad
tvrdeniadružstvaodobromyseľnosti(vkonečnomdôsledku,družstvoichvovyjadrenídružstvaaninijako

neodôvodňuje). K absurdnosti možnej dobromyseľnosti družstva sa pritom žalobca podrobne vyjadril už
pred správnym orgánom, a to v článku VII. vyjadrenia 170621. Na tam uvedené skutočnosti žalobca v
plnom rozsahu z dôvodu opatrnosti opäť odkázal. V konečnom dôsledku však je možné uviesť, že ani
samotné správne orgány (okresný úrad či žalovaný) svoje rozhodnutia akoukoľvek dobromyseľnosťou
neodôvodňovali a ani ju vo svojich rozhodnutiach (v prvoinštančnom rozhodnutí a v rozhodnutí) netvrdili

a neuvádzali.
75. Na Rozhodnutia NS SR, ktoré družstvo opakovane uvádza na stranách 2 a 3 vyjadrenia družstva,
už žalobca reagoval v priebehu správneho konania, konkrétne v ods. 65. až 74. vyjadrenia 170621. Aj
na predmetnú časť vyjadrenia 170621 preto žalobca na tomto mieste v plnom rozsahu opäť odkázal.
Ako vo vyjadrení 170621 žalobca zdôraznil, rozhodnutia uvádzané družstvom práveže vykonanie

zápisu požadovaného návrhom podporovali a odôvodňovali. Nehovoriac o tom, že išlo o rozhodnutia
vydané ešte pred novelou Katastrálneho zákona: „Pri komparácii s právnou úpravou opravy chyby v
katastrálnom operáte účinnou do 30. septembra 2018 možno skonštatovať, že novelou Katastrálneho
zákona zákonom č. 212/2018 Z. z. účinným od 1. októbra 2018 sa podmienky opravy chyby v
katastrálnom operáte zásadne rozšíri/i. Predovšetkým oprava chyby získala povahu kvázi opravného

prostriedkuvočinesprávnemu(nezákonnému)vykonaniuzáznamu,zápisupoznámky,resp.rozhodnutiu
o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).” (Fečík, M., Jakubáč, R.: Katastrálny
zákon. Komentár. C. H. Beck, 2021, s. 825).
76. V súvislosti s otázkou, či ide alebo nejde o sporové konanie v prípade konania o oprave, žalobca
na tomto mieste stručne odkázal na odôvodnenie rozhodnutia, ako aj na citované rozhodnutie NS SR

s. zn. 10Sžrk/3/2018 zo 26.09.2018.
77. Žalobca namietal, že účelová je aj argumentácia družstva poukazujúca na § 9 ods. 9 zákona č.
97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Prevod
alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkochpatriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný.” V prípade vyhovenia návrhu by totiž nešlo ani o
prevod a ani o prechod, ale len o nápravu nesprávneho a v katastri nehnuteľností chybne zapísaného
stavu - podľa § 59 Katastrálneho zákona. Nehovoriac o tom, že túto argumentáciu družstvo v samotnom

správnom konaní ani nepoužilo. Je pritom v tejto súvislosti zvláštne, keď družstvo považuje všetky
nehnuteľnosti zapísané na všetkých listoch vlastníctva, na ktorých sú zapísané spoločné pozemky, za
jednu spoločnú nehnuteľnosť. Pokiaľ by totiž tomu tak bolo, nemohlo by družstvo napríklad na listoch
vlastníctva č. XXXX, XXXX B. XXXX (na ktorých sú takisto zapísané spoločné nehnuteľnosti) napríklad
mať vo vlastníctve zapísaný aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 212301/639744, ktorý však na iných

listoch vlastníctva (slovami družstva na tej istej spoločnej nehnuteľnosti...) ako vlastníctvo družstva
zapísaný nie je. Ak by totiž išlo jedinú spoločnú nehnuteľnosť, podiely jednotlivých osôb na každom z
týchto pozemkov by museli byť zhodné, čo však evidentne nezodpovedá aktuálnemu stavu.
78. Napokon žalobca k poslednej časti ku vyjadreniu družstva uviedol, že pre posúdenie dôvodnosti
žaloby musí byť úplne irelevantné, k akým majetkovým presunom v rámci družstva v minulom období
dochádzalo. Prípadné nároky medzi súčasnými majiteľmi družstva a ich právnymi predchodcami sú

výlučne otázkou ich samotných a nemôže sanovať skutočnosť, že rozhodnutie o ROEP nemalo byť v
prospech družstva nikdy vydané.
79. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 3/ (SPF), žalobca poznamenal, že jeho vyjadrenie
dôvodnosť žaloby potvrdzuje. Rovnako potvrdzuje záver, že rozhodnutie o ROEP bolo v prospech
družstva vydané nesprávne.

80. V závere repliky žalobca vyslovil, že z jeho podania jednoznačne vyplýva, že žalobu je potrebné
považovať za dôvodnú, a že tvrdenia žalovaného ako aj družstva sú formalistické, nehľadiace na
osobitosti konania vo veci a návrhu samotného, a zároveň nemajúce ani oporu v katastrálnom zákone
(už vôbec nie v znení po novele Katastrálneho zákona). Preto je potrebné žalobe vyhovieť a napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

81. Žalobca k replike pripojil i vyjadrenie 170621, na ktoré poukazoval na viacerých miestach správnej
žaloby a tiež i repliky.
82. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Duplika ďalšieho účastníka konania 1/

83. Pokiaľ žalobca poukázal na súdne rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že materiálna publicita katastra
vyjadrená v § 70 Katastrálneho zákona je vyvrátiteľná právna domnienka, tak ďalší účastník v konaní
1 poukázal na skutkové okolnosti tohto prípadu, kedy žalobca ani len netvrdí, že by sa mal v
administratívnom konaní preukázať opak v rozpore so zápismi v katastri. Spoluvlastníctvo predmetného
pozemku bolo preukázané listom vlastníctvom a nebol preukázaný v žiadnom prípade opak a tento opak

nebol ani tvrdený. Pokiaľ teda žalobca chcel spochybniť údaje katastra, tak by musel preukázať, že
ďalší účastník v konaní 1 nie je spoluvlastníkom predmetného pozemku. Žalobca ale len tvrdí, že zo
záveru správneho orgánu prvej inštancie má vyplývať, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností
bolo vydané rozhodnutie, na základe ktorého bolo Družstvo BREZOVÁ zapísané na predmetný list
vlastníctva a z tohto odvodzuje údajnú existenciu chyby. Pokiaľ žalobca ale len tvrdí, že spoluvlastník

pozemku by mal údajne na tomto skutkovom základe neznámy (čo nie je pravda), tak z toho vyplýva,
že ani len netvrdí skutočnosti, z ktorých by bolo možné vykonávať dokazovanie a v konečnom dôsledku
preukázať, že Družstvo BREZOVÁ nemalo byť zapísané do katastra ako výlučný vlastník pozemku. Či
sa ale do dnešného dňa zachovali listiny, ktoré odôvodňovali zápis do katastra, resp. či je žalobcovi
alebo správnemu orgánu zrejmé, na základe čoho bol zápis vykonaný je nepodstatné, nakoľko žalobca

by musel tvrdiť, že preukázal opak, a to že mal byť zapísaný niekto iný ako výlučný vlastník pozemku na
základe predmetného rozhodnutia a na základe akých dôkazov. Pokiaľ ale žalobca nepreukázal opak,
tak je potrebné vychádzať z toho, že samotný zápis v katastri nehnuteľností je hodnoverným dôkazom
o tom, že Družstvo BREZOVÁ bolo zapísané ako výlučný vlastník predmetného pozemku správne a aj
skutočne bolo výlučným vlastníkom (okrem iného s poukazom aj na ďalšie právne zmeny ako prípadné

vydržanie a podobne) a momentálne je podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku. V tomto
prípade sa teda nemá ako a komu prinavrátiť vlastníctvo, lebo žalobca navrhoval, aby bola opravená
chyba tak, že na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov by nemal
byť zapísaný ako výlučný vlastník pozemku nikto, lebo to by bol jediný možný záver v tomto prípade.
Žalobca a ani správny orgán netvrdí, že by zápis bol nesprávny, ale len im nie je zrejmé, aké všetky

listiny a iné dôkazy boli vyhodnocované v rámci rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo
dňa 03.03.2003, ktoré listiny . Z toho potom nemôže byt' zrejmá žiadna chyba. Ďalší účastník v konaní
1 poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003
bolo prijaté správne a nebol v žiadnom prípade preukázaný opak.84. Družstvo BREZOVÁ bolo správne zapísané do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník
predmetného pozemku a je stále správne zapísané ako podielový spoluvlastník predmetného pozemku,
čo vyplýva aj z jeho doterajších vyjadrení. Pokiaľ by nebolo zapísané Družstvo BREZOVÁ ako výlučný

vlastník pozemku, tak všetky ďalšie zmeny uvedené správnymi orgánmi by nebolo možné v katastri
nehnuteľností ponechať, lebo sú odvodené od vlastníctva Družstva BREZOVÁ, a to nielen vydanie
spoluvlastníckych podielov k pozemku v rámci žalobcom označeného „Titulového rozhodnutia“.
85. Pokiaľ žalobca spochybnil, že by predmetný pozemok bol súčasťou spoločnej nehnuteľnosti a
tvrdí, že Družstvo BREZOVÁ uvedené ani nenamietalo, tak samotný žalobca tvrdí a tvrdil, že bol

účastníkom administratívneho konania a bol oprávnený okrem iného podať odvolanie alebo žalobu iba
s poukazom na to, že tento pozemok je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ teda teraz uvedené
žalobca spochybňuje, tak žalobca nemal byť nikdy účastníkom konania o oprave chyby. Družstvo
BREZOVÁ ale okrem iného namietalo, že žalobca nie je tým pozemkovým spoločenstvom, ktoré má
nejaký vzťah k predmetnému pozemku, ale z listín v administratívnom spise vyplýva, že predmetný
pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou, ktorú spravuje iné pozemkové spoločenstvo, ako to vyplýva z

administratívneho spisu.
86. Úvahy žalobcu o tom, že by na základe rozhodnutia o vydaní spoluvlastníckych podielov mohla byť
zaviazaná aj iná osoba je bezpredmetné, nakoľko pozemky vydalo ostatným spoluvlastníkom Družstvo
BREZOVÁ, ktoré bolo výlučným vlastníkom predmetného pozemku, nie iná osoba.
87. Vzhľadom k uvedenému s poukazom aj na argumentáciu Družstva BREZOVÁ v rámci

administratívneho konania s poukazom na odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov v tejto veci je
zrejmé, že žiaden z tvrdených dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neexistuje
vzhľadom k čomu ďalší účastník v konaní 1 navrhol, aby súd žalobu žalobcu v zmysle § 190 SSP v
celom rozsahu zamietol a priznal Družstvu BREZOVÁ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Vyjadrenie žalobcu k duplike ďalšieho účastníka konania 1/
88. Žalobca uviedol, že konanie o oprave v žiadnom prípade nie je konaním, v rámci ktorého by malo
byť preukazované vlastnícke právo akejkoľvek osoby. Takým spôsobom totiž de facto konanie o oprave
interpretuje družstvo, vychádzajúc z jeho tvrdení.
89. Žalobca v priebehu celého konania o svojom návrhu na vykonanie opravy v katastrálnom operáte

(ďalej aj „návrh“) pred správnymi orgánmi tvrdil to, že je evidentné, že zápis družstva ako vlastníka
pozemku nemal byť vôbec vykonaný. Tento záver pritom v priebehu celého správneho konania
nenamietol nielen žalovaný, ale ani Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor (ďalej aj „okresný úrad“), ktorý
rozhodoval o návrhu ako správny orgán prvej inštancie.
90. Nesprávnosť tvrdenia družstva o nevyhnutnosti preukazovania vlastníckeho práva inej osoby v

konaní o návrhu pritom vyplýva aj z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít. Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6 Sžo 126/2008 zo dňa 18.02.2009
práveže odobril vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností na základe § 59 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon)
(ďalej aj „Katastrálny zákon“), pričom NS SR v danom rozhodnutí výslovne uviedol, že „Rozhodnutie

vydané podľa citovaného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo osebe
nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľností resp. kto má vecné právo k
nehnuteľnosti.“ Domnienka, na základe ktorej mohlo byť návrhu vyhovené len v prípade, ak by sa
preukázalo vlastnícke právo inej osoby, preto nie je správna.
91. Žalobca v tejto súvislosti – aj v nadväznosti na tvrdenia samotného družstva - opäť výslovne

poukázal aj na to, že aj samotný okresný úrad, ktorý rozhodoval o návrhu ako správny orgán prvej
inštancie, dal jasne najavo, že mu nie je zrejmé, na základe čoho vlastne bolo v prospech družstva
vydané rozhodnutie o schválení ROEP v katastrálnom území A. A., číslo ROEP-1/2003 zo dňa
03.03.2003 (ďalej aj „rozhodnutie o ROEP“), keď na strane 29 svojho rozhodnutia č. X-99/2021 zo
dňa 01.07.2021, priloženého k žalobe vo veci ako dôkaz N-2, výslovne uviedol, že „Na základe akých

dokladov, ktoré stanovuje § 6 ods. 1 zákona č, 180/1995 Z. z., uvedené bolo vykonané, nie je v operáte
ROEP žiadny doklad.“
92. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal hneď na prvé ustanovenie zákona č. 180/1995 Z.
z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v
zmysle ktorého „V konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej

len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa
zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“).“ Už len z uvedeného
vyplýva, že na základe ROEP upraveného daným zákonom sa len usporadúvajú už existujúce právnevzťahy k pozemkom, t. j. ROEP sám o sebe nie je a nebol spôsobilý založiť vlastnícke právo družstva
k pozemku.
93. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že družstvo ani neeviduje akýkoľvek právny titul k pozemku, a to

ani domnelý. Tiež zdôraznil, že skorší právny titul, ktorý by odôvodňoval vydanie rozhodnutia o ROEP
v prospech družstva, neeviduje dokonca ani okresný úrad resp. žalovaný. V tejto súvislosti poukázal na
ustanovenie§133ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
aj„OZ“),vzmyslektoréhojeprenadobudnutievlastníckehoprávaknehnuteľnostiprevodomnevyhnutný
vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa. Bez povolenia vkladu vlastníckeho práva príslušný

subjekt v žiadnom prípade nemá dôvod považovať sám seba za vlastníka existujúcej nehnuteľnej veci
(pokiaľ dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe scudzovacích zmlúv). Preto aj keby
genéza vlastníckych práv k pozemku bola akákoľvek, nemohlo byť družstvo vlastníkom pozemku v
žiadnom prípade ani pred vydaním rozhodnutia o ROEP, keďže v jeho prospech nikdy nebol povolený
vklad vlastníckeho práva k pozemku. Žalobca zdôraznil, že i družstvo samotné potvrdzuje, že právnym
nástupcom pôvodného JRD Lietavská Lúčka či JRD Bytčica) nebolo a s poukazom na rok svojho vzniku

ani nemohlo byť [na uvedené úplne oprávnene poukazuje Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF“)
akoďalšíúčastníkkonaniavoveci–viďvyjadrenieSPFvkonanívovecizodňa17.06.2022].Zvyjadrenia
družstva nie je zrejmá a družstvom nie je ani tvrdená ani akákoľvek iná skutočnosť, od ktorej by mohlo
byť odvodzované vlastnícke právo družstva z času ešte pred vydaním rozhodnutia o ROEP. Je preto
nepochybné, že (i) družstvo nie je právnym nástupcom pôvodných jednotných roľníckych družstiev v

„predreštitučnom“ období majetkovo participujúcich na vlastníckom práve k pozemku, (ii) v prospech
družstva nikdy nebol povolený vklad vlastníckeho práva k pozemku (a ani ho družstvo nenadobudlo iným
spôsobom) a (iii) nie je zrejmá a ani tvrdená akákoľvek iná skutočnosť, od ktorej by družstvo mohlo svoje
vlastnícke právo odvodzovať. Družstvo nenadobudlo vlastnícke právo k pozemku ani iným spôsobom
predpokladaným § 132 ods. 1 OZ (odlišným od jeho nadobudnutia na podklade scudzovacích zmlúv).

94. S ohľadom na vyššie uvedené je preto podľa žalobcu nedôvodné, pokiaľ družstvo vo svojom
vyjadrení uvádza, že „Pokiaľ teda žalobca chcel spochybniť údaje katastra, tak by musel preukázať,
že Družstvo BREZOVÁ nie je spoluvlastníkom predmetného pozemku. [...] Pokiaľ žalobca ale len tvrdí,
že spoluvlastník pozemku by mal údajne na tomto skutkovom základe neznámy (čo nie je pravda), tak
z toho vyplýva, že ani len netvrdí skutočnosti, z ktorých by bolo možné vykonávať dokazovanie a v

konečnom dôsledku preukázať, že Družstvo BREZOVÁ nemalo byť zapísané do katastra ako výlučný
vlastník pozemku.“ Tak z návrhu, z podaní žalobcu v správnom konaní, či z ostatných podaní žalobcu už
predložených súdu vo veci, je totiž nepochybné, že družstvo ako vlastník pozemku zapísané byť nemalo.
Je preto jednoznačné, že príslušný správny orgán (okresný úrad resp. žalovaný) mal s poukazom na
zásadu hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností vymazať družstvo z listu vlastníctva ako vlastníka

spoluvlastníckeho podielu a namiesto toho uviesť zápis o neznámom vlastníkovi v správe SPF.
95. Žalobca opäť poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Sžo 126/2008 zo dňa 18.02.2009, v
ktorom NS SR odobril vykonanie zmeny zápisu v katastri na základe § 59 Katastrálneho zákona, pričom
výslovne uviedol, že „Rozhodnutie vydané podľa citovaného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len
evidenčné účinky, samo osebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľností

resp. kto má vecné právo k nehnuteľnosti.“
96. Práve z dôvodu, že účelom katastra nehnuteľností je hodnovernosť tam zverejnených údajov, mala
byť za opísaných okolností zmena vykonaná, a pokiaľ sa družstvo bude domnievať, že je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu, môže samotné požiadať o vyriešenie danej otázky – konečným spôsobom
– príslušný súd v konaní o určovacej žalobe. Dôvodnosť naznačeného postupu je v súlade s princípom

právnej istoty a aj v súlade s názorom odbornej doktríny: „Podmienky opravy chyby v katastrálnom
operáte vymedzené v § 59 ods. 2 KZ je potrebné v aplikačnej praxi uplatňovať s prihliadnutím na
účely spravovania katastra nehnuteľností vymedzeným v § 2 KZ pri súčasnom rešpektovaní princípu
právnej istoty ako jedného zo základných postulátov materiálneho právneho štátu a vyplývajúceho z
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ako aj pri rešpektovaní nesporového charakteru konania o oprave chyby v

katastrálnom operáte. Pokiaľ ustanovenia § 59 ods. 2 KZ pripúšťajú pri ich aplikácii dvojaký výklad,
a to jeden v prospech odstránenia nesprávneho údaja v katastri nehnuteľností a druhý v neprospech
odstránenia nesprávneho údaja v katastri nehnuteľností, javí sa žiaducim preferovať spravidla výklad
v prospech odstránenia nesprávneho údaja v katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností by totiž
mal byť zdrojom hodnoverných údajov o nehnuteľnostiach, o právach k nehnuteľnostiam a o osobách

oprávnených a povinných z právnych vzťahov k nehnuteľnostiam.“ (Fečík, M., Jakubáč, R.: Katastrálny
zákon. Komentár. C. H. Beck, 2021, s. 826).
97. Len pre vylúčenie pochybností žalobca zdôraznil, že ako vyplýva z vyššie uvedeného, sám je
presvedčený o tom, že družstvo v skutočnosti vlastníkom pozemku vôbec nie je. Nie je absolútnepravdou to, čo uvádza družstvo vo vyjadrení družstva, že by žalobca ani neuvádzal, že zápis družstva
na liste vlastníctva ako vlastníka spoluvlastníckeho podielu nie je nesprávny. Na účely konania o návrhu
však bez ohľadu na uvedené nemalo byť a ani nemohlo byť preukazované to, či je alebo nie je družstvo

skutočným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu. Na účely konania o návrhu malo byť postačujúcim
zistenie, že zápis družstva ako vlastníka na základe ROEP nemal byť vôbec vykonaný, čo v konečnom
dôsledku potvrdzuje aj zistenie (či konštatovanie) okresného úradu prezentované v prvoinštančnom
rozhodnutí.
98. Družstvo vo vyjadrení družstva takisto tvrdí, že pokiaľ by nebolo zapísané ako vlastník pozemku,

ďalšie zmeny by nebolo možné v katastri nehnuteľností vykonať, lebo sú odvodené od vlastníckeho
práv a družstva. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalobca najprv opäť zdôraznil, že návrh sa týkal len
spoluvlastníckeho podielu, t. j. nebola by ním dotknutá akákoľvek tretia osoba. Už len preto je tvrdenie
družstva nedôvodné. Bez ohľadu na uvedené však platí, že tvrdenie družstva nie je ani pravdivé.
99. Tak ako už žalobca uviedol v ods. 16 svojho podania zo dňa 12.09.2022 totiž platí, že titulové
rozhodnutie v prospech oprávnených osôb by bolo vydané bez ohľadu na to, v prospech koho bolo

vydané rozhodnutie o ROEP. Alebo inak povedané, iné oprávnené osoby zapísané na liste vlastníctva
by svoje spoluvlastnícke podiely na pozemku nadobudli tak či tak (bez ohľadu na to, kto by bol povinnou
osobou). Aj preto tiež platí, že tvrdenie družstva o tom, že vykonaním opravy v zmysle návrhu by mali
byť „postihnuté“ aj následne nadobudnuté podiely iných spoluvlastníkov, nie je pravdivé (aké iné zmeny,
ktorémalibyťodvodenéodvlastníctvadružstva,aktorémalizabrániťdôvodnostinávrhu,pritomdružstvo

už konkrétne neuvádza). Aj z uvedeného vyplýva, že zmeny vykonané v katastri nehnuteľností po vydaní
a zápise rozhodnutia o ROEP v žiadnom prípade neboli spôsobilé znemožniť či zabrániť vykonaniu
opravy na základe návrhu.
100. Žalobca pre úplnosť zdôraznil aj povinnosť súdov ale aj správnych orgánov vychádzať vždy z
konkrétnych okolností prejednávanej veci (primerane k tomu viď napr. nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS 51/2020 zo dňa 09.06.2020, osobitne uverejnený aj v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 24/2020).
101. Družstvo vo svojom vyjadrení opäť konštatuje, že v prípade pozemku ide o spoločnú nehnuteľnosť.
Uvedené (ako je zrejmé z predchádzajúceho vyjadrenia družstva vo veci zo dňa 28.06.2022) pripomína
družstvo v kontexte ustanovenia § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu
na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je
zakázaný.“ Aj daná námietka je však nedôvodná, a to už len z dôvodu, že v prípade vyhovenia návrhu
by nešlo ani o prevod a ani o prechod, ale len o nápravu nesprávneho a v katastri nehnuteľností chybne
zapísaného stavu – podľa § 59 Katastrálneho zákona. Nehovoriac o tom, že uvedené vôbec nebolo

relevantné ani pre žalovaného resp. pre okresný úrad pri rozhodovaní o návrhu, v konečnom dôsledku,
ani samotné družstvo túto argumentáciu v správnom konaní predchádzajúcom podaniu žaloby vo veci
nepoužilo.
102. Bez ohľadu na uvedené však platí, že konanie vo veci a (plus) konanie vedené na súde pod sp.
zn. 30S/197/2022 sa týkajú všetkých spoluvlastníckych podielov družstva o veľkosti 1061505/3198720

(ako sú zapísané v katastri nehnuteľností) - aj z tohto pohľadu by uvedená námietka družstva bola tak
či tak nedôvodná. Tobôž, pokiaľ okresný úrad môže konať v časti iných (akýchkoľvek) nehnuteľností
aj z vlastného podnetu. Žalobca k tomu tiež dodal, že i samotné družstvo je (okrem spoluvlastníckeho
podielu) v niektorých prípadoch zapísané ešte ako vlastník rôznych podielov len na niektorých
pozemkoch spadajúcich pod spoločné nehnuteľnosti (napríklad podiely na LV č. XXXX, XXXX, XXXX,

XXX), a aj preto je paradox, že vyššie naznačeným spôsobom (odkazom na § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013
Z. z.) argumentuje.
103. Žalobca napokon uviedol, že tvrdenie družstva, že pozemok spravuje iné pozemkové spoločenstvo
ako žalobca, je absolútne vymyslené a rozporné so skutočným stavom – uvedené v konečnom dôsledku
vyplýva už len z verejne dostupnej evidencie pozemkových združení bez problémov dohľadateľnej aj na

internete. Žalobca tiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo dňa 01.04.2015.
104. Vzáverežalobcauviedol,žespoukazomnakonkrétneokolnostiveci,akoajspoukazomnazásadu
hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností, vyplývajúcu aj z rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo
dňa 01.04.2015, žiada žalobca naďalej, aby bolo po nariadenom pojednávaní žalobe vo veci vyhovené.

Podstatné posúdenie skutkových a právnych argumentov
105. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13
ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení zmien a doplnkov (ďalej len
„SSP“) a podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene adoplnení niektorých zákonov preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý im
predchádzalvrozsahuazdôvodovuvedenýchvsprávnejžalobepodľa§134ods.1SSPnanariadenom
pojednávaní, pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná.

106. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je
ďalej ustanovené inak.
107. Podľa§177ods.1SSPsprávnoužalobousažalobcamôžedomáhaťochranysvojichsubjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
108. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj ,,Katastrálny zákon“), konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom
okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou
iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu.
Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu
o oprave chyby.
109. Podľa § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona, Okresný úrad opraví

a) údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou
alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané
podľa § 42 ods. 6,
b) chybne zobrazené hranice pozemkov v katastrálnej mape alebo v mape určeného operátu, ak nie
sú v súlade s hranicami vyznačenými v teréne a vyznačenie hraníc v teréne od vykonania originálneho

merania nebolo polohovo zmenené,
c) údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci
a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa
inej listiny, a nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci tejto nehnuteľnosti, a nejde o opravu uvedenú v
písmene a),

d) údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra
záznamom k zmene vlastníckeho práva,
e) údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov,
ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu,
f) výmeru parcely registra „C“ zapísanú v liste vlastníctva, ak nevyhovuje kritériu na posudzovanie

rozdielov medzi výmerou parcely vypočítanou zo súradníc lomových bodov obvodu parcely a výmerou
vedenou v súbore popisných informácií,
g) výmeru parcely registra „E“.

110. Podľa § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak ide o opravu chyby podľa odseku 2 písm. c), pravosť

podpisu osôb, ktorých sa oprava týka, musí byť na žiadosti úradne osvedčená.10a) Ak je účastníkom
konania o oprave chyby Slovenská republika, štátny orgán, Slovenský pozemkový fond, obec, vyšší
územný celok alebo Železnice Slovenskej republiky, pravosť podpisu osôb oprávnených konať v ich
mene nemusí byť úradne osvedčená.
111. Podľa § 59 ods. 4 Katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby začne okresný úrad na návrh

toho, koho práva sú údajmi katastra dotknuté, z vlastného podnetu na základe prešetrovania zmien
údajov katastra podľa § 57 alebo na základe zistenia okresného úradu v rámci svojej činnosti.
112. Podľa § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona, na konanie o oprave chyby sa nevzťahuje správny
poriadok, ak ide o opravu
a) údajov katastra, ktoré nie sú zapísané v liste vlastníctva,

b) údajov katastra, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva, a to titulu, mena, priezviska, rodného
priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla, a ak ide o cudzinca, iného identifikátora, miesta trvalého
pobytu, názvu alebo obchodného mena právnickej osoby, sídla právnickej osoby, identifikačného
čísla organizácie, titulu nadobudnutia práva k nehnuteľnosti, bližších identifikačných údajov o
nehnuteľnostiach ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom,

c) znenia poznámky, ak bolo zapísané v rozpore s predloženou verejnou listinou alebo s inou listinou,
d) výmery a chybne zobrazenej hranice parcely registra „E“,
e) chybne zobrazenej hranice parcely registra „C“, ak nejde o opravu podľa odseku 2 písm. f).
113. Podľa § 59 ods. 6 Katastrálneho zákona, opravu chyby podľa odseku 5 písm. d) môže vykonať
okresný úrad aj v inom katastrálnom konaní na základe zápisu geometrického plánu.

114. Podľa § 59 ods. 7 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o oprave chyby podľa odseku 5 je
vlastník alebo iná oprávnená osoba.115. Podľa § 59 ods. 8 Katastrálneho zákona, o oprave chyby podľa odseku 5 okresný úrad
vyhotoví protokol o oprave chyby. Ak ide o opravu chyby podľa odseku 5 písm. d) na základe zápisu
geometrického plánu, protokol o oprave chyby sa nevyhotovuje.

116. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo OU-
ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa 07. decembra 2021 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“
alebo,,druhostupňovérozhodnutie"),ktorýodvolaniežalobcuzamietol apotvrdilrozhodnutieOkresného
úradu Žilina, katastrálny odbor č. X-99/2021 zo dňa 01. júla 2021, ktorým bol podľa ust. § 59 ods. 2
písm. a) a d) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov zamietnutý návrh na opravu chyby v katastrálnom
operáte v katastrálnom území A. A., podaný dňa 04.03.2021 od navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo
Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka – P.S., so sídlom Žilinská cesta 14/27, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO:
35 675 063, vo veci opravy podielového spoluvlastníka evidovaného v liste vlastníctva č. XXXX pod
porad. č. 1: Družstvo Brezová, IČO: 36 387 355, v spoluvlastníckom podiele 1061505/3198720.
117. Sporným v prejednávanej veci je zapísaný nadobúdací titul pre vlastníka Družstvo Brezová

na LV č. XXXX pod porad. č. 1: Družstvo Brezová, IČO: 36 387 355, v spoluvlastníckom podiele
1061505/3198720.
118. Inštitút opravy chýb ako osobitný druh katastrálneho konania je nenahraditeľným v oblasti
zdokonaľovania bázy údajov katastra nehnuteľností. Táto báza tvorí prvok štátneho informačného
systému, od ktorého sa odvíja plnenie všetkých jeho úloh, smerujúcich najmä k zvyšovaniu právnej istoty

vlastníkov nehnuteľností. Najčastejším dôvodom začatia konania o oprave chýb je rozpor zapísaného
s verejnou alebo inou listinou, na podklade ktorej k zápisu rozporných skutočností do katastra došlo,
resp. ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú existenciu zapísaných, či inak evidovaných údajov katastra. Ide
o špecifický právny inštitút, ktorého účelom je zabezpečiť súlad medzi skutkovým a právnym stavom,
a tým aj zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Správa katastra je povinná opraviť chybné údaje

katastra nielen na návrh, ale aj z vlastného postavenia ako orgán, ktorý eviduje, chráni a vykonáva
dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných v katastri. Možnosť opravy chybných údajov
v katastri nehnuteľností je daná snahou, aby kataster nehnuteľností ako štátny verejný informačný
systém poskytoval pravdivé informácie o nehnuteľnostiach a právach k nim.
119. Na margo námietky žalobcu, že v rozhodnutí žalovaného ako aj v prvoinštančnom rozhodnutí

je nesprávne vo výrokovej časti uvedené, keď v konaní rozhodli len podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d)
Katastrálneho zákona, a nie aj podľa § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona, a teda z hľadiska
výrokovej časti rozhodnutí sa ustanovením § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona nesprávne
nezaoberali, a to napriek tomu, že návrh sa evidentne dotýkal aj daného ustanovenia, pričom žalobca
na dané ustanovenie Katastrálneho zákona už v priebehu konania pred prvostupňovým správnym

orgánom aj výslovne poukazoval, správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako
aj z rozhodnutia prvostupňového orgánu vyplýva že správne orgány sa na oboch stupňoch v súvislosti
s opravou chýb zaoberali aj ustanovením § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona. Nadväzujúc na
námietku správny súd poukazuje na to, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte môže orgán
katastra začať aj bez návrhu, nemožno orgánu katastra však vyčítať, ak by netrval na tom, aby mal

návrh na začatie konania všetky náležitosti ustanovené v § 24 ods. 1 KZ. Navrhovateľ môže, ale nie je
povinný uviesť, podľa ktorého ustanovenia § 59 ods. 2 KZ žiada opraviť údaje katastra nehnuteľností.
Orgán katastra je v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte začatom na základe návrhu viazaný
len vymedzením údajov katastra nehnuteľností, ktoré navrhovateľ žiada opraviť. S poukazom na § 59
ods. 4 Katastrálneho zákona správny orgán začne konanie o oprave chyby aj z vlastného podnetu

na základe prešetrovania zmien údajov katastra, alebo na základe zistenia v rámci svoje činnosti zistí
chybu, ktorú je možné opraví iným spôsobom ako tým ako žiadal navrhovateľ (žalobca) túto chybu
opraví, pretože mu táto povinnosť vyplýva zo zákona. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán
v tejto súvislosti prijali záver, že po prešetrení údajov evidovaných na LV č. XXXX v k.ú A. A. však
chybu v katastrálnom operáte, ktorú by mohli opraviť nie len spôsobom ako navrhoval žalobca, ale

ani iným spôsobom nezistil a teda nezistili dôvod, pre ktorý by mali z vlastného podnetu konať v
zmysle ust. § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona. Cieľom súdneho prieskumu nie je formálne
zopakovanie administratívneho procesu, cieľom súdneho prieskumu je prieskum zákonnosti rozhodnutí
orgánov verejnej správy. S ohľadom na uvedené, preto táto námietka žalobcu v súvislosti s postupom
žalovaného nie je spôsobilá privodiť takú nezákonnosť napádaného rozhodnutia, ktorá by v konečnom

dôsledku mala za následok jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
120. Správny súd však ako dôvodnú vyhodnotil tú skupinu námietok žalobcu, ktorými žalovaný v
rozhodnutí s poukazom na § 59 Katastrálneho zákona uzavrel, že údaje katastra nehnuteľností v
časti spoluvlastníckeho podielu nie sú v rozpore s listinou, na základe ktorej bol zápis do katastranehnuteľností vykonaný. V tejto súvislosti s správny súd uvádza, že orgány verejnej správy na oboch
stupňoch sa náležite neriadili citovanými ustanoveniami § 59 Katastrálneho zákona, keď predčasne
uzavreli, že v súdenej veci ide výlučne o spor o vlastnícke právo. V čase podania návrhu na opravu chyby

v katastrálnom operáte zo strany žalobcu sa správne orgány nezaoberali dôsledne a v konkrétnosti či
tituly uvedené na LV č. XXXX, in concreto rozhodnutie č. 2003/02348-OÚ-OPPLH/BU zo dňa 2.7.2003-
Z 3190/03-197/03, č. d. 374/1950;, PKV 218, 421, ROEP LIETAVSKA LUCKA svedčia zapísanému
vlastníkovi – Družstvo Brezová.
121. Zo skutkových zistení vyplýva, že ako primárny titul vzniku vlastníckeho práva Družstva Brezová

k spoluvlastníckemu podielu je evidované rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. 2003/02348-0Ú-OPPLH/Bu, zo dňa 02.07.2003 (ďalej
aj „Rozhodnutie o lesných pozemkoch"). Toto rozhodnutie sa týka vyňatia tam uvedených lesných
pozemkov z lesného pôdneho fondu. S Družstvom nesúvisia ani ostatné právne tituly, uvedené na liste
vlastníctva ako tituly nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu. Pozemkovoknižná vložka (ďalej aj „PKV”)
č. 218 v k. ú. A. A. sa týka urbáru Ílové, odkazuje pod poradovým číslom 10 na č. d. 374, a v rámci

uvedeného je odkaz na zákon č, 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Konkrétne ide o rozhodnutie
ObvodnéhopozemkovéhoúraduvŽilineč.2006/00788/0PÚ-Rzodňa27.02.2006,ktoréjezapísanéako
právny titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na pozemku pri väčšine ostatných spoluvlastníkov
na čo poukázal aj žalobca, ktorý ho v správnej žalobe ako aj v ostatných písomných vyjadreniach

označuje ako „titulové rozhodnutie”. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané v
pozemkovoknižnejvložkeč.XXX,421vk.ú.A.A.prešlidovlastníctvaJednotnéhoroľníckehodružstvav
Lietavskej Lúčke v zmysle zákona č. 81/1949 Zb. dňa 19.08.1949 (kedy bolo založené JRD v obci). Dňa
13.03.1957 JRD v Lietavskej Lúčke sa zlúčilo s JRD Bytčica. Žalobca v tejto súvislosti vhodne poukazuje
na fakt, že Družstvo figuruje v titulovom rozhodnutí z roku 2006, ktoré sa — ako už bolo uvedené —

týkalo aj pozemku (pozemku parc. č. 548), ale nie ako osoba oprávnená, ale naopak ako osoba povinná,
pričom v odôvodnení titulového rozhodnutia je výslovne uvedené, že „Družstvo Brezová Žilina — Bytčica
v písomnom vyjadrení zo dňa 30.08.2001 súhlasilo s vydaním nehnuteľností, okrem pkn. parciel č. 542
a 543, ktoré tvoria hospodársky dvor a poľnohospodárske objekty. A s uvedeným registrom obnovenej
evidencie pozemkov (ďalej aj „ROEP"), sa len zapísali poradové čísla z pozemkovoknižných vložiek na

príslušné listy vlastníctva v súbore registra „E", nejde o samostatný titul pre nadobudnutie vlastníckeho
práva Družstva k spoluvlastníckemu podielu.
122. Žalovaný predčasne uzavrel, že v prejednávanej veci ide o spor o vlastnícke právo, keď
nepostupoval dôsledne v zmysle zákonných ustanovení § 59 a násl. Katastrálneho zákona. V tejto
súvislosti správny súd uvádza len na okraj bez vplyvu na zákonnosť napádaného rozhodnutia,

že medzičasom došlo na predmetnom LV č. XXXX k doplneniu nadobúdacieho titulu (rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. 2006/00788/0PÚ-R zo dňa 27.02.2006). Správny súd tiež
záverom dodáva, že ani prípadná dlhá doba existencie stavu existujúceho v rozpore s požiadavkami
zákona nemôže vytvoriť u orgánu verejnej správy domnienku, že ide o nemenný právny stav.
123. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že správna žalobca žalobcu je dôvodná,
a preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
124. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených

trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný bol,
správny súd mu náhradu trov konania priznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu
účastníkovi 1/,2/,3/ nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením
ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na
priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

125. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).