Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Eliaš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/98/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010662
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3823010662.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Romana Hargaša , v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX
v Topoľčanoch, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. D. E., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, trestne
stíhanému pre prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí dňa 6.12.2023 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza zo dňa 11.10.2023, sp. zn. 20T/19/2029 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.10.2023, sp. zn. 20T/19/2029 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným zo spáchania prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

dňa20.05.2023včasepribližneod20:00hod.do22:00hod.vmiestesvojhotrvaléhobydliska,atovbyte
nachádzajúcom sa v E. D. E. D. F. C. D. G. XXX/XX neoprávnene znemožnil voľný pohyb poškodenej
H. B. tým spôsobom, že ako s ním spoločne a dobrovoľne poškodená vstúpila do bytu postavil ihneď v
chodbe k hlavným vstupným dverám drevený stôl tak, aby sa nedali dvere otvoriť a poškodená nemohla
opustiťbyt,kdejunáslednezačalviackrátpočastejtodobyopakovanefackaťafyzickyjejbránilpokusom
o opustenie bytu tým, že ju opakovane rukou odťahoval od týchto dverí a nútil ju proti jej vôli zotrvať v

byte, počas čoho ju žiarlivo žiadal, aby sa viac nestýkala s iným mužom, o ktorom mal vedomosť, že u
poškodenej prespal zo dňa 19.05.2023 na 20.05.2023.
Za to bol odsúdený podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno k), písmeno l),
písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona aplikujúc § 38 odsek 2, odsek 3,
odsek 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne,
na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia.

Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal v zákonnej lehote
proti nemu písomne odvolanie proti výroku o treste. Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania
namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu, ktorý mal byť vzhľadom na prevahu poľahčujúcich
okolností uložený v dolnej polovine upravenej trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajoba zotrvala na podanom odvolaní a jeho dôvodoch a navrhla
mu vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosťpostupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených

zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, z obsahu dôvodov
odvolania vyplýva, že v odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom

odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Zo spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že
obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,
ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Následne okresný súd rozhodol

napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.
Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
obžalovaného napadnuté výroky o treste.

Z podaného odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že obžalovaný namieta neprimeranú
prísnosť uloženého trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku. S uvedenou odvolacou námietkou
sa odvolací súd nestotožnil.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri prevahe poľahčujúcich okolností

podľa § 36 písm. k), l) a n) Tr. zákona (obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov
trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, priznal sa k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti ) nad priťažujúcou okolnosťou
podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený) uložil obžalovanému trest
odňatia slobody v dolnej polovici pri strede zákonom zníženej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v

rozpätí od 6 mesiacov do 26 mesiacov. Pri ukladaní trestu odňatia slobody okresný súd zohľadňoval
predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života a jeho trestnú minulosť, z ktorých
okolností okresný súd vyvodil záver o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Po preskúmaní zákonnosti odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov o treste sa odvolací

súd stotožnil so správnosťou skutkových a právnych záverov okresného súdu o potrebe uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu
podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu rozhodné, že podľa záznamov z registra bol
obžalovaný v minulosti opakovane odsudzovaný za úmyselnú násilnú trestnú činnosť, za ktorú mu boli
ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zo zistení okresného súdu tak vyplýva, že doterajšie

výkony trestov odňatia slobody neviedli k dosiahnutiu výchovného účelu trestu u obžalovaného v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a neodradili ho od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, ktorej
sa dopustil v krátkej dobe po prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa
názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom
chráneným Trestným zákonom, u ktorého zistená dlhotrvajúca recidíva zásadným spôsobom zvyšuje

mieru závažnosti jeho konania. Preto z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a nemožnosti dosiahnutia
nápravy u obžalovaného v zmysle 34 ods. 1 Tr. zákona by uvedené skutočnosti podľa názoru
odvolacieho súdu v zásade odôvodňovali uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej
polovine zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Pretože okresný súd napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej
polovine zákonom upravenej trestnej sadzby, podľa názoru odvolacieho súdu tak konal v prospech
obžalovaného v dôsledku nesprávneho priznania poľahčujúcej okolnosti na strane obžalovaného podľa
§ 36 písm. l) Tr. zákona. Záver okresného súdu o úprimnom oľutovaní trestného činu obžalovaným v
zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona je v rozpore so zistenou viacnásobnou recidívou úmyselnej trestnej

činnosti vyplývajúcou zo sklonov obžalovaného k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným
zákonom. Ďalším pochybením okresného súdu bolo, ak ospravedlnenie obžalovaného poškodenej
na hlavnom pojednávaní nesprávne považoval za poľahčujúcu okolnosti v zmysle § 36 písm. k)
Tr. zákona. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobodyvzhľadom na okresným súdom ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a nemožnosť
nápravy obžalovaného nesie práveže znaky zrejmej neprimeranej miernosti. Uvedené pochybenie v
prospech obžalovaného však odvolací súd nemohol odstrániť pre absenciu odvolania prokurátora proti

napadnutému rozsudku v neprospech obžalovaného.

Ak teda okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodné skutočnosti napadnutým rozsudkom
uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovine zníženej trestnej sadzby, podľa názoru
odvolacieho súdu, takýto trest nevykazuje znaky obžalovaným namietanej neprimeranej prísnosti v

zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nepochybil ani pri zaradení obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Tr. zákona, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.