Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621202879
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6621202879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C.,
nar. XX. XX. XXXX, 2/ D. C., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom E. F. XXXX/X, XXX XX D., obaja
žalobcovia zast.: Viktória Hellenbart advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 250 640, so sídlom Ulica A.
G. XXX/XX, XXX XX H., proti žalovaným 1/ B. I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/XXX,

XXX XX H., zast.: JUDr. Ján Marčok, advokát, so sídlom M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec a 2/ A. F., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX H., o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/27/2021-163 zo dňa 27. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby vo vzťahu k žalovanej 2/ a rozsudok Okresného
súdu Lučenec, č. k. 6C/27/2021 – 163 zo dňa 27. júna 2022 vo výroku III. a IV. zrušuje a konanie voči
žalovanej 2/ zastavuje.
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II. potvrdzuje.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania
v rozsahu 100%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich
výške.
IV. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „ I. Žaloba žalobcov 1/ a 2/
o nahradenie prejavu vôle žalovaného 1/ uzatvoriť so žalobcami 1/ a 2/ kúpnu zmluvu o prevode
spoluvlastníckych podielov sa z a m i e t a .
II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu
trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania.
III. Žalobca žalobcov 1/ a 2/ proti žalovanej 2/ saz a m i e t a .

IV. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.“

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia žalobou doručenou okresnému
súdu dňa 01. 07. 2021 si uplatnili práva z porušeného predkupného práva voči žalovanými 1/, 2/ a

žalovanému 3/ Invictum Holdings, a. s., IČO: 48 010 715, so sídlom Erenburgova 15, 984 01 Lučenec.
Podanú žalobu odôvodnili tým, že žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXXX, kat. úz. L., a to parc. registra E KN číslo XXX/X orná pôda vo výmere 232 m2, pod C. vpodiele 120/60480-ín. Žalobkyňa 2/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX kat. úz. L., a to parc. registra E KN č. XXX/X trvalý trávny porast vo výmere 516 m2, parc. E KN
číslo XXX/X trvalý trávny porast vo výmere 1345 m2, parc. registra E KN č. XXX/X trvalý trávny porast vo

výmere 2382 m2, parc. registra E KN číslo XXX/X orná pôda vo výmere 926 m2, parc. registra E KN číslo
XXX/Xornápôdavovýmere2576m2,parc.registraEKNčísloXXX/Xtrvalýtrávnyporastvovýmere722
m2,parc.registraEKNčísloXXX/Xornápôdavovýmere1131m2,parc.registraEKNčísloXXX/Xtrvalý
trávny porast vo výmere 167 m2, parc. registra E KN parcela číslo XXX/X orná pôda vo výmere 1129 m2,
pod C. v podiele 1/14, nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. L. a to parc. registra E KN parcela

číslo XXX/X orná pôda vo výmere 16818 m2, pod C. v podiele 1/7, nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX kat. úz. L., parc. registra E KN číslo XXX/XX orná pôda vo výmere 739 m2, parc. reg. E KN číslo
XXX/XX orná pôda vo výmere 732 m2, parc. registra E KN číslo XXX/XX orná pôda vo výmere 1080 m2,
pod C. v podiele 1/14, nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. L., ako parc. registra E KN číslo
XX/XX trvalý trávny porast vo výmere 302 m2, , pod C. v podiele 1/14, nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXXkat.úz.L., akoparc.registraEKNčísloXXX/Xornápôdavovýmere1758m2,podC.XXvpodiele

120/60480 ín, nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. H., obec Lučenec ako parc. registra E KN
číslo XX/XX trvalý trávny porast vo výmere 24 m2, pod C. v podiele 1/14. Žalovaná 2/, ako predávajúca
a žalovaný 1/, ako kupujúci, uzatvorili dňa 09. 10. 2019 kúpnu zmluvu, ktorou predávajúca predala svoje
spoluvlastnícke podiely do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/, pričom pred uzatvorením kúpnej
zmluvy neponúkla žalobcom svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie, čím porušila predkupné právo

žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam. V priebehu konania dňa 28. 02. 2022 doručili žalobcovia
okresnému súdu späťvzatie žaloby voči žalovanému 3/. Okresný súd uznesením č. k. 6C/27/2021 – 131
zo dňa 30. 03. 2022 konanie voči žalovanému 3/ zastavil a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 116 a § 117, § 140, § 602 ods. 1, § 603 a § 605, § 853 ods.

1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

4. Z vykonaného dokazovania mal za nepochybne preukázané, že žalovaná 2/ porušila predkupné právo
žalobcov tým, že dňa 09. 10. 2019 uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovaným 1/, ktorou predala svoje
spoluvlastnícke podiely za dohodnutú kúpnu cenu a podmienok vyplývajúcich z kúpnej zmluvy. Taktiež

mal preukázané aj to, že žalovaná 2/ v súčasnosti už nie je spoluvlastníčkou žiadnych podielov na
nehnuteľnostiach spolu so žalobcami 1/ a 2/. Okresný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal a poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 52/2016 zo da 21. 01. 2016, a to vo vzťahu
k rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/96/2014, ako aj Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 4C/1/2013, kedy súdy tiež riešili spornú otázku medzi stranami sporu, a to konkrétne, či

žalobca mal v dôsledku porušenia predkupného práva právo na odkúpenie celého spoluvlastníckeho
podielu napadnutého žalovaným alebo vzhľadom na ďalšieho spoluvlastníka iba na pomernú časť
zodpovedajúceho jeho spoluvlastníckeho podielu. S odkazom na § 140 OZ, ktorý predpokladá dohodu
spoluvlastníkov o výkone predkupného práva ustálil, že spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že namiesto
pomerného odkúpenia ponúkaného podielu, podiel odkúpi len jeden z nich. Z uvedeného právneho

názoru nepriamo vyplýva pomerné odkúpenie ponúkaného podielu, ktorý ústavný súd zhodnotil ako
záver, ktorý nie je svojvoľný, právne závery nie sú v žiadnom rozpore či urobené v zrejmom omyle a
v nesúlade s platnou právnou úpravou a zásadne nepopierajú účel a význam aplikovaných predpisov
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc teda z rozhodovacej činnosti slovenských súdov, okresný súd
pripustil pomerné odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, ale keďže žalobcovia 1/ a 2/ žiadali odkúpenie

celého podielu bez ohľadu na pomer vo vzťahu k ich spoluvlastníckemu podielu, súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou domáhali nahradiť prejav vôle žalovaného 1/ a
uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, ktorou im v celosti predá spoluvlastnícke podiely nadobudnuté kúpnou
zmluvou od žalovanej 2/. V takomto prípade zákon umožňuje domáhať sa návrhom na súde nahradenia
vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím a to postupom podľa § 229 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“). Zákonodarca v tomto smere poukazuje na nevyhnutnosť dostatočnej a
určitej špecifikácie petitu a to takým spôsobom, aby bol z výroku jednoznačný prejav, k akému úkonu
výrok rozsudku nahradzuje súhlas, napr. ak má výrok rozsudku nahradzovať prehlásenie vôle na kúpnej
zmluve, tak ako v tomto spore žiadali žalobcovia, kúpna zmluva musí byť súčasťou výroku rozsudku
súdu alebo samotná kúpna zmluva musí byť prílohou rozsudku, pričom samotný výrok rozsudku na túto

prílohu odkazuje. Žalobcovia podanou žalobou nepostupovali v súlade s vyššie citovaným zákonným
ustanovením, preto okresný súd žalobu žalobcov zamietol.5. Vo vzťahu k žalovanej 2/ okresný súd skúmal, či táto je pasívne vecne legitimovaná. Dospel k záveru,
že žalovaná 2/ nie je v spore pasívne vecne legitimovaná, nakoľko nie je spoluvlastníčkou žiadnych
nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve so žalobcami 1/ a 2/, keďže svoje spoluvlastnícke podiely

predala žalovanému 1/ ešte pred začatím súdneho konania. Z uvedeného dôvodu okresný súd žalobu
voči žalovanej 2/ ako nedôvodnú zamietol.

6. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a to tak, že
žalovaní 1/ a 2/ mali v spore plný úspech, a preto majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania.

Povinnosť žalobcov 1/ a 2/ nahradiť trovy konania je spoločná a nerozdielna v súlade s § 139 ods. 1 OZ.

7. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, a to z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP. Žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného
súdu a žalobe vyhovel v znení žalobného návrhu po jeho čiastočnom späťvzatí podaním žalobcov
zo dňa 28. 02. 2022. Žalobcovia boli toho názoru, že navrhované znenie žalobného petitu obsahuje

všetky podstatné náležitosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy, u ktorej sa prejav vôle mal nahradiť.
Z dôvodu, že v žalobe nebola pripojená osobitná kúpna zmluva, ktorá by bola totožná s navrhovaným
znením žalobného petitu a splnila by podstatné náležitosti tohto právneho úkonu, ktorými sú zmluvné
strany, predmet zmluvy a kúpna cena, z tohto dôvodu nebol daný dôvod na zamietnutie žaloby.
Uviedli, že ústavný súd v rozhodnutí, na ktoré sa odvolával aj súd prvej inštancie, podporuje právnu

argumentáciu, ktorú predložili samotní žalobcovia a nie tú, o ktorú oprel svoje rozhodnutie okresný
súd. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na predmetné rozhodnutie ústavného súdu podporujúc
právny názor, o ktorý bolo opreté jeho rozhodnutie, hoci rozhodnutie ústavného súdu názor súdu
prvej inštancie nepodporuje, je odôvodnenie rozsudku v tejto časti nepreskúmateľné. Boli toho názoru,
že popretím a negovaním inštitútu zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka voči

inému podielovému spoluvlastníkovi, je v rozpore s duchom a zmyslom zákona. V tomto smere
poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 56/2016, ktorý vo svojom
rozhodnutí uviedol, že zmyslom úpravy zákonného predkupného práva v § 140 OZ, teda práva
spoluvlastníka, je vyjadriť sa k tomu, kto s ním bude v spoluvlastníckom vzťahu, a je tiež právom
spoluvlastníka nadobudnúť na základe svojho úkonu spoluvlastnícky podiel iného spoluvlastníka, ktorý

hodlá ďalší spoluvlastník predať. Účelom pri porušení predkupného práva povinným spoluvlastníkom
voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu je nadobudnutie vlastníctva takéhoto podielu. Len
v prípade, ak spoluvlastník svoje predkupné právo nevyužije, predkupné právo zanikne a prichádza
do úvahy predaj spoluvlastníckeho podielu tretej osobe. Ak ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov predkupné
právo na prevádzaný podiel využije, predávajúci nie je oprávnený odpredať ani len časť podielu

tretej osobe mimo doterajšieho okruhu spoluvlastníkov. Povinnosti spoluvlastníka, ktorý chce previesť
podiel na tretiu osobu, zodpovedá právu každého spoluvlastníka uplatniť predkupné právo na celý
prevádzaný podiel. Zákon teda obmedzuje spoluvlastníka pri výkone predkupného práva k celému
podielu jedine a výlučne v prípade, ak záujem o odkúpenie prevádzaného podielu prejaví aj iný
spoluvlastník. Obmedzenie spoluvlastníka pri výkone predkupného práva nie je dané veľkosťou jeho

spoluvlastníckeho podielu, ale prejavím záujmu zo strany ostatných spoluvlastníkov. Podľa názoru
žalobcov týmto prislúcha v danom prípade nárok na celý prevádzaný podiel žalovaného 1/. Uviedli,
že je potrebné rozlišovať uplatnenie práv a povinností z predkupného práva (po ohlásení ponuky
na predaj ostatným spoluvlastníkom) a práv z porušeného predkupného práva. Vytýkali súdu prvej
inštancie, že v tomto prípade dôsledne nerozlišoval medzi uplatnením a porušením predkupného

práva. Taktiež sa nestotožnili s výkladom § 140 zo strany súdu prvej inštancie, ktorý nepodporuje
ani systematické zaradenie § 140 OZ, ako ani výklad § 40a) alebo § 603 OZ. Boli toho názoru, že
obmedziť spoluvlastníka, ktorý si uplatnil nápravu z porušeného predkupného práva tak, že si toto
nemôže uplatniť na celý prevádzaný podiel, ale len na jeho časť s odôvodnením, že by mu toto právo
nebolo do budúcna zachované, nemá oporu v zákone. Všetkým spoluvlastníkom zostáva predkupné

právo voči podielom ostatných do budúcna zachované, pretože toto právo zaväzuje toho, kto sa
rozhodne vec (spoluvlastnícky podiel predať a aktivuje sa až záujmom vec predať a nie vôľou, toho,
v prospech koho je zriadené). Podielový spoluvlastníci toto právo majú do budúcnosti zachované voči
všetkým ostatným spoluvlastníkom, ktorí sa rozhodnú svoje podiely predať. Preto žalobcovia, tým, že
nadobudnú celý ponúkaný podiel v ničom neukrátia práva tých spoluvlastníkov, ktorí sa svojich práv

v premlčacej lehote nedomáhali. Podľa názoru žalobcov výklad, ktorý prijal okresný súd, nepochopiteľne
favorizuje tretiu osobu najmä, ak sa prevádza väčšinový podiel mimo okruhu doterajších spoluvlastníkov,
ktorý môžu nadobudnúť celý ponúkaný podiel bez obmedzenia podľa veľkosti svojho doterajšieho
podielu, lebo žiaden nemá, ale spoluvlastník so zákonným predkupným právom je obmedzený lenna kúpu časti podielu podľa veľkosti svojho doterajšieho podielu, ktorý môže byť menší, než podiel,
ktorý mieni nadobudnúť tretia osoba za situácie, že ostatní spoluvlastníci o tento podiel neprejavia
záujem. Obmedzovaním spoluvlastníkov pri nadobúdaní podielov ostatných spoluvlastníkov (najmä

tam, kde ich je väčší počet) a favorizovaním vstupu tretích osôb do spoluvlastníckeho vzťahu môže
dochádza k čoraz väčšiemu počtu spoluvlastníkov s malými podielmi a čoraz väčšej rozdrobenosti
vlastníctva k nehnuteľnostiam. V tomto smere žalobcovia poukázali v závere aj na zákon č. 180/1995
Z. z. týkajúci sa zákazu drobenia pozemkov, z ktorého citovali príslušné ustanovenia zákona. Uviedli,
že predmetom žaloby sú vydávané spoluvlastnícke podiely k viacerým nehnuteľnostiam, ktoré sú

poľnohospodárskymi pozemkami nachádzajúcimi sa mimo zastavaného územia obce. Hoci žalobcovi
žalujú nahradenie prejavu vôle v kúpnej zmluve, okresný súd opmenul pri svojom právnom názore
vyhodnotiť, že obmedzením spoluvlastníka pri uplatnení práva z porušeného predkupného práva na
celý prevádzaný podiel sa jestvujúci ideálny podiel spoluvlastníka zmenší, rozdelí, čo je v priamom
rozpore s úmyslom zákonodarcu a celkovo záujmom štátu na odstránenie rozdrobenosti pozemkov
v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z.. Boli toho názoru, že návrh znenia žalobného petitu, ktorý v sebe

obsahuje základné náležitosti kúpnej zmluvy a domáha sa prevodu celého už jestvujúceho ideálneho
spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva doterajšieho spoluvlastníka nie je v rozpore s citovaným
zákonom, lebo nevytvára menšie ideálne spoluvlastnícke podiely, ale ich zväčšuje v rámci okruhu
jestvujúcich spoluvlastníkov.

8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny. So závermi žalobcov uvedenými v odvolaní nesúhlasil. Záver okresného
súdu týkajúci sa, že bez dohody s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovi oprávnení
domáhať sa vykúpenia podielu, pri ktorom bolo porušené predkupné právo iba v časti zodpovedajúcej
veľkostispoluvlastníckychpodielovžalobcov,považovalzasprávny.Malzato,žeuvedenýzávervyplýva

nielen zo znenia samotného § 140 OZ, ale aj z rozhodovacej činnosti súdov, kde poukázal najmä na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009. Nestotožnil
sa ani s argumentáciu žalobcov vo vzťahu k nepoužiteľnosti uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
56/2016 zo dňa 21.01.2016, nakoľko z odôvodnenia tohto rozhodnutia práve v časti citovanej žalobcami
v odvolaní vyplýva, že toto rozhodnutie sa vzťahuje na takmer totožnú právnu otázku.

9. K vyjadreniu žalovaného 1/ sa žalobcovia vyjadrili podaním doručeným okresnému súdu dňa
27.12.2022. V tomto podaní žalobcovia okrem iného postupom podľa § 370 CSP zobrali žalobu voči
žalovanej 2/ v celom rozsahu späť a žiadali konanie voči nej zastaviť. Navrhli, aby odvolací súd, ak sa
stotožní s odvolacím návrhom smerujúcim k zmene napadnutého rozsudku, rozhodol nasledovne:

I. Súd nahrádza prejav vôle žalovaného B. I. C., ako predávajúceho v nasledujúcej kúpnej zmluve :

Zmluvné strany
Predávajúci :
B. I. C., G. C., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXXXXXX bytom J. K. XXXX/XXX, XXXXX H.;

Kupujúci:
A. B. C., G. C., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXXXXXX, bytom E. F. XXXX/X, XXX XX D..

Predmet zmluvy

Predávajúci odpredáva svoj ideálny spoluvlastnícky podiel XXX/XXXXX zapísaný pod C. na liste
vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie L., obec H., k nehnuteľnosti EKN parcele číslo XXX/X o
výmere 232 m2 orná pôda, do ideálneho podielového spoluvlastníctva kupujúceho.

Kúpna cena a platobné podmienky

Predávajúci odpredáva kupujúcemu svoj ideálny spoluvlastnícky podiel za kúpnu cenu 0,29 €.

Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd nahrádza prejav vôle žalovaného B. I. C. ako predávajúceho v nasledujúcej kúpnej zmluve:

Zmluvné stranyPredávajúci :
B. I. C., G. C., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXXXXXX bytom J. K. XXXX/XXX, XXXXX H.;

Kupujúci:
D. C., G. C., narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXXXXX, bytom E. F. XXXX/X, XXX XX D..
Predmet zmluvy

Predávajúci odpredáva svoj ideálny spoluvlastnícky podiel X/XX zapísaný pod C. na liste vlastníctva

číslo XXXX pre katastrálne územie L., obec H., ako EKN parcela číslo XXX/X o výmere 516 m2 trvalý
trávny porast, ako EKN parcela číslo XXX/X o výmere 1345 m2 trvalý trávny porast, ako EKN parcela
číslo XXX/X o výmere 2382 m2 trvalý trávny porast, ako EKN parcela číslo XXX/X o výmere 926 m2
orná pôda, ako EKN parcela číslo XXX/X o výmere 2576 m2 orná pôda, ako EKN parcela číslo XXX/
X o výmere 722 m2 trvalý trávny porast, ako EKN parcela číslo XXX/X o výmere 1131 m2 orná pôda,
ako EKN parcela číslo XXX/X o výmere 167 m2 trvalý trávny porast, ako EKN parcela číslo XXX/X o

výmere 1129 m2 orná pôda;

ideálny spoluvlastnícky podiel 1/14 zapísaný pod C. na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne
územie L., obec H., ako EKN parcela číslo XXX/X o výmere 16818 m2 orná pôda;

ideálny spoluvlastnícky podiel 1/28 zapísaný pod C. na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne
územie L., obec H., ako EKN parcela číslo XX/XX o výmere 302 m2 trvalý trávny porast;

ideálny spoluvlastnícky podiel XXX/XXXXX zapísaný pod C. na liste vlastníctva číslo XXXX pre
katastrálne územie L., obec H., ako EKN parcela číslo XXX/X o výmere 1758 m2 orná pôda;

ideálny spoluvlastnícky podiel X/XX zapísaný pod C. na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne
územie H., obec H. ako EKN parcela číslo XX/XX o výmere 24 m2 trvalý trávny porast do ideálneho
podielového spoluvlastníctva kupujúcej.

Kúpna cena a platobné podmienky

Predávajúci odpredáva kupujúcej svoj ideálny spoluvlastnícky podiel za kúpnu cenu 560,91 €.

Kupujúca je povinná zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaní 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %.
V ostatnom žalobcovia zotrvali na podanom odvolaní a jeho dôvodoch.

10. Žalovaný 1/ zotrval na tom, že vzhľadom k tomu, že kúpnou zmluvou F. od žalovanej 2/ nadobudol

spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach rôzneho druhu, kedy kúpna cena bola dojednaná ako celok
vo výške 1.000,- Eur, bez ďalšieho nie je možné určiť, aká kúpna cena pripadá na nehnuteľnosti, ktorých
nadobudnutia sa domáhajú žalobcovia. Výpočet kúpnej ceny, ktorí zvolili a teda pomer celkovej sumy
kúpnej ceny k prevádzanej výmere, však nekorešponduje ani so znením pôvodnej kúpnej zmluvy, ani
svykonanýmdokazovaním,apretoniejemožnépodľanázoružalovanéhourčiťkúpnucenu,ajsplatnosť

ako podstatnú náležitosť zmluvy, na ktorej má byť nahradený prejav vôle. Tiež zotrval na svojom
odvolacom návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým

žalobu žalobcov vo vzťahu k žalovanému 1/ zamietol a v závislom výroku o trovách konania vo vzťahu
k žalovanému 1/ - II. výrok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že počas odvolacieho konania došlo zo strany žalobcov 1/
a 2/ ako dominus litis, k čiastočnému späťvzatiu žaloby vo vzťahu k žalovanej 2/, pričom žiadali konanie

voči nej zastaviť.

13. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods. 2 CSP,súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa § 370 ods.
3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

14. Nakoľko po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
vzali žalobcovia čiastočne podanú žalobu späť, a to v časti týkajúcej sa žalovanej 2/ a zároveň žalovaná
2/ nevyjadrila so späťvzatím žaloby voči nej nesúhlas, odvolací súd v zmysle § 370 CSP späťvzatie
žaloby v časti týkajúcej sa žalovanej 2/ pripustil a v tejto časti rozsudok okresného súdu vo výrokoch III.

a IV. zrušil a konanie v tejto časti zastavil (I. výrok).

15. V zostávajúcej časti výroku I. a II. odvolací súd prejednal nárok žalobcov na podklade podaného
odvolania.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd uvádza, že OZ nevyžaduje pri predaji spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných

spoluvlastníkov. Vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek skutočnosti, že v zákonnej
úprave nie je výslovne stanovené, že predkupné právo podľa § 140 OZ má vecnú povahu a pôsobí
voči tretím osobám, súdna prax zákonnému predkupnému právu túto povahu prisudzuje. Z uvedeného
záveru tak vyplýva, že spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo porušené, má nároky
vyplývajúce jednak zo všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve (§603 ods. 3 OZ),

a taktiež osobitné nároky, ktorú sú stanovené v § 40a) v spojení s § 140 OZ. Je potrebné si však
uvedomiť, že predmetné nároky sa navzájom vylučujú, a preto oprávnený subjekt sa môže domáhať od
nadobúdateľa, aby mu previedol podiel za rovnakých podmienok alebo relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, keďže porušenie § 140 OZ má za následok len relatívnu neplatnosť právneho úkonu o prevode
spoluvlastníckeho podielu podľa § 40a) OZ.

18. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nebolo sporné, že zo strany pôvodnej podielovej
spoluvlastníčky došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov, keďže táto previedla spoluvlastnícke
podiely na základe kúpnej zmluvy práve na žalovaného 1/. Žalobcovia sa predovšetkým nestotožnili
s právnym posúdením otázky rozsahu uplatnenia predkupného práva v zmysle § 140 OZ. Právnym

posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení
zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu
pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá,
alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne

aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné ustanovenia § 140 OZ a § 603 OZ, a teda zistený skutkový stav podriadil aj pod správnu
právnu normu, ktorú správne interpretoval pričom poukázal nie len na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12. 05. 2009, ale aj na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 52/2016, z ktorého pri svojom rozhodnutí vychádza a použil ho na

podporu svojej právnej argumentácie. Odvolací súd považuje za smerodajné v danej veci aplikovať
§ 140 druhá veta OZ. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že každý spoluvlastník sa môže domáhať
uplatnenia vybraného nároku výlučne v rozsahu takej veľkosti, ktorá pripadá pomerne na veľkosť jeho
spoluvlastníckeho podielu. Toto ustanovenie je často nesprávne interpretované v tom zmysle, že jeho
aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade, ak si prevádzajúci spoluvlastník splnil svoju ponukovú

povinnosť vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí, nakoľko
toto ustanovenie je potrebné vykladať extenzívnejšie. Ustanovenie § 140 OZ sa teda aplikuje, tak
na prípady splnenia ponukovej povinnosti (t. j. rešpektovania predkupného práva) ako aj na prípady
jeho porušenia. Dotknutí podieloví spoluvlastníci sa musia v každom prípade dohodnúť o výkone
predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z

predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia. To znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník
o celý prevedený podiel, teda tak, ako žalobcovia, nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným
podielom ich spoluvlastníckeho podielu, musia s tým vysloviť súhlas aj ostatní podieloví spoluvlastníci;
inak sú žalobcovia oprávnení požadovať iba to, čo pripadá pomerne na ich podiel. Výklad, ktorýlimituje aplikáciu tohto ustanovenia výlučne na splnenie ponukovej povinnosti, nemá žiadne rozumné a
logické opodstatnenie. Ak sa teda uplatňuje modifikovaný nárok (nepomerne podľa veľkosti podielov),
je takýto spoluvlastník povinný preukázať dosiahnutie dohody o výkone predkupného práva s ostatnými

spoluvlastníkmi, tak ako to požaduje ustanovenie § 140 druhá veta OZ. Toto ustanovenie predpokladá
koordinovaný postup spoluvlastníkov, ktorý musí byť premietnutý do dohody o výkone predkupného
práva. Pokiaľ takáto dohoda neexistuje, nároky z porušenia predkupného práva sú determinované
veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, t. j. každý spoluvlastník pri porušení predkupného práva môže
uplatňovať svoje nároky iba v rozsahu veľkosti svojho podielu. Inak by neprípustným spôsobom zasiahol

do práv, resp. právom chránených záujmov ostatných spoluvlastníkov (§ 3 ods. 1 OZ). Z ust. § 603 ods.
3 OZ jednoznačne vyplýva, že oprávnený sa môže od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol
na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Žalobcovia si zvolili prvú možnosť, a teda
domáhajú sa ponuky predaja, avšak ak ostatní podieloví spoluvlastníci túto možnosť nezvolili, zrejme
voči žalovanému 1/ nemali námietky a slobodne sa rozhodli voči nemu prvú možnosť nevyužiť a rozhodli
siponechaťsvojepredkupnéprávozachované.Neexistuježiadenrozumnýdôvod,abydošloknarušeniu

slobodného rozhodnutia ostatných spoluvlastníkov v tom, že nimi nevyužité právo v podobe uplatnenia
prvej vety § 603 ods. 3 OZ by ich prípadne zbavilo práva predpokladaného zákonom na zachovanie
predkupného práva do budúcna od žalovaného (viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 15Co/70/2021 zo dňa 19. 01. 2022).

19. Okresný súd tak vec správne právne posúdil, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že
žalobcovia sa mohli domáhať nahradenia prejavu vôle na uzavretí kúpnej zmluvy len podľa veľkosti
svojich spoluvlastníckych podielov, keďže nepredložili žiadnu dohodu o výkone predkupného práva, na
základe ktorej by sa dohodli s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi o možnosti uplatniť si nárok na
celý spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/. Okresný súd tak žalobe žalobcov nemohol vyhovieť, keďže

súd nie je v takomto prípade oprávnený sám modifikovať petit žaloby a dopĺňať chýbajúce podstatné
náležitosti, ktorého obsahom má byť znenie kúpnej zmluvy (prípadne samostatná kúpna zmluva, ktorá
tvorí prílohu rozsudku – viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 445/2016
zo dňa 28. 06. 2016).

20. Vo vzťahu k námietke žalobcov týkajúcej aplikácie zákona č. 180/1995 Z. z., odvolací súd uvádza,
že ani táto námietka týkajúca sa právneho posúdenia veci nebola dôvodná. Odvolací súd konštatuje,
že účelom zákona č. 180/1995 Z. z. je vo všeobecnosti zamedzenie nežiaduceho stavu, ktorý spočíva
v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Dôvodom tejto právnej úpravy je snaha vedúca
k zabezpečeniu funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby, a preto v zmysle príslušných ustanovení

tohto zákona dochádza k obmedzeniu nielen vlastníkov takýchto pozemkov v podobe obmedzenia ich
zmluvnej voľnosti v rámci ich právnych úkonov, ale aj k obmedzeniu súdu v spôsobe rozhodovania, či už
vrámcikonaniaozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva,alebovkonaníodedičstve.Takéto
obmedzenie spočíva v tom, že nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 2.000 m2 alebo
menší ako 5.000 m2, ak ide o lesný pozemok. K aplikácii predmetného zákona prichádza v situácii, ak

si oprávnený subjekt uplatnil predkupné právo v súlade s § 140 OZ a v prípade kladného stanoviska súd
skúma, či vyhovením takejto žaloby by došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona č. 180/1995 Z. z. vo
vzťahu k drobeniu pozemkov. Odvolací súd konštatuje, že v prípade opatrení na zamedzenia drobenia
pozemkov v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. prevláda verejný záujem nad individuálnym
záujmom toho-ktorého vlastníka, resp. spoluvlastníka, vrátane žalobcov. Nakoľko okresný súd žalobu

zamietol už z dôvodu, že žalobcovia si neuplatnili predkupné práva v súlade s § 140 OZ, tak nebol
dôvod, aby následne skúmal, či by vyhovením došlo alebo nedošlo k drobeniu tých pozemkov, na ktoré
sa predmetný zákon vzťahuje. Výklad žalobcov vo vzťahu k citovanému zákonu, tak nebol správny.

21. K ďalšej odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolací súd uvádza, že
žalobcovia v odvolaní nijako nekonkretizovali, aké dôkazy okresný súd mal vykonať a tieto nevykonal
resp. o nich ani nerozhodol. Súd prvej inštancie v súlade § 181 ods. 2 uviedol, že nevykoná dôkazy, ktoré
navrhol žalobca 1/ vykonať, keďže tieto nemali pri právnom posúdení v spore žiaden význam a došlo
by len k predlžovaniu sporu a odročeniu pojednávania bez toho, aby navrhované dôkazy mali nejaký

význam pre výsledok sporu. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len„ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa
zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. 02. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu
vyplývaajpovinnosťsúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,argumentmianávrhminavykonaniedôkazov
strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS
410/06).

22. Nakoľko žiadna z odvolacích námietok žalobcov v odvolaní nebola dôvodná, odvolací súd rozsudok
okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcov vo vzťahu k žalovanému 1/ - I. výrok, v spojení
so závislým výrokom o trovách konania – II. výrok potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny v celom jeho rozsahu.

23. Žalobcovia zobrali žalobu vo vzťahu k žalovanej 2/ späť, a preto odvolací súd pripustil späťvzatie
žaloby v tejto časti a rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanej 2/ zrušil a konanie voči nej zastavil
(I. výrok tohto rozsudku). Keďže došlo k zastaveniu konania vo vzťahu k žalovanej 2/ odvolací súd
rozhodol o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 2/ podľa § 396 ods. v spojení s § 256 ods. 1 CSP
tak, že žalobcov 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne (v súlade s § 139 ods. 1 OZ)

nahradiť žalovanej 2/ trovy konania v rozsahu 100%, keďže procesne zapríčinili zastavenie konania,
keďže žalobu v odvolacom konaní voči žalovanej 2/ zobrali späť(III. výrok tohto rozsudku). O výške
náhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Vo vzťahu k trovám odvolacieho k žalovanému 1/ odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcov zaviazal k povinnosti spoločne nerozdielne (v súlade
s § 139 ods. 1 OZ) nahradiť žalovanému 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% (IV. výrok tohto
rozsudku), nakoľko ich odvolanie nebolo dôvodné. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník, v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.